U Z N E S E N I E. r o z h o d o l : II. Dáva podnet Okresnému súdu Poprad na zastavenie exekučného konania. O d ô v o d n e n i e

Transkript

1 U Z N E S E N I E Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Pxxxxxxxxxxxxxxxxx, xxxxxxxxxxxxxxxxx, IČO: xxxxxxxx, zast. Axxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx, proti povinnému Fxxxxxxxxxxxxxx, nar. xxxxxxxx, bytom xxxxxxxxxxxxx, o vymoženie 344 Eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad z č.k. 7Er 25/ jednohlasne takto I. P o t v r d z u j e uznesenie. r o z h o d o l : II. Dáva podnet Okresnému súdu Poprad na zastavenie exekučného konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Poprad (ďalej len,,prvostupňový súd ) exekučné konanie proti povinnému v časti vymoženia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 344 eur od do zaplatenia zastavil. Uznesenie odôvodnil tým, že na návrh oprávneného, spísaný dňa u súdneho exekútora JUDr. xxxxxxxxxxx, Exekútorský úrad xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx, pod jeho EX 17629/10, sa začalo exekučné konania proti povinnému o vymoženie istiny 344 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 344 eur od do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6% ročne zo sumy 344 eur od do zaplatenia, trov rozhodcovského konania 152,18 Eur a trov exekúcie. Podľa 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

2 2 Podľa 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Z predloženej zmluvy o úvere č uzavretej medzi účastníkmi dňa , na základe ktorej vznikol právny vzťah medzi účastníkmi konania vyplýva, že povinný ako dlžník uzavrel s oprávneným ako veriteľom písomnú zmluvu o úvere podľa 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluvou sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnému úver v sume 200 eur a povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok 124 eur, t.j. celkovo zaplatiť sumu 344 eur, a to v 6-tich mesačných splátkach po 54 eur, počnúc dňom Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Bod 17. všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru obsahuje dohodu o vyplnení zmenky, v zmysle ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku povinného (dlžníka vystaviteľ zmenky) vyplývajúceho zo zmluvy voči oprávnenému (veriteľovi ako remitentovi) povinný vystavil zmenku, v ktorej neboli uvedené zmenková suma a dátum začatia úročenia zmenkovej sumy a v zmysle dohody o vyplnení zmenky sa zmluvné strany dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najneskôr v deň, keď sa v zmysle bodu 4 stane celý dlh splatný okamžite. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplatenia zmenky a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Súd prvého stupňa aj bez návrhu zastavil exekučné konanie v časti vymoženia zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 344 eur od do zaplatenia z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie, ktoré nebolo zmluvnými stranami v zmluve o úvere dohodnuté. Podľa bodu 17. a 06. všeobecných podmienok poskytnutia úveru oprávnený mohol vyplniť zmenku len na úrok z omeškania v súlade s ust. 369 Obch. zák., a nie na úrok z omeškania vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy. Povinnému bol poskytnutý úver vo výške 200 eur s tým, že poplatok za jeho poskytnutie v danom prípade činí sumu 124 eur. Vzhľadom k tomu, že oprávnený v súlade s dohodou o vyplnení zmenky dňa zmenku vystavený povinným vyplnil, a to na sumu 344 eur (200 eur úver eur poplatok za poskytnutie úveru + 20 eur za upomienku), pričom podľa zákona č. 191/1950 Zb. oprávnený má nárok na zmenkový úrok 6% ročne zo zmenkovej sumy, je preto nárok oprávneného z poskytnutého úveru dostatočne zabezpečený inými inštitútmi

