V tomto čísle: Rusko s výrazným prepadom predaja automobilov Čína so slabnúcou infláciou, sviatok Single s Day spôsobil tržby za 14,3 miliárd dolárov DEMOGRAFIA VEĽKEJ TROJKY Demografická perspektíva krajín je v súčasnosti čoraz viac v stredobode väčšiny diskusií, a to najmä v súvislosti so starnúcou populáciou vyspelých ekonomík a migračnou krízou v Európe. My sme sa pozreli na demografický vývoj troch najsilnejších ekonomických hráčov na globálnom trhu. Je skutočne potrebná súčasná migračná vlna do Nemecka z pohľadu demografického vývoja? Prečo Čína zrušila viac ako tridsaťročné pravidlo jedného dieťaťa? Je USA jedinou výnimkou tzv. starnutia populácie? Dopyt po zlate je na dvojročnom minime, aj napriek klesajúcej cene tejto komodity Saudská Arábia chce problém s financovaním v dôsledku výpadkov príjmov z ropy riešiť cez dlhopisy Nezamestnanosť u nás v septembri mierne stúpla pre príliv absolventov po lete Stavebníctvo opäť s rekordným rastom 25,3 %, priemysel si medziročne pripísal 7,2 % Celkový historický populačný vývoj sme v rámci krajín porovnali najskôr všeobecne od roku 1820 na základe databázy Maddison Historical Data. V roku 1820 mali Spojené štáty americké populáciu vo výške 10 miliónov, zatiaľ čo Nemecko (vtedy ešte štáty Nemeckého spolku) mali dva a pol násobne viac obyvateľov, čo ale stále spolu s USA netvorilo ani 10% z 380 miliónovej populácie Číny (graf). Mierny zvrat nastal v 1869 roku, keď populácia USA bola po prvý krát vyššia ako v prípade Nemecka, zatiaľ čo populácia Číny sa prepadla o zhruba 20 miliónov kvôli povstaniu Tchajpching. Celková populácia vo všetkých krajinách následne kontinuálne rástla zhruba v rovnakej miere okrem prepadu v Nemecku kvôli dvom svetovým vojnám a nadmernému rastu Čínskej populácie (tzv. baby boom) od roku 1950. V konečnom dôsledku na základe stavu z roku 2014 sa populácia za 200 rokov v Nemecku
o niečo viac ako strojnásobila na 82 miliónov, v Amerike vzrástla o 30- násobok na 320 miliónov a v Číne sa zvýšila o 3,6 násobok na 1,368 miliárd ľudí v predchádzajúcom roku. V prvej časti práce sme sa venovali Nemecku na ktorom taktiež ukážeme princíp fungovania populačných zmien vo výpočtoch. V zásade by sa mal medziročný nárast celkovej populácie (alebo tzv. celkový prírastok obyvateľstva) rovnať súčtu prirodzeného prírastku obyvateľstva (rozdiel medzi počtom narodených a výškou úmrtí znázornený stĺpcovým grafom) a čistého migračného salda (rozdiel medzi počtom prisťahovaných a odsťahovaných osôb). V praxi ale v týchto výpočtoch existujú odchýlky, keďže je náročné presne vymedziť koľko ľudí sa v skutočnosti prisťahovalo/ odsťahovalo a reálne sčítania obyvateľstva sa robia zväčša za desaťročia. Napríklad v roku 2011 v Nemecku došlo k sčítaniu obyvateľstva, kde sa zistilo že počet obyvateľov je v skutočnosti nižší o 1,5 milióna (graf). Demografický vývoj Nemecka sme si rozdelili na päť etáp (v grafe oddeľujú etapy vertikálne línie). V roku 1950 disponovalo Nemecko populáciou vo výške necelých 70 miliónov osôb, narodilo sa 1,12 milióna detí a počet úmrtí sa odhadoval vo výške 750 tisíc. Prirodzený prírastok obyvateľstva (teda rozdiel medzi počtom narodených a výškou úmrtí) v tomto roku dosiahol 370 tisíc ľudí, čo možno prirovnať k celkovému prírastku, keďže údaje za migráciu neboli ešte dostupné (až od 1954). Z grafu je zrejmé, že celková populácia od roku 1950 vzrástla do konca šesťdesiatych rokov o viac ako 7 miliónov osôb, začo mohol primárne prirodzený populačný rast (tzv. povojnový baby boom). Následne od týchto rokov došlo k zvláštnemu zvratu, keď celková populácia mierne vzrástla no najmä vďaka vysokej migračnej vlne z Turecka a Rumunska na základe bilaterálnych pracovných dohôd (počet cudzincov sa v krajine za tieto roky zdvojnásobil z 2 na 4 milióny), keďže prirodzený prírastok obyvateľstva sa prepadol do záporných čísel. Populačný rast bol len krátkodobý, pretože migračná vlna bola pozastavená v roku 1973 zamedzením spomínaných pracovných dohôd. Záporný prirodzený prírastok sa v nasledujúcich rokoch prehĺbil vďaka klesajúcemu počtu narodených detí, a keďže do rozpadu Sovietskeho bloku sa migrácia v zásade nemenila, došlo k celkovému poklesu počtu obyvateľstva (od 1973 do 1985 o 1,5 milióna obyvateľov). Následne na prelome 80-90 rokov prišla druhá migračná vlna z krajín už nejestvujúceho Sovietskeho zväzu, čím vzrástol počet cudzincov v krajine o 3 milióny (na 7 miliónov), pričom vďaka už vyspelému zdravotnému a sociálnemu systému klesla miera úmrtnosti a naďalej klesla aj miera počtu narodených detí. Počiatkom nového tisícročia dosiahla nemecká populácia rekordných 