MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Materiál bol prerokovaný a schválený na porade vedenia ministerstva dňa 22. 02. 2007 Číslo: 1303/2007 550 PÔDOHOSPODÁRSKA VEDA A VÝSKUM PVV PRIORITY PÔDOHOSPODÁRSKEJ VEDY A VÝSKUMU DO ROKU 2015
PRIORITY PÔDOHOSPODÁRSKEJ VEDY A VÝSKUMU DO ROKU 2015 1. Charakteristika problematiky Pôdohospodárske vedy, výskum a vývoj sú v prevládajúcej miere orientované na získavanie poznatkov pre využitie výsledkov v hospodárskej, environmentálnej a sociálnej oblasti pôdohospodárskych odvetví. Ide o inovačnú a tvorivú činnosť, pričom sú využívané objavy a poznatky viacerých základných vedných disciplín, najmä v oblasti živej prírody po ich tvorivej aplikácii na cielené poznanie. Rastúca spoločenská požiadavka na vytváranie trvalo udržateľného, multifunkčného a environmentálne orientovaného pôdohospodárstva vychádza z nebezpečia vyčerpania neobnoviteľných vstupov, zvyšovania zaťaženosti prírodného a životného prostredia odpadmi a kontaminátmi, alokácie produkčných procesov odvetvia v otvorenej krajine i jeho významného ovplyvňovania kvality života obyvateľstva. Pôdohospodárstvo je stále výraznejšie chápané aj ako dominantný faktor pre udržateľný rozvoj vidieka, ekologickú a kultúrnu vyváženosť krajiny i sociálne prostredie vidieckeho obyvateľstva. Základné strategické zámery a ciele poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva v strednodobom časovom horizonte sú sformulované v Koncepcii rozvoja pôdohospodárstva na roky 2007 2013. Koncepcia charakterizuje odvetvie v komplexe jeho produkčných a mimoprodukčných funkcií, vrátane rozvoja vidieka, trvalo udržateľného rozvoja poľnohospodárstva a lesníctva, potravinovej bezpečnosti, konkurencie schopnosti produkcie v súlade s dlhodobými záujmami a prioritami Slovenska v týchto oblastiach. V tomto smere je potrebné orientovať cieľ, priority a zameranie výskumu a vývoja v oblasti pôdohospodárskych vied,. 1.2. Cieľ Udržateľný rozvoj vidieka prostredníctvom racionálneho využívania produkčného, hospodárskeho a sociálneho potenciálu krajiny vo všetkých regiónoch Slovenska v ekonomicky a ekologicky zdôvodnenom rozsahu vyrábať konkurencieschopné kvalitné produkty z hľadiska potreby zdravia, potravinovej bezpečnosti a ochrany, regenerácie a trvalej reprodukcie prírodných zdrojov. K udržateľnému rozvoju prispieva efektívnejšie využívanie, ochrana, regenerácia a trvalá reprodukcia prírodných zdrojov Slovenska pri zohľadňovaní ekologických požiadaviek. Ďalej je to zvyšovanie konkurencieschopnosti pôdohospodárskej produkcie a svojím spôsobom aj monitorovanie a analýza produkčného potenciálu slovenskej krajiny z hľadiska očakávaných zmien reálnych možností jej ekonomického využívania, sociálnych a environmentálnych funkcií. V tomto smere sú orientované aj tri priority pôdohospodárskej vedy a výskumu: 1.3. Priority 1.3.1 Efektívnejšie využívanie, ochrana, regenerácia a trvalá reprodukcia prírodných zdrojov Slovenska pri zohľadňovaní ekologických požiadaviek; 1.3.2 Zvyšovanie konkurencieschopnosti a efektívnosti pôdohospodárskej produkcie; 1.3.3 Monitorovanie a analýza produkčného potenciálu slovenskej krajiny z hľadiska očakávaných zmien reálnych možností jej ekonomického využívania, sociálnych a environmentálnych funkcií.
2. Zdôvodnenie priorít Zameranie slovenských pôdohospodárskych vied vychádza zo skutočnosti, že pôdohospodárstvo sa stáva jedným z dominantných faktorov rozvoja vidieka, ekologickej a sociálnej vyváženosti krajiny. Z tohto pohľadu vyvstáva nutnosť riešiť efektívnejšie využívanie, ochranu a regeneráciu prírodných zdrojov Slovenska, pôdy, vody, lesných ekosystémov i produkčného biologického materiálu pri zohľadňovaní ekologických požiadaviek a súčasnom zabezpečení nutrične plnohodnotných a zdraviu neškodných potravín pre obyvateľov SR. Aktuálnou úlohou z hľadiska zvyšovanie konkurencieschopnosti a efektívnosti pôdohospodárskej produkcie je transformácia technológií na úspornejšie využívanie neobnoviteľných energetických a materiálových vstupov a postupné zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov produkovaných v samotnom pôdohospodárstve. Veda, výskum a vývoj musia predstihovo reagovať na pôsobenie lokálnych i očakávaných globálnych klimatických zmien, zohľadňovať podmienky a vplyvy vytvorené vstupom Slovenska do Európskej únie, ako aj všeobecne a celosvetovo pôsobiace faktory rastúcej globalizácie na modifikáciu civilizačného procesu, podmienky a atribúty rozvoja spoločnosti. Nevyhnutnosťou sa stáva trvalý monitoring a analýzy produkčného potenciálu slovenskej krajiny a očakávané zmeny z hľadiska potrieb a reálnych možností jej ekonomického využívania, sociálnych a environmentálnych funkcií. To kladie kvalitatívne nové požiadavky na výrobné systémy a technologické postupy v celom potravinovom reťazci i v produkcii biologických, technických a energetických surovín, pre ktoré musí domáca veda a výskum vytvárať poznatkové riešenie v konkrétnych podmienkach Slovenska s využitím tvorivej aplikácie svetových poznatkov. V súvislosti s podporou poľnohospodárstva a potravinárstva a lesníctva z verejných zdrojov je nevyhnutné tiež monitorovanie a hodnotenie ekonomickej efektívnosti ich využívania a predikcie dosahov agrárnych politík, účinnosti programov rozvoja vidieka, multifunkčných efektov poľnohospodárstva v regiónoch SR na národnej úrovni a ich príspevku k udržateľnému rozvoju vidieka. 3. Zameranie priorít pôdohospodárskej vedy a výskumu 3.1. Efektívnejšie využívanie, ochrana, regenerácia a trvalá reprodukcia prírodných zdrojov Slovenska pri zohľadňovaní ekologických požiadaviek; 3.1.1 Vývoj metód pre zachovanie a ovplyvňovania biodiverzity, produkčných a ekologických funkcií ekosystémov krajiny. - vplyv disbalancie, resp. synchronizácie tráviacich procesov na výkonnosť, zdravie zvierat a environmentálnu záťaž; - štúdium nutričných zásahov smerujúcich k obmedzeniu exkrécie dusíka, fosforu a iných látok do vonkajšieho prostredia; - monitoring zdravotného stavu a populačnej hustoty vybraných druhov voľne žijúcej poľnej zveri vo vybraných lokalitách SR; - optimalizácia postupov zarybňovania jeseterom malým v pôvodných lokalitách výskytu
