Súd: Okresný súd Trnava Spisová značka: 17C/87/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112215205 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Ďumbalová ECLI: ECLI:SK:OSTT:2012:2112215205.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Martou Ďumbalovou, v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade S. Z., H.. XX.XX.XXXX, R. C. O. XX, R., prechodne bytom N. Č.. XX/X, R., v 2. rade Z. D., H.. XX.X.XXXX, C. K. XXX, R., zastúp.: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom P. Pázmaňa 915/9, 927 01 Šaľa, IČO: 36 866 296, proti odporcovi: Slovenská republika zastúpený: Generálna prokuratúra SR, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o zaplatenie 1088,33 s príslušenstvom, takto r o z h o d o l : Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu 671,16 a náhradu trov konania v sume 152,77, ktoré trovy právneho zastúpenia je povinný poukázať na účet vedený vo N. K., a.s., č. Ú. XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 2. rade sumu 417,17 a náhradu trov konania v sume 113,96, ktoré trovy právneho zastúpenia je povinný poukázať na účet vedený vo N. K., a.s., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Navrhovatelia sa návrhom, doručeným súdu dňa 25.7.2012 domáhali, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie navrhovateľovi v 1.rade náhrady škody v sume 671,16 a navrhovateľovi v 2.rade náhrady škody v sume 417,17 a na náhradu im trov konania. Ďalej v návrhu uviedli, že dňa 24.6.2008 vydal poverený príslušník PZ Okresného riaditeľstva PZ Trnava, Odboru skráteného vyšetrovania, Úradu justičnej a kriminálnej polície /ďalej len príslušník PZ / uznesenie ČVS: ORP-1827/2-OSV- TT-2007 /ďalej len uznesenie/, ktorým vzniesol proti navrhovateľom obvinenie pre prečin krádeže spolupáchateľstvom, podľa 20, 212 ods. 2 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v predmetnom uznesení. Proti tomuto uzneseniu podali navrhovatelia dňa 3.7.2008 riadny opravný prostriedok, sťažnosť, najmä na základe, že dôkazy neboli v prípravnom konaní riadne verifikované o ktorej sťažnosti rozhodoval prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave, ktorý uznesením 1-Kpt 315/08-5, zo dňa 5.8.2008,predmetnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Následne 4.11.2009 bola na navrhovateľov podaná Okresnou prokuratúrou v Trnave obžaloba, pod č,.k. 1 Pv 491/07-74, v celom priebehu trestného stíhania však navrhovatelia uvádzali, že skutok, ktorý im bol kladený za vinu nespáchali, pričom orgány činné v trestnom konaní nedisponovali žiadnym priamym dôkazom, ktorý by navrhovateľov zo spáchania skutku usvedčoval. Po vykonanom kontradiktórnom súdnom konaní vydal Okresný súd Trnava v predmetnej trestnej veci rozsudok 4 T 95/2009, zo dňa 27.1.2011, ktorým oboch navrhovateľov podľa ust. 285 písm. c/ Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo preukázané, že skutok spáchali a odvolanie proti predmetnému rozsudku, podané prokurátorom dňa 3.2.2011, dodatočne odôvodnené 28.3.2011,bolo odvolacím súdom, uznesením 6 To/24/2011-824, zo dňa 26.1.2012, zamietnuté, ako nedôvodné. Uviedli, že na základe uvedených skutočností podali dňa 29.5.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu na Ministerstvo vnútra SR a Generálnu
prokuratúru SR žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov poškodených na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci vo výške 1 088,33, ktorá pozostáva z trov obhajoby, ktoré navrhovatelia znášali na obranu svojich práv v trestnom konaní, pričom ako prvá začala vo veci konať Generálna prokuratúra Sk, ktorá vo svojej písomnej odpovedi, zo dňa 3.7.2012, číslo XV/5 Spr 62/12-7, uplatňovaný nárok navrhovateľov neuznala a uviedla, že nie sú splnené zákonné podmienky potrebné pre priznanie náhrady škody navrhovateľom v zmysle 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., pretože tento zákon v žiadnom ustanovení neuvádza, že rozsudok zakladá nezákonnosť rozhodnutí, ktoré mu predchádzali a samotná skutočnosť, že navrhovatelia boli spod obžaloby oslobodení bez ďalšieho neznamená, že vôbec neboli dané podmienky pre vznesenie obvinenia, resp. podanie obžaloby na príslušný súd. Uviedli, že oni majú za to, že vznesením obvinenia proti nim a následným podaním obžaloby, spod ktorej boli navrhovatelia právoplatným rozsudkom, Okresného súdu v Trnave oslobodení, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali, že došlo k založeniu špecifickej zodpovednosti štátu za výsledok trestného konania vedeného proti osobe, v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré malo za