Oslobodenie finančných činností Služby súvisiace s uzavretím poistenia ORGANIZAČNÁ ZLOŽKA

Transkript

1 08 MESAČNÍK S BEZKONKURENČNÝM POČTOM AKTUALÍT A TIPOV Z DAŇOVÉHO A ÚČTOVNÉHO PORADENSTVA RUBRIKY: DAŇ Z PRIDANEJ HODNOTY PODVOJNÉ ÚČTOVNÍCTVO MZDY A ODVODY OSTATNÉ Z JUDIKATÚRY SR PREPRAVNÉ SLUŽBY TOVARU A DPH Miesto dodania služieb Osoba povinná platiť daň Registračná povinnosť FINANČNÉ A POISŤOVACIE SLUŽBY Oslobodenie finančných činností Služby súvisiace s uzavretím poistenia ORGANIZAČNÁ ZLOŽKA Vedenie účtovníctva Tuzemská a zahraničná organizačná zložka Účtovanie stálej prevádzkarne CENNÉ PAPIERE Podvojné účtovanie cenných papierov Účtovanie CP v mikro účtovnej jednotke Predaj cenných papierov ROČNÉ ZÚČTOVANIE POISTNÉHO RZ poistného na zdravotné poistenie Povinnosti a termíny pre vykonanie RZZP Vykonanie RZZP zdravotnou poisťovňou

2 konferencie SÚÈASNÉ TRENDY EKONOMICKEJ KRIMINALITY V SR ELIMINÁCIE Bratislava, Hotel Saffron, Školská 5 Viac informácii na

3 Daň z pridanej hodnoty Prepravné služby tovaru podľa zákona o DPH (Ing. Anna Jurišová) Finančné a poisťovacie služby oslobodené od DPH (Ing. Beáta Jarošová, PhD.) Podvojné účtovníctvo Vedenie účtovníctva organizačnej zložky (Ing. Anton Kolembus) Cenné papiere a ich účtovanie I. časť (Ing. Eva Gášpárová) Mzdy a odvody Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za rok (Ing. Jolana Strýčková) Ostatné Daňové chyby a omyly vybrané problémy z praxe II. časť (Ing. Emil Burák, PhD.) Z judikatúry SR Obsah čísla 8/2015 podľa rubrík Pokuta z dodatočného daňového priznania k DPH (Ing. Jaroslava Betáková) Priemerné ceny pohonných látok v SR Vyhľadávač DaÚ Kurzy peňažných prostriedkov v cudzej mene za jún, júl Kalendár podnikateľa september 2015 Časopis: mesačník DANE A ÚČTOVNÍCTVO vydávaný v slovenskom jazyku, 12. ročník Vydavateľ a redakcia: Poradca podnikateľa, spol. s r. o. Martina Rázusa 23A Žilina IČO: Spoločnosť je súčasťou Vydavateľského a vzdelávacieho domu PP. Šéfredaktor: Stella Machová machova@pp.sk telefón: 041/ mobil: Grafická úprava: Marián Kollár Tlač: Tlačiareň P + M Budovateľská 1672/ Turany Sadzba daná do tlače: Objednávky: telefón: 041/ objednavky@pp.sk e-shop: Predplatné na ročník 2015 je vo výške 87,34 s DPH. Služby zákazníkom: telefón: 041/ služby@pp.sk Daňová pohotovosť: Poradenstvo z oblasti daní a účtovníctva v pracovných dňoch od hod. a hod. telefón: , , listaren@pp.sk Mzdová pohotovosť: Poradenstvo z oblasti miezd, personalistiky a pracovného práva v pracovných dňoch od hod. a hod. telefón: , listaren@pp.sk Cena hovoru je 1 za 1 minútu. Cena hovoru je uvedená s DPH. Inzercia: Martina Rázusa 23A, Žilina telefón: 041/ mobil: inzercia@pp.sk Filantropia Úspech zaväzuje. Hlásime sa k spoločenskej zodpovednosti, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou našej firemnej kultúry. V oblasti filantropie sme sa rozhodli zdieľať osudy opustených detí, ktoré nie z vlastnej viny žijú v detských domovoch. Od roku 1997 sa finančne podieľame z tržieb z predplatného na podpore náhradných rodín, ktoré týmto deťom poskytujú svoj domov, zázemie a istotu, že niekam patria a umožňujú im prežiť normálne detstvo uprostred milujúcej rodiny. Povolenie na podávanie periodických listových zásielok do maximálnej hmotnosti 500 g vo vnútroštátnom styku č. 1/OHP/2006 Evidenčné číslo: EV 3313/09 ISSN X 8/2015 1

4 Daň z pridanej hodnoty Príklad č. 1: Tuzemský platiteľ dane prepravil tovar zo Žiliny do Bratislavy pre nemeckého podnikateľa, ktorý má v tomto členskom štáte pridelené IČ DPH. Napriek tomu, že preprava sa vykonáva iba na území SR, miesto dodania služby je Nemecko (kde má sídlo príjemca služby). Povinnosti slovenského dopravcu: vyhotoviť faktúru do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola dodaná služba alebo prijatá platba pred dodaním služby (do ), cenu prepravných služieb fakturovať bez uplatnenia dane v tuzemsku, vo faktúre uviesť informáciu prenesenie daňovej povinnosti, hodnotu služby a IČ DPH odberateľa uviesť v súhrnnom výkaze a evidencii DPH (v daňovom priznaní ani kontrolnom výkaze údaje o poskytnutej službe neuvádza). Príklad č. 2: Tuzemský platiteľ dane prepravil tovar z Plzne do Brna pre ukrajinskú spoločnosť. Miesto dodania služby je sídlo príjemcu služby Ukrajina ( 15 ods. 1 zákona o DPH). Platiteľ dane je povinný: preukázať, že príjemca služby je zdaniteľnou osobou (Čl. 18 nariadenia Rady EÚ 282/2011), vyhotoviť faktúru do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola dodaná služba alebo prijatá platba pred dodaním služby, cenu za službu prepravy tovaru fakturovať bez dane, vo faktúre uviesť informáciu prenesenie daňovej povinnosti, hodnotu služby uviesť v evidencii DPH (v daňovom priznaní, kontrolnom výkaze ani súhrnnom výkaze údaje o poskytnutej službe neuvádza). Príklad č. 3: Tuzemský platiteľ dane prepravil tovar z Brna do Prahy pre iného slovenského platiteľa. Postup dopravcu, platiteľa dane: Daň z pridanej hodnoty Prepravné služby tovaru podľa zákona o DPH Príspevok je venovaný uplatňovaniu zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH ) pri poskytovaní služieb v nákladnej doprave. 1. Vymedzenie prepravných služieb z hľadiska zákona o DPH Podnikanie, ktorého predmetom je odplatné poskytovanie dopravných služieb cestnými motorovými vozidlami, ktoré sú na tento účel typovo schválené, je prevádzkovaním cestnej dopravy (zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov). Úlohou zasielateľských a dopravných firiem je prepraviť podľa požiadaviek zákazníkov ich zásielky v správnom čase, na správne miesto, v požadovanej kvalite, za zodpovedajúcu cenu. V praxi sa často zamieňajú pojmy doprava a preprava, príp. dopravca a prepravca. Dopravou je pohyb dopravných prostriedkov po komunikáciách, príp. činnosť dopravných zariadení, ktorou sa realizuje preprava, preprava je činnosť, ktorou sa uskutočňuje cielené premiestňovanie osôb a nákladu dopravnými prostriedkami. Dopravnými službami sú: v osobnej doprave preprava cestujúcich a ich batožiny a súvisiace služby, najmä informačné služby poskytované cestujúcim, systém rezervácie a predaja cestovných lístkov a miesteniek, služby poskytované cestujúcim pred začiatkom prepravy a počas nej, v nákladnej doprave preprava tovaru a iných vecí a živých zvierat a súvisiace služby poskytované odosielateľom alebo príjemcom tovaru pri nakládke, vykládke a počas prepravy, okrem prevádzky špeciálnych nákladných vozidiel, ktoré nie sú typovo schválené a určené na prepravu nákladu. Dopravný podnik je právnická alebo fyzická osoba zaoberajúca sa prevažne prevádzkovaním dopravy ako samostatnou činnosťou. Právnická alebo fyzická osoba prevádzkujúca dopravu pre cudziu alebo vlastnú potrebu je dopravcom. Prepravca je ten, pre koho sa realizuje preprava (vývozca, exportér, dovozca, importér). Odosielateľ je právnická alebo fyzická osoba, ktorá uzatvára s dopravcom zmluvu o preprave, príjemca je právnická alebo fyzická osoba, ktorej je podľa prepravnej zmluvy určená zásielka. Uplatnenie režimu DPH pri poskytovaní prepravných služieb je vymedzené jednotlivými ustanoveniami zákona o DPH, ktoré definujú predmet dane, určujú miesto dodania prepravných služieb, vznik daňovej povinnosti a určenie základu dane pri ich dodaní a vymedzenie osoby povinnej platiť daň v SR. Prepravné služby sú podľa 2 a 9 zákona o DPH predmetom dane v SR, ak je miesto ich dodania v tuzemsku a sú uskutočnené zdaniteľnou osobou za protihodnotu. Za určitých okolností je dodaním služby za protihodnotu aj 2 Stiahnite si editovateľné tlačivá na daňové priznania na

5 Daň z pridanej hodnoty bezodplatné dodanie služby, napr. na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov ( 9 ods. 2, 3 zákona o DPH). Pre správne uplatnenie režimu DPH pri poskytovaní a prijímaní prepravných služieb tovaru má zásadný význam určenie miesta zdaniteľného obchodu, ktoré podmieňuje, či služba: je predmetom dane v tuzemsku a daň má byť odvedená do slovenského štátneho rozpočtu ak je miesto dodania v SR, je predmetom dane v inom členskom štáte a daň má byť odvedená do štátneho rozpočtu iného členského štátu ak je miesto dodania v inom členskom štáte, alebo nie je predmetom dane v tuzemsku ani v inom členskom štáte amiesto dodania je na území tretieho štátu. Daňová povinnosť vzniká podľa 19 ods. 2 zákona o DPH dňom dodania služby; dňom dodania služby je vo všeobecnosti deň, kedy je dodanie prepravnej služby ukončené. Platí to aj pri službách dodaných zahraničnou osobou, pri ktorých je príjemca služby v SR osobou povinnou platiť daň. Pri určení dňa vzniku daňovej povinnosti podľa 19 ods. 2 zákona o DPH je potrebné v konkrétnom prípade zohľadniť, či: daňová povinnosť nevznikla prijatím platby pred samotným dodaním služby ( 19 ods. 4 zákona o DPH), sa služba nedodáva čiastkovo alebo opakovane (podľa 19 ods. 3 zákona o DPH) a daňová povinnosť vzniká najneskôr posledný deň obdobia, na ktoré sa platba vzťahuje, daňová povinnosť nevzniká vyhotovením faktúry podľa 19 ods. 6 zákona o DPH pri požadovaní úhrady za obstaranú službu (neplatí, ak sa obstará služba s miestom dodania podľa 15 ods. 1 zákona o DPH, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby). Základ dane pri dodaní služby prepravy určí platiteľ dane podľa 22 ZDPH ako protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa nezahŕňajú výdavky platené v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka, ktoré dodávateľ požaduje od kupujúceho alebo zákazníka, tzv. prechodné položky. Ak je v čase dodania služby poskytnutá zľava z ceny alebo ak je poskytnutá zľava za skoršiu úhradu ceny, základ dane sa zníži o sumu zľavy. Dopravca pri fakturovaní prepravnej služby zahrnie do základu dane okrem hodnoty samotnej prepravy aj zaplatené poplatky vzťahujúce sa k vykonanej prepravnej službe, iné dane, clá a pod., napr. mýtne poplatky, poplatky za vyhotovenie tranzitných dokladov. Pri určení základu dane je z hľadiska zákona o DPH potrebné tiež rozlišovať, či je preprava tovaru poskytovaná ako samostatné plnenie alebo či ju poskytuje, prípadne zabezpečuje dodávateľ tovaru v rámci zmluvne dohodnutých podmienok pri dodaní tovaru, kedy cena prepravy je súčasťou základu dane dodávaného tovaru. 2. Určenie miesta dodania služieb prepravy tovaru Kritériá pre určenie miesta dodania konkrétnej prepravnej služby sú: postavenie osoby, príjemcu služby (či je služba poskytovaná zdaniteľnej alebo nezdaniteľnej osobe), či sa preprava tovaru vykonáva v súvislosti s vývozom alebo dovozom, trasa prepravy, ak je príjemcom služby nezdaniteľná osoba, t. j. či ide o prepravu medzi členskými štátmi EÚ alebo o inú prepravu. miesto dodania služby je tuzemsko (kde má sídlo príjemca služby), dňom dodania služby vzniká daňová povinnosť, dopravca, platiteľ dane, vyhotoví do 15 dní odo dňa dodania služby (do 4. 6.) faktúru podľa 74 zákona o DPH a k cene poskytnutej služby uplatní daň, dopravca je osobou povinnou platiť daň podľa 69 ods. 1 zákona o DPH, hodnotu služby v členení základ dane a DPH uvedie v daňovom priznaní (riadok 03, 04), v kontrolnom výkaze v časti A.1. a v evidencii DPH. Odberateľ má právo na odpočítanie dane, údaje uvedie v daňovom priznaní a v časti B.2. kontrolného výkazu. Príklad č. 4: Podnikateľ so sídlom v Rakúsku si pod identifikačným číslom prideleným v Poľsku, kde má zriadenú prevádzkareň, objednal u slovenského dopravcu prepravu tovaru v rámci Slovenska. Pre správne určenie miesta dodania služby musí byť zrejmé, či táto služba bude využitá na podnikateľské aktivity vykonávané v Poľsku alebo vykonávané v sídle podnikateľa v Rakúsku. Postup slovenského dopravcu: Slovenský platiteľ dane bude v obidvoch prípadoch fakturovať služby bez dane, pretože príjemca služby je zdaniteľnou osobou a miesto dodania služby nie je v tuzemsku. Ak zahraničný podnikateľ bude využívať službu prepravy: v Poľsku, objedná si službu s uvedením poľského IČ DPH; slovenský dopravca fakturuje bez dane, údaje o službe (poľské IČ DPH) uvedie v súhrnnom výkaze, v sídle podnikateľa v Rakúsku, objedná si službu s uvedením rakúskeho IČ DPH; dopravca fakturuje službu bez dane, údaje uvedie v súhrnnom výkaze (rakúske IČ DPH). 3 8/2015

6 Daň z pridanej hodnoty Príklad č. 5: Nemecký dopravca, ktorý má zriadenú v SR prevádzkareň, fakturuje slovenskému platiteľovi prepravu tovaru z Nemecka do SR. Postup nemeckého dopravcu: Miesto dodania služby prepravy je v tuzemsku ( 15 ods. 1 zákona o DPH): ak bola preprava uskutočnená prevádzkarňou zahraničnej osoby zriadenou v SR (dopravca využil dopravné prostriedky zo svojej prevádzky v SR), fakturuje nemecký dopravca službu so slovenskou daňou (osobou povinnou platiť daň je dodávateľ podľa 69 ods. 1 zákona o DPH); dopravca, zahraničná osoba, je povinný podať v SR daňové priznanie a údaje o poskytnutej službe uviesť v časti A.1. kontrolného výkazu; príjemca služby, slovenský platiteľ, si môže daň odpočítať v daňovom priznaní ( zákona o DPH), údaje uvedie v časti B.2. kontrolného výkazu; ak dopravca uskutočnil prepravnú službu dopravnými prostriedkami, ktoré sú zahrnuté v majetku firmy v Nemecku, služba prepravy tovaru je poskytnutá z miesta materskej firmy v Nemecku (na faktúre uvedie nemecké IČ DPH) a uplatní sa prenos daňovej povinnosti na príjemcu služby, nemecký dopravca je povinný údaje o službe uviesť v súhrnnom výkaze podanom v Nemecku; osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, slovenský platiteľ, ktorý uplatní tzv. samozdanenie a súčasne si daň môže odpočítať, údaje o službe uvedie v daňovom priznaní a v časti B.1. kontrolného výkazu. Príklad č. 6: Slovenský platiteľ dane prepravil tovar pre nemeckú nadáciu (nie je zdaniteľnou osobou) z Holandska do Nemecka. Miestom dodania prepravy tovaru medzi členskými štátmi osobe inej ako zdaniteľnej je miesto, kde sa preprava tovaru začína, čiže v Holandsku. Slovenský dopravca má v Holandsku Prepravné služby poskytnuté zdaniteľným osobám sa zdaňujú v štáte, vktoromje usadený príjemca služby (princíp miesta spotreby služby). Zdaniteľná osoba je usadená tam, kde má sídlo alebo miesto podnikania a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, je zdaniteľná osoba usadená tam, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, je usadená tam, kde je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Pri preprave tovaru: pre zdaniteľnú osobu (z EÚ, aj tretej krajiny) je podľa 15 ods. 1 zákona o DPH miestom jej dodania miesto, kde má príjemca služby sídlo (miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava). Na určenie miesta dodania služby nemá v danom prípade vplyv trasa prepravy, či sa tovar prepravuje v rámci územia SR alebo medzi členskými štátmi, resp. či sa preprava tovaru poskytuje v súvislosti s vývozom alebo dovozom tovaru; ak je príjemca služby zdaniteľnou osobou, miesto dodania prepravnej služby je v štáte príjemcu; pre inú ako zdaniteľnú osobu, ak ide o prepravu medzi členskými štátmi EÚ, je miestom jej dodania miesto, kde sa preprava tovaru začína ( 16 ods. 5 zákona o DPH); pre inú ako zdaniteľnú osobu, ak ide o prepravu inú ako medzi členskými štátmi EÚ, je miestom jej dodania miesto, kde sa preprava tovaru vykonáva ( 16 ods. 6 zákona o DPH); ak je trasa prepravy vo viacerých štátoch, potom miesto dodania sa nachádza v každom štáte v pomere podľa prejdených kilometrov. Kedy môže dodávateľ služieb považovať odberateľa za zdaniteľnú osobu, ako aj spôsoby, ako určiť miesto, kde je odberateľ služieb usadený, bližšie definuje Nariadenie Rady EÚ 282/2011 (Čl. 10, 11 a 18). Ak dodávateľ nemá informácie, ktoré svedčia o opaku, môže odberateľa usadeného v rámci Spoločenstva považovať za zdaniteľnú osobu, akmu odberateľ oznámil svoje individuálne IČ DPH, a dodávateľ získa potvrdenie platnosti tohto identifikačného čísla, ako aj mena a adresy, ktoré sa s ním spájajú (možnosť overenia na internetovej stránke Ak odberateľ usadený v rámci Spoločenstva neoznámi dodávateľovi IČ DPH, môže ho dodávateľ považovať za nezdaniteľnú osobu. Zdaniteľné osoby môžu byť registrované vo viacerých členských štátoch (v zmysle právnej úpravy príslušného členského štátu), preto pri posúdení miesta dodania služby podľa 15 ods. 1 zákona o DPH je dôležité, aby poskytnuté identifikačné číslo pre DPH zodpovedalo sídlu alebo miestu podnikania zdaniteľnej osoby a ak je služba dodaná prevádzkarni, identifikačné číslo pre DPH má korešpondovať s miestom, kde je zriadená prevádzkareň. Odberateľa usadeného mimo Spoločenstva môže dodávateľ považovať za zdaniteľnú osobu, ak od neho získa osvedčenie, ktoré vydali príslušné daňové orgány odberateľa ako potvrdenie, že daný odberateľ sa zaoberá ekonomickou činnosťou (za účelom vrátenia dane), príp. ak má odberateľ číslo pre DPH alebo podobné číslo, ktoré odberateľovi prideľuje štát usadenia a ktoré sa používa na identifikáciu podnikateľov, alebo akýkoľvek iný dôkaz, ktorým sa preukáže, že daný odberateľ je zdaniteľnou osobou (ak poskytovateľ tieto informácie v primeranej miere overí). 3. Osoba povinná platiť daň pri službe prepravy tovaru V mieste, kde je dodanie služby predmetom dane, je potrebné určiť osobu, ktorá je povinná platiť daň. Ak sú poskytovateľ služby a príjemca usadení v dvoch rôznych štátoch, uplatní sa mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti na príjemcu služby. 4 Hľadáte úplné znenie zákona platné k dnešnému dňu? Nemusíte nájdete ho na

7 Daň z pridanej hodnoty Osobou povinnou platiť v tuzemsku daň môže byť dodávateľ alebo odberateľ, príjemca služby (subjekt, pre ktorý sa preprava vykonáva). Pri poskytnutí prepravných služieb platí v tuzemsku daň: dodávateľ, platiteľ dane, ktorý službu poskytuje (dopravca, zasielateľ) podľa 69 ods. 1 zákona o DPH (ak službu s miestom dodania v SR poskytuje podnikateľ, ktorý nie je registrovaný ako platiteľ podľa 4 zákona o DPH, výnosy, príjmy vstupujú do obratu pre povinnú registráciu), príjemca služby, ak dochádza k prenosu daňovej povinnosti na príjemcu služby podľa 69 ods. 3 zákona o DPH vtedy, ak bola služba dodaná zahraničnou osobou (z iného členského štátu alebo tretieho štátu), pričom miesto dodania služby je v SR, a to: zdaniteľná osoba (podnikateľ, platiteľ, neplatiteľ dane), právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je registrovaná pre DPH podľa 7 (nadobúdateľ tovarov z iných členských štátov). 4. Prepravné služby a registračná povinnosť zdaniteľných osôb S pravidlami určenia miesta dodania služby súvisí osobitný typ registrácie pre DPH podľa 7a zákona o DPH (netýka sa zdaniteľných osôb registrovaných podľa 4 zákona o DPH). Povinnosť registrácie má zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane, ak prijíma službu od zdaniteľnej osoby z iného členského štátu alebo službu dodáva zdaniteľnej osobe do iného členského štátu. Táto registrácia nie je podmienená dosiahnutím obratu (limit pre registráciu). Zdaniteľná osoba, ktoráprijíma službu z iného členského štátu s miestom dodania podľa 15 ods. 1 v tuzemsku, je povinná: registrovať sa podľa 7a zákona o DPH pred prijatím služby, službu si objednať pod IČ DPH prideleným v tuzemsku, do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť, podať daňové priznanie a v tej istej lehote zaplatiť daň ( 78 ods. 3 zákona o DPH); osoba, ktorá nie je platiteľom, nie je povinná zaplatiť daň, ak daň na zaplatenie nie je viac ako 5 eur (od ), viesť evidenciu podľa 70 ods. 4 zákona o DPH. Zdaniteľná osoba, ktorá dodáva službu s miestom dodania v inom členskom štáte, je povinná: registrovať sa podľa 7a zákona o DPH pred dodaním služby, do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola dodaná služba alebo prijatá platba pred dodaním služby, vyhotoviť faktúru podľa 74 zákona o DPH, viesť evidenciu podľa 70 ods. 4 zákona o DPH, do 25 dní po skončení kalendárneho štvrťroka podať elektronicky súhrnný výkaz ( 80 zákona o DPH). Ak platiteľ dane dodáva alebo prijíma prepravné služby do/z tretích krajín, registračnú povinnosť podľa ustanovenia 7a zákona o DPH nemá. 5. Služby prepravy tovaru podľa 15 ods. 1 zákona o DPH Ak je príjemcom služby zdaniteľná osoba z iného členského štátu, miestom dodania služby je iný členský štát EÚ a platiteľ dane je povinný: vyhotoviť pre odberateľa faktúru podľa 74 zákona o DPH do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola dodaná služba alebo prijatá platba pred dodaním služby, registračnú povinnosť, povinnosť podať daňové priznanie a platiť daň do rozpočtu tejto krajiny. K fakturovanej cene prepravy pre nemeckú nezdaniteľnú osobu uplatní holandskú daň 21 %. V daňovom priznaní, súhrnnom výkaze ani kontrolnom výkaze v tuzemsku údaje o službe poskytnutej nezdaniteľnej osobe platiteľ dane neuvádza (poskytnutá služba nie je predmetom dane v tuzemsku). Príklad č. 7: Slovenský dopravca prepravuje tovar z Nemecka na Ukrajinu pre nemeckú nadáciu, nezdaniteľnú osobu. Miesto dodania prepravy tovaru je miesto, kde sa preprava vykonáva, konkrétne Nemecko, Česká republika, Slovensko, Ukrajina. V tuzemsku je služba prepravy tovaru v súvislosti s vývozom oslobodená od dane, v jednotlivých členských krajinách postupuje pri vysporiadaní daňovej povinnosti v súlade s tam platnou právnou úpravou. Slovenský platiteľ fakturuje službu (úsek prepravy v SR) nemeckej nadácii v cene bez dane, daň v tuzemsku neuplatní. V daňovom priznaní (riadok 15 a 17) a v evidencii podľa 70 zákona o DPH uvedie platiteľ dane cenu služby prepravy, ktorej miesto dodania je v tuzemsku a ktorá je oslobodená od dane podľa 47 ods. 6 zákona o DPH. V kontrolnom výkaze údaje o poskytnutej službe neuvádza, služba je oslobodená od dane. Príklad č. 8: Slovenský dopravca prepravil tovar zo SR do Švajčiarska, preprava sa uskutočnila zo Slovenska cez Rakúsko do Švajčiarska. Ak je objednávateľom služby prepravy: iný platiteľ v SR miesto dodania jevsr( 15ods.1zákonaoDPH), služba je spojená s vývozom tovaru, preto je oslobodená od dane ( 47 ods. 6 zákona o DPH), dopravca daň k cene prepravnej služby neuplatní, údaje o poskytnutej službe uvedie v daňovom priznaní v riadkoch 15 a 17, v kontrolnom výkaze 5 8/2015

8 Daň z pridanej hodnoty údaje neuvádza (služba je oslobodená od dane); platiteľ z Nemecka miesto dodania je v inom členskom štáte, v Nemecku ( 15 ods. 1 zákona o DPH), dopravca vyhotoví faktúru bez DPH, služba je v členskom štáte príjemcu oslobodená od dane, nemecký príjemca nie je osobou povinnou platiť daň; dopravca údaje o službe v súhrnnom výkaze neuvádza (služba oslobodená od dane), rovnako ani v daňovom priznaní, ani kontrolnom výkaze (služba prepravy tovaru nie je predmetom dane v tuzemsku); podnikateľ zo Švajčiarska miesto dodania je podľa 15 ods. 1 zákona o DPH v tretej krajine, vo Švajčiarsku, dopravca vyhotoví faktúru bez DPH; v súhrnnom výkaze, kontrolnom výkaze ani daňovom priznaní údaje o službe prepravy tovaru s miestom dodania v tretej krajine neuvádza; nezdaniteľná osoba (občianske združenie) zo SR miestom dodania služby prepravy tovaru je SR, Rakúsko a Švajčiarsko ( 16 ods. 6 zákona o DPH); úsek prepravy na území SR je oslobodený od dane (s nárokom na odpočítanie), služba prepravy je priamo spojená s vývozom tovaru, údaje uvedie platiteľ v evidencii a v riadku 15 a 17 daňového priznania; dopravca sa musí informovať v Rakúsku a vo Švajčiarsku o daňových povinnostiach v súvislosti so službou prepravy tovaru vykonanou na území týchto krajín. Rovnaký postup sa uplatní aj pri poskytnutí služieb nezdaniteľným osobám z iného členského štátu (napr. Rakúska) alebo z tretieho štátu (napr. Švajčiarska). Príklad č. 9: Slovenský dopravca prepravil tovar z Ukrajiny do SR pre platiteľa dane v SR, pre platiteľa dane v Maďarsku, podnikateľa z Ruska a pre občianske združenie (nezdaniteľnú osobu) zo Slovenska. Cena prepravy je eur a bola zahrnutá do základu dane dovážaného tovaru. hodnotu služby uviesť v súhrnnom výkaze a evidencii vedenej podľa 70 zákona odph;v daňovom priznaní a KV platiteľ dane údaje o poskytnutej službe neuvádza (služba nie je predmetom dane v SR). (Príklad č. 1) Ak je príjemcom služby zdaniteľná osoba z tretej krajiny, miestom dodania služby je tretia krajina a platiteľ dane je povinný: vyhotoviť pre odberateľa faktúru podľa 74 zákona o DPH, hodnotu služby uviesť v evidencii vedenej podľa 70 zákona o DPH (v daňovom priznaní, súhrnnom výkaze ani kontrolnom výkaze platiteľ údaje neuvádza). (Príklad č. 2) Povinnosť vyhotoviť faktúru podľa 74, viesť záznamy podľa 70 a podať súhrnný výkaz pri dodaní služieb prepravy tovaru s miestom dodania v inom členskom štáte má aj dopravca, ktorý nie je platiteľom dane, ktorý je povinný sa registrovať podľa 7a zákona o DPH pred dodaním služby. Ak je príjemcom služby prepravy zdaniteľná osoba zo SR, miestom dodania služby je tuzemsko a dopravca, platiteľ dane, je povinný: platiť v tuzemsku daň podľa 69 ods. 1 zákona o DPH, vyhotoviť pre odberateľa faktúru podľa 74 zákona o DPH do 15 dní od dodania služby alebo prijatia platby pred dodaním služby, hodnotu služby uviesť v evidencii vedenej podľa 70 zákona o DPH, v daňovom priznaní a kontrolnom výkaze v časti A.1. (v súhrnnom výkaze údaje neuvádza). (Príklad č. 3) 5.1 Miesto dodania služby prepravy, ak zahraničná osoba má v SR prevádzkareň Ak platiteľ dane poskytuje služby prepravy s miestom dodania podľa 15 ods. 1 zákona o DPH zdaniteľnej osobe, ktorá je usadená na viac ako jednom mieste, tieto služby sa v princípe zdaňujú v mieste, kde má príjemca služby zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti. Ak sa služby poskytujú prevádzkarni zdaniteľnej osoby umiestnenej na inom mieste, ako je sídlo ekonomickej činnosti zdaniteľnej osoby, služba sa zdaňuje v mieste, kde sa táto prevádzkareň nachádza. Pri posudzovaní, či sú služby skutočne poskytnuté prevádzkarni, musí zdaniteľná osoba zohľadniť, či: zmluva alebo objednávka identifikuje prevádzkareň ako príjemcu služieb, za služby platí prevádzkareň alebo či sú náklady v skutočnosti znášané týmto subjektom, charakter služieb umožňuje určiť konkrétnu prevádzkareň, ktorej boli služby poskytnuté. Ak IČ DPH zákazníka uvedené na faktúre je totožné s IČ DPH prideleným prevádzkarni, možno predpokladať, že služby sú poskytnuté prevádzkarni, pokiaľ sa nepreukáže opak. (Príklady č. 4 a 5) 6. Dodanie služieb prepravy tovaru nezdaniteľným osobám Určenie miesta dodania prepravných služieb nezdaniteľným osobám je podmienené trasou prepravy, konkrétne, či sa preprava vykonáva iba v rámci EÚ, alebo ide aj o prepravu do tretích krajín. 6.1 Preprava tovaru pre nezdaniteľnú osobu v rámci EÚ Miestom dodania prepravy tovaru medzi členskými štátmi osobe inej ako zdaniteľnej je miesto, kde sa preprava tovaru začína ( 16 ods. 5). Prepravou tovaru medzi členskými štátmi je preprava, ktorej miesto začatia a miesto skončenia sa nachádzajú na územiach dvoch rôznych členských štátov. 6 Chcete vedieť, kto je povinný používať elektronické trhovisko? Pozrite si ukážku videoškolenia na

9 Daň z pridanej hodnoty Miestom začatia prepravy tovaru je miesto, kde sa preprava tovaru skutočne začína, bez ohľadu na vzdialenosť prejdenú do miesta, kde sa tovar nachádza. Miestom skončenia prepravy tovaru je miesto, kde sa preprava tovaru skutočne skončí. (Príklad č. 6) 6.2 Preprava tovaru pre nezdaniteľnú osobu iná ako preprava tovaru medzi členskými štátmi Miestom dodania inej prepravy tovaru, ako je preprava tovaru medzi členskými štátmi (trasa prepravy aj mimo EÚ) osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa preprava tovaru vykonáva a ak sa vykonáva vo viac ako jednom štáte, považuje sa za vykonanú v týchto štátoch pomerne k prejdeným vzdialenostiam v týchto štátoch. (Príklad č. 7) 7. Preprava tovaru v súvislosti s vývozom Pri preprave tovaru v súvislosti s vývozom tovaru do tretieho štátu sa miesto dodania prepravných služieb poskytnutých zdaniteľnej osobe určí podľa 15 ods. 1 zákona o DPH. Ak je príjemcom služby prepravy tovaru zdaniteľná osoba: zo SR, miesto dodania prepravy je v SR, služba je podľa 47 ods. 6 oslobodená od dane, pretože ide o službu spojenú s vývozom tovaru, platiteľ dane uvádza údaje o poskytnutej službe v evidencii podľa 70 zákona o DPH a v daňovom priznaní v riadku 15 a 17, v KV a súhrnnom výkaze údaje o poskytnutej službe neuvádza; z iného členského štátu, miestom jej dodania je členský štát príjemcu, službu fakturuje dodávateľ bez dane, údaje o službe uvádza v evidencii podľa 70 zákona o DPH, v súhrnnom výkaze údaje o službe dodávateľ neuvádza, služba je v členskom štáte príjemcu oslobodená od dane, rovnako ju neuvádza ani v DP a KV (nie je predmetom dane v SR); z tretieho štátu, miesto jej dodania je v treťom štáte, faktúra bude vyhotovená bez DPH, údaje o službe uvádza v evidencii podľa 70 zákona o DPH, do súhrnného výkazu ju dodávateľ neuvádza (voči tretím štátom sa povinnosť podať súhrnný výkaz neuplatňuje), rovnako ani v DP a KV. Ak je príjemcom služby prepravy tovaru v súvislosti s vývozom iná ako zdaniteľná osoba, miesto dodania sa určí podľa 16 ods. 6 zákona o DPH ako miesto, kde sa preprava alebo jej časť vykonáva; preprava vykonávaná na území príslušného členského štátu podlieha dani, príp. je oslobodená od dane, úsek prepravy vykonaný na území SR je oslobodený od dane podľa 47 ods. 6 zákona o DPH (s nárokom na odpočítanie dane). (Príklad č. 8) 8. Preprava tovaru v súvislosti s dovozom Prepravné služby vzťahujúce sa na dovážaný tovar sú oslobodené od dane podľa 48 ods. 8 zákona o DPH, a to za predpokladu, že hodnota týchto služieb je zahrnutá do základu dane podľa 24 zákona o DPH. Do základu dane pri dovoze tovaru z tretieho štátu sa zahŕňajú aj náklady na prepravu tovaru do prvého miesta určenia v tuzemsku, aj náklady na prepravu tovaru na iné miesto určenia v inom členskom štáte, ak toto miesto je pri dovoze tovaru známe. Ak je preprava tovaru spojená s dovozom tovaru z tretích štátov zahrnutá v základe dane dovážaného tovaru, potom je oslobodená od dane ( 48 ods. 8 zákona o DPH). Ak slovenský dopravca vykoná v SR prepravu tovaru, ktorá je súčasťou prepravy tovaru z tretieho štátu do iného členského štátu aakjetátopreprava zahrnutá do základu dane pri dovoze tovaru, fakturuje prepravu tovaru s oslobodením od dane. Uplatnenie oslobodenia od dane musí platiteľ dane Preprava tovaru pre: platiteľa dane v SR, miestom dodania prepravy tovaru je tuzemsko ( 15 ods. 1 zákona o DPH), služba je oslobodená od dane, faktúru vyhotoví dopravca bez DPH, údaje oslužbeuvedievriadkoch15a17 daňového priznania, v kontrolnom výkaze údaje o službe oslobodenej od dane neuvádza, platiteľa z Maďarska, miesto dodania prepravy tovaru je podľa 15 ods. 1 zákona o DPH v Maďarsku, faktúru vyhotoví bez DPH, príjemca služby v Maďarsku daň neuplatní, služba je oslobodená od dane, slovenský dopravca neuvádza prepravu v daňovom priznaní, v súhrnnom výkaze ani v kontrolnom výkaze, údaje o službe uvedie v evidencii DPH, podnikateľa z Ruska miesto dodania služby je podľa 15 ods. 1 zákona o DPH Rusko, dopravca vyhotoví faktúru bez DPH, prepravu neuvádza v daňovom priznaní, v súhrnnom výkaze ani v kontrolnom výkaze, nezdaniteľnú osobu (občianske združenie) zo SR miestom dodania služby prepravy tovaru je podľa 16 ods. 6 zákona o DPH Ukrajina a SR. Úsek prepravy vykonaný na území SR je oslobodený od dane (s nárokom na odpočítanie). Na Ukrajine sa slovenský dopravca musí informovať o daňových povinnostiach v súvislosti s prepravnou službou vykonanou na území Ukrajiny. Príklad č. 10: Nemecký dopravca, ktorý má zriadenú v SR prevádzkareň, fakturuje slovenskému platiteľovi prepravu tovaru z Nemecka do SR. Miesto dodania služby prepravy je v tuzemsku ( 15 ods. 1 zákona o DPH). Ak službu prepravy tovaru uskutoční: nemecký dopravca z miesta materskej firmy v Nemecku (na faktúre uvedie nemecké IČ DPH), službu fakturuje bez dane a slovenský príjemca služby je osobou povinnou platiť daň podľa 69 ods. 3 zákona 7 8/2015

10 Daň z pridanej hodnoty o DPH, uplatní tzv. samozdanenie a súčasne má právo na odpočítanie dane. Údaje o službe uvedie platiteľ v daňovom priznaní (riadok 11, 12 a riadok 21) a v časti B.1. kontrolného výkazu. Nemecký dopravca údaje o službe uvedie v súhrnnom výkaze; prevádzkareň zahraničnej osoby zriadená v SR (dopravca využije dopravné prostriedky zo svojej prevádzky v SR), fakturuje službu so slovenskou daňou (osobou povinnou platiť daň je dodávateľ podľa 69ods.1zákonaoDPH).Dopravca (prevádzkareň zahraničnej osoby) je povinný podať v SR daňové priznanie a údaje o poskytnutej službe uviesť v časti A.1. kontrolného výkazu. Príjemca služby, slovenský platiteľ, má právo na odpočítanie dane v daňovom priznaní ( zákona o DPH), údaje uvedie v časti B.2. kontrolného výkazu. Príklad č. 11: Slovenský podnikateľ (nie je registrovaný ako platiteľ dane) si objednal prepravu tovaru u chorvátskeho dopravcu, ktorý je identifikovaný pre daň v Chorvátsku. Miesto dodania služby je podľa 15 ods. 1 zákona o DPH v SR a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby. Chorvátsky prepravca prepravu fakturuje v cene bez DPH a dodanie služby uvedie v súhrnnom výkaze. Povinnosti slovenského podnikateľa, ktorý nie je platiteľom DPH: pred prijatím služby (ukončením prepravy) je slovenský podnikateľ povinný požiadať v SR o registráciu pre daň podľa 7a zákona o DPH, podá daňové priznanie do 25. dňa po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť, v daňovom priznaní zdaní prijatú službu (základ dane riadok 11, daň riadok 12 daňového priznania), právo na odpočítanie dane osoba registrovaná podľa 7a zákona o DPH nemá. Poznámka: Ak si zdaniteľná osoba registračnú povinnosť podľa 7a zákona o DPH nesplní (nemá pridelené IČ DPH) preukázať dokladmi, napr. prepravným dokladom, ktorý preukazuje, že preprava tovaru tvorila časť prepravy tovaru z tretieho štátu do iného členského štátu. Pri preprave tovaru spojenej s dovozom tovaru z tretieho štátu do SR pre príjemcu zdaniteľnú osobu sa miesto dodania určí podľa 15 ods. 1 zákona o DPH. Ak je príjemca služby prepravy tovaru spojenej s dovozom tovaru zdaniteľná osoba: zo SR, miesto jej dodania je v SR, ak hodnota služby bola zahrnutá do základu dane pri dovoze tovaru, uplatní sa oslobodenie od dane, z iného členského štátu, miestom jej dodania je členský štát príjemcu, faktúru vyhotoví dodávateľ bez DPH, pri splnení podmienok oslobodenia od dane ju neuvádza v súhrnnom výkaze, z tretieho štátu miesto dodania služby je v treťom štáte, faktúru vyhotoví dodávateľ bez DPH, do súhrnného výkazu údaje o poskytnutej službe neuvádza. Ak je príjemcom služby prepravy tovaru v súvislosti s dovozom iná ako zdaniteľná osoba, miesto jej dodania je tam, kde sa preprava alebo jej časť vykonáva ( 16 ods. 6 zákona o DPH). Preprava tovaru v súvislosti s dovozom tovaru je na území príslušného členského štátu oslobodená od dane; oslobodenie od dane sa podľa 48 ods. 8 uplatní aj v SR. (Príklad č. 9) 9. Prijatie služby prepravy tovaru od zdaniteľnej osoby z iného členského štátu alebo tretieho štátu Ak tuzemská zdaniteľná osoba prijme službu prepravy tovaru od zahraničnej osoby so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, miesto dodania služby je podľa 15 ods. 1 zákona o DPH v SR a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby ( 69 ods. 3 zákona o DPH). Ak príjemca služby, zdaniteľná osoba: je platiteľom dane ( 4 zákona o DPH), údaje o službe uvedie v daňovom priznaní v riadkoch 11, 12 (základ dane, daň) a 21 (odpočítanú daň, ak má právo na odpočítanie dane), v kontrolnom výkaze v časti B.1. a evidencii DPH; (Príklad č. 10) nie je platiteľom dane, je povinná podať daňové priznanie do 25. dňa po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť, v daňovom priznaní zdaní prijatú službu, právo na odpočítanie dane zdaniteľná osoba nemá; ak službu prepravy tovaru dodáva zahraničná osoba z iného členského štátu, je príjemca služby povinný podať žiadosť o registráciu pre daň pred prijatím služby ( 7a zákona o DPH), žiadosť o registráciu príjemca služby nepodáva, ak je už registrovaný pre DPH ako nadobúdateľ tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa 7 zákona o DPH. 9.1 Poskytnutie preddavku na službu prepravy tovaru dodanú zahraničným dopravcom Ak prijímateľ služby v tuzemsku zaplatí dodávateľovi služby zahraničnému dopravcovi z iného členského štátu alebo z tretieho štátu preddavok pred dodaním služby prepravy, vzniká prijímateľovi služby daňová povinnosť v rozsahu prijatej platby dňom, kedy zahraničný dodávateľ prijal platbu ( 19 ods. 4 zákona o DPH). Ak prijímateľ služby nevie určiť, kedy zahraničný dodávateľ prijal platbu, je možné považovať za deň vzniku daňovej povinnosť 8 Ste už členom Klubu PP? O všetkých benefitoch, podmienkach a ostatných výhodách sa dozviete na

11 Daň z pridanej hodnoty deň, kedy prijímateľ služby zaplatil preddavok na službu. Daň vypočíta podľa vzorca: suma platby x 20 % sadzba dane. 10. Doplnkové služby pri preprave tovaru Doplnkové služby pri preprave tovaru sú napr. nakladanie, vykladanie, manipulácia a podobné služby. Ak sú doplnkové služby pri preprave tovaru poskytnuté zdaniteľnej osobe, miesto ich dodania sa určí podľa 15 ods. 1 zákona o DPH. Príklad č. 13: Slovenský platiteľ vykonal dňa vykládku tovaru pre slovenského podnikateľa (zdaniteľnú osobu) na Ukrajine. Miesto dodania služby je tuzemsko ( 15 ods. 1 zákona o DPH - sídlo, miesto podnikania príjemcu služby). K cene služby uplatní platiteľ dane daň, (za predpokladu, že služba nie je oslobodená od dane podľa 47 ods. 6, príp. 48 ods. 8 zákona o DPH ako služba poskytovaná v súvislosti s vývozom alebo dovozom tovaru). Údaje o službe uvádza platiteľ dane v daňovom priznaní, v kontrolnom výkaze v časti A.1. a v evidencii DPH. Príklad č. 14: Slovenský platiteľ vykonal dňa vykládku tovaru pre nemeckú zdaniteľnú osobu na Ukrajine. Miesto dodania služby je iný členský štát ( 15 ods. 1). K cene služby neuplatní platiteľ dane daň, v daňovom priznaní ani v kontrolnom výkaze údaje o službe neuvádza. Hodnotu služby a IČ DPH odberateľa uvedie v súhrnnom výkaze (za predpokladu, že služba nie je v členskom štáte príjemcu oslobodená od dane). Ak sú doplnkové služby pri preprave tovaru dodané nezdaniteľnej osobe, je miesto ich dodania tam, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú ( 16 ods. 8 zákona o DPH). 11. Obstaranie prepravných služieb V praxi sa služby prepravy tovaru poskytujú najčastejšie na základe zasielateľskej zmluvy, kedy sa na preprave zúčastňujú spravidla tri subjekty: prepravca, zasielateľ a dopravca. Zasielateľskou zmluvou (typ komisionárskej zmluvy) sa zasielateľ zaväzuje príkazcovi, že mu vo vlastnom mene a na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do iného miesta a ďalšie služby s tým spojené a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu. Zasielateľovi prislúcha zmluvná odplata alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase dojednania zmluvy pri obstaraní podobnej prepravy. Okrem toho má zasielateľ nárok na úhradu nákladov, ktoré zasielateľ vynaložil za účelom splnenia svojich záväzkov, aj na úhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku ( 607 ods. 1 Obchodného zákonníka). Zasielateľ poskytuje ďalšie služby, ktoré úzko súvisia s prepravou tovaru, ako napr. služby balenia a označovania tovaru, zabezpečuje potrebné služby pri colnom odbavovaní tovaru, môže ručiť za colný dlh, zabezpečuje poistenie tovaru počas prepravy a skladovania, poskytuje služby pri vystavovaní potrebných sprievodných a iných dokladov, chráni záujmy prepravcu. Podľa 9 ods. 4 zákona o DPH, ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala. Ak zasielateľ koná vo svojom mene na účet inej a prijme službu prepravy tovaru s miestom dodania v SR od zahraničnej osoby so sídlom v inom členskom štáte, vystavuje sa riziku dvojitého zdanenia; zahraničná osoba bude vychádzať z predpokladu, že príjemca služby nie je zdaniteľnou osobou a k fakturovanej cene služby uplatní daň príslušného členského štátu. Napriek uplatnenej DPH iného členského štátu je zdaniteľná osoba podľa 69 ods. 3 zákona o DPH povinná platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu, ak je miesto dodania služby v SR, základom dane bude protihodnota znížená o daň uplatnenú zahraničným dodávateľom. Príklad č. 12: Slovenský podnikateľ registrovaný podľa 7a zákona o DPH si objednal u poľského dopravcu službu prepravy tovaru z Nemecka do Francúzska v sume eur bez DPH. Miestom dodania služby je tuzemsko. Podľa zmluvne dohodnutých podmienok zaplatil tuzemský podnikateľ dňa poľskému dopravcovi preddavok pred dodaním služby v sume eur prevodom z účtu v banke. Slovenskému podnikateľovi vzniká daňová povinnosť ( 69 ods. 3 zákona o DPH) dňom prijatia platby. Deň prijatia platby u poľského dopravcu nevie tuzemský podnikateľ určiť, vznik daňovej povinnosti určí ako deň, kedy za službu zaplatil, t. j Slovenský podnikateľ podá podľa 78 ods. 3 zákona o DPH daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca máj a v tej istej lehote zaplatí daň v sume 200 eur (1 000 eur x 20 %). Dňom dodania služby vzniká povinnosť platiť daň z prijatej služby len v rozsahu, v akom má zaplatiť za službu po odpočítaní preddavkovej platby (základ dane eur, 200 eur DPH). Príklad č. 15: Tuzemský platiteľ vykonal dňa vykládku tovaru pre slovenskú nezdaniteľnú osobu (občianske združenie) na Ukrajine. 9 8/2015

12 Daň z pridanej hodnoty Miesto dodania služby je Ukrajina, kde sa služba fyzicky vykonala. K cene služby platiteľ neuplatní daň, v daňovom priznaní ani kontrolnom výkaze údaje o službe neuvádza. SPEKTRUM Vzory plných mocí Finančná správa sa snaží pomáhať podnikateľskej verejnosti a niektoré úkony pre nich zracionalizovať. Ďalším príkladom tejto asistencie je zverejnenie vzorov plných mocí, všeobecného vzoru plnej moci s vysvetlivkami, ako aj informácií, na čo sa majú daňové subjekty pri ich udeľovaní zamerať. S cieľom znížiť časové a finančné náklady a zjednodušiť daňovým subjektom podnikanie na Slovensku finančná správa neustále pracuje na zlepšovaní komunikácie medzi podnikateľskou verejnosťou, ich zástupcami a daňovými úradmi. Na dosiahnutie uvedeného cieľa vypracovalo Finančné riaditeľstvo SR, oddelenie metodiky daňového procesu v spolupráci s oddelením právnych služieb odporúčajúce vzory plných mocí, všeobecný vzor plnej moci s vysvetlivkami, ako aj informáciu, na ktoré skutočnosti sa majú daňové subjekty zamerať pri udeľovaní plných mocí. Tieto skutočnosti sú totiž podstatné pri posudzovaní udelenej plnej moci finančnou správou. Uvedené vzory sú zverejnené na portáli finančnej správy v sekcii Daňoví a colní špecialisti/ Dane/ Metodické usmernenia/ Daňový proces. Zdroj: Externý newsletter FS 14/2015 POZNÁMKA Pri obstaraní a následnej prefakturácii služieb s miestom dodania podľa 15 ods. 1, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby, nemôže zasielateľ považovať službu za dodanú dňom vyhotovenia faktúry podľa 19 ods. 6 zákona o DPH. V danom prípade postupuje zasielateľ podľa 19 ods. 2 ZDPH a deň dodania služby je rovnaký pre osoby, platí, že zasielateľ prepravnú službu prijme od dopravcu a poskytuje ju príkazcovi, preto je potrebné osobitne posúdiť miesto dodania u: zasielateľa prepravnej služby (vo vzťahu zasielateľ príkazca), dopravcu (vo vzťahu zasielateľ dopravca). Príklad č. 16: Slovenský zasielateľ sprostredkoval pre nemeckého podnikateľa príkazcu, prepravu tovaru z Holandska do Nemecka. Prepravu zabezpečila slovenská dopravná spoločnosť. Povinnosti dopravcu: Slovenský dopravca fakturuje prepravu tovaru dane pre slovenského zasielateľa v cene s DPH. Miesto dodania služby prepravy tovaru pre tuzemského zasielateľa je v SR, kde má sídlo zdaniteľná osoba, príjemca služby ( 15 ods.1). Dopravca dodal službu , faktúru pre zasielateľa v cene s DPH vyhotovil , zasielateľ dostal faktúru Údaje o službe uvádza dopravca v daňovom priznaní a v časti A.1. kontrolného výkazu. Povinnosti zasielateľa: Tuzemský zasielateľ má právo na odpočítanie dane, údaje uvedie v daňovom priznaní r. 21 a 23 a v časti B.2. kontrolného výkazu. Zasielateľ fakturuje nemeckému príkazcovi prepravu v cene bez uplatnenia dane (miesto dodania prepravy tovaru je Nemecko - 15 ods. 1 zákona o DPH). Faktúru pre nemeckého príkazcu vyhotoví zasielateľ 4. 6., deň dodania služby pre nemeckého príkazcu je podľa 19 ods. 2 zákona o DPH deň dodania služby Hodnotu prepravných služieb fakturovaných nemeckému príkazcovi a jeho IČ DPH uvedie zasielateľ v súhrnnom výkaze. V daňovom priznaní a v kontrolnom výkaze údaje o službe poskytnutej nemeckému príkazcovi zasielateľ neuvádza. 12. Porušenie zmluvných podmienok pri preprave tovaru a uplatnenie sankcií V dôsledku porušenia zmluvne dohodnutých podmienok v súvislosti s poskytovaním služieb prepravy tovaru sa v praxi uplatňujú sankcie, ako napr. fakturácia tzv. stojného, fakturácia nákladov na márnu jazdu, prípadne poplatku za meškanie vozidla. Ak zákazník poruší zmluvné podmienky napr. v dôsledku storna objednávky u zasielateľa, zasielateľ stornuje objednávku u dopravcu, ktorý prepravu tovaru neuskutoční. Požadovanie finančnej náhrady za márnu jazdu od klienta má v danom prípade sankčný charakter. Príklad č. 17: Slovinský zákazník (príkazca) stornoval objednávku, v dôsledku čoho slovenský zasielateľ zrušil objednávku prepravy u slovenského dopravcu (vykonávateľ prepravy tovaru). Storno objednávky bolo zrealizované po stanovenom termíne nakládky, preto dopravca v stanovený čas nakládky dňa vozidlo pristavil a následne slovenskému zasielateľovi fakturuje na základe dohodnutých zmluvných podmienok márny nájazd. Postup slovenského dopravcu: K sume 200 eur fakturovanej za márny nájazd dňa neuplatní dopravca daň, preprava tovaru sa neuskutočnila, služba nebola dodaná. 10 Súťažíte radi? Staňte sa členom Klubu PP, zapojte sa do súťaží na a vyhrajte zaujímavé ceny.