3.1.2 Výskum a vývoj moderných metód na dlhodobé sledovanie vývoja lesných ekosystémov a spoločenstiev drevín v krajine. Téma zameraná na optimalizáciu získavania informácií o lesných ekosystémoch a spoločenstvách drevín v krajine pre hodnotenie ich stavu a modelovanie ďalšieho vývoja. 3.1.3 Využívanie funkcií lesa, drevín a ich spoločenstiev v hospodárskej a sociálnej oblasti. Téma je pokračovaním aktuálne riešenej úlohy výskumu a vývoja Výskum, klasifikácia a uplatňovanie funkcií lesa v krajine. 3.1.4 Manažment rizík v krajine dôsledky pre produkčné, ekologické a environmentálne funkcie lesných ekosystémov Téma je pokračovaním aktuálne riešenej úlohy výskumu a vývoja Výskum, klasifikácia a uplatňovanie funkcií lesa v krajine s dôrazom na prírodné a antropogénne podmienené katastrofické udalosti (povodne, požiare, gradácie biotických škodcov, vietor a pod.) 3.1.5 Ochrana pôdy ako multifunkčného prírodného zdroja. V náplni riešenia bude dominovať priestorová identifikácia funkcionalít pôdneho krytu v hospodárskom a eko-sociálnom potenciále SR vrátane detailného databázového a informačného podkladu s odborným potenciálom pre samosprávy a miestne správy. Multifunkčné využitie prírodných zdrojov v krajine (pôda, voda, biota) predpokladá tak tvorbu nových poznatkov vlastností a priestorovej diferenciácie zložiek prírodného prostredia, hodnotenia ich vzájomných interakcií a väzieb vo vzťahu k využívaniu krajiny. 3.1.6 Identifikácia a hodnotenie pôdohospodársky deficitných území SR. Rámcová smernica EÚ na ochranu pôdy zaväzuje členské štáty k podrobnej identifikácii kritických území, kde došlo alebo dochádza k degradácii pôdy a krajinného priestoru rôznymi spôsobmi. Riešenie problematiky vytvorí metodické predpoklady pre splnenie tohto cieľa a zabezpečí jeho plnenie. Z hľadiska ochrany lesnej pôdy téma nadväzuje na implementáciu rezolúcií Ministerských konferencií o ochrane lesov v Európe (MCPFE). 3.1.7 úloha kvality a funkcií prírodných zdrojov v konkurencieschopnosti hlavných odvetví pôdohospodárstva (nemonetárna konkurencieschopnosť). Prirodzeným parametrom konkurencieschopnosti v pôdohospodárstve sú kvalitatívne parametre využívaných prírodných zdrojov. Riešením problematiky sa dosiahne ich identifikácia, kvantifikácia, kombinácia a reálne vyjadrenie. 3.1.8 Trvalá udržateľnosť stavu a funkcií poľných ekosystémov. - identifikovanie optimálnych spôsobov využívania prírodných zdrojov v poľných systémoch, analýza vstupov a výstupov a ich pomerov; - rozvoj alternatívnych foriem hospodárenia na pôde, obnovujúcich a udržiavajúcich prírodné zdroje v reprodukovateľnom stave; - optimalizácia využitia pôdy, vody, biologického materiálu a technologických postupov pri výrobe zeleniny ako základných predpokladov trvalo udržateľného rozvoja. Trvalo udržateľné technológie v zeleninárstve; - monitorovanie vhodných produkčných oblastí pre rozširovanie pestovania zeleniny (aj menej známych druhov) a liečivých aromatických a koreninových rastlín ;
3.1.9 Trvalá udržateľnosť trávnych ekosystémov orientovaná na krajinotvorbu a komplexné využitie fytomasy. - zabezpečenie krajinoekologicky optimálneho využívania horskej krajiny (na potravové i nepotravové účely); - implementácia ekologických princípov do výrobných technológií; - racionálne využívanie prirodzených zdrojov (konkurencieschopnosť)ochrana biodiverzity a stability krajiny - výskum modifikovanej pratotechniky a využitia biomasy na energetické resp. iné nepotravové využitie poľnohospodársky nevyužívaných trvalých trávnych porastov. - výskum a vývoj efektívnych a environmentálne prijateľných technológií pestovania netradičných ovocných druhov na opustených trávnych porastoch brusnica pravá-vaccinium vitis idea L., brusnica chocholíkatá V. carymbosum L, brusnica velkoplodá V. macrocarpou a ďalších napr. Amelanchier, Lonicera camschatica, Hiphophae, arctostaphytos). - výskum uplatnenia agroforestrov t.j. kombinácia úžitkových drevín (Vysokokmenné krajové odrody jabloní, hrušiek, sliviek) na extenzívnych trávnych porastoch, (spojené s údržbou a tvorbou horskej krajiny a produkciou ovocia a jeho následné spracovanie podpora agroturistiky. 3.1.10 Manažment rastlinných a živočíšnych genetických zdrojov. - vývoj a racionalizovanie postupov uchovávania genetických zdrojov; - komplexná, cielená charakterizácia genetických zdrojov s využitím moderných prístupov; - národná inventarizácia genofondov a efektívne udržiavanie národných databáz genetických zdrojov a ich integrácia v infraštruktúre národného a medzinárodných systémov; - väzba prírodných rastlinných a živočíšnych genetických zdrojov na lesné ekosystémy; - podpora rozšíreného využívania genetických zdrojov, so zameraním na pôvodné zdroje a zachovanie kultúrneho dedičstva; - manažment genetických zdrojov zeleninových druhov, liečivých a aromatických rastlín; - záchrana, udržiavanie, charakterizovanie a využívanie zbierok mikroorganizmov súvisiacich s rastlinnou a potravinárskou výrobou; - programy a postupy udržateľného šľachtenia a trvalého zlepšovania genetických zdrojov zvierat; - výskum vlastností a genetický popis ohrozených a málopočetných plemien; - výskum adaptácie zvierat na klimatické zmeny; - optimalizácia in vitro produkcie embryí geneticky cenných zvierat; - vytvorenie a udržiavanie kryobanky semena, embryí a tkanivových kultúr po geneticky špičkových hospodárskych zvieratách; - tvorba špecializovaných populácií zvierat zameraných na produkciu biologicky aktívnych látok. 3.1.11 Trvalá udržateľnosť a manažment lesných ekosystémov, drevín a ich spoločenstiev v krajine. - téma zameraná na manažment lesov, ale aj drevín a ich spoločenstiev v krajine v podmienkach očakávaných zmien prostredia.
