SPOLOČNÉ PARLAMENTNÉ ZHROMAŽDENIE AKT EÚ Výbor pre sociálne veci a životné prostredie 14.2.2008 PRACOVNÝ DOKUMENT o sociálnych dôsledkoch detskej práce a stratégiách boja proti detskej práci Spoluspravodajcovia: Ana Rita Sithole (Mozambik) a Liam Aylward DT\704923.doc APP/100.247v01-00
STRATÉGIE BOJA PROTI DETEJ PRÁCI Súvislosti Za pracujúce deti sa považujú deti vo veku od 5 do 17 rokov, ktoré sa podieľajú na hospodárskej činnosti. V medzinárodnej definícii zamestnania sa uvádza, že osoba, ktorá v priebehu týždňa odpracovala jednu hodinu, sa pre ten týždeň považuje za osobu hospodársky činnú. Zatiaľ čo niektoré prípady detskej práce, ktoré napr. nenarušujú vyučovanie ani neohrozujú zdravie, možno považovať za pozitívnu činnosť, detská práca ako taká neumožňuje deťom pracovať legálne (v súlade s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 138 a 182 a zahŕňa prácu, pri ktorej sú porušované práva detí a ktorá ohrozuje ich telesné a/alebo duševné zdravie. Za najhoršie formy detskej práce, ktoré sa podrobne uvádzajú v Dohovore ILO č. 182 (o zákaze a okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce) prijatom v roku 1999 sa považujú tie, ktoré zahŕňajú všetky formy otroctva alebo podobné praktiky otroctva, také, ako sú, predaj a obchodovanie s deťmi, služba pre dlhy; využívanie, získavanie alebo ponúkanie dieťaťa na prostitúciu, na výrobu pornografie; nútený alebo povinný nábor detí s cieľom využívať ich v ozbrojených konfliktoch; využívanie, získavanie alebo ponúkanie dieťaťa na nezákonnú činnosť, ako je výroba a obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami; práca, ktorá by svojou povahou alebo okolnosťami, za ktorých sa vykonáva, mohla ohroziť zdravie, bezpečnosť alebo morálku dieťaťa. ÚVOD Fakt, že deti sú v súčasnosti nútené vykonávať otrockú prácu, že sú využívané na dosahovanie hospodárskych ziskov a že rodiny prežívajú len vďaka finančným príspevkom detí, by mala dôvodom na zahanbenie. Hoci existujú poznatky a skúsenosti súvisiace s týmto problémom, problém sa účinne nerieši. To by nemalo byť len príčinou väčšieho zahanbenia sa, ale malo by byť dôvodom zamyslenia sa nad súčasnými taktikami a postupmi a ich prepracovaním. Vyrovnávanie sa s otázkou detskej práce nie je novou výzvou. História problému detí vykonávajúcich detskú prácu a nebezpečnú činnosť je dlhá a boj o ich práva je jedným z starších a najdlhšie trvajúcich bojov za ľudské a sociálne práva. Aj v súčasnosti sa miliónom detí na svete odopiera prístup k vzdelaniu a sú vystavované obrovskej fyzickej a psychickej záťaži. Vyplýva to z toho, že sú nútené z akéhokoľvek dôvodu a akýmikoľvek prostriedkami podieľať sa na nevhodnej a často nebezpečnej zárobkovej činnosti. Podľa najnovších odhadov Medzinárodnej organizácie práce vo svete pracuje 217 miliónov detí vo veku od 5 do 17 rokov, z ktorých je 165 miliónov pracujúcich detí vo veku od 5 do 14 rokov. Bohužiaľ, viac než 126 miliónov detí sa využíva na najhoršie formy detskej práce. Údaje poskytnuté rôznymi organizáciami v priebehu posledných niekoľkých rokov naznačujú, APP/100.247v01-00 2/7 DT\704923.doc