13 Daň z pridanej hodnoty Úhrada finančnej sumy, ktorú dopravca požaduje od zasielateľa, má charakter sankcie a režimu DPH nepodlieha. Ak by dopravca napriek tomu k požadovanej finančnej sume 200 eur uplatnil daň, zasielateľ by nemal právo daň odpočítať. Právo na odpočítanie dane vzniká momentom vzniku daňovej povinnosti ( 49 ods. 1 zákona o DPH) a daňová povinnosť v danom prípade nevznikla (finančné vysporiadanie nie je predmetom dane). Ak dopravca uplatní k požadovanej sume daň a nesprávny postup neopraví (napr. vyhotovením opravnej faktúry a podaním dodatočného daňového priznania), je povinný odviesť vo faktúre neoprávnene uplatnenú daň ( 69 ods. 5 zákona o DPH). V niektorých prípadoch môže dopravca požadovať od zákazníka úhradu za prestoj, tzv. stojné, pričom dôvody prestojov môžu byť rôzne, ale najčastejšie k nim dochádza v dôsledku nedodržania dohodnutého času nakládky, vykládky, príp. inej manipulácie s tovarom. Fakturácia stojného teda môže súvisieť so skutočne vykonanou prepravou (na rozdiel od márneho nájazdu) alebo môže nastať prípad, že preprava sa nevykoná. Táto skutočnosť potom podmieňuje uplatnenie režimu DPH, t. j. či samotná fakturácia stojného podlieha režimu DPH. V prípade oneskoreného pristavenia vozidla sa v praxi často požaduje finančná suma za meškanie vozidla. V praxi sa na základe dohody zmluvných partnerov uplatnenie finančnej náhrady za meškanie vozidla často rieši formou poskytnutia zľavy z ceny prepravy po dodaní služby. Príklad 19: Slovenský dopravca prepravil tovar z Holandska do Nemecka pre slovenského platiteľa dane. Miesto dodania prepravy je v SR (kde je usadený príjemca). Z dôvodu oneskoreného pristavenia vozidla uplatnil príjemca služby po jej dodaní reklamáciu. Postup dopravcu: Dopravca fakturuje prepravu slovenskému platiteľovi v cene s DPH eur. Údaje uvedie dopravca v daňovom priznaní a v časti A.1. kontrolného výkazu za zdaňovacie obdobie máj, kedy bola služba dodaná. Dopravca pristavil vozidlo oneskorene, preto príjemca uplatnil reklamáciu a dopravca znížil cenu prepravy po dodaní o 240 eur v súlade s 25 zákona o DPH (opravil základ dane 200 eur a daň 40 eur). Údaje o oprave základu dane uvedie dopravca v daňovom priznaní riadok 26 a 27 a v časti C.1. kontrolného výkazu za zdaňovacie obdobie jún (kedy opravnú faktúru vyhotovil). Postup príjemcu služby: Odberateľ dostal faktúru o dodaní služby prepravy 4. 6., daň si odpočíta v daňovom priznaní (riadok 21 a 23) a v kontrolnom výkaze uvedie údaje z faktúry v časti B.2. za zdaňovacie obdobie máj (v súlade s 51 zákona o DPH si daň môže odpočítať najskôr v zdaňovacom období máj a najneskôr v zdaňovacom období december 2015). Po uplatnení reklamácie opraví odpočítanú daň v riadku 28 daňového priznania ( 40 eur) a údaje o oprave uvedie v časti C.2. kontrolného výkazu, a to v zdaňovacom období, v ktorom opravnú faktúru dostal jún, za predpokladu, že opravuje odpočítanú daň. Spracovala: Ing. Anna Jurišová dopravcu aj obstarávateľa služby, v našom príklade Aplikácia tohto ustanovenia v praxi spôsobuje problém jednak s dodržaním lehoty na vyhotovenie faktúry (zasielateľ je povinný vyhotoviť faktúru pre nemeckého príjemcu do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola služba dodaná, do ), ako aj s uvádzaním údajov v súhrnnom výkaze; v prípade, že faktúru od dopravcu dostane zasielateľ oneskorene, vzniká riziko, že nedodrží lehotu na podanie súhrnného výkazu, príp. bude povinný podať dodatočný súhrnný výkaz. Príklad č. 18: Slovenský dopravca fakturuje odberateľovi prepravu tovaru vykonanú dňa v sume eur a stojné 200 eur v dôsledku oneskorenej nakládky tovaru. Postup slovenského dopravcu: Stojné je súčasťou základu dane prepravy, je to náklad, ktorý priamo a bezprostredne súvisí s prepravou tovaru, zvyšuje jej cenu a podlieha režimu DPH. Fakturovaná suma prepravy je eur, z toho základ dane eur, DPH 280 eur. Údaje o poskytnutej službe prepravy uvádza platiteľ dane v daňovom priznaní a v časti A.1. kontrolného výkazu. Odberateľ si uplatní právo na odpočítanie dane v daňovom priznaní a údaje uvedie v časti B.2. kontrolného výkazu. POZNÁMKA Ak platiteľ dane do prijatia opravnej faktúry neuplatnil odpočítanie dane z prijatej služby prepravy, ku ktorej je vyhotovená opravná faktúra (napr. uplatnil možnosť danú ustanovením 51 ods. 2 zákona o DPH a odpočítanie dane neuplatňuje ani v zdaňovacom období, v ktorom prijal opravnú faktúru), potom neuvádza údaje z opravnej faktúry v kontrolnom výkaze za zdaňovacie obdobie, v ktorom prijal opravnú faktúru. Údaje z opravnej faktúry uvedie v časti C.2. kontrolného výkazu za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatní odpočítanie dane. 11 8/2015

14 Daň z pridanej hodnoty VYBERÁME Z VAŠICH OTÁZOK Sprievodcovské služby v SR Neplatiteľ DPH, právnická osoba, poskytuje sprievodcovské služby iba v Bratislave, služby sú fakturované spoločnostiam v rámci EÚ. Keďže nemá IČ DPH spoločností z EÚ, je toho názoru, že miestom dodania je SR a nepodáva súhrnný výkaz. V prípade, že jej spoločnosti dodatočne dodajú ich IČ DPH, slovenská spoločnosť by mala byť registrovaná podľa 7a zákona o DPH, a teda by sa mali sprievodcovské služby uviesť v súhrnnom výkaze? Odpoveď: Ak právnická osoba ako zdaniteľná osoba, neplatiteľ DPH, poskytuje sprievodcovské služby (neposkytuje služby cestovného ruchu, t. j. neobstaráva od iných zdaniteľných osôb služby cestovného ruchu a nepredáva ich zákazníkom vo vlastnom mene), pričom zákazníci sú zdaniteľné osoby z členských štátov EÚ, potom miesto dodania týchto služieb sa určí podľa 15 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Z titulu dodania uvedených služieb vzniká právnickej osobe registračná povinnosť podľa 7a ods. 2 zákona o DPH. Tieto služby sú predmetom DPH v štáte príjemcu, pre slovenskú zdaniteľnú osobu registrovanú podľa 7a zákona o DPH to znamená povinnosť podať súhrnný výkaz podľa 80 ods. 1 písm. d) zákona o DPH. Podľa 80 ods. 6 zákona o DPH, ak dodávateľ služby do uplynutia lehoty na podanie súhrnného výkazu nemá IČ DPH príjemcu služby a príjemca služby ho informoval o tom, že požiadal o pridelenie IČ DPH, uvedie dodávateľ služby dodanie do súhrnného výkazu za obdobie, v ktorom bolo IČ DPH príjemcu pridelené. Záver: Sprievodcovské služby právnickej osoby poskytované zdaniteľným osobám z iných členských štátov sú dôvodom pre registráciu tejto právnickej osoby z titulu poskytovania služieb a vzniká jej povinnosť podania súhrnného výkazu. Daň z pridanej hodnoty Finančné a poisťovacie služby oslobodené od DPH Príspevok je pokračovaním série činností (služieb), ktorých poskytnutie platiteľom DPH nie je zdaňované, pretože ide o činnosti, ktorých poskytovanie je v zmysle Smernice 2006/112/ES, ako aj zákona o DPH č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov oslobodené od DPH. V príspevku uvádzame, za akých podmienok dochádza k oslobodeniu od DPH pri uvedených službách a kedy je povinnosť ich poskytnutie zdaniť. Finančné činnosti Oslobodenie finančných činností od DPH upravuje 39 zákona o DPH. Oslobodené od dane sú nielen finančné činnosti, ktoré poskytujú banky, ale aj tie, ktoré poskytujú nebankové subjekty. V písmenách a) až l) cit. ustanovenia sú vymenované jednotlivé druhy finančných služieb. Finančné služby, ktoré sú oslobodené od DPH v rámci legislatívy EÚ, zahŕňa a opisuje Smernica Rady 2006/112/ES v článku 135. Zákon o DPH ani Smernica Rady 2006/112/ES však neuvádzajú špecifické požiadavky, ktoré musí spĺňať spoločnosť vykonávajúca služby oslobodené od DPH. Finančné služby, uvedené v smernici a v zákone o DPH, nemusí vykonávať finančná inštitúcia. Príslušné ustanovenia smernice a 39 zákona o DPH iba stanovujú, akú má mať povahu poskytovaná služba a nie osoba, ktorá služby vykonáva. Oslobodenie týchto služieb teda nepodlieha podmienke, že služby musí poskytnúť finančná inštitúcia, ktorá je v právnom vzťahu s klientom. Nie je preto podstatné, aký vzťah je medzi poskytovateľom služby, jej objednávateľom a konečným zákazníkom. Dôležitá je práve povaha služieb poskytovaných pre objednávateľa, ktoré slúžia spoločným záujmom osôb, pre ktoré sú služby určené. Oslobodenie podľa článku 135 ods. 1 písm. f) smernice 2006/112/ES Pokiaľ ide o rozsah článku 135 ods. 1 písm. f) smernice, transakcie týkajúce sa akcií a iných cenných papierov sú transakciami na trhu s cennými papiermi a obchody s cennými papiermi zahŕňajú úkony, ktoré menia právnu a finančnú situáciu medzi subjektmi. Formulácia transakcie týkajúce sa cenných papierov v zmysle tohto ustanovenia teda znamená plnenia, ktoré môžu vytvárať, meniť alebo rušiť práva a povinnosti účastníkov k cenným papierom. Oslobodenie podľa článku 135 ods. 1 písm. g) smernice 2006/112/ES Pokiaľ ide o oslobodenie podľa článku 135 ods. 1 písm. g) smernice 2006/112/ES, treba konštatovať, že pojem správa podielových fondov nie je v uvedenej smernici definovaný. Plnenia, na ktoré sa vzťahuje toto oslobodenie, sú plneniami charakteristickými pre činnosť podnikov kolektívneho investovania. Ide o podniky, ktorých jediným cieľom je kolektívne investovanie do prevoditeľných cenných papierov a/alebo do iných likvidných finančných aktív, peňažných prostriedkov získaných od verejnosti, pričom fungujú na princípe rozloženia rizík a ich podielové listy sú na žiadosť držiteľov spätne kúpené alebo vykúpené priamo alebo nepriamo z aktív takýchto podnikov. 12 Aj keď ste odborník, niekedy si potrebujete overiť svoj postup. Využite daňovú pohotovosť, viacnawww.danovecentrum.sk.

15 Daň z pridanej hodnoty Ide o podielové fondy, v ktorých je veľké množstvo investícií zhromaždených a rozdelených do rôznych druhov cenných papierov, ktoré možno efektívne spravovať, s cieľom optimalizovať výsledky a pri ktorých môžu byť jednotlivé investície relatívne malé. Takéto fondy spravujú svoje investície vo vlastnom mene a na vlastný účet, pričom každý klient investor má podiel na fonde, ale nie na samotných investíciách fondu. Poskytnutie, dojednávanie a sprostredkovanie úveru, poskytnutie a sprostredkovanie pôžičky Právny rámec týchto zdaniteľných obchodov upravuje zmluva o pôžičke podľa 657 a 658 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a zmluva o úvere podľa 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. Poskytnutím úveru alebo pôžičky veriteľ poskytuje dlžníkovi svoje voľné peňažné prostriedky a dlžník sa zaviaže peňažné prostriedky veriteľovi vrátiť a zaplatiť mu dohodnutý úrok. Cenou týchto zdaniteľných obchodov je úrok, prípadne ďalšie poplatky súvisiace s touto transakciou, požadované od klienta. Aj ďalšie činnosti súvisiace s poskytnutím úveru, príp. pôžičky, ako ich správa (evidencia, spracovávanie dodatkov k zmluvám, výpisy o stavoch úverových účtov a pod.), sú činnosti oslobodené od dane. Poskytnutie úverovej záruky Poskytnutie, dojednávanie a sprostredkovanie úverovej záruky a inej záruky za peňažný záväzok, správa úverovej záruky osobou, ktorá poskytla úver (banka aj nebankový subjekt), sú oslobodené od dane. Vklady na bežných účtoch Činnosti týkajúce sa vkladov a bežných účtov vrátane ich sprostredkovania sú oslobodené od dane, cenou za tieto činnosti vykonávané bankou sú poplatky požadované bankou od klienta za tieto operácie. Dosiahnutie úroku z peňažných prostriedkov na účte v banke (vkladový, bežný účet) nie je podľa zákona o DPH ( 10 ods. 2 zákona o DPH) predmetom DPH, teda nie je zdaniteľným obchodom a nepatrí medzi činnosti oslobodené od dane, platiteľ dane ich v daňovom priznaní neuvádza. Činnosti týkajúce sa platieb Činnosti týkajúce sa platieb, prevodov platieb, šekov, prevoditeľných dokumentov, dlhov, s výnimkou vymáhania dlhov, sú oslobodené od dane, bez ohľadu na to, kto ich poskytuje či banka, alebo iný subjekt. Cenou tohto zdaniteľného obchodu oslobodeného od dane je poplatok za vykonávanie týchto činností. Služby poskytnuté banke, spočívajúce v autorizácii platobných kariet a zabezpečení finančných transakcií, sú oslobodené od DPH podľa 39 ods. 1 písm. d) zákona o DPH. Tieto špecifické služby sú činnosti týkajúce sa platieb, prevodov platieb, šekov, prevoditeľných dokumentov, dlhov s výnimkou vymáhania dlhov. Nezáleží na tom, že tieto služby nie sú poskytované finančnou inštitúciou, ale súkromnou spoločnosťou pre banku, lebo konečným prijímateľom týchto služieb budú klienti banky. Postúpenie pohľadávky nie je podľa zákona o DPH zdaniteľným obchodom. Odkúpenie peňažnej pohľadávky subjektom, ktorý sa touto činnosťou zaoberá (faktoringová spoločnosť), a následné vymáhanie dlhov podlieha dani. Základom dane je poplatok za správu pohľadávky a provízia, ktorú si účtuje faktoringová spoločnosť. AKTUÁLNE ŠKOLENIE PORADCU PODNIKATEĽA DPH + pripravované zmeny od Lektor: Ing. Vladimír Ozimý Bratislava Žilina Nitra Poprad Od dochádza k zmenám zákona o DPH vo viacerých oblastiach. Najdôležitejšou zmenou je zavedenie cash flow princípov u vybraných platiteľov dane z pridanej hodnoty. Zavedenie osobitnej úpravy má chrániť menšie subjekty pred skutočnosťou odvodu DPH v prípadoch, ak predmetnú daň neobdržali. Informácie na tel. čísle , bonus@pp.sk, v sekcii vzdelávanie. Príklad č. 1: Činnosti týkajúce sa cenných papierov Platiteľ uzatvoril v rámci svojich podnikateľských aktivít zmluvu, v zmysle ktorej zastupuje druhú zmluvnú stranu objednávateľa na rokovaniach o kúpe a dojednaní kúpy cenných papierov akcií podľa inštrukcií objednávateľa. Platiteľ skontaktuje osoby, ktoré predávajú akcie a dohodne podmienky zmlúv o kúpe akcií v zmysle pokynov objednávateľa. Zmluva o kúpe akcií je následne uzatvorená medzi objednávateľom a predávajúcim a jej výsledkom je prevod cenných papierov na kupujúceho. Činnosť pozostávajúca zo skontaktovania predávajúceho cenných papierov vrátane vyjednania zmluvných podmienok o kúpe cenných papierov podľa požiadaviek objednávateľa, ktoré sa vykonávajú so zámerom kúpy cenných papierov treťou stranou, sa považuje za finančnú službu, ktorá je oslobodená od dane podľa 39 ods. 1 písm. f) zákona odph. Príklad č. 2: Výplata dividend, predaj akcií Platiteľ dane kúpil akcie inej spoločnosti, dostal vyplatené dividendy, neskôr akcie predal. Hodnotu vyplatených dividend platiteľ dane v daňovom priznaní neuvádza, dividendy nie sú zdaniteľným 13 8/2015

16 Daň z pridanej hodnoty obchodom podľa zákona o DPH. Predajná hodnota akcií je cenou zdaniteľného obchodu oslobodeného od dane podľa 39 ods. 1 písm. f) a platiteľ ju uvádza v daňovom priznaní. Ak bol pre platiteľa dane tento obchod príležitostnou transakciou, príležitostným predajom cenného papiera, nevstupuje podľa 50 ods. 2 do čitateľa ani do menovateľa koeficientu. Príležitostné transakcie, ktoré sa neuvádzajú do čitateľa ani do menovateľa koeficientu, sú transakcie, ktoré: nemajú charakter základnej, resp. hlavnej činnosti platiteľa dane, netvoria značnú časť obratu z celkového obratu platiteľa dane, platiteľ dane ich nevykonáva opakovane (uvedené neznamená, že ich nie je možné uskutočniť aj viackrát v posudzovanom období) a pri ktorých: platiteľ dane nemá opakujúce sa náklady, súvisiace náklady netvoria značnú časť celkových nákladov. Vyššie uvedené podmienky sa posudzujú spravidla v období dvanásť po sebe nasledujúcich mesiacov. Pri posúdení príležitostnej transakcie je potrebné postupovať vždy individuálne a na identifikovanie príležitostnej transakcie nemusia platiť všetky vyššie uvedené podmienky súčasne. Vychádza sa však z predpokladu, že ak sú vyššie uvedené podmienky splnené súčasne, tak uvedená transakcia je vykonaná príležitostne. POZNÁMKA Oslobodenie od dane sa vzťahuje na odplatný aj bezodplatný prevod cenného papiera, rovnako ako aj na obchodovanie s cennými papiermi na účet klienta, ktoré vykonávajú subjekty s licenciou obchodníka s cennými papiermi. NEPREHLIADNITE! Obchodný zákonník pri prevode obchodného podielu neurčuje žiaden spôsob určenia ceny obchodného podielu a výška ceny je preto závislá od zmluvných strán. Vydanie a správa elektronických platobných prostriedkov Vydanie a správa elektronických platobných prostriedkov a cestovných šekov, t. j. napr. vydanie platobnej karty, kreditnej karty, cestovného šeku, prípadne iných platobných nástrojov bankou alebo kreditnou spoločnosťou, sú oslobodené od dane. Oslobodenie sa vzťahuje aj na správu týchto platobných prostriedkov (poplatky za výber z bankomatov, za vydanie karty a pod.). Činnosti týkajúce sa cenných papierov a obchodných podielov Činnosti týkajúce sa cenných papierov a obchodných podielov vrátane sprostredkovania týchto činností sú oslobodené od dane, oslobodená od dane nie je správa a úschova cenných papierov. Cenný papier definuje 2 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách v znení neskorších predpisov ako peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa tohto zákona a podľa osobitných zákonov, predovšetkým oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať práva voči zákonom určeným osobám. Prevod obchodného podielu je predmetom dane, je to finančná činnosť oslobodená od dane. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Obchodný zákonník vo svojich ustanoveniach rozlišuje pojem podiel a obchodný podiel. Pojem podiel v zmysle ustanovenia 61 ods. 1 je upravený všeobecnými ustanoveniami Obchodného zákonníka o obchodných spoločnostiach a vzťahuje sa na všetky typy obchodných spoločností, pričom je vyjadrením majetkových práv spoločníka ako miery účasti na čistom obchodnom imaní spoločnosti. Obchodný podiel predstavuje nielen majetkové a nemajetkové práva a povinnosti spoločníka, ale aj tomu zodpovedajúcu účasť (podiel) na riadení, rozhodovaní a kontrole obchodnej spoločnosti. Zmluvný prevod obchodného podielu je jedným zo spôsobov zmeny v osobách spoločníkov a je upravený ustanovením 115 Obchodného zákonníka. K zániku účasti pôvodného spoločníka, ktorý prevádza obchodný podiel, a k vzniku účasti nového spoločníka, ktorý nadobúda obchodný podiel, dochádza účinnosťou zmluvy o prevode obchodného podielu. Obchodný podiel je možné previesť na iného spoločníka alebo na tretiu osobu odlišnú od spoločníkov. V zásade podľa takto vymedzeného okruhu nadobúdateľov obchodného podielu Obchodný zákonník upravuje rôzne predpoklady zmluvného prevodu obchodného podielu. Ak ide o bezodplatný prevod, táto skutočnosť musí byť uvedená v zmluve a v prípade odplatného prevodu musí zmluva obsahovať určenie ceny, resp. spôsob určenia ceny. Zmenárenská činnosť Oslobodená od DPH je zmenárenská činnosť, ktorá predstavuje nákup a predaj peňažných prostriedkov v cudzej mene. Zákonv 39ods.2definuje cenu služby pri zmenárenskej činnosti, ktorou je dohodnutá odplata a výnos (príjem) dosiahnutý z rozdielu kurzov v príslušnom zdaňovacom období. Výnos pri tejto činnosti je finančný rozdiel a kurzový rozdiel, oba tvoria cenu zdaniteľného obchodu, rovnako ako poplatok zmenárne požadovaný za výmenu. 14 Aj keď ste odborník, niekedy si potrebujete overiť svoj postup. Využite mzdovú pohotovosť, viacnawww.mzdovecentrum.sk.

17 Daň z pridanej hodnoty Správa podielového fondu správcovskou spoločnosťou Podľa zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov správa dôchodkového fondu (zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov) a doplnkového dôchodkového fondu (zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov) je oslobodená od dane. Správcovská spoločnosť spravuje za odplatu majetok zhromaždený v podielovom fonde, príp. viacerých fondoch. Predmetom podnikania správcovskej spoločnosti je kolektívne investovanie, t. j. investor zverí správcovskej spoločnosti finančné prostriedky, ktorá ich v jeho mene investuje a následne ich spravuje. Obhospodarovanie portfólia cenných papierov Zmluvou o riadení portfólia cenných papierov sa platiteľ poskytovateľ služby, zaväzuje hospodáriť s portfóliom cenných papierov klienta na základe voľného rozhodovania poskytovateľa služby a klient sa zaväzuje zaplatiť za to odplatu. Ide najmä o vykonávanie činností, ktoré vedú k vzniku, zmene alebo zániku práv spojených s cennými papiermi (nákup a predaj cenných papierov). Zároveň na základe takýchto zmlúv poskytovateľ služby vykonáva aj činnosti úschovy a správy cenných papierov, a to s cieľom zabezpečiť dlhodobú odbornú starostlivosť o portfólio cenných papierov klienta. Služba riadenia portfólia cenných papierov sa považuje za jednu zloženú službu oslobodenú od dane pri splnení nasledujúcich kritérií: hlavným cieľom služby riadenia portfólia cenných papierov je činnosť spočívajúca v obstaraní obchodov s cennými papiermi pre zákazníka, služba úschovy a správy cenných papierov je vedľajšou službou, ktorá má pre zákazníka zabezpečiť efektívnejšie hospodárenie s portfóliom cenných papierov ako celkom. Ak sú splnené uvedené kritériá, uplatní sa na službu riadenia portfólia cenných papierov ako celok oslobodenie od dane podľa 39 ods. 1 písm. f) zákona o DPH. V rámci služby spočívajúcej v správe portfólia sú tieto dve zložky nielen neoddeliteľné, ale ich treba klásť na rovnakú úroveň. Sú totiž jedna pre druhú nevyhnutné na dosiahnutie celkového plnenia, takže objektívne tvoria jedno hospodárske plnenie, ktorého rozčlenenie by bolo neprirodzené. Spotové a forwardové obchody Uskutočňovanie zabezpečovacích operácií typu swap, forward a options za účelom fixovania kurzov mien platiteľmi dane na základe uzavretej zmluvy s bankou za účelom zabezpečenia menového rizika v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov nie je považované v nadväznosti na 9 a 39 zákona o DPH za dodanie služby. Príjem dosiahnutý z týchto operácií u platiteľa nie je predmetom dane. (Príklady č. 1 a 2) Dátová obsluha pre banky Platiteľ poskytuje pre banky služby vo forme administratívy dátových tokov súvisiacich s/so prevodom, spracovaním a vysporiadaním obchodov s cennými papiermi, správou depozitných vkladov, kúpnych zmlúv a úverov vrátane súvisiacich administratívnych služieb. Služby sú poskytované na základe príkazov bánk, ich zákazníkov alebo tretích osôb. Ide o analogické služby k službám poskytovaným samotnými bankami prostredníctvom vlastných centier pre spracovanie elektronických dát. Ceny služieb sú stanovené v cenníku, odplata je preberaná od bánk a nie od jednotlivých zákazníkov, poskytované doklady sú vydávané v mene príslušnej banky bez uvedenia mena platiteľa, ktorý tieto služby poskytuje. POZNÁMKA Obchodovanie na vlastný účet alebo na účet klienta pri termínovaných obchodoch a opciách vrátane kurzových a úrokových obchodov je oslobodené od dane. Cenou za tento oslobodený zdaniteľný obchod je dosiahnutý výnos z týchto obchodov po odpočítaní prípadnej straty z týchto obchodov v príslušnom zdaňovacom období. Do čitateľa a ani do menovateľa koeficientu sa neuvádzajú výnosy (príjmy). Príklad č. 3: Služby poisťovacieho agenta, ktorý má zmluvu s poisťovňou Poisťovací agent má uzavretú zmluvu s poisťovňou, podľa ktorej uplatňuje pre poisťovňu regresnú pohľadávku z vyplateného poistného plnenia z poistenia voči zahraničnej tretej osobe. Poisťovni vzniká právo na náhradu škody voči zodpovednej osobe vyplatením poistného plnenia poistenému. Služba poskytovaná poisťovacím agentom je posudzovaná podľa 37 zákona o DPH ako oslobodená od DPH. Príklad č. 4: Služby poisťovacieho agenta a poisťovacieho makléra, ktorí majú zmluvu s klientom Poisťovací agent (finančný poradca) má uzatvorenú zmluvu s jednou alebo viacerými poisťovňami. Táto osoba koná v záujme poisťovne a za sprostredkované poistenie dostáva od poisťovne províziu. Rovnako poisťovací maklér (finančný sprostredkovateľ) má zmluvu s klientom a na základe jeho požiadaviek a informácií priamo v jeho mene uzatvorí poistný produkt. Províziu dostáva od klienta, nie od poisťovne. Vyplatená provízia pre finančného poradcu a finančného sprostredkovateľa je oslobodená od dane podľa 37 zákona o DPH. 15 8/2015

18 Daň z pridanej hodnoty Podľa uvedeného ustanovenia je od dane oslobodená poisťovacia a zaisťovacia činnosť vrátane sprostredkovania poistenia a sprostredkovania zaistenia, teda bez ohľadu na to, či je zmluva o sprostredkovaní poistenia uzatvorená s poisťovňou alebo klientom, za ktorého uzatvára zmluvu s poisťovňou, je táto služba oslobodená od dane. Príklad č. 5: Poskytovanie služieb cestnej pomoci Spoločnosť automobilový klub, poskytuje svojim členom v prípade nehody alebo poruchy vozidla na základe úhrady pevne stanoveného ročného príspevku služby cestnej pomoci. Poisťovacia činnosť je všeobecne prijatým spôsobom charakterizovaná skutočnosťou, že poisťovateľ sa zaväzuje na základe predchádzajúcej platby poistného poskytnúť poistenému v prípade, že dôjde k poistnému riziku, plnenie dohodnuté pri uzatvorení zmluvy. Poistné plnenie, ktoré sa poisťovateľ zaväzuje poskytnúť v prípade poistnej udalosti, nemusí nevyhnutne spočívať v peňažnom plnení, ale toto plnenie môžu tiež predstavovať činnosti v oblasti poskytovania pomoci, či už vo forme peňažných alebo vecných dávok. Takáto pomoc môže mať v prípade nehody alebo poruchy cestného vozidla najmä formu zabezpečenia opravy priamo na mieste alebo aj dopravy vozidla na miesto, kde sa môže vykonať oprava. Na účely DPH pojem poisťovacie činnosti zahŕňa aj poskytnutie poistenia platiteľom dane, ktorý sám nie je poisťovateľom, ale ktorý v rámci kolektívneho poistenia poskytuje svojim zákazníkom také poistenie využitím plnenia poisťovateľa, ktorý preberá poistné riziko. Na základe uvedeného potom poskytovanie cestnej pomoci, ktoré sa platiteľ zaväzuje poskytovať svojim prispievateľom na základe úhrad pevne stanoveného ročného príspevku v prípade, že dôjde k vzniku poruchy alebo nehody, je oslobodené od dane. Aby mohli byť uvedené služby posúdené ako oslobodené od DPH, musia mať vplyv na zmenu právneho a ekonomického vlastníctva podkladových nástrojov. Musia byť odlíšiteľné od samotného fyzického alebo technického dodania. Dôležité je posúdiť, či je zodpovednosť platiteľa zúžená len na zabezpečenie technických aspektov, alebo sa zodpovednosť týka špecifických podstatných aspektov transakcie. Podľa smernice aj zákona o DPH vedenie a úschova cenných papierov predstavujú činnosti, ktoré vo svojej podstate nezahŕňajú zmenu právnej a ekonomickej pozície zúčastnených strán. Činnosti len administratívnej povahy, ktoré nevedú k zmene právnej a ekonomickej pozície zúčastnených strán v rámci transakcie s cennými papiermi, nie sú považované za oslobodené plnenie. Samotná skutočnosť, že určitý element služby je podstatný pre dokončenie oslobodenej transakcie, ešte neznamená, že služba, ktorú tento element reprezentuje, je oslobodeným plnením. V tejto súvislosti služby vo forme informácií poskytovaných bankám a ďalším užívateľom nepredstavujú oslobodené činnosti. Oslobodenie nepodlieha podmienke, že operácie má uskutočňovať určitý typ inštitúcie, určitý typ právnickej osoby alebo má byť uskutočnené úplne alebo čiastočne určitými elektronickými prostriedkami alebo manuálne. Oslobodenie je definované podľa povahy poskytovaných služieb a nie podľa osoby, ktorá ich poskytuje alebo prijíma, ani podľa spôsobu, akým sa služba vykonáva. Oslobodenie nepodlieha podmienke, že službu má poskytovať inštitúcia, ktorá je v právnom vzťahu s konečným klientom banky. Skutočnosť, že operáciu oslobodenú od dane uskutočňuje tretia strana, ale konečnému klientovi sa javí ako služba poskytovaná bankou, nie je prekážkou pre oslobodenie tejto operácie od DPH. Samotná skutočnosť, že službu fakturuje tretia strana, nebráni tomu, aby operácia s ktorou súvisí, bola oslobodená od dane. Oslobodenie finančnej služby od dane nepodlieha podmienke, že službu má poskytovať inštitúcia, ktorá je v právnom vzťahu s konečným klientom banky. Spôsob, akým sú rôzne aspekty služby fakturované, je irelevantný pre účely predmetného oslobodenia. Služby call centra a posúdenie oslobodenia od DPH Spoločnosť poskytuje služby spočívajúce v prevzatí komunikačného a kontaktného spojenia s verejnosťou. Telefonické informácie poskytuje klientom osloveným ponukou finančného produktu, ktorý poisťovacie spoločnosti inzerovali v médiách. V prípade, ak klient zamýšľal uzavrieť zmluvu o poskytnutí produktu, spoločnosť mu zašle k vyplneniu potrebné formuláre a po ich spätnom obdržaní ich pripraví na spracovanie pre poisťovňu. Spoločnosť viac nezasahuje do samotnej realizácie obchodu. Za uvedené činnosti spoločnosť dostáva fixný poplatok plus poplatky zodpovedajúce počtu vybavených telefonátov a uskutočnených predajov. V súvislosti s otázkou, či uvedená služba je oslobodená od DPH, je potrebné rozlišovať dva pojmy: transakcie týkajúce sa cenných papierov a dojednanie obchodu s cennými papiermi. Za transakcie týkajúce sa akcií, podielov na spoločnostiach alebo združeniach, dlhopisov a iných cenných papierov sú považované dojednania, zmena alebo vyrovnanie práv a povinností zúčastnených strán. Za dojednanie obchodu s cennými papiermi, obdobne ako dojednanie obchodu s iným podkladovým nástrojom je považovaná činnosť sprostredkovateľa vedúca k dojednaniu, zmene alebo vyrovnaniu práv plynúcich v uvedenom 16 Ročný prístup k videoškoleniam z daňovej oblasti vám zabezpečí, že žiadnu dôležitú novelu nezmeškáte. Všetky témy videoškolení si môžete pozrieť na a objednať na tel. č

19 Daň z pridanej hodnoty prípade z cenných papierov medzi zúčastnenými zmluvnými stranami. Ide o akt sprostredkovania. Činnosť sprostredkovateľa môže zahŕňať odporúčania výhodných príležitostí pre uzavretie kontraktu, skontaktovanie protistrán kontraktu alebo dojednanie podmienok kontraktu v mene a v prospech klienta a podobné činnosti vedúce k uzavretiu kontraktu medzi jednotlivými subjektmi, bez priamej účasti sprostredkovateľa. Za dojednanie obchodu s cennými papiermi nemožno považovať činnosť spočívajúcu len v samotnom poskytovaní informácií o finančných produktoch alebo spracovanie žiadosti o úpis cenných papierov bez ich emisie, kedy nejde o investičné poradenstvo, ale ide len o poskytovanie informácií bez skutočného zabezpečenia emisie a prevodu cenných papierov. Táto činnosť má byť zdanená. Pokiaľ ide o transakcie týkajúce sa prevodu cenných papierov, poskytované služby musia mať efekt prevodu zdrojov a umožňovať zmenu právneho a ekonomického vlastníctva. Transakcie s cennými papiermi znamenajú transakcie, ktoré by mohli vytvárať, meniť alebo rušiť práva a záväzky účastníkov týkajúce sa cenných papierov; neznamenajú zabezpečovane len fyzickej, odbornej alebo administratívnej služby, ktorá nemení právnu alebo finančnú situáciu. Dojednávanie obchodu s cennými papiermi nepokrýva služby vykonávané subdodávateľom pre zmluvnú stranu dohody, obmedzujúce sa na poskytovanie informácií o finančnom produkte a prípadne prijímanie a spracovávanie žiadostí o upísanie na príslušné cenné papiere, a to bez ich emisie. Poisťovacie činnosti Poisťovacie služby oslobodené od dane upravuje 37 zákona o DPH. Podmienkou oslobodenia predmetných služieb je poskytovanie zdaniteľnou osobou na základe právneho vzťahu medzi poskytovateľom poisťovacej služby a poisteným, ktorého riziká poistenie kryje. Z uvedeného vyplýva, že poisťovacie a zaisťovacie služby nemusí poskytovať len poisťovňa, ale aj zdaniteľná osoba v rámci kolektívneho poistenia. Medzi poisťovacie služby, ktoré sú oslobodené od dane, patrí aj poisťovacia činnosť Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Služby súvisiace s uzavretím poistenia, poskytované poisťovacími agentmi Spoločnosť vykonáva pre poisťovňu a v jej mene za odmenu činnosti, ako sú schvaľovanie žiadosti o poistenie, zapracovávanie zmluvných a cenových zmien, vydávanie, správu a zrušenie poistiek, vybavovanie poistných udalostí, organizácia a správa informačných technológií, vypracovanie správ poistníkom a tretím osobám. Zmluva o spolupráci je v podstate zmluvou o subdodávke, podľa ktorej spoločnosť dáva poisťovni k dispozícii svoje personálne a správne kapacity, ktoré jej chýbajú a poskytuje jej niekoľko pomocných služieb k úlohám súvisiacim s jej činnosťou ako poisťovateľa. Uvedené služby sú teda chápané ako druh spolupráce spočívajúci v poskytnutí odplatnej pomoci poisťovni bez toho, aby sa vytvorili zmluvné vzťahy s poistenými. Takéto činnosti nepredstavujú poskytovanie služieb poisťovacím agentom. Z uvedeného vyplýva, že za služby súvisiace s poisťovacou činnosťou, oslobodené od dane sa nepovažujú pomocné služby, ktoré nesmerujú k vytvoreniu zmluvného vzťahu s poistenými. (Príklady č. 3 až 6) Spracovala: Ing. Beáta Jarošová, PhD. Príklad č. 6: Sprostredkovanie poistenia a poskytovanie webových stránok Fyzická osoba registrovaná ako platiteľ DPH v rámci svojej ekonomickej činnosti sa zaoberá sprostredkovaním poistenia a zároveň poskytuje webové stránky. Pri odpočítaní DPH, ktorá súvisí s nákladmi na vykonávanie ekonomickej činnosti, musí vykonávať priraďovanie jednotlivých tovarov a služieb, ktoré nakúpi, k jeho činnosti oslobodenej od DPH (sprostredkovanie poistenia) a činnosti zdaňovanej (poskytovanie webových stránok). Vstupnú DPH rozdelí do troch skupín: prijaté tovary a služby, ktoré použije na služby webových stránok z týchto si môže odpočítať plnú výšku DPH podľa 49 ods. 2 zákona o DPH, prijaté tovary a služby, ktoré použije na sprostredkovanie, napr. poplatok za odborný seminár podľa 49 ods. 3 si nemôže odpočítať DPH, prijaté tovary a služby, ktoré použije na obe činnosti zároveň, napr. nájom za kanceláriu podľa 49 ods. 4 zákona o DPH si môže odpočítať len pomernú časť dane, t. j. vstupnú DPH musí prepočítať koeficientom podľa 50 zákona o DPH. POZNÁMKA Aj keď služby poskytnuté spoločnosťou v prospech poisťovne prispievajú k podstate činností poisťovacej spoločnosti, tieto služby nepredstavujú poisťovacie činnosti na účely DPH oslobodené od dane. Ide o činnosti, ktoré nepatria k činnostiam vykonávaným poisťovacím agentom (základné aspekty činnosti poisťovacieho agenta sú napr. hľadanie zákazníkov a ich spojenie s poisťovateľom). 17 8/2015

20 Podvojné účtovníctvo POZNÁMKA Všetky tieto osoby sa na účely zákona o účtovníctve považujú za účtovnú jednotku. Na základe uvedeného možno konštatovať, že organizačná zložka tuzemskej osoby zriadená v tuzemsku nie je samostatnou účtovnou jednotkou a nemá povinnosť viesť samostatné účtovníctvo. V prípade organizačnej zložky zahraničnej osoby (ďalej len OZZO ) zriadenej na území SR je táto považovaná za účtovnú jednotku a má povinnosť viesť samostatné účtovníctvo za túto organizačnú zložku v zmysle zákona o účtovníctve. POZNÁMKA AKTUÁLNE ŠKOLENIE PORADCU PODNIKATEĽA Podvojné účtovníctvo pre pokročilých (2-dňové školenie) Lektor: Ing. Vladimír Ozimý 15. a Bratislava Na školení pre pokročilých si v prvý deň rozoberieme problematiku majetku, jeho účtovanie pri obstaraní, zaradení, odpisovaní a vyradení majetku; porovnanie účtovného a aňového hľadiska na účely zákona o dani z príjmov, možnosti optimalizácie pri odpisovaní majetku prostredníctvom prerušenia odpisovania, prípadne kedy vzniká povinnosť prerušenia daňového odpisovania; odpis ako daňový výdavok na účely zákona o dani z príjmov a jeho zmeny od Druhý deň rozoberieme účtovné uzávierkové operácie na účely účtovníctva, čo všetko musí účtovná jednotka riešiť predtým, než uzavrie účtovníctvo. Pokračovať bude úprava základu dane v daňovom priznaní a vplyv na základ dane pri jednotlivých uzávierkových operáciách ako tvorba rezerv, opravných položiek, rezervy, nevyfakturované dodávky, inventarizačné rozdiely... Informácie na tel. čísle , bonus@pp.sk, v sekcii vzdelávanie. Obdobný postup platí aj v prípade, ak slovenský podnikateľ zriadi organizačnú zložku v zahraničí musí dodržiavať platné právne predpisy v príslušnom štáte a viesť účtovníctvo za zriadenú organizačnú zložku samostatne v zahraničí. Podvojné účtovníctvo Vedenie účtovníctva organizačnej zložky Právna úprava organizačnej zložky je obsiahnutá v 7Obchodného zákonníka. Podľa tohto ustanovenia sa organizačnou zložkou podniku rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Ďalej platí, že odštepný závod je organizačná zložka podniku, ktorá je zapísaná v obchodnom registri, pritom je podstatné, že takáto organizačná zložka nemá právnu subjektivitu. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod. Postavenie odštepného závodu priznáva Obchodný zákonník aj inej organizačnej zložke, ak zákon ustanovuje, že sa táto zložka samostatne zapisuje do obchodného registra. Dôsledkom zriadenia organizačnej zložky vo forme odštepného závodu je to, že jeho vedúci, ktorý je zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto zložky. Podnikanie zahraničných osôb v SR upravuje Obchodný zákonníkv 21až 26. Zahraničné osoby môžu podnikať na území SR za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské právne subjekty, ak zo zákona nevyplýva niečo iné. Zahraničná obchodná spoločnosť môže v SR zriaďovať organizačné zložky svojho podniku, ktoré nepredstavujú samostatný subjekt práva, ale sú súčasťou zakladateľskej zahraničnej osoby. Môže ísť o odštepný závod alebo iný organizačný útvar, ktorý sa zapisuje do obchodného registra. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území SR vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Podľa 35 Obchodného zákonníka sú podnikatelia zapísaní v obchodnom registri povinní účtovať v sústave podvojného účtovníctva v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, t. j. zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len zákon o účtovníctve ). Zákon o účtovníctve sa vzťahuje na: 1. právnické osoby, ktoré majú sídlo na území SR, 2. zahraničné osoby, ak na území SR podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť podľa osobitných predpisov; zákon sa pritom odvoláva na 21 Obchodného zákonníka, 3. fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len ZDP ). Pri vykonávaní podnikateľskej činnosti zahraničnej osoby na území SR prostredníctvom organizačnej zložky táto musí rešpektovať všetky daňové, pracovnoprávne, obchodno-záväzkové a iné vzťahy platné na území SR. Preto aj pri vedení účtovníctva musí organizačná zložka zahraničnej osoby postupovať podľa predpisov platných pre slovenské podnikateľské subjekty. OZZO je vždy samostatnou účtovnou jednotkou. OZZO môže byť subjektom a nositeľom daňových povinností, a to najmä dane z príjmov právnických osôb (ďalej len DPPO ) a iných daní vyberaných na území Slovenskej republiky. 18 Čo je potrebné pre mzdárku? Sledujeme za vás na Chcete si to vyskúšať? Volajte tel. č