- určovanie podmienok a overenie zásad doplnkovej výživy, prehlbovanie poznatkov z fyziológie výživy a vhodnosti rôznych doplnkových krmív vrátane lesnej biomasy v závislosti od systémov a spôsobov prikrmovania voľne žijúcej raticovej zveri. 3.1.12 Využitie biomasy (z poľnohospodárstva a lesníctva) na energetické účely. Biomasa (z lesníctva i poľnohospodárstva) predstavuje najdôležitejší obnoviteľný energetický zdroj na Slovensku. Úloha nadväzuje na aktivity Akčného plánu EÚ pre biomasu a Akčného plánu EÚ v oblasti lesného hospodárstva. - vývoj nových agrotechnických postupov, technológií zberu, spracovania a využitia lesnej drevnej a poľnohospodárskej biomasy určenej na energetické využitie, vrátane hodnotení ekologických, ekonomických a sociálnych dopadov; - príprava a spracovanie štandardov na rôzne druhy biomasy určenej na energetické využitie, - spracovanie uceleného systému efektívneho a ekologického využívania biomasy na energetické účely s možnosťou realizácie pilotného projektu. 3.1.13 Rozvoj produkcie biotechnických a bioenergetických surovín. - vývoj technológií pestovania a metód znižovania vstupov pri plodinách určených na energetické, priemyselné a iné využitie. - výskum využitia vybraných bylinných druhov na energetické účely. - profitabilita poľnohospodárstva vo vzťahu k zhodnocovaniu tradičných plodín zemiakov - v oblastiach s nižšou ekonomickou efektívnosťou na energetické účely; - Komplexné spracovanie poľnohospodárskych produktov, surovín a odpadov s využitím polosuchej fermentácie (SSF). Zameranie výskumu orientovať na vývoj technológií a vypracovanie postupov komplexného využitia poľnohospodárskych produktov na báze lignocelulózy pomocou polosuchej fermentácie (SSF) pre účely produkcie vybraných metabolitov, vrátane využitia SSF pri detoxifikácii poľnohospodárskych odpadov. SSF proces ponúka potenciálne výhody v porovnaní s klasickými fermentačnými postupmi najmä z hľadiska možnosti spracovania surovín s vysokou sušinou. Predpokladané výstupy: a) vypracovanie návrhu technologického postupu komplexného využitia poľnohospodárskych produktov na báze lignocelulózy pomocou polosuchej fermentácie ( SSF ) pre účely produkcie vybraných metabolitov, b) využitie SSF pre biodegradáciu a detoxifikáciu agroindustriálnych odpadov a biotransformáciu produktov rastlinnej výroby, ako aj produkciu biologicky aktívnych sekundárnych metabolitov. - využitie cukrovej repy na výrobu biochemikálií. Zameranie výskumu na alternatívne využitie cukrovej repy s orientáciou hlavne na výrobu bioetanolu, fruktooligosacharidov (tzv. pomalé cukry) a fermentačných produktov s vysokou pridanou hodnotou s cieľom zachovania produkcie cukrovej repy v súvislosti so zavedením kvót na výrobu repného cukru. - Komplexné spracovanie lucerny siatej ako obnoviteľného zdroja energie. - Zameranie výskumu na vytvorenie integrovaného procesu využitia obnoviteľnej fytomasy Medicago sativa pre izoláciu bioaktívnych zložiek.
- Vývoj fyzikálno-chemických a biotechnologických postupov pre výrobu biochemikálií na báze domácich rastlinných surovín. Výskum zameraný na prípravu a aplikáciu polysacharidov, ako sú napríklad chitín a glukan, prípadne ich reakčných zložiek, či už priamo ako aditívum v potravinárstve, alebo ako technické produkty s rozmanitým spôsobom využitia. Technické produkty môžu byť použité napríklad ako zahusťovadlá, alebo ako membrány, na obaľovanie semien, pri odstraňovaní ťažkých kovov z vodných zdrojov a pod. Predpokladané výstupy: - Príprava a izolácia polysacharidov a zložiek - Vývoj potravinárskych aditív na báze zmien funkčných vlastností potravín po prídavku aditívnych látok. - Výroba membrán na báze chitínu - Vývoj imobilizovaných systémov na realizáciu biotransformácie: a) biotransformáciu potravinársky dôležitých sacharidov b) výrobu prírodných farbív a aróm, hlavne na báze rastlinných olejov a biomasy c) výrobu biochemikálií s vysokou pridanou hodnotou na báze rastlinných surovín - výskum opeľovania vybraných energetických plodín včelami medonosnými (meranie nektárodajnosti, kvantitatívne a kvalitatívne parametre opeľovacej činnosti včiel, výpočet efektu včelieho opelenia na hektárové úrody semien). 3.1.14 Transformovanie technológií na úspornejšie využívanie neobnoviteľných energetických a materiálových vstupov za súčasného environmentálne prijateľného podielu obnoviteľných zdrojov produkovaných v samotnom pôdohospodárstve. - - poznatkami podporený rozvoj pôdoochranných technológií a technológií pestovania s nízkymi vstupmi a priaznivejšou bilanciou energeticko-materiálových tokov; - podpora metód biologickej inventarizácie (blízky a diaľkový monitoring); - identifikovanie faktorov efektívnej a pre prostredie šetrnej tvorby úrod a kvality hospodársky významných plodín na princípe precízneho poľnohospodárstva;. - výskum a využitie energeticky a ekologicky vhodných technológií spracovania potravín, znižovanie energetickej náročnosti, znižovanie podielu odpadov z potravinárskych výrob a zavádzanie bezodpadových technológií. - výskum netradičných ekologicky šetrných metód ohrevu (ohmický ohrev, mikrovlnový ohrev) a ich overenia a aplikácia v praxi - zavádzanie nových metód riadenia konvenčných tepelných procesov, vedúcich k optimalizácii doterajších metód a spôsobov ohrevu v rámci všetkých druhov tepelných procesov (sušenie, termosterilizácia. odparovanie, rozmrazovanie a pod.) so zameraním na ich efektívne využitie. - znižovanie energetickej náročnosti potravinárskych výrob úpravou technológie a zavádzaním BAT ( best available technique ). - znižovanie podielu odpadov z potravinárskych výrob a zavádzanie bezodpadových technológií. 3.1.15 Zefektívňovanie potravinárskej produkcie vo vertikálnej väzbe na domácu primárnu poľnohospodársku výrobu. - využitie faktorov správnej farmárskej praxe ako nástrojov zvyšovania efektivity a kvality poľnohospodárskej výroby; - spoznanie a využitie potenciálu plodín, odrôd a diferencií medzi nimi;