následok vznik škody na ich strane v tomto prípade uplatnenej v podobe trov obhajoby v predmetnej trestnej veci a nakoľko vzniknutý nárok navrhovateľov nebol Generálnou prokuratúrou SR uspokojený, uplatnili si tento nárok cestou súdu. Uviedli, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením predstavuje podľa súdnej judikatúry osobitný prípad zodpovednosti štátu a poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 18.8.2010, 4 M Cdo 15/2009, podľa ktorého, nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona 514/2003 Z.z. a ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté, preto nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Uviedli, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca a ak výsledkom trestného konania v predmetnej veci bol záver, že navrhovatelia trestný čin nespáchali, pretože sa pôvodné podozrenie vôbec nepotvrdilo a trestné stíhanie nemalo byť proti nim vôbec začaté a obvinenie pre trestný čin im nemalo byť vznesené, musí im byť v rámci garancie princípov materiálneho právneho štátu majetková ujma spôsobená týmto nezákonným zásahom štátu do ich základných práv jednoznačne nahradená a ak v dôsledku rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, fyzická osoba vynaložila náklady na trovy nutnej obhajoby, smerujúce k odstráneniu nežiadúcich právnych dôsledkov na obvineného, štát zodpovedá za škodu bez ohľadu na skutočnosť, či obvinenému bol obhajca ustanovený, alebo či si ho obvinený zvoli sám. Uviedli, že v dôsledku uznesenia, ktorým bolo navrhovateľom nezákonne vznesené obvinenie, boli navrhovatelia nútení zvoliť si za účelom ochrany ich práv v trestnom konaní obhajcu, čím im vnikla škoda v podobe trov konania, v zmysle ust. 18 ods. 1 a ods. 3 zákona 514/2003 Z.z. v celkovej výške 1 088,33, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, náhrady cestovných výdavkov obhajcu a náhrady za stratu času obhajcu, všetko vyčíslené v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, pričom navrhovateľovi v 1. rade vznikli trovy právneho zastúpenia vo výške 559,14 a navrhovateľovi v 2.rade vo výške 305,15 a náhrada trov cestovného právneho zástupcu obidvoch navrhovateľov je vo výške 101,80 a náhrada za stratu času vo výške 122,24, takže na každého z navrhovateľov pripadá táto náhrada po 112,02. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľov, oboznámením sa so spisovým materiálom a listinnými dôkazmi a na pojednávaní dňa 22.11.2012 konal v zmysle 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v neprítomnosti odporcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil iba kolíziou pojednávania s iným pojednávaním a z uvedeného dôvodu požiadal o odročenie pojednávania, čo súd nepovažoval za ospravedlniteľný dôvod a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Odporca vo vyjadrení z 15.11.2012 ďalej uviedol, že uplatnený nárok navrhovateľov neuznáva a návrh navrhuje zamietnuť z dôvodov uvedených v liste adresovanom právnemu zástupcovi navrhovateľov z 3.7.2012, č.k. XV/5 Spr 62/12-7 a namieta aj vznik škody, keďže mu doposiaľ nebol predložený relevantný doklad osvedčujúci jej vznik, pretože vyčíslenie trov takýmto dokladom nie je, vznik škody
možno účinne preukázať právne perfektným dokladom /príjmovým dokladom, resp. výpisom z účtu navrhovateľov/. Na pojednávaní dňa 22.11.2012 právny zástupca navrhovateľov sa pridržiaval návrhu a predložil súdu k nahliadnutiu originál príjmových pokladničných dokladov,č. 0616815, zo dňa 26.3.2012, preukazujúceho zaplatenie mu navrhovateľom v 1.rade sumy 671,16 a č. 0616816, zo dňa 26.3.2012, preukazujúceho zaplatenie mu navrhovateľom v 2.rade sumy 417,17 a do spisu založil kópie týchto dokladov a založil do spisu aj odpoveď Ministerstva vnútra SR, zo dňa 6.8.2012, na žiadosť navrhovateľov o predbežné prerokovanie predmetného nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá bola tiež zamietnutá. Z listu Generálnej prokuratúry SR, zo dňa 3.7.2012, č. XV/5 Spr 62/12-7, adresovaného právnemu zástupcovi navrhovateľov v 1.a2.rade vyplýva, že dňa 29.5.2012 bola im doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v ktorej veci právny zástupca zastupuje navrhovateľov v 1.a 2.rade, v ktorej žiadosti uviedol, že navrhovateľom vznikla škoda nezákonným konaním a vydaním nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia v trestnej veci vedenej pod sp.zn. ORP-1827/2-0SV-TT-2007, nezákonným konaním dozorujúceho prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava, ktorý v rámci výkonu dozoru nezrušil nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia a nezákonne