21 Podvojné účtovníctvo Účtovníctvo tuzemskej organizačnej zložky zriadenej zahraničnou osobou Ako vyplýva z úvodného ustanovenia zákona o účtovníctve, účtovnou jednotkou podľa tohto zákona sú aj zahraničné osoby, ak na území SR podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť podľa 21 Obchodného zákonníka, t. j. ak podnikajú v SR prostredníctvom vlastného podniku alebo prostredníctvom organizačnej zložky zapísanej v obchodnom registri. OZZO je samostatnou účtovnou jednotkou, v rámci svojho účtovníctva na Slovensku účtuje v sústave podvojného účtovníctva. Účtovníctvo OZZO je súčasťou celkového účtovníctva zriaďovateľa v zahraničí, musí však byť oddelené od účtovníctva z ostatnej činnosti zriaďovateľa v zahraničí. OZZO, ktoré vykonávajú činnosť v SR, možno podľa predmetu ich činnosti zaradiť do dvoch skupín. Toto zaradenie ovplyvňuje predovšetkým spôsob ich účtovania a ich daňové povinnosti na území SR. Prvú skupinu tvoria OZZO (ďalej podnikajúca OZZO ), ktoré vykonávajú na území SR podnikateľskú činnosť v plnom rozsahu a výkony svojej podnikateľskej činnosti realizujú voči tretím osobám. Na tieto OZZO sa plne vzťahujú ustanovenia zákona o dani z príjmov upravujúce daňové povinnosti stálych prevádzkarní, resp. ustanovenia príslušných medzištátnych zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len ZZDZ ). Druhú skupinu tvoria OZZO (ďalej podporná OZZO ), ktoré nerealizujú podnikateľskú činnosť až do konečnej fázy voči tretím osobám. Tieto OZZO vykonávajú iba činnosti na podporu podnikania, činnosti prípravného charakteru, ako je napr. prieskum trhu, prípadne rôzne marketingové služby, vzdelávanie alebo reklamná činnosť v prospech nerezidentského podniku (zriaďovateľa) a pod. Realizačné aktivity na území SR spravidla následne potom vykonáva priamo nerezidentský podnik (zriaďovateľ). V takomto prípade spravidla nejde o stálu prevádzkareň, t. j. OZZO nevzniká v SR zo svojej činnosti povinnosť k dani z príjmov právnických osôb. Zákon o účtovníctve osobitne neustanovuje spôsob vedenia účtovníctva pre OZZO (keďže organizačná zložka nie je samostatnou právnickou osobou). Ak sa má však zabezpečiť verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky, je možné toto ustanovenie analogicky aplikovať aj na organizačnú zložku bez právnej subjektivity. Je teda potrebné zabezpečiť vedenie účtovníctva odo dňa vzniku organizačnej zložky až do dňa jej zániku, aj keď organizačná zložka nie je samostatnou právnickou osobou. Organizačná zložka zahraničnej osoby je povinná viesť podvojné účtovníctvo odo dňa zápisu do obchodného registra do dňa výmazu. Keďže podľa Obchodného zákonníka podnikatelia zapísaní v obchodnom registri účtujú v sústave podvojného účtovníctva, aj organizačná zložka zahraničnej osoby musí účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Účtovnú závierku podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva tvorí súvaha, výkaz ziskov a strát a poznámky. OZZO je účtovnou jednotkou, preto je povinná zostaviť pri svojom vzniku otváraciu súvahu a otvoriť účtovné knihy. Táto povinnosť účtovným jednotkám vyplýva z 17 ods. 7 písm. a) zákona o účtovníctve. V otváracej súvahe budú uvedené finančné prostriedky, ktoré organizačnej zložke poskytol zriaďovateľ na založenie, prípadne iný majetok, ktorý jej zriaďovateľ poskytne. Tieto zdroje poskytnuté OZZO na podnikanie možno považovať za kapitálový vklad zriaďovateľa. Medzi prvé účtovné prípady v OZZO patrí účtovanie o prijatých finančných prostriedkoch, prípadne hmotnom a nehmotnom majetku, o ktorých by mala účtovať ako o vlastnom zdroji financovania poskytnutom zriaďovateľom. Prijaté finančné prostriedky sa zaúčtujú na stranu Príklad č. 1: Obchodná spoločnosť s r. o. so sídlom v Českej republike zriadila na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, ktorá bola zapísaná v obchodnom registri dňa Je táto organizačná zložka účtovnou jednotkou? Právo podnikať vzniká zápisom organizačnej zložky do obchodného registra. Zahraničné osoby, ktoré majú právo podnikať na našom území, sa považujú za podnikateľov podľa Obchodného zákonníka. Organizačná zložka zahraničnej osoby zapísaná v obchodnom registri, aj keď nemá právnu subjektivitu, je účtovnou jednotkou s povinnosťou vedenia podvojného účtovníctva ( 35 a nasl. Obchodného zákonníka) v súlade s požiadavkami zákona o účtovníctve. VYBERÁME Z LEGISLATÍVY Novela zákona o účtovníctve Zákonom č. 130/2015 Z. z. sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Novela zákona o účtovníctve je zameraná na transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady o ročných účtovných uzávierkach, konsolidovaných účtovných uzávierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov. Podľa novely zákona o účtovníctve: subjekty verejného záujmu s viac ako 500 zamestnancami budú povinné vo výročnej správe uvádzať aj ďalšie nefinančné informácie o sociálnom prostredí, o dodržiavaní ľudských práv a boji proti korupcii a úplatkárstvu, účtovné jednotky, ktoré emitovali cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ktoréhokoľvek členského štátu, uvedú vo výročnej správe aj opis politiky rozmanitosti, ktorú uplatňujú vo svojich správnych, riadiacich a dozorných orgánoch najmä vo vzťahu k veku, pohlaviu, vzdelaniu a profesijným skúsenostiam členov, 19 8/2015

22 Podvojné účtovníctvo veľké účtovné jednotky, ktoré sú obchodnými spoločnosťami, a subjekty verejného záujmu, ktoré pôsobia v ťažobnom priemysle alebo v klčovaní prirodzených lesov, budú povinné zostavovať a zverejňovať ročnú správu o platbách orgánom verejnej moci, sa upravujú podmienky pre vznik povinnosti zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, vypúšťa sa oceňovanie reprodukčnou obstarávacou cenou, upravujú sa podmienky pre oceňovanie majetku a záväzkov reálnou hodnotou a dopĺňa sa odpisovanie goodwillu, dopĺňa sa pokuta za nevedenie účtovníctva alebo vedenie účtovníctva v rozpore s týmto zákonom, ak neexistuje možnosť dať účtovnej jednotke pokutu z celkovej vykázanej sumy majetku. Novela zákona o účtovníctve nadobúda účinnosť už 1. júla 2015, niektoré ustanovenia sú účinné až od 1. januára 2016 a jeden bod novely vstúpi do platnosti až 1. januára Novela zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci Od 1. júla 2015 vstúpila do platnosti novela zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktorá vyšla v Zbierke zákonov č. 118/2015 Z. z. Novela zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP) umožňuje získanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie bezpečnostných technikov aj fyzickým osobám. Do platnosti zákona zákon obmedzoval poskytovanie vzdelávania bezpečnostných technikov len na právnické osoby a vylučoval z tejto služby fyzické osoby. Novela zákona tiež umožňuje, aby výchovu a vzdelávanie mohli zabezpečovať aj iné odborné fyzické osoby ako len osoby s príslušným preukazom alebo osvedčením na výkon príslušnej činnosti a aby aj iné odborne spôsobilé osoby vo vzťahu k odbornému zameraniu výchovy a vzdelávania mohli byť školiteľmi. MD účtu 211 Pokladnica alebo 221 Bankové účty, prípadne iné majetkové účty súvzťažne s účtom vlastného imania, napr. účet 413 Ostatné kapitálové fondy. Účtovný prípad Má dať Dal Príjem jednorazového vkladu od zriaďovateľa: a) v hotovosti b) na bankový účet c) hmotný majetok 021, 112, d) nehmotný majetok 013, 014, Účtovanie OZZO nie je špecificky v Postupoch účtovania v PÚ upravené. PostupyúčtovaniavPÚuvádzajúv 6spôsoborganizácie vnútroorganizačných jednotiek len rámcovo. Vnútroorganizačné účtovníctvo možno organizovať: a) v rámci analytických účtov k finančnému účtovníctvu, pričom sa využijú účty vnútroorganizačné náklady a vnútroorganizačné výnosy, ktoré sa zaradia do účtových skupín 59 a 69, b) v samostatnom účtovnom okruhu, pre ktorý sa vytvoria účty v rámci voľných účtových tried 8 a 9 a ich obsahová náplň, c) kombináciou postupov a) a b). Vo všeobecnosti možno konštatovať, že uvedené spôsoby účtovania sú charakteristické viac pre vnútroorganizačné útvary tuzemských podnikateľských subjektov, ktoré sú účtovnými jednotkami, ako pre OZZO. Spôsob vedenia účtovníctva závisí od organizácie účtovníctva účtovnej jednotky, ktorá je zriaďovateľom organizačnej zložky (právnická osoba), ako aj od organizácie účtovníctva a technického spracovania dát samotnej organizačnej zložky a aj zriaďovateľa. Je však potrebné, aby boli dodržané povinnosti podľa zákona o účtovníctve a Postupov účtovania v PÚ. OZZO zriadená podľa 21 Obchodného zákonníka predstavuje samostatnú účtovnú jednotku. Pri vedení účtovníctva musí OZZO postupovať podľa predpisov platných pre slovenské podnikateľské subjekty.tak ako iné účtovné jednotky musí viesť finančné účtovníctvo. Náklady a výnosy týkajúce sa vlastnej hospodárskej činnosti musí účtovať na vecne príslušné účty nákladov a výnosov v účtových triedach 5 a 6. Účtovné prípady účtuje OZZO vo vzťahu k svojmu zriaďovateľovi prostredníctvom účtu 395 Vnútorné zúčtovanie, pričom preúčtovanie hospodárskych operácií sa uskutočňuje prostredníctvom vnútropodnikových dokladov. Účtovanie na tomto účte je vymedzené v 57 Postupov účtovania v PÚ. Tento účet pri uzavieraní účtovných kníh nesmie mať zostatok. Prípadné ďalšie finančné prostriedky poskytované organizačnej zložke zriaďovateľom v rámci prevádzkovej činnosti sa účtujú ako záväzok prostredníctvom účtu 395 Vnútorné zúčtovanie. Účtovný prípad Má dať Dal Príjem peňažných prostriedkov priebežne počas účtovného obdobia: a) v hotovosti b) na bankový účet Pri vykonávaní činnosti, na ktorú bola organizačná zložka zriadená, vznikajú organizačnej zložke rôzne druhy nákladov, napr. materiálové náklady, náklady na energie, náklady na prijaté služby, mzdové náklady. 20 Máte už zriadený prístup k on-line podobe tohto periodika? Ak nie, požiadajte na tel. č On-line časopis nájdete na

23 Podvojné účtovníctvo Tieto náklady sa v organizačnej zložke účtujú priebežne, obvyklým spôsobom na príslušné nákladové účty v účtovej triede 5 Náklady, na základe externých alebo interných účtovných dokladov. P. č. Účtovný prípad Má dať Dal 1. Materiálové náklady 501, , Spotreba elektrickej energie Nákup tovaru 504, Služby 51x 321, Mzdové náklady zamestnancom organizačnej zložky Zákonné sociálne poistenie Dane a správne poplatky 53x 34x, Úhrada dodávateľských faktúr Vnútropodnikové (vnútroorganizačné) náklady prijaté OZZO od zakladateľa, ocenené vo vnútropodnikových cenách (vlastné náklady) a zvýšené o priemernú ziskovú prirážku sa účtujú na základe interných dokladov, napr. vnútropodnikových faktúr, na ťarchu vecne príslušných nákladov, napr. na ťarchu účtu 548 Ostatné náklady na hospodársku činnosť, súvzťažne v prospech účtu 395 Vnútorné zúčtovanie. Účtovný prípad Má dať Dal Zúčtovanie vnútropodnikovej faktúry od zriaďovateľa 51x, Organizačná zložka môže realizovať svoje výkony: a) voči iným subjektom (tretím osobám), b) vo vnútri podniku voči ostatným vnútroorganizačným (vnútropodnikovým) útvarom, v tomto prípade voči svojmu zriaďovateľovi. Ak organizačná zložka vykonáva činnosť voči tretím osobám, účtuje o svojich výkonoch v účtovej triede 6 Výnosy bežným spôsobom. Účtovný prípad Má dať Dal 1. Odberateľská faktúra za realizované výkony alebo služby x 2. Inkaso odberateľských faktúr Tržba za predaný tovar v hotovosti Vnútropodnikové (vnútroorganizačné) výkony medzi zakladateľom a organizačnou zložkou ocenené vo vnútropodnikových cenách (vlastné náklady), zvýšené o priemernú ziskovú prirážku sa účtujú na základe interných dokladov, napr. vnútropodnikových faktúr, v prospech výnosov, napr. v prospech účtu 648 Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti, prípadne účtu 602 Tržby z predaja služieb, pretože vecne ide o poskytovanie služieb. Súvzťažným účtom by mal byť účet 395 Vnútorné zúčtovanie. Účtovný prípad MD D Zúčtovanie vnútropodnikovej faktúry voči zriaďovateľovi , 648 Pri účtovaní o majetku a záväzkoch v cudzej mene musí organizačná zložka postupovať podľa 24 zákona o účtovníctve, t. j. majetok a záväzky prepočítava na slovenskú menu kurzom NBS, prípadne komerčným kurzom, vyčíslia sa a zaúčtujú sa kurzové rozdiely. Zahrnovanie kurzových rozdielov do základu dane rieši 17 ods. 17 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sa daňovník môže rozhodnúť, či bude kurzové rozdiely vznikajúce pri prepočte majetku a záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, zahrnovať do základu dane alebo nie. Príklad č. 2: Slovenská obchodná spoločnosť vykonáva v Maďarsku činnosť prostredníctvom organizačnej zložky. Ako má postupovať spoločnosť pri účtovaní činností maďarskej časti, ak sa tržby realizujú v Maďarsku a zamestnanci sú poistení podľa maďarských zákonov? Obchodná spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky sa na účely zákona o účtovníctve považuje za účtovnú jednotku. V zmysle 4 ods. 4 zákona o účtovníctve má účtovná jednotka povinnosť viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok. Na základe uvedeného ustanovenia každá účtovná jednotka je povinná riadne účtovať nielen o účtovných prípadoch uskutočnených v tuzemsku, ale aj o účtovných prípadoch uskutočnených v zahraničí. Organizačná zložka zriadená účtovnou jednotkou v zahraničí sa považuje za jej vnútroorganizačný útvar. Účtovná jednotka zostavuje jednu účtovnú závierku, vykazuje jeden výsledok hospodárenia za celý právny subjekt. Pre svoje potreby však môže viesť vnútroorganizačné (vnútropodnikové) účtovníctvo podľa jednotlivých organizačných zložiek, územného členenia alebo dislokovaných pracovísk. Na základe uvedeného, ak účtovná jednotka má viesť účtovníctvo za účtovnú jednotku ako celok, potom musí o každom účtovnom prípade, ktorý sa uskutoční v zahraničí, účtovať v účtovníctve vedenom v Slovenskej republike podľa slovenských právnych predpisov. Presun finančných prostriedkov a vzájomné dodávky tovarov a služieb môže účtovná jednotka riešiť prostredníctvom účtu 395 Vnútorné zúčtovanie. Tento účet však ku dňu zostavenia účtovnej závierky nesmie vykazovať zostatok. Príklad č. 3: Slovenská spoločnosť má zriadenú organizačnú zložku v Českej republike. Musí účtovať o každom účtovnom doklade z Čiech aj na Slovensku? Alebo 21 8/2015

24 Podvojné účtovníctvo stačí, ak spraví pri účtovnej závierke konsolidáciu? Obchodná spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky sa na účely zákona o účtovníctve považuje za účtovnú jednotku. V zmysle 4 ods. 4 zákona o účtovníctve účtovná jednotka má povinnosť viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok. Na základe uvedeného ustanovenia každá účtovná jednotka je povinná riadne účtovať nielen o účtovných prípadoch uskutočnených v tuzemsku, ale aj o účtovných prípadoch uskutočnených v zahraničí v rámci činnosti organizačnej zložky. Organizačná zložka zriadená účtovnou jednotkou v zahraničí sa považuje za jej vnútroorganizačný útvar. Účtovné jednotky môžu, ale nemusia viesť vnútroorganizačné účtovníctvo. Ak sa účtovná jednotka rozhodne viesť vnútroorganizačné účtovníctvo, mala by aplikovať postup podľa 6Postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. Na základe uvedeného, ak účtovná jednotka má viesť účtovníctvo za účtovnú jednotku ako celok, potom musí o každom účtovnom prípade, ktorý sa uskutoční v zahraničí, účtovať v účtovníctve vedenom v Slovenskej republike podľa slovenských právnych predpisov. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, účtovná jednotka môže viesť účtovníctvo organizačnej zložky v súlade s vyššie uvedeným a na konci účtovného obdobia zahrnúť ( konsolidovať ) jej účtovníctvo s materskou spoločnosťou. POZNÁMKA OZZO podáva daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb v SR a následne nerezidentská právnická osoba podáva daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb aj v zahraničí zo svojich celosvetových príjmov, tzn. zahrnujúcich príjmy tak realizované v SR prostredníctvom OZZO, ako aj príjmy realizované v zahraničí. Na záver uzatvorí účtovné knihy a zostaví účtovnú závierku (súvahu, výkaz ziskov a strát a poznámky). Tento postup teda platí pre každú organizačnú zložku zriadenú na území SR, keďže účtovne i daňovo postupuje podľa tuzemských predpisov. Podľa 57 ods. 2 Postupov účtovania sa na účte 395 Vnútorné zúčtovanie účtujú vzťahy medzi jednotlivými vnútornými organizačnými útvarmi účtovnej jednotky v závislosti od organizácie účtovníctva účtovnej jednotky. Tento účet pri uzavieraní účtovných kníh nemá zostatok. Ak ku dňu zostavenia účtovnej závierky tento účet vykazuje zostatok, podľa svojej povahy pohľadávku alebo záväzok, účtovná jednotka ho musí preúčtovať na iný účet, napr. na účet 378 Iné pohľadávky (v prípade pohľadávky) alebo na účet 379 Iné záväzky (v prípade záväzku), aby sa mohol vykázať v súvahe účtovnej jednotky (organizačnej zložky). Na začiatku nasledujúceho účtovného obdobia sa potom vykoná spätné preúčtovanie pohľadávky alebo záväzku z účtu 378 alebo 379 na účet 395. Účtovný prípad MD D Prevod zostatku účtu 395 na strane MD (pohľadávka) na účet Prevod zostatku účtu 395 na strane D (záväzok) na účet Na konci účtovného obdobia OZZO vykoná riadnu účtovnú uzávierku obvyklým spôsobom a pokiaľ ide o podnikajúcu OZZO, v rámci ktorej vyčísli výsledok hospodárenia pred zdanením ako rozdiel účtovnej triedy 6 (výnosy) a účtovej triedy 5 (náklady), mimoúčtovne a na základe ustanovení zákona o dani z príjmov zistí základ dane a daň z príjmov právnických osôb a zaúčtuje ju. Stála prevádzkareň Zriadenie OZZO je cieleným výsledkom podnikateľských alebo iných zámerov zahraničného subjektu právnou cestou riešiť podmienky podnikateľskej, resp. inej činnosti zameranej na budúce podnikanie v štáte inom, ako je sídlo zriaďovateľa. Vznik stálej prevádzkarne je daňovou záležitosťou. Stála prevádzkareň zahraničnej osoby (ďalej len stála prevádzkareň) je daňový inštitút, kedy zahraničnému subjektu po splnení podmienok zákona o dani z príjmov alebo medzinárodnej daňovej zmluvy vzniká povinnosť zdanenia príjmov z podnikania na území SR (zo zdrojov z SR). Stála prevádzkareň na účely daňových predpisov vznikne, ak nastane pre nerezidentskú právnickú osobu niektorá zo skutočností, ktoré možno podľa zákona o dani z príjmov alebo medzinárodnej daňovej zmluvy začleniť do nasledovných typov: 1. Trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti Stála prevádzkareň tohto typu vzniká, ak nerezidentská právnická osoba má na území SR zriadené trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, prostredníctvom ktorého nerezidentská právnická osoba úplne alebo čiastočne vykonáva svoju činnosť na území SR. Miesto alebo zariadenie na výkon činnosti je považované za trvalé, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Ak ide o jednorazovo vykonávanú činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom je činnosť vykonávaná, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne šesť mesiacov,ato súvisle alebo v niekoľkých v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacoch. Medzinárodné daňové zmluvy môžu upravovať situácie, kedy napriek existencii pevného miesta alebo zariadenia na výkon podnikania tieto nevedú k vzniku stálej prevádzkarne. 22 Školíme vás radi vyberte si to najlepšie školenie pre seba na

25 Podvojné účtovníctvo 2. Zriadenie staveniska a dodanie stavebno-montážnych prác Stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov, sa považuje za stálu prevádzkareň, ak výkon činnosti na ňom presiahne šesť mesiacov. V medzinárodných daňových zmluvách je časový test pre vznik stálej prevádzkarne tohto typu v porovnaní so zákonom o dani z príjmov obvykle dlhší. Podľa väčšiny zmlúv sa časový test pre vznik takejto stálej prevádzkarne splní, ak stavenisko, stavebné alebo montážne práce vykonávané nerezidentskou právnickou osobou v SR trvajú viac ako 12 mesiacov (napr. podľa zmluvy s Nemeckom, Rakúskom, ČR). Najdlhšie obdobie, 24 mesiacov, sa uvádza v zmluve s Belgickom. 3. Vznik stálej prevádzkarne v dôsledku činnosti závislého agenta Stála prevádzkareň z dôvodu činnosti závislého agenta vzniká, pokiaľ v jednom štáte existuje agent, ktorý má oprávnenie konať za nerezidentskú právnickú osobu. Na účely vzniku stálej prevádzkarne musí byť takýto agent považovaný za závislého agenta, t. j. musí byť na zastúpenom mieste právne a ekonomicky závislý a zároveň musí konať v rámci svojej obchodnej činnosti. Závislosť agenta má dve zložky, a to právnu závislosť (kontrola agenta) a ekonomickú závislosť (podiel agenta na riziku). 4. Poskytovanie služieb vrátane poradenských a riadiacich služieb na území SR Stála prevádzkareň môže vzniknúť aj vtedy, ak nerezidentská právnická osoba jedného štátu poskytuje služby vrátane poradenských služieb alebo riadiacich služieb, alebo prostredníctvom zamestnancov alebo iných pracovníkov najatých na takýto účel na území druhého štátu. Stála prevádzkareň v takýchto prípadoch môže vzniknúť len vtedy, ak činnosti takéhoto charakteru trvajú na území druhého štátu počas jedného obdobia alebo viacerých období, ktoré presiahnu v úhrne šesť mesiacov v akomkoľvek dvanásťmesačnom období. Tento typ stálej prevádzkarne sa zvykne označovať aj ako tzv. službová stála prevádzkareň. Rozdielom medzi OZZO a stálou prevádzkarňou v oblasti účtovníctva a daní je, že OZZO vedie v SR účtovníctvo podľa slovenských právnych predpisov a vyčísľuje základ dane a daň z príjmov právnických osôb na základe výsledkov tohto účtovníctva. Stála prevádzkareň nevedie účtovníctvo podľa slovenského zákona o účtovníctve a nemusí zostavovať účtovnú závierku za činnosť stálej prevádzkarne, daňovú povinnosť vyčísľuje mimoúčtovne. Účtovníctvo zahraničnej organizačnej zložky zriadenej tuzemskou osobou Za predpokladu, že slovenský podnikateľ zriadi organizačnú zložku v zahraničí, ide vlastne o vykonávanie podnikateľskej činnosti a hospodárskej aktivity zahraničnej osoby v zahraničí. Slovenský zriaďovateľ je povinný zabezpečiť vedenie účtovníctva podľa platných zákonov v zahraničí za tie skutočnosti, ktoré budú tvoriť predmet účtovníctva organizačnej zložky a budú sa vzťahovať na túto organizačnú zložku. To znamená, že podnikateľ na území SR bude viesť účtovníctvo: 1. za celú účtovnú jednotku (vrátane organizačnej zložky v zahraničí), pretože účtovná jednotka je pri vedení účtovníctva povinná dodržať zásadu verného a pravdivého obrazu o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, o finančnej situácii účtovnej jednotky a zároveň je AKTUÁLNE ŠKOLENIE PORADCU PODNIKATEĽA Cestovné náhrady so zmenami od Lektor: Ing. Vladimír Ozimý Bratislava Týmto školením sa snažíme priblížiť účastníkom vzdelávacej aktivity praktické uplatňovanie jednotlivých ustanovení zákona a upozorniť na časté chyby, ktoré sa vyskytujú v praxi pri poskytovaní náhrad podľa tohto zákona. Poukážeme na možnosti úpravy nárokov zamestnancov alebo iných osôb v dohodách, zmluvách a na povinnosti zamestnávateľa, pripomenieme základné zásady poskytovania náhrad a variantnosť riešení pri ich poskytovaní. Informácie na tel. čísle , bonus@pp.sk, v sekcii vzdelávanie. Príklad č. 4: Stavebná firma so sídlom v SR má v ČR založenú organizačnú zložku, kde vedie samostatné účtovníctvo a kde aj podáva daňové priznanie za túto organizačnú zložku. Musí všetky účtovné prípady, ktoré sa účtujú samostatne v českom účtovníctve, účtovať aj v slovenskom? Ak napr. v ČR nakúpi materiál, zaúčtuje ho na účet 501 Spotreba materiálu, výnos na účet 602. Musí to takto účtovať aj na Slovensku po prepočítaní príslušným kurzom? Nestačí napr. previesť zostatky účtov z ČR na konci roka? V zmysle zákona o účtovníctve je účtovná jednotka povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok t. j. vrátane svojich aktivít vykonávaných v zahraničí prostredníctvom organizačnej zložky. Z uvedeného vyplýva, že účtovníctvo organizačnej zložky je súčasťou účtovníctva zriaďovateľa. Organizačná zložka umiestnená v zahraničí je povinná viesť účtovníctvo podľa účtovných predpisov toho štátu, kde uskutočňuje svoje podnikateľské aktivity. Na základe uvedeného ustanovenia účtovná jednotka je povinná riadne účtovať nielen o účtovných prípadoch uskutočnených v tuzemsku, ale aj o účtovných prípadoch uskutočnených v zahraničí v rámci činnosti organizačnej zložky. 23 8/2015

26 Podvojné účtovníctvo Príklad č. 5: Slovenskej spoločnosti vznikla v ČR z titulu trvania poskytovania služieb stála prevádzkareň, čo bolo príslušnému finančnému úradu v ČR aj oznámené. Existuje v tejto súvislosti podmienka viesť za túto prevádzkareň samostatné účtovníctvo alebo stačí vyčleniť samostatný účtovný okruh v rámci podniku, pod ktorým stála prevádzkareň funguje, a riešiť daný problém v rámci vnútroorganizačných zúčtovacích vzťahov? Riešenie predmetného problému je závislé od skutočnosti, či predmetná stála prevádzkareň je zároveň aj organizačnou zložkou alebo nie je. Stála prevádzkareň je účtovnou jednotkou len vtedy, ak je zároveň aj v obchodnom registri zapísanou organizačnou zložkou podniku zahraničnej osoby. Ak ide len o stálu prevádzkareň (vzniknutú v zahraničí podľa príslušného zákona o dani z príjmov či medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia), potom postačí problematiku účtovania tejto stálej prevádzkarne riešiť prostredníctvom analytickej evidencie v rámci účtovníctva slovenského subjektu. Nie je potrebné viesť samostatné účtovníctvo stálej prevádzkarne. Ak ide o stálu prevádzkareň, ktorá je zároveň organizačnou zložkou slovenského podniku zriadenou v ČR a zapísanou v obchodnom registri v ČR, potom musí slovenská spoločnosť zabezpečiť samostatné účtovanie tejto organizačnej zložky v zmysle českých účtovných predpisov v sústave podvojného účtovníctva. POZNÁMKA Taktiež je potrebné brať do úvahy rozdielnosť účtovných predpisov v tuzemsku a krajine sídla organizačnej zložky (rozdielne podmienky zaradenia majetku do dlhodobého majetku, rôzne spôsoby odpisovania majetku, rôzna štruktúra a vecná náplň účtov a pod.) Pri tomto postupe účtovná jednotka tiež často zabúda konsolidovať svoje účtovníctvo s účtovníctvom organizačnej zložky, t. j. vylúčiť z nákladov a výnosov ich duplicitu, ktorá vzniká zo vzájomných transakcií pri poskytovaní tovarov a služieb v priebehu účtovného obdobia. povinná viesť účtovníctvo za účtovnú jednotku ako celok. Aby boli tieto povinnosti dodržané, je nevyhnutné každý účtovný prípad zaúčtovaný organizačnou zložkou v zahraničí podľa účtovných predpisov platných v zahraničí zaúčtovať aj v účtovníctve zriaďovateľa podľa slovenského zákona o účtovníctve a slovenských platných Postupov účtovania v PÚ. Len tak bude účtovníctvo zriaďovateľa so sídlom na území SR verne zobrazovať skutočnosť a bude vedené v súlade so zákonom o účtovníctve; 2. oddelene aj za zriadenú organizačnú zložku v zahraničí podľa účtovných predpisov platných v zahraničí za skutočnosti týkajúce sa činnosti organizačnej zložky. Spôsob vedenia účtovníctva zriaďovateľa organizačnej zložky je na jeho zvážení a rozhodnutí. Zriaďovateľ organizačnej zložky môže viesť účtovníctvo napr. prostredníctvom účtu 395 Vnútorné zúčtovanie, prostredníctvom stredísk, prostredníctvom analytických účtov, obdobne ako bolo uvedené pri vedení účtovníctva tuzemskej organizačnej zložky. (Príklady č. 2 až 4) Zriaďovateľ účtovná jednotka, je pri vedení účtovníctva povinný dodržať zásadu verného a pravdivého obrazu o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Aby bola táto zásada dodržaná, je nevyhnutné každý účtovný prípad zaúčtovaný organizačnou zložkou v zahraničí podľa účtovných predpisov štátu, v ktorom je umiestnená, zaúčtovať aj v účtovníctve zriaďovateľa podľa zákona o účtovníctve a platných Postupov účtovania v PÚ. Len tak bude účtovníctvo zriaďovateľa so sídlom na území SR verne zobrazovať skutočnosť a bude vedené v súlade so zákonom o účtovníctve. Prepočet údajov z jednotlivých účtovných dokladov uskutoční zriaďovateľ kurzom NBS v deň uskutočnenia účtovného prípadu. Organizačná zložka musí v ČR viesť účtovníctvo ako každá iná česká účtovná jednotka a neplatia pre ňu v ČR žiadne zjednodušenia z toho dôvodu, že účtovníctvo musí viesť taktiež v štáte svojho sídla v (SR). Vpraxi to teda znamená vedenie dvojitého účtovníctva. Aj podľa českých predpisov účtuje účtovná jednotka o všetkých skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva. Pritom musí účtovať podľa platných predpisov. Pokiaľ by bolo možné programovo preniesť všetky zápisy z účtovníctva organizačnej zložky v zahraničí tak, aby boli správne podľa slovenskej legislatívy, povinnosť dvojitého účtovania by odpadla. Uvedený prenos dokladov so súčasnou konsolidáciou do jedného účtovníctva však zvyšuje nároky na účtovníkov (odsúhlasenie vzájomných vzťahov, vylúčenie vzájomných vzťahov, zúčtovanie zahraničnej DPH, znalosť českých účtovných predpisov atď.). Praxou využívaný postup, pri ktorom tuzemská účtovná jednotka neúčtuje vo svojom účtovníctve priebežne o všetkých účtovných prípadoch, ale na konci účtovného obdobia zahrnie do svojho účtovníctva účtovníctvo organizačnej zložky, nemá oporu v zákone o účtovníctve a ani v Postupoch účtovania v PÚ. Takýmto postupom účtovná jednotka porušuje ustanovenia zákona o účtovníctve minimálne v rozsahu 24 ods. 2 zákona o účtovníctve o spôsobe oceňovania majetku a záväzkov, ak je účtovníctvo organizačnej jednotky vedené v inej mene ako euro. Podľa môjho názoru, zjednodušením účtovania organizačnej zložky by bolo, ak by zákon o účtovníctve umožňoval pri zlúčení účtovníctva zakladateľa a organizačnej zložky v zahraničí obdobný postup, akým je upravená konsolidácia materskej a dcérskej spoločnosti v 22 zákona o účtovníctve. Spracoval: Ing. Anton Kolembus daňový poradca, člen SKDP 24 Potrebujete zákony stále poruke? V publikácii Zákony SR 2015 nájdete na jednom mieste tie najdôležitejšie. Objednávajte na tel. č

27 Podvojné účtovníctvo Podvojné účtovníctvo Cenné papiere a ich účtovanie I. časť Účtovná jednotka, ktorá cenné papiere nadobudne, účtujeonichakoodlhodobom alebo krátkodobom finančnom majetku. Spôsob účtovania je závislý od charakteru cenných papierov, ktoré sa účtujú ako podielové cenné papiere a podiely, realizovateľné cenné papiere a podiely, dlhové cenné papiere držané do splatnosti a obchodovateľné cenné papiere. Pri obstaraní sa cenné papiere a podiely oceňujú obstarávacou cenou, súčasťou ktorej sú aj náklady spojené s obstaraním. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa cenné papiere a podiely oceňujú reálnou hodnotou použitím trhovej ceny, kvalifikovaného odhadu alebo metódy vlastného imania, okrem mikro účtovných jednotiek a účtovných jednotiek účtujúcich v jednoduchom účtovníctve. Pri dlhových cenných papieroch držaných do splatnosti sa ich ocenenie odo dňa vyrovnania nákupu do dňa splatnosti zvyšuje o úrokové výnosy (u všetkých účtovných jednotiek). Okrem správneho účtovania a oceňovania cenných papierov a podielov je potrebné posúdiť aj daňovú uznateľnosť výdavkov súvisiacich s investovaním do cenných papierov a zdaňovanie výnosov z ich držby a predaja. 1. Právna úprava cenných papierov Základným právnym predpisom, ktorý upravuje cenné papiere, je zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách (ZCP). Podľa 2 ods. 1 ZCP cenný papier je peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa ZCP a práva podľa osobitných zákonov, najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám. Cenný papier je vydaný okamihom, keď má všetky náležitosti ustanovené ZCP alebo osobitným zákonom a keď sa stane zákonom stanoveným spôsobom majetkom prvého majiteľa. Podľa 2 ods. 2 ZCP sústavu cenných papierov tvoria: akcie 155 až 159 Obchodného zákonníka, dočasné listy 176 Obchodného zákonníka, podielové listy 40až 43zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní, dlhopisy zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch, vkladové listy 786 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokladničné poukážky 3ZCP, vkladné knižky 781 až 785 Občianskeho zákonníka, kupóny 4ZCP, zmenky zákon č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový, šeky zákon č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový, cestovné šeky 720 Obchodného zákonníka, náložné listy 612 Obchodného zákonníka, skladiskové listy 528 Obchodného zákonníka, skladiskové záložné listy zákon č. 144/1998 Z. z. o skladiskovom záložnom liste a tovarovom záložnom liste, ÚVOD Cenné papiere a ich účtovanie Cenné papiere sú rozsiahlou témou, ktorej sa budeme venovať v dvoch pokračovaniach. V I. časti je popísaná právna úprava cenných papierov a rozoberieme si cenné papiere v podvojnom účtovníctve v dvoch častiach podielové cenné papiere a podiely a realizovateľné cenné papiere a podiely. V druhej časti v budúcom čísle budeme pokračovať dlhovými cennými papiermi držanými do splatnosti, popíšeme účtovanie cenných papierov na obchodovanie, ostatných krátkodobých cenných papierov a cenných papierov znejúcich na cudziu menu. Pozrieme sa aj na cenné papiere v jednoduchom účtovníctve a na zmenky a na záver si môžeme otestovať vedomosti získané z tohto odborného článku. Ak má účtovná jednotka dostatok voľných finančných prostriedkov, môže ich efektívne zhodnotiť a získať výnos. Jedným zo spôsobov zhodnotenia je investovanie do cenných papierov. Cenné papiere môžu mať charakter podielov na majetku iných obchodných spoločností alebo charakter listinného alebo zaknihovaného dokumentu preukazujúceho majetkové práva alebo práva voči určeným osobám. Sústava cenných papierov je vymedzená v zákone o cenných papieroch. Právnu úpravu jednotlivých cenných papierov ustanovuje uvedený zákon, ďalšie osobitné zákony, Obchodný zákonník aj Občiansky zákonník. FINANČNÉ RIADITEĽSTVO INFORMUJE Metodické usmernenie k 3 ods. 1 povinnosť advokátov, notárov a súdnych exekútorov evidovať tržbu za službu uvedenú pod kódom Právne činnosti Úvod Cieľom metodického usmernenia je informovať advokátov, notárov a súdnych exekútorov, v ktorých prípadoch sú povinní v súlade s 3 ods. 1 zákona 25 8/2015

28 Podvojné účtovníctvo č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 289/2008 Z. z. ) evidovať tržbu prijatú v hotovosti dňa a neskôr za službu uvedenú v prílohe č. 1 pod kódom Právne činnosti v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici (ďalej len registračná pokladnica ). 1. oddiel Právne predpisy upravujúce činnosť a odmenu advokátov, notárov a súdnych exekútorov Právnymi predpismi, ktoré upravujú činnosť advokátov, notárov a súdnych exekútorov, ako aj odmenu za vykonané právne činnosti, sú: a) zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o advokácii ), b) zákon SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len Notársky poriadok ), c) zákon NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok ). Advokát zastupuje v súlade s 1 ods. 2 zákona o advokácii klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajuje klientov v trestnom konaní, poskytuje právne rady, spisuje listiny o právnych úkonoch, spracúva právne rozbory, spravuje majetok klientov a poskytuje ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonávajú sústavne a za odmenu (ďalej len právne služby ). Advokát má podľa 24 zákona o advokácii nárok na odmenu, ako aj nárok na náhradu hotových výdavkov a na tovarové záložné listy zákon č. 144/1998 Z. z. o skladiskovom záložnom liste a tovarovom záložnom liste, družstevné podielnické listy zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyrovnaní majetkových nárokov v družstvách, investičnécertifikáty 4aZCP, iný druh cenného papiera, ktorý za cenný papier vyhlási osobitný zákon. Cenné papiere možno členiť z rôznych hľadísk. Základné členenie je podľa druhu práva obsiahnutého v cennom papieri na: majetkové cenné papiere ak z vlastníctva cenného papiera vyplýva výkon práva voči určitým osobám, podiel na majetku určitej osoby a rozhodovacie právomoci, napr. akcie, dočasné listy, dlhové (úverové) cenné papiere ak právo zhmotnené v cennom papieri zakladá určité majetkové plnenie, napr. obligácie, dlhopisy, pokladničné poukážky, zmenky na inkaso, podielové listy. Podľa podoby cenného papiera sa členia na: listinné cenné papiere vydané v podobe listiny, dematerializované (zaknihované) cenné papiere emitované ako záznam v zákonom predpísanej evidencii zaknihovaných cenných papierov, podľa formy (prevoditeľnosti) cenného papiera na: cenné papiere na rad (ordpapier), napr. zmenky, cenné papiere na majiteľa (rektapapier) alebo na doručiteľa (au porter), napr. akcie, dlhopisy, cenné papiere na meno (au nom), napr. akcie, vkladné knižky. Podľa ekonomickej funkcie sa členia na: cenné papiere používané v platobnom styku, napr. šeky, zmenky, cenné papiere používané na kapitálovom trhu, napr. podielové listy, akcie, štátne dlhopisy, pokladničné poukážky, tovarové cenné papiere, napr. náložné listy, skladiskové listy, Podľa spôsobu emisie sa CP členia na: cenné papiere vydávané individuálne, napr. zmenky, šeky, náložné listy, cenné papiere vydávané hromadne, napr. akcie, dlhopisy, podielové listy, podľa zastupiteľnosti na: nezastupiteľné cenné papiere, napr. šeky, zastupiteľné cenné papiere, napr. akcie. V súvislosti s cennými papiermi sa používajú pojmy ( 7a 8ZCP): emitent právnická alebo fyzická osoba, ktorá vydala, vydáva alebo sa rozhodla vydať cenný papier podľa ZCP alebo osobitných predpisov, zastupiteľné cenné papiere cenné papiere rovnakého druhu a rovnakej formy vydané jedným emitentom, ak sú s nimi spojené rovnaké práva, emisia cenných papierov súbor zastupiteľných cenných papierov s rovnakým dátumom vydania emisie, ISIN označenie cenných papierov podľa medzinárodného systému číslovania na identifikáciu, menovitá hodnota cenného papiera peňažná suma, na ktorú cenný papier znie, emisný kurz cenného papiera cena, za ktorú emitent predáva cenný papier pri jeho vydaní, kurz cenného papiera cena cenného papiera určená a zverejnená burzou cenných papierov postupom podľa burzových pravidiel, 26 Potrebujete vyškoliť svojich zamestnancov priamo u vás vo firme? Pre viac informácií o témach In-house školení píšte na puskarova@pp.sk alebo volajte

29 Podvojné účtovníctvo anonymné obchody obchody uzatvorené na burze cenných papierov na základe prijímania návrhov určených vopred neurčenému okruhu právnických alebo fyzických osôb, portfólio majetok tvorený investičnými nástrojmi, inými cennými papiermi alebo peňažnými prostriedkami určenými na kúpu investičných nástrojov alebo iných cenných papierov, prevod cenného papiera zmena majiteľa cenného papiera uskutočnená na základe zmluvy podľa ZCP; odplatný prevod cenného papiera je predajom, prechod cenného papiera zmena majiteľa cenného papiera na základe právoplatného rozhodnutia o dedičstve, prípadne na základe právnych skutočností vyplývajúcich zo zákona, majiteľ listinného cenného papiera fyzická alebo právnická osoba, ktorá nadobudla cenný papier na základe zmluvy splnením záväzku alebo nadobudla cenný papier na základe inej právnej skutočnosti ustanovenej zákonom, majiteľ dematerializovaného (zaknihovaného) cenného papiera fyzická alebo právnická osoba, ktorá nadobudla cenný papier na základe zmluvy alebo je zapísaná ako majiteľ cenného papiera na základe inej právnej skutočnosti v evidencii cenných papierov vedenej u centrálneho depozitára. Akcie a dočasné listy Akcia predstavuje práva akcionára podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku pri zrušení spoločnosti likvidáciou. Stanovy akciovej spoločnosti musia určiť menovitú hodnotu všetkých druhov akcií, ktoré sa majú vydať. Súčet menovitých hodnôt všetkých akcií sa musí rovnať výške základného imania. Emisný kurz vydaných akcií nesmie byť nižší, ako je menovitá hodnota akcie. Ak je emisný kurz vyšší ako menovitá hodnota akcie, suma prevyšujúca menovitú hodnotu je emisné ážio. Akcia obsahuje: obchodné meno a sídlo, menovitú hodnotu, označenie, či akcia znie na doručiteľa alebo na meno, pri akcii na meno obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je akcionárom, výšku základného imania a počet akcií spoločnosti k dátumu vydania emisie akcií, dátum vydania emisie akcií. Akcia môže byť vydaná v podobe listinného cenného papiera alebo v podobe zaknihovaného cenného papiera, a to na meno alebo na doručiteľa. Akcie na meno (au nom) môžu byť vydané ako listinné alebo zaknihované. Akcia na meno môže znieť aj na viac osôb. Práva spojené s takouto akciou môže vykonávať ktorákoľvek osoba alebo osoba splnomocnená ostatnými osobami. Pri listinných akciách na meno je akciová spoločnosť povinná viesť zoznam akcionárov. Listinné akcie na meno sú prevoditeľné, na účinnosť prevodu sa vyžaduje zápis zmeny osoby akcionára v zozname akcionárov. Práva spojené s akciami voči spoločnosti môže vykonávať len akcionár, ktorý je zapísaný v zozname akcionárov. Evidencia zaknihovaných akcií na meno sa vedie v centrálnej evidencii zaknihovaných cenných papierov u centrálneho depozitára. Na účinnosť prevodu zaknihovaných akcií sa vyžaduje zápis v centrálnej evidencii zaknihovaných cenných papierov. Akcie na doručiteľa (au porteur) môžu byť vydané len ako zaknihované. náhradu za stratu času (ďalej len odmena ), pričom môže požadovať primeraný preddavok. Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena. Notár v súlade s 46 Notárskeho poriadku spisuje účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch. Za činnosť patrí notárovi v súlade s 95 Notárskeho poriadku odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, ktoré tvoria príjem notára (ďalej len odmena ), pričom môže požadovať primeraný preddavok. Platiteľom je ten, kto žiada o vykonanie notárskeho úkonu ( 96 Notárskeho poriadku). Exekútor je v súlade s 2 ods. 1 Exekučného poriadku štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len exekučná činnosť ); okrem exekučnej činnosti môže vykonávať aj ďalšiu činnosť, a to spisovať do zápisnice na požiadanie oprávneného návrhy na vykonanie exekúcie, prijímať do úschovy peniaze, listiny a iné hnuteľné veci v súvislosti s výkonom exekúcie, doručovať súdne písomnosti, ak ho o doručenie požiada súd, a mimosúdne písomnosti, ak to ustanovuje osobitný predpis, vykonávať úkony, na ktoré ho rozhodnutím poverí súd ( 2 ods. 2 a 193 Exekučného poriadku). Podľa 196 a nasl. Exekučného poriadku patrí exekútorovi za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (ďalej len odmena ). Exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Náklady uhrádza povinný. 2. oddiel Povinnosť advokátov, notárov a súdnych exekútorov evidovať tržbu v registračnej pokladnici Pri posúdení povinnosti používať od na evidenciu prijatej tržby 27 8/2015

30 Podvojné účtovníctvo (t. j. odmeny) registračnú pokladnicu za služby poskytované advokátmi, notármi alebo súdnymi exekútormi je potrebné vychádzať z nasledovných ustanovení zákona č. 289/2008 Z. z.: 2 písm. i), podľa ktorého tržbou je platba prijatá z poskytovania služby na predajnom mieste v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť, najmä elektronickými platobnými prostriedkami (napr. platobnou/bankovou kartou) alebo poukážkou oprávňujúcou na poskytnutie služby; tržbou je aj platba prijatá ako preddavok (ďalej len hotovosť ); povinnosť evidovať tržbu sa nevzťahuje na platbu prijatú bezhotovostne prevodom na účet podnikateľa, 2písm.k),podľa ktorého službou je služba označená v Štatistickej klasifikácii ekonomických činností (vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností) uvedená v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., 2 písm. l), podľa ktorého predajným miestom je miesto, kde sa prijíma tržba, 3 ods. 1, podľa ktorého je podnikateľ povinný evidovať tržbu v registračnej pokladnici bez zbytočného odkladu po jej prijatí, 8 ods. 1, podľa ktorého je podnikateľ povinný po zaevidovaní tržby v registračnej pokladnici odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad, ktorý obsahuje povinné údaje, ihneď po jeho vytlačení v registračnej pokladnici, 18cb Prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015, podľa ktorých podnikateľ poskytujúci službu uvedenú pod kódom Právne činnosti je povinný začať používať registračnú pokladnicu najneskôr od 1. apríla Podľa vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností [Pozri: webové Akciové spoločnosti najbežnejšie vydávajú kmeňové akcie, s ktorými sú spojené všetky zákonné práva bez obmedzenia, a prioritné akcie, s ktorými sú spojené prednostné práva na výplatu dividend a môžu mať obmedzené hlasovacie práva. Akciová spoločnosť vykazuje celkovú menovitú hodnotu svojich akcií ako základné imanie. Ide o kapitál, ktorý dali akcionári k dispozícii spoločnosti bez obmedzenia a bez nároku na pevný výnos. Akciová spoločnosť v zásade neúčtuje o akciách, ktoré sama vydala. Účtuje len o akciách iných emitentov, ak ich má v držbe. Ak akcionár nesplatil pred zápisom do obchodného registra celý emisný kurz akcií, spoločnosť mu vydá dočasný list, ktorý môže byť vydaný v listinnej alebo zaknihovanej podobe. Dočasný list je cenný papier na meno, s ktorým sú spojené práva vyplývajúce z akcií, ktoré nahrádza. Dočasné listy sú prevoditeľné rovnako ako akcie na meno. S prevodom dočasného listu sa prevádza aj záväzok splatiť celú hodnotu upísaných akcií. Po splatení menovitej hodnoty akcií, ktoré dočasný list nahrádza, akciová spoločnosť dočasné listy vymení za akcie. Podielové listy Podielové listy sú cenné papiere, s ktorými je spojené právo podielnika na podiel majetku v podielovom fonde a právo podieľať sa na výnose z tohto majetku podľa štatútu podielového fondu. Podielovým fondom sa rozumie spoločný majetok podielnikov zhromaždený správcovskou spoločnosťou vydávaním podielových listov a investovaním tohto majetku. Majetkové práva podielnikov sú reprezentované podielovými listami. Majetok podielového fondu nie je majetkom správcovskej spoločnosti, tá ho len spravuje a vo svojom účtovníctve účtuje osobitne o majetku každého podielového fondu. Podielové fondy vytvárajú správcovské spoločnosti podľa zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní na základe povolenia Úradu pre finančný trh. Podielový fond môže byť vytváraný ako: otvorený podielový fond jeho podielnik má právo na spätný predaj podielového listu podielovému fondu, môže sa vytvárať na dobu určitú alebo na dobu neurčitú, uzavretý podielový fond jeho podielnik nemá právo na spätný predaj podielového listu podielovému fondu, vytvára sa na dobu určitú, najviac na 10 rokov, špeciálny podielový fond otvorený podielový fond na dobu určitú, najviac na 10 rokov, môže byť vytvorený ako: rizikový špeciálny podielový fond môže mať najviac 50 podielnikov alebo musí byť obmedzené vydávanie jeho podielových listov tak, aby bolo možné nadobudnúť podielové listy len za aktuálnu cenu prevyšujúcu na jedného investora alebo aby počiatočná hodnota podielu bola najmenej , diverzifikovaný špeciálny podielový fond nevzťahujú sa naň obmedzenia platné pre rizikový fond. V praxi sa podielové fondy označujú aj podľa toho, do akého investičného nástroja je majetok fondu investovaný, napr. fondy peňažného trhu, dlhopisové fondy, akciové fondy, zmiešané fondy. Podielový fond funguje tak, že investori si kúpia podiel na majetku fondu, ktorý reprezentuje podielový list fondu. Za finančné prostriedky od investorov správcovská spoločnosť nakupuje cenné papiere a obchoduje s nimi na svetových finančných trhoch. 28 Ak ste s nami spokojní, povedzte to všetkým, ak ste s nami nespokojní, povedzte to nám. Píšte na sluzby@pp.sk.