- komplexný rozvoj prvkov pestovateľských technológií obilnín, okopanín, zelenín, ovocia, viníc, krmovín a technických plodín; - rozvoj živočíšnej výroby vo väzbe na produkciu surového mlieka ako kvalitnej potravinárskej suroviny: - vplyv meniacich sa prvovýrobných faktorov na nutričnú kvalitu a biologickú hodnotu surového kravského mlieka - racionalizácia systému posudzovania kvality surového mlieka - vývoj a validácia rutinných metód pre oblasť hodnotenia kvality nakupovaného surového mlieka a mliečnych výrobkov - rozvoj technológií pestovania geneticky modifikovaných rastlín a zásad koexistencie všetkých systémov hospodárenia; - štúdium tráviacich procesov, utilizácie energie, N-látok a aminokyselín s prihliadnutím na zloženie kŕmnych dávok, zmesí, intenzitu a kvalitu kŕmenia pre získavanie nových podkladov a formulovanie biologicky zdôvodnených parametrov potreby živín a ich efektívnej utilizácie v organizme zvierat; - objektivizácia údajov o výživnej hodnote objemových krmív a nových odrôd, hybridov strukovín, obilnín a geneticky modifikovaných (GM) plodín s dôrazom na ich efektívne a bezpečné využívanie vo výžive hospodárskych zvierat; - zlepšovanie metód konzervovania a skladovania krmív, vymedzenie vplyvu účinkov silážnych prípravkov na usmernenie fermentačného procesu pri silážovaní, elimináciu strát sekundárnou fermentáciou a zlepšenie hygienickej kvality krmív (výskyt kontaminantov a nežiaducich fermentačných produktov); - vplyv GM kultivarov olejnín na včelu medonosnú a jej produkty (zistenie vplyvu repky typu Bt na dospelé včely, zistenie účinku peľu z repky Bt na vývojové štádiá včely, zistenie bezpečnosti a kvality medu z repky Bt). - objektívne zhodnotenie možných rizík kontaminácie (introdukcie GMO génov) divo rastúcich druhov kapustovitých v súvislosti s perspektívnym pestovaním GM repky olejnej v SR. 3.1.16 Zdokonaľovanie technologických postupov výroby potravín a funkčných aditívnych látok. Výskum zameraný na hlbšie štúdium fyzikálnochemických parametrov surovín, čo umožní optimalizovať intenzitu a adresnosť technologických operácií. Súčasťou bude aj introdukcia nových poznatkov (ultravysoké tlakové technológie, postupy autosterilácie potravín, eliminácia procesov spôsobujúcich vznik zlúčenín ohrozujúcich zdravie spotrebiteľa a pod. Neodmysliteľnou súčasťou bude výroba a aplikácia funkčných zložiek potravín s cieľom vytvorenia sortimentu potravín schopných okrem zabezpečenia fyziologických potrieb naviac špecifickými účinkami pozitívne stimulovať zdravotný stav spotrebiteľa. 3.1.17 Vývoj nových metód pre kontrolu kvality, bezpečnosti a pôvodu potravín. Zdokonaľovanie technologických postupov výroby potravín a funkčných aditívnych látok Dôraz bude kladený na hlbšie štúdium fyzikálnochemických parametrov surovín, čo umožní optimalizovať intenzitu a adresnosť technologických operácií. Súčasťou bude aj introdukcia nových poznatkov (ultravysoké tlakové technológie, postupy autosterilácie potravín, eliminácia procesov spôsobujúcich vznik zlúčenín ohrozujúcich zdravie spotrebiteľa a pod. Neodmysliteľnou súčasťou bude výroba a aplikácia funkčných zložiek potravín s cieľom vytvorenia sortimentu potravín schopných okrem zabezpečenia fyziologických potrieb naviac špecifickými účinkami pozitívne stimulovať zdravotný stav spotrebiteľa.
- racionalizácia systému posudzovania kvality surového mlieka. Predpokladá zavedenie nových ukazovateľov kvality nakupovaného surového mlieka (kravského, ovčieho a kozieho), ako aj inovácia spracovania nameraných dát, ich posúdenie voči flexibilnejším limitom a poskytovanie multiparametrických výstupov o kvalite mlieka. - vývoj a validácia rutinných metód pre oblasť hodnotenia kvality nakupovaného surového mlieka a mliečnych výrobkov. Výsledkom riešenia bude vývoj nových rýchlych metód, ktoré budú vhodné na analýzu požadovaných vlastností surového mlieka a mliečnych výrobkov.. Metódy budú zamerané hlavne na tie vlastnosti, ktoré súvisia s potravinovou bezpečnosťou (mikrobiologická diagnostika, detekcia rezíduí inhibičných látok) a ochranou spotrebiteľa pred potenciálnymi nekalými praktikami výrobcov (falšovanie a pod.). 3.1.18 Eliminácia vplyvu globálnych zmien na kvalitu a zdravotnú neškodnosť surovín a potravín. S postupujúcimi globálnymi zmenami bude dochádzať i k zmene mikroflóry nachádzajúcej sa v surovinách, resp. potravinárskych výrobkoch. Skúmať sa bude i vplyv zvýšenej intenzity environmentálnych faktorov (intenzita svetla, teplota, relatívna rovnovážna vlhkosť, migrácia kontaminantov do/z surovín resp. potravín, introdukcie GNO génov vo vzťahu k možnej zmene profilov proteínov vyvolávajúcich adverzné reakcie organizmu). 3.1.19 Optimalizácia štruktúry vegetácie v krajine pre zlepšenie vodoretenčnej kapacity. - výskum obsahuje problematiku krajinného plánovania vo vzťahu k hydrologickým procesom krajiny. Súčasťou problematiky sú riešenia, ktoré úzko súvisia s odvodnením, vodnou eróziou v krajine, skladbou lesných porastov a spoločenstiev drevín. 3.1.20 Cielená experimentálna činnosť na zvýšenie protieróznych opatrení a vodoretenčnej kapacity vplyvom pratotechnických zásahov na trávnych porastoch. - zvyšovanie retenčnej schopnosti pôdy cestou zlepšovania kvantitatívnych a kvalitatívnych vlastností pôdnej organickej hmoty, zvyšovania celkového obsahu pôdnej a mikrobiálnej biomasy a jej metabolickej aktivity; - zvyšovanie retenčnej schopnosti trávnych porastov cestou bezorbových prísevov, diferencovaného organického a minerálneho hnojenia a vhodných komponentov tráv, ďatelinovín a ďatelonotrávnych miešaniek, ktoré predlžujú vytrvalosť a nosnosť mačiny. 3.1.21 Efektívnejšie využívanie a ochrana kvality vodných zdrojov pre poľnohospodárstvo a kultúrnu krajinu. výskum obsahuje problematiku zdrojov vody pre závlahy, problematiku riešenia znečistenia vôd poľnohospodárstvom i problematiku udržania hydrologickej stability kultúrnej krajiny. Uvedená problematika je v plnom súlade so smernicami EK o vode (Rámcová smernica o vode, Dusičnanová smernica). 3.1.22 Bilancia zavlažovania špeciálnych kultúr (zeleniny, okopanín, ovocných sadov, vinohradov) na Slovensku. - riešenie závlah náročných plodín na vodu - detailné závlahy vybraných druhov zelenín z miestnych zdrojov; - modelovanie optimálnej úrovne zavlažovania zeleniny. - racionálne techniky zavlažovania v zeleninárstve. - vplyv množstva a kvality závlahovej vody na kvalitu dopestovanej zeleniny.