82,5 miliónov ľudí, avšak vďaka nízkej migrácie a väčšieho prehĺbenia prirodzené prírastku došlo k ďalšiemu populačnému poklesu. Tretia migračná vlna prišla počiatkom roka 2010 z európskych krajín a vyvrcholil ju súčasný konflikt v Sýrii a v Afrike, kde napríklad len za tento rok sa očakáva prílev prevažne z konfliktných krajín vo výške takmer jedného milióna migrantov. V konečnom dôsledku vidno z historického vývoja, že jediné populačné rasty v Nemecku boli vždy spôsobené migračnou vlnou a napriek tomu, že migračné vlny boli len tri, podiel ľudí narodených v zahraničí na celkovej populácii je takmer väčší ako v USA (10,5 milióna alebo 13% z populácie k roku 2013 podľa OECD) a viac ako pätina populácie je buď zo zahraničia ale- Strana 2
bo sa jedná o potomkov zahraničných prisťahovalcov. Populácia rapídne starne a vekový medián aktuálne dosahuje hodnotu 45,6, zatiaľ čo v USA to je len 37,7 a v Číne 37, čo sa ešte viac prehĺbi v budúcnosti pri nemennom vývoji. O 50 rokov neskôr bude veľká časť obyvateľstva v post produktívnom veku (graf) a preto je migrácia do krajiny s extrémne nízkou pôrodnosťou viac ako potrebná. V druhej časti sme sa zamerali na demografický vývoj v USA od roku 1950 aby sme zachovali rovnakú porovnávaciu bázu medzi krajinami. V tomto počiatočnom roku mala krajina obyvateľstvo v počte 152 miliónov ľudí, pričom sa narodilo 3,63 milióna detí, umrelo 1,45 milióna osôb (prirodzený prírastok teda 2,18 milióna na stĺpcovom grafe) a čisté migračné saldo dosiahlo 491 tisíc osôb. Pri pohľade na celkový časový horizont od roku 1950 do 2014 si možno na rozdiel od predchádzajúceho Nemecka všimnúť diametrálne odlišný vývoj. Celková populácia USA rástla bez jediného prepadu v priemere o 1% až 1,5% ročne až na súčasný viac ako dvojnásobok zhruba 321 miliónov obyvateľov v roku 2015. Počet narodených vo veľkej miere prevyšoval množstvo úmrtí (priemerne až dvojnásobne) a migračné saldo do krajiny bolo stabilné s menšími výkyvmi. Ako jeden z hlavných medzníkov demografického vývoja v USA bol rok 1965. Do tohto roka bola podobne ako v Nemecku veľmi vysoká miera pôrodnosti vďaka optimistickej povojnovej nálade a expanzívnej vládnej politike (až 25 narodených detí pripadalo na 1000 obyvateľov, zatiaľ čo v súčasnosti je to len polovica). Aj keď ale postupne dochádzalo k oslabovaniu tohto boomu, medziročný populačný rast sa nezmenil vďaka rastu migračného salda. V roku 1965 bol totiž uzákonený tzv. Immigration nad Nationality Act, ktorý odstránil kvótový systém uprednostňujúci migráciu Európanov s konečným cieľom zjednotiť rodiny už asimilovaných migrantov a nalákať vysoko kvalifikovanú pracovnú silu do krajiny bez ohľadu na národnosť migrantov. Najmä vďaka tejto skutočnosti prišlo počas 50 rokov do krajiny 59 miliónov ľudí zo zahraničia (51% z Latinskej Ameriky, 25% z Južnej a Juhovýchodnej Ázie, 12% z Európy, 8% z Afriky a Blízkeho Východu a zvyšok z Kanady a iných nezaradených krajín), čo je skoro polovica (46,5%) z celkového populačného nárastu za tieto roky (zo 194 milióna v roku 1965 na spomínaných 321 miliónov ľudí v roku 2015) a to sme zatiaľ nebrali do úvahy populačný príspevok detí týchto prisťahovalcov. Logicky totiž pri zvyšujúcej sa migrácii by mal vzrásť aj celkový počet narodených detí a ešte viac multiplikovať celkový populačný rast. Tu koreláciu možno vidieť na grafe od sledovaného roku 1965 do roku 2015 (najvyššia korelácia nám vyšla v prvom roku porovnania vo výške Strana 3
0,58, čo teoreticky možno interpretovať tak, že množstvo narodených vzrástlo vplyvom zvýšenej migrácie už v tom istom roku). Z tohto hľadiska sa podľa odhadov think tanku Pew Research Center zvýšil migračný prílev v priebehu tohto obdobia (tých 59 miliónov ľudí) celkovú súčasnú populáciu o 72 miliónov ľudí, a teda zo súčasných 321 miliónov obyvateľov je 72 miliónov buď zo zahraničia alebo majú rodičov a prarodičov zo zahraničia (22% z celkovej populácie). Z tohto čísla je 45 miliónov ľudí, ktorí sa v krajine nenarodili (14 miliónov v priebehu rokov zomrelo alebo sa odsťahovalo), čo predstavuje 14% z populácie a zvyšok sú teda potomkovia narodení v USA. Na celkovom populačnom raste USA sa migranti a ich potomkovia podieľali až 55%, a ak by hypoteticky do krajiny od roka 1965 neprišiel nikto zo zahraničia, populácia by od tohto roka vzrástla len o 30% zo 194 miliónov na niečo cez 250 miliónov (stále síce viac ako 7% rast v Nemecku za rovnaké obdobie aj vrátane migrácie). Budúce vyhliadky sú ešte výraznejšie, keď pre porovnanie budúci migranti a ich deti sa budú podieľať až na 88% celkového populačného rastu medzi rokmi 2015 a 2065 na