31 Podvojné účtovníctvo Správcovská spoločnosť je povinná vyplácať podielnikom výnosy z majetku v podielovom fonde vo výške výnosov z cenných papierov, nástrojov peňažného trhu a vkladových účtov vyplatených správcovskej spoločnosti za príslušný kalendárny rok. Výnosy môžu byť vyplácané podielnikom alebo opätovne investované. Podielový list musí obsahovať: názov podielového fondu, obchodné meno a sídlo správcovskej spoločnosti, ktorá podielový list vydala, počet podielov a počiatočnú hodnotu jedného podielu, označenie emisie podielového listu, údaj o forme podielového listu, dátum vydania podielového listu, ak ide o zaknihované podielové listy, dátum vydania emisie podielových listov, meno, priezvisko alebo obchodné meno podielnika, číslo podielového listu a podpisy aspoň dvoch členov predstavenstva správcovskej spoločnosti, ak ide o listinný podielový list. Dlhopisy Dlhopisy sú dlhové cenné papiere upravené zákonom č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch. Dlhopis je cenný papier, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitých hodnotách, vyplácanie výnosov z nej k určitému dňu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy tieto záväzky splniť. Menovitou hodnotou dlhopisu je peňažná suma, na ktorú dlhopis znie. Dlhopisy znejú na doručiteľa alebo na meno. Kurzom dlhopisu je cena dlhopisu určená a zverejnená burzou cenných papierov postupom podľa burzových pravidiel. Emisným kurzom dlhopisu je cena, za ktorú emitent predáva dlhopis pri jeho vydaní. Dlhopisy môžu byť vydané v zaknihovanej alebo v listinnej podobe, na doručiteľa alebo na meno (na majiteľa). Listinné dlhopisy na meno sú prevoditeľné. Emitent môže pri dlhopisoch na meno vylúčiť prevod na inú osobu, čo je uvedené na dlhopise, napr. u zamestnaneckých dlhopisov. Dlhopis musí obsahovať: označenie emitenta pri právnickej osobe jej obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo a pri fyzickej osobe jej meno a priezvisko, bydlisko a rodné číslo, názov dlhopisu a jeho označenie podľa medzinárodného systému číslovania na identifikáciu cenných papierov ISIN, menovitú hodnotu dlhopisu, spôsob určenia výnosu a termíny jeho výplaty, vyhlásenie emitenta, že dlhuje menovitú hodnotu dlhopisu jeho majiteľovi, termín splatnosti menovitej hodnoty dlhopisu, záväzok emitenta splatiť menovitú hodnotu dlhopisu v určenom termíne alebo termínoch a vyplácať výnos v určených termínoch, spôsob týchto výplat a určenie platobného miesta, pri dlhopisoch znejúcich na meno aj údaje o prvom majiteľovi, podpis alebo podpisy osôb oprávnených konať v mene emitenta, ak ide o dlhopisy vydané v listinnej forme, informáciu o právach, údaj o prevoditeľnosti alebo obmedzení prevoditeľnosti dlhopisu, údaj o zabezpečení dlhopisu. sídlo Štatistického úradu SR: statistics. sk > Metaúdaje > Klasifikácie > Štatistická klasifikácia ekonomických činností SK NACE Rev. 2 (2008) > Vysvetlivky SK NACE Rev. 2 Príloha klasifikácie Posledná aktualizácia ] trieda pod kódom Právne činnosti zahŕňa: právne zastupovanie pri presadzovaní záujmov jednej strany voči druhej strane či už/alebo nie pred súdom alebo pred inými súdnymi orgánmi prostredníctvom alebo pod dohľadom osôb, ktoré sú členmi advokátskej komory: poradenstvo a zastupovanie v občianskych sporoch, poradenstvo a zastupovanie v trestnom konaní, poradenstvo a zastupovanie v pracovno-právnych sporoch; všeobecné konzultácie a poradenstvo, vypracovanie právnych dokumentov: stanovy spoločnosti, partnerské zmluvy, a podobné dokumenty súvisiace s vytvorením spoločnosti, patenty a autorské práva, vypracovanie listín, vôlí a poručníctva; ostatné činnosti verejných a občiansko-právnych notárov, súdnych vykonávateľov, zmierovacích sudcov, vyšetrovateľov a arbitrov. Poskytovatelia právnych služieb advokáti, notári a súdni exekútori, môžu mať v niektorých situáciách špecifické postavenie stávajú sa len platobným miestom, na ktorom sú prijaté peňažné prostriedky, ktoré nie sú ich príjmom (nejde o tržbu prijatú za poskytnuté právne služby na predajnom mieste v hotovosti), ale ide o príjem inej osoby (napr. oprávneného, predávajúceho), resp. ide o peňažné prostriedky, z ktorých sa odmena za právne služby vyčísli dodatočne. Ak boli peňažné prostriedky prijaté v hotovosti, poskytovateľ právnych služieb má povinnosť evidovať tržbu prijatú za právne služby v registračnej pokladnici a odovzdať povinnému pokladničný doklad až po vyčíslení 29 8/2015

32 Podvojné účtovníctvo odmeny, ktorá je zdaniteľným príjmom podnikateľa. Ak boli peňažné prostriedky prijaté bezhotovostne (napr. poštovým poukazom alebo prevodom na bankový účet podnikateľa), podnikateľ nie je povinný prijatú tržbu (t. j. odmenu za poskytnuté právne služby) evidovať v registračnej pokladnici. Príklad 1: Advokátska kancelária prijala dňa preddavok odmeny za právne zastúpenie klienta v súdnom konaní. Pretože preddavok podnikateľ prijal v hotovosti, je povinný v súlade s 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. bez zbytočného odkladu zaevidovať prijatú tržbu v registračnej pokladnici a klientovi odovzdať pokladničný doklad obsahujúci údaje podľa 8 ods. 1 tohto zákona. Po skončení súdneho sporu zašle advokátska kancelária klientovi faktúru s vyčíslenou odmenou za právne zastúpenie. Klient predpísanú sumu na úhradu zaplatí prevodom na účet advokátskej kancelárie. Advokátska kancelária nie je povinná použiť registračnú pokladnicu, pretože tržbu neprijme na predajnom mieste v hotovosti, ale bezhotovostným prevodom. Príklad 2: Súdny exekútor prijal dňa v hotovosti peňažné prostriedky, ktoré predstavujú vymoženú sumu. Súdny exekútor nie je povinný evidovať v registračnej pokladnici vymoženú sumu pohľadávky oprávneného a ani výšku vymožených trov oprávneného, lebo nejde o jeho príjem za poskytnuté právne činnosti. Exekútor je povinný bezodkladne po vyčíslení vymožených trov exekúcie exekútora ( 60 ods. 2 Exekučného poriadku) zaevidovať odmenu v registračnej pokladnici, pretože ju prijal v hotovosti, a odovzdať klientovi pokladničný doklad spĺňajúci náležitosti podľa 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. Ak nie je možné vyhotovený pokladničný doklad odovzdať povinnému na predajnom mieste, exekútor ho zašle povinnému spolu s konečným vyúčtovaním Sústavu dlhopisov tvoria: dlhopisy, hypotekárne záložné listy, ktorých emitentom môže byť len banka, štátne dlhopisy, ktorých emitentom je Ministerstvo financií SR, komunálne obligácie, ktorých emitentom môže byť len banka, obec alebo vyšší územný celok, zamestnanecké obligácie prevoditeľné dlhopisy vydávané výlučne pre zamestnancov. Úrokové výnosy z dlhopisov sa môžu vyplácať spolu s istinou alebo priebežne. Úrokový výnos môže byť stanovený: pevnou úrokovou sadzbou, pevnou úrokovou sadzbou s podielom na zisku, pohyblivou úrokovou sadzbou podľa pohybu úroku, rozdielom medzi menovitou hodnotou a nižším emisným kurzom, zlosovateľnou prémiou alebo prémiou podľa lehoty splatnosti, kombináciou uvedených spôsobov. Vkladové listy a vkladné knižky Vkladové listy a vkladné knižky sú upravené v Občianskom zákonníku a majú rovnakú právnu podstatu. Vkladový list je potvrdením peňažného ústavu o pevnom jednorazovom vklade. Výška vkladu je uvedená na vkladovom liste. Sú vydávané v rôznych menovitých hodnotách. Vkladná knižka je potvrdenie prijatého vkladu peňažným ústavom. Môžu byť vystavené len na meno. Šeky a cestovné šeky Šeky sú dlhové cenné papiere používané v platobnom styku. Šek podľa zmenkového a šekového zákona predstavuje písomný príkaz vystaviteľa šeku banke, aby zaplatil buď z jeho pohľadávky, ktorú má voči banke (vklad v banke), alebo z bankou poskytnutého úveru peňažnú sumu uvedenú na šeku, a to určenej osobe alebo majiteľovi šeku. Cestovný šek používaný v oblasti cestovného ruchu upravuje 720 Obchodného zákonníka ako cenný papier, ktorý oprávňuje osobu v ňom uvedenú na prijatie sumy v ňom určenej pri predložení šeku na výplatu. Šek ako cenný papier musí obsahovať: označenie, že ide o šek, a to v jazyku, v ktorom je šek vystavený, bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu, meno šekovníka, t. j. osoby, ktorá má platiť, miesto platenia, dátum a miesto vystavenia šeku, podpis vystaviteľa. Náložné listy a skladiskové listy Náložné listy sú listiny vydávané individuálne dopravcom odosielateľovi. Náložný list je tovarovým cenným papierom, s ktorým sú spojené práva požadovať od dopravcu vydanie zásielky v súlade s obsahom náložného listu. Náložný list môže byť vystavený na doručiteľa alebo na meno určenej osoby, prípadne na rad určitej osoby. Môže byť vydaný vo viacerých rovnopisoch, pričom sa na každý rovnopis vyznačí ich počet. Náložný list by mal obsahovať: určenie osoby dopravcu, určenie osoby odosielateľa, označenie prepravovanej veci, 30 Zaujíma nás váš názor. Píšte nám svoje postrehy na sluzby@pp.sk. Názory ostatných kolegov z odboru nájdete v Mzdovej kaviarni na

33 Podvojné účtovníctvo údaj, či bol vydaný na doručiteľa alebo na meno príjemcu, alebo na jeho rad, miesto určenia, miesto a deň vydania. Skladiskový list je tovarovým cenným papierom, s ktorým je spojené právo požadovať vydanie skladovanej veci. Môže znieť na meno alebo na doručiteľa. Skladiskový list sa vydáva najmä v prípadoch, ak sa neuzatvára písomná zmluva o skladovaní. Náložné listy a skladiskové listy patria svojím charakterom medzi dlhové cenné papiere a finančným majetkom charakteru cenných papierov sa stávajú až vtedy, keď ich účtovná jednotka obstará odplatne. Skladiskové záložné listy a tovarové záložné listy Skladiskový záložný list je potvrdením o prevzatí tovaru na skladovanie vo verejnom sklade na základe zmluvy o skladovaní. Môže ho vydávať len právnická osoba, ktorá prevádzkuje verejný sklad podľa zákona č. 144/1998 Z. z. o skladiskovom záložnom liste a tovarovom záložnom liste na základe povolenia vydaného Ministerstvom pôdohospodárstva SR. Je s ním spojené právo nakladať s tovarom, na ktorý znie, a to bez obmedzenia. Skladá sa z dvoch častí. Prvou časťou je majetkový list, s ktorým je spojené právo nakladať s tovarom, na ktorý znie, v rozsahu obmedzenom záložným právom majiteľa záložného listu. Druhou oddeliteľnou časťou je záložný list, s ktorým je spojené právo na zaplatenie peňažnej sumy na ňom uvedenej a záložné právo k tovaru, na ktorý znie, ktoré zabezpečuje túto pohľadávku. Tovarový záložný list je potvrdením o tom, že vystaviteľ dal tovar do zálohy na zabezpečenie peňažného záväzku na ňom uvedenom. Ide o osvedčenie záložného práva dlžníkom na svoj tovar v prospech veriteľa. Vydaný tovarový záložný list sa registruje na Ministerstve pôdohospodárstva SR. Skladiskové záložné listy a tovarové záložné listy sú cenné papiere, pomocou ktorých možno získať úver, zabezpečiť záväzok a zriadiť záložné právo. Ide o cenné papiere na rad vydávané individuálne v listinnej podobe. Majú charakter dlhového cenného papiera. Ako o cenných papieroch sa o nich účtuje vtedy, ak ich účtovná jednotka obstarala odplatne. Investičné certifikáty Investičný certifikát je cenný papier, ktorého hodnota je naviazaná na hodnotu indexov, úrokových mier, akcií, dlhových cenných papierov, výmenných kurzov, komodít, s ktorým je spojené právo nadobudnúť finančný nástroj, ktorý je podkladom investičného certifikátu. Investičné certifikáty môžu emitovať len banky. Družstevné podielnické listy Družstevné podielnické listy sú cenné papiere na meno alebo na doručiteľa, ktoré vydali družstvá na majetkové podiely oprávneným osobám, ktoré neboli členmi družstva v procese transformácie poľnohospodárskych družstiev podľa zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyrovnaní majetkových nárokov v družstvách. Podielnický list musí obsahovať: obchodné meno a sídlo družstva, ktoré podielnický list vydalo, menovitú hodnotu podielnického listu, označenie, či ide o podielnický list na meno alebo na doručiteľa, pri podielnickom liste na meno aj meno majiteľa podielnického listu (podielnika), dátum vydania podielnického listu. exekučného konania podľa 60 odseku 2 Exekučného poriadku, v ktorom je uvedená najmä výška vymoženej pohľadávky oprávneného, výška vymožených trov oprávneného, ako aj výška odmeny exekútora. Príklad 3: Notár prijal dňa preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov za právne služby v hotovosti. Napriek tomu, že podľa 2 písm. i) zákona č. 289/2008 Z. z. aj preddavok prijatý v hotovosti je tržbou, notár nebol povinný použiť na evidenciu tržby registračnú pokladnicu. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od ( 18cb) sa na podnikateľa, ktorý poskytuje službu uvedenú pod kódom Právne činnosti, vzťahuje povinnosť používať registračnú pokladnicu až od Notár dňa vystavil za poskytnuté služby faktúru; klient predpísanú sumu na úhradu zaplatil v notárskej kancelárii v hotovosti dňa Notár je povinný odovzdať klientovi pokladničný doklad z registračnej pokladnice, ktorý obsahuje povinné údaje podľa 8 ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z. Pokiaľ sa advokát, notár alebo súdny exekútor rozhodne pre používanie virtuálnej registračnej pokladnice, predloží písomnú Žiadosť o pridelenie kódu VRP na ktorýkoľvek daňový úrad. Ak sa žiadosť o registráciu podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vypracoval: Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica Odbor daňovej metodiky jún 2015 POZNÁMKA Podielnik má právo podieľať sa na zisku družstva, na spätný prevod, t. j. odkúpenie podielnického listu družstvom, a tiež byť prijatý za člena družstva, ktorého podielnický list vlastní. 31 8/2015

34 Podvojné účtovníctvo VYBERÁME Z VAŠICH OTÁZOK Účtovanie a evidovanie hodnoty cenných papierov v obci Akým spôsobom je potrebné účtovať o zámere prevedenia konečného zostatku majetkovej hodnoty cenných papierov v evidencii a vlastníctve obce? Odpoveď: Obec v prípade zmeny hodnoty majetku v realizovateľných cenných papieroch postupuje v súlade s opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/16786/ , ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov (ďalej len opatrenie MF SR ). Podľa ustanovenia 24 ods. 1 opatrenia MF SR sa o úrokovom výnose (ak sa suma 1 748,39 eura definuje ako kreditný úrok) účtuje na ťarchu príslušného účtu cenného papiera, pričom sa tento úrokový výnos účtuje na analytický účet k príslušnému účtu cenných papierov a v prospech účtu 665 Výnosy z dlhodobého finančného majetku. Tvorba oceňovacieho rozdielu z precenenia majetku a záväzkov sa účtuje na účte 414 Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov. Samotné prevedenie konečného zostatku nemá obec ako účtovná jednotka právo presunúť na účet 428. Prostredníctvom účtu 428 má právo obec (ktorá je v postavení účtovnej jednotky v prostredí územnej samosprávy) účtovať o opravách z minulých období a o tých skutočnostiach, ktoré priamo definuje opatrenie MF SR. Je potrebné spomenúť, že opatrenie MF SR pri cenných papieroch tento spôsob neupravuje. Zároveň za opravu chýb minulých účtovných období sa nepovažujú rozdiely zo zmeny účtovnej hodnoty majetku a záväzku. Je teda vhodné spomenúť, že v zmysle menovaného ustanovenia opatrenia MF SR obec účtuje o konečnom zostatku hodnoty cenných papierov na účte cenných papierov, ako aj majetkovej hodnoty na účte oceňovacích rozdielov k 31. decembru 2014 prostredníctvom uzávierkového účtu Cenné papiere v podvojnom účtovníctve Zásady pre členenie cenných papierov a ich účtovanie sú upravené v 14 opatrenia Ministerstva financií SR č / , ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (postupy účtovania). Zásady členenia rešpektujú členenie na základe vzťahu majiteľa cenných papierov k ich emitentovi na: majetkové cenné papiere prinášajú pravidelné výnosy plynúce z vlastníctva alebo držby cenného papiera vo forme dividend, úrokov, tantiém, podielu na zisku, umožňujú podieľať sa na rozhodovaní, podnikaní a zhodnocovaní vkladov, nezakladajú nárok na vrátenie čiastky zodpovedajúcej výške majetkových vkladov, dlhové cenné papiere vychádzajú z úverového vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, kde emitentovi, ktorý je dlžníkom, vzniká povinnosť splatiť držiteľovi alebo majiteľovi, ktorý je veriteľom, hodnotu cenného papiera a k tomu úrok, prípadne inú dohodnutú odmenu. Z časového hľadiska sa cenné papiere účtujú ako: dlhodobý finančný majetok, ktorým podľa 12 ods. 1 postupov účtovania je majetok, ktorého doba použiteľnosti, dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je dlhšia ako jeden rok podľa 14 ods. 2 písm. a) postupov účtovania sa ako dlhodobý finančný majetok účtujú: cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke, cenné papiere a podiely v spoločnosti s podstatným vplyvom, realizovateľné cenné papiere a podiely, dlhové cenné papiere držané do doby splatnosti; krátkodobý finančný majetok, ktorým podľa 12 ods. 1 postupov účtovania je majetok, ktorého doba použiteľnosti, dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je najviac jeden rok podľa 14 ods. 2 písm. b) postupov účtovania sa ako krátkodobý finančný majetok účtujú: majetkové cenné papiere určené na obchodovanie, dlhové cenné papiere určené na obchodovanie, dlhové cenné papiere so splatnosťou do jedného roka držané do doby splatnosti, vlastné akcie a vlastné obchodné podiely, vlastné dlhopisy, ostatné realizovateľné cenné papiere. Na účely účtovania sú cenné papiere vymedzené ako: podielové cenné papiere a podiely, realizovateľné cenné papiere a podiely, dlhové cenné papiere držané do splatnosti, obchodovateľné cenné papiere. Cenné papiere a podiely sa oceňujú podľa 25 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Pri obstaraní sa v súlade s 25 ods. 1 písm. a) bodu 3 zákona o účtovníctve oceňujú obstarávacou cenou, ktorou je cena, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s obstaraním. Súčasťou obstarávacej ceny cenných papierov a podielov sú podľa 14 ods. 1 postupov účtovania náklady súvisiace s obstaraním, napr. poplatky a provízie maklérom, poradcom, burzám. Súčasťou obstarávacej ceny nie sú úroky z úverov na obstaranie cenných papierov a podielov, kurzové rozdiely a náklady spojené s držbou 32 Zaujíma nás váš názor. Píšte nám svoje postrehy na sluzby@pp.sk. Názory ostatných kolegov z fachu nájdete v Daňovej kaviarni na

35 Podvojné účtovníctvo cenných papierov a podielov. Pri bezodplatnom nadobudnutí cenných papierov a podielov sa aplikuje ocenenie reprodukčnou obstarávacou cenou podľa 25 ods. 1 písm. d) bod 1 zákona o účtovníctve, ktorou je cena, za ktorú by sa majetok obstaral, keď sa o ňom účtuje. Výnimka pri zahrnovaní obstarávacej ceny do daňových výdavkov sa uplatňuje: pri cenných papieroch prijatých na trh burzy cenných papierov, pri ktorých obstarávacia cena nie je vyššia a príjem z predaja nie je nižší ako odchýlka 10 % od priemerného kurzu zverejneného burzou cenných papierov v deň ich nákupu a predaja alebo ak cenný papier nebol tento deň obchodovaný, posledný zverejnený priemerný kurz pri takýchto cenných papieroch sa ako daňový výdavok uzná obstarávacia cena upravená o rozdiel z ocenenia na reálnu hodnotu zahrnovaný do základu dane, pri dlhopisoch, pri ktorých je predajná cena nižšia o výšku výnosu z dlhopisu zahrnutého do základu dane do doby predaja alebo splatnosti dlhopisu daňovým výdavkom je obstarávacia cena, u daňovníkov, ktorí vykonávajú obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitných predpisov daňovým výdavkom je výdavok do výšky účtovanej ako náklad. V priebehu obstarávania sa jednotlivé zložky obstarávacej ceny nakupovaných cenných papierov a podielov účtujú na účtoch: 043 Obstaranie dlhodobého finančného majetku, 259 Obstaranie krátkodobého finančného majetku. Po skončení procesu obstarávania sa z účtu obstarávania cenné papiere a podiely prevedú do finančného majetku a zaúčtujú na príslušný účet cenných papierov a podielov v účtovej skupine: 06 Dlhodobý finančný majetok, 25 Krátkodobý finančný majetok. Na účtoch cenných papierov a podielov sa sledujú na samostatných analytických účtoch podľa druhu cenných papierov, emitentov a mien, na ktoré cenné papiere a podiely znejú. Účtovný prípad MD D Obstaranie dlhodobého finančného majetku cena obstarania náklady súvisiace s obstaraním bezodplatné nadobudnutie v reprodukčnej obstarávacej cene Prevod do dlhodobého finančného majetku podielové cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke podielové cenné papiere a podiely v spoločnosti s podstatným vplyvom realizovateľné cenné papiere a podiely dlhové cenné papiere držané do splatnosti Obstaranie krátkodobého finančného majetku cena obstarania náklady súvisiace s obstaraním bezodplatné nadobudnutie v reprodukčnej obstarávacej cene Prevod do krátkodobého finančného majetku majetkové cenné papiere na obchodovanie vlastné akcie a vlastné obchodné podiely dlhové cenné papiere na obchodovanie dlhové cenné papiere so splatnosťou do jedného roka držané do splatnosti ostatné realizovateľné cenné papiere POZNÁMKA Výdavky na obstaranie cenných papierov a podielov v čase obstarania nie sú daňovým výdavkom. V čase obstarávania sa v účtovej triede 5 Náklady neúčtuje. Výdavky vo výške úhrnu obstarávacích cien akcií a úhrnu obstarávacích cien ostatných cenných papierov a výdavky vo výške obstarávacej ceny obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve sú daňovým výdavkom podľa 19 ods. 2 písm. f) a g) zákona o dani z príjmov až v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, a to len do výšky príjmu z ich predaja. VYBERÁME Z VAŠICH OTÁZOK Zaradenie príjmu z predaja akcií Fyzická osoba kúpila v r obchodný podiel v s. r. o. Medzitým sa tá s. r. o. pretransformovala na a. s. Po transformácii sa tá fyzická osoba stala majiteľom akcií. V r ich predala. Bude to v daňovom priznaní ako predaj obchodného podielu alebo akcií? Čo bude obstarávacia cena? Cena, za ktorú fyzická osoba obstarala obchodný podiel? Odpoveď: V prípade predaja akcií vlastnených akcionárom v akciovej spoločnosti, ktorá vznikla pretransformovaním s. r. o. na a. s., ide o príjem z predaja cenných papierov podľa 8 ods. 1 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP ). Tieto môžu byť oslobodené do výšky 500 eur v súlade s 9 ods. 1 písm. i) ZDP. Záver: Ide o príjem z predaja cenných papierov (akcií) podľa 8 ods. 1 písm. e) ZDP. ZRNKO MÚDROSTI Chyby a omyly druhých sú vždy dôvodom k radosti. ANDRÉ GIDE 33 8/2015

36 Podvojné účtovníctvo Príklad č. 2: Účtovná jednotka na účte 251 Majetkové cenné papiere na obchodovanie eviduje akcie obstarané: v januári: ks akcií AA, a. s., v obstarávacej cene 10, v marci: 500 ks akcií AA, a. s., v obstarávacej cene 13, v apríli: 500 ks akcií BB, a. s., v obstarávacej cene 15. V máji sa rozhodla predať 400 ks akcií AA, a. s. Pri ocenení úbytku rovnakého druhu cenných papierov bude postupovať spôsobom určeným v internej smernici. Na ocenenie úbytku môže použiť: metódu váženého aritmetického priemeru: (1 000 x 10) + (500 x 13) : ( ) = 11, alebo metódu FIFO: 10. FINANČNÉ RIADITEĽSTVO INFORMUJE Metodický pokyn k 5a 6zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov k určeniu základu dane a sadzby dane pri návesových jazdných súpravách Určenie základu dane pri návesových jazdných súpravách Zákon o dani z motorových vozidiel upravuje základ dane v 5. Podľa 5 ods. 3 zákona o dani z motorových vozidiel základom dane pri úžitkovom vozidle a autobuse je ich najväčšia prípustná celková hmotnosť alebo celková hmotnosť v tonách a počet náprav podľa dokladu; úžitkovým vozidlom sa na účely tohto zákona rozumie vozidlo kategórie M2, M3, N1 až N3 a O1 až O4. Zákon o dani z motorových vozidiel v 5 ods. 4 vymedzuje najväčšiu prípustnú celkovú hmotnosť vozidla, ktorá je uvedená v doklade vozidla. Najväčšia prípustná celková hmotnosť jednotlivého vozidla tvoriaceho návesovú jazdnú súpravu je súčet najväčších prípustných hmotností pripadajúcich na jednotlivé nápravy uvedených v doklade, ktorým je osvedčenie o evidencii časť I a osvedčenie o evidencii Príklad č. 1: Účtovná jednotka obstarala na základe mandátnej zmluvy s obchodníkom s cennými papiermi 100 ks akcií akciovej spoločnosti, a to s úmyslom obchodovania s nimi. Kúpna cena akcie bola 10, poplatok obchodníkovi 1 % a poplatok burze 0,5 %. Účtovný prípad Suma MD D Kúpna cena 100 ks x Poplatok obchodníkovi s cennými papiermi 1 % Poplatok burze 0,5 % Prevod akcií na účet majetkových cenných papierov na obchodovanie v obstarávacej cene Na ocenenie úbytku rovnakého druhu cenných papierov zákon o účtovníctve umožňuje použiť cenu zistenú váženým aritmetickým priemerom alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku príslušného druhu majetku sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku tohto majetku, tzv. FIFO. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, alebo k inému dňu účtovného obdobia, ak je to potrebné, sa cenné papiere a podiely oceňujú reálnou hodnotou. Podľa 27 ods. 1 zákona o účtovníctve trhovou cenou (cenou vyhlásenou na burze v deň ocenenia) alebo kvalifikovaným odhadom (ak trhová cena nie je k dispozícii) sa oceňujú cenné papiere a podiely na základnom imaní, s výnimkou cenných papierov držaných do splatnosti, cenných papierov emitovaných účtovnou jednotkou a podielov na základnom imaní v obchodných spoločnostiach, pre ktoré je účtovná jednotka materskou účtovnou jednotkou alebo v ktorých má podstatný vplyv, a podielov na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera. Podľa 27 ods. 9 zákona o účtovníctve sa pri cenných papieroch držaných do splatnosti ich ocenenie odo dňa vyrovnania ich nákupu do dňa ich splatnosti zvyšuje o úrokové výnosy. Podiely na základnom imaní v obchodných spoločnostiach, pre ktoré je účtovná jednotka materskou účtovnou jednotkou alebo v ktorých má podstatný vplyv, môžu byť ocenené metódou vlastného imania (tak, že podiel na základnom imaní, ktorý je pri obstaraní ocenený obstarávacou cenou, sa upraví na hodnotu zodpovedajúcu miere účasti účtovnej jednotky na vlastnom imaní spoločnosti, v ktorej má podiel). Pri cenných papieroch emitovaných účtovnou jednotkou sa ich ocenenie odo dňa vyrovnania emisie do dňa splatnosti postupne zvyšuje o úrokové náklady na emitované cenné papiere. Uvedené ocenenie trhovou cenou, kvalifikovaným odhadom a metódou vlastného imania neplatí pre mikro účtovné jednotky, ktoré v súlade 27 ods. 11 zákona o účtovníctve cenné papiere a podiely neoceňujú reálnou hodnotou ani metódou vlastného imania. Mikro účtovných jednotiek sa týka len zvýšenie ocenenia pri cenných papieroch držaných do dňa ich splatnosti o úrokové výnosy a zvýšenie ocenenia pri emitovaných cenných papieroch o úrokové náklady. Zmena reálnej hodnoty cenných papierov a podielov sa podľa 14 postupov účtovania účtuje nasledovne: zmena reálnej hodnoty majetkových cenných papierov určených na obchodovanie sa podľa 14 ods. 8 postupov účtovania účtuje: pri znížení hodnoty v prospech účtu krátkodobého finančného majetku so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 564 Náklady na precenenie cenných papierov, 34 Uvítali by ste konkrétnu tému zo mzdovej oblasti? Pošlite svoj tip na sevcikova@pp.sk.

37 Podvojné účtovníctvo pri zvýšení hodnoty na ťarchu účtu finančného majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 664 Výnosy z precenenia cenných papierov, zmena reálnej hodnoty dlhových cenných papierov určených na obchodovanie sa podľa 14 ods. 9 postupov účtovania účtuje: zníženie menovitej hodnoty kupónových dlhopisov na ťarchu účtu 566 Náklady na krátkodobý finančný majetok súvzťažne s účtom finančného majetku, zvýšenie menovitej hodnoty kupónových dlhopisov v prospech účtu 666 Výnosy z krátkodobého finančného majetku súvzťažne s účtom finančného majetku. Zmena ocenenia reálnou hodnotou pri diskontovaných cenných papieroch je podľa 14 ods. 10 postupov účtovania súčasťou úrokového výnosu. Zmena reálnej hodnoty cenných papierov a podielov, ktoré tvoria podiel na základnom imaní inej účtovnej jednotky a nie sú cenným papierom alebo podielom v dcérskej účtovnej jednotke alebo v účtovnej jednotke s podstatným vplyvom, sa podľa 14 ods. 11 postupov účtovania účtuje na ťarchu účtu vecne príslušného účtu majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 414 Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov (ak predpokladané budúce úžitky z týchto cenných papierov a podielov sú nižšie ako ocenenie metódou vlastného imania, účtuje sa opravná položka k tomuto majetku podľa 18 ods. 2 a 3 postupov účtovania). Zmena reálnej hodnoty cenných papierov a podielov, ktoré tvoria podiel na základnom imaní účtovnej jednotky, pre ktorú je účtovná jednotka materskou účtovnou jednotkou alebo v ktorej má podstatný vplyv, sa pri ocenení metódou vlastného imania účtuje podľa 14 ods. 12 postupov účtovania na ťarchu alebo v prospech samostatného analytického účtu príslušného finančného majetku súvzťažne s účtom 414 Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov (pri predaji uvedených cenných papierov a podielov sa zaúčtovaná zmena hodnoty zruší opačným účtovným zápisom). Pri dlhových cenných papieroch sa o úrokovom výnose účtuje podľa 14 ods. 3 postupov účtovania na ťarchu príslušného účtu na samostatnom analytickom účte a v prospech účtu účtovej skupiny 66 Finančné výnosy. Zvýšenie reálnej hodnoty emitovaných cenných papierov účtovnou jednotkou o úrokové náklady sa v súlade s 27 ods. 9 zákona o účtovníctve a 70 ods. 2 postupov účtovania účtuje na ťarchu účtu 562 Úroky. Druh cenného papiera ocenenie na reálnu hodnotu Obchodovateľné majetkové cenné papiere účtované na účte 251 ocenené na trhovú cenu Obchodovateľné dlhové cenné papiere účtované na účte 253 ocenené na trhovú cenu Majetkové cenné papiere a podiely účtované na účte 061 ocenené metódou vlastného imania Majetkové cenné papiere a podiely účtované na účte 062 ocenené metódou vlastného imania Realizovateľné cenné papiere účtované na účte 063 ocenené metódou vlastného imania zníženie ocenenia tvorba opravnej položky ( 18 ods. 2 a 3) Zvýšenie ocenenia Zníženie ocenenia MD D MD D časť II. Návesovú jazdnú súpravu tvorí ťahač a náves. Na účely určenia základu dane sa pri vozidle ťahač alebo náves vychádza z údaja na riadku 33 najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravu, pretože iba ťahač a náves sú vozidlami návesovej jazdnej súpravy. Tento údaj slúži na určenie základu dane za každý ťahač a každý náves aj napriek tomu, že netvoria pár (to isté platí pri určení základu dane, ak je viac ťahačov alebo návesov). Podľa vyhlášky č. 116/1997 Z. z. o podmienkach premávky vozidiel na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 116/1997 Z. z. ) dokladom, v ktorom boli uvedené údaje o vozidle, boli technické preukazy, osvedčenia o evidencii a technické osvedčenia vozidiel. Táto vyhláška bola zákonom č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciáchaozmeneadoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 725/2004 Z. z. ) zrušená s účinnosťou od 1. marca Podľa 112 ods. 1 prechodného ustanovenia zákona č. 725/2004 Z. z. technické preukazy vozidiel, osvedčenia o evidencii vozidiel a technické osvedčenia vozidiel vydané predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú v platnosti. Pretože vyhláška č. 116/1997 Z. z. upravuje celkovú hmotnosť vozidla a táto hmotnosť je uvedená v dokladoch vozidiel vydaných do 1. marca 2005, ktoré zostávajú v platnosti, základom dane pri týchto vozidlách je celková hmotnosť vozidla. Celkovou hmotnosťou podľa 5ods.5 zákona o dani z motorových vozidiel je súčet pohotovostnej hmotnosti a užitočnej hmotnosti. Celková hmotnosť jednotlivého vozidla tvoriaceho návesovú jazdnú súpravu je súčet hmotností pripadajúcich na jednotlivé nápravy uvedených v doklade. Celková hmotnosť jednotlivého vozidla tvoriaceho návesovú jazdnú súpravu sa použije vždy pri vozidlách ťahača a návesu, pretože ťahač a náves sú vozidlami návesovej jazdnej súpravy. Tento údaj slúži na určenie základu dane za každý ťahač a každý náves aj napriek tomu, že 35 8/2015

38 Podvojné účtovníctvo netvoria pár (to isté platí pri určení základu dane, ak je viac ťahačov alebo návesov). Určenie ročnej sadzby dane pri návesových jazdných súpravách Ročné sadzby dane z motorových vozidiel sú upravené v 6 zákona o dani z motorových vozidiel. Pri vozidlách ťahač a náves sa ročná sadzba dane, ktorá je uvedená v prílohe č. 1, určuje zo základu dane, ktorý v prípade vozidiel tvoriacich návesovú jazdnú súpravu je upravený v 5 ods. 3 zákona o dani z motorových vozidiel v nadväznosti na ods. 4 a 5 podľa toho, aký doklad má vozidlo vydaný. Zákon o dani z motorových vozidiel pri určení ročnej sadzby dane určil iba jednu výnimku v prípade daňovníka, ktorý podáva daňové priznanie k dani z motorových vozidiel a v daňovom priznaní uvedie ťahač a náves, ktoré tvoria návesovú jazdnú súpravu. V prípade ťahača a návesu sa ťahač a osobitne náves zaradí do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane, než do akej by patrili podľa najväčšej prípustnej celkovej hmotnosti alebo celkovej hmotnosti uvedenej v doklade. Ťahač a náves sa zaradí do najbližšej nižšej daňovej skupiny iba raz, ak sa aj použili počas zdaňovacieho obdobia v rôznych návesových jazdných súpravách; na zmeny počas zdaňovacieho obdobia sa neprihliada. Ak ťahač a náves v daňovom priznaní nebudú tvoriť návesovú jazdnú súpravu, v takomto prípade sa nemôžu zaradiť do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane. Vypracoval: Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica Odbor daňovej metodiky máj 2015 POZNÁMKA Postupy účtovania v 14 ods. 17 umožňujú účtovanie o presunoch medzi jednotlivými skupinami cenných papierov, ak cenný papier určený na obchodovanie stratí charakter evidovaného cenného papiera a presunie sa do inej skupiny cenných papierov podľa nového zámeru účtovnej jednotky. Druh cenného papiera ocenenie na reálnu hodnotu Ostatné realizovateľné cenné papiere účtované na účte 257 ocenené metódou vlastného imania zníženie ocenenia tvorba opravnej položky ( 18 ods. 2 a 3) Dlhové cenné papiere kupónové držané do splatnosti, účtované na účte 065 zvýšenie ocenenia o dosiahnutý úrokový výnos Dlhové cenné papiere diskontované držané do splatnosti, účtované na účte 065 zvýšenie ocenenia o dosiahnutý úrokový výnos Dlhové cenné papiere kupónové držané do splatnosti, s dobou splatnosti do jedného roka, účtované na účte 256 zvýšenie ocenenia o dosiahnutý úrokový výnos Dlhové cenné papiere diskontované držané do splatnosti, s dobou splatnosti do jedného roka, účtované na účte 256 zvýšenie ocenenia o dosiahnutý úrokový výnos Krátkodobé dlhopisy emitované účtovnou jednotkou, účtované na účte 241 zvýšenie ocenenia o úrokový náklad Dlhodobé dlhopisy emitované účtovnou jednotkou, účtované na účte 473 zvýšenie ocenenia o úrokový náklad Vydané vlastné zmenky účtované na účte 322 zvýšenie ocenenia o úrokový náklad Zvýšenie ocenenia Zníženie ocenenia MD D MD D Mikro účtovné jednotky cenné papiere a podiely neoceňujú reálnou hodnotou a neuplatňujú ocenenie metódou vlastného imania. Ak účtovná jednotka oceňovala cenné papiere a podiely reálnou hodnotou a používala metódu vlastného imania, k prvému dňu účtovného obdobia, v ktorom sa stane mikro účtovnou jednotkou, vykoná účtovanie o zmene metódy v súlade s 14 ods. 20 postupov účtovania tak, že: zostatok na účte 414 Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov odúčtuje opačným účtovným zápisom, ako účtovala pri účtovaní zmeny ocenenia, ak zmenu reálnej hodnoty účtovala na príslušných účtoch nákladov a výnosov, oceňovací rozdiel odúčtuje na účet 428 Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účet 429 Neuhradená strata minulých rokov (podľa toho, na ktorom vykazuje zostatok) a cenné papiere a podiely bude vykazovať v cene použitej pri ich nadobudnutí. Ak objektívne nie je možné určiť reálnu hodnotu cenného papiera alebo podielu alebo ak náklady na zistenie informácie o ich reálnej hodnote prevýšia prínosy plynúce z týchto informácií, o reálnej hodnote sa podľa 14 ods. 16 postupov účtovania neúčtuje. Účtuje sa však o alikvotnom úrokovom výnose. Príklad č. 3: Účtovná jednotka nadobudla podielové cenné papiere s cieľom dosahovania zisku ich obchodovaním na tuzemskej burze. Valné zhromaždenie rozhodlo o dlhodobom ponechaní cenných papierov s očakávaním rastu ich hodnoty. 36 Uvítali by ste konkrétnu tému z daňovej oblasti? Pošlite svoj tip na hornikova@pp.sk.

39 Podvojné účtovníctvo Účtovný prípad MD D Obstaranie cenných papierov určených na obchodovanie vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním Prevod do krátkodobého finančného majetku Presun do dlhodobého finančného majetku Výnosy plynúce z vlastníctva cenných papierov a podielov sa u vlastníka účtujú na účtoch: 665 Výnosy z dlhodobého finančného majetku,naktoromsavsúlade s 80 ods. 5 postupov účtovania v prospech účtu účtujú napr. dividendy, podiely na zisku a úroky z majetku účtovaného na účtoch účtovej skupiny 06 Dlhodobý finančný majetok, 666 Výnosy z krátkodobého finančného majetku,naktoromsavsúlade s 80 ods. 6 postupov účtovania v prospech účtu účtujú dividendy, podiely na zisku a úroky vyplývajúce z vlastníctva majetku účtovaného na účtoch účtovej skupiny 25 Krátkodobý finančný majetok. Výnosy plynúce z vlastníctva cenných papierov patria medzi tzv. kapitálové výnosy. Ak sú vyplácané právnickej osobe vo forme podielu na zisku, vyrovnacieho podielu, podielu na likvidačnom zostatku alebo podielu na výsledku podnikania, vyplácané obchodnou spoločnosťou alebo družstvom (zo zisku vykázaného po ), nie sú podľa 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov predmetom dane. Ak sú vyplácané vo forme úrokového výnosu z cenných papierov, sú predmetomdanezpríjmov,zákonodanizpríjmovichv 12akopríjmy,ktorénie sú predmetom dane, a v 13 ako príjmy oslobodené od dane nevymedzuje. Ak je z výnosov z vlastníctva cenných papierov daň vybraná zrážkou podľa 43 zákona o dani z príjmov, daňová povinnosť sa považuje za splnenú vykonaním zrážky dane. Daň vybranú zrážkou je možné považovať za preddavok na daň jedine vtedy, ak bola podľa 43 ods. 6 písm. c) zákona o dani z príjmov vybraná z príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) tuzemskou spoločnosťou. Účtovný prípad MD D Predpis nároku na výnosy z majetkových cenných papierov: podiely na zisku, dividendy, úroky, vyrovnací podiel, likvidačný zostatok , 666 Úrokový výnos z dlhových cenných papierov zvýšenie reálnej hodnoty: ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ku dňu splatnosti 06X, 25X 665, 666 Daň vyberaná zrážkou, nepovažovaná za preddavok na daň z príjmu , 666 Pri predaji cenných papierov sa u predávajúceho účtuje: finančný výnos na účte 661 Tržby z predaja cenných papierov a podielov, na ktorom sa v súlade s 80 ods. 1 postupov účtovania v prospech účtu účtuje predaj cenných papierov dlhodobého aj krátkodobého charakteru účtovaných na účtoch 061 Podielové cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke, 062 Podielové cenné papiere a podiely v spoločnosti s podstatným vplyvom, 063 Realizovateľné cenné papiere a podiely, 069 Ostatný dlhodobý finančný majetok a na účtoch účtovej skupiny 25 Krátkodobý finančný majetok, finančný náklad na účte 561 Predané cenné papiere a podiely,naktorom sa v súlade s 70 ods. 1 postupov účtovania účtuje úbytok cenných papierov a podielov so súvzťažným zápisom na účtoch účtových skupín 06 Dlhodobý finančný majetok a 25 Krátkodobý finančný majetok LEGISLATÍVA Zbierka zákonov v roku 2015 uverejnila: Čiastka 41 Nariadenie vlády Slovenskej republikyč. 134/2015 Z. z., ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 237/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupe Slovenského pozemkového fondu pri poskytovaní náhradných pozemkov v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 83/2011 Z. z. Účinnosť: od 1. júla 2015 Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 135/2015 Z. z., ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 437/2006 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu väzby v znení neskorších predpisov. Účinnosť: od 1. júla 2015 Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 136/2015 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení vyhlášky č. 500/2013 Z. z. Účinnosť: od 1. júla 2015 Výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 137/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/2014 Z. z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy v znení výnosu Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 276/2014 Z. z. Účinnosť: od 1. júla 2015 Čiastka 42 Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 138/2015 Z. z. o vyhlásení nových volieb do orgánov samosprávy obcí. Platnosť: od 20. júna 2015 Čiastka 43 Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 139/2015 Z. z. sp. zn. PL. ÚS 10/2014 z 29. apríla 2015 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovení /2015

40 Podvojné účtovníctvo ods. 5 až 7 a 63 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, 116 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a 76a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov s čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky, čl.7ods.1,čl.10ods.2a3ačl.13listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Účinnosť: od 23. júna 2015 Čiastka 44 Zákon č. 140/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Účinnosť: od 1. júla 2015 Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 141/2015 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 31/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb. Účinnosť: od 1. júla 2015 Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 142/2015 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 125/2015 Z. z. o registri adries a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Účinnosť: od 1. júla 2015 Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 143/2015 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení vyhlášky č. 189/2014 Z. z. Účinnosť: od 1. júla 2015 Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 144/2015 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 222/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje pri ich predaji, ak ide o predaj dlhových cenných papierov, ku dňu predaja sa doúčtuje aj alikvotný úrokový výnos. Účtovný prípad MD D Predaj cenných papierov tržby z predaja úbytok cenných papierov X, 25X Uvedeným spôsobom sa účtuje predaj všetkých cenných papierov, bez ohľadu na to, či ide o predaj cenných papierov na obchodovanie alebo predaj akéhokoľvek iného cenného papiera z portfólia účtovnej jednotky. Príjmy z predaja cenných papierov sú príjmami podľa 2 písm. c) zákona o dani z príjmov, sú súčasťou výsledku hospodárenia a vstupujú do základu dane z príjmov. Príklad č. 4: Účtovná jednotka kúpila podielové listy otvoreného podielového fondu banky v hodnote 5 000, ktoré majú charakter krátkodobej investície bez viazanosti. Pri vyplatení podielových listov banka určila hodnotu podielových listov na a vykonala zrážku dane z výnosu (62 x 19 %) 11,78. Účtovná jednotka bude daň vybranú zrážkou považovať za preddavok na daň, výnos z vyplatenia podielových listov bude súčasťou výsledku hospodárenia. Účtovný prípad Suma MD D Obstaranie podielových listov Prevod do krátkodobého finančného majetku Vyplatenie (vrátenie) podielových listov hodnota podielových listov daň vybraná zrážkou, považovaná za preddavok na daň vyplatená čiastka , , Vyradenie z krátkodobého finančného majetku Podielové cenné papiere a podiely Podielové cenné papiere a podiely sa účtujú ako dlhodobý finančný majetok na účtoch: 061 Podielové cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke, na ktorom sa v súlade s 14 ods. 21 postupov účtovania účtujú cenné papiere a podiely priamo v dcérskej účtovnej jednotke, 062 Podielové cenné papiere a podiely v spoločnosti s podstatným vplyvom, na ktorom sa v súlade s 14 ods. 22 postupov účtovania účtujú: cenné papiere a podiely na základnom imaní v obchodnej spoločnosti, v ktorej má účtovná jednotka podstatný vplyv podľa 27 ods. 1 písm. a) zákona o účtovníctve, v zmysle ktorého sa podstatným vplyvom rozumie najmenej 20 % podiel na hlasovacích právach, cenné papiere a podiely v rámci podielovej účasti, cenné papiere a podiely v účtovnej jednotke so spoločným rozhodujúcim vplyvom. Na účely účtovania a vykazovania podielových cenných papierov a podielov sa rozumie: materskou účtovnou jednotkou účtovná jednotka, ktorá má rozhodujúci vplyv v jednej alebo vo viacerých dcérskych účtovných jednotkách, pričom rozhodujúci vplyv sa posudzuje podľa 22 ods. 3 zákona o účtovníctve, v zmysle ktorého materskou účtovnou jednotkou je účtovná jednotka, Staňte sa naším fanúšikom na Facebooku, hľadajte firmu Poradca podnikateľa a dajte like. Tisíci fanúšik bude odmenený.