- stratégie manažmentu k trvale udržateľnej produktivite zemiakov so zameraním na prevenciu a zmiernenie dopadov sucha - zavlažovanie v zemiakárskych a podhorských oblastiach. 3.1.23 Vplyv opatrení obmedzujúcich využívanie prírodných zdrojov na ekonomiku poľnohospodárstva a zabezpečenie výživy obyvateľstva. - dosah legislatívy v oblasti ochrany prírody a prírodných zdrojov na náklady poľnohospodárskej výroby; - efektívnosť a formy kompenzácie nákladov poľnohospodárstva, vyvolané environmentálnymi obmedzeniami, podporami z verejných zdrojov; - nákladovosť a rentabilita produktov ekologického poľnohospodárstva; 3.2 Zvyšovanie konkurencieschopnosti pôdohospodárskej produkcie 3.2.1 Rastlina ako kľúčový prvok poľnohospodárstva. - podpora progresu v tvorbe genotypov rastlín s vlastnosťami lepšími pre producenta, spracovateľa, konzumenta a životné prostredie; - Genetické zlepšenie zemiakov pre šľachtiteľské účely a) výskum mechanizmu selekcie hostiteľ patogén v zemiakoch b) zachovanie biodiverzity: hodnotenie nových genetických zdrojov c) tvorba genetických zdrojov pre vyšľachtenie odrôd rezistentných k najdôležitejším patogénom - progres v tvorbe genotypov rastlín so špeciálnymi vlastnosťami určenými na iné využitie (zdroje energie, látok); - novým šľachtením tvoriť biologický produkčný materiál zelenín s efektívnejšou a kvalitnejšou produkciou a zvýšenou odolnosťou proti nepriaznivým faktorom prostredia - rastlina ako producent netradičnej pridanej hodnoty. 3.2.2 Aplikáciou moderných genetických metód vrátane genetického inžinierstva transformovať disponibilný genofond na tvorbu biologického produkčného materiálu (rastlinného a živočíšneho pôvodu) s efektívnejšou a kvalitnejšou produkciou a zvýšenou odolnosťou proti nepriaznivým faktorom prostredia. - výskum a využitie génových konštrukcií pre vnútrobunkové signálne látky; - vývoj efektívnych metód transgenézy hospodárskych zvierat s dôrazom na zvýšenie cielenej integrácie a stabilizácie expresie transgénu; - DNA riadená RNA interferencia za účelom regulácie expresie génu; - genomický výskum a aplikácia micro-array technológií v oblasti poľnohospodárstva a akvakultúry; - výskum vlastností HZ s cieľom definovania robustnosti (adaptabilita, zdravie, nenáročnosť); - spresňovanie genetického hodnotenia HZ, odhad plemenných hodnôt zameraný na nové ukazovatele kvality produkcie a nepriame úžitkové vlastnosti; - tvorba výkonnejších populácií brojlerových králikov s cieľom efektívne produkovať suroviny pre agropotravinársky priemysel; - dopady využívania transgénnych králikov na úžitkovosť a reprodukciu;
- rozpracovanie spôsobu hodnotenia vitality geneticky modifikovaných embryí zvierat; - zveľaďovanie disponibilného genofondu kranskej včely v SR a jej ďalšie šľachtenie na mednú úžitkovosť, miernosť správania a zvýšenú odolnosť voči chorobám; - vplyv očakávaných globálnych zmien na fenotypové prejavy včelstiev (prejav rojivosti, výmena a straty včelích matiek, ekonomika včelárskych prevádzok); - overovanie fenotypového prejavu plemenných včelstiev na nezávislých testačných staniciach hodnotením produkčných, reprodukčných, sprievodných, zdravotných vlastností. 3.2.3 Zdokonaľovanie a stabilizácia ekologizácie poľnohospodárstva pre výrobu biopotravín. - - optimalizácia regulácie obsahu neželaných antinutričných látok v krmivách a vplyv rôznych stresorov na využitie živín; - ekologická chovná hodnota zvierat; - selekčné kritériá pre ekologické chovy s nízkou úrovňou vstupov; - rozvoj metód ekologických systémov chovu zvierat. - optimalizácia smerov a využitia možností prírodných zdrojov horských oblastí pri výrobe kvalitných ekologických potravín. - optimalizácia produkcie lesných plodov a zveriny ako súčasť rozvojových aktivít vidieka. 3.2.4 Tvorba a zvyšovanie produkcie originálnych, bezpečných a kvalitných potravín, rozvoj výroby funkčných potravín. - štúdium a ovplyvňovanie faktorov vplývajúcich na konečnú kvalitu, bezpečnosť a funkčnosť produktov primárnej rastlinnej výroby; - výskum nutričných zásahov vedúcich k produkcii tzv. funkčných potravín; - výskum a vývoj funkčných potravín s využitím netradičných biologicky účinných látok, včítane klinického testovania vyvinutých produktov. - výskum nových technológií tzv. minimal processing so zameraním na dosiahnutie maximálnej retencie výživových látok a senzorických vlastností potraviny, pri minimálnom spracovaní s úspornými energetickými a materiálovými vstupmi - výskum možnosti a využitia zeleninových druhov ako funkčných potravín konzumovateľných v čerstvom a spracovanom stave. Strategickým cieľom budúceho obdobia v zeleninárskej produkcii SR je zabezpečenie dostatku diverzifikovaných trhových produktov zeleniny a špeciálnych plodín ako potraviny v čerstvom a spracovanom stave pre riešenie trvalého zlepšovania zdravotné stavu obyvateľstva zvýšenou konzumáciou tak, aby sa dosiahla spotreba 127 130 kg na obyvateľa za rok. Súčasná spotreba činí okolo 80 kg na obyvateľa za rok.; - hodnotenie štruktúry a kvality jatočných tiel hospodárskych zvierat a kvality živočíšnej produkcie využitím moderných techník a metód (sonografia HZ, optoelektronické sondy, fotometria, počítačová analýza obrazu a pod.); - vývoj a využitie metód hodnotenia kvality mäsa s dôrazom na konečnú kvalitu a bezpečnosť produktov; - spotrebiteľská akceptovateľnosť výživnej a senzorickej kvality produkovaného mäsa a mlieka; - zlepšenie a stabilizácia kvality mäsa vplyvom kŕmnych aditív a ich interakcií.