konečných 441 miliónov osôb (tzn. nárast o 103 miliónov migrantov a ich detí v porovnaní so súčasnosťou). To zmení celkovú štruktúru populácie (graf), ktorá v roku 1965 pozostávala primárne z belochov s 84% podielom (spomínali sme, že migrácia do tohto roku bola ťahaná zámerne len Európou), v roku 2015 tvorili belosi už len 62% celkovej populácie a v roku 2055 a ďalej sa očakáva, že nebudú zastupovať ani absolútnu väčšinu krajiny, zatiaľ čo výrazne sa zvýši podiel obyvateľstva hispánskeho a ázijského pôvodu. USA nebude mať vďaka svojej vysokej fertilite a migrácii problém so starnutím obyvateľstva na rozdiel od Nemecka a Číny, čo znázorňuje priložený graf vekového rozloženia pre roky 2014 a 2065. Aj keby totiž k migrácii z roku 1965 nedošlo, vekový medián krajiny by bol v roku 2015 vo výške 41 na miesto 37,7, čo je stále menej o 8 rokov v porovnaní s Nemeckom. Posledná krajina, ktorú sme rozobrali je populačne najväčšia Čína. V roku 1950 mala krajina 552 miliónov obyvateľov, pričom sa narodilo 20,4 milióna detí a umrelo necelých 10 miliónov osôb (prirodzený prírastok obyvateľstva bol teda 10,4 milióna obyvateľov). Pri Číne sa nebudeme venovať dopodrobna migrácii obyvateľstva, keďže evidencia migračných tokov v Číne je nespoľahlivá (štatistický úrad Číny ju napríklad vôbec neeviduje a celkový prirodzený prírastok obyvateľstva prirovnáva k celkovému prírastku obyvateľstva), no uviedli sme aspoň hrubý odhad zo štatistík OSN. Z neho vyplýva, že migračné saldo Číny bolo jednak záporné od počiatku evidencie migrácie (viac ľudí z krajiny odchádza ako prichádza) a taktiež jeho veľkosť je v porovnaní k veľkosti populácie Vývoj populačného rozdelenia USA na základe pôvodu Strana 4
takmer nepatrná (najväčšie migračné saldo bolo v roku 2012 v počte 440 tisíc osôb) preto možno úplne upustiť od ďalšieho skúmania. Populačný vývoj od roku 1950 je zdanlivo veľmi podobný tomu v USA (odhliadnuc od migrácie). Populácia v podstate kontinuálne rástla okrem krátkeho obdobia Veľkého čínskeho hladomoru spôsobeného zlým počasím a politikou komunistickej vlády zamedzením súkromného vlastníctva fariem (v grafe v žltej oblasti). Z grafu možno vidieť, že počet úmrtí za samotný rok 1960 vyskočil na 17 miliónov. Ak pripíšeme výkyv počtu úmrtí v týchto rokoch tejto katastrofálnej kríze dostaneme 15 miliónov. No keďže hladomor bol sprevádzaný zníženou pôrodnosťou, nepriame straty sú oveľa vyššie (extrémne odhady hovoria o 70 miliónovej priamej a nepriamej strate obyvateľstva). Aj napriek tomu a nulovej migrácie za celé obdobie od roku 1950 populácia Číny vzrástla na dva a pol násobok (1,37 miliárd v roku 2014), čo je oveľa vyšší ako dvojnásobný rast populácie USA. Prirodzený prírastok obyvateľstva bol okrem už spomínaného roka počas celého obdobia pozitívny, no s veľkými výkyvmi, vďaka častým zmenám v počte narodených detí. Vymedzili sme 4 takéto hlavné obdobia (oddelené vertikálnymi čiarami). Prvé trvalo zhruba do roku 1970 a bolo význačné pre extrémny baby boom podporovaný komunistickou vládou na čele s Mao Cetungom, ktorý čiastočne obmedzil čínsky hladomor. Napriek tomu sa v roku 1963 narodilo až 30 miliónov detí (43 detí pripadalo na 1000 obyvateľov, pričom v súčasnosti to je len 12,5). Po roku 1970 vplyvom Kultúrnej revolúcie sa baby boom obmedzil a začali sa podporovať rodiny s maximálne dvomi deťmi, čo vidno v postupnom poklese pôrodnosti. Populačný rast bol ale stále vysoký (medzi rokmi 1950-1975 v rozmedzí 2-3% ročne, zatiaľ čo USA populačne vzrástlo iba raz rekordne o 2% v roku 1950) a reálne hrozilo, že dôjde k preľudneniu krajiny, kde dokonca skupina matematikov stanovila udržateľný stav populácie na úrovni len 700 miliónov, čo sa stalo vládnym cieľom k roku 2080. S platnosťou od roku 1979 bola zavedená tzv. politika jedného dieťaťa, ktorá trvala až donedávna. Aj napriek tomu sa počet narodených v priebehu 80. rokov vyšplhal až na 25 miliónov v roku 1987 (dvojnásobne viac v pomere na obyvateľa ako v súčasnosti) načo mala vplyv pôrodnosť baby boomerov 50-60 rokov. Od tejto línie sa aj pri populačnom raste znižovala absolútna pôrodnosť až na skoro historické úrovne, kde jedinou výnimkou bol hladomor spred 50 rokov. V konečnom dôsledku z grafu možno vyčítať dva z troch hlavných dôvodov prečo sa prednedávnom vláda rozhodla pozmeniť túto politiku. Prvým, je že miera pôrodnosti je najnižšia v histórii krajiny (na počet obyvateľov je rovnaká ako v USA, no Spojené štáty disponujú masívnou migráciou). Druhým dôvodom je starnúca populácia, keď len stačí spomenúť, že baby boomeri 50-rokov sa v najbližších rokoch dostanú do dôchodku. Bolo by nesmierne náročné aby jeden potomok pripadal na dvoch rodičov a prarodičov vo väčšine rodinách. Tretí dôvod je zrejmý zo štruktúry veku a pohlavia (graf). Politika jedného dieťaťa spôsobila, že rodiny sa cielene zamerali na splodenie mužského potomka pre udržiavanie ich generácie, čo znižuje budúci potenciál už tak nízkej pôrodnosti. Strana 5