41 Podvojné účtovníctvo ktorá je obchodnou spoločnosťou, štátnym podnikom, družstvom alebo účtovnou jednotkou verejnej správy, ktorá v inej účtovnej jednotke, ktorá je obchodnou spoločnosťou: má väčšinu hlasovacích práv alebo má právo vymenúvať alebo odvolávať väčšinu členov štatutárneho alebo dozorného orgánu a súčasne je jej spoločníkom alebo akcionárom, alebo má právo ovládať účtovnú jednotku, ktorej je spoločníkom alebo akcionárom na základe dohody uzavretej s touto účtovnou jednotkou alebo na základe spoločenskej zmluvy alebo stanov, alebo je spoločníkom alebo akcionárom účtovnej jednotky a väčšina členov štatutárneho alebo dozorného orgánu účtovnej jednotky vykonávajúcich svoju funkciu bola vymenovaná výlučne prostredníctvom výkonu hlasovacích práv spoločníka alebo akcionára, ktorý je materskou účtovnou jednotkou, alebo je spoločníkom alebo akcionárom a na základe dohody s inými jej spoločníkmi alebo akcionármi má väčšinu hlasovacích práv; dcérskou účtovnou jednotkou účtovná jednotka, v ktorej má iná účtovná jednotka rozhodujúci vplyv, a to vrátane každej dcérskej účtovnej jednotky konečnej materskej účtovnej jednotky, t. j. účtovná jednotka, v ktorej materská účtovná jednotka má práva podľa 22 ods. 3 zákona o účtovníctve, je dcérska účtovná jednotka; podielovou účasťou aspoň 20 % podielu na základnom imaní v inej účtovnej jednotke; spoločným rozhodujúcim vplyvom zmluvne dohodnuté zdieľanie rozhodujúceho vplyvu. Vymedzenie podielových cenných papierov a vkladov vychádza z definície vkladu spoločníka, ktorým podľa 59 Obchodného zákonníka je súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti. Vklad spoločníka: pri akciovej spoločnosti je rozdelený na určitý počet akcií a podiel spoločníka na akciovej spoločnosti je vyjadrený podielovými cennými papiermi, pri ostatných obchodných spoločnostiach a družstvách je vklad vyjadrený jednou sumou a listina osvedčujúca vklad spoločníka nemá povahu cenného papiera. O vkladoch účtuje spoločník obchodnej spoločnosti ako o cenných papieroch a podieloch, ktoré tvoria finančný majetok, a prijímateľ vkladu ako o základnom imaní. Podielové cenné papiere sú majetkové cenné papiere (akcie, dočasné listy), ktoré umožňujú ich majiteľom podieľať sa na rozhodovaní na podnikaní a zhodnocovaní svojich vkladov a súčasne prinášajú ich majiteľom výnosy vo forme dividend, tantiém. Zhodnotiť ich možno aj predajom. Pri zániku spoločnosti má majiteľ nárok na podiel na likvidačnom zostatku. Podielové cenné papiere možno nadobudnúť: investovaním do akciovej spoločnosti pri jej vzniku, dodatočnými vkladmi alebo dodatočným upísaním akcií do existujúcej spoločnosti, kúpou na kapitálovom trhu alebo kúpou v individuálnom obchode. Podiel je vklad spoločníka do obchodnej spoločnosti, s výnimkou akciovej spoločnosti, a vyjadruje podiel spoločníka na spoločnosti. Obchodný zákonník cenová regulácia v tepelnej energetike v znení vyhlášky č. 190/2014 Z. z. Účinnosť: od 1. júla 2015 Čiastka 45 Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 145/2015 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Záhorské Pomoravie. Účinnosť: od 1. júla 2015 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 146/2015 Z. z. o prístupe Slovenskej republiky k Protokolu z roku 2002 k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974 (PAL PROT 2002). Platnosť: od 30. júna 2015 Čiastka 46 Opatrenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 147/2015 Z. z., ktorým sa ustanovujú základné sumy výdavkov na vzdelanie pre jednotlivé krajiny. Účinnosť: od 1. júla 2015 Čiastka 47 Zákon č. 148/2015 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Účinnosť: od 31. júla 2015 Oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 149/2015 Z. z. o uložení dodatku ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa a kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Platnosť: od 7. júla 2015 Oznámenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 150/2015 Z. z. o vydaní výnosu, ktorým sa ustanovujú kritériá a postup na vyhodnocovanie žiadostí o poskytnutie dotácie. Platnosť: od 7. júla 2015 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 151/2015 Z. z. o prijatí zmien a doplnkov príloh 39 8/2015

42 Podvojné účtovníctvo A a B k Európskej dohode o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR). Platnosť: od 7. júla 2015 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 152/2015 Z. z. o prijatí zmien a doplnkov k Poriadku pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID) dodatok C k Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) prijatému v Berne 9. mája 1980 v znení Protokolu 1999 o zmene Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) z 9. mája Platnosť: od 7. júla 2015 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 153/2015 Z. z. o prijatí zmien a doplnkov Dohody o medzinárodnej železničnej preprave tovaru (SMGS). Platnosť: od 7. júla 2015 Čiastka 48 Zákon č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Účinnosť: od 7. júla 2015 Výnos Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 155/2015 Z. z. o poskytovaní dotácií zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy na úseku registra adries. Účinnosť: od 7. júla 2015 Čiastka 49 Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 156/2015 Z. z., ktorým sa mení opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 415/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje definuje podiel v 61 ako mieru účasti na čistom obchodnom imaní spoločnosti. Obchodný podiel podľa 114 Obchodného zákonníka predstavuje práva a povinnosti spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neustanovuje inak. Ide o vklady prevzaté, resp. vklady, ku ktorým sa spoločník zaviazal, bez ohľadu na to, či bol vklad už splatený. Príklad č. 5: Spoločnosť bola založená tromi spoločníkmi. Miera účasti každého je vo výške ich vkladu do základného imania. Spoločnosť k vykázala čisté obchodné imanie a výška obchodných podielov sa zvýšila pri rovnakej miere účasti. Spoločník Upísaný vklad Splatený vklad Miera účasti Obchodný podiel pri vzniku Obchodný podiel k s. r. o , s. r. o , s. r. o , Spolu Na účtoch podielových cenných papierov a podielov účtuje účtovná jednotka, ktorá je spoločníkom, o peňažných a nepeňažných vkladoch: pri vzniku spoločnosti, pri dodatočnom vklade do základného imania, pri nadobudnutí obchodného podielu prevodom. Príklad č. 6: Účtovná jednotka založila dcérsku spoločnosť. Do základného imania vložila nehnuteľnosť v ocenení: znalecký posudok: , obstarávacia cena: , oprávky do dňa vyradenia: , účtovná zostatková hodnota: , daňová zostatková hodnota: Účtovná jednotka je platiteľom DPH a má povinnosť z vecného vkladu odviesť DPH. Podľa 22 ods. 1 zákona o DPH základom dane pri dodaní tovaru je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu alebo inej osoby za dodanie tovaru, zníženú o daň. Odvod DPH je vo výške ( : 120 x 20). Ak sa dcérska spoločnosť pri svojom vzniku zaregistrovala za platiteľa, môže si uplatniť nárok na odpočet DPH. Na účely ocenenia nepeňažného vkladu sa vkladateľ a prijímateľ môžu dohodnúť na postupe: podľa 17b ods. 4 zákona o dani z príjmov a prijímateľ prevezme do účtovníctva nehnuteľnosť v cene podľa znaleckého posudku a z tejto ceny bude uplatňovať účtovný aj daňový odpis alebo podľa 17d ods. 4 zákona o dani z príjmov a prevezme do účtovníctva nehnuteľnosť v cene podľa znaleckého posudku a z tejto ceny bude uplatňovať účtovné odpisy a na daňové účely bude vychádzať z pôvodnej obstarávacej ceny u vkladateľa a bude pokračovať v odpisovaní. 40 V Novinách Daňového centra každý mesiac prinášame prehľad najdôležitejších zmien a noviniek z oblasti daní a účtovníctva. Pre odber sa prihláste na

43 Podvojné účtovníctvo Účtovný prípad Suma Vkladateľ Prijímateľ MD D MD D Upísanie vkladu Splatenie vkladu u vkladateľa hodnota vkladu zostatková cena odvod DPH oceňovací rozdiel Odpis zostatkovej ceny Vyradenie nehnuteľnosti z majetku Splatenie vkladu u prijímateľa registrovaného platiteľa DPH hodnota vkladu nárok na odpočet DPH zaradenie nehnuteľnosti do majetku Splatenie vkladu u prijímateľa neregistrovaného platiteľa DPH hodnota vkladu nárok na odpočet po registrácii Zápis základného imania do obchodného registra K zvýšeniu základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným môže dôjsť: novými peňažnými alebo nepeňažnými vkladmi, z majetku spoločnosti prevyšujúceho základné imanie. Účtovný prípad S. r. o. Spoločník MD D MD D Upísanie ďalšieho peňažného vkladu , Upísanie ďalšieho nepeňažného vkladu , Splatenie peňažného vkladu Splatenie nepeňažného vkladu pohľadávkou Zvýšenie základného imania: zo zisku z nerozdeleného zisku minulých rokov z ostatných fondov zo zisku zo štatutárnych fondov Zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra , , , , Vklad, ktorý spoločník vložil do spoločnosti, sa stáva majetkom spoločnosti a spoločník s ním nemôže voľne disponovať. Môže však disponovať svojím obchodným podielom, ktorý môže, so súhlasom valného zhromaždenia, previesť na inú osobu, a to aj pred jeho splatením. Príklad č. 7: Druhý spoločník z príkladu č. 5 na základe zmluvy o prevode obchodného podielu podľa 115 Obchodného zákonníka previedol svoj obchodný podiel inej s. r. o. za odplatu vzor informácie o dôchodkoch zo starobného dôchodkového sporenia. Účinnosť: od 1. augusta 2015 Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 157/2015 Z. z., ktorým sa ustanovuje vzor ponukového listu. Účinnosť: od 1. augusta 2015 Čiastka 50 Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 158/2015 Z. z. o požiadavkách na správnu prax prípravy transfúznych liekov. Účinnosť: od 15. júla 2015 Vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 159/2015 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 475/2013 Z. z., ktorou sa vymedzujú úseky diaľnic, rýchlostných ciest, ciest I. triedy, ciest II. triedy a ciest III. triedy s výberom mýta v znení neskorších predpisov. Účinnosť: od 15. júla 2015 Čiastka 51 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Účinnosť: od 1. júla 2016 Čiastka 52 Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok. Účinnosť: od 1. júla 2016 Čiastka 53 Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. Účinnosť: od 1. júla 2016 Čiastka 54 Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 163/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 75/2015 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka. Účinnosť: od 1. augusta 2015 Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 164/2015 Z. z., ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky 41 8/2015

44 Podvojné účtovníctvo č. 58/2013 Z. z. o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy v znení neskorších predpisov. Účinnosť: od 1. augusta 2015 Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 165/2015 Z. z. na vykonanie 4 ods. 5 zákona č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 87/2015 Z. z. Účinnosť: od 1. augusta 2015 Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 166/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 339/2008 Z. z. o poskytovaní pomoci na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pre deti v materských školách, pre žiakov na základných školách a pre žiakov na stredných školách v znení neskorších predpisov Účinnosť: od 15. augusta 2015 Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 167/2015 Z. z. o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky. Účinnosť: od 14. septembra 2015 Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 168/2015 Z. z., ktorou sa mení vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 358/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje postup a podmienky v oblasti zavádzania a prevádzky inteligentných meracích systémov v elektroenergetike. Účinnosť: od 1. augusta 2015 Vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 169/2015 Z. z. o technickom postupe pri úprave zbrane kategórie A, kategórie B alebo kategórie C na expanznú zbraň kategórie D. Účinnosť: od 1. augusta 2015 Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 170/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam rádioaktívnych materiálov, ich množstvá a ich fyzikálne a chemické parametre odôvodňujúce nízke riziko jadrovej škody. Účinnosť: od 1. januára 2016 Kupujúca s. r. o. sa zaviazala splatiť nesplatenú časť vkladu. Účtovný prípad Odplatný prevod obchodného podielu výnos z predaja úbytok predaného podielu zúčtovanie zostatku záväzku z upísaného vkladu Obstaranie obchodného podielu Právne služby súvisiace s prevodom Suma Predávajúci Kupujúci MD D MD D Nesplatený vklad Prevod obchodného podielu do majetku Podielové cenné papiere a podiely sa môžu oceňovať metódou vlastného imania, upravuje ich 27 ods. 9 zákona o účtovníctve. Zákon taxatívne povinnosť ocenenia metódou vlastného imania neurčuje, účtovná jednotka sa môže pre takého ocenenie rozhodnúť. Pri ocenení metódou vlastného imania sa postupuje tak, že podiel na základnom imaní, ktorý je pri obstaraní ocenený obstarávacou cenou, sa pri ocenení ku dňu ocenenia upraví na hodnotu zodpovedajúcu miere účasti účtovnej jednotky na vlastnom imaní spoločnosti, v ktorej má podiel na základnom imaní. Miera účasti sa zisťuje z pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu. Podiel na základom imaní sa môže oceniť aj nulou, ak hodnota zodpovedajúca miere účasti účtovnej jednotky na vlastnom imaní je rovná alebo menšia ako nula. Pri ocenení metódou vlastného imania sa v súlade s 59 ods. 7 a 14 ods. 12 postupov účtovania účtuje na účte 414 Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov: zmena reálnej hodnoty cenného papiera a podielu na ťarchu alebo v prospech účtu samostatného analytického účtu príslušného finančného majetku, pri predaji sa zaúčtovaná zmena hodnoty zruší zápisom na ťarchu alebo v prospech samostatného analytického účtu príslušného finančného majetku. Príklad č. 8: Účtovná jednotka má v majetku podielové cenné papiere a podiely: spoločnosti Prvá, a. s., v obstarávacej cene s 25 % podielom na základnom imaní, spoločnosti Druhá, s. r. o., v obstarávacej cene so 60 % podielom na základnom imaní. Účtovná jednotka sa rozhodla oceniť ich k na reálnu hodnotu metódou vlastného imania: ocenenie akcií spoločnosti Prvá, a. s., ak k vykázala čisté obchodné imanie : 42 V Novinách Mzdového centra každý mesiac prinášame prehľad najdôležitejších zmien a noviniek z oblasti miezd a personalistiky. Pre odber sa prihláste na

45 Podvojné účtovníctvo reálna hodnota akcií: x 25 % = , oceňovací rozdiel: = 3 750, ocenenie podielu Druhá, s. r. o., ak k vykázala čisté obchodné imanie : reálna hodnota podielu: x 60 % = oceňovací rozdiel: = Účtovný prípad Suma MD D Zúčtovanie oceňovacích rozdielov Prvá, a. s. aktívny oceňovací rozdiel Druhá, s. r. o. pasívny oceňovací rozdiel A 062A 414 Podielové cenné papiere a podiely zhrnutie účtovania MD D Obstaranie podielových cenných papierov a podielov kúpou obstarávacia cena vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním zaradenie do dlhodobého finančného majetku , 062 Upísanie vkladov 061, Zmena reálnej hodnoty podielových cenných papierov a podielov určená metódou vlastného imania ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka zvýšenie ocenenia zníženie ocenenia Predaj podielových cenných papierov a podielov úbytok podielových cenných papierov a podielov výnos z predaja zrušenie oceňovacieho rozdielu aktívneho zrušenie oceňovacieho rozdielu pasívneho Zúčtovanie úbytku podielových cenných papierov a podielov z dôvodu likvidácie obchodnej spoločnosti úbytok podielových cenných papierov a podielov podiel na likvidačnom zostatku zrušenie oceňovacieho rozdielu aktívneho zrušenie oceňovacieho rozdielu pasívneho Zúčtovanie úbytku podielových cenných papierov a podielov z dôvodu vylúčenia spoločníka úbytok podielových cenných papierov a podielov nárok na vyrovnací podiel zrušenie oceňovacieho rozdielu aktívneho zrušenie oceňovacieho rozdielu pasívneho Nárok na podiely na zisku, dividendy, úroky z podielových cenných papierov a podielov A, 062A A, 062 A , A, 062A A, 062A A, 062A A , A, 062A A Realizovateľné cenné papiere a podiely Podľa 14 ods. 7 postupov účtovania realizovateľné cenné papiere a podiely sú cenné papiere a podiely, ktoré nie sú určené na obchodovanie, nie sú držané do doby splatnosti, nie sú cenným papierom a podielom v dcérskej účtovnej jednotke a ani v spoločnosti s podstatným vplyvom. Realizovateľné cenné papiere sa účtujú na účtoch: 063 Realizovateľné cenné papiere a podiely,naktoromsaúčtujúdlhodobé podielové cenné papiere a podiely, ktoré nespĺňajú podmienky účtovania na účtoch 061 Podielové cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke, 062 Podielové cenné papiere a podiely v spoločnosti s podstatným vplyvom a 065 Dlhové cenné papiere držané do splatnosti, 257 Ostatné realizovateľné cenné papiere, na ktorom sa v súlade s 47 ods. 13 postupov účtovania účtujú ostatné krátkodobé cenné Čiastka 55 Zákon č. 171/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Účinnosť: od 1. augusta 2015 Zákon č. 172/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Účinnosť: od 28. júla 2015 Zákon č. 173/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 204/2013 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony Účinnosť: od 1. augusta 2015 Zákon č. 174/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Účinnosť: od 1. septembra 2015 Zákon č. 175/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Účinnosť: od 1. januára 2016 Zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Účinnosť: od 1. septembra 2015 Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 177/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 55/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie sadiva zemiakov na trh. Účinnosť: od 1. januára /2015

46 Podvojné účtovníctvo Čiastka 56 Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 178/2015 Z. z. o materiálno-technických podmienkach použitia technických prostriedkov. Účinnosť: od 1. augusta 2015 Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 179/2015 Z. z. o energetickom audite. Účinnosť: od 1. augusta 2015 Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 180/2015 Z. z. o spôsobe preukazovania splnenia podmienok na vydanie povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia. Účinnosť: od 1. augusta 2015 Oznámenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 181/2015 Z. z. o vydaní opatrenia, ktorým sa ustanovuje suma maximálneho ročného školného na akademický rok 2016/2017 pre študijné programy v externej forme štúdia uskutočňované na verejných vysokých školách a štátnych vysokých školách. Platnosť: od 31. júla 2015 Oznámenie Národnej banky Slovenska č. 182/2015 Z. z. o vydaní opatrenia o solventnosti pre poisťovne, na ktoré sa neuplatňuje osobitný režim, a pre zaisťovne, pobočky zahraničných poisťovní a pobočky zahraničných zaisťovní. Platnosť: od 31. júla 2015 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 183/2015 Z. z. o uzatvorení Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Radou ministrov Albánskej republiky o spolupráci v boji proti terorizmu, organizovanej trestnej činnosti, nedovolenému obchodovaniu s omamnými látkami, psychotropnými látkami, jedmi a drogovými prekurzormi a iným trestným činom. Platnosť: od 31. júla 2015 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 184/2015 Z. z.o uzatvorení Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarska papiere, s ktorými sa neobchoduje na tuzemskej burze, zahraničnej burze alebo na inom verejnom trhu. Pri zmene reálnej hodnoty realizovateľných cenných papierov sa účtuje: zvýšenie ocenenia, ak ocenenie v účtovníctve je väčšie, ako je reálna hodnota finančného majetku podľa 14 ods. 11 postupov účtovania v prospech účtu 414 Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov, zníženie ocenenia, ak ocenenie v účtovníctve je nižšie, ako je reálna hodnota finančného majetku tvorbou opravnej položky k finančnému majetku podľa 18 ods. 2 a 3 postupov účtovania, pričom, ak v predchádzajúcom účtovnom období už bola vytvorená opravná položka, je potrebné zohľadniť ju pri účtovaní zmeny reálnej hodnoty v nasledujúcom účtovnom období. Podľa 18 ods. 2 postupov účtovania sa tvorba a zúčtovanie opravnej položky účtuje nasledovne: suma, ktorá tvorí kladný rozdiel medzi obstarávacou cenou a reálnou hodnotou, sa účtuje na ťarchu účtu 565 Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k finančnému majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 096 Opravné položky k dlhodobému finančnému majetku alebo účtu 291 Opravné položky ku krátkodobému finančnému majetku, ak sa účtovala zmena reálnej hodnoty v prospech účtu 414 Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov, zúčtuje sa opačným účtovným zápisom ako tvorba, suma, ktorá tvorí kladný rozdiel medzi reálnou hodnotou a obstarávacou cenou a je vytvorená opravná položka, sa: vo výške vytvorenej opravnej položky zúčtuje na ťarchu účtu 096 Opravné položky k dlhodobému finančnému majetku alebo 291 Opravné položky ku krátkodobému finančnému majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 565 Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k finančnému majetku, vo výške sumy tvoriacej rozdiel na ťarchu účtu 063 Realizovateľné cenné papiere a podiely alebo 257 Ostatné realizovateľné cenné papiere so súvzťažným zápisom v prospech účtu 414 Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov. Účtovný prípad MD D Zvýšenie ocenenia realizovateľných cenných papierov v dôsledku zmeny reálnej hodnoty 063, Zníženie ocenenia realizovateľných cenných papierov v dôsledku zmeny reálnej hodnoty do výšky už zaúčtovaného kladného oceňovacieho rozdielu ďalšou tvorbou opravnej položky , 291 Príklad č. 9: Účtovná jednotka kúpila podielové listy otvoreného podielového fondu s dlhodobým zámerom v hodnote O podielových listoch účtuje ako o dlhodobých realizovateľných cenných papieroch, pretože ide o majetkové cenné papiere, ktoré nie sú určené na obchodovanie, na držanie do doby splatnosti, nie sú cennými papiermi a podielmi v dcérskej spoločnosti ani v spoločnosti s podstatným vplyvom. Cena jedného podielu podielového fondu je určená aktuálnou hodnotou celkového čistého majetku podielového fondu pripadajúceho na jeden podiel. Ak ide o výnosové fondy, ktoré vyplácajú ročnú dividendu na základe vývoja hodnoty podielu za uplynulý rok, 44 Vyskúšajte naše kalkulačky na výpočet odpisov, čistej mzdy či zrážok zo mzdy na alebo

47 Podvojné účtovníctvo účtuje o výnose z podielového fondu. Ak ide o rastové fondy, ktoré dividendu reinvestujú, účtuje o zvýšení reálnej hodnoty podielových listov. Účtovný prípad Suma MD D Obstaranie podielových listov Prevod do dlhodobého finančného majetku Nárok na výnos z podielových listov pri výnosovom fonde hodnota výnosu daň vyberaná zrážkou Zvýšenie hodnoty podielových listov pri rastovom fonde Realizovateľné cenné papiere a podiely zhrnutie účtovania MD D Obstaranie realizovateľných cenných papierov a podielov kúpou obstarávacia cena vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním zaradenie do dlhodobého finančného majetku Upísanie vkladov Zmena reálnej hodnoty realizovateľných cenných papierov a podielov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka zvýšenie ocenenia zníženie ocenenia tvorba opravnej položky Predaj realizovateľných cenných papierov a podielov úbytok realizovateľných cenných papierov a podielov výnos z predaja zrušenie oceňovacieho rozdielu zrušenie opravnej položky Zúčtovanie úbytku realizovateľných cenných papierov a podielov z dôvodu likvidácie obchodnej spoločnosti úbytok realizovateľných cenných papierov a podielov podiel na likvidačnom zostatku zrušenie oceňovacieho rozdielu zrušenie opravnej položky Zúčtovanie úbytku realizovateľných cenných papierov a podielov z dôvodu vylúčenia spoločníka úbytok realizovateľných cenných papierov a podielov nárok na vyrovnací podiel zrušenie oceňovacieho rozdielu zrušenie opravnej položky Nárok na podiely na zisku, dividendy, úroky z dlhodobých podielových cenných papierov a podielov Obstaranie ostatných realizovateľných cenných papierov obstarávacia cena vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním zaradenie do krátkodobého finančného majetku Zmena reálnej hodnoty ostatných realizovateľných cenných papierov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka zvýšenie ocenenia zníženie ocenenia tvorba opravnej položky Predaj ostatných realizovateľných cenných papierov úbytok ostatných realizovateľných cenných papierov výnos z predaja zrušenie oceňovacieho rozdielu zrušenie opravnej položky Nárok na podiely na zisku, dividendy, úroky z krátkodobých podielových cenných papierov a podielov Pokračovanie v budúcom čísle. Spracovala: Ing. Eva Gášpárová o zmene a doplnení Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o readmisii osôb na spoločnej štátnej hranici podpísanej v Budapešti dňa 12. septembra Platnosť: od 31. júla 2015 LEGISLATÍVA Finančný spravodajca č. 6/2015 uverejnil: 8. Dodatok č. 12 Metodického usmernenia Ministerstva financií Slovenskej republiky k č. MF/010175/ zo dňa 8. decembra 2004 a vysvetlivky k ekonomickej klasifikácii rozpočtovej klasifikácie Finančný spravodajca č. 7/2015 uverejnil: 9. Metodický výklad pojmov k zákonu č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre programové obdobie SPEKTRUM Výška životného minima sa od 1. júla 2015 nemení Životné minimum, ktoré má vplyv na vznik nároku na predčasný starobný dôchodok a tiež na exekučné zrážky z dôchodkovej dávky, sa nebude meniť ani od 1. júla Zostáva v nezmenenej výške 198,09 eura. Keďže sa životné minimum ani od 1. júla 2015 nemení, naďalej platí, že nárok na predčasný starobný dôchodok vzniká od 237,80 eura mesačne, ak ide o poistenca, ktorý nebol zúčastnený v II. pilieri. Pri výkone exekučného rozhodnutia zrážkami z dôchodkovej dávky sa nesmie zraziť základná suma, ktorou je 100 % životného minima. Životné minimum zostáva po 30. júni 2015 naďalej vo výške 198,09 eura. Sociálna poisťovňa v tejto súvislosti nebude vykonávať prepočet exekučných zrážok, pretože výška exekučnej zrážky a vyplácaného dôchodku zostáva aj po 1. júli 2015 nezmenená. 45 8/2015

48 Mzdy a odvody FINANČNÉ RIADITEĽSTVO INFORMUJE Usmernenie k registrácii platiteľov dane z pridanej hodnoty Uplatňovanie dane z pridanej hodnoty v rámci EÚ upravuje smernica Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej smernica o DPH ), ktorej ustanovenia sú transponované do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o DPH ) platného v SR. Pri uplatňovaní dane z pridanej hodnoty finančná správa prihliada na judikáty Súdneho dvora EÚ vydané v danej oblasti. Ak zákon o DPH nedáva jednoznačnú odpoveď na riešenie určitého daňového problému, je potrebné použiť judikáty Súdneho dvora EÚ, ktoré riešia konkrétne daňové otázky. Vzhľadom na to, že v ostatnom období bol avizovaný postup pri dobrovoľnej registrácii na daň z pridanej hodnoty, ktorý nie je v súlade so zámerom zákona o DPH v kontexte s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, Finančné riaditeľstvo SR vydáva toto usmernenie. Podľa 4zákonaoDPHzaplatiteľa dane môže byť registrovaná zdaniteľná osoba. Pre účely zákona o DPH sa podľa 3zákonaoDPHzdaniteľnou osobou rozumie každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel a výsledky tejto činnosti. Vykonávanie ekonomickej činnosti znamená najmä dodávanie tovarov a poskytovanie služieb v ktoromkoľvek výrobnom alebo obchodnom odvetví, z ktorých dodávateľ dosahuje príjem. I keď zákon o DPH v 3 vymedzuje zdaniteľnú osobu ako osobu, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť, je potrebné upozorniť, že pri vysvetlení tohto pojmu je potrebné postupovať podľa záväzného výkladu Súdneho dvora EÚ obsiahnutého v judikátoch. Postavenie zdaniteľnej osoby a možnosť jej dobrovoľnej registrácie na DPH podľa zákona o DPH sa neviaže na dosiahnutie obratu. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora treba pojem zdaniteľná osoba vykladať široko. Každého, kto má úmysel Mzdy a odvody Ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie za rok 2014 v roku 2015 (otázky, odpovede a príklady) Ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie (ďalej len RZZP ) podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ZZP ) vykonávajú za poistencov príslušné zdravotné poisťovne od roku V súlade s 19 ods. 23 ZZP a 20 ods. 7 ZZP vzor RZZP, podrobnosti a povinnosti pri RZZP pre príslušné rozhodujúce obdobie, ktorým je kalendárny rok, ustanovuje všeobecne záväzný predpis. Pre vykonanie RZZP za rok 2014 platí vyhláška MZ SR č. 74/2015 Z. z., ktorou sa dopĺňa vyhláška MZ SR č. 116/2014 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o platení preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a nedoplatkov, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzore ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie (ďalej len vyhláška ). RZZP za rok 2014 sa vykoná podľa 1 až 12 a 15 vyhlášky a jej príloh č. 1 až č. 3 a č. 5 s tým, že s účinnosťou od sa doplnil 1, 4, 13a a príloha č. 5. V prechodných ustanoveniach vyhlášky k RZZP za rok 2014 sa v 13a ods. 1 určuje, že Údaje potrebné na výpočet ročného zúčtovania poistného za rok 2014 sú uvedené v prílohe č. 5 (celý text prílohy je uvedený v závere tohto článku). Pre RZZP za rok 2014 platia tieto základné sumy v eurách: Minimálny mesačný vymeriavací základ zamestnanca neurčený Minimálny mesačný vymeriavací základ SZČO a samoplatiteľa 402,50 Minimálny mesačný preddavok SZČO a samoplatiteľa (14 %) 56,35 Minimálny mesačný preddavok SZČO a samoplatiteľa so zdravotným postihnutím (7 %) 28,17 Minimálny ročný vymeriavací základ zamestnanca neurčený Minimálny ročný vymeriavací základ SZČO a samoplatiteľa 4 830,00 Maximálny mesačný vymeriavací základ zamestnanca 4 025,00 Maximálny ročný vymeriavací základ zamestnanca, SZČO a samoplatiteľa ,00 Zdravotná poisťovňa vykoná RZZP za rok 2014 automaticky, teda vypočíta sumy poistného z vymeriavacieho základu určeného podľa 13 ZZP za všetkých platiteľov poistného, ktorým to ZZP ustanovuje. Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol. Zdravotná poisťovňa vykoná RZZP za rok 2014 za poistencov, ktorým to ZZP a vyhláška ustanovuje, ak boli poistencami príslušnej zdravotnej poisťovne k Tým, poistencom, ktorí zmenili zdravotnú poisťovňu k , RZZP za rok 2014 vykoná zdravotná poisťovňa, v ktorej boli poistení do konca roka Na vykonanie RZZP použije zdravotná poisťovňa prednostne údaje vykázané alebo určené podľa 20 ZZP a oznámené podľa 22 ZZP až 24 ZZP, ale aj údaje, ktoré elektronicky poskytujú Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len ÚDZS ) subjekty verejnej správy podľa 29b ods. 6 až 16 ZZP (napr. ministerstvá SR, finančná správa SR atď.). 46 Právne predpisy v aktuálnom úplnom znení zdarma, bez registrácie a s jednoduchou obsluhou nájdete na

49 Mzdy a odvody Príslušná zdravotná poisťovňa je oprávnená vyžiadať si od platiteľa poistného doklady potrebné na výpočet preddavku na poistné a RZZP. Ak zdravotná poisťovňa nebude mať žiadne údaje od platiteľa poistného, bude vychádzať z priemernej mzdy z roku 2012 a v súlade s 3 vyhlášky vyčísli odhadnutý preddavok. Zdravotná poisťovňa zašle platiteľovi poistného: oznámenie, ak je výsledkom RZZP preplatok, ku ktorému môže podať platiteľ poistného nesúhlasné stanovisko, výkaz nedoplatkov, ak je výsledkom RZZP nedoplatok, kuktorému môže platiteľ poistného podať námietky. Ak výška preplatku alebo nedoplatku nedosiahne najmenej 5, tak podľa 19 ods. 17 ZZP povinnosť odviesť nedoplatok alebo vrátiť preplatok nevzniká. Platiteľ poistného je povinný príslušnej zdravotnej poisťovni odviesť nedoplatok z RZZP v lehote do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov. Ak ide o zamestnanca, vykoná túto povinnosť zaňho zamestnávateľ, ak je stále jeho zamestnancom. Neuhradením nedoplatku sa platiteľ poistného vystavuje riziku vymáhania pohľadávky prostredníctvom súdnej exekúcie. Po zúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov do 45 dní od uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska alebo doručenia nového oznámenia je zdravotná poisťovňa povinná vrátiť preplatok z RZZP platiteľovi poistného, jeho právnemu nástupcovi alebo poistencovi. 1. Základné povinnosti a termíny pre vykonanie RZZP za rok 2014 Platiteľom poistného je podľa 11 ods. 1 ZZP: a) zamestnanec, b) samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len SZČO ), c) zamestnávateľ (odvádza poistné aj za zamestnanca), d) štát, e) platiteľ dividend a podľa 11 ods. 2 ZZP osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa ZZP a nie je zamestnancom, SZČO a osobou, za ktorú platí poistné štát (ďalej len samoplatiteľ ). Poistencom je osoba, ktorá je zamestnanec, SZČO, samoplatiteľ alebo poistenec štátu. Platitelia poistného sú povinní plniť voči príslušnej zdravotnej poisťovni oznamovacie povinnosti podľa 23 a 24 ZZP. Ide o oznamovanie všetkých zmien počas rozhodujúceho obdobia. S cieľom správneho vyčíslenia preplatku alebo nedoplatku z RZZP bol poistenec povinný oznámiť zdravotnej poisťovni, v ktorej bol poistený do , všetky zmeny na účely RZZP za rok Otázka č. 1: Ktoré údaje je poistenec povinný oznamovať svojej príslušnej zdravotnej poisťovni? Poistenec je povinný oznamovať: zmenu mena, priezviska, rodného čísla a zmenu trvalého pobytu, zmenu alebo vznik platiteľa poistného, potvrdený objektívnymi okolnosťami začať vykonávať nezávisle ekonomickú činnosť a kto vynaloží prvé investičné náklady na tieto účely, treba považovať za zdaniteľnú osobu (pozri v tomto zmysle rozsudok Breitsohl, C-400/98, bod 34, Polski Trawertyn, C-280/10, bod 30). O dobrovoľnú registráciu môže požiadať aj osoba, ktorá v čase podania žiadosti o registráciu na DPH neuskutočňuje žiadne zdaniteľné obchody, ak má zámer vykonávať podnikateľskú činnosť a jej registrácia je nevyhnutná z dôvodu prípravy na budúce zdaniteľné plnenia. Samotnú prípravu na budúce zdaniteľné plnenia je potrebné považovať z hľadiska jednotného systému DPH uplatňovaného v EÚ za vykonávanie ekonomickej činnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Rompelman, C-268/83). Výklad pojmu zdaniteľná osoba, ekonomická činnosť, príp. problematika nepridelenia identifikačného čísla pre DPH je obsiahnutý napr. aj v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ INZO, C-110/94, Ablessio SIA, C-527/11. Smernica o DPH bráni tomu, aby daňový úrad odmietol žiadateľovi registráciu iba z toho dôvodu, že žiadateľ nie je v pozícii, aby dokázal, že má k dispozícii materiálne, technické a finančné zdroje na začatie prihlasovanej ekonomickej činnosti v čase podania žiadosti o zápis do registra zdaniteľných osôb (pozri v tomto zmysle už citovaný rozsudok Ablessio SIA, bod 26, 27). Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora však členské štáty majú záujem na opatreniach proti daňovým podvodom a tento cieľ je podporovaný smernicou o DPH. Daňové úrady teda môžu overiť, či prihlasovateľ má postavenie zdaniteľnej osoby, a to predtým, než mu pridelia identifikačné číslo pre daň, najmä či postavenie zdaniteľnej osoby nebude fiktívne. To, aby sa odmietnutie registrácie mohlo považovať za primerané cieľu spočívajúcemu v predchádzaní podvodom, musí spočívať na vážnych nepriamych dôkazoch umožňujúcich objektívne konštatovať, že existuje pravdepodobnosť, že identifikačné číslo pre DPH pridelené tejto zdaniteľnej 47 8/2015

50 Mzdy a odvody osobe bude použité s cieľom dopustiť sa podvodu. Takéto rozhodnutie sa musí zakladať na celkovom posúdení všetkých okolností danej veci a na dôkazoch, ktoré boli získané v rámci overovania informácií poskytnutých dotknutým podnikom (bod 34 cit. rozsudku). Teda skutočnosť, že žiadateľ o registráciu napr. nedosahuje obrat (príjmy výnosy) v čase podania žiadosti o registráciu, sama osebe nie je dôvodom na zamietnutie registrácie za platiteľa dane. Problematika registrácie zdaniteľných osôb podľa 4 zákona o DPH je obsiahnutá v metodickom pokyne vydanom FR SR v novembri Vypracoval: Finančné riaditeľstvo SR, Banská Bystrica Odbor daňovej metodiky máj 2015 VYBERÁME Z LEGISLATÍVY Novela zákona o sociálnom poistení Od 1. júla 2015 vstúpila do platnosti novela zákona o sociálnom poistení, ktorou sa zavádza minimálny dôchodok. Novela bola v Zbierke zákonov zverejnená pod číslom 140/2015 Z. z. Minimálna penzia sa bude sporiteľom znižovať v takom pomere, v akom v jednotlivých rokoch išli ich dôchodkové odvody na ich osobné účty v druhom pilieri voči celkovým starobným dôchodkovým odvodom. Do dôchodkového príjmu sa pri posudzovaní nároku na minimálny dôchodok nebudú započítavať doživotné penzie z druhého piliera. Podmienkou pre nárok na minimálny dôchodok bude od začiatku budúceho mesiaca získanie najmenej 30 rokov dôchodkového poistenia. Pre ľudí, ktorí počas života nadobudli 30 rokov dôchodkového poistenia, bude minimálny dôchodok tvoriť 136 % zo sumy životného minima, čo pre rok 2015 predstavuje 269,5 eura. Suma minimálnej penzie sa bude zvyšovať za každý ďalší rok dôchodkového poistenia o 2 percentuálne body a od 40 rokov o 3 percentuálne body. skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca, skutočnosti rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného v súlade s 12 ZZP, skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za poistenca poistné podľa 11 ods. 7 písm. g), j), k), l), r) a v) ZZP. Otázka č. 2: Ktorých poistencov sa týka povinnosť oznamovať skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za nich poistné? Oznamovacia povinnosť skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za poistenca poistné, sa týka poistenca, ktorý je: osoba, ktorej sa poskytuje starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnená na základe rozhodnutia súdu, alebo v zariadení sociálnych služieb celoročne, osoba, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do 6 rokov, osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú podľa posudku vydaného podľa osobitného predpisu alebo opatruje blízku osobu, ktorá je staršia ako 80 rokov a nie je umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v zdravotníckom zariadení, manželka alebo manžel zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine, alebo zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí, osoba, ktorá vykonáva pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo, zamestnanec s odvodovou úľavou (pozri otázku č. 5). Poistenec je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni vznik uvedených skutočností do 8 dní od ich vzniku, pričom ich preukazuje čestným vyhlásením. Oznámenie údajov môže poistenec vykonať aj elektronicky prostredníctvom elektronickej pobočky zdravotnej poisťovne. Elektronický prístup si môže poistenec zriadiť prostredníctvom webovej stránky príslušnej zdravotnej poisťovne. V prípade, ak nemá poistenec elektronický prístup aktivovaný, tak údaje a ich zmenu oznámi na kontaktnom pracovisku príslušnej zdravotnej poisťovne alebo písomne zaslaním vyplneného univerzálneho tlačiva Oznámenie poistenca/platiteľa poistného. Otázka č. 3: Ktoré údaje sú SZČO a zamestnávatelia povinní oznamovať svojej príslušnej zdravotnej poisťovni? SZČO a zamestnávatelia sú povinní najmä: oznamovať podľa 23 ods. 8 ZZP zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, ak ide o SZČO, identifikačného čísla, čísla bankového účtu a zmenu dňa určeného na výplatu príjmov do 8 dní odo dňa zmeny, vykazovať príslušnej zdravotnej poisťovni výšku preddavkov (ak ide o zamestnávateľa, aj za zamestnancov), vypočítať preddavok na poistné, riadne a včas platiť a odvádzať preddavky na poistné, prihlasovať a odhlasovať zamestnancov. 48 Zamerajte svoju reklamu cielene. Ponúkame nezávislý mediálny priestor. Kontaktujte nás na inzercia@pp.sk.

51 Mzdy a odvody Do bol poistenec povinný preukázať príslušnej zdravotnej poisťovni obdobie poistenia v cudzine potvrdením o zdravotnom poistení v cudzine počas roka 2014, a to: v priebehu kalendárneho roka 2014 do 8 dní odo dňa zániku povinného zdravotného poistenia v SR, do v prípade, ak to neoznámil včas (v lehote určenej podľa ZZP, t. j. do 8 dní odo dňa zániku povinného zdravotného poistenia vsr). Do bol povinný iba ten poistenec, ktorý mal vyplatený príjem v roku 2014 z výkonu činnosti osobného asistenta alebo z dividend, oznámiť zdravotnej poisťovni výšku týchto príjmov na tlačive: Oznámenie o príjmoch za rok 2014, ktorého vzor ustanovuje príloha č. 2 vyhlášky. Do je zdravotná poisťovňa povinná vykonať RZZP za rok 2014 a výsledok oznámiť výkazom nedoplatkov (v prípade, ak výsledkom RZZP je nedoplatok) alebo oznámením o výsledku RZZP (v prípade, ak výsledkom RZZP je preplatok). Do 15 dní odo dňa doručenia výsledku RZZP môže platiteľ poistného podať námietky voči výkazu nedoplatkov. Do 15 dní odo dňa doručenia výsledku RZZP môže platiteľ poistného podať nesúhlasné stanovisko voči oznámeniu o výsledku RZZP. Do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov je platiteľ poistného povinný uhradiť nedoplatok z RZZP. Do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska voči oznámeniu o výsledku RZZP alebo doručenia nového oznámenia o výsledku RZZP je zdravotná poisťovňa povinná po zúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov vrátiť preplatok z RZZP platiteľovi poistného, jeho právnemu nástupcovi alebo poistencovi. Do je zdravotná poisťovňa povinná vykonať RZZP platiteľovi poistného, ktorý má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania. Do je zdravotná poisťovňa povinná oznámiť výsledok RZZP poistencom a platiteľom poistného, u ktorých výsledok RZZP (buď preplatok, alebo nedoplatok) nedosiahol najmenej 5. Do je zdravotná poisťovňa povinná vykonať RZZP za rok 2014 plateného štátom a podať ho na MZ SR. Do je zdravotná poisťovňa povinná uhradiť záväzok vzniknutý v rámci RZZP za rok 2014 MZ SR. 2. Platenie poistného na zdravotné poistenie z vymeriavacieho základu Sadzba poistného Podľa 12 ZZP je sadzba poistného z vymeriavacieho základu pre: a) zamestnanca 4 %, pre osobu so zdravotným postihnutím 2%,prezamestnanca s odvodovou úľavou 0%, b) zamestnanca, SZČO, samoplatiteľa a poistenca štátu 14 % (z kapitálových a ostatných príjmov), pre osobu so zdravotným postihnutím 7%, c) SZČO 14 %, pre osobu so zdravotným postihnutím 7%, d) zamestnávateľa 10 %, ak zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, za tieto osoby 5%aza zamestnancov s odvodovou úľavou 0%, e) samoplatiteľa 14 %, ak je osobou so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7%, SPEKTRUM Povinné poistenie SZČO od 1. júla alebo 1. októbra 2015 Povinné poistenie SZČO vzniká od 1. júla 2015 tým fyzickým osobám (FO), ktoré za kalendárny rok 2014 dosiahli príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v sume vyššej ako 4 944,00 eur, t. j. sumu rovnú alebo vyššiu ako 4 944,01 eura a zároveň majú k 1. júlu 2015 platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Ak FO činnosť nevykonáva na základe oprávnenia, povinné poistenie SZČO jej vzniká na základe dosiahnutej hranice príjmu. Sumu, podľa ktorej sa posudzuje vznik povinného poistenia SZČO, tvoria dosiahnuté príjmy z podnikania alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2014 bez odpočítania výdavkov. Ak je SZČO povinne poistená k 30. júnu 2015 alebo k 30. septembru 2015 (SZČO, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) a za rok 2014 dosiahla príjem z podnikania vyšší ako 4 944,00 eur, povinné poistenie jej trvá aj naďalej. Povinné poistenie SZČO zaniká 30. júna 2015 tým FO, ktoré za kalendárny rok 2014 dosiahli príjem rovnajúci sa alebo nižší ako 4 944,00 eura. SZČO, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2014, zaniká povinné poistenie za rovnakých podmienok 30. septembra V období kalendárneho roka 2015 platí pre povinne poistenú SZČO: minimálny mesačný vymeriavací základ v sume 412,00 eura, z toho vyplývajúce poistné je mesačne v sume 136,57 eur, maximálny mesačný vymeriavací základ v sume 4 120,00 eura, z toho vyplývajúce poistné je mesačne v sume 1 365,78 eur. SZČO, ktorá za rok 2014 nemala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania a dosiahla hranicu príjmu pre vznik povinného poistenia, má za obdobie od júla 2015 nový vymeriavací základ na platenie poistného a s tým súvisiacu novú mesačnú sumu poistného. Novú sumu poistného uhradí prvýkrát so splatnosťou do 10. augusta /2015

52 Mzdy a odvody NEPREHLIADNITE! V prípade príjmov z dividend sa od roku 2013 poistné vypočítava percentuálnou sadzbou 14 % aj vtedy, ak je príjemca dividend osobou so zdravotným postihnutím. SPEKTRUM Umelci, autori, športovci: Pozor na vznik povinného poistenia k 1. júlu alebo 1. októbru 2015! Fyzickým osobám, ktoré podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť nevykonávajú na základe oprávnenia, napr. umelci, autori, športovci a za kalendárny rok 2014 dosiahli príjem v sume vyššej ako 4 944,00 eur, t. j. rovnú alebo vyššiu ako 4 944,01 eur, od 1. júla 2015 vznikne povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO). Za rovnakých podmienok vznikne od 1. októbra 2015 povinné poistenie SZČO tým fyzickým osobám, ktoré majú za rok 2014 predĺženú lehotu na podanie daňového priznania. Ak je SZČO povinne poistená k 30. júnu 2015 alebo k 30. septembru 2015 (SZČO, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) a za rok 2014 dosiahla príjem z činnosti v sume vyššej ako 4 944,00 eur, povinné poistenie jej trvá aj naďalej. Povinné poistenie SZČO, ktorá činnosť nevykonáva na základe oprávnenia, nevznikne takej fyzickej osobe, ktorá hranicu príjmu za kalendárny rok 2014 síce dosiahla, ale činnosť uvedenú v 3 ods.1písm.b)aods.2a3zákonaosociálnom poistení k 1. júlu alebo k 1. októbru 2015 nevykonáva a Sociálnej poisťovni o tom predloží čestné vyhlásenie najneskôr 1. júla, resp. 1. októbra Povinné poistenie SZČO k 1. júlu/ 1. októbru 2015 nevznikne aj vtedy, ak čestné vyhlásenie o nevykonávaní činnosti je predložené: a) v období od 1. januára do 30. júna 2015 alebo do 30. septembra 2015, ak SZČO mala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, b) v období predchádzajúceho kalendárneho roka, t. j. v roku f) štát 4,25 %, je to sadzba od roku 2013 ustanovená na základe 38b ods. 15 ZZP, ktorá sa zmenila podľa 38eb ods. 2 ZZP na obdobie od do a je 4,16 %, g) zamestnanca, SZČO, samoplatiteľa a poistenca štátu 14 % z vymeriavacieho základu podľa 13 ods. 6 ZZP. Ide o príjem z dividend zo zisku za účtovné obdobie od vyplatený v roku Sadzba 14 % sa vzťahuje aj na dividendy zo zahraničia. V prípade dividend pripísaných na účet poistenca v roku 2014 zo zisku z účtovného obdobia 2011 alebo 2012 je sadzba poistného 10 %. Ak je poistenec osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 5%zvymeriavacieho základu. Od vymeriavacieho základu pre dividendy, ktoré vznikli v účtovnom období od do a boli vyplatené v roku 2014, sa odpočítava suma minimálneho vymeriavacieho základu vo výške 402,50. Otázka č. 4: Ktorá osoba sa považuje za osobu so zdravotným postihnutím? Osoba so zdravotným postihnutím je podľa 12 ods. 2 ZZP fyzická osoba: a) uznaná za invalidnú podľa 70 až 73 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ZSP ) a 44 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, b) s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 % podľa 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Sadzba poistného pre osoby so zdravotným postihnutím sa uplatní v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola táto osoba považovaná za osobu so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň. Otázka č. 5: Kto sa považuje za zamestnanca s odvodovou úľavou? Zamestnanec s odvodovou úľavou je od zamestnanec, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, z ktorého má právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti podľa 5 ods. 1 písm. a) až h), j) a k) a ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP ), ak: 1. bol pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru občanom vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru; 2. suma jeho mesačného príjmu zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. a) ZZP z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia nepretržite odo dňa vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru ako 67 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR za príslušný kalendárny rok; Ak vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer: v roku 2013 a trval aj v roku 2014, tak limit príjmu predstavoval sumu 526,62 /mesiac vypočítanú z priemernej mesačnej mzdy za rok 2011 vo výške 786 /mesiac; 50 Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu a získajte on-line prístup ku všetkým daňovým a účtovným informáciám. Volajte