3.2.5 Zdokonaľovanie technologických postupov a zavádzanie progresívnych technológií úchovy potravín so zameraním na vývoj. - Zdokonaľovanie technologických postupov a zavádzanie progresívnych technológií úchovy potravín so zameraním na vývoj: a) progresívnych technológií úchovy mäsových výrobkov a konzervárenských produktov b) cereálnych výrobkov c) mliekarenských výrobkov d) nápojov e) optimalizáciu vybraných technologických procesov f) progresívne metódy balenia potravín do polymérnych obalov a súvisiace technológie spracovania vybraných produktov - kvalita, obsahové látky, trvanlivosť zelenín, choroby a straty z uskladnenia. - vplyv skladovania zemiakov na kvalitu hľúz riadenie skladových chorôb zemiakov 3.2.6 Vplyv exopolysachridov produkovaných baktériami mliečneho kvasenia na kvalitatívne vlastnosti fermentovaných mliečnych výrobkov. - skúmanie vplyvu extracelulárnych substancií kmeňov kyslomliečnych baktérií (KMB) na parametre kvality fermentovaných mliečnych výrobkov a ich vplyv na probiotické a funkčné vlastnosti KMB. V súčasnosti sa zvyšuje záujem o baktérie produkujúce počas fermentácie mlieka extracelulárne polysacharidy (EPS), ktoré môžu slúžiť ako prírodné zahusťovadlá, čím je možné minimalizovať aplikáciu aditívnych látok v kyslomliečnych výrobkoch. Okrem toho majú EPS priaznivý účinok aj na ľudské zdravie (nestráviteľná zložka vláknina, komponenta vykazujúca antitumorové, protivredové a imunomodulačné účinky, môžu znižovať hladinu cholesterolu). Poznatky získané riešením poskytnú prehľad o vzťahu produkcie exopolysacharidov a reologických parametrov, ktoré determinujú kvalitu fermentovaných mliečnych výrobkov. 3.2.7 Využitie antimikrobiálneho potencionálu kmeňov kyslomliečnych baktérií na zvýšenie zdravotnej bezpečnosti syrov Zámerom je riešenie aspektov zabezpečenia výroby kvalitných a zdravotne bezpečných syrov a to prírodnou ochranou, využitím antimikrobiálneho potenciálu kmeňov kyslomliečnych baktérií (KMB) získaných z mlieka a mliečnych výrobkov z rôznych regiónov Slovenska pri výrobe slovenských syrov. V rámci riešenia sa budú izolovať, separovať, purifikovať a charakterizovať KMB, ich antimikrobiálne metabolity, bude sa overovať ochranný potenciál KMB voči patogénnym baktériám, ale aj voči nežiadúcim mikroorganizmom spôsobujúcich nežiadúce vady syrov. Izolované druhy KMB budú ďalej podrobované skúmaniu ich probiotickej schopnosti, ale aj testovaniu tvorby antinutričných látok (biogénne amíny). Získané KMB sa budú testovať pri regulácii cenoanabiózy syrov v modelových pokusných výrobách a následne aplikovať do praxe s cieľom zvýšiť kvalitu a zdravotnú bezpečnosť vyrábaných syrov. 3.2.8 Výskum špecifických výživových vlastností nebovinných mliek a možnosti ich uplatnenia v humánnej výžive, profylaxii a terapii. - Výskum je smerovaný do oblasti rozšírenia vedeckého poznania v oblasti zloženia a vlastností nebovinných mliek, predovšetkým do oblasti prípravy hmotných realizačných výstupov pre špeciálnu malotonážnu potravinársku a farmaceutickú výrobu. Cieľom je modifikáciou jednotlivých základných frakcií nebovinných mliek pripraviť rad výživových doplnkov a preparátov cielenej humánnej výživy osobitného určenia (mliečna výživa so zníženým
alergénnym potenciálom, semipolymérna mliečna výživa, mliečna výživa detí so zníženou pôrodnou hmotnosťou a pod.), ale aj preparátov aplikovateľných v dermakoterapii. Výstupy riešenia tak svojim konečným dôsledkom prispejú k rozvoju odvetvia chovu oviec a kôz a tým k zvýšeniu zamestnanosti vidieckeho obyvateľstva, využitiu poľnohospodársky znevýhodnených oblastí a tým aj ekologizácii krajiny, čo je aj v súlade s Národným strategickým plánom rozvoja vidieka Slovenska. 3.2.9 Využívanie biotechnologických a naturálnych metód v prevencii, diagnostike a liečbe infekčných chorôb zvierat. - štúdium účinku esenciálnych (aminokyseliny, stopové prvky) a neesenciálnych prídavkov do krmív (enzýmy, organické kyseliny, pre- a pro-biotiká, éterické oleje) vo vzťahu ku kvalite a bezpečnosti produktov a potravín; - štúdium vzťahov medzi výživou zvierat, látkovou premenou a imunitnou odozvou zvierat; - využitie bunkových kultúr na testovanie biologicky aktívnych látok a liečiv ako alternatívy pokusov na zvieratách; - využitie bunkových kultúr na testovanie biologicky aktívnych látok a liečiv ako alternatívy pokusov na zvieratách; - molekulárno-biologická diagnostika verotoxigénnych Escherichia coli a ich rezistencia na antibiotiká u teliat; - komparácia prítomnosti vírusu IBR pomocou analýz nosových výterov a krvi; - Maedi - visna v chove oviec; - monitoring a prevencia letnej infertility ošípaných, - prevencia, diagnostika a liečba infekčných mastitíd v produkčných chovoch dojníc. - výskum a využitie fermentátov a fermentačných koncentrátov druhotných potravinárskych a farmaceutických produktov v profylaxii mláďat hospodárskych zvierat Cieľom riešenia je výskum a využitie fermentačného potenciálu mikroorganizmov fermentujúcich jednoduché cukry i polysacharidy a využitie produktov fermentácie vo vývoji preparátov využiteľných v profylaxii mláďat hospodárskych zvierat. Zdôvodnenie: Vedľajšie výrobky potravinárskeho priemyslu ako sú srvátka, cukrovarnícke vedľajšie produkty, ale aj mycélium priemyselných húb pri farmaceutickej výrobe a mnohé ďalšie predstavujú významný zdroj energie vo forme sacharidov využiteľnej mikroorganizmami na tvorbu fermentátov, z ktorých mnohé majú bioaktívne a biostimulujúce účinky. 3.2.10 Adaptácia pôdohospodárskych produkčných procesov a technologických postupov na požiadavky spotrebiteľa a spoločnosti z hľadiska etických noriem a ekonomických dosahov. - technologické postupy pre riadené a kontrolované neobhospodarovanie pôdy; - ekologické a ekonomické aspekty rôznych pestovateľských technológií na trvalú udržateľnosť a konkurencieschopnosť; - zdokonaľovanie technológie a optimalizácie prostredia chovu zvierat v podmienkach intenzívneho a extenzívneho poľnohospodárstva vrátane ekologického; - znižovanie znečisťovania ovzdušia, pôdy a vôd následkom chovu zvierat; - definovanie podmienok prostredia pre optimálnu úžitkovosť a adekvátnu pohodu zvierat.