3 3 záväzkového práva (odplata za poskytnutie úveru, zákonný zmenkový 6% úrok). Akýkoľvek ďalší úrok, t.j. úrok z omeškania, a to aj v súlade s ust. 369 ods. 1 Obch. zák. by teda predstavoval neprimerané zabezpečenie úveru poskytnutého povinnému, ktoré je jednaj v rozpore s dobrými mravmi, ako aj zásadami poctivého obchodného styku. Ust. 45 zákona č. 244/2002 Z. z. dáva exekučnému súdu právomoc zastaviť exekúciu, pokiaľ rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom, teda aj v prípade, ak rozhodcovským rozsudkom bolo prisúdené plnenie oprávnenému z vystavenej zmenky. Z uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa exekúciu zastavil v časti vymoženia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 344 eur od do zaplatenia. Oprávnený v odvolaní navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Krajský súd v Prešove (ďalej len,,odvolací súd ) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania ( 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie napadnutého uznesenia, na ktoré poukazuje a len v súvislosti s odvolacími námietkami a na potvrdenie správnosti uznesenia dopĺňa ďalšie dôvody. Predovšetkým ani odvolací súd nevzhliadol žiadny dôvod na odklon od ustálenej rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu a odklon už od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia z Odvolací súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval a je to uvedené aj v spomínanom stanovisku kolégia, že nijako nespochybňuje význam materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia a to predovšetkým v záujme právnej istoty vyplývajúcej z právoplatného súdneho rozhodnutia. Na druhej strane však materiálna právoplatnosť rozhodnutia štátneho orgánu nie je bezvýnimočná a možno ju prelomiť v zákonom stanovených prípadoch (porov. účinky rozhodnutia v blokovom konaní, ktorým súd nie je viazaný, 135 ods. 1 in fine O.s.p.). O takýto prípad ide aj v ust. 45 Zákona o rozhodcovskom konaní ( ZRK ), ktoré v odseku 2 dáva nie možnosť ale ukladá dokonca povinnosť zastaviť exekučné konanie, a to práve to, ktoré začalo na základe rozhodcovského rozsudku. Zastavením exekučného konania teda exekučný súd prelomuje materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a zaniká zároveň prekážka rozsúdenej veci. Pre oprávneného zastavením exekučného konania podľa 45 Zákona o rozhodcovskom konaní odpadá prekážka res iudicatae na uplatnenie práva na súde.

4 4 Rovnako aj Európsky súd pre ľudské práva nevidel porušenie čl. 6 Dohovoru v prípade, že zo závažných dôvodov došlo k prelomeniu účinkov veci právoplatne súdom judikovanej (porov. 64 rozsudku Zehentner v. Rakúsko). Ustanovenie 45 ZoRK umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Z ustanovenia 45 ZoRK preto možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v 40 písm. a) alebo b) ZoRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z vyššie uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s 45 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Exekučný súd je tak povinný od začiatku konania prihliadať na to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené v 45 ZoRK. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto fáze konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadať len na návrh [ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZoRK]. Pre porovnanie v spotrebiteľských veciach ani Európska komisia vo svojich pripomienkach a ani súdny dvor vo veci C-76/10 nevzhliadli žiadny problém v ustanovení 45 Zákona o rozhodcovskom konaní v snahe zabrániť exekúcii, ak by sa ňou mal porušiť záväzok štátu. Európska komisia vo svojich pripomienkach uviedla, že pokiaľ ide o zásadu efektivity, t.j. o požiadavku, aby vnútroštátne procesné predpisy neznemožnili alebo nesťažili nadmerne výkon práv uznaných právom Únie, zdá sa, že pokiaľ sa ust. 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní uplatňuje aj na prípady, keď požadované plnenie je v rozpore s právom Únie, povinnosť vnútroštátneho súdu zastaviť exekučné konanie bez návrhu (ex offo) predstavuje dostatočné zabezpečenie uplatnenia tejto zásady (bod 33 pripomienok EK vo veci C-76/10).

