U Z N E S E N I E. Sp.zn. 3CoE/229/2010

Transkript

1 Sp.zn. 3CoE/229/2010 U Z N E S E N I E Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: XXX., IČO: XXX zastúpeného advokátom JUDr. XXX, proti povinnej: XXX, nar. XXX, bytom XXX o vymoženie 439,58 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. XXX, Exekútorsky úrad XXX, so sídlom XXX pod sp. zn. EX/10987/09, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava, č.k. 10Er/757/ zo dňa takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. O d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením zo dňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor žiadosťou predloženou súdu dňa požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného pre vymoženie sumy 439,58 eur s príslušenstvom, spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučným titulom - Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05146/09 zo dňa , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa a vykonateľnosť dňa , v zmysle ktorého bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 439,58 eur spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 119,50 eur od do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 147,08 eur. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č zo dňa Keďže exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, súd vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere, na základe ktorej bol exekučný titul vydaný. Oprávnený listom zo dňa oznámil súdu, že žiadosť o predloženie zmluvy o úvere považuje za právne neopodstatnenú, ktorá nemá oporu v Exekučnom poriadku ani v zákone o rozhodcovskom konaní preto zmluvu do spisu nepripojil. Súd prvého stupňa v odôvodnení odcitoval ust. 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ( ďalej len Exekučný poriadok ) v platnom znení, podľa ktorého súd preskúma žiadosť o udelenie

2 poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd zistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. S poukazom na citované ustanovenia 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnom poriadku, 41 ods. 2 písm. d/, 45 ods. 1 a 2 zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd preskúmal rozhodcovský rozsudok, a zistil, že z rozhodcovského rozsudku, ktorý bol exekučným titulom, nie je zrejmé aká suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet povinného, koľko z priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, či úverová zmluva obsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či teda možno posúdiť úver spolu s úrokmi a poplatkami a podobne a teda z rozsudku nie je možné obsahovo oddeliť sumu úveru od poplatku za jeho poskytnutie. Z odôvodnenia Rozhodcovského rozsudku, súd zistil, že medzi účastníkmi konania bola dňa uzatvorená zmluva o úvere č , v ktorej sa povinný zaviazal splácať úver v dohodnutých splátkach a lehotách. Predmetom plnenia povinného bol nesplatený úver a poplatok za jeho poskytnutie v celkovej sume 119,50 eur, úrok z omeškania vo výške 310,12 eur ku dňu , poplatok za upomienku vo výške 9,96 eur a teda spolu predstavuje plnenie sumu 439,58 eur a úrok z omeškania 0,25% zo sumy 119,50 eur od do zaplatenia. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky v zmysle ust. 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že pre takéto posúdenie musí mať súd k dispozícii predovšetkým zmluvu o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu rozhodcovskú doložku. Mal za to, že nakoľko oprávnený tieto listiny nedoložil ani na výzvu súdu, súd prvého stupňa nemohol učiniť záver, či rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Záujem na takomto preukázaní musí mať vždy oprávnený, ktorý navrhuje vykonať exekúciu a teda musí ku návrhu na vykonanie exekúcie priložiť listiny umožňujúce preskúmanie hmotnoprávneho vzťahu. Uviedol, že pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu, z ktorého vychádza plnenie v rozhodcovskom rozsudku, je rozhodcovská doložka obzvlášť podstatná. Súd rozhodujúci o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí po oboznámení sa s právnymi a skutkovými okolnosťami, preskúmať ex off prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Mal za to, že vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený zostal nečinný a z toho dôvodu súd prvého stupňa nemal k dispozícii žiadne listiny, na základe ktorých by mohol posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, prípadne či exekučný titul zaväzuje na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre možný rozpor s ust. 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní zamietol. Zároveň v odôvodnení uviedol, že z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vyplýva, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, ktoré tvorí nielen skutočne poskytnutý úver, ale aj odplatu, poplatky za upomienky, náklady spojené s uplatnením pohľadávky a neprimerane vysoký dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,25% denne čo je