- zvyšovanie efektívnosti pasienkových a maštaľných chovov polygastrov s dôrazom na zvýšenie ich konkurencieschopnosti. - racionalizácia postupov využívania trávnych porastov orientovaných na dosahovanie ekonomicky efektívnej a ekologicky prijateľnej produkcie živočíšnych produktov vysokej kvality. - adaptácia zeleninárskych produkčných procesov a technologických postupov na požiadavky spotrebiteľa a spoločnosti z hľadiska etických noriem a ekonomických dosahov. Nie sú k dispozícii údaje o ekonomike pri rôznych technologických postupoch. Ku konkurencie schopnosti je potrebné ekonomiku pestovania riešiť. 3.2.11 Vývoj technológií a technologických postupov rastlinnej výroby s účinnou prevenciou a ochranou proti škodlivým činiteľom biotického pôvodu. - Súčasný trend vo vývoji technológií rastlinnej výroby smeruje k výraznému uplatňovaniu minimalizácie pri obrábaní pôdy. Tieto skutočnosti a trendy, spolu so zmenami klímy a priebehu počasia vedú k zmenám spektra škodlivých činiteľov. Menia sa areály ich rozšírenia (Diabrotica virgifera, Erwinia amylovora, Ralstonia solanacearum, Monilia fructigena,...), spektrum a frekvencia druhov, vyskytujú sa nové škodlivé činitele (Fusarium poae, Fusarium langsethiae na obilninách). Tieto skutočnosti vyvolávajú potreby zmien v technológii rastlinnej výroby, najmä poznania kritických bodov pre uplatnenie účinných ochranných zásahov proti škodlivým činiteľom. Cieľom je efektívna, ekonomicky výhodná stabilizácia kvantity a kvality produkcie pri zohľadnení ekologických požiadaviek. - rastlinolekárstvo pri prevencii diagnostike a eliminácii karanténnych chorôb zemiakov a) prieskum pôd z hľadiska výskytu najdôležitejších patogénov hľúz b) diagnostika chorôb hľúz a listov zemiakov c) nové infekčné choroby zemiakov - špecifické osevné postupy zemiakov s minimalizáciou výskytu patogénov pre následné plodiny; 3.2.12 Zvyšovanie efektívnosti pasienkových a maštaľných chovov polygastrov s dôrazom na zvýšenie ich konkurencieschopnosti. - vývoj biotechnologických metód usmerňovania biodiverzity, botanického zloženia produkčných trávnych porastov, smerujúcich k zvýšeniu koncentrácie živín, optimálnemu glycidoproteínovému zloženiu vo vzťahu k požiadavkám jednotlivých druhov a kategórii hospodárskych zvierat. (Dôležité pre subjekty so 70-100 %-ným zastúpením TP na poľnohospodárskom pôdnom fonde); - overovanie systémov zberu (zberovej techniky a konzervácie krmív tráv, ďatelinovín, bylín (TTP) z hľadiska uchovania nutričnej, dietetickej a výživnej hodnoty; - racionalizácia postupov využívania trávnych porastov orientovaných na dosahovanie ekonomicky efektívnej a ekologicky prijateľnej produkcie živočíšnych produktov vysokej kvality.(scpv); 3.2.13 Zabezpečenie poznávacích základov pre tvorbu poľnohospodárskej a vidieckej politiky Slovenska a jeho regiónov. - Kvantifikácia, hodnotenie a modelovanie vzťahov medzi poľnohospodárskou výrobou, ekonomickou efektívnosťou výroby, príjmami výrobcov, formovaním dopytu a ponuky, cenami, národohospodárskym postavením poľnohospodárstva a a potravinárstva a uplatňovaním nástrojov a opatrení agrárnej politiky. Hodnotenie svetových trendov vývoja
agropotravinárstva, trhov a obchodu, požiadaviek obyvateľstva na výživu, fungovania potravinovej vertikály. Analýza ekonomických a sociálnych problémov vidieka. Vypracovávanie návrhov na negociačné pozície Slovenskej republiky v orgánoch Spoločenstva a medzinárodných organizácií, na uplatňovanie a zmeny nástrojov a opatrení poľnohospodárskej, potravinovej a vidieckej politiky. 3.2.14 Zvyšovanie ekonomickej efektívnosti výrobných faktorov a účinnosti poľnohospodárskej a vidieckej politiky. - Výskum činiteľov ovplyvňujúcich efektívnosť využívania výrobných faktorov (pôdy, práce a kapitálu) a tvorbu nákladov a výnosov v jednotlivých výrobkových vertikálach ako aj ekonomiku jednotlivých podnikateľských foriem. Výskum faktorov cenovej a inej konkurencieschopnosti poľnohospodárskych a spracovaných výrobkov a spôsobov ich zvyšovania. Rozvoj metód merania a hodnotenia účinnosti opatrení zameraných na ekonomický a sociálny rozvoj vidieka. 3.2.15 Prognózovanie vývoja poľnohospodárstva, lesníctva a vidieka v SR.. - Tvorba poznatkov o trajektóriach budúceho vývoja výroby, utvárania potravinových trhov, vedecko-technického rozvoja, demografického, environmentálneho, sídelného a sociálneho rozvoja vidieka, identifikácia endogénnych a exogénnych faktorov vývoja pre tvorbu stratégií a koncepcií. 3.2.16 Prognóza konkurencieschpnosti slovenských výrobkov na trhoch EÚ a tretích trhoch v teritoriálnej a výrobkovej štruktúre. - Poznatky o vývoji obchodnej pozície poľnohospodárskych a spracovaných výrobkov na jednotlivých obchodných teritóriach európskeho a globálneho trhu, identifikácia vývojových trendov a potenciálov pre inovačné zmeny v komoditnej a teritoriálnej štruktúre vývozu. Analýza podmienok pre využitie komparatívnych výhod slovenského agropotravinárstva.. 3.3 Monitorovanie a analýza produkčného potenciálu slovenskej krajiny z hľadiska očakávaných zmien reálnych možností jej ekonomického využívania, sociálnych a environmentálnych funkcií 3.3.1 Určovanie podmienok a limitov hospodárenia pre produkčné využitie intenzívnych a zraniteľných oblastí a oblastí s horšími prírodnými podmienkami v interakcii s prebiehajúcimi lokálnymi a očakávanými globálnymi klimatickými zmenami. - hodnotenie a eliminácia rizík výskytu sucha v krajine a jeho dopad na strategické smerovanie pôdohospodárstva. Sucho a následky jeho dlhodobého pôsobenia sú evidentné tak v oblasti zabezpečovania primárnej rastlinnej produkcie, ako aj vývoja produkčnej a ekologicko-environmentálnych vlastností pôd. Zásobenosť vodou je otázkou nielen množstva atmosferických zrážok a ich výparu, ale aj ich prítoku a retencie na konkrétnom území v rámci zásob povrchových a podpovrchových vôd. Tieto vzťahy sú regionálne diferencované a treba ich prehodnotiť v zmysle najnovších poznatkov. Riešenie uvedenej problematiky vyplýva zo zabezpečovania povinností SR ako signatára Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii;