Aby sme to zhrnuli špecifikom Nemecka boli tri migračné vlny od roku 1950 (počítame aj súčasnú), ktoré udržiavajú reálny populačný rast v krajine, v ktorej od sedemdesiatych rokov viac ľudí umiera ako sa narodí detí. Bez migrácie a vyššej fertility (počet 8,4 narodených na 1000 obyvateľov patrí medzi najnižšie miery na svete) je tento stav neudržateľný pre sociálny systém a fungovanie ekonomiky, keďže už teraz je nemecká populácia jednou z najstarších na svete. Krajina má taktiež nízku mieru nezamestnanosti, takže nie je možné čerpať zo skupiny nezamestnaných. Z viac ako 80 miliónovej populácie sa 13% narodilo v zahraničí a 20,3% je buď zo zahraničia alebo sa jedná o ich potomkov, čo je v zásade rovnaká miera ako v USA aj pri oveľa menšej migrácii (tri vlny). To znamená, že vďaka nízkej miere fertility domácich dôjde pri cielenej migrácii k nahradeniu domáceho obyvateľstva oveľa skôr ako v prípade USA, ktoré má naopak vysokú fertilitu domáceho obyvateľstva. USA získalo ale aj tak na migrácii (ak rátame iba migráciu od roku 1965) až o tretinu väčšiu populáciu, čo predstavuje enormné množstvo vo výške 72 miliónov ľudí. Aj keby k migrácii nedošlo tak zo 65,5% rastu by aj tak populácia vzrástla o tretinu, čo by bol štvornásobne vyšší nárast ako rast populácie v Nemecku aj s migrantmi. Starnutie populácie nie je v súčasnosti hrozbou v porovnaní s Nemeckom a pri doterajšom vývoji nebude ani o ďalších 50 rokov. Pri Číne sme abstrahovali od migrácie, ktorá je v krajine na základe oficiálnych zdrojov nepatrná. Napriek tomu populácia vzrástla absolútne aj relatívne najviac zo sledovaných krajín za obdobie od roku 1950 čo spôsobil masívny populačný boom týchto rokov. Kvôli hrozbe z preľudnenia vláda zaviedla politiku jedného dieťaťa, no keďže baby boomeri prichádzajú do dôchodku, pôrodnosť sa znižuje na rekordné hladiny a ciele sa rodia primárne muži, musela vláda odstúpiť od tohto viac ako 30 ročného zákona. (mn) Strana 6
Priemysel V4 rastie Priemyselná produkcia za september poklesla medzimesačne o 0,3% v eurozóne (medziročne vzrástla o 1,7%) a o poklese 0,1% v európskej únii (medziročne stúpla o 1,8%). Pri porovnávaní medzimesačných ukazovateľov sa na priečkach s najvyšším percentuálnym rastom priemyselnej produkcie nachádzajú krajiny vyšehradskej štvorky s priemernou hodnotou 2,325% a Chorvátsko s hodnotou 5,9%, naopak pokles produkcie bol zaznamenaný v Grécku (-1,9%), Írsku (-2,4%) a v Litve (-2,3%). V eurozóne stúpla priemyselná produkcia polotovarov a energií (medzimesačné meradlo) a klesla produkcia kapitálových tovarov, tovarov krátkej a dlhej spotreby. Podľa najnovších medziročných ukazovateľov sú tieto hodnoty pozitívnejšie, bol zaznamenaný priemyselný rast vo všetkých odvetviach okrem priemyselnej produkcie energií, ktorá dosahuje záporné Ozval sa Mario Draghi, znova klesá euro Vo štvrtok 12.11.2015 Mario Draghi oznámil, že na decembrovom zasadaní bude preskúmaný stav monetárnej politiky. Správy okamžite spustili oslabenie eura voči doláru, kurz klesol na 1,07 (priemer od roku 1957 je 1,35, historické maximum bolo v roku 1973 s hodnotou 1,87 a naopak historické minimum 0,7 bolo zaznamenané v roku1985 s vtedajšou obdobou eura). Podľa Predaj áut v Rusku s 39%-ným poklesom ROČNÍK 2015 ČÍSLO 45 hodnoty -1,4%. Krajinou s najvyšším medziročným rastom priemyselnej produkcie je Írsko s hodnotou až 14,6% kde bol očakávaný takmer 16%-ný rast priemyselnej produkcie. Krajiny V4 majú priemernú medziročnú priemyselnú produkciu 5,575% a tak patria medzi krajiny EU, ktoré ako jediné vykazujú rast priemyselnej produkcie medziročne ako aj medzimesačne za posledné skúmané obdobie (september 2015). (lb) Draghiho na to aby bola monetárna politika ECB účinná musí neustále komunikovať s účastníkmi trhu a vypočuť si ich názory a podotkol, že nikdy nediskutuje o citlivých trhových veciach na neverejných zasadnutiach. Považuje za dôležité nepretržité monitorovanie rizík narušenia finančnej stability. Prezident ECB zdôraznil, že najnovšie údaje hovoria o utlmení hospodárskeho oživenia eurozóny. Kým vonkajší dopyt klesal, ukazovatele exportu eurozóny sa zvýšili. Okrem toho sa dynamika inflácie mierne spomalila, predovšetkým v dôsledku nízkych cien ropy. Do budúcna sa budú snažiť hladinu inflácie dostať na úroveň o