že číselné hodnoty týkajúce sa detskej práce celkovo klesajú. Súčasný vývoj je potešiteľný a osvedčené postupy si zaslúžia podporu. No so spomenutými údajmi treba pracovať opatrne. Nielen vzhľadom na povahu problému (napr. neevidované narodenia, deti vykonávajúce utajené domáce a poľnohospodárske práce, ťažkosti pri získavaní informácií o obchodovaní s deťmi a o ich sexuálnom zneužívaní), ale aj preto, že existujúce údaje sú aj v tom najlepšom prípade iba odhadmi a predstavujú aktuálny prehľad situácie v tom-ktorom časovom období. Keďže je detská práca najrozšírenejšia v hospodársky a politicky nestabilných regiónoch, negatívny hospodársky a/alebo politický vývoj môže zmeniť individuálny a spoločenský stav vecí a ovplyvniť situáciu v oblasti detskej práce. Hospodárska recesia môže viesť k tomu, že rodiny nedovolia deťom vzdelávať sa, ale prinútia ich pracovať. Takisto konflikty alebo epidémie môžu spôsobiť, že deti osirejú, budú opustené a bezbranné voči zneužitiu. Nedávnym príkladom je Keňa, kde vznikol veľmi dobrý program pre deti, systém bezplatného vzdelávania a dobrá infraštruktúra vzdelávania. Vzhľadom na to, že budovy, jednotlivci a spoločenské štruktúry sú napádané, hrozí vážne nebezpečenstvo, že dobrá práca, ktorá bola vykonaná v minulosti, bude zničená. Preto musí byť akákoľvek stratégia boja proti detskej práci trvalo udržateľná a tiež krátkodobo účinná. V rámci boja proti detskej práci existuje veľa dobrých úmyslov a k dispozícii sú aj znalosti a prostriedky. Doposiaľ sme tieto znalosti a prostriedky nedokázali využiť čo najlepšie. Čo to spôsobilo? Ako sa dá zabezpečiť, aby sa v budúcnosti poznatky a prostriedky využívali čo najlepšie? Rozvojové ciele milénia a Celosvetový akčný plán na odstránenie detskej práce Medzinárodnej organizácie práce (MOP) sú rámcami, o ktoré by sa mala táto správa opierať. Na dosiahnutie zámerov a cieľov uvedených nástrojov je potrebné aplikovať trvalo udržateľné postupy, ktoré sú intenzívne a rozsiahle. Spolupráca Hoci je dobrých úmyslov veľa, sotva to stačí. Medzi subjektami, ktoré sa podieľajú na procese odstránenia detskej práce, je žalostný nedostatok súdržnosti a spolupráce. Detská práca vplýva na mnoho faktorov, ako sú vzdelávacie, hospodárske, politické, sociálne atď., a rovnako je nimi aj sama ovplyvňovaná. A to do takej miery, že ak chceme proti nej bojovať, príslušné stratégie musia obsahovať rovnaké faktory. Na dosiahnutie tohto cieľa sa vyžadujú jednotný koncept väčšej spolupráce, konzultácií a súdržnosti: medzi záujmovými skupinami (občianska spoločnosť, vlády, zamestnávatelia, odbory a rodiny); medzi medzinárodnými organizáciami, ktoré sú povinné tieto otázky riešiť (jediná jednotná stratégia vyplývajúca z úzkej spolupráce, napr. medzi Detským fondom OSN, Svetovou bankou, MOP, rozvojovým programom OSN, darcami a národnými mimovládnymi organizáciami by bola oveľa účinnejšia ako súčasné čiastkové stratégie); a medzi štátmi (pozitívne skúsenosti a poznatky týkajúce sa účinných postupov jedného štátu mohli byť prínosom pre susedný štát). Navyše, otázkou detskej práce sa musia zaoberať všetci, lebo za ňu už nie sú výlučne zodpovedné UNICEF ani Celosvetový akčný plán na odstránenie detskej práce Medzinárodnej organizácie práce a ani mimovládna organizácia, ktorá sa špecializuje na vzdelávanie. Naopak, všetky sektory a úrovne spoločnosti nesú spoločnú zodpovednosť. Do plánov rozvoja a harmonogramov financovania je preto potrebné zahrnúť ustanovenia o boji proti detskej práci. DT\704923.doc 3/7 APP/100.247v01-00
V politike rozvoja ES bola výslovne stanovená potreba zaoberať sa otázkou detskej práce a najmä jej najhoršími formami. V Európskom konsenze o rozvoji 1 bola nedávno uvedená potreba riešiť otázku najhorších foriem detskej práce v súvislosti s úsilím o odstránenie chudoby. Článok 50 Dohody z Cotonou s krajinami AKT sa zameriava na podporu základných pracovných štandardov, vrátane opatrení týkajúcich sa ďalšieho celosvetového úsilia o odstránenie detskej práce. Nadobudnutím účinnosti tejto dohody v apríli 2003 sa zdôraznila a posilnila otázka detskej práce v širšom kontexte uplatňovania pracovných a sociálnych kapitol dohody. V článku 26 sa konkrétne uvádza potreba chrániť práva detí a mládeže, najmä práva dievčat. Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT EÚ prijalo 15. októbra 2003 Uznesenie o právach detí a zvlášť detských vojakov 2. V uznesení AKT EÚ sa zdôrazňuje, že politickou prioritou Európskej únie a krajín AKT musí byť boj proti otrockej práci detí, proti obchodovaniu s deťmi, proti obchodovaniu s deťmi na sexuálne účely a proti využívaniu detských vojakov. V stratégii proti uvedenému vykorisťovaniu sa ako základný prvok uvádza vzdelávanie, a to vo forme rehabilitačných programov, neformálneho vzdelávania a základného vzdelávania pre najbezbrannejšie deti. Ministri EÚ zodpovední za deti prijali v roku 2003 Deklaráciu z Luccy, v ktorej sa pozornosť venuje predovšetkým odstráneniu najhorších foriem detskej práce a podpore všeobecnej ratifikácie a uplatnenia dohovorov MOP č. 138 a 182. V deklarácii sa tiež uvádza, že najúčinnejším spôsobom riešenia problému je spoločný prístup vlády, sociálnych partnerov, medzinárodných organizácii, mimovládnych organizácií a ostatných subjektov. Vzdelávanie a detská práca Detská práca a vzdelávanie sú úzko a neoddeliteľne prepojené. Deti, ktorým je zamedzený prístup k vzdelávaniu, vykonávajú s najväčšou pravdepodobnosťou detskú prácu. Deti, ktoré vykonávajú detskú prácu, nemajú prístup k vzdelávaniu a teda ani šancu na lepšiu budúcnosť. Pri vynakladaní úsilia na odstránenie detskej práce môže dôjsť k výraznému pokroku pomocou zavedenia dostupných a kvalitných vzdelávacích systémov a taktiež podporou návratu detí do škôl. Posledné dve medzinárodné hodnotenia rozvoja vzdelávania sa zhodli v tom, že detská práca je problémom pri dosahovaní cieľov stanovených pre oblasť vzdelávania. V správe o miléniových rozvojových cieľoch z roku 2006 sa uvádza, že vysoká miera chudoby vo vidieckych oblastiach má za následok obmedzenie možnosti vzdelávať sa z dôvodov dopytu po detskej práci, nízkej úrovne vzdelania rodičov a nedostatočného prístupu ku 1 Spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Parlamentu a Komisie, december 2005, par. 97 2 AKT EÚ 3581/03/def. APP/100.247v01-00 4/7 DT\704923.doc
kvalitnému vzdelávaniu. V celosvetovej monitorovacej správe Vzdelanie pre každého za rok 2007 sa však uvádza, že vzdelanie pre každého si vyžaduje prístup dostupný všetkým, ktorý je zdôraznením potreby spojiť sa so skupinami, ktoré by inak pravdepodobne nemali prístup k vzdelávaniu a školeniam. Súčasná situácia si vyžaduje stratégie zamerané na dosiahnutie nedosiahnuteľného, vrátane postupov na potlačenie dopytu po detskej práci a vyriešenie otázky vylúčenia. Vo svete rastie medzinárodná zhoda o potrebe vynaložiť úsilie, aby sa práca na problematike detskej práce spojila s programom Vzdelanie pre každého. Vytváranie väzieb medzi prácou na problematike detskej práce a vzdelávaním môže byť charakteristickým znakom úsilia o dosiahnutie nedosiahnuteľného, čo sa vyžaduje v celosvetovej monitorovacej správe Vzdelanie pre každého. Výsledkom rastúcej medzinárodnej zhody o potrebe koordinovať riešenie problematiky detskej práce a vzdelávania bolo v novembri 2005 vytvorenie celosvetovej medziagentúrnej pracovnej skupiny pre detskú prácu a vzdelanie pre každého, ktorú zriadila skupina na vysokej úrovni Vzdelanie pre každého. Pracovná skupina spája MOP (ktorá plní funkciu sekretariátu), UNESCO, UNICEF, Svetovú banku, rozvojový program OSN, organizáciu Education International a organizáciu Globálny pochod proti detskej práci. Dňa 28. júla 2005 Výbor veľvyslancov krajín AKT vybral skupinu11 krajín, na ktoré sa má vzťahovať projekt MOP Detská práca a