- detekcia vplyvov monokultúrneho pestovanie plodín a dopadov na ekonomiku, pôdu, ekológiu, trvalú udržateľnosť a konkurencieschopnosť; - stanovenie vplyvu a eliminácia očakávaných klimatických zmien v rastlinnej výrobe, prognózy globálnej zmeny klímy; - vývoj postupov pre riadené a kontrolované, dočasné a trvalé neobhospodarovanie pôdy; - využitie sociálnych a produkčných funkcií chovu drobných hospodárskych zvierat v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou. - Komplexné využitie láskavca kultúrneho ako alternatívnej poľnohospodárskej plodiny. Predpokladané výstupy: a) zavedenie pestovateľských postupov so zameraním na krmovinárske a energetické účely b) zavedenie pestovateľských postupov so zameraním na produkciu bioaktívnych látok c) výskum a vývoj výrobkov pre špeciálnu výživu (celiakia) d) výskum a vývoj výrobkov pre funkčné potraviny e) výskum využitia frakcií láskavca pre nepotravinárske účely (polyméry, gumárenský priemysel) - výskum možností extenzívnych spôsobov hospodárenia a výroby zeleniny a špeciálnych plodín v zraniteľných oblastiach a oblastiach s horšími prírodnými podmienkami) 3.3.2 Zdokonaľovanie protinákazových opatrení vo vzťahu k zmenám v globálnej nákazovej situácii zvierat a eliminácii zoonóz. - kultivácia raných embryí ošípaných in vitro infikovaných circovírusom typu 2 (PCV-2), charakterizácia vývojovej kapacity, imunocytochemických a ultraštrukturálnych zmien; - diagnostika cudzorodých látok v mede a chemická analýza včelích produktov; - zdokonaľovanie laboratórnej diagnostiky a tlmenia včelích viróz. 3.3.3 Nástroje pre vytváranie vhodnej štruktúry poľnohospodárskej krajiny z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja a polyfunkčnosti odvetvia. - vplyv neprodukčných funkcií rastlinnej výroby (pestovania rastlín) na okolie; - alternatívne systémy hospodárenia v nadväznosti na doplnkové aktivity na vidieku z hľadiska dlhodobej perspektívy zachovania vidieckych kultúrnych hodnôt a polyfunkčnosti poľnohospodárstva; - manažment rizika prípravkov na ochranu rastlín a hnojív podľa účinku na včely a iný užitočný hmyz; - optimalizácia podmienok aplikácie agrochemikálií za podmienky minimalizácie ekotoxikologického rizika. 3.3.4 Detekcia a mobilizácia potenciálov prírodných zdrojov metódami diaľkového prieskumu. Riešenie problematiky je zamerané na vypracovanie metodických postupov detekcie stavu a zmien krajiny a pôdy metódami DPZ, GIS, realizáciou ktorých sa dosiahne vyššia úroveň kontinuálneho monitorovania a hodnotenie biofyzikálnych veličín potrebných pre pochopenie časového a priestorového vývoja ekosystémov ovplyvnených globálnymi zmenami. Riešenie problematiky vytvorí predpoklady pre presnejšie monitorovanie a bilancovanie stavu krajiny, pôdy a jej degradácie, stanovenia environmentálnych indexov, fyzikálnych parametrov a
produkcie fytomasy. Vytvoria sa predpoklady pre nahradenie statického princípu odhadu vlastností pôdy krajiny a pôdy porastov ich dynamickým modelovaním. možnosti a limity hospodárenia v diferencovaných podmienkach krajiny SR. (VÚPOP) 3.3.5 Socio ekonomické a environmentálne aspekty využívania pôdneho krytu Slovenskej republiky ako priestoru pre plánovanie regionálneho rozvoja a ľudských aktivít.. - ekologická a socio-ekonomická inventarizácia a charakterizácia autochtónnych a allochtónnych druhov rastlín na Slovensku a využitie ich biologickej diverzity v regionálnom rozvoji poľnohospodárstva a ľudských zdrojov. 3.3.6 informačná podpora pre multifunkčné manažovanie krajiny v pôdohospodárstve. Okrem bezprostredných komoditných efektov využívania pôdohospodárskej krajiny je žiadúce zabezpečovať plnenie ostatných funkcií krajiny predovšetkým vo väzbe na reguláciu nevyhnutných ekologických procesov a systémov podporujúcich život a postupne prispievať k udržovaniu zdravého prírodného prostredia zabezpečujúc čistý vzduch, vodu a pôdu (regulačné funkcie) a vytváranie priestoru pre využívanie krajiny ako priestoru pre ostatné aktivity človeka. V neposlednom rade treba rešpektovať aj informačné funkcie krajiny, ktoré prispievajú k psychickému zdraviu, duchovnému obohateniu a poznaniu človeka. Riešenie problematiky prispeje k tvorbe nových alebo aktualizovaných poznatkov, ktoré budú východiskom pre informačné produkty v uvedenej oblasti. - tvorba informačných nástrojov pre všestranný funkčný rozvoj využívania pôdy a jej cielenú ochranu - monitorovanie a analyzovanie potenciálu konkrétnej krajinnej oblasti; - tvorba informačných systémov zameraných na pokročilé využívanie komplexných informácií v živočíšnej produkcii a pokročilé rozhodovacie nástroje v manažmente genetických zdrojov; - trvalý monitoring ovzdušia, vôd a pôdy; - analýza nízkych vstupov a ich vplyv na kvalitu produkcie a ekonomiku v horských výrobne znevýhodnených regiónoch.