čosi menšiu ako sú 2%. (lb) Predaj áut v Rusku dosiahol za október 130 tisíc predaných kusov (pre porovnanie, v EÚ bolo predaných 1,35 milióna automobilov za september). Jedná sa tu až o 39%- ný prepad predaja, čo okrem marca (43%-ný prepad) a apríla (42%-ný prepad) predstavuje najhoršie výsledky za rok 2015. Nedá sa tu argumentovať ani silnou porovnávacou bázou keď už pred rokom v októbri došlo k 10%-nému medziročnému prepadu. Predaj osobných automobilov v Rusku tak momentálne dosahuje hodnoty z krízového roku 2009 a pokles predaja tu automobilový trh zažíva už 10 mesiacov po sebe. Výrobcovia automobilov sa musia prispôsobovať situácii na ruskom trhu a tak napríklad spoločnosť Ford znižuje produkciu a Nissan prepúšťa zamestnancov. Dôvodom takto výrazného prepadu je najmä nízka cena ropy, ktorá ničí ruskú ekonomiku a drasticky znížila hodnotu ruského rubľa čo sa prejavilo v predražení dovezených produktov a vysokej, dvojcifernej inflácií (15,6% za september pričom sa v roku 2015 pohybuje vo výške od 15,3 do 16,9%). Nestabilita cenovej hladiny značne znižuje kúpyschopnosť obyvateľstva a tak na kúpu produktov ako sú automobily veľa priestoru neostáva. (rb) Strana 7
Čína s pomalším rastom inflácie V Číne vzrástli medziročne spotrebiteľské ceny o 1,3% pričom očakávaný nárast cien bol 1,5%. V Číne sú najhlavnejším komponentom indexu spotrebiteľských cien, meraných pomocou spotrebného koša, potraviny, ktoré predstavujú 31,8 %. Ceny potravín sa zvýšili o 1,9 percenta pričom ceny nepotravinových výrobkov sa zvýšili o 0,9 percenta pričom priemer je 6,33%. Posunom cien smerom nahor boli najvýraznejšie ovplyvnené potraviny spomedzi ktorých napríklad čerstvá zelenina a mäso. Naopak pokles cien bol zaznamenaný pri vajciach, čerstvom ovocí a mliečnych výrobkoch. V kategórii nepotravinárskych výrobkov (kde bývanie predstavuje 17,2% spotrebného koša; zábava, vzdelávania a kultúra tvoria 13,8%; zdravotníctvo a osobné potreby 9,6%; odevy 8,5%; vybavenie domácnosti a služby 5,6%; tabak a likér 3,5%) bol zaznamenaný rast cien, a naopak pokles cien tabakových výrobkov a likérov, ktoré predstavujú zvyšných 10% spotrebného koša. Index cien poľnohospodárskych výrobcov klesol medziročne o 5,9%, rovnakým tempom ako v posledných dvoch mesiacoch. Je to najhlbší pokles od septembra 2009. Spotrebiteľský index a index cien výrobcov taktiež zaznamenal nižší nárast ako očakávali a spolu so Dopyt po zlate na dvojročnom maxime ROČNÍK 2015 ČÍSLO 45 slabším domácim dopyt sú očakávané prebytočné kapacity vo výrobe. Vzhľadom k tomu, že ani jeden z týchto faktorov nie je predzvesť silného hospodárskeho rastu môže to viesť k pokračovaniu spomalenia lokálneho priemyslu. Posledné údaje poukazujú na pokles importov do Číny o 19 percent oproti minulému roku. Čína má v úmysle stimulovať dopyt v tejto oblasti pomocou fiškálnej politiky. V súčasnosti je očakávaná miera verejného dlhu 60% HDP a rozpočtový deficit 3% HDP napriek tomu, že cieľ Pekingu bol mať výšku rozpočtového deficitu 2,3% HDP. (lb) Cena zlata sa momentálne nachádza na 5 ročnom minime, čo je spôsobené silným dolárom a očakávaniami ohľadom zvýšenia úrokových sadzieb Fedom. Čo sa však dopytu po zlate týka, ten v treťom kvartáli dosiahol svoje dvojročné maximum na úrovni 1121 ton (medziročný rast o 6%). Nízka cena na úrovni okolo 1100 dolárov za uncu spôsobila prudký, 27%-ný rast dopytu po investičnom zlate (investičné zlato tvorí 20% celkového dopytu) a 6%-ný rast dopytu po šperkoch (šperky tvoria 56% celkového dopytu). Zvyšné zložky dopytu tvoria centrálne banky (15%-ný podiel) a zlato použité v technológiách (7%- ný podiel), po ktorých dopyt medziročne klesol o 3% resp. o 4%. Ponuka zlata s 1100 tonami mierne zaostávala za dopytom a tvorí ju nová produkcia (75%-ný podiel na ponuke), ktorá vzrástla o 3% a recyklácia (25%-ný podiel), ktorá medziročne klesla o 6% pričom za posledných 5 rokov dochádza ku stále väčšiemu rozdielu medzi týmito dvoma tvorcami ponuky. Dopyt po zlate je z polovice tvorení Indiou a Čínou, pričom India v súčasnosti predbehla Čínu, no medziročne v oboch krajinách dopyt vzrástol o 13%. Zaujímaví však je enormný nárast dopytu po zlate z USA (medziročne až o 62% na 59 ton), ktorý bol spôsobený trojnásobne vyšším rastom dopytu po investičnom zlate na 5 ročné maximum 32,7 ton. Investorov tu presvedčila nízka cena, ktorá pretrvávala celý tretí kvartál. (rb) Strana 8