vzdelávanie, ktorý má byť financovaný z rozpočtu 9. ERF pre krajiny AKT. V rozvojových cieľoch milénia sa požaduje zabezpečenie všeobecného základného vzdelania počnúc rokom 2015. Tento cieľ by mali podporovať všetky medzinárodné a miestne subjekty. No dosiahnuť tento cieľ iba navonok nestačí. Ak všeobecné základné vzdelanie poskytované od roku 2015 nebude kvalitné, ak sa právne predpisy pripravia narýchlo a opatrenia prijmú unáhlene s cieľom uspokojiť si svedomie a zožať potlesk, všeobecnosť vzdelania nebude mať po roku 2015 dlhú budúcnosť, pretože sklamané deti prestanú chodiť do škôl. Vzdelanie a všetko, čo s ním súvisí, by malo byť kvalitné. V rámci dosahovania krátkodobých cieľov by sa zavedené opatrenia mali navrhovať tak, aby boli trvalo udržateľné a dlhodobo účinné. Pokiaľ ide o vzdelávanie, v rámci neho sa zabezpečujú učitelia so zodpovedajúcim vzdelaním, primerané budovy a vybavenie, aby sa v rámci služieb všeobecného základného vzdelávania nekonali vyučovacie hodiny so 150 žiakmi v preplnených a nevhodných priestoroch. Rovnako je zabezpečené, aby rodiny boli schopné pokrývať výdavky súvisiace so vzdelávaním, ako rovnošaty, pomôcky, atď. Plnenie rozvojových cieľov milénia by v tomto ohľade malo byť spojené s jednotnou stratégiou boja proti detskej práci, ako je uvedené vyššie. V rámci boja proti detskej práci neznamená vzdelávanie iba poskytovanie vzdelania deťom. Aby sa tento problém vyriešil čo najlepšie, všetky zúčastnené subjekty musia byť informované. Hoci existujú podrobné a cenné informácie, z ktorých sú mnohé výsledkom výskumu vykonaného Medzinárodným programom na odstránenie detskej práce organizácie MOP, zúčastneným subjektom sa tieto informácie neposkytujú. Tieto informácie by mali byť prezentované v takej forme, aby boli prístupné, praktické a použiteľné: napr. adekvátne DT\704923.doc 5/7 APP/100.247v01-00
vzdelávacie balíčky pre zamestnávateľov, ďalšie pre vlády, odbory, občiansku spoločnosť, rodiny. Spomenuté poznatky by mali najväčšiu ceny vtedy, ak by sa spracovali a prezentovali príslušným záujmovým skupinám vhodným spôsobom a ak by sa prispôsobili regionálnym a kultúrnym rozdielom. Medzi výskumom/projektmi uskutočnenými v rôznom časovom období a v rôznych regiónoch by mala existovať väčšia koordinácia, aby sa zabezpečil nepretržitý proces vzdelávania. Zabudnuté sektory V posledných rokoch sa značná časť pozornosti a prostriedkov na potlačenie detskej práce zameriava na priemyselný sektor. V tomto sektore sa zdanlivo dosiahol významný a priaznivý pokrok. Najviac detí však pracuje v poľnohospodárstve. Tento sektor bol do dnešnej doby pomerne zanedbávaný. Má to viac príčin: riešenie situácie vo vidieckych oblastiach je náročnejšie ako v mestách. Obyvateľstvo je viac rozptýlené a problém sám osebe je taký veľký, že odrádza ľudí od toho, aby ho začali riešiť. Navyše, problém je ťažšie identifikovateľný ako napr. problém detí natlačených v jednej miestnosti v továrni. Ide o oblasť, ktorej sa venuje veľká publicita a môže byť ťažké rozoznať hranice. Veľa ľudí nie je ochotných presne vymedziť takéto hranice- medzi detskou prácou v sektore a medzi deťmi, ktoré vykonávajú zmysluplné zamestnanie. Podobná situácia vládne v domácom sektore, kde detská práca môže byť utajená nielen preto, že ide o neoficiálnu činnosť, ale utajenie identity zamestnanca môže spôsobiť aj sama povaha práce (zamestnávateľmi sú často súkromné osoby, a nie podniky; domáci pracovníci nie sú zvyčajne na verejnosti viditeľní). Kultúrna a rodová nerovnosť tieto problémy zhoršujú. Kým v oficiálnom priemyselnom sektore sa dosiahol pokrok, a to vďaka rastúcej akceptácii s podnikovou