vydal uznesenie, ktorým zamietol dôvodnú sťažnosť obvinených voči uzneseniu o vznesení obvinenia, z ktorého dôvodu si nárokujú nahradiť trovy právneho zastúpenia konkretizované v prílohe žiadosti, pričom po zadovážení a preskúmaní na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu uviedli, že v postupoch a rozhodnutiach prokuratúry nezistili žiadne procesno-právne alebo hmotno-právne pochybenia, ktoré by bolo možné považovať za nezákonné a ktoré by následne zakladalo nárok na náhradu škody. V prípade ak skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, nespáchal obvinený, závisí od hodnotenia rozporných dôkazov, ktoré pripúšťajú možnosť, že obvinený je páchateľom trestného činu, prokurátor je povinný podať obžalobu, k odstráneniu rozporov navzájom si odporujúcich dôkazov môže dôjsť až po prejednaní veci a hodnotení na hlavnom pojednávaní a skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní dňa 2.7.2010 jeden z obžalovaných uviedol, že navrhovateľov nepozná, na rozdiel od prípravného konania, kedy tieto osoby pri vykonanej rekognícii jednoznačne opoznal, bola dôvodom oslobodenia navrhovateľov spod obžaloby, pričom iné právne posúdenie veci zo strany súdu v rovine vyhodnotenia dôkaznej situácie neodôvodňuje záver, že konanie prokuratúry bolo v danej veci nezákonné a ani zákon č. 514/2003 Z.z. v žiadnom ustanovení neuvádza, že rozsudok zakladá nezákonnosť rozhodnutí, ktoré mu predchádzali a samotná skutočnosť, že navrhovatelia boli rozsudkom súdu oslobodení spod obžaloby z dôvodov nimi uvedených bez ďalšieho neznamená, že vôbec neboli dané podmienky pre vznesenie obvinenia proti nim, resp,. pre podanie obžaloby proti nim na príslušný súd. Uviedli, že ak je voči fyzickej osobe, v súlade s podmienkami stanovenými v zákone vznesené obvinenie z trestného činu a následne je proti nej podaná obžaloba a aj všetky ďalšie úkony orgánov činných v trestnom konaní, zasahujúcich v priebehu trestného stíhania do práv fyzickej osoby, sú vykonávané v medziach zákona, nepredstavuje vznesenie obvinenia, podanie obžaloby ani ďalšie zákonom dovolené úkony orgánov činných v trestnom konaní neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby, a to ani v prípade, že neskôr dôjde k zastaveniu trestného stíhania voči tejto osobe alebo aj oslobodenie spod obžaloby a pretože zo strany prokuratúry nezistili nesprávny úradný postup ani nezákonné rozhodnutie, žiadosť považovali v plnom rozsahu za nedôvodnú a túto zamietli. Podľa 3 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom.
Podľa 3 ods. 2 citovaného zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa 4 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, podľa písm. f/ citovaného a odseku, Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní a podľa písm. l/ citovaného a odseku, orgán príslušný podľa písmen a/ až j/, u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku / 15/, ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý. Podľa 6 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorý bola škoda spôsobená, bolo zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku /ďalej len žiadosť / s príslušným orgánom podľa 4 a 11. Podľa 16 ods. 1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa 18 ods. 1 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že v zmysle 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená pri výkone verejnej moci, je príslušná na konanie v predmetnej veci v mene štátu Generálna prokuratúra SR a to na základe 4 ods. 1 písm. l, pretože navrhovatelia podali v zmysle 15 ods. 1 návrh na predbežné prerokovanie nároku tak na Ministerstvo vnútra SR ako aj na Generálnu prokuratúru SR, prípisom z 25.5.2012, pretože začala konať ako prvá Generálna prokuratúra SR a predbežne prerokovala tento nárok už dňa 3.7.2012 ako prvá, pričom Ministerstvo vnútra SR žiadosť prerokovalo až 6.8.2012, a súd mal za to, že k tejto škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci a to tak do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR ako aj Generálnej prokuratúry SR, pretože v trestnom konaní, v ktorom k predmetnej škode došlo, sú orgánmi činnými v trestnom konaní tak prokurátor ako aj policajt, ktorým sa pre účely tohto zákona rozumie vyšetrovateľ Policajného zboru, pretože trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia, ktoré doručí policajt prokurátorovi a ak je po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré doručí prokurátorovi a po skončení vyšetrovania policajt predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby, ktorú obžalobu podáva následne prokurátor.