Sviatok v Číne priniesol miliardy v tržbách Nákupný sviatok v Číne známy aj ako Singles' Day (deň nezadaných), ktorý pripadá na 11 novembra priniesol rekordné maloobchodné tržby vo výške 14,3 miliárd dolárov za 24 hodín. Táto suma predstavovala tržby najväčšieho čínskeho internetového predajcu Alibaba a oproti minulému roku vzrástla až o 54%. Gigantické tržby behom jedného dňa priniesol nákupný sviatok, cez ktorý internetoví predajca ponúka zľavy na rôzne druhy tovarov. Alibaba má na internetovom trhovisku len jedného väčšieho konkurenta JD.com, ktorý svoje tržby nezverejnil, no jeho trhový podiel tvorí menej ako 20%. Singles' Day sa v Číne stal populárnym práve vďaka predajcovi Alibaba a zatiaľ čo v roku 2011 nedosiahol ešte ani jednu miliardu dolárov v tržbách, behom 4 rokov sa vyšvihol na najväčší konzumný sviatok na svete (pre porovnanie, známy americký konzumný deň Black Friday v roku 2014 priniesol tržby na online platformách vo výške 1,5 miliardy dolárov). K popularite Singles' Day prispel aj rozmach obchodovania cez mobilné telefóny, ktorý tento rok zodpovedal za 68% všetkých transakcií zatiaľ čo toto číslo pred rokom tvorilo len 43%. Singles' Day bol okrem spotrebiteľov veľmi očakávaným dňom aj pre ekonómov, keďže vypovedá o zdraví domácej spotreby. Aj napriek klesajúcemu tempu rastu čínskej ekonomiky sa teda zdá, že sa obraz hospodárskych ťažkostí medzi spotrebiteľmi zatiaľ neprejavil. Podľa údajov o maloobchodných tržbách v stálych cenách sa v roku 2013 zvýšili v novembri medziročne o 13,7 % a v ďalšom roku 2014 aj napriek vysokému rastu v 2013 sa opäť navýšili a to o 11,2 %. Na údaje z aktuálneho novembra si musíme počkať ale vzhľadom na rekord dennej tržby očakávame ďalší výrazný rast. Aj jednodňový sviatok vie pohnúť s ukazovateľmi ako sú maloobchodné tržby. (rb) Saudská Arábia plánuje vstúpiť na trh s dlhopismi Saudská Arábia po prvý krát plánuje vstúpiť na trh s dlhopismi. Tento krok hovorí o zlom stave, v ktorom sa nachádzajú verejné financie tejto na rope závislej krajiny. V roku 2014 bol dlh krajiny len na úrovni 1,6% HDP no do piatich rokov sa ako dôsledok dlhodobo nízkej ceny ropy očakáva rast až na 50%. Len na rok 2015 sa očakáva deficit v enormnej výške až 21,6% HDP, čo je najviac v histórií krajiny. Na udržanie existujúcej hladiny verejných výdavkov musí krajina siahať na svoje finančné rezervy a požičiavať si od domácich investorov (v lete 2015 začala vydávať domáce dlhopisy) čo by však pri obrovskej potrebe financií po istej dobe vyčerpalo z ekonomiky likviditu a zastavilo motor domáceho hospodárstva. Z dlhodobého hľadiska musí buď znížiť závislosť rozpočtu od príjmov z ropy a nájsť alternatívny spôsob ako si požičať peniaze zo zahraničia. Práve tu sa do hry dostáva trh s dlhopismi, na ktorom si dokáže od zahraničných investorov požičať potrebné financie. Bez potreby externého financovania by Saudská Arábia na to, aby mohla dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet potrebovala zázračný rast ceny ropy na úroveň 105 dolárov za barel. (rb) Strana 9
Ako Čína deformuje trh s komoditami Čínska ekonomika spomaľuje a so sebou ťahá nadol aj ceny komodít. To je realita komoditného trh, ktorá sa zatiaľ najviac prejavuje v roku 2015. Nižší dopyt Číny spôsobuje previs ponuky nad dopytom, čo tlačí ceny smerom nadol. Za poklesom niektorých komodít však nestojí len nízky dopyt z Číny ale aj obrovská, neklesajúca ponuka, takisto z Číny. Asi najjasnejší príklad tohto javu je oceľ a hliník. Čína je svetovo najväčším producentom oboch komodít s 51%-ami svetovej produkcie ocele (cez 800 miliónov ton v roku 2014) a 52%-ami svetovej produkcie hliníka (27,5 milióna tona v roku 2014) pričom produkciu oboch komodít medziročne stále zvyšuje (najmä v prípade hliníka). Na základe takej vysokej produkcie klesá nadol cena týchto komodít, čo má značný vplyv na zahraničných producentov, ktorí Číne nedokážu konkurovať. Len za október prišlo v oceliarstve EÚ o prácu 5 tisíc ľudí s celkového počtu 330 tisíc zamestnancov. Najviac zasiahnuté bolo oceliarstvo Veľkej Británie, kde o prácu prišlo až 4 tisíc ľudí, čo je 20% zamestnancov celého sektora. Dôvodom je silná libra, čo predražuje export ocele (a zároveň zvýhodnilo dovoz) ale takisto aj vysoké energetické náklady (výrobcovia ocele v Británii platili až o 80% viac ako je priemer EÚ a to kvôli dani zelenej politiky ). Aj silnejšia libra a vyššie energetické náklady by však boli zvládnuteľné keby trh nebol zaplavený čínskou oceľou predávanou za dampingové ceny. Podobne ako s oceľou to je aj s hliníkom, ktorého cena momentálne dosahuje hladinu z čias hospodárskej krízy. Dosial najviac zasiahnuté boli Spojené štáty, kde bolo zatvorených už viac než 50% Učitelia dostanú na Vianoce 100 eur ROČNÍK 2015 ČÍSLO 45 hlinikární. Aj napriek moderným technológiám a nízkym výrobným nákladom však