sociálnou zodpovednosťou (CSR) a verejnému tlaku na mnohonárodné spoločnosti, dosiahnutie pokroku v neoficiálnom sektore je ťažšie. Neformálny sektor môže byť významným činiteľom v rozvojových oblastiach a riešenie jeho problémov môže byť veľmi náročné, lebo zamestnávatelia sú dvojnásobne ostražití: ako zamestnávatelia, ktorí sa cítia napádaní pre ich spoluvinu za problém, za ktorý nie sú výhradne zodpovední, resp. pre svoje neúradné/nezákonné postupy. Na riešenie tohto problému je potrebné vynaložiť úsilie o sformalizovanie neoficiálneho sektora. Rovnako by sa mala venovať pozornosť zamestnávateľom vo všetkých sektoroch. Problém najhorších foriem detskej práce v krajinách AKT V rámci celosvetového scenára detskej práce spôsobuje mimoriadne obavy Afrika, pretože kým Ázia vykazuje najvyššie absolútne čísla pracujúcich detí vo veku od 5 do 14 rokov, v Afrike je vykázaná najvyššia miera vo výške 26,4 percenta v porovnaní s 18,8 percentami v Ázii. Problémy v Afrike tvoria pretrvávajúci problém zabezpečenia primeraného prístupu k vzdelaniu a následky vírusu HIV/choroby AIDS. Existujú dôkazy otom, že pandémia HIV/AIDS vo viacerých oblastiach ešte zvyšuje počet detských pracovníkov, pretože osirelé deti prevzali úlohu živiteľov rodín. APP/100.247v01-00 6/7 DT\704923.doc
Karibik je oblasťou, kde boli systémy vzdelávania vo viacerých krajinách v minulosti silné a schopné prijímať a udržať si väčšinu detí v školskom veku. V posledných desaťročiach však bola v niektorých karibských krajinách zaznamenaná zvýšená miera nedokončenia školskej dochádzky a s ňou súvisiaci nárast detskej práce. V minulosti sa v Karibiku detská práca spájala s tradičnými sektormi, ako je komerčné poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo, domáce služby a pouličný predaj. V poslednom čase bol v tomto regióne zaznamenaný prudký nárast v oblasti absolútne najhorších foriem detskej práce, ako je sexuálne zneužívanie dievčat, výroba drog a obchodovanie s drogami a iné protizákonné činnosti, ako je pašovanie ručných zbraní a obchodovanie s nimi. Migrácia učiteľov z tejto oblasti ešte zväčšuje problémy vo vzdelávaní. V pacifickom subregióne sú vzdelávanie i číselné údaje o detskej práci na nízkej úrovni. Je však známe, že v celom subregióne má menej než 50 % obyvateľstva základné vzdelanie a na stredné školy prechádza často menej než 30 % z tých, ktorí získali základné vzdelanie. Stratégie boja proti detskej práci Komplexné kroky proti detskej práci si vyžadujú rozmanitosť zásahov na úrovni politík a programov a rôznu mieru zainteresovanosti a podpory radu inštitúcií. V tejto súvislosti je najdôležitejším aktérom vláda a najdôležitejším garantom úspechu je správna kombinácia výberu politík a politických programov. Akákoľvek iniciatíva alebo intervencia zameraná na boj proti detskej práci by mala prispieť aj k zníženiu chudoby v cieľových krajinách, a to prostredníctvom zabezpečenia spravodlivého prístupu k základnému vzdelaniu a rozvoju zručností detí, ktorým hrozí, že budú vykonávať detskú prácu, a to najmä najhoršie formy detskej práce. Na tento účel je potrebné: posilniť kompetencie národných a miestnych orgánov v spolupráci so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou pri procese formulácie, uskutočňovania a presadzovania politík, ktoré sa zaoberajú detskou prácou; zlepšiť právne rámce týkajúce sa detskej práce a zapracovať obavy z detskej práce do politík a plánov vzdelávania; a mať zdokonalené vedomostné základy a sústavy poznatkov týkajúce sa detskej práce a vzdelávania pomocou lepšieho zastávania a šírenia osvedčených postupov. DT\704923.doc 7/7 APP/100.247v01-00