Súd ďalej mal za to, že odporca nespochybnil výšku vyčíslených trov obhajoby právnym zástupcom navrhovateľov v trestnom konaní, ktorých náhradu si uplatňujú navrhovatelia ako náhradu škody v predmetnom konaní, preto si súd osvojil toto skutkové zistenie na zhodnom tvrdení účastníkov, v zmysle 120 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a súd nemal za to, podľa vyjadrenia Generálnej prokuratúry SR, že ak je voči fyzickej osobe vznesené obvinenie z trestného činu a následne je proti nej podaná obžaloba, nepredstavujú tieto úkony orgánov činných v trestnom konaní neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby a to ani v prípade, že neskôr dôjde k zastaveniu trestného stíhania voči tejto osobe alebo aj k jej oslobodeniu spod obžaloby, a že zákon č. 514/2003 Z.z. neupravuje zodpovednosť orgánu verejnej moci za škodu v prípade, že obvinený bol súdom, oslobodený spod obžaloby. Súd mal za to, že na daný špecifický prípad sa vzťahuje 18 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom prípade treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pretože rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby a skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začalo trestné stíhanie na tom nič nemení a nakoľko rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 4 T 95/2009-787, zo dňa 27.1.2011, boli navrhovatelia oslobodení spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava, zo dňa 4.11.2009, č.k. 1 Pv 491/07, pre prečin krádeže spolupáchateľstvom, pričom odvolanie okresného prokurátora proti tomuto rozsudku, bolo uznesením Krajského súdu v Trnave, č.k. 6 To/24/2011, zo dňa 26.1.2012 zamietnuté, súd mal za to, že v zmysle 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vzniklo navrhovateľom právo na náhradu škody, preto súd zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady škody navrhovateľom, vzniknutej im titulom náhrady trov právneho zastúpenia v trestnom konaní a to navrhovateľovi v 1. rade v sume 671,16 a navrhovateľovi v 2. rade v sume 417,17. O náhrade trov konania v predmetnom konaní súd rozhodol podľa 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešným navrhovateľom priznal právo na náhradu trov konania a to navrhovateľovi v 1. rade za nasledovné úkony právnej pomoci prevzatie zastúpenia 23.7.2012, spísanie návrhu 23.7.2012, účasť na pojednávaní 22.11.2012, vo výške 50%, nakoľko ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch osôb 3 x po 25,72 = 77,16, 3 x réžijný paušál po 7,63 = 22,89, DPH 20,01, spolu v sume 120,06, podľa 10, 13, 16, 18 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. a navrhovateľovi v 2. rade za nasledovné úkony právnej pomoci: prevzatie zastúpenia 23.7.2012, spísanie návrhu 23.7.2012, účasť na pojednávaní 22.11.2012, vo výške 50 %, nakoľko ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch osôb 3 x po 14,94 = 44,82, réžijný paušál 3 x po 7,63 = 22,89, DPH v sume 13,54, spolu v sume 81,25, cestovné vlakom Šala - Trnava a späť 2 x 2,20 = 4,40, z toho 1 pre každého z navrhovateľov v sume 2,20, ktoré cestovné je účelnejšie, ako cestovné vlakovým motorovým vozidlom, strata času 4 polhodiny po 12,71 = 50,84, DPH v sume 10,17, spolu 61,01 pre každého z navrhovateľov v 1, v sume 30,51, podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., 17, trovy konania tak u navrhovateľa v 1. rade predstavujú sumu 152,77 a u navrhovateľa v 2. rade sumu 113,96. Poučenie: Proti tomuto rozsudku vo veci samej navrhovatelia v 1. a 2. rade odvolanie nemôžu podať, pretože po jeho vyhlásení sa vzdali práva v tejto časti podať odvolanie. Proti tomuto rozsudku v časti náhrady trov konania môžu navrhovatelia podať odvolanie a odporca môže podať odvolanie proti celému rozsudku v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: - v konaní došlo k vadám uvedeným v 221 ods. l Občianskeho súdneho poriadku, - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, - doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / 205 a Občianskeho súdneho poriadku/, - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť súdu s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľne súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.