nedokážu konkurovať čínskym cenám. Čo teda Číňania robia lepšie ako zvyšok sveta? Odpoveď znie, že čínski producenti by boli takisto stratoví, keby si neužívali enormnú podporu zo strany štátu. Dotácie a extrémne nízke ceny za energiu sú tým, čo drží čínske hlinikárne nad vodou. Producenti v EÚ alebo USA sú voči tomuto faktu bezmocní, a jediná možnosť ako zachrániť domácich producentov je cez zavedenie bariér zahraničného obchodu. (rb) Minulý týždeň protestovalo pred úradom vlády 400 učiteľov proti nízkym platobným podmienkam ktorými sú ohodnotení. Požiadavky Slovenskej komory učiteľov boli zvýšenie platov o 140 eur od roku 2016 a následne ďalších 90 eur od roku 2017. Vláda tieto požiadavky zamietla no keďže sa blížia voľby tak pripomenula svoju náklonnosť k učiteľom 100 eurovým vianočným príspevkom. Tento príspevok by sa mal týkať 71 tisíc učiteľov na základných a stredných školách čo štát bude stáť cez 7 miliónov eur. Mnohí takýto príspevok však berú skôr ako urážku a spôsob ako podplatiť a umlčať slovenských pedagógov namiesto toho aby štát systematicky zvyšoval životnú úroveň učiteľov. Nástupná hrubá mzda učiteľa na Slovensku je 600 eur a po 32 rokoch praxe 800 eur. Podľa štatistík OECD sú slovenskí učitelia (vzhľadom na paritu kúpnej sily danej krajiny t.j. cenovej hladiny) najhoršie platenými učiteľmi spomedzi členských krajín OECD. Blízko sa nachádzajú len učitelia z Poľska a Maďarska a čo sa priemeru krajín OECD týka, tu dosahujeme tretinu priemernej mzdy. Okrem toho podľa dĺžky platu dochádza k prudkému rastu miezd v mnohých krajinách (napr. v Japonsku a Kórei sa mzda učiteľov zvýši za 15 rokov až o 75%) zatiaľ čo na Slovensku po 15 rokoch dostanú učitelia len o 20% viac. Školstvo je jedným z vážnych nedostatkov Slovenskej republiky a v prípade, že tu má dôjsť ku zlepšeniu treba situáciu riešiť systematicky a nie cez jednorazové príspevky. (rb) Strana 10
Problémy slovenskej nákladnej dopravy Nákladnú dopravu na Slovensku z drvivej väčšiny tvorí cestná a vlaková doprava. Spolu bolo týmito dvoma spôsobmi za rok 2014 prepravených 193,6 milióna ton tovarov, z čoho cestná doprava tvorila 74% a 26% vlaková doprava. Hospodárska kríza výrazne zasiahla oba spôsoby dopravy, no za posledné roky došlo k ich zotaveniu, pričom železničná doprava v roku 2014 dosiahla najväčší výkon od roku 2007 a cestná doprava od roku 2008. Výkon oboch typov dopravy medziročne narastá no vzhľadom na súčasnú situáciu na trhoch nedokážu využívať svoj celkový potenciál. Dobrou súčasnou situáciou sa myslí aj rast hospodárstva EÚ ale v prvom rade to sú nízke ceny pohonných hmôt. Náklady dopravcov tak prvý krát za posledné roky klesli a to aj napriek rastu mýtnych poplatkov a zavádzaniu nových mýtnych brán (predpokladá sa, že ročný výber mýta v období 2012 ROČNÍK 2015 ČÍSLO 45 Nezamestnanosť, priemysel a stavebníctvo Nezamestnanosť na Slovensku v septembri mierne stúpla o 0,06% na 11,38% Medziročne sa tu jedná o 1,06%-ný pokles nezamestnanosti. Disponibilný počet uchádzačov v septembri bol na úrovni 307 tisíc ľudí, čo predstavuje rast o 2 tisíc osôb oproti augustu. Počet nedisponibilných uchádzačov o zamestnanie dosiahol 42 tisíc osôb, čo je len o 300 osôb menej ako v auguste. Rast nezamestnanosti by totiž mohol byť spôsobený prechodom ľudí s nedisponibility do disponibility no v tomto prípade môžeme vidieť, že v septembri stúpol aj celkový počet uchádzačov o zamestnanie. Dôvodom je príchod 8,5 tisíc absolventov stredných škôl, ktorí sa v septembri zaradili do evidencie uchádzačov o zamestnanie. September je týmto príchodom charakteristický, keďže sa mnoho absolventov stredných škôl rozhodne nepokračovať v štúdiu, čím sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie zaradia až v septembri. Čo sa stavu voľných pracovných miest týka, ten v septembri dosiahol 31 tisíc miest, čo oproti augustu predstavuje nárast až o 4 tisíc miest. Zaujímavé tu je, že v rovnakom období minulého roka počet voľných pracovných miest dosahoval len 10 tisíc, čo znamená, že za posledný rok sa prekážka nedostatku príležitostí znížila, zatiaľ čo sa zvýšila prekážka nedostatočnej kvalifikácie uchádzačov. Medziročný rast stavebnej produkcie na Slovensku dosiahol v septembri výrazných, 25,3%. Podobne vysoký medziročný rast bol zaznamenaný v júni a v júli (keď bol dokonca ešte vyšší). Najväčším ťahúňom bol 74,2%-ný rast inžinierskych sadzieb, ktorých objem tvorí 36% celkovej stavebnej produkcie. Dôvodom pre ich vysoký nárast je najmä urýchlené čerpanie z eurofondov a výstavba diaľnic. 