3 91,25% ročne. Z rozhodcovského rozsudku teda nie je možné zistiť, koľko z priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, či úverová zmluva obsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a nie je možné obsahovo oddeliť sumu úveru od poplatku za jeho poskytnutie. Súd prvého stupňa vzhľadom na nepreskúmateľnosť exekučného titulu a súčasnej nečinnosti oprávneného, súd prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v celosti. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a to z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( 205 ods. 2 písm. b/, f/ O.s.p.). Uviedol, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti Zákon o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie 45 ods. 1,2, o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale má za to, že citované ustanovenie nesprávne aplikoval. Exekučný sú v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov ( exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu ( v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok), tak ako to vyžaduje 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu ( dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Odvolateľ zastáva názor, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie celé rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Požiadavka materiálnej stránky exekučného titulu znamená, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu ( rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Inými slovami povedané, nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. 5/2000, uverejnený pod č. 18/2000. Uviedol, že ak mal byť rozhodcovský rozsudok podrobený posúdeniu zo strany všeobecného súdu, malo sa tak stať výlučne na základe žaloby, ktorej predmetom by bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ďalej uviedol, v danej veci súd fakticky zrušil rozhodnutie rozhodcovského súdu a to takým spôsobom, ktorý pozbavuje účastníkov konania práva domáhať sa plnenia zo zmluvy. Oprávnený má za to, že postupom súdu v napadnutej veci došlo k pozbaveniu práv účastníka konania a to práva na prejednanie veci pred príslušným súdom, ktoré stranám priznáva Zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok. Mal za to, že postupom súdu v predmetnej veci a výkladom ust. 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej oprávnený uviedol, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na nepresvedčivom a nie dôsledne

4 zistenom skutkovom stave veci keďže dospel k záveru, že nie je možné napevno ustáliť záver o tom, že exekučný titul nezaväzuje alebo naopak zaväzuje povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi a z toho dôvodu zamietol žiadosť o poverenie na vykonanie exekúcie pre možný rozpor so zákonom. Oprávnený uviedol, že je v rozpore s právom, aby súd zakladal rozhodnutie vo veci na možnosti rozporu s objektívnym právom. Zastáva názor, že súd musí zistiť skutkový stav takým spôsobom, ktorý by nevzbudzoval pochybnosti o aplikácii príslušnej právnej normy. Poukázal na ust. 3 O.s.p a uviedol, že súd mal v prejednávanej veci aplikovať príslušné inštitúty ( napr. poriadkové opatrenia) s cieľom zabezpečiť si dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. V odvolaní ďalej oprávnený uviedol, že v konaní došlo aj k inej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a touto vadou je nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Súd musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci pokladal za preukázané a ktoré naopak za preukázané neboli a tiež ktoré skutočnosti považoval za rozhodujúce. Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozhodnutí obmedzil len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby prihliadal a vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym poriadkom na jeho vznik. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia podľa názoru oprávneného absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch, nezaoberal sa splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, nezohľadňoval ani nevykonal dokazovanie o skutočnostiach svedčiacich o závere k akému dospel. Rozhodnutie súdu je takto založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Oprávnený zároveň je toho názoru, že keďže exekučný súd posudzoval exekučný titul aj z jeho vecnej a právnej stránke, vykonával dokazovanie ohľadne nesúladu exekučného titulu so zákonom, opomenul však že mohol a mal posudzovať aj to, do akej miery a akej časti je exekučný titul podľa jeho názoru súladný so zákonom a v tomto zmysle aj vykonať dokazovanie. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací podľa 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podľa 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Základnou námietkou oprávneného bolo tvrdenie, že exekučný súd nesprávne aplikoval ust. 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), ust. 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní), a že nebol oprávnený posudzovať materiálnu stránku rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Podľa 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, a/ z dôvodov uvedených v osobitnom zákone, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

5 Podľa 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/. Podľa 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesení zamietne. Podľa 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Vyššie citované ustanovenie 45 zákona o rozhodcovskom konaní je výnimkou z oprávneným tvrdenej materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Tento v sebe zahŕňa prieskumný inštitút, a teda umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konania ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedenú v predmetnom ustanovení 45 zákona o rozhodcovskom konaní. V zmysle tohto ustanovenia exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v 45. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvého stupňa posudzoval rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekonal nad rozsah zákona. V predmetnej veci bolo exekučné konanie v štádiu, v ktorom bol síce podaný návrh na vykonanie exekúcie, ale súdny exekútor ešte nebol súdom poverený jej vykonaním. Exekučný poriadok vo vyššie citovanom ustanovení 44 ods. 2 tretia veta zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a v ust. 57 ods. 2 uviedol, že exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona, ktorým je v tomto prípade aj zákon o rozhodcovskom konaní. Je pravdou, že podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, tak exekučný súd konanie zastaví a podľa Exekučného poriadku, ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť

6 rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Odvolací súd preto nepovažuje za dôvodnú námietku oprávneného, že ak zákon o rozhodcovskom konaní upravuje možnosť zastavenia exekúcie, tak podmienky pre takéto rozhodnutie nemožno posudzovať pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky pre zastavenie exekúcie, tak potom by vyvstalo ako nelogické, aby exekučný súd vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil. Je potrebné poznamenať, že skutočnosť, že súd prvého stupňa bude exekučný titul posudzovať podľa vyššie uvedených skutočností, bola oprávnenému známa aj z výzvy súdu adresovanej právnemu zástupcovi oprávneného. Výzva súdu zo dňa obsahuje výzvu na predloženie hmotnoprávnych podkladov preukazujúcich nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom a to úverovej zmluvy spolu s prílohami a všeobecných podmienok za účelom preskúmania rozhodcovského rozsudku podľa 45 ods. 1 písm. b/ a c/ ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Z uvedeného dôvodu nemožno posúdenie podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie podľa uvedených ustanovení považovať za prekvapivé pre oprávneného. Oprávnený ani súdny exekútor úverovú zmluvu nezaslal, čo znemožnilo súdu prvého stupňa posúdiť, či exekučný titul spĺňa vyššie uvedené náležitosti. K námietke oprávneného týkajúcej sa neúplného zistenia skutkového stavu veci odvolací súd uvádza, že vzhľadom na odmietnutie oprávneného predložiť potrebné podklady preukazujúce nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom, súd prvého stupňa musel vychádzať zo skutočností a dôkazov, ktoré mu boli predložené. Z ustanovení zmluvy o úvere, citovaných v odôvodnení exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku nepochybne vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky vo forme odloženej platby a povinný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky a povinným v danom prípade bola fyzická osoba. Podľa 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) v znení účinnom do spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú

7 sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. V ust. 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) sú negatívnym výpočtom uvedené prípady, kedy sa tento zákon na zmluvy nevzťahuje. S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia sa odvolací súd stotožňuje s posúdením súdu prvého stupňa, že úver poskytnutý povinnému na základe úverovej zmluvy, je spotrebiteľským úverom podľa 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z ustanovení citovaných v odôvodnení rozhodcovského rozsudku, ktorý je v predmetnej veci exekučným titulom, je zrejmé, že zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným ako zmluva o úvere č má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na cit. znenie 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Je potrebné poznamenať, že odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa vo veci posúdenia povahy zmluvy o úvere aj s ohľadom na predmet činnosti oprávneného ako dodávateľa vo výpise z obchodného registra, ako aj s ohľadom na to, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Rozhodcovský súd bol povinný v rozhodcovskom rozsudku zohľadniť právnu úpravu, ktorá je preňho záväzná a vyššie uvedená zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo a povinnosť posúdiť, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje je dovolené a či je v súlade s dobrými mravmi. Odvolací súd má za to, že nemožno považovať uložené plnenie za dovolené a v súlade s dobrými mravmi, ak je vydané v rozpore s právnou úpravou. Oprávnený nepreukázal splnenie podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie podľa exekučného titulu, ktorým v danej veci je rozhodcovský rozsudok, a preto oprávnene žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietol. Odvolací súd sa s týmto názorom a postupom súdu prvého stupňa plne stotožňuje. Zároveň uvádza, že oprávneným namietané zjednodušené zrušenie celého rozhodnutia rozhodcovského súdu a následne vytýkaný postup súdu, ktorý mal podľa názoru oprávneného posudzovať to do akej miery a v akej časti je exekučný titul súladný so zákonom, neobstojí nakoľko súd prvého stupňa nemal možnosť posúdiť tieto aspekty z dôvodu odmietnutia predložiť predmetnú zmluvu o úvere a teda práve postupom oprávneného, na strane ktorého je povinnosť preukázať oprávnenosť pohľadávky, bolo súdu prvého stupňa znemožnené rozhodnúť vo veci inak. Extenzívny výklad vyššie uvedenej právnej úpravy je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, z rozsudkov ktorého vyplýva povinnosť súdu, aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany.

8 Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa ust. 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že z rozhodcovského rozsudku okrem toho, že z neho nevyplýva, či a v akej výške bolo dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov, nevyplýva ani to, v akej konkrétnej výške poskytol povinnému úver, kedy bolo dohodnuté jeho splatenie, aká čiastka bola riadne a v čas splatená. V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa 224 ods. 1 v nadväznosti na ust. 142 ods. 1 O.s.p. mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Povinnému takéto trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznáva. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Košiciach, dňa 27. mája 2010 JUDr. Gabriela Mederová samosudkyňa Za správnosť vyhotovenia: Adriana Vitkovičová