5 5 Zákon teda výslovne počíta s prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a z ustanovenia nemožno vylúčiť ani prípady zastavenia exekúcie v celom rozsahu. Neobstojí preto odvolacia námietka, že prvostupňový súd tak,,pozbavil oprávneného domáhať sa plnenia a že oprávnený,,nemá inú možnosť uplatniť si svoje právo a to z dôvodu prekážky rozhodnutej veci. Súd zastavil exekučné konanie vo vzťahu k plneniu, ktoré odporuje poctivému obchodnému styku a dobrým mravom. Napadnuté uznesenie dostatočne presne označuje, že zastavenie exekúcie sa týka zmenkového úroku 0,25% denne. Aj odvolací súd sa stotožňuje s prvostupňovým súdom, že ide o zjavne neprimeraný úrok, ktorý v prepočte na rok (per annum) predstavuje 91,25 %. Niet sa ani čo čudovať, že pri tak astronomickom úroku prvostupňový súd skonštatoval rozpor s dobrými mravmi a bez ďalšieho exekučné konanie v tejto časti zastavil. Aj to dostatočne vystihuje postoj sudcu prvostupňového súdu. Európska komisia dokonca v jednom zo znepokojujúcich listov vláde Slovenskej republiky na margo tak vysokého úroku vyjadruje pochybnosti, že sotva by útvary komisie uverili tomu, že by bol niekto schopný považovať poplatky v takýchto rozmeroch za platné. Uvádza, že ak nie sú neplatné pre rozpor so zákonom, tak musia byť vyhlásené súdom za neprijateľné ( Tak vysoký úrok znamená pre povinného takmer 100%-né navýšenie dlhu za rok. Oprávnený nijako rozumne neobhájil opodstatnenosť tak vysokého úroku (porov. článok Pôžička - zabezpečovací prevod práva - dobré mravy v Bulletine SAK 7-8/209 Podľa prevažujúcich názorov súdnej praxe i právnej literatúry možno pod pojmom dobré mravy rozumieť pravidlá morálneho charakteru. Trochu z histórie. V autoritatívnom diele prvej republiky k poznaniu vtedajšieho slovenského obyčajového práva Komentár k obecnému zákonníku občanskému... autori Vladimír Fajnor a Peter Záturecký uvádzajú, že slovenské právo je zhodné s ustanovením 879 ods. 1 vtedajšieho všeobecného občianskeho zákonníka platného v českých krajoch, ktoré bolo čo do obsahu v podstate zhodné s dnešným ustanovením 39 Občianskeho zákonníka. V citovanom diele sa k obsahu tohto ustanovenia uvádza, že dobré mravy uznali za dobré príslušná spoločnosť a sudca. Rozhodujúce sú kultúrne normy národa, kde platí právny poriadok, obsahujúci odkaz na dobré mravy. Na základe dovtedajšej judikatúry bolo možné vyčleniť v zásade šesť oblastí rozporu s dobrými mravmi: a) zmluvy urážajúce sexuálnu morálku;

6 6 b) zmluvy ohrozujúce inštitút manželstva a rodičovstva; c) zmluvy dotýkajúce sa náboženstva; d) zmluvy nadmerne obmedzujúce osobnú alebo hospodársku slobodu jednotlivca; e) zmluvy, ktoré viažu konanie, trpenie alebo opomenutie na peňažné plnenie, hoci na také viazanie podľa dobrých mravov niet miesta; f) iné prípady, medzi ktoré vtedajšia súdna prax zaradila napr. dohodnutú premrštenú províziu (rozsudok NS sp. zn. Rv I 1607/22, uverejnený vo Vážneho zbierke pod č. 2548), ktorú v danom prípade súdy videli v dojednaní provízie o 200 % vyššej ako obvyklej. Z citovaných prameňov možno vysledovať, že právna prax na území Slovenskej republiky prijímala ako súčasť dobrých mravov okrem iného aj pravidlo hospodárskej vyváženosti postavenia zmluvných strán dvojstranných právnych úkonov a najmä z posledne uvedeného rozhodnutia možno tiež vyvodiť, že súčasťou dobrých mravov je aj zásada, že nikto sa nesmie nemorálne (bez náležitého hospodárskeho alebo iného zreteľného dôvodu) nadmerne obohacovať na úkor iného. Oprávnený nemôže s úspechom obstáť s tak extrémnym úrokom ani s poukazom na princípy zmenkového práva. Odvolací súd nijako nespochybňuje význam zmenky vrátane blanko zmenky. Zmenka je tiež len inštitútom súkromného práva a ustanovenie 45 ZRK prikazuje súdu zastaviť exekučné konanie, ak by išlo inter alia o vymáhanie plnení v rozpore s dobrými mravmi. Tým treba rozumieť aj poctivý obchodný styk. Odvolaciemu súdu sú známe niektoré rozhodnutia súdov najmä v Českej republike o akceptovaní tak vysokého úroku, a to s poukazom na potrebu,,tlaku na dlžníka, aby plnil záväzky a že v prepočte na deň sa nejedná o vysoký úrok. Odvolací súd sa s nimi nestotožňuje. Sankčné úroky sa priznávajú spravidla do zaplatenia dlžnej istiny a takéto obdobie môže vyjsť aj na dlhší čas a je pomerne bežnou záležitosťou, že či už s odkladaním uplatnenia práva alebo aj do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu môže uplynúť dlhší čas a ten už môže v spojení s tak vysokými sankciami spôsobiť neprimeraný nárast dlhu. Aj keď civilnoprávne sankčné inštitúty majú aj povahu sankcie, stále ide o civilnoprávnu rovinu a o vyvažovanie vzájomných vzťahov aj vo sfére sankcii (ekvita). V konečnom dôsledku by pre porovnanie v spotrebiteľskej veci nemala žiadny význam ani smernica rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v časti odporúčania transponovať neprimeranú kompenzáciu za porušenie záväzku spotrebiteľa ako neprijateľnú