2016 vzrastie z 25,1 mld. na 32,4 mld. eur), čo je pre prepravcov veľmi dôležité, keďže fungujú na veľmi nízkych maržách. Nízka cena ropy okrem nákladov samozrejme spôsobuje aj pokles cien o čo sa stará konkurencia no aj napriek tomu sú dopravcovia ziskovejší ako v predošlých rokoch. Čo teda brzdí rýchlejší rast nákladnej dopravy? V prípade cestnej dopravy sa jedná najmä o nedostatok vodičov. Posledné roky dochádza ku výraznému starnutiu vodičov, pričom mnoho z nich začína odchádzať do dôchodku. Naopak mladých vodičov pribúda stále menej, keďže práca vodiča nie je práve najatraktívnejšia. Problém slovenských dopravcov je znásobený tým, že ku starnutiu vodičov dochádza aj v okolitých krajinách, pričom slovenských vodičov vedia na vyššiu mzdu prilákať skôr zahraničné spoločnosti. Okrem toho tu situáciu neuľahčujú ani európske predpisy, podľa ktorých vodič ťažkého kamióna musí mať aspoň 21 rokov. Mladí, ktorí skončia školu a vyučia sa za vodiča v 18 tak najprv musia 3 roky počkať, pričom si za túto dobu môžu nájsť iné zamestnanie. Problém železničnej dopravy je najmä jej vysoká naviazanosť na Ukrajinu, keďže väčšina železničnej dopravy prúdi cez hranicu s Ukrajinou. Konflikt na Ukrajine spôsobil výrazný pokles prepravy kovov, ktorý smeroval nie len na Slovensko ale aj do okolitých krajín ako Česko a Maďarsko. Na druhej strane sa zvýšil vývoz stavebného materiálu zo Slovenska, ktorý pred vojnou Ukrajina získavala najmä z Krymu. Ďalej železničiarov trápia aj ruské sankcie a nepriaznivé výsledky niektorých slovenských dovozcov. Aj napriek spomenutým prekážkam sa však nákladnej doprave na Slovensku darí, akurát tak nie až tak dobre ako to momentálne ekonomické prostredie dovoľuje. (rb) Okrem inžinierskych stavieb k rastu výrazne prispeli ešte nebytové budovy, ktoré vzrástli o 28,4% pri 30% -nom podiele na stavebnej produkcii zatiaľ čo bytová výstavba celkovú produkciu ťahala nadol pri 10%- nom podiele a 15%-nom prepade. Čo sa priemyselnej produkcie týka, tu došlo medziročne ku 7,2%-nému rastu indexu po tom ako sa v auguste mierne prepadol. Zdrojom rastu je 8,2%-ný rast v priemyselnej výrobe a to najmä 21,8%-ný rast dopravných prostriedkov a 8,9%-ný rast výroby kovov a kovových konštrukcií. Opačným smerom sa vyvíjala ťažba a dobývanie (12,3%-ný prepad) a výroba elektrických zariadení (9,9%-ný prepad). Aj napriek tomu, že v niektorých odvetviach došlo k poklesu môžeme skonštatovať, že slovenský priemysel rastie stabilným tempom zatiaľ čo stavebná produkcia zažíva najväčší rozmach za mnoho rokov. Strana 11
AKTUÁLNY VÝVOJ NA TRHOCH EUR/USD EUR/CZK ZLATO ROPA S&P DJIA DAX NIKKEI 225 Strana 12
SPRÁVY Z FINANČNÝCH TRHOV ČSG Holding, český gumárenský výrobca známy najmä pre výrobu pneumatík Mitas kupuje švédsky výrobca Trelleborg, ktorý takisto podniká v gumárenskom priemysle. Trelleborg za akvizíciu zaplatí 10,9 miliardy švédskych korún (1,17 miliardy eur) čo tento obchod robí druhým najväčším obchodom v Českej republike za rok 2015. ČSG Holding je spoločnosť o ktorú sa v minulosti zaujímalo už viac väčších spoločností no k predaju došlo až teraz. Spoločnosti si v minulosti v určitých aktivitách konkurovali no teraz sa v mnohých budú dopĺňať, čo umožní rýchlejší spoločný rast. Spoločnosť Wyerhaeuser kupuje spoločnosť Plum Creek Timber v obchode o veľkosti 8,4 miliardy dolárov. Obe spoločnosti patria medzi najväčších vlastníkov lesnej pôdy v Spojených štátoch a zaoberajú sa spracovaným a výrobou produktov z dreva. Ich spojenie vytvorí najväčšiu spoločnosť podnikajúcu v tomto odvetví v USA s trhovou hodnotou 23 miliárd dolárov. Obe spoločnosti takto chcú spolu využiť situáciu oživujúceho sa realitného trhu v USA, čo pre nich predstavuje príležitosť zvýšiť svoje postavenie na trhu. Austrálska logistická spoločnosť Qube Holdings plánuje kúpiť takisto austrálsku spoločnosť Asciano, ktorá podniká v oblasti železničnej a námornej dopravy. Chce tak viac diverzifikovať svoje portfólio, čo ju bude stáť 6,3 miliardy dolárov. Okrem Qube sa o Asciano zaujímala aj kanadská spoločnosť Brookfield, tu by však mohlo dôjsť ku prekážok zo strany regulátorov, keďže Brookfield vlastní železničné trate na ktorých premávajú vlaky Asciana. Tento dokument je publikovaný pre spoločnosti skupiny BENCONT, a môže byť reprodukovaný a ďalej šírený len s jej písomným súhlasom. Informácie v tomto dokumente boli získané z externých zdrojov, ktoré boli spoločnosťou považované za spoľahlivé. Matúš Jančura Hlavný analytik, Bencont INVESTMENTS jancura@bencont.sk Jozef Prozbík Analytik, Bencont INVESTMENTS prozbik@bencont.sk Analytici: Nebesník Martin Bruchánik Rudolf Lucia Borárosová Matej Bušík Vajnorská 100/A 831 04 Bratislava www.bencont.sk Strana 13