53 Mzdy a odvody v roku 2014, tak limit príjmu predstavoval sumu 539,35 /mesiac vypočítanú z priemernej mesačnej mzdy za rok 2012 vo výške 805 /mesiac; 3. príslušná zdravotná poisťovňa neeviduje voči jeho zamestnávateľovi ku dňu vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na preddavku na poistnom, na nedoplatku z RZZP a na úrokoch z omeškania. Sociálna poisťovňa neeviduje voči jeho zamestnávateľovi ku dňu vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie; 4. zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia takéhoto zamestnanca a 5. odo dňa vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov. Sadzba poistného pre zamestnanca s odvodovou úľavou sa podľa 12 ods. 4 ZZP vzťahuje len na príjem tohto zamestnanca od jedného zamestnávateľa, ktorý prvý oznámi zmenu platiteľa poistného v príslušnej zdravotnej poisťovni v súlade s 24 písm. c) ZZP. Vymeriavací základ na účely RZZP za rok 2014 Vymeriavacím základom na účely RZZP sú príjmy zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. a) až e) ZZP, a to: príjmy zo závislej činnosti zdaňované podľa 5 ods. 1 písm. a) až h), j) ak)aods.2a3zdpokrem príjmov zo závislej činnosti, ktoré netvoria vymeriavací základ. Ide napríklad o príjmy z pracovného, štátnozamestnaneckého, služobného a členského pomeru, príjmy zo sociálneho fondu atď.; príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti zdaňované podľa 6 ods. 1 a 2 ZDP okrem príjmov z výkonu činnosti osobného asistenta. kapitálové príjmy príjmy zdaňované podľa 7 ZDP okrem výnosov z dlhopisov. ostatné príjmy príjmy zdaňované podľa 8 ZDP. Ide napríklad o: a) príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva azpríležitostného prenájmu hnuteľných vecí, b) príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností, príjmy z predaja hnuteľných vecí, c) príjmy z prevodu opcií, príjmy z prevodu cenných papierov atď.; príjmy z dividend podľa 3 ods. 2 písm. c) a 5 ods. 7 písm. i) ZDP. Zárobková činnosť je podľa 10b ods. 2 a3 ZZP aj činnosť podľa 10b ods. 1 ZZP: z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa ZDP z dôvodu, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa ZDP, ktorú vykonáva fyzická osoba na území SR a na ktorú sa v právnych vzťahoch povinného verejného zdravotného poistenia uplatňujú predpisy SR podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 v znení nariadenia (ES) č. 988/2009 a č. 987/2009 alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi SR. Príklad: Umelec predložil dňa 15. decembra 2014 Sociálnej poisťovni čestné vyhlásenie SZČO, ktorá zárobkovú činnosť nevykonáva na základe oprávnenia, že od uvedeného dátumu nevykonáva túto činnosť. Pri vyhodnocovaní vzniku povinného poistenia SZČO k 1. júlu 2015 Sociálna poisťovňa zistí (podľa údajov, ktoré jej poskytlo Finančné riaditeľstvo SR), že umelec dosiahol príjem podľa 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov za rok 2014 v sume eur. Povinné poistenie SZČO umelcovi nevznikne, keďže Sociálna poisťovňa disponuje čestným vyhlásením z 12. decembra 2014, že činnosť uvedenú v 3 ods. 1 písm. b) aods.2a3zákonaosociálnompoistení umelec nevykonáva. POZNÁMKA Sú to napríklad príjmy zo živnosti, z podnikania podľa osobitných predpisov (príjmy daňových poradcov, lekárov, audítorov, notárov, veterinárov atď.), z inej samostatnej zárobkovej činnosti (príjmy autorov, umelcov, sprostredkovateľov, znalcov, tlmočníkov, športovcov); POZNÁMKA Patria sem napríklad úroky a výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek, výnosy zo zmeniek okrem príjmov z ich predaja. POZNÁMKA Ak má zamestnanec, SZČO, samoplatiteľ alebo poistenec štátu kapitálové príjmy, ostatné príjmy a príjem z dividend, vzniká mu povinnosť platiť poistné aj z tohto príjmu. SPEKTRUM Výška dávky v nezamestnanosti od 1. júla 2015 Maximálna výška dávky v nezamestnanosti na jeden deň bude od 1. júla 2015 vo výške 28,20825 eura. Maximálna výška dávky v nezamestnanosti v kalendárnom mesiaci, ktorý má: 51 8/2015

54 Mzdy a odvody 30 dní, bude v sume 846,30 eura, 31 dní, bude v sume 874,50 eura. V porovnaní s predchádzajúcim polrokom sa výška dávky zvyšuje za mesiac, ktorý má 30 dní, o 33,50 eura a za mesiac, ktorý má 31 dní, o 34,60 eura. Výška dávky v nezamestnanosti sa určuje z vymeriavacích základov, ktoré žiadateľ dosiahol v posledných dvoch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak žiadateľ nemal v tomto rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, výška dávky v nezamestnanosti sa určí z tzv. konštanty (minimálna výška dávky), ktorá je platná ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Výška tejto minimálnej dávky v roku 2015 v prípade, že bol žiadateľ zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie v kalendárnom mesiaci, ktorý má 30 dní, je: za mesiac, ktorý má 30 dní, vo výške 206,10 eura a za mesiac, ktorý má 31 dní, vo výške 212,90 eura. NEPREHLIADNITE! Odchodné vyplatené zamestnancovi podľa zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov tvorí vymeriavací základ zamestnanca. POZNÁMKA Poistenec bol povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni príjem z výkonu činnosti osobného asistenta na predpísanom tlačive do NEPREHLIADNITE! Okrem dividend, ktoré sú na účely ZZP zárobkovou činnosťou a tvoria vymeriavací základ. POZNÁMKA Poistenec nie je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni príjem z výnosov z dlhopisov. Zdravotná poisťovňa túto informáciu získa z daňového priznania daňovníka za rok Otázka č. 6: Ktoré príjmy sa na účely ZZP považujú za dividendy? Dividendy sú príjmy zo zárobkovej činnosti [ustanovené v 10b ods. 1 písm. e) ZZP podľa 3 ods. 2 písm. c) a 5 ods. 7 písm. i) ZDP] vyplývajúce z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na: podiel na zisku vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi okrem podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti, podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Otázka č. 7: Ktoré príjmy netvoria vymeriavací základ na účely RZZP za rok 2014? Zdravotná poisťovňa nezahrnie do vymeriavacieho základu poistenca príjem, ktorý sa na účely ZZP nepovažuje za príjem zo zárobkovej činnosti podľa 10b ZZP, preto netvorí vymeriavací základ na účely RZZP za rok Je to príjem: z dohody o brigádnickej práci študentov; z dohody o vykonaní práce a z dohody o pracovnej činnosti poberateľov dôchodkov (výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa 65 ZSP, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku); z odchodného, výsluhového príspevku alebo rekreačnej starostlivosti podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov poskytnutý zamestnávateľom; z výkonu činnosti osobného asistenta podľa 20 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; z ktorého sa daň vyberá zrážkou podľa 43 ods. 3 ZDP; ktorý je oslobodený od dane podľa ZDP, ak v 10b ods. 1 písm. e) ZZP nie je uvedené inak; výnosy z dlhopisov podľa zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, ktoré sú súčasťou základu dane z príjmov fyzickej osoby podľa ZDP. 52 Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu a získajte on-line prístup ku všetkým mzdovým a personálnym informáciám. Volajte

55 Mzdy a odvody Maximálny vymeriavací základ a maximálne poistné Na účely RZZP za rok 2014 je maximálny vymeriavací základ podľa 13 ods. 9 písm. b) ZZP ustanovený najviac vo výške 60-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu (ďalej len priemerná mesačná mzda ). Ide teda o rok 2012, v ktorom priemerná mesačná mzda zamestnanca predstavovala sumu 805 /mesiac. Maximálny vymeriavací základ je /rok (805 x 60) a /mesiac ( : 12). Vychádzame z opatrenia MPSVR SR č. 103/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2012 vo výške (12 x 805). Maximálny vymeriavací základ sa vzťahuje podľa 16 ods. 8 písm. f) ZZP aj na platenie preddavku na poistné v každom kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ dividend tej istej osobe vyplatí dividendy zo zisku, ktorý bol vytvorený počnúc účtovným obdobím roka V rámci RZZP za rok 2014 sa zistí úhrn čiastkových vymeriavacích základov a poistencovi sa zohľadní maximálny vymeriavací základ /rok. Ak vznikne preplatok, vráti sa poistencovi v rámci RZZP. Maximálne poistné predstavuje v roku 2014 sumu /rok (14 % zo ). Pri výpočte poistného za rok 2014 sa u osôb so zdravotným postihnutím zohľadní znížená percentuálna sadzba poistného. U zamestnanca sú to 2 % z vymeriavacieho základu a u SZČO a samoplatiteľa je to 7%,takže maximálne poistné je /rok. Maximálny vymeriavací základ sa alikvotne upraví (zníži) v závislosti od dĺžky obdobia poistenia v cudzine. Minimálny vymeriavací základ a minimálne poistné Minimálny vymeriavací základ zamestnanca nie je určený. Minimálny vymeriavací základ SZČO a samoplatiteľa je určený ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2012, predstavuje sumu 402,5 /mesiac (50 % z 9 660/12). Minimálne poistné predstavuje v roku 2014 sumu 676,20 /rok (14 % zo 4 830). U osôb so zdravotným postihnutím, po zohľadnení zníženej percentuálnej sadzby poistného, predstavuje minimálne poistné sumu 338,10 /rok. 3. Vykonanie RZZP zdravotnou poisťovňou Platiteľ poistného bol povinný plniť voči príslušnej zdravotnej poisťovni, v ktorej bol poistený do , oznamovacie povinnosti v zmysle 23 až 24 ZZP. Do mal poistenec povinnosť na účely RZZP za rok 2014 preukázať obdobie poistenia v zahraničí (potvrdením o zdravotnom poistení v cudzine). V prípade, ak mal poistenec v roku 2014 príjem z dividend alebo z výkonu činnosti osobného asistenta, vznikla mu najneskôr do povinnosť oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni príjmy na tlačive Oznámenie o príjmoch za rok 2014, ktorého vzor ustanovuje príloha č. 2 vyhlášky. Na vykonanie RZZP použije zdravotná poisťovňa prednostne údaje vykázané alebo určené podľa 20 ZZP a oznámené podľa 22 ZZP až 24 ZZP, ale aj údaje, ktoré elektronicky poskytujú ÚDZS iné subjekty podľa 29b ods. 6 až 16 ZZP. Sú to údaje o fyzickej osobe poskytované Ministerstvom vnútra SR, Ministerstvom obrany SR, Ministerstvom školstva SR, finančnou správou SR, ÚPSVR SR, Sociálnou poisťovňou, Zborom väzenskej a justičnej stráže SR. Tieto subjekty oznamujú predovšetkým začiatok a koniec platenia poistného štátom jednotlivých poistencov a ďalšie údaje. Najdôležitejšie údaje poskytuje finančná správa SR. Ide o údaje z daňových priznaní, napr. dátum začiatku a ukončenia evidencie daňovníka, úhrn príjmov Príklad č. 1: Poistenec bol zdravotne poistený v SR od do , teda 40 dní v roku Zdravotnej poisťovni predložil doklad, že mu vzniklo zdravotné poistenie v cudzine dňa K tomuto dátumu sa z verejného zdravotného poistenia v SR odhlásil. Maximálny vymeriavací základ tohto poistenca je v roku 2014 znížený: (48 300/365) x 40 = 5 293,15. Poistenie v cudzine má vplyv na zníženie maximálneho vymeriavacieho základu za rok 2014, ktorý v tomto prípade predstavuje sumu 5 293,15. FINANČNÉ RIADITEĽSTVO INFORMUJE Informácie pre taxikárov pri používaní elektronickej alebo virtuálnej registračnej pokladnice Informácia je určená pre podnikateľov taxikárov používajúcich elektronickú alebo virtuálnu registračnú pokladnicu v zmysle zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice (ďalej len zákon č. 289/2008 Z. z. ). Podnikateľ (ďalej taxikár ) je povinný tržby prijaté v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť (ďalej hotovosť ) na území SR za poskytnutie taxislužby (uvedenej prílohe č. 1 pod kódom Taxislužba) zaevidovať do elektronickej registračnej pokladnice (ďalej ERP ) alebo virtuálnej registračnej pokladnice (ďalej VRP ). 1. Používanie VRP Povinnosti taxikára pri vozidle s taxametrom V zmysle ustanovenia 8 ods. 8 zákona č. 289/2008 Z. z. taxikár, ktorý poskytuje taxislužbu, nie je povinný pri prijatí tržby v hotovosti vyhotoviť a cestujúcemu odovzdať pokladničný doklad s údajmi uvedenými v 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. (ďalej 53 8/2015

56 Mzdy a odvody pokladničný doklad ) vtedy, ak vyhotovuje a cestujúcemu vydáva potvrdenie o zaplatenom cestovnom podľa 29 ods. 1 písm. g) a 30 ods. 1 písm. c) zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave (ďalej len zákon č. 56/2012 Z. z. ). Taxikár v takomto prípade je vo VRP povinný zaevidovať len celkovú sumu platenej ceny. Poznámka: Podľa 30 ods. 1 písm. c) zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave vozidlom taxislužby môže byť len vozidlo, ktoré má pevne zabudovaný funkčný taxameter spĺňajúci požiadavky na určené meradlá, ktorý umožňuje cestujúcemu počas prepravy sledovať okamžitú cenu cestovného a ktorý vydáva potvrdenku o zaplatenom cestovnom. Taxameter nemusí mať vozidlo taxislužby použité na prepravu skupiny cestujúcich, ktorí zaplatili cestovné pred začatím prepravy alebo na obvyklých miestach na pravidelnej trase prepravy. Podľa 29 ods. 1 písm. g) cit. zákona taxikár je povinný odovzdať cestujúcemu potvrdenie o zaplatenom cestovnom (ďalej len potvrdenie z taxametra ), pričom kópia v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe je súčasťou registratúry prevádzkovateľa taxislužby. Inštitút zaevidovania iba údaja o celkovej sume platenej ceny vo VRP môže taxikár uplatniť za podmienky, ak je vo vozidle taxislužby pevne zabudovaný funkčný taxameter. Ak teda taxikár používa vozidlo s taxametrom, nie je povinný pri prijatí tržby od zákazníka v hotovosti na území SR odovzdať zákazníkovi pokladničný doklad z VRP; odovzdá mu len potvrdenie z taxametra. Keďže nemá povinnosť pokladničný doklad vo VRP vyhotoviť, vo VRP iba zaeviduje cestovné zaplatené zákazníkom. Zaevidovanie prijatej tržby vo VRP je taxikár povinný vykonať následne po jej prijatí, nie je možné ju zaevidovať vo VRP neskôr, napr. po dvoch hodinách alebo po skončení zmeny. Ak taxikár nemôže prijatú tržbu zaevidovať do VRP, napr. z dôvodu poruchy mobilu, notebooku alebo tabletu, zo závislej činnosti, základ dane z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta, základ dane z kapitálového majetku a z ostatných príjmov, úhrn vyňatých príjmov, úhrn poistného z povinného zdravotného poistenia, počet mesiacov vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti atď. Otázka č. 8: Z ktorých údajov vychádza zdravotná poisťovňa pri vykonaní RZZP za rok 2014? Pri vykonaní RZZP za rok 2014 zdravotná poisťovňa vychádza z: údajov vykázaných zamestnávateľmi v mesačných výkazoch preddavkov na poistné počas roka 2014, údajov vykázaných v daňovom priznaní SZČO za rok 2014 z príjmov z podnikania, ktoré zdravotnej poisťovni oznamuje v elektronických dávkach finančná správa SR, údajov vykázaných v daňovom priznaní fyzických osôb za rok 2014, ak priznali príjmy z kapitálového majetku a ostatné príjmy, ktoré zdravotnej poisťovni oznamuje v elektronických dávkach finančná správa SR, oznámenia o príjmoch za rok 2014, ktoré predložila zdravotnej poisťovni fyzická osoba do , údajov vykázaných platiteľmi dividend počas roka 2014 vo výkazoch preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie platiteľa dividend, údajov poskytnutých štátnymi inštitúciami, keď platiteľom poistného za poistenca bol počas roka 2014 štát (napr. z údajov Sociálnej poisťovne, Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, z Ministerstva vnútra SR atď.), údajov oznámených poistencami v rámci plnenia oznamovacích, vykazovacích a platobných povinností podľa ZZP. Povinnosť vykonať RZZP za rok 2014 Zdravotná poisťovňa je povinná podľa 5 vyhlášky vykonať RZZP za rok 2014 za týchto poistencov: zamestnanca jedného zamestnávateľa, ak jeho príjem zo závislej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. a) ZZP v niektorom mesiaci počas roka presiahol 4 025, zamestnanca, ktorého príjem zo závislej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. a) ZZP vo všetkých mesiacoch, keď bol zamestnancom u jedného zamestnávateľa, presiahol 4 025, ale nebol zamestnancom počas všetkých 12 kalendárnych mesiacov, zamestnanca viacerých zamestnávateľov (ktorých mal postupne alebo súbežne), ak jeho príjem podľa 10b ods. 1 písm. a) ZZP u každého zamestnávateľa jednotlivo nepresiahol ani v jednom kalendárnom mesiaci 4 025, avšakvúhrne u viacerých zamestnávateľov mesačný príjem presiahol 4 025, zamestnanca viacerých zamestnávateľov, ak jeho príjem v každom mesiaci u všetkých zamestnávateľov presiahol 4 025, všetkým SZČO, ktoré sa aspoň jeden deň v roku 2014 považovali za SZČO, zamestnanca, SZČO, samoplatiteľa, poistenca štátu v prípade, ak mal príjemzkapitálovéhomajetkupodľa 7ZDPaleboostatnýpríjem podľa 8ZDP,alebo príjem z dividend, 54 Chcete si prelistovať niektorý z našich časopisov? Volajte a my vám zašleme ukážkové číslo.

57 Mzdy a odvody poistenca štátu, ak mal príjem zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 ZZP (z kapitálového majetku podľa 7 ZDP, ostatný príjem podľa 8 ZDP, príjmy z dividend) a splnil aspoň jednu podmienku na vykonanie RZZP, poistenca, ktorý bol časť roka zdravotne poistený v cudzine a časť roka bol zdravotne poistený v SR a mal príjmy zo zárobkovej činnosti a zároveň splnil aspoň jednu z podmienok na vykonanie RZZP, poistenca, ktorý mal súbehy jednotlivých zárobkových činností v rôznych kategóriách platiteľa poistného, poistenca, ktorý sa stal v roku 2014 osobou so zdravotným postihnutím a zároveň splnil aspoň jednu z podmienok na vykonanie RZZP. RZZP môže vykonať zdravotná poisťovňa aj v iných prípadoch, ak je predpoklad, že výsledkom RZZP môže byť preplatok alebo nedoplatok poistného. Zdravotná poisťovňa nie je povinná vykonať RZZP za rok 2014 za týchto poistencov: poistenca, ktorý zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, poistenca iba s príjmom z dividend za účtovné obdobie 2011 a 2012, ak nepresiahol sumu 402,50 a iné príjmy, ktoré sú vymeriavacím základom, tento poistenec v roku 2014 nemal, poistenca iba s príjmom, z ktorého sa daň vyberá zrážkou, poistenca iba s príjmom, ktorý je oslobodený od dane (okrem príjmu z dividend), zamestnanca jedného zamestnávateľa, ak príjem zamestnanca v žiadnom mesiaci roka 2014 nepresiahol sumu a nemal príjmy z kapitálového majetku podľa 7 ZDP, ostatné príjmy podľa 8 ZDP a príjmy z dividend, zamestnanca jedného zamestnávateľa, ak príjem zamestnanca v každom mesiaci roka 2014 presiahol sumu a nemal príjmy z kapitálového majetku podľa 7 ZDP, ostatné príjmy podľa 8 ZDP a príjmy z dividend. Veličiny rozhodujúce pre vykonanie RZZP Pri vykonaní RZZP použije zdravotná poisťovňa podľa 6 vyhlášky a 19 ods. 1 až 18, 21 a 22 ZZP tieto sumy: úhrn vymeriavacích základov, minimálny vymeriavací základ, upravený vymeriavací základ, koeficient, výsledný vymeriavací základ, rozdiel sumy poistného a úhrnu preddavkov na poistné, pri preplatku zníži výsledok RZZP o daň z príjmov vyberanú zrážkou podľa 43 ods. 3 písm. j) ZDP, započíta pohľadávky a záväzky a určí preddavky na poistné, ak ide oszčo. Odhadnutý preddavok Ak zamestnávateľ, SZČO alebo samoplatiteľ nepredložil príslušnej zdravotnej poisťovni podklady pre správny výpočet preddavku na poistné, zdravotná poisťovňa mu predpíše podľa 3 ods. 2 vyhlášky a podľa 20 ods. 4 a 5 ZZP preddavok na poistné (ďalej len odhadnutý preddavok ). Odhadnutý preddavok je určený sadzbou poistného z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2012, predstavuje sumu 112,70 /mesiac (14 % z 805). Oproti minimálnemu preddavku 56,35 /mesiac je to dvojnásobok. Ak ide o osobu so zdravotným postihnutím, pri vyčíslení odhadnutého preddavku sa použije znížená sadzba poistného podľa 12 ZZP, ak je príslušnej zdravotnej poisťovni táto skutočnosť známa. prípadne z dôvodu nedostupnosti internetového pripojenia alebo portálu FS SR, je povinný vyhotoviť paragón v zmysle 10 ods. 4 zákona č. 289/2008 Z. z. (ďalej paragón ) a jeho originál spolu s potvrdením z taxametra odovzdať zákazníkovi. Údaje z vyhotovených paragónov je podnikateľ povinný zaevidovať do VRP najneskôr do 10 kalendárnych dní po uplynutí mesiaca, v ktorom bola prevádzka VRP obnovená. Povinnosti taxikára pri vozidle bez taxametra Ak taxikár používa vozidlo, ktoré nemá taxameter, je povinný zaevidovať tržbu v hotovosti vo VRP bez zbytočného odkladu po jej prijatí a zákazníkovi odovzdať pokladničný doklad ihneď po jeho vytlačení. V tomto prípade je povinný mať v taxíku okrem mobilu, tabletu alebo notebooku aj tlačiareň (ďalej len koncové zariadenie ). Ak taxikár nemôže použiť VRP z dôvodu poruchy koncového zariadenia, nedostupnosti internetového pripojenia alebo nedostupnosti portálu FS SR, je povinný vyhotoviť a zákazníkovi odovzdať originál paragónu. Údaje z vyhotovených paragónov je podnikateľ povinný zaevidovať do VRP najneskôr do 10 kalendárnych dní po uplynutí mesiaca, v ktorom bola prevádzka VRP obnovená. 2. Používanie ERP Povinnosti taxikára pri vozidle s taxametrom aj bez taxametra Ak taxikár používa ERP pri vozidle s taxametrom aj bez taxametra, je povinný vydať cestujúcemu pokladničný doklad alebo paragón a dodržiavať ustanovenia tohto zákona v plnom rozsahu. Ak taxikár nemôže použiť ERP pre závažný dôvod, ktorý vznikol bez jeho zavinenia, je povinný vyhotoviť a zákazníkovi odovzdať originál paragónu. Údaje z vyhotovených paragónov je podnikateľ povinný zaevidovať do ERP najneskôr do 10 kalendárnych dní po uplynutí mesiaca, v ktorom bola prevádzka ERP obnovená. 55 8/2015

58 Mzdy a odvody Upozornenie: V prípade vozidla s taxametrom taxikár vydá cestujúcemu potvrdenie z taxametra a zároveň je povinný pri prijatí tržby v hotovosti na území SR odovzdať zákazníkovi aj pokladničný doklad, resp. pri prerušení prevádzky ERP originál paragónu. V prípade vozidla bez taxametra je taxikár povinný vydať cestujúcemu iba pokladničný doklad, resp. pri prerušení prevádzky ERP originál paragónu. Vypracovalo: Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica Odbor podpory a služieb pre verejnosť jún 2015 Príklad č. 2: Zamestnávateľ skončil so zamestnancom pracovný pomer ku dňu Pracoval u tohto zamestnávateľa od Ak poistenec nesplnil oznamovaciu povinnosť a neoznámil zdravotnej poisťovni platiteľa poistného za obdobie od do , tak mu zdravotná poisťovňa v rámci RZZP vyčísli odhadnutý preddavok podľa 3 ods. 2 vyhlášky. V tomto prípade je to preddavok za október, november a december 2014, celkom v sume 338,10 (112,70 x 3). POZNÁMKA Výpočet RZZP môže zdravotná poisťovňa podľa 6 ods. 14 vyhlášky sprístupniť platiteľovi poistného podľa 11 ods. 1 písm. a) až c) ZZP (zamestnancovi, zamestnávateľovi a SZČO) alebo samoplatiteľovi aj elektronicky. FINANČNÉ RIADITEĽSTVO INFORMUJE Čo robiť, keď máte daňový nedoplatok? Občania či podnikatelia sa môžu dostať do situácie, kedy nemôžu zaplatiť daň v lehote splatnosti a vznikne im daňový Takto vyčíslené preddavky zdravotná poisťovňa zúčtuje v rámci RZZP za rok 2014 a vystaví na ne výkaz nedoplatkov, ktorý sa stane v prípade neuhradenia nedoplatku exekučným titulom. Otázka č. 9: Za akých podmienok môže zdravotná poisťovňa vyčísliť odhadnutý preddavok voči platiteľovi poistného? Zdravotná poisťovňa môže vyčísliť odhadnutý preddavok voči platiteľovi poistného, ktorým je: a) zamestnávateľ, ak 1. nevykázal skutočnú výšku preddavkov na poistné, 2. má minimálne jedného zamestnanca, ktorý je poistencom príslušnej zdravotnej poisťovne, 3. príslušná zdravotná poisťovňa nepozná skutočnú výšku preddavkov na poistné a 4. v čase, v ktorom dochádza k určeniu odhadnutého preddavku, už uplynula doba určená na vykázanie výšky preddavkov na poistné, b) SZČO alebo samoplatiteľ, ak nevykázal skutočnú výšku preddavkov na poistné a príslušná zdravotná poisťovňa nemá informáciu o tom, že preddavky na poistné je povinný platiť iný platiteľ poistného alebo nepozná skutočnú výšku preddavkov na poistné a ich výška sa nedá zistiť ani z údajov, ktoré poskytujú subjekty verejnej správy podľa 29b ods. 6 až 16 ZZP, prípadne v čase, v ktorom dochádza k určeniu odhadnutého preddavku, už uplynula doba určená na vykázanie výšky preddavkov na poistné. Úhrn vymeriavacích základov sa určuje ako súčet všetkých čiastkových vymeriavacích základov v členení na jednotlivé vymeriavacie základy (zamestnanca a zamestnávateľa, SZČO, samoplatiteľa azdividend). Minimálny vymeriavací základ sa určuje ako úhrn čiastkových minimálnych vymeriavacích základov, ktorými sú: celková výška príjmu, na ktorého vyplatenie vznikol zamestnancovi nárok, minimálny základ SZČO a samoplatiteľa, skutočná výška príjmu, ak ide o poistenca štátu s príjmom nižším ako 4 830, odhadnutý preddavok podľa 3. Upravený vymeriavací základ je, ak úhrn vymeriavacích základov za jednotlivých platiteľov poistného je väčší ako suma ročného maximálneho vymeriavacieho základu alebo menší ako minimálny vymeriavací základ. Koeficient sa určuje vtedy, ak je úhrn vymeriavacích základov u poistenca za jednotlivých platiteľov poistného (napríklad za zamestnanca, SZČO a z dividend) vyšší ako suma ročného maximálneho vymeriavacieho základu. Určuje sa ako podiel úhrnu vymeriavacích základov a sumy /rok. Koeficient sa podľa 6 ods. 13 písm. b) vyhlášky zaokrúhľuje na 6desatinných miest smerom nadol. Výsledný vymeriavací základ sa vypočíta tak, že sa vynásobia čiastkové vymeriavacie základy koeficientom. Poistné sa vypočíta vynásobením výsledného vymeriavacieho základu príslušnou sadzbou poistného. Preddavky na poistné, vymeriavací základ a výsledné poistné sa podľa 6 ods. 13 písm. a) vyhlášky zaokrúhľujú na najbližší eurocent smerom nadol. 56 Zapojte sa do on-line rozhovoru na horúce témy s našimi odbornými poradcami. Stačí sledovať a

59 Mzdy a odvody Výpočet RZZP a zúčtovanie preddavkov na poistné zdravotná poisťovňa vykoná podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1 vyhlášky. Ak rozdiel sumy poistného za platiteľa poistného vypočítaný v RZZP a úhrnu preddavkov na poistné platiteľa poistného je: záporný, ide o preplatok. kladný, ide o nedoplatok. Podľa 10 vyhlášky platí, že v RZZP sa do úhrnu preddavkov na poistné platiteľa poistného: zamestnanca a zamestnávateľa započítavajú preddavky na poistné vypočítané podľa 16 ZZP a vykázané podľa 20 ZZP za rok 2014, SZČO a samoplatiteľa započítavajú preddavky na poistné za rok 2014 zaplatené najneskôr do dňa vykonania RZZP za rok 2014 v roku Podľa 11 vyhlášky sa postupuje tak, že za kalendárny mesiac, v ktorom dochádza k: súčasnému súbehu platiteľov poistného zamestnanca a SZČO aspoň jeden deň, tak sa v RZZP ako minimálny základ poistenca uvedie najvyšší z minimálnych základov, postupnému súbehu platiteľov poistného zamestnanca, SZČO a samoplatiteľa a nedochádza k súčasnému súbehu platiteľov poistného zamestnanca a SZČO, tak sa v RZZP ako minimálny základ poistenca uvedie súčet minimálnych základov zamestnanca, SZČO a samoplatiteľa. Ak sa údaje nahlásené poistencom líšia od údajov, ktoré zdravotná poisťovňa získala od subjektov verejnej správy podľa 29b ods. 6 až 16 ZZP, z údajov nahlásených poistencom sa pri RZZP podľa 12 ods. 1 vyhlášky vychádza, iba ak sú tieto údaje preukázané dokladmi predloženými poistencom na základe vyžiadania zdravotnej poisťovne. Oznámenie o výsledku RZZP Oznámenie o výsledku RZZP pre poistenca zdravotná poisťovňa vystaví podľa 7 ods. 1 vyhlášky. Obsahuje predpísané údaje. V oznámení je preplatok platiteľa poistného upravený o daň podľa 43 ods. 3 písm. j) ZDP. Výsledok RZZP je zúčtovaný so vzájomnými pohľadávkami a záväzkami v členení na špecifikáciu obdobia, za ktoré platiteľ poistného dlží poistné, a na sumu pohľadávok a sumu záväzkov. Ak je RZZP za rok 2014 vykonané poistencovi, ktorý mal v roku 2014 iba príjmy zo závislej činnosti a v čase vykonania RZZP je zamestnancom, výsledok RZZP oznámi zdravotná poisťovňa jeho zamestnávateľovi. Otázka č. 10: Čo je obsahom oznámenia o výsledku RZZP poistenca? Oznámenie o výsledku RZZP pre poistenca podľa 7 ods. 1 vyhlášky obsahuje: a) označenie zdravotnej poisťovne, b) meno, priezvisko a rodné číslo poistenca, c) rozpis výsledku RZZP, ak ide o preplatok, ktorého vznik sa oznamuje v členení na vymeriavací základ: zamestnanca, SZČO, samoplatiteľa, z dividend za obdobie do , z dividend za obdobie od , vymeriavací základ zamestnanca, SZČO, samoplatiteľa alebo poistenca štátu z kapitálového majetku podľa 7 ZDP alebo ostatných príjmov podľa 8 ZDP, úhrn vymeriavacích základov, vypočítané poistné, nedoplatok. Vtedy je dôležité komunikovať s daňovým úradom. V najhoršom prípade daňovníci musia počítať aj s možnosťou daňovej exekúcie. Často sa stáva, že nepredvídateľná situácia ohrozí platenie daňových povinností. Daňovník by mal komunikovať so svojím daňovým úradom, v ideálnom prípade už v momente, keď sa jeho finančná situácia zhoršila a vie, že nebude môcť daň zaplatiť v lehote splatnosti. Daňovník môže písomne požiadať o odklad platenia dane alebo zaplatenie dane v splátkach a k žiadosti priloží kolok vo výške 9,50 eura. Podnikateľ vypracuje aj analýzu svojej finančnej a ekonomickej situácie, ktorú priloží k žiadosti. Daňový úrad odklad platenia alebo splátky môže povoliť, ak bude dlžná suma zabezpečená záložným právom. Ešte predtým, ako je daňový nedoplatok odstúpený na vymáhanie, daňový úrad môže vyzvať daňovníka, aby daňový nedoplatok zaplatil v náhradnej 15-dňovej lehote. Vyhýbať sa odpovediam na výzvu daňového úradu sa naozaj neoplatí. Ak je nedoplatok odstúpený na vymáhanie, daňový exekútor začne zisťovať majetkové pomery dlžníka. Po ich preverení vydá rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania. Rozhodnutie nemusí vydať v prípade, ak očakáva úhradu zo strany dlžníka. Nasleduje zaslanie daňovej exekučnej výzvy dlžníkovi. Posledným krokom je vydanie daňového exekučného príkazu, proti ktorému nie je možnosť odvolania. Povinnosťou daňových úradov je nedoplatky vymáhať. Daňoví exekútori vymáhajú všetky nedoplatky bez ohľadu na ich výšku. Čím skôr daňovník osloví daňový úrad, tým väčšia je šanca, že nebude ohrozená jeho ďalšia existencia. Finančná správa vopred upozorňuje, že v dôsledku neriešenia situácie môže v niektorých prípadoch dôjsť aj k ukončeniu podnikania alebo k likvidácii spoločnosti. Zdroj: Externý newsletter FS č. 15/ /2015

60 Mzdy a odvody Príklad č. 3: Poistencovi plynuli v roku 2014 príjmy iba na území SR podľa ZDP. V roku 2014 bol zamestnanec, pracoval v spoločnosti AB, a. s., a zároveň bol aj spoločníkom v spoločnosti s r. o., CD, s. r. o. Počas roka 2014 mu CD, s. r. o., vyplatila podiel na zisku (dividendy), ktorý bol vytvorený za rok 2013, ale aj podiel na zisku (dividendy), ktorý s. r. o. vykázala za zdaňovacie obdobia roka 2011 a Okrem toho mu plynuli aj príjmy podľa 7 a 8 ZDP. Príjmy zo zárobkovej činnosti tohto poistenca tvoria vymeriavací základ na účely RZZP za rok 2014 z čiastkových vymeriavacích základov takto: Príjem zamestnanca na základe pracovnej zmluvy v sume Z tohto vymeriavacieho základu zamestnávateľ vykázal počas roka 2014 preddavky za zamestnávateľa v sume a za zamestnanca 960. Podiel na zisku (príjem z dividend) z obdobia od do v sume ,50. Na účely RZZP za rok 2014 sa zúčtováva iba suma, ktorá presiahla sumu minimálneho vymeriavacieho základu podľa 13 ods. 10 ZZP, v tomto prípade suma (11 402,50 402,50). Poistenec oznámil sumu príslušnej zdravotnej poisťovni na tlačive Oznámenie o príjmoch za rok 2014 do Podiel na zisku (príjem z dividend) z obdobia roka 2013 bol vyplatený v roku 2014 v sume Spoločnosť CD, s. r. o., vykázala vyplatené dividendy zdravotnej poisťovni a odviedla preddavky na poistné v sume (14 % z ). Vymeriavací základ z kapitálových príjmov podľa 7 ZDP predstavuje 150. Vymeriavací základ z ostatných príjmov podľa 8 ZDP je suma 800 (pri výpočte základu dane daňovník odpočítal zo základu dane oslobodené príjmy v sume 500 z celkových príjmov a v rovnakom pomere znížil aj výdavky). d) preddavky na poistné v členení na úhrn preddavkov na poistné vykázaných zamestnávateľom alebo zamestnávateľmi, zaplatených poistencom a celkový úhrn preddavkov na poistné, e) výšku preplatku, t. j. sumu rozdielu celkového úhrnu preddavkov na poistné a vypočítaného poistného, f) údaj o preplatku platiteľa poistného upravený o daň podľa 43 ods. 3 písm. j) ZDP, g) výsledok RZZP zúčtovaný so vzájomnými pohľadávkami a záväzkami v členení na špecifikáciu obdobia, za ktoré platiteľ poistného dlží poistné, a na sumu pohľadávok a sumu záväzkov, h) údaj o výške preddavkov na poistné podľa 16 ods. 8 písm. b) a c) ZZP na obdobie od do pre SZČO, ktorá naďalej vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, i) poučenie o možnosti podať nesúhlasné stanovisko a lehotu na jeho podanie. Výkaz nedoplatkov Výkaz nedoplatkov z RZZP pre poistenca zdravotná poisťovňa vystaví podľa 7 ods. 3 vyhlášky. Obsahuje predpísané údaje. Uvádza sa v ňom suma nedoplatku za rok 2014, ktorá bola predpísaná iným platobným výmerom alebo výkazom nedoplatkov, nedoplatok predpísaný týmto výkazom nedoplatkov, údaj o lehote na odvedenie nedoplatku z RZZP podľa 19 ods. 15 ZZP. Otázka č. 11: Aký je obsah výkazu nedoplatkov poistenca z RZZP? Výkaz nedoplatkov z RZZP pre poistenca obsahuje: a) údaje podľa 17a ods. 2 písm. a) až d) a f) a 19 ods. 9 ZZP, b) rozpis nedoplatku, ktorý sa výkazom nedoplatkov predpisuje v členení na vymeriavací základ zamestnanca, SZČO, samoplatiteľa, z dividend za obdobie do , z dividend za obdobie od , vymeriavací základ zamestnanca, SZČO, samoplatiteľa alebo poistenca štátu z kapitálového majetku podľa 7 ZDP alebo ostatných príjmov podľa 8 ZDP, úhrn vymeriavacích základov a vypočítané poistné, c) preddavky na poistné v členení na úhrn preddavkov na poistné vykázaných zamestnávateľom alebo zamestnávateľmi, úhrn preddavkov na poistné zaplatených poistencom a celkový úhrn preddavkov na poistné, d) výšku nedoplatku, a to sumu rozdielu vypočítaného poistného a celkového úhrnu preddavkov na poistné, e) sumu nedoplatku za rok 2014, ktorá bola predpísaná iným platobným výmerom alebo výkazom nedoplatkov, f) sumu, ktorá bude predpísaná týmto výkazom nedoplatkov, g) údaj o výške preddavkov na poistné pre SZČO podľa 16 ods. 8 písm. b) a c) ZZP na obdobie od do pre SZČO,ktoránaďalej vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, h) poučenie o možnosti podať námietky a lehotu na ich podanie, i) údaj o lehote na odvedenie nedoplatku z RZZP podľa 19 ods. 15 ZZP. Oznámenie pre zamestnávateľa a Výkaz nedoplatkov pre zamestnávateľa obsahuje predpísané údaje podľa 7 ods. 2 a 4 vyhlášky (pozri kapitolu č. 4). 58 Zapojte sa do Klubu PP a využívajte špeciálne zľavy a výhodné ponuky určené len pre členov. Viac informácií na

61 Mzdy a odvody 4. RZZP zamestnávateľa a zamestnanca Podľa 11 ods. 5 ZZP je zamestnávateľom na účely ZZP: a) fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi plnenie za vykonávanie zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. a) ZZP, ak má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, b) právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi plnenie za vykonávanie zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. a) ZZP, ak jej sídlo alebo sídlo jej organizačnej zložky je na území SR, c) pre fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť podľa 10b ods. 3 ZZP: fyzická osoba podľa písmena a), ktorá má bydlisko v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi SR, alebo právnická osoba podľa písmena b) so sídlom alebo so sídlom jej organizačnej zložky v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi SR. Ak zamestnávateľom zamestnanca nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa 11 ods. 5 ZZP, tak je ním podľa 11 ods. 6 ZZP platiteľ príjmov zo závislej činnosti fyzických osôb. Ide o platiteľa, ktorý vypláca príjmy podľa 5 ods. 1 písm. a) až h), j) a k) a ods. 2 a 3 ZDP. Zamestnancom je na účely ZZP fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZZP a má nárok na príjem zo závislej činnosti, ktorý je podľa 13 ods. 1 ZZP vymeriavacím základom zamestnanca. Za zamestnanca sa fyzická osoba nepovažuje: 1. v prípadoch neospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca (absencia), 2. v prípadoch, kedy je zamestnancovi poskytnuté pracovné voľno bez náhrady mzdy (neplatené voľno) na žiadosť zamestnanca nad rámec Zákonníka práce. Ak platiteľ poistného zanikne bez právneho nástupcu a za jeho zamestnancov bude zdravotná poisťovňa vykonávať RZZP, ale zamestnávateľ nedoručil v roku 2014 mesačné výkazy, tak sa RZZP podľa 12 ods. 2 vyhlášky vykoná: z dokladov o výške príjmu podľa 19 ods. 6 ZZP, ktoré sú k dispozícii, alebo na základe dokladov vyžiadaných zdravotnou poisťovňou od zamestnanca. Ak doklady nie sú k dispozícii, zdravotná poisťovňa vychádza z odhadnutého preddavku podľa 3 vyhlášky. Vymeriavací základ zamestnanca je príjem zo závislej činnosti podľa 5 ZDP okrem príjmov, ktoré netvoria vymeriavací základ. Minimálny vymeriavací základ zamestnanca nie je určený. Pri odmeňovaní zamestnancov je zamestnávateľ povinný dodržiavať ustanovenia zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (ďalej len ZMM ), preto pri platení preddavkov na zdravotné poistenie tvorí minimálny vymeriavací základ zamestnanca mzda zodpovedajúca odpracovanému času. Ak má zamestnanec dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, prípadne neodpracuje v mesiaci všetky pracovné dni, tak vymeriavacím základom je suma mzdy zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu týždennému pracovnému času alebo suma mzdy zodpovedajúca skutočnému odpracovanému času, ak neodpracoval v mesiaci všetky pracovné dni. Vymeriavací základ celkom = = Koeficient = / = 0, = 0,986721(po zaokrúhlení na 6 desatinných miest smerom nadol) Vymeriavacie základy za jednotlivých platiteľov poistného sa úmerne znížia: zo zamestnania, teda vymeriavací základ zamestnávateľa a zamestnanca je x 0, = ,304 = ,30, z dividend z roka 2011 a 2012 je x 0, = ,931 = ,93, z dividend z roka 2013 je x 0, = ,373 = ,37, z kapitálových príjmov je 150 x 0, = 148,00815 = 148,00, z ostatných príjmov je 800 x 0, = 789,3768 = 789,37. Poistné vypočítané zdravotnou poisťovňou v RZZP: za zamestnanca 4 % z ,30 = 947,25, za zamestnávateľa 10 % z ,30 = 2 368,13, z dividend z roka % z ,93 = 1 085,39, z dividend z roka % z ,37 = 1 795,83, z kapitálových príjmov 14 % z 148,00 = 20,72, z ostatných príjmov 14 % z 789,37 = 110,51. Počas roka 2014 vykázal zamestnávateľ preddavky z vymeriavacieho základu za zamestnávateľa v sume a za zamestnanca 960. V rámci RZZP sa zamestnávateľovi vráti suma 31,87 (2 368, ). Poistné poistenca je = 947, , , , ,51 = 3 959,70 Poistné preddavok = 3 959, = 1 179,70 Zdravotná poisťovňa v rámci RZZP za rok 2014 vyčísli: preplatok zamestnávateľa vo výške 31,87, nedoplatok poistenca vo výške 1 179, /2015

62 Mzdy a odvody SPEKTRUM Výška dávky garančného poistenia od 1. júla 2015 Účelom dávky garančného poistenia je preplatenie neuspokojených nárokov zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu v prípade, ak sa zamestnávateľ stal platobne neschopným, a teda si prestal voči zamestnancovi plniť svoje záväzky. Zamestnávateľ sa na účely nároku na dávku garančného poistenia považuje za platobne neschopného, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Dňom vzniku platobnej neschopnosti je deň doručenia tohto návrhu na príslušný súd. Ak súd začne konkurzné konanie bez návrhu, považuje sa deň vydania uznesenia súdu o začatí konkurzného konania za deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Od 1. júla 2015 bude maximálna suma dávky garančného poistenia vo výške eur ( eur / 12 x 3 = eur), v porovnaní s prvým polrokom 2015 sa teda táto suma zvýšila o 102 eur. VYBERÁME Z VAŠICH OTÁZOK Príjmy občianskeho združenia 1. Občianskemu združeniu bol vyplatený výnos z cenných papierov (hypotekárne záložné listy). Ako je to so zdanením tohto výnosu? Má zraziť banka zrážkovú daň alebo má tento výnos zdaniť občianske združenie? 2. Občianske združenie prijalo od členov finančný príspevok na nákup tričiek, ktoré sú určené na športovú činnosť. Má občianske združenie tento príspevok zdaniť? Odpoveď: ad 1 V zmysle 14 ods. 1 zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov hypotekárny záložný list je dlhopis, ktorého menovitá hodnota vrátane výnosov z neho je riadne krytá pohľadávkami banky alebo pobočky zahraničnej banky z hypotekárnych úverov zabezpečených záložným právom k nehnuteľnostiam alebo je Podľa nariadenia vlády SR č. 321/2013 Z. z. v súlade s 2 ods. 1 ZMM bola v období od do ustanovená suma minimálnej mzdy takto: a) 352 za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, b) 2,023 za každú hodinu odpracovanú zamestnancom. Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca. Ak mal zamestnanec v rozhodujúcom období postupne alebo súbežne viac platiteľov poistného podľa 13 ods. 8 ZZP, do vymeriavacieho základu zamestnávateľa v rozhodujúcom období sa započíta iba pomerná časť vymeriavacieho základu poistenca. V RZZP so zamestnávateľom sa podľa 6 ods. 12 vyhlášky uvádza: meno a priezvisko zamestnanca, rodné číslo zamestnanca, upravený vymeriavací základ, poistné zamestnávateľa a zamestnanca, vykázané preddavky na poistné zamestnávateľa a zamestnanca, výsledok RZZP zamestnávateľa a zamestnanca. Otázka č. 12: Aké údaje uvádza príslušná zdravotná poisťovňa po vykonaní RZZP za rok 2014 za zamestnávateľa v dokladoch, ktorými sú oznámenie pre zamestnávateľa a výkaz nedoplatkov pre zamestnávateľa? Oznámenie pre zamestnávateľa obsahuje: a) označenie zdravotnej poisťovne, b) údaje o zamestnávateľovi podľa 1 ods. 2 písm. a) a c) vyhlášky, teda obchodné meno, právna forma, sídlo platiteľa poistného, a to názov ulice, orientačné číslo, poštové smerové číslo, názov obce a štátu, identifikačné číslo organizácie (IČO), daňové identifikačné číslo organizácie (DIČ), c) rozpis preplatku, ktorého vznik sa oznamuje, v členení na: 1. úhrn vymeriavacích základov zamestnancov, vymeriavacie základy jednotlivých zamestnancov, mená, priezviská a rodné čísla zamestnancov, 2. vypočítané poistné, d) úhrn preddavkov na poistné vykázaných zamestnávateľom, e) výšku preplatku, a to sumu rozdielu celkového úhrnu preddavkov na poistné a vypočítaného poistného, f) výsledok RZZP zúčtovaný so vzájomnými pohľadávkami a záväzkami v členení na: 1. špecifikáciu obdobia, za ktoré platiteľ poistného dlží poistné, 2. sumu pohľadávok a sumu záväzkov, g) poučenie o možnosti podať nesúhlasné stanovisko a lehotu na jeho podanie. Výkaz nedoplatkov pre zamestnávateľa obsahuje: a) údaje podľa 17a ods. 2 písm. a) až d) a f) a podľa 19 ods. 9 ZZP, b) rozpis nedoplatku, ktorý sa výkazom nedoplatkov predpisuje v členení: 1. vymeriavacie základy jednotlivých zamestnancov s uvedením mena, priezviska a rodného čísla zamestnanca, 2. vypočítané poistné za zamestnancov podľa prvého bodu, c) úhrn preddavkov na poistné vykázaných zamestnávateľom, d) výšku nedoplatku, a to sumu rozdielu vypočítaného poistného a celkového úhrnu preddavkov na poistné, 60 Úplné znenia daňových predpisov nájdete v časopise ÚZ úplné znenia. Pre viac informácií a objednávanie kliknite na alebo volajte