7 7 podmienku v spotrebiteľských zmluvách, ak by sa členský štát mal držať floskúl o potrebe,,tlaku na dlžníka a v tomto význame obhajovať neprimerané sankcie. Aj sankcie v primeranej výške spĺňajú svoj cieľ. Pre porovnanie, keď by sa odplatné úroky odvodili od bank, tak po pripočítaní piatich percentuálnych bodov na účely sankcie tak, ako je to pre porovnanie v spotrebiteľských veciach v Rakúsku, by len veľmi ťažko bolo možné hovoriť o predmetných úrokoch ako primeraných, keď ich výška (91,25% p.a.) sa približuje k trojcifernému číslu vzdialené termínu,,primeranosť (porov. 6 ods. 1 v rakúskom zákone o ochrane spotrebiteľa (Zákon z 8. marca 1979, ktorým sa vydávajú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa (Zákon na ochranu spotrebiteľa) (Spol. zák. č. 140/1979). Odvolací súd bežne vybavuje obdobnú agendu a len sotva by uveril, že tak drobné sumy si úverujú solventné subjekty. Práve naopak z okolností jednotlivých prípadov je zrejmé, že drobné úvery si berú sociálne slabší jednotlivci. Akékoľvek násobky dlhu spôsobované neprimeranými sankciami veľmi vážne zasahujú do rozpočtov takýchto ľudí. Je preto neprijateľné aj pre odvolací súd, aby len ako keby mal,,odklepnúť vymáhanie nemravných plnení priznaných arbitrom, a to plne platí aj pre neuveriteľný 91,25 %-ný úrok vrátane jeho obsiahnutia v rámci subsidiárneho zabezpečovacieho zmenkového inštitútu. Oprávnený v odvolaní ďalej uvádza, že povinný uviedol, že poskytnutý úver bol určený na podnikanie a z toho dôvodu sa nejedná o spotrebiteľský úver a spotrebiteľský právny vzťah. K tejto odvolacej námietke odvolací súd udáva, že z napadnutého uznesenia nevyplýva, že by prvostupňový súd považoval predmetný úverový vzťah za spotrebiteľský úver, a preto aj táto odvolacia námietka indikuje záver o nedôslednom prístupe oprávneného k apelačnému konaniu. Prvostupňový súd nemieni vymôcť plnenie z 91,25% zmenkového úroku pre rozpor s poctivým obchodným stykom a odvolací súd sa s takýmto postupom plne stotožňuje. Odvolací súd nemohol preskúmať vec nad rámec vyplývajúci z napadnutého uznesenia. Súdny dvor v uznesení vo veci C-76/10 (bod 51) uviedol, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel

8 8 (pozri v tomto zmysle rozsudky Pannon GSM, už citovaný, bod 32, ako aj Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 53). Odvolací súd preto dáva podnet na zastavenie exekúcie. Odvolací súd poukazuje na povinnosť súdu zastaviť exekučné konanie na plnenie odporujúce dobrým mravom a plnenie právom nedovolené v ktorejkoľvek časti exekúcie. V tomto smere Najvyšší súd SR v rozsudku z vo veci 3Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Pri úvere 200 eur by sa súdnej kontrole mal podrobiť aj poplatok za úver 124 eur, ktorý per annum predstavuje 124 %, ďalej rozhodcovská doložka po objasnení podstaty účelu úveru na,,podnikanie prípadne aj trovy vzniknuté v rozhodcovskom konaní. Bude dôležité poznať, aký význam mal mať drobný úver na účely podnikania. Odvolací súd tiež upozorňuje, že exekútor JUDr. xxxxxxxxxx je vylúčený z exekúcie pre oprávneného (uznesenie ústavného súdu vo veci III. ÚS 322/2010). Žiadosť JUDr. xxxxxxxxxxx o udelenie poverenia preto musí byť podrobená aj z pohľadu ústavného práva povinného na nestranného exekútora. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Prešove dňa JUDr. Peter Straka predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Pavol Pastirčák