63 Mzdy a odvody e) sumu nedoplatku za rozhodujúce obdobie, ktorá bola predpísaná iným platobným výmerom alebo výkazom nedoplatkov, f) sumu, ktorá bude predpísaná týmto výkazom nedoplatkov, g) poučenie o možnosti podať námietky a lehotu na ich podanie, h) údaj o lehote na odvedenie nedoplatku z RZZP podľa 19 ods. 15 ZZP. Povinnosti zamestnávateľa V rámci RZZP platia tieto povinnosti: v lehote do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska, doručenia nového oznámenia alebo nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi podľa 19 ods. 18 ZZP preplatok alebo nedoplatok za zamestnanca, najneskôr do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov je povinný odviesť nedoplatok príslušnej zdravotnej poisťovni: platiteľ poistného, ak ide o zamestnanca, vykoná túto povinnosť za neho zamestnávateľ, ak je poistenec stále jeho zamestnancom, najneskôr v lehote do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska alebo doručenia nového oznámenia o preplatku z RZZP je príslušná zdravotná poisťovňa podľa 19 ods. 16 ZZP povinná po zúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov vrátiť preplatok platiteľovi poistného, jeho právnemu nástupcovi alebo poistencovi. Ak zdravotná poisťovňa neodvedie preplatok riadne a včas, môže si zamestnávateľ uplatniť nárok na tento preplatok na ÚDZS podľa 17 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Za zamestnanca môže tento nárok uplatniť zamestnávateľ, ak ho o to zamestnanec požiada. Ak platiteľ poistného, ktorým je zamestnávateľ, zanikol bez právneho nástupcu, preplatok za zamestnávateľa sa nevracia podľa 19 ods. 16 ZZP. Zdravotná poisťovňa ho uhradí na účet platiteľa poistného, právneho nástupcu platiteľa poistného alebo poistenca a ak účet nemá, tak poštovou poukážkou. Ak zamestnávateľ zanikol bez právneho nástupcu, tak zdravotná poisťovňa zasiela priamo poistencovi: písomné oznámenie o preplatku z RZZP za zamestnanca, nové písomné oznámenie o preplatku z RZZP za zamestnanca alebo výkaz nedoplatkov za zamestnanca. Na doručovanie oznámenia a výkazu nedoplatkov sa primerane vzťahujú ustanovenia o doručovaní výkazu nedoplatkov podľa 17b ZZP. Ak poistenec nie je v lehote vykonania RZZP (30. september alebo 31. október) zamestnancom ani u jedného z posledných zamestnávateľov, zdravotná poisťovňa zašle písomné oznámenie o preplatku z RZZP za zamestnanca, nové oznámenie alebo výkaz nedoplatkov tomuto poistencovi aj všetkým posledným zamestnávateľom. Ak zamestnávateľ zanikol bez právneho nástupcu alebo ak poistenec nie je v lehote vykonania RZZP zamestnancom ani u jedného z posledných zamestnávateľov, je nedoplatok za zamestnanca povinný odviesť priamo poistenec. Ak zdravotná poisťovňa sprístupní údaje o vymeriavacích základoch, výške preplatku, nedoplatku zamestnanca a nedoplatku zamestnávateľa zamestnávateľovi elektronicky, vo výkaze nedoplatkov alebo v oznámení sa uvádzajú údaje podľa 19 ods. 8 a 9 ZZP. náhradne krytá a má v názve označenie hypotekárny záložný list. Podľa 43 ods. 3 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynie daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie ( 12 ods. 2), Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Národnej banke Slovenska. Občianske združenie ako právnická osoba sa na účely zákona o dani z príjmov považuje za daňovníka, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie. To znamená, že banka pri výplate výnosu z dlhopisu občianskemu združeniu uplatní zrážkovú daň. Daňová povinnosť občianskeho združenia, ak ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane. To znamená, že občianske združenie prijatý výnos z hypotekárnych záložných listov nezdaňuje. ad 2 Podľa 13 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov od dane sú oslobodené členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích listín alebo zakladateľských listín prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesijnými komorami, občianskymi združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami. Zo znenia otázky možno predpokladať, že predmetné finančné príspevky prijaté od členov občianskeho združenia idú nad rámec bežných členských príspevkov. Ak členovia tieto príspevky poskytli dobrovoľne a bez očakávania protihodnoty, potom ide o dary. Prijaté dary nie sú predmetom dane, čo vyplýva z ustanovenia 12 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Občianske združenie príspevky prijaté od svojich členov nezdaňuje. 61 8/2015

64 Mzdy a odvody POZNÁMKA Za SZČO sa na účely RZZP podľa 11 ods. 4 ZZP v znení účinnom do považovala fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a bola registrovaná podľa 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a poplatkov a o zmene a doplnení zákonov v znení neskorších predpisov v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 ZZP. Do bolo rozhodujúce, či fyzická osoba má registráciu na príslušnom daňovom úrade alebo či má pridelené DIČ ako osoba s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Status SZČO sa na účely zdravotného poistenia od neposudzuje v závislosti od registrácie na príslušnom daňovom úrade u správcu dane. Príklad č. 4: Fyzickej osobe plynuli v roku 2014 príjmy podľa 6 ods. 1a2ZDPvnepravidelných intervaloch. Boli to jednorazové príjmy za aktivity pri sprostredkovaní poistenia a pôžičiek, ale táto osoba sa neprihlásila ako SZČO do zdravotnej poisťovne a nepožiadala o pridelenie DIČ na príslušnom daňovom úrade. I keď sa osoba neprihlásila do zdravotnej poisťovne ako SZČO, príslušná zdravotná poisťovňa zistí z daňového priznania tejto osoby, že dosiahla v roku 2014 príjem podľa 6 ods. 1 a 2 ZDP, ktorý je vymeriavacím základom za rok Táto SZČO zaplatí nedoplatky na poistnom, ktoré jej vypočíta príslušná zdravotná poisťovňa v rámci RZZP za rok NEPREHLIADNITE! Koeficient 1,486 sa prvýkrát použije až pre rok Podľa prechodného ustanovenia 38b ods. 8 ZZP sa pre rok 2014 použije koeficient 1,6. Ak osoba nie je poistencom zdravotnej poisťovne, ktorá vykonala RZZP, oznámenie alebo výkaz nedoplatkov sa zasiela priamo osobe podľa 19 ods. 14 ZZP. Zamestnávateľ má povinnosť odviesť zdravotnej poisťovni nedoplatok vlehotedo45dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov. Ak vznikne nedoplatok jeho zamestnancovi, vykoná túto povinnosť aj zaňho, ak je stále jeho zamestnancom. Neuhradením nedoplatku sa zamestnávateľ vystavuje riziku vymáhania pohľadávky prostredníctvom súdnej exekúcie. 5. RZZP SZČO Zmena v statuse SZČO na účely zdravotného poistenia od S účinnosťou od podľa 11 ods. 4 ZZP platí, že SZČO na účely ZZP je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 ZZP, alebo má príjem z tejto činnosti. Ide o zárobkovú činnosť vyplývajúcu z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na dosahovanie príjmu: z podnikaniaazinejsamostatnej zárobkovej činnosti podľa 6 ods. 1 a 2 ZDP okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta, ktorý nepodlieha dani z príjmov podľa ZDP, pretože tak ustanovujú predpisy a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorý nepodlieha dani z príjmov podľa ZDP, ktorú vykonáva fyzická osoba na území SR, na ktorú sa v právnych vzťahoch povinného verejného zdravotného poistenia uplatňujú predpisy SR podľa osobitného predpisu alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi SR. Od už nie je podstatná registrácia SZČO na príslušnom daňovom úrade alebo pridelenie DIČ, ale skutočnosť, či fyzická osoba má oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo či má príjem SZČO (okrem príjmu osoby, ktorá vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím). Podľa 13 ods. 2 ZZP platí, že vymeriavací základ (ďalej len VZ ) SZČO je vo výške podielu základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. b) ZZP (teda z podnikaniaazinejsamostatnej zárobkovej činnosti podľa 6 ods. 1 a 2 ZDP okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta) dosiahnutého v roku 2014 (ďalej len ZD ), ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na povinné dôchodkové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej SZČO, a koeficientu 1,486. VZ = (ZD + poistné) : 1,6. SZČO platí preddavok na poistné na zdravotné poistenie sadzbou: 14 % z mesačného vymeriavacieho základu, 7%zmesačného vymeriavacieho základu, ak je SZČO osobou so zdravotným postihnutím. Suma preddavku na rok 2014 bola SZČO oznámená vo výsledku RZZP za rok 2012, ktoré im bolo vykonané zdravotnou poisťovňou v roku Ak bol poistenec iba SZČO a vymeriavací základ je nižší ako úhrn minimálnych základov podľa 13 ods. 9 písm. a) ZZP, tak minimálny vymeriavací 62 Ročný prístup k videoškoleniam z daňovej oblasti zabezpečí, že žiadnu dôležitú novelu nezmeškáte. Ukážky na Objednávanie na

65 Mzdy a odvody základ sa upraví o počet kalendárnych dní, keď za SZČO platí poistné štát podľa 11 ods. 7 písm. c), m) a s) ZZP. Minimálny vymeriavací základ 402,50 /mesiacsanevzťahujenaszčo, ktorá bola v roku 2014 zároveň zamestnancom alebo poistencom štátu. 6. RZZP samoplatiteľa Vymeriavací základ samoplatiteľa je základ dane z príjmov zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. c) až e) ZZP, teda z: kapitálového majetku, ostatných príjmov a dividend. Ak poistenec takýto príjem nemá, je vymeriavacím základom ním určená suma, minimálne však vo výške minimálneho vymeriavacieho základu 402,50 /mesiac. Vymeriavací základ samoplatiteľa sa znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých za poistenca platí poistné štát podľa 11 ods. 7 písm. c), m) a s) ZZP alebo počas ktorých sa poistenec nepovažoval za SZČO a samoplatiteľa. Minimálny základ sa teda kráti o dni, počas ktorých: osoba poberá rodičovský príspevok a rodičovský príspevok z iného členského štátu, ak tam nie je zdravotne poistená, osoba poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské podľa ZSP, osobe zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia podľa ZSP a počas ktorého trvá dočasná pracovná neschopnosť, osobe zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí 10. dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti podľa ZSP a trvá potreba ošetrovania alebo starostlivosti podľa ZSP aj po tomto dni, osoba, ktorá je nemocensky zabezpečená a poberá náhradu služobného platu policajta počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby a náhradu služobného príjmu profesionálneho vojaka, ktorý nemôže vykonávať vojenskú službu pre chorobu alebo úraz, nemocenské alebo materské podľa osobitného predpisu. 7. RZZP poistenca štátu Poistencom štátu je osoba, za ktorú platí poistné štát podľa 11 ods. 7 ZZP, akv 11ods.8ZZPniejeustanovené. Otázka č. 13: Ktoré osoby sú poistencom štátu? Poistencom štátu sú osoby, za ktoré platí poistné štát. Štát platí poistné za: a) nezaopatrené dieťa podľa 9 a 10 ZSP; za nezaopatrené dieťa sa na účely ZZP považuje aj fyzická osoba do dovŕšenia 30 roku veku, ktorá študuje na vysokej škole, najdlhšie do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, okrem externej formy štúdia; poistencom štátu je aj v období prázdnin až do vykonania štátnych záverečných skúšok alebo do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa v dennej forme štúdia, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo druhého stupňa v dennej forme štúdia; Príklad č. 5: Fyzická osoba, ktorá je SZČO a zároveň nie je zamestnancom ani poistencom štátu, dosiahla v roku 2014 príjem iba 1 765, preto nepodávala daňové priznanie. Nie je osobou so zdravotným postihnutím. I keď príjem tejto SZČO predstavuje nižšiu sumu ako príjem, z ktorého je daňovník podľa ZDP povinný podať daňové priznanie (v roku 2014 to bola suma 1 901,67 ), poistné zaplatí z minimálneho vymeriavacieho základu, pretože je iba SZČO, teda nezaplatila počas roka preddavky na poistné ako zamestnanec alebo poistenec štátu. V rámci RZZP zaplatí poistné vo výške 676,20, teda 14 % z ročného vymeriavacieho základu Príklad č. 6: Poistenec vykonával v období od do samostatnú zárobkovú činnosť. V daňovom priznaní za rok 2014 vykázal základ dane v sume Suma zaplatených preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a zaplateného poistného na sociálne poistenie predstavovala sumu VZ = ( )/1,6 = ,87 V rámci RZZP zdravotná poisťovňa vypočíta poistné = 14 % z ,87 = 1 620,76. Príklad č. 7: Poistenec bol v období od do zamestnancom. Zamestnávateľ odvádzal preddavky na poistné z jeho príjmu zo závislej činnosti, ktorý ani v jednom mesiaci nepresiahol Dňa táto osoba oznámila príslušnej zdravotnej poisťovni, že je samoplatiteľ. Za mesiace november a december 2014 zaplatila preddavky na poistné v sume 112,70 (56,35 /mesiac x 2). Príslušná zdravotná poisťovňa v tomto prípade RZZP nevykoná, pretože za rok 2014 nevzniká ani preplatok, ani nedoplatok. 63 8/2015

66 Mzdy a odvody SPEKTRUM Viete, aký je rozdiel medzi premlčaním a preklúziou? Daňové a colné úrady nemôžu časovo neobmedzene vymáhať daňové nedoplatky. Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Ak však úrad zašle dlžníkovi výzvu na zaplatenie nedoplatku, začína plynúť nová premlčacia lehota. Úrady môžu doručovaním výziev plynutie premlčacej lehoty predlžovať. Po 20 rokoch právo vymáhať daňový nedoplatok zanikne, čím uplynie prekluzívna lehota. Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je podľa zákona o správe daní (daňový poriadok) premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Daňový alebo colný úrad na premlčanie práva vymáhať daňový nedoplatok neupozorňuje, a preto je v záujme daňového dlžníka, aby sledoval túto lehotu a v prípade potreby vzniesol námietku premlčania. Pokiaľ daňový dlžník námietku nevznesie, správca dane je oprávnený daňový nedoplatok vymáhať aj po uplynutí premlčacej lehoty. Ak daňový alebo colný úrad v priebehu plynutia šesťročnej premlčacej lehoty doručí daňovému subjektu výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku podľa 80 daňového poriadku, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená. Vzhľadom na to, že právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol (prekluzívna lehota), správca dane môže doručovaním výziev podľa 80 daňového poriadku predlžovať plynutie premlčacej lehoty do 20 rokov. Príklad: Daňový subjekt podal daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2013 a následne nezaplatil svoju daňovú povinnosť, v dôsledku čoho mu 1. apríla 2014 vznikol daňový nedoplatok. b) fyzickú osobu, ktorá poberá dôchodok, okrem poberateľa vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku podľa ZSP, alebo dôchodok z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov podľa 38 až 43, 125 a 126 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo dôchodok z cudziny, alebo dôchodok z iného členského štátu EÚ a nie je zdravotne poistená v tomto členskom štáte EÚ, c) fyzickú osobu, ktorá poberá rodičovský príspevok podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a rodičovský príspevok z iného členského štátu EÚ, ak tam nie je zdravotne poistená, d) fyzickú osobu, ktorá dosiahla dôchodkový vek a ktorej nevznikol nárok na dôchodok, e) fyzickú osobu, ktorá je invalidná podľa 71 ZSP a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok podľa 70 až 73 ZSP, f) obvineného vo väzbe podľa zákona NR SR č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov alebo odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody podľa zákona č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov, obvineného vo väzbe alebo odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v inom členskom štáte EÚ, ak tam nie je zdravotne poistený, g) fyzickú osobu, ktorej sa poskytuje starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnená na základe rozhodnutia súdu, alebo v zariadení sociálnych služieb celoročne (podľa 18 až 38 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov a zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov), h) študenta z iného členského štátu EÚ, zahraničného študenta na zabezpečenie záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná, alebo za žiaka alebo študenta, ktorý je Slovákom žijúcim v zahraničí podľa zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a zároveň študuje na škole v SR, i) fyzickú osobu, ktorá poberá peňažný príspevok za opatrovanie podľa 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoPPKZP ), j) fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do 6 rokov, k) fyzickú osobu, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú podľa posudku vydaného podľa ZoPPKZP alebo opatruje blízku osobu podľa 116 a 117 Občianskeho zákonníka, ktorá je staršia ako 80 rokov a nie je umiestnená v zariadení sociálnych služieb (podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov) alebo v zdravotníckom zariadení podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov), l) manželku alebo manžela zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine, alebo zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí, m) fyzickú osobu: 1. ktorá poberá náhradu príjmu podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene 64 Školíme vás radi vyberte si to najvhodnejšie školenie presebana

67 Mzdy a odvody a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nemocenské, ošetrovné alebo materské podľa ZSP, 2. ktorej zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia podľa 34 ZSP a ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť alebo 3. ktorej zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí 10. dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti podľa 42 ods. 1 ZSP a ktorej trvá potreba ošetrovania alebo starostlivosti podľa 39 ZSP aj po tomto dni, 4. ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania alebo starostlivosti, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa a ktorej nevznikol nárok na nemocenské, ošetrovné alebo materské z dôvodu, že ku dňu vzniku skutočnosti rozhodujúcej pre vznik nároku na túto dávku bola zamestnancom, za ktorého je platiteľom poistného štát podľa 11 ods. 7 písm. v) ZZP (zamestnancom s odvodovou úľavou) alebo sa na ňu vzťahuje 4 ods. 1 písm. d) ZSP, ktorý definuje podmienky pre zamestnanca s odvodovou úľavou v ZSP, n) fyzickú osobu, ktorá poberá dávku v hmotnej núdzi alebo príspevok k dávke v hmotnej núdzi, a fyzickú osobu, ktorá sa spoločne posudzuje na účely posudzovania hmotnej núdze podľa zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o) fyzickú osobu, ktorá je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, p) cudzinca zaisteného na území SR, q) azylanta, r) fyzickú osobu, ktorá vykonáva pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo, s) fyzickú osobu, ktorá je nemocensky zabezpečená a poberá náhradu služobného platu policajta počas dočasnej pracovnej neschopnosti na výkon štátnej služby a náhradu služobného príjmu profesionálneho vojaka, ktorý nemôže vykonávať vojenskú službu pre chorobu alebo úraz, nemocenské alebo materské podľa 5 písm. a), b) a d) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t) študenta doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia, ak celková dĺžka jeho doktorandského štúdia neprekročila štandardnú dĺžku štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme a nezískal už vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa alebo nedovŕšil vek 30 rokov, u) fyzickú osobu, ktorá vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím podľa ZoPPKZP, v) zamestnanca s odvodovou úľavou. Od je to zamestnanec, za ktorého platí poistné štát, ak splní podmienky ustanovené v 11 ods. 7 písm. v) ZZP (pozri otázku č. 5). Suma 2 971,70 (15 x 198,09) je 15-násobok životného minima platného k prvému dňu kalendárneho roka rozhodujúceho obdobia. Suma životného minima, ktorá platí k (v období od do ), bola ustanovená opatrením MPSVR SR č. 186/2013 Z. z. o úprave súm životného minima vo výške 198,09 na jednu plnoletú fyzickú osobu. Ak bola osoba poistencom štátu časť roka, tak zdravotná poisťovňa zohľadní alikvotnú časť sumy 2 971,70 prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých bola osoba poistencom štátu. Po skončení roku 2014, t. j. 1. januára 2015, začne plynúť šesťročná premlčacia lehota práva vymáhať daňový nedoplatok a uplynie 31. decembra Ak daňový úrad doručí daňovému subjektu výzvu na zaplatenie nedoplatku podľa 80 daňového poriadku napr. v roku 2020, nová premlčacia lehota na vymáhanie daňového nedoplatku začne plynúť 1. januára 2021 a uplynie 31. decembra Maximálna lehota, do ktorej by bolo možné predĺžiť premlčiacu lehotu na základe výziev na zaplatenie daňového nedoplatku, by v tomto prípade uplynula 31. decembra 2034 (20 rokov). Zdroj: Externý newsletter FS 14/2015 POZNÁMKA Štát je platiteľom poistného za poistencov štátu, pričom sa podľa 13 ods. 16 ZZP na nich nevzťahuje minimálny vymeriavací základ podľa 13 ods. 9 písm. a) ZZP vtedy, ak im vznikne vymeriavací základ vyšší ako 2 971,70, ale zároveň nižší ako (402,5 x 12). V rámci RZZP za rok 2014 poistenec štátu nezaplatí poistné vypočítané zo sumy Zdravotná poisťovňa mu vypočíta poistné iba zo sumy, ktorá predstavuje jeho skutočný dosiahnutý vymeriavací základ. Platítoajprepoistenca štátu, ktorý je súčasne SZČO. Príklad č. 8: Poberateľ dôchodku, ktorý je SZČO od roku 2011, dosiahol vymeriavací základ zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2014 vo výške Poistné na zdravotné poistenie za rok 2014 zaplatí zo skutočného vymeriavacieho základu, a to zo sumy AKTUÁLNE ŠKOLENIE PORADCU PODNIKATEĽA Daňová optimalizácia Lektor: Ing. Mgr. Martin Tužinský, PhD., Ing. Vladimír Ozimý Nitra Bratislava Žilina Košice Informácie na tel. čísle , bonus@pp.sk, v sekcii vzdelávanie. 65 8/2015

68 Mzdy a odvody SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Informatívny výpočet dôchodku nie je súčasťou Individuálneho účtu poistenca Upozorňujeme občanov, že Informácia o stave individuálneho účtu poistenca do a Informácia o zmenách stavu individuálneho účtu poistenca od neobsahuje výpočet informatívnej sumy dôchodku. Pre účely výpočtu informatívnej sumy dôchodku slúži na webovej stránke Sociálnej poisťovne kalkulačka na informatívny výpočet dôchodku. Údaje z uvedených informácií, ktoré občanovi na jeho žiadosť vyhotoví a zašle Sociálna poisťovňa, si doplní do kalkulačky a takto jednoducho a rýchlo si vypočíta informatívnu sumu dôchodku. Pomocou kalkulačky je možné vypočítať si dôchodok len z I. dôchodkového piliera (zo Sociálnej poisťovne) a má výlučne orientačný charakter. Vypočítaná suma dôchodku pomocou kalkulačky sa preto nemusí zhodovať so sumou dôchodku vypočítanou ústredím Sociálnej poisťovne počas konania o dôchodku. Doplnené ustanovenie 13a ods. 2 vyhlášky sa vzťahuje aj na zamestnanca s odvodovou úľavou. Platí, že podkladom na RZZP za rok 2014 plateného štátom je aj počet poistencov štátu podľa 11 ods. 7 písm. a) až l), n) až r) at)ažv) ZZP, ktorí splnili podmienku uvedenúv 11ods.8ZZPaichvymeriavací základ znížený o vymeriavací základ zamestnanca podľa 11 ods. 7 písm. v) ZZP, na ktorý sa použila sadzba poistného podľa 12 ods. 1 písm. a) druhého bodu ZZP (teda 0%), neprekročil 15-násobok životného minima platného k prvému dňu kalendárneho roka rozhodujúceho obdobia alebo pomerná časť zníženého vymeriavacieho základu prislúchajúca k počtu kalendárnych dní, počas ktorých poistenec bol osobou podľa 11 ods. 7 písm. a) ažl),n)ažr)at)ažv)zzp,neprekročila pomernú časť 15-násobku životného minima prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých poistenec bol osobou podľa 11 ods. 7 písm. a) až l), n) až r) a t) až v) ZZP. Záver Spôsob vykonania RZZP za rok 2014 sa oproti predchádzajúcemu roku v zásade nezmenil. V oznámení o výsledku RZZP zdravotná poisťovňa okrem iných údajov uvádza sumu preplatku platiteľa poistného upravenú o daň vybranú zrážkou, údaj o výške preddavkov na poistné na obdobie roka 2016 pre SZČO, ktorá naďalej vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, a poučenie o možnosti podať nesúhlasné stanovisko a lehotu na jeho podanie. Na vyrovnanie preplatkov a nedoplatkov platí pre zdravotnú poisťovňu aj platiteľa poistného 45-dňová lehota. Neuhradením nedoplatku sa platiteľ poistného vystavuje riziku vymáhania pohľadávky prostredníctvom súdnej exekúcie. Ak ide o zamestnanca, vyrovná preplatok a nedoplatok za neho zamestnávateľ, ak je stále jeho zamestnancom. Spracovala: Ing. Jolana Strýčková Príloha č. 5 k vyhláške č. 116/2014 Z. z.: Údaje potrebné na výpočet ročného zúčtovania poistného za rok 2014 podľa 19 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve aozmeneadoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Zamestnanec Zamestnávateľ Samostatne zárobkovo činná osoba Platiteľ poistného podľa 11 ods. 2 zákona Kapitálové príjmy a ostatné príjmy Platiteľ dividend Dividendy za obdobie do 31. decembra 2012 Dividendy za obdobie od 1. januára 2013 vyplatené zo zahraničia Preddavok na poistné mesačný základná sadzba znížená sadzba základná sadzba Ročné poistné znížená sadzba Sadzba poistného 4% 2% 4% 2% Minimálny VZ Nie je určený Nie je určený Nie je určený minimálny preddavok/poistné Maximálny VZ 4 025, , ,00 maximálny preddavok/poistné 161,00 80, ,00 966,00 Sadzba poistného 10 % 5 % 10 % 5 % Minimálny VZ Nie je určený Nie je určený Nie je určený minimálny preddavok/poistné Maximálny VZ maximálny preddavok/poistné 402,50 201, , ,00 Sadzba poistného 14 % 7 % 14 % 7 % Minimálny VZ 402,50 402, ,00 minimálny preddavok/poistné 56,35 28,17 676,20 338,10 Maximálny VZ 4 025, , ,00 maximálny preddavok/poistné 563,50 281, , ,00 Sadzba poistného 14 % 7 % 14 % 7 % Minimálny VZ 402,50 402, ,00 minimálny preddavok/poistné 56,35 28,17 676,20 338,10 Maximálny VZ 4 025, , ,00 maximálny preddavok/poistné 563,50 281, , ,00 Sadzba poistného 14 % 7 % 14 % 7 % Maximálny VZ ,00 maximálne poistné 6 762, ,00 Sadzba poistného 14 % 14 % Maximálny VZ , ,00 maximálny preddavok/poistné 6 762, , ,00 Sadzba poistného 10 % 5 % Maximálny VZ *) ,00 maximálny preddavok/poistné 4 830, ,00 Sadzba poistného 14 % Maximálny VZ ,00 maximálny preddavok/poistné 6 762,00 Vysvetlivky: VZ vymeriavací základ. *) Od vymeriavacieho základu pre dividendy, ktoré vznikli v účtovnom období od 1. januára 2011 do 31. decembra 2012 a boli vyplatené v roku 2014, sa odpočítava suma minimálneho vymeriavacieho základu vo výške 402,50 eura. 66 Potrebujete vyškoliť svojich zamestnancov priamo u vás vo firme? Pre viac informácií o témach In-house školení píšte na puskarova@pp.sk alebo volajte

69 Ostatné Ostatné Daňové chyby a omyly vybrané problémy z praxe II. časť Najčastejšie zlyhania a chronické pochybenia v zdaňovaní V praxi existujú podnikatelia, ktorí už absolvovali niekoľko daňových kontrol v SR za roky , ale sú aj takí, ktorí zatiaľ mali len jednu alebo žiadnu daňovú kontrolu. Ambíciou nasledovných riadkov je zdôrazniť niektoré najfrekventovanejšie chyby a omyly, ktoré daňové subjekty vo vzťahu k správcom dane (daňovým úradom) robia najčastejšie. Poučte sa z nich, aby ste mohli vaše budúce daňové konania viesť efektívne, rýchle a bez zbytočných finančných strát a škôd (dorubov dane, penále, pokút). Medzi najfrekventovanejšie chyby v daňovom konaní patria najmä zlyhania: všetkého schopní truhlíci, lakomosť platiť poradcov, lojalita namiesto odbornosti, účtovno-daňový servis bez garancie a poistky, nevykonávanie inventúr, práca na dôveru lebo rodina..., negramotnosť týkajúca sadaňových judikátov, nevedomosť o daňovej trestnoprávnej rovine, neznalosť a termíny, podceňovanie daňového úradu, hanba opýtať sa na nejasnosti, strach z rozsahu zistení daňovej kontroly, neznalosť možností daňovej obrany, ignorovanie: nevedenie záznamovej agendy na daňové účely, absencia: chýbajúce sebariadenie v oblasti daní, dilema priznať alebo tajiť chybu v zdaňovaní? Všetkého schopní truhlíci Neodpustiteľnou chybou je v zdaňovaní podcenenie prevencie a hrubé zanedbanie ochrany pred finančným t. j. daňovým rizikom. Kým sa človek naučí rozumieť všetkému okolo podnikania t. j. aj zdaňovanie, tak to trvá dlho. Sám často na veci daňový subjekt nestačí, preto je vhodné si sily rozložiť a k niečomu angažovať aj poradcov. A práve tu nastáva riziko v praxi. Predovšetkým v nesprávnom výbere poradcov nie tých najschopnejších, ale naopak tých najmenej schopných alebo všetkého schopných. Dochádza k tomu najmä kvôli neschopnosti zorientovať sa v hierarchii priorít a rozlišovaním medzi zdanlivým odborníkom a skutočným expertom. Úplne najhoršie je, že namiesto seriózneho poradenstva sa časť daňových subjektov spolieha len na kváziporadcov, t. j. na rôznych krčmových vševedkov, zamotaných chrobákov truhlíkov a ďalších radcov v štýle monte-popletento. Obranou pred nesprávnym výberom poradcu je porovnávanie, dôsledné čítanie referencií a žiadna ústna dohoda, ale riadny dôsledný písomný kontrakt o daňovom poradenstve a účtovno-ekonomických službách. ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR PRIEMERNÉ CENY POHONNÝCH LÁTOK V SR (v EUR za 1 l) ZA ROK 2015 PODĽA MESIACOV Rok 2014 Benzín automobilový 95 oktánový Názov výrobku Benzín automobilový LPG 98 oktánový Motorová nafta január 1,276 1,450 0,671 1,166 február 1,209 1,388 0,655 1,117 marec 1,271 1,439 0,647 1,167 apríl 1,323 1,492 0,635 1,194 máj 1,359 1,536 0,623 1,215 jún 1,378 1,555 0,623 1,202 júl 1,384 1,557 0,621 1,173 PRIEMERNÉ CENY POHONNÝCH LÁTOK V SR V ROKU 2015 (TÝŽDENNÉ) (v EUR za 1 l) Referenčné obdobie 2014 Benzín natural 95 oktánový Názov výrobku Benzín natural LPG 98 oktánový Motorová nafta 1. týždeň 1,323 1,500 0,698 1, týždeň 1,308 1,483 0,686 1, týždeň 1,278 1,455 0,663 1, týždeň 1,252 1,421 0,655 1, týždeň 1,217 1,391 0,655 1, týždeň 1,212 1,383 0,656 1, týždeň 1,192 1,385 0,656 1, týždeň 1,210 1,385 0,655 1, týždeň 1,223 1,400 0,654 1, týždeň 1,237 1,406 0,652 1, týždeň 1,255 1,424 0,652 1, týždeň 1,286 1,452 0,642 1, týždeň 1,304 1,473 0,641 1, týždeň 1,313 1,476 0,640 1, týždeň 1,309 1,478 0,636 1, týždeň 1,307 1,476 0,637 1, týždeň 1,326 1,497 0,634 1, týždeň 1,360 1,534 0,630 1, týždeň 1,363 1,538 0,624 1, týždeň 1,359 1,535 0,621 1, týždeň 1,358 1,535 0,624 1, týždeň 1,357 1,536 0,624 1, týždeň 1,370 1,545 0,623 1, týždeň 1,370 1,545 0,624 1, týždeň 1,387 1,561 0,622 1, týždeň 1,386 1,568 0,621 1, týždeň 1,387 1,560 0,619 1, týždeň 1,396 1,570 0,621 1, týždeň 1,382 1,558 0,621 1, týždeň 1,381 1,554 0,623 1, týždeň 1,372 1,545 0,620 1, týždeň 1,366 1,545 0,621 1,119 Poznámka: ceny sú zisťované vrátane spotrebnej dane a DPH Zdroj: ZRNKO MÚDROSTI Nič nie je samo osebe ani dobré, ani zlé. Záleží na tom, čo si o tom myslíme. WILLIAM SHAKESPEARE 67 8/2015

70 Ostatné POZNÁMKA Určite stojí za to dôsledne zvážiť (aj vykonať si na to prieskum na trhu a porovnať referencie), koho a kedy (či len na niektoré špeciálne úkony, alebo univerzálne na všetky procesy v zdaňovaní) si vybrať za daňového poradcu a trikrát pritom merať, kým raz odstrihneme. Ale v dnešnej zložitej dobe plnej častých legislatívnych (a často aj úplne kontraproduktívnych a nesystémových) zmien aj v oblasti daňového práva je šetriť na daňovom poradcovi hlúposťou, ktorá sa nevypláca a skôr či neskôr každého (najneskôr pri najbližšej daňovej kontrole) dobehne a nepríjemne nielen prekvapí, ale aj zaskočí až šokuje. Príklad č. 1: Čerstvo skončenú absolventku strednej školy obchodnej akadémie zamestná podnikateľ, majiteľ menšej eseročky, vo svojej firme ako hlavnú (a jedinú) ekonómku, ale ona pritom vôbec nemá skúsenosti s vedením podvojného účtovníctva. Dovtedy tam mal skúsenú ekonómku, ktorá ho pre niečo nazlostila, tak ju vyhodil a bez zaučenia prihral takýto kľúčový post z hľadiska financií a ekonomiky firmy svojej neskúsenej dcére. Uvažoval, že tajomstvo financií nikto nevyzradí a dcéra ho bude poslúchať vo všetkom ako vlastná krv oveľa lojálnejšie. Darmo mala v škole z účtovníctva jednotku, kde preberala teóriu, keď má totálny deficit praxe. Následne sa stávalo a stáva, že chybným vedením účtovníctva skreslí hrubo aj daňovú správnosť, čo odhalí následne daňová kontrola a vysokým dorubom dane i prislúchajúcimi sankciami privodí tak riziko, že firma ako daňový subjekt totálne pohorí a dorub dane je taký vysoký, že firma na trhu končí a skrachuje. Nič neprirodzeného z hľadiska rizika, lebo štatistiky jasne potvrdzujú na celom svete, že z desiatich založených nových biznisov prežije len jeden a deväť z nich skrachuje. Súčasne uvedomenie si, že univerzálny odborník alebo poradca pre všetko neexistuje. Práve naopak doba si vyžaduje špecialistov. Tak ako neexistuje univerzálny daňový kontrolór odborník na všetky dane, tak neexistuje ani univerzálny daňový poradca odborník na všetky dane. Mnohí sa na nich môžu hrať, ale múdri vedia, že sa v náročnej praxi nedá nimi stať. Aj preto medzi oboma skupinami supervízorov daní (poradcovia i kontrolóri) dochádza k špecializácii na tú-ktorú konkrétnu daň. Jedna vec je chuť v teórii byť úspešným poradcom a odborníkom na niečo, druhá vec je schopnosť (potenciál) dokázať sa ním v praxi naozaj aj stať. Preto ešte raz výstraha obrovský pozor dávajte, aby ste zbytočne neplytvali časom a energiou na dávanie priveľkého priestoru fámam a mýtom rôznych nekvalifikovaných tiežporadcov a neserióznym informáciám (napr. klebetám z agentúry JPP Jedna pani povedala). Lakomosť platiť poradcov Určite rozumieme všetci heslám o tom, že kto počtuje, ten gazduje, alebo zákonu o minimaxe t. j. podnikať (zdaňovať) tak, že pri minime nákladov docieliť maximum výnosov. Za šetrenie na nesprávnom mieste však považujeme často osvojený názor mnohých daňových subjektov o tom, že využívať drahé služby daňových poradcov je zbytočný a nepotrebný luxus pre lenivých, pohodlných a bohatých. Ak uvažujeme efektívne, a tým neustále pomerujeme a všímame si produkty na trhu v pomere cena/výkon/garancia za kvalitu, tak určite jedným zo základných nástrojov na eliminovanie daňového rizika na celom svete je získať a zazmluvniť si daňového poradcu certifikovanú daňovú autoritu, člena Slovenskej komory daňových poradcov ( ktorí musia byť zo zákona poistení aj pre prípad ich vlastného zlyhania, t. j. možnej chybovosti v daňovom poradenstve a voči následnému vzniku finančnej škody. Lojalita namiesto odbornosti Veľmi častým mementom a frekventovanou chybou v SR v nedávnej minulosti, ale i reálnej súčasnosti je preferovanie zamestnávania vlastnej rodiny za každú cenu, hoci aj na úkor odbornosti. Je pochopiteľné, že v rámci nevýhod obrovskej nezamestnanosti v SR (aktuálne v roku 2015 stále okolo 400-tisíc nezamestnaných, t. j. 14 %) s dominanciou nezamestnanosti mladých chce rodič v úlohe podnikateľského daňového subjektu jednou ranou zabiť dve muchy. T. j. aj získať lojálneho človeka do firmy a aj pomôcť vlastnému dieťaťu (dcére, synovi) získať zamestnanie v sociálne náročnej a pracovne ťažkej dobe. Extrémnym rizikom sa však stáva najmä naivita niektorých rodičov. Toľko neuvážené konanie daňového subjektu t. j. chyba. Lojalita je síce vítaná vlastnosť pracovníka, veľmi potrebná, ale ak má byť získaná na úkor odbornosti, tak je to hlúposť a veľký omyl zo strany daňového subjektu v role zamestnávateľa, ak prichýli neuvážene a kontraproduktívne takéhoto zamestnanca s uprednostnením len preto, že je to vlastná najbližšia rodina. Účtovno-daňový servis bez garancie a poistky Značným rizikom a citlivým problémom na základe nespoľahlivého zvykového práva je v podmienkach Slovenska pri objednaní účtovných služieb a daňového servisu nekonať tak na báze riadnej a právne kvalitne ošetrenej písomnej zmluvy. Ale drvivá väčšina daňových subjektov tak koná v slepej dôvere voči aktérom daňového účtovníctva alebo daňového poradenstva len na základe ústnej dohody a fakturácie. Potom sú nesmierne nemilo prekvapení, keď daňová kontrola dohľadá rozdiely v správnosti dane a dorubí nielen daň, ale aj sankcie (penále a pokuty) za chybne vedené daňové účtovníctvo. 68 Uvítali by ste školenie na konkrétnu tému z daňovej, mzdovej oblasti alebo z oblasti verejnej správy? Pošlite nám svoj tip na profivzdelavanie@pp.sk.

71 Ostatné Preto odporúčam s každým, komu zverí daňový subjekt starostlivosť o svoje financie (t. j. ekonomickú agendu, daňové účtovníctvo a daňové poradenstvo), spísať riadnu zmluvu o výkone týchto služieb vrátane zakomponovania garancie a poistky (napr. zmluvnou pokutou a opisom spôsobov náhrady škody v prípade pochybenia) voči možnému zlyhaniu. Druhou častou rozšírenou chybou je, že keď ku chybe dôjde a daňová kontrola dorubí daň i sankcie (t. j. škoda finančná), že následne nežiada takto dotknutý a poškodený daňový subjekt od svojho účtovníka alebo poradcu finančnú kompenzáciu, ale uspokojí sa zvyčajne s barterom. Nevykonávanie inventúr práca na dôveru, lebo rodina... Zákon o účtovníctve kodifikuje určité pravidlá účtovania z viacerých uhlov pohľadu ako strategicky nutné. Jedným hľadiskom je napríklad potreba ekonomického zreálnenia skutočného biznisu vo firme, druhým napr. nutnosť kontroly a supervízie ako samozrejmého štandardu ku kvalite riadenia. Lebo dobre riadi len ten, kto aj primerane kontroluje. Hoci podľa hesla dôveruj (a deleguj), ale preveruj (kontroluj)! Jedným z pilierov správne vedeného účtovníctva podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve je aj 29 inventarizácia. Daňové kontroly v SR za uplynulých dvadsaťpäť rokov preukázali, že v mnohých, najmä maličkých rodinných podnikoch, obchodoch a firmách sa vôbec nerobili inventúry ani len raz za rok. Adekvátne podľa hesla nesprávneho postoja k riziku a zodpovednosti v štýle a duchu vety Však sme rodina a veríme si, načo teda inventarizovať a zabíjať tak čas, keď v obchode robíme len my dvaja manželia a dve naše deti... hádam sa nebudeme navzájom okrádať?! Nie vždy pri prevádzke biznisu vznikajú rozdiely zámerným okrádaním (hoci aj tým určite áno!), ale často aj nedbanlivosťou, nepozornosťou, nehospodárnosťou a ostatnými rôznymi formami šlendriánstva. Preto je neprípustné a nemysliteľné nerobiť inventúry vôbec, alebo ich robiť len naoko a zdanlivo niekedy t. j. tak, že sa opíše inventúra z minulého (predošlých rokov) roka a prepíše a zmení sa len dátum konania inventúry. Negramotnosť týkajúca sa daňových judikátov V zdaňovaní je základným zdrojom poznania zákon, následne interná metodika správcov dane (napr. Finančného riaditeľstva SR, ktoré riadi daňové úrady) a externá metodika (mix názorov odborníkov na dane najmä autorov a prispievateľov do špecializovaných daňových časopisov a webov). Veľmi silnou databázou skvelých poučení ako výstrah pred chybami a zlyhaniami v daňovníctve je celosvetovo (nielen na Slovensku) predovšetkým kvalita i kvantita súdnych rozhodnutí vo veciach daní. Tieto sa nazývajú daňové judikáty a ich rozhodnutia musia daňové úrady v drvivej väčšine akceptovať. Nevedomosť o daňovej trestnoprávnej rovine Stále priveľa daňových subjektov (účtovných jednotiek) v SR si neuvedomuje a ani nepripúšťa, že prípadný dorub dane po daňovej kontrole nemá len ekonomicko-finančný rozmer, ale aj daňovo-trestnú rovinu dohry. Nesprávne zdaňovanie zo strany daňového (colného, obecného, mestského) úradu je odstupované pri splnení špeciálnych podmienok (napr. nad určitú hranicu sumy a pri niektorých typoch správania daňových subjektov) na prokuratúru a odtiaľ na súdno-právnu dohru cez obžalobu. V Trestnom zákone figurujú ako trestné činy napríklad nasledovné akty (ne)zdaňovania: krátenie dane, nezaplatenie dane, marenie výkonu daňovej kontroly, daňový podvod. Podrobnosti k meritu veci obsahuje Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý odporúčam k tomuto naštudovať. Príklad č. 2: Daňová kontrola zistila chyby vo vedenom daňovom účtovníctve, kde dorubila daň 10-tisíc eur a súčasne udelila pokutu za účtovníctvo a penále spolu vo výške 3-tisíc eur. Daňový subjekt namiesto toho, aby si 3-tisíc eur okamžite vyžiadal preplatiť od firmy, ktorá mu viedla daňové účtovníctvo, a vymáhal to, radšej sa s touto firmou dohodne nadväzne na jej návrh, že mu to nahradí barterovým plnením. To znamená, že mu najbližší polrok bude viesť účtovníctvo úplne zadarmo. POZNÁMKA Za roky vyšli stovky daňových judikátov domácich i zahraničných, z databázy ktorých možno čerpať. Veľká časť daňových subjektov v našej krajine však ani poriadne nevie, čo je to daňový judikát a aký je jeho praktický význam alebo potenciálny prínos a využiteľnosť pri správe daní a daňovej obhajobe. Je pravdou, že trpezlivo prečítať obsiahly a v zložitom právnom žargóne často sformulovaný (v priemere viac ako desaťstranový) text nedokáže každý. Nielen čítať, ale najmä pochopiť ho a porozumieť záverom. Na druhej strane však platí, že práve využiteľnosť daňových judikátov je obrovskou príležitosťou pre poučenia do budúcna, t. j. aj zabránenie, vyhnutie sa alebo eliminovanie nových chýb v zdaňovaní alebo prenosu starých chýb v zdaňovaní. SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Zmena pri zasielaní evidenčných listov dôchodkového poistenia za zamestnancov poberateľov starobného dôchodku V súvislosti so zmenou právnej úpravy, podľa ktorej sa od 1. januára kalendárneho roka zvyšujú starobné dôchodky za ďalšie získané obdobie dôchodkového poistenia automaticky bez žiadosti, 69 8/2015

72 Ostatné upravuje sa aj postup pri predkladaní evidenčných listov dôchodkového poistenia za zamestnancov poberateľov starobných dôchodkov. Od 1. januára 2015 sa zvýšili starobné dôchodky za obdobie dôchodkového poistenia získané pred 1. januárom 2015, ktoré poberateľ starobného dôchodku získal po jeho priznaní. Predpokladom automatického zvýšenia sumy starobného dôchodku bolo, že poistenie trvalo 31. decembra Po zániku dôchodkového poistenia môže poberateľ starobného dôchodku požiadať o jeho zvýšenie. Jeho zamestnávateľ nemusí na evidenčnom liste dôchodkového poistenia vyplniť údaje o celom období dôchodkového poistenia, ale iba o období dôchodkového poistenia získanom od 1. januára 2015 do dňa, kedy bol pracovný pomer (alebo iný pracovnoprávny vzťah) ukončený. Príklad vyplnenia evidenčného listu dôchodkového poistenia nájdete na strane 33 metodického usmernenia pre zamestnávateľov v časti Formuláre. POZNÁMKA Rozhodne nie je vhodné daňový úrad podceňovať (napríklad preto, že daňový úradník zarobí niekoľkokrát menej ako podnikateľ) a znevažovať. SPEKTRUM Oddelenie internetovej kriminality na KÚFS Kriminálny úrad finančnej správy (KÚFS) zriadil špecializované oddelenie internetovej kriminality. V tejto súvislosti dávame do pozornosti tzv. Zelenú linku finančnej správy. Bezplatná telefonická linka je tu pre všetkých v prípade, že chcú oznámiť podozrenie z trestnej činnosti. Podnety môže verejnosť nahlasovať na telefónnom čísle V roku 2014 zaznamenal Kriminálny úrad finančnej správy intenzívnu potrebu zriadenia oddelenia na boj proti internetovej kriminalite. Preto bolo Neznalosť a termíny Neznalosť zákona neospravedlňuje. Hoci všetci tento slogan poznáme, mnohé daňové subjekty naďalej robia početné chyby vo vypĺňaní daňových priznaní, vo vedení daňovo-účtovnej evidencie a vo výpočte daní. A šetria nevhodne na nesprávnom mieste. Ako? Nemajú čas alebo si nechcú priebežne dopĺňať nutné znalosti, často však ani nechcú dostatočne zaplatiť odborníkov, ktorí by sa im o to starali. Deje sa tak najmä v snahe neprimerane usporiť náklady tam, kde je to nežiaduce. Typickým príkladom sankcií zo strany správy daní sú okrem chýb aj nedodržiavanie lehôt a termínov pre jednotlivé kroky daňového konania (termín na podanie priznania k dani, termín na úhrady preddavkov na daň alebo dane, lehota na odstránenie vád podania a nezrovnalostí atď.). Podceňovanie daňového úradu je nevhodné V krehkom právnom štáte a stále ešte len v dozrievajúcej demokracii a v súčasnom podiele čiernej ekonomiky v SR (štandardná trhová ekonomika má podiel čiernej ekonomiky vždy jednociferný t. j. hlboko pod 10 % HDP, ale Slovensko ho drží smutne vo výške 15 % z hrubého domáceho produktu už dvadsať rokov) je všeobecný trend podceňovania úradov (nielen daňových) v krajine. Správnym východiskom pre nutné vzájomné súžitie podnikateľa a úradu (t. j. aj daňového subjektu a daňového úradu) by mal byť výlučne striktný, korektný a konštruktívny partnerský princíp. Podnikateľ musí rešpektovať, že ak chce v pokoji podnikať, musí rešpektovať pravidlá prostredia, v ktorom podniká. To znamená aj splniť zákonné požiadavky daňového úradu, aj rešpektovať jeho úradníkov a poslanie, ktoré štát zriadil na to, aby dane kontrolovali. Hanba opýtať sa na nejasnosti Praxou v SR je, že daňový úradník niečo doručí, povie, prezentuje daňovému subjektu a ten mu nerozumie. Mnohí sa hanbia povedať na rovinu, že tomu a tomu nerozumeli a nech im to daňový úradník vysvetlí zrozumiteľnejšie, a to často len pre stupídny pocit ich namyslenia si, že takto sa znevážia, respektíve stratia svoj presvedčivý imidž úspešného podnikateľa. Namiesto toho sa radšej tvária, že všetko je jasné a primitívne jednoduché, čím si môžu navodiť nemalé problémy. Preto odporúčame nikdy sa nehanbiť opýtať aj na zdanlivo jednoduché veci, ak si nimi nie ste istí alebo im nerozumiete. Lebo napríklad jednoduché účtovníctvo je primitívne len názvom. V skutočnosti je pre mnohých ekonómov zložitejšie a menej pochopiteľné ako podvojné účtovníctvo. Súčasne stojí za to si uvedomiť, že daňové právo všade na svete patrí medzi najnáročnejšie právno-ekonomické disciplíny. Strach z rozsahu zistení daňovej kontroly Niekedy sa daňová kontrola zbytočne fetišizuje, démonizuje a zbytočne sa následne medzi daňovníkmi šíri strach a panika. Úlohou kontroly je overiť správnosť. Asi ju už roky robí v SR dobre, keď dokáže priemerne ročne dohľadať daňové úniky za cca 400 miliónov eur. Daňové orgány kontrolujú podnikateľským subjektom v SR najmä najrizikovejšiu kľúčovú daň štátu, ktorú v kompetencii Finančnej správy SR predstavuje daň z pridanej hodnoty, následne (nielen danú rozsahom počtu daňových subjektov) aj daň z príjmov. Pritom realizujú ročne tisíce periodických kontrol a priebežných kontrol (tzv. miestne zisťovania). Strach by tí, ktorí svedomite zdaňujú svoje príjmy, nemali mať. 70 Staňte sa naším fanúšikom na Facebooku, hľadajte facebook.com/vzdelavaciecentrum a buďte informovaný o všetkých novinkách a školeniach.

73 Ostatné Neznalosť možností daňovej obrany Východiská daňovej obrany i obhajoby sú zakotvené najmä v Ústave SR (nedotknuteľné práva občana) a zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov. Základy daňovej obrany, ak sa ich nechce učiť podnikateľ, by mal ovládať jeho interný špecialista (šéfekonóm, hlavný účtovník alebo daňový špecialista firmy) alebo kompetentný externý poradca (daňový poradca, audítor, ekonomicko-účtovný poradca, komerčný právnik, resp. daňový advokát). Ignorovanie: nevedenie záznamovej agendy na daňové účely Medzi ďalšie omyly a chyby daňovníka patrí najmä nevedenie daňovej agendy (daňové účtovníctvo, peňažný denník, agenda dane z pridanej hodnoty, mzdová agenda, nenahlasovanie zmien v oznamovaco-registračnej daňovej povinnosti atď.) priebežne počas zdaňovacieho obdobia a spôsobom, ktorý ukladá zákon (napr. zákon o účtovníctve). Daňový úrad môže prinútiť daňovníka viesť aj úplne osobitnú a špeciálnu daňovú agendu (napr. tzv. záznamovú povinnosť zakotvenú v daňovom poriadku). Koná tak zvyčajne vtedy, keď daňovník s ním nespolupracuje, porušuje zákon a nekoná ústretovo v daňovom konaní. Absencia: chýbajúce sebariadenie v oblasti daní Racionálne konajúci daňový subjekt by si podľa nášho názoru mal stanoviť vlastný diel zodpovednosti aj na úseku daní. To znamená stanoviť si akýsi osobný plán v oblasti zdaňovania čo vykoná sám, čo ponechá na účtovníčku firmy (interný špecialista) napríklad jednoduchšie daňové záležitosti a s čím sa poradí s odborníkom z externého okolia (najmä zložitejšie daňové problémy). Daňový sebamanažment by si mal každý podnikateľ i daňový subjekt, ktorý nepodniká, pravidelne rozvíjať a dopĺňať. Je vhodné zainvestovať do daňového sebavzdelávania. Dilema priznať alebo tajiť chybu v zdaňovaní? Všetci, ktorí niečo robia, občas urobia chybu. Preto je takmer stopercentne isté, že každý daňový subjekt z času na čas urobí chybu v daňovom účtovníctve, na ktorú sa nejako príde. Buď to dohľadá interne hlavný účtovník, alebo externý audítor, alebo niekto iný ešte pred kontrolou správcu dane. Následne prichádza silná dilema legitímna otvorená logická otázka: Priznať chybu iniciatívne a aktívne podať dodatočné (opravné) daňové priznanie po oprave účtovníctva a potvrdiť tak správcovi dane vlastnú chybu alebo nie? A radšej čakať do najbližšej daňovej kontroly (možno aj nepríde a premlčí sa to...) a dúfať, že túto chybu neobjaví? Určite daňový subjekt nebude tak trápiť chyba v prospech preplatku, ako skôr chyba v prospech nedoplatku na dani. Konzekvencie sú také, že keď chybu dohľadá daňová kontrola a dorubí daň, tak sankciu dáva vyššiu (nepríjemnejšiu), ako keď príde daňový subjekt sám s opravou chyby iniciatívne, a to podaním dodatočného daňového priznania. Ak nechcete porušiť zákon, táto dilema odpadá a ihneď po zistení chyby a vykonaní opravy v daňovom účtovníctve je potrebné podať dodatočné daňové priznanie. Daňové trestné činy a chyby zistené pri daňových kontrolách Častou otázkou zo strany daňových subjektov býva, kedy daňový úrad odstupuje dorub dane aj na preskúmanie prokuratúrou (či došlo k trestnému činu v oblasti zdaňovania) a kedy nie? Ak sú daňovou kontrolou odhalené také protizákonné konania, ktoré napĺňajú znaky skutkovej podstaty v uplynulom mesiaci zriadené špecializované oddelenie internetovej kriminality KÚFS. Hlavným cieľom a úlohou novovzniknutého oddelenia je odhaľovanie trestných činov spáchaných prostredníctvom internetu v súvislosti s porušením daňových predpisov v oblastiach: dane z pridanej hodnoty, spotrebných daní, trestných činov spáchaných v súvislosti s porušením colných predpisov, ochrany práv duševného vlastníctva, Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie, predpisov na úseku ochrany ohrozených druhov (CITES), ochrany kultúrneho dedičstva. Akékoľvek informácie môžu občania podávať: om: oskufs@financnasprava.sk, telefonicky: (tzv. zelená linka ) písomne: Kriminálny úrad finančnej správy, Bajkalská 24, Bratislava 26. V prípade, že chce verejnosť podať podnet, resp. sťažnosť z mobilného telefónu, musí volať na telefónne číslo 02/ (tento hovor je spoplatňovaný sadzbou volania do pevných sietí SR). Zdroj: Externý newsletter FS 10/2015 POZNÁMKA Podrobnosti, ako na to, rieši a konkretizuje ustanovenie 16 (Opravné a dodatočné daňové priznanie) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov. Tento daňový poriadok rozlišuje povinnosť (ak daň mala byť vyššia, ako je uvedená v riadnom daňovom priznaní, treba podať dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom k zisteniu došlo) a oprávnenosť (ak zistí, že daň uvedená v daňovom priznaní má byť nižšia, ako je uvedená v riadnom daňovom priznaní) podávania dodatočného daňového priznania. 71 8/2015

74 Ostatné NEPREHLIADNITE! Skutok sa stáva trestným činom, ak je naplnená skutková podstata trestného činu. Pri daňových trestných činoch je dôležitá suma výšky škody, ktorá bola nezákonným konaním spôsobená. Príslušné ustanovenia Trestného zákona sa nepriamo odvolávajú na hranicu škody, ktorá je uvedená v 125 ods. 1 (t. j. kým sa táto suma nebude časom valorizovať a meniť, zatiaľ platí, že malá škoda 266 eur, väčšia škoda eur, značná škoda eur a škoda veľkého rozsahu nad eur). Daňové minútky Oddýchnite si odborne... Óda na štát... Vraj priame a nepriame dane potrebné sú štátu. Stimulujú hospodárske dianie tak čo ak uberajú ľuďom čísla z platu? Vraj dívať sa máme na veci komplexne, nechať politikov robiť svoju prácu a pochopiť, že keď sila meny poklesne, v globále neovplyvní toto našu plácu. Vraj peniaze nie sú motivačným faktorom. Súhlasím s týmto faktom. No pokiaľ žiješ v byte či dome, na ktorom pravidelnosť splátok bije pravidelným taktom, občas tvoju dušu činnú v pracovnej smene obkľúči ošiaľ hmotnej potreby. Tak štát, prosím, nečuduj sa náhlej zmene zaplatiť treba deťom obedy... Áno, štátna správa je hierarchickým postom. Spája potreby občanov finančným mostom. Ak občas neskĺzne euro do politického vrecka, zasýtia sa hladné duše, indisponovaní či decká... Vraj všetko, čo potrebuje, dostane vždy občan. Štátna kasa nezabúda, preto šťastný ostaň. Si občanom Slovenska, váž si túto hodnosť, trestných činov uvedených v Trestnom zákone (zákon č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov) a nález je minimálne v rozsahu uvedenom v Trestnom zákone, takéto skutky je daňový úrad povinný vsúlades 3 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v z. n. p. ohlásiť ako podozrenia zo spáchania trestných činov orgánom činným v trestnom konaní. Napríklad podľa Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v roku 2012 oznámili daňové úrady celkom 836 takýchto podozrení. V súčasnosti sa v Trestnom zákone nachádzajú tieto druhy daňových trestných činov: skrátenie dane a poistného ( 276), neodvedenie dane a poistného ( 277), daňový podvod ( 277a), nezaplatenie dane a poistného ( 278), marenie výkonu správy daní ( 278a). Daňový podvod a marenie výkonu správy daní boli u nás doplnené do Trestného zákona v roku Vo väzbe na častý výskyt zakladania eseročiek, ktoré vykonávajú podvodnú činnosť (tzv. kolotočové obchody) a s daňovým úradom nekomunikujú, nepredkladajú doklady, resp. neplnia si svoje zákonné povinnosti, je uvažované o zavedení novej skutkovej podstaty trestného činu založenie podvodnej s. r. o. Najčastejšie chyby zisťované pri daňových kontrolách vybrané problémy Podnikateľ je povinný dodržiavať počas vykonávania podnikateľskej činnosti všetky právne predpisy, ktoré podnikanie upravujú. Sú nimi najmä zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p., zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p., zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p., zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p., ak je podnikateľ platiteľom DPH. Podľa vyjadrenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky medzi najčastejšie porušenia (chyby) daňových subjektov môžeme zaradiť: Zdaňovanie V oblasti dane z príjmov: uplatnenie výdavkov, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom (nákup majetku, ktorý nemožno s prihliadnutím na všetky relevantné skutočnosti rozumne používať v súvislosti s podnikaním účtovník si obstará grafický softvér, nákladné auto a pod.), uplatňovanie výdavkov na základe fiktívnych dokladov [zaúčtovaný výdavok (náklad) a doklad chýba], uplatňovanie výdavkov, ktoré nesúvisia s daným zdaňovacím obdobím (v podvojnom účtovníctve je dôležité dodržať časové a vecné priradenie nákladov a výnosov k účtovnému obdobiu prostredníctvom časového rozlíšenia, časovo treba rozlišovať aj nájomné, ktoré sa uhrádza fyzickej osobe a pod.), podhodnotenie cien majetku, tovarov a služieb, obstarávacia cena hmotného a nehmotného majetku zahrnutá v plnej výške priamo do výdavkov, technické zhodnotenie zaúčtované priamo do výdavkov, sumy, ktoré neboli zaplatené do konca zdaňovacieho obdobia, neboli pripočítané k výsledku hospodárenia (napríklad pokuty v súvislosti 72 Hľadáte aktuálne školenia z daní a účtovníctva? Kliknite na

75 Ostatné s neuhradením faktúry od dodávateľa sú daňovým výdavkom až po ich zaplatení, hoci o nich v podvojnom účtovníctve účtujeme, keď vznikli), zahrnovanie neoprávnených výdavkov do základu dane (napr. výdavky neprislúchajúce daňovému subjektu), fiktívna fakturácia (bez skutočného plnenia dodávky, služby), nepreukázané výdavky za spotrebované pohonné látky, na ubytovanie a stravovanie, nepriznávanie príjmov príjmy peňažných prostriedkov inkasovaných v hotovosti bez vystavenia faktúry, resp. dokladu o zaplatení, nepriznanie nepeňažných príjmov, vykonávanie podnikateľskej činnosti bez živnostenského oprávnenia, nelegálny dovoz tovaru (deklarované nižšie množstvo tovaru), fiktívne vykazovanie pracovných ciest, zahrnovanie výdavkov na osobnú spotrebu do daňových výdavkov, nerozlišovanie medzi daňovými a nedaňovými výdavkami (výdavky na reprezentáciu). V oblasti dane z pridanej hodnoty: neoprávnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty (odpočítanie dane platiteľom dane napriek skutočnosti, že pri tomto tovare alebo službe nevznikla daňová povinnosť). Podnikateľ niektorým skutočnostiam nemôže zabrániť, keďže sa účtovanie a zostavovanie daňového priznania môže preniesť na inú osobu (vedenie účtovníctva externe). Je vhodné, aby bola v zmluve zakotvená zodpovednosť za následky vyplývajúce z daňovej kontroly za nesprávne vedenie účtovníctva. Účtovníctvo Chyby v účtovníctve K chybám rôzneho charakteru dochádza v podstate vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti, nikto nie je dokonalý. Účtovná a daňová problematika je natoľko rozsiahla a zložitá, že vyvarovať sa akýchkoľvek chýb je veľmi ťažko splniteľná úloha. Pri vedení účtovníctva celkom bežne môže dôjsť k väčším či menším chybám. Ide napríklad o tieto chyby: nezaúčtovanie účtovnej operácie (prijatej faktúry, príp. iného dokladu), zaúčtovanie jednej operácie viackrát (duplicita), zaúčtovanie chybnej čiastky (preklep), zaúčtovanie operácie do nesprávneho účtovného obdobia (chybný dátum), použitie nesprávneho účtu (chybná analytika), ostatné chyby chyby v účtovnej závierke, nesprávne stredisko, variabilný symbol, popis atď. Tieto chyby môžu byť dôsledkom zlého interného kontrolného systému účtovnej jednotky, nevyhovujúceho obehu účtovných dokladov, nekvalitných vnútropodnikových smerníc, nedostatočnej inventarizácie k a i. Daňové priznanie Najčastejšie chyby v daňovom priznaní: zdanenie dohôd a vrátenie dane, zdanenie príjmu dôchodcu a nezdaniteľná suma, chybné darovanie 2 % dane, nesprávne zdanenie príjmu zo zahraničia (napr. problémy s daňovým domicilom alebo neznalosť zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia zachráni to republiku: Tvoja hrdosť, skromnosť. Nikdy nesťažuj sa preto, zlož svoj sľub pokory, bo chlebodarci občas pretnú puto štátnej podpory. Nadežda Cígerová Niektoré ďalšie chyby a porušenia legislatívy Nie je dôležité vymenovať všetky zistenia a chyby pri daňovej kontrole. Dôležitejšie je pomenovať skôr tie, ktoré sa častejšie opakujú a z hľadiska rizika predstavujú vyššie čiastky alebo často sa opakujúcu periodicitu. Nie je ani ambíciou analyzovať v tejto časti, čo sú to neúmyselné chyby z nevedomosti a čo zámerné úmyselné chyby, a to často aj z kategórie daňovej špekulácie. Objektívnou pravdou je, že náročnejšia zostáva kontrola zatajených príjmov alebo časti zatajených príjmov pre účely zdanenia v porovnaní s kontrolou len výdavkov (v jednoduchom účtovníctve) a nákladov (v podvojnom účtovníctve). Typické časté chyby: daňové úniky a podvody (a každá ďalšia nekalá činnosť s cieľom protizákonne skrátiť alebo nezaplatiť daň), prenosové chyby z nevedomosti v daňovom účtovníctve aj viac rokov po sebe, zatajovanie daňových príjmov alebo čiastočné zatajovanie (napr. nepriznávaním časti tržieb v turizme a v zariadeniach cestovného ruchu), chybné zaraďovanie nedaňových výdavkov do daňových, nesprávne vypočítané daňové odpisy, krátkodobá ostatná rezerva (rezerva na úroky z omeškania) nebola zahrnutá do položiek zvyšujúcich výsledok hospodárenia, opakovane sa vyskytujúce dodávateľské faktúry zaúčtované a uplatnené do daňových nákladov, pri 73 8/2015

76 Ostatné ktorých kontrolovaný nepreukázal ich skutočné prijatie dôkazmi a dožiadaním je dodávateľ zistený ako nekontaktný, príp. stratený daňový subjekt, nezahrnutie predaja obchodného majetku do zdaniteľných príjmov (napr. typický príklad sú výnosy z predaja nehnuteľnosti), neodôvodnené nároky na čerpanie nadmerných odpočtov na DPH pri činnostiach, ktoré nenastali, ale ich plnenie bolo deklarované (poradenstvo, sprostredkovacie práce, stavebné práce, projektové služby, prípravné a pomocné práce atď.), daňový subjekt nepreukázal prijatie fakturovaných služieb a tovaru, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane na účely dodávok tovarov a služieb, fiktívne (často virtuálne) obchodné operácie, ktoré v skutočnosti nenastali, nezvládnutie relevantných dôkazov tzv. neunesenie dôkazovej povinnosti, prijatie falošných účtovných dokladov (neuznateľné pre nesplnenie nárokov objektivizácie napríklad nesplnenie náležitosti uznateľného daňovo-účtovného dokladu alebo prijatie či vyhotovenie tzv. fiktívnych faktúr), nedodržiavanie rôznych lehôt (napríklad pri platení preddavkov dane), neplnenie rôznych úkonov pri súčinnosti v daňovom konaní (nepreberanie daňovej korešpondencie, neplnenie si tzv. nahlasovacej povinnosti zo zákona, ignorovanie výziev správcu dane, vyhýbanie sa daňovému svedectvu atď.), nesprávne vedenie účtovníctva (rôzne typy porušenia zákona o účtovníctve) najmä neúplné, nepreukazné a nedostatočné, do daňových výdavkov zaúčtované výdavky na osobnú potrebu. a výpočtu príjmu z tzv. celosvetových príjmov t. j. kombinácia príjmov zo SR i z ostatného sveta), zdaňovanie príjmov z prenájmu (napr. ako uplatniť výdavky, ak byt nie je v obchodnom majetku, alebo ako rozdeliť zdanenie príjmov medzi manželov, ak prenajímaný byt je v ich spoločnom vlastníctve), zdanenie príjmov v kombinácii (napr. príjmy z podnikania i zo zamestnania), zdanenie predaja domu (bytu), príjmy zdanené zrážkovou daňou (napr. autorské príjmy či ide o autorskú zmluvu, zmluvu o dielo, licenčnú zmluvu, resp. zmiešanú zmluvu), nezdaniteľná suma (chyby vo valorizácii tejto sumy, ktorá je každý rok iná), chyby v aplikácii a správnom uplatnení odpočítateľných položiek (napr. ako sa vypočíta úľava na manželku, ak manželka niečo aj zarobila počas časti zdaňovacieho obdobia), chýbajúci podpis daňového subjektu na priznaní, zabúdanie na nutné prílohy k daňovému priznaniu, zmeškanie termínu (priznanie na poslednú chvíľu po lehote ), odporučený postup k zamedzeniu chýb (neúplné alebo chybné vyplnenie DP), nečitateľné kľúčové personálie (rodné číslo, dátum narodenia, meno a priezvisko), neaktualizovanie noviel zákonov, nemýliť si zodpovednosť (nepliesť pojmy s dojmami). Závery zhrnutia poučenia Mýliť sa a produkovať chyby i generovať omyly a nesprávnosti je ľudské a produktívne, lebo sa pritom učíme lepšej kvalite. Kontraproduktívne a nemúdre je chyby opakovať, kontrolu podceňovať a supervízii (viacnásobnej úrovni skúšky správnosti) sa vyhýbať. Konfrontácia daňových subjektov s daňovou kontrolou prináša vždy nové poznanie a zlepšuje daňovo-účtovné know-how. Rozlišujú sa chyby najmä z hľadiska sankcionovania. Je rozdiel, ak ide o chyby malé (formálne) s dorubom dane menej ako sto eur alebo veľké (obsahové) s dorubom dane niekoľko tisíc eur. Inak vníma rozumná kontrola zistenia nezavinené (napr. z nevedomosti) a zavinené (úmyselná špekulácia) alebo chyby jednorazové s odlíšením od chýb opakovaných (napr. tzv. prenosové chyby). Daňovo-účtovná prax celkom a v rámci nej čiastočne i daňová kontrola priniesla v novodobom vývoji zdaňovania v SR za roky už dostatok poučenia, ako viesť daňové účtovníctvo správne a nerobiť chyby tak v režime jednoduchého účtovníctva, ako aj v podvojnom účtovníctve u rôznych typov daňových subjektov. Ani daňoví poradcovia, ani audítori, ani účtovníci, resp. iní poradcovia a konzultanti či priamo kontrolované daňové subjekty sa nemôžu sťažovať na nedostatok daňových informácií k procesu kontroly na trhu. Prínosy z daňovej kontroly pre kontrolovaného sú v tom, že znižujú riziká tým, že overujú správnosť jeho zdaňovania a vylučujú tzv. prenosové chyby. Ak pri kontrole daní zažijete akýkoľvek problém alebo krízu, je vhodné zaujať k nemu produktívny postoj. Ten znamená posolstvo zisku v tom, že každá kríza je prínosom a víťazstvom, ak z nej neprehráte a nezabudnete poučenie. Spracoval: Ing. Emil Burák, PhD. 74 Hľadáte aktuálne školenia z miezd a personalistiky? Kliknite na

77 Z judikatúry SR Z judikatúry SR Pokuta z dodatočného daňového priznania k DPH Právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 6Sžf/122/2013 z 25. februára 2015 Právny základ: Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o správe daní ) (Poznámka: Uvedený zákon o správe daní bol nahradený zákonom č. 563/2009 Z. z. tzv. daňovým poriadkom s účinnosťou čiastočne od a od ) 35ods.1písm.f) Správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní. 35ods.3 Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie z rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní a vyššou daňou uvedenou daňovým subjektom v dodatočnom daňovom priznaní, správca dane mu uloží pokutu podľa odseku1vpolovičnej výške. Rovnako sa postupuje, ak daňový subjekt dodatočným daňovým priznaním zníži nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní. Ak daňový subjekt podal dodatočné daňové priznanie, ktorým si znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní, pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred započítaním nadmerného odpočtu, správca dane pokutu neuloží. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o DPH ) 20ods.1 Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká: a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo b) dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písmena a). 49ods.1 Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 49ods.2 Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: b) ním uplatnená zo služieb a z tovarov dodaných s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň podľa 69 ods. 2 až 4 a ním uplatnená z tovaru, pri ktorom je povinný platiť daň podľa 69 ods. 7, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa 11 a 11a. 51ods.1 Právo na odpočítanie dane podľa 49 môže platiteľ uplatniť, ak b) pri odpočítaní dane podľa 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa 70, c) pri odpočítaní dane podľa 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru. Skutkový stav: Platiteľ DPH podal v poradí šieste dodatočné daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2004, ktorým si znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní o sumu ,19. Platiteľ v daňovom priznaní uviedol nadmerný odpočet, ktorý mu bol v zákonnej lehote vrátený a v podanom dodatočnom daňovom priznaní si znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní a z toho rozdielu bola vyrubená správcom dane pokuta. Správca dane akceptoval podané dodatočné daňové priznanie a bol povinný zo zákona z uvedeného rozdielu dane uložiť pokutu podľa 35 ods. 3 zákona o správe daní, čo aj urobil. Platiteľ namietal postup správcu dane pri uložení pokuty, tvrdil, že v pôvodnom daňovom priznaní si uplatnil vyšší nadmerný odpočet, avšak konal tak na základe nesprávneho usmernenia správcu dane. Ďalej namietal, že pokuta bola uložená jeho zriaďovateľovi zahraničnej právnickej osobe, a nie organizačnej zložke, ktorá je registrovaná v SR ako platiteľ DPH. V odvolacom konaní bolo rozhodnutie správcu dane odvolacím orgánom potvrdené, proti rozhodnutiu o odvolaní podal platiteľ žalobu na krajský súd. Rozsudok krajského súdu Krajský súd zamietol žalobu, v odôvodnení rozsudku uviedol, že označenie žalobcu v rozhodnutiach správnych orgánov zodpovedalo ustanoveniu 9ods.2Obchodného zákonníka, v dôsledku čoho bola pokuta 75 8/2015

78 Z judikatúry SR uložená zahraničnej právnickej osobe, ktorá právnu subjektivitu má, vo veci týkajúcej sa organizačnej zložky tejto zahraničnej právnickej osoby. V napadnutých rozhodnutiach správne orgány správne uviedli obchodné meno zriaďovateľa, dodatok označujúci jeho právnu formu, ako aj dodatok, že ide o organizačnú zložku. Preto súd námietku žalobcu uvádzanú týmto smerom nepovažoval za dôvodnú. Súd uviedol, že základným predpokladom uloženia sankcie daňovému subjektu je okrem iného naplnenie znakov protiprávneho konania konaním, resp. nekonaním, tzn. porušenie povinnosti špecifikovanej v zákone, ako aj porušenie zákona daňovým subjektom, čo aj z nedbanlivosti. Súd konštatoval, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca podal 6. dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie december 2004, ktorým si znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní o sumu ,19. Žalobcova argumentácia o tom, že časový rozdiel, ktorý vznikol medzi deklarovaným vznikom daňovej povinnosti a deklarovaným vznikom práva na odpočítanie dane, bol zo strany daňového subjektu vytvorený chybne a dodatočné daňové priznania neodrážali skutkový stav a že daňový subjekt nemohol byť v omeškaní s platbou, pretože v skutočnosti nemal vôbec povinnosť platiť, neobstojí, pretože citované zákony výnimku pri pokutovaní za daňové delikty nepripúšťajú a navyše vyrubená pokuta je závislá od porovnania podaného dodatočného daňového priznania k naposledy podanému dodatočnému daňovému priznaniu. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Keďže námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol. Odvolanie žalobcu proti rozsudku krajského súdu Žalobca v odvolaní uviedol, že v celom konaní zdôrazňoval, že takto uplatneným postupom zo strany daňových úradov dochádza k šikanóznemu výkladu zákona a k porušovaniu zásady daňovej neutrality. Súd prvého stupňa vôbec neprihliadol na skutočnosť, že žalobca si na základe nesprávneho usmernenia zo strany daňových úradov uplatňoval právo na odpočítanie dane z faktúr v iných zdaňovacích obdobiach, aj keď mal nárok uplatniť si z faktúr daň v tom istom období, ako vznikla daňová povinnosť a výsledný efekt vo vzťahu k štátnej správe by bol nulový pri tzv. samozdanení. Uvedené preukázal aj prehľadnou tabuľkou, ktorú predložil na pojednávaní, ktorej výsledky jednoznačne preukazovali, že k poškodeniu štátneho rozpočtu nedošlo, ale práve naopak, žalobca bezúročne úveroval niekoľko mesiacov štátny rozpočet. Ako dôkaz, že štátny rozpočet nebol na DPH ukrátený, zaslal daňovému úradu dodatočné daňové priznania k DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia, ktoré boli vypočítané za účelom spätného priradenia vstupov k výstupom pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku podľa 11 zákona o DPH a pri tovaroch a službách, pri ktorých príjemca platí daň. Žalobca nemal platiť žiadnu daň a žiadna daň mu ani nemala byť vrátená, avšak práve na základe nesprávneho usmernenia príslušného daňového úradu pravidelne uhrádzal DPH a až o niekoľko mesiacov dostával tieto platby naspäť. Žalobca v zmysle vyššie uvedeného nemohol byť v omeškaní s akýmikoľvek platbami, pretože v skutočnosti vôbec nemal povinnosť platiť, keďže v zmysle zákona o DPH ide o intrakomunitárne nadobudnutie tovaru a služieb a vnútropodnikových prevodov. Žalobca uviedol, že v daňovom konaní postupoval v súlade s pokynmi pracovníkov daňového úradu, ktorí mu odporučili podať dodatočné daňové priznania, čím by došlo k usporiadaniu právneho stavu, ako aj k preukázaniu, že štátny rozpočet SR nebol ukrátený. Následne potom, čo žalobca postupoval týmto spôsobom, bol zo strany príslušného daňového úradu sankcionovaný za rozdiel nadmerného odpočtu vyplývajúceho z dodatočného daňového priznania DPH za obdobie apríl Poukázal na to, že zákon o DPH ani relevantná Smernica Rady 2006/112/ES neobsahujú výslovné ustanovenia pre prípad, že z dôvodu omylu je na faktúre alebo v daňovom priznaní uvedená čiastka DPH, hoci nie je dlžná na základe uskutočneného zdaniteľného plnenia. Súdny dvor EÚ v obdobných prípadoch rozhodol, že zaručenie neutrality DPH je vecou členských štátov a je na nich, aby vo vnútroštátnych predpisoch zakotvili opatrenia, podľa ktorých by neodôvodnene priznaná daň mohla byť oprávnená. Pritom však Súdny dvor zdôraznil, že opatrenia členských štátov na zabezpečenie presného výberu dani nemôžu ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa. Žalobca mal za to, že uloženie pokút žalobcovi zo strany daňových úradov odporuje účelu ustanovení 49 a 51 zákona o DPH, ako aj predpisom EÚ. Podľa názoru žalobcu takýto striktný výklad zákona nemá oporu v súčasnom právnom systéme a v modernom nazeraní na právo v kontexte členstva SR v EÚ. Navrhol, aby NS SR v odvolacom konaní v zmysle 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. prerušil konanie na predloženie predbežnej otázky Súdnemu dvoru EÚ. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu Nesprávne uplatnenie práva na odpočítanie dane a následné podanie niekoľkých dodatočných daňových priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie december 2004, čo žalobca zdôvodňuje nesprávnym usmernením daňového úradu, žalovaný odmietol ako nepreukázané. Žalovaný uviedol, že dôvody žalobcu sú subjektívneho charakteru, pretože neznalosť, kedy má uviesť dodávateľské faktúry od zahraničných platiteľov do daňového priznania DPH po vstupe do EÚ, teda kedy mu vznikla z týchto faktúr daňová povinnosť a kedy právo na odpočítanie dane pri tzv. samozdanení, nie je 76 Nestihli ste niektoré z našich školení? Ako riešenie máme pre vás videoškolenia z daňovej, mzdovej oblasti a z oblasti verejnej správy. Informácie na alebo na tel. č

79 Z judikatúry SR vinou správcu dane. Po vstupe do EÚ od platil v tuzemsku zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov pre všetkých platiteľov DPH, teda žalobca nebol výnimkou. Ak skutočne žalobca nevedel aplikovať ustanovenia zákona o DPH, mohol napr. požiadať o stanovisko daňového poradcu. Uviedol, že žalobca nemôže svoju nevedomosť zákona o DPH a jeho nesprávne aplikovanie dávať za vinu správcovi dane. Žalobca ako podnikateľský subjekt má byť dostatočne oboznámený so svojimi povinnosťami daňovníka vo vzťahu k správcovi dane, ktoré vyplývajú z daňových zákonov (plnenie daňových povinností je jedna z podstatných podmienok podnikania). Odpočítať daň z tovaru alebo zo služby je možné v tom zdaňovacom období, v ktorom pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Uplatnenie práva na odpočítanie dane je upravené v 51 zákona o DPH v nadväznosti na 49 zákona o DPH. Ak žalobca podľa vyjadrenia v odvolaní spĺňal ustanovenia zákona o DPH na uplatnenie práva na odpočítanie dane z faktúr za nákup tovarov a služieb vyhotovených dodávateľmi z iných členských štátov pri tzv. samozdanení, keď mu z tých istých faktúr vznikla daňová povinnosť v decembri 2004 a platiteľ si daň uplatnil v iných zdaňovacích obdobiach z dôvodu nevedomosti a neskúsenosti, nie je to vinou správcu dane. Ak mal platiteľ faktúru od dodávateľa, bolo podľa zákona jeho právom, nie povinnosťou, uplatniť si z nej nárok na odpočítanie dane v príslušnom zdaňovacom období, keď mu nárok na odpočítanie dane vznikol. Správca dane nemohol za daňový subjekt uplatňovať jeho práva, o ktorých nemal vedomosť. V rozhodnutí žalovaného bolo jednoznačne uvedené, že na základe podaného dodatočného daňového priznania za december 2004 správca dane uložil pokutu z rozdielu oproti podanému daňovému priznaniu, ktorý bol uvedený v podanom dodatočnom daňovom priznaní, a teda v danom prípade prišlo k naplneniu zákonných skutočností uvedených v tomto ustanovení zákona a uloženie pokuty bolo obligatórne zo strany správcu dane. Žalovaný uviedol, že žalobca sám zistil, že podal nesprávne daňové priznanie a päť dodatočných daňových priznaní, a preto podal za 12/2004 ďalšie, šieste dodatočné daňové priznanie. U žalobcu nebola vykonaná daňová kontrola ani miestne zisťovanie, žalobca sám zistil, že podal nesprávne daňové priznanie na DPH, preto podal dodatočné daňové priznanie, lebo jedine podaním dodatočného daňového priznania sa dá napraviť nesprávne podané daňové priznanie. Správca dane akceptoval podané dodatočné daňové priznanie a zároveň bol povinný zo zákona z uvedeného rozdielu dane uložiť pokutu podľa 35 ods. 3 zákona o správe daní, čo aj urobil. Rozsudok Najvyššieho súdu SR Najvyšší súd SR ako súd odvolací dospel k záveru, že tomuto odvolaniu nemožno priznať úspech. Podľa odvolacieho súdu tvrdenie žalobcu, že bezúročne úveroval štátny rozpočet v predmetnom prípade, neobstojí, pretože na základe daňového priznania za mesiac december 2004 mu bol nadmerný odpočet aj vrátený. Dodatočným daňovým priznaním žalobca priznal, že si uplatnil neoprávnene vysoký nadmerný odpočet, t. j. priznal, že neoprávnene používal finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a správca dane bol povinný uložiť z tohto uvedeného rozdielu dane sankciu podľa 35 zákona o správe daní, čo aj napadnutým rozhodnutím urobil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že účtovník žalobcu postupoval pri podávaní daňového priznania za mesiac december 2004 nesprávne, nemôže byť pripočítaná na ťarchu správcu dane. Pokiaľ žalobca v odvolaní, ako aj v žalobe poukazoval na judikatúru Súdneho Dvora EÚ, odvolací súd dáva do pozornosti, že uvedené rozhodnutia sa týkajú princípu daňovej neutrality a zabráneniu dvojitého zdanenia, pričom v prejednávanom prípade išlo o uloženie sankcie za spáchanie správneho deliktu. Z uvedených dôvodov sú na predmetný prípad tieto rozhodnutia neaplikovateľné. Vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu, t. j. že sankcia bola udelená žalobcovi nie na základe zistení správcu dane (daňová kontrola a miestne zisťovanie), ale na základe zistení samotného žalobcu, že nesprávne postupoval pri uplatňovaní zákona o DPH, bolo povinnosťou žalobcu v správnom konaní predložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia o tom, kedy mu vznikla daňová povinnosť, nárok na odpočet dane, akým spôsobom viedol účtovníctvo, prípadne že (ak vôbec) došlo k dvojitému zdaneniu a pod. Žalobca však tieto dôkazy nepredložil a v odvolaní, rovnako ako v žalobe, uvádzal len všeobecné tvrdenia o tom, že nesprávne údaje v daňovom priznaní boli spôsobené nesprávnym usmernením správcu dane a časovým posunom od prijatia faktúr od zahraničných dodávateľov zriaďovateľom do času, kedy sa dostali tieto faktúry do dispozície organizačnej zložky. Pritom však neuviedol, o ktoré faktúry, od ktorých dodávateľov, kedy a na aký tovar vystavené ide, nepredložil žiadne zmluvy s dodávateľmi, na základe ktorých sa mali dodávky tovaru, resp. služieb uskutočňovať. Ani v súdnom konaní nepredložil konkrétne doklady preukazujúce jeho tvrdenia, pričom, ako uviedol žalovaný, v administratívnom spise sa tieto doklady nenachádzajú, pretože správca dane nevykonal u žalobcu daňovú kontrolu ani miestne zisťovanie a nie je povinnosťou správcu dane ani žalovaného a napokon ani súdov pri súdnom prieskume vyhľadávať za žalobcu dôkazy svedčiace v jeho prospech. Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Spracovala: Ing. Jaroslava Betáková 77 8/2015

80 Vyhľadávač DaÚ 2015 Rubrika Názov článku Číslo/strana Príklad/vzor Vybrané povinnosti zamestnávateľov po ukončení roku /2 0/0 Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov FO za rok /2 49/1 Príklady z daňovej praxe zamerané na podnikateľov 2/19 10/0 Platenie preddavkov na daň z príjmov v roku /2 33/0 Odpisy hmotného majetku od /2 24/0 Automobil v podnikaní daňové výdavky v roku /22 15/0 Daň z príjmov Majetok využívaný aj na osobné účely po 1. januári /2 14/0 Zabezpečenie dane pri poskytovaní služieb 5/14 11/0 Zdaňovanie príjmov zdravotníkov 5/21 1/0 Transferové oceňovanie + test 6/2 16/0 Odpisovanie majetku v príkladoch 6/17 26/0 Ukončenie štúdia a daňový bonus + test 7/2 12/0 Nové úpravy pri zisťovaní základu dane 7/9 12/0 Samozdanenie pri prijatí služieb zo zahraničia 1/8 10/0 Daň z pridanej Služby zdravotnej starostlivosti oslobodené od DPH 3/23 6/0 hodnoty Vzdelávacie služby a DPH 5/27 5/0 Oslobodenie od DPH pri službách súvisiacich so športom 6/29 3/0 Zostavenie riadnej individuálnej účtovnej závierky podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva za rok /14 1/2 Podvojné účtovníctvo Hmotné aktíva podľa IAS 16 a IAS 40 príklady, riešenia 1/56 9/0 Účtovanie kurzových rozdielov v zmysle 24 ods. 4 postupov účtovania 2/33 11/0 Pôžička medzi dvoma spoločnosťami a jej odpustenie 2/44 6/0 Zmeny postupov účtovania od roku /36 6/0 Derivátové operácie z účtovného a daňového hľadiska 4/36 8/0 Predaj podniku v podvojnom účtovníctve podnikateľov 6/35 5/0 Pohľadávky z pohľadu daní a účtovníctva I. časť, II. Časť 6/46, 7/18 24/0, 18/0 Jednoduché účtovníctvo Účtovná závierka k v jednoduchom účtovníctve 1/67 20/2 Povinnosti zamestnávateľa a poistencov pri prihlasovaní a odhlasovaní do/zo zdravotnej poisťovne 3/44 15/0 Mzdy a odvody Dočasné pridelenie zamestnanca 4/55 27/0 Daňová exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov 5/34 19/0 Dávky garančného poistenia a dávky v nezamestnanosti od časť, 2. časť 6/68, 7/39 8/0, 18/0 Verejná správa Podnikanie miest a obcí v našich legislatívnych podmienkach 3/52 3/0 Pravidlá splatnosti faktúr a iných záväzkov subjektov verejnej správy 3/55 0/0 Správa daní Sankcie ukladané správcom dane 2/53 36/0 Zdaňovanie výdavkov v súvislosti s exekučnou činnosťou 1/89 Kvalifikácia pozemku v čase predaja a uplatnenie DPH 2/84 Odpis pohľadávky neuznaný daňový výdavok 3/70 Pravosť dokladov ako podmienka pre odpočítanie DPH 3/73 Z judikatúry SR Spochybnenie existencie tovaru nepriznanie odpočtu DPH 4/72 Príjem zo zmluvnej pokuty vyplatenej z nesplnenia zmluvnej podmienky 4/75 Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia 5/73 Určenie miesta dodania tovaru 6/76 Preverovanie dodávateľského reťazca pri kontrole odpočítanej DPH 7/76 Likvidácia spoločnosti v právnych, účtovných a daňových predpisoch 1/78 17/0 Zmeny v Zákonníku práce v súvislosti s oznamovaním protispoločenskej činnosti 2/65 20/0 Pravidlá pre predaj tovaru a poskytovanie služieb cez e-shopy, a telefón 2/78 4/0 Stravovanie zamestnancov 3/61 18/0 Zmeny v cestovných náhradách od 1. marca /46 5/0 Daň z motorových vozidiel od /54 27/0 Ostatné Daňové chyby a omyly vybrané problémy z praxe I. 5/64 0/0 Prenájom a jeho právna a účtovná úprava 7/56 9/0 Daňovo-exekučná kalkulačka /87 Mzdová kalkulačka /88 Plánovací kalendár na rok /88 Priemerné ceny pohonných látok v SR 7/75 Kurzy peňažných prostriedkov v cudzej mene za máj /80 DÁVAME VÁM DO POZORNOSTI: Vážení zákazníci, dovoľujeme si vám pripomenúť, že časopis si môžete pozrieť na našej internetovej stránke aj v elektronickej verzii, ku ktorej máte ako predplatitelia tlačenej verzie voľný prístup. Zároveň máte možnosť v našom e-shope zakúpiť si ďalšie produkty nášho vydavateľstva či už v elektronickej, alebo tlačenej podobe. 78 Odložená daň z príjmov za účtovné obdobie 2014 s videoškolením to hravo zvládnete! Účtovanie odloženej dane a aktuálne súvislosti s daňovou licenciou. Informácie na alebo na tel. č

81 Európska centrálna banka Kurzy peňažných prostriedkov v cudzej mene JÚN 2015 Platnosť Štát Mena Po Ut St Št Pi So-Ne Po Ut St Št Pi So-Ne Po Ut St Št Pi So-Ne Po Ut St Št Pi So-Ne Po Ut USA USD 1,0944 1,1029 1,1134 1,1317 1,1218 1,1162 1,1249 1,1279 1,1232 1,122 1,1218 1,1215 1,1279 1,1404 1,1299 1,1345 1,1204 1,1213 1,1206 1,1202 1,1133 1,1189 Japonsko JPY 135,79 137,52 138,46 140,47 139,97 139,84 139,56 138,69 138,95 138,78 138,54 138,42 139,78 139,94 139,19 139,8 138,72 138,93 138,52 138,58 136,81 137,01 Bulharsko BGN 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9557 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 Česká rep. CZK 27,44 27,439 27,46 27,467 27,396 27,431 27,356 27,318 27,318 27,3 27,279 27,254 27,24 27,275 27,211 27,206 27,189 27,206 27,235 27,23 27,246 27,253 Dánsko DKK 7,4588 7,459 7,4597 7,4599 7,4603 7,4602 7,4603 7,4615 7,4614 7,4613 7,4598 7,4573 7,4575 7,4605 7,4611 7,4615 7,4625 7,4619 7,4598 7,4608 7,4604 7,4604 V. Británia GBP 0, ,7243 0,7275 0,7354 0,7317 0,7318 0,7354 0,7284 0,7266 0,7245 0,7234 0,7182 0,717 0,7167 0,7134 0,7169 0,7101 0,7118 0,7126 0,7123 0,7085 0,7114 Maďarsko HUF 309,11 309,29 311,35 312,3 311,28 313,95 312,28 312,27 312,21 312,13 313,3 311,88 311,84 311,14 312,85 310,83 310,24 311,11 311,78 312,66 314,38 314,93 Poľsko PLN 4,1335 4,1288 4,1261 4,1692 4,1441 4,1551 4,1657 4,15 4,1405 4,1497 4,1573 4,1448 4,1576 4,1667 4,1729 4,1625 4,1697 4,1671 4,1727 4,1757 4,1893 4,1911 Rumunsko RON 4,4425 4,4408 4,4288 4,4285 4,4545 4,465 4,4708 4,467 4,4668 4,4738 4,488 4,4853 4,486 4,486 4,4875 4,4836 4,4805 4,4675 4,4555 4,4575 4,4888 4,4725 Švédsko SEK 9,3734 9,381 9,389 9,3396 9,3417 9,3678 9,3535 9,3616 9,2558 9,204 9,178 9,1944 9,2185 9,216 9,2177 9,2253 9,2071 9,2118 9,2276 9,2641 9,2447 9,215 Švajčiarsko CHF 1,0331 1,0391 1,0427 1,0551 1,0478 1,047 1,0465 1,0486 1,0523 1,0469 1,0512 1,0465 1,0451 1,0461 1,0449 1,0435 1,0449 1,0449 1,0507 1,0447 1,0376 1,0413 Nórsko NOK 8,7065 8,6755 8,7145 8,737 8,8085 8,827 8,778 8,699 8,786 8,695 8,712 8,723 8,7245 8,831 8,8255 8,742 8,7255 8,769 8,7595 8,773 8,8065 8,791 Chorvátsko HRK 7,574 7,5725 7,5555 7,5605 7,5589 7,553 7,5535 7,541 7,566 7,565 7,5755 7,576 7,582 7,5753 7,5765 7,5715 7,578 7,588 7,5887 7,5875 7,5887 7,5948 Rusko RUB 58, ,564 59,77 62, ,81 62, , , , ,81 61,506 60,889 61, , , ,168 60, , , ,807 61, ,355 Turecko TRY 2,9297 2,9556 2,9824 3,0377 2,9899 3,0865 3,0758 3,0936 3,0749 3,048 3,0738 3,0707 3,086 3,096 3,0645 3,0408 3,001 2,9962 2,9845 2,9848 2,9905 2,9953 Austrália AUD 1,4341 1,4342 1,4321 1,4618 1,4534 1,4615 1,4606 1,4571 1,4533 1,456 1,4466 1,4482 1,4694 1,457 1,4591 1,4616 1,4538 1,4473 1,4477 1,4631 1,4526 1,455 Brazília BRL 3,5066 3,4735 3,4937 3,5498 3,5189 3,5023 3,4925 3,4761 3,5479 3,472 3,5134 3,515 3,4952 3,4778 3,4665 3,5089 3,4655 3,4442 3,4689 3,5157 3,4959 3,4699 Kanada CAD 1,3673 1,3784 1,3856 1,4089 1,4023 1,3879 1,3889 1,3801 1,3839 1,3804 1,3845 1,3843 1,3887 1,3867 1,3865 1,3879 1,3825 1,3793 1,3878 1,3851 1,3776 1,3839 Čína CNY 6,7807 6,8358 6,9026 7,0177 6,9596 6,9278 6,981 7,0008 6,9707 6,9655 6,9653 6,9651 7,001 7,0786 7,016 7,0446 6,9539 6,9619 6,958 6,9553 6,9121 6,9366 Hongkong HKD 8,4871 8,5539 8,633 8,7733 8,6979 8,6536 8,7211 8,7446 8,7078 8,699 8,6972 8,6949 8,7445 8,8415 8,7585 8,7944 8,6859 8,6927 8,6866 8,6842 8,6306 8,674 Indonézia IDR 14444, , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,43 Izrael ILS 4,2342 4,2564 4,2932 4,3416 4,3118 4,3139 4,3119 4,3188 4,3073 4,3175 4,3107 4,3056 4,334 4,3503 4,3247 4,3535 4,2341 4,2182 4,2249 4,2511 4,225 4,2211 India INR 69, , , , , ,536 71, , , , , , , , , ,07 71, , ,25 71, , ,1873 Južná Kórea KRW 1217, , , , , , , , , ,5 1256, , , , , , , , , , ,27 Mexiko MXN 16, , , , , , , , , , , , , , , , , ,249 17, , , ,5332 Malajzia MYR 4,0368 4,0769 4,1079 4,1867 4,1766 4,2075 4,2212 4,2169 4,2062 4,2106 4,2185 4,2107 4,2356 4,2231 4,2298 4,2345 4,1925 4,2182 4,2107 4,2416 4,207 4,2185 Nový Zéland NZD 1,5372 1,5487 1,5586 1,5834 1,5713 1,5776 1,5715 1,5689 1,6042 1,6083 1,6053 1,6058 1,6284 1,6399 1,6393 1,6484 1,6381 1,6297 1,6211 1,6347 1,6268 1,6548 Filipíny PHP 48,697 49,29 49,872 50,79 50,501 50,465 50,757 50,756 50,879 50,776 50,735 50,707 50,962 51,181 50,887 51,027 50,536 50,514 50,549 50,51 50,301 50,474 Singapur SGD 1,4795 1,4945 1,5018 1,5221 1,5122 1,5165 1,5196 1,5168 1,5135 1,5126 1,5107 1,5098 1,5189 1,5186 1,511 1,5141 1,5006 1,5061 1,5032 1,51 1,5016 1,5068 Thajsko THB 36,881 37,255 37,506 38,171 37,829 37,694 37,941 37,944 37,911 37,82 37,818 37,789 38,015 38,348 38,066 38,178 37,819 37,875 37,83 37,868 37,635 37,796 Juhoafrická republika ZAR 13, , , , , , , , , , , , , , , ,791 13, , , , , , /2015

82 Európska centrálna banka Kurzy peňažných prostriedkov v cudzej mene JÚL 2015 Platnosť Štát Mena St Št Pi So-Ne Po Ut St Št Pi So-Ne Po Ut St Št Pi So-Ne Po Ut St Št Pi So-Ne Po Ut St Št Pi USA USD 1,11 1,1066 1,1096 1,1008 1,0931 1,1024 1,1054 1,1185 1,1049 1,1031 1,1009 1,0867 1,0889 1,0852 1,0867 1,0902 1,0999 1,0939 1,1058 1,1025 1,103 1,0955 1,0967 Japonsko JPY 136,63 136,82 136,38 135,11 133,88 133,88 134,3 136,88 136,3 136,02 135,95 134,9 135,01 134,83 135,17 134,98 136,15 135,7 136,23 136,46 136,5 136,25 136,34 Bulharsko BGN 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 Česká rep. CZK 27,246 27,265 27,145 27,135 27,1 27,116 27,11 27,123 27,102 27,08 27,078 27,116 27,054 27,072 27,072 27,068 27,039 27,042 27,029 27,023 27,066 27,053 27,031 Dánsko DKK 7,4607 7,4604 7,4607 7,461 7,4614 7,4621 7,4622 7,4627 7,4624 7,4625 7,4629 7,4617 7,4621 7,4615 7,4618 7,4616 7,4614 7,4615 7,4615 7,4615 7,4614 7,4609 7,4615 V. Británia GBP 0, ,7103 0,7102 0,708 0,7077 0,7173 0,7176 0,7208 0,7115 0,7084 0,7045 0,6981 0,6983 0,6971 0,6987 0,6982 0,7044 0,7069 0,7127 0,7074 0,7053 0,701 0,7041 Maďarsko HUF 314,33 314,85 315,48 316,13 316,18 317, ,01 310,9 310,9 310,77 309,15 308,84 309, ,33 309,6 311,19 310,02 309,88 309,29 308,93 308,3 Poľsko PLN 4,1901 4,1927 4,1955 4,2005 4,1949 4,2237 4,2132 4,1756 4,1469 4,15 4,129 4,1084 4,1053 4,1173 4,1138 4,1208 4,1229 4,1286 4,1285 4,1216 4,1392 4,1426 4,1435 Rumunsko RON 4,476 4,4766 4,4832 4,4863 4,4813 4,4867 4,4773 4,4446 4,4289 4,4235 4,4238 4,4274 4,419 4,4149 4,4175 4,4198 4,4235 4,4211 4,418 4,4149 4,4223 4,4083 4,4048 Švédsko SEK 9,246 9,348 9,3726 9,3699 9,3288 9,3927 9,3627 9,4101 9,3884 9,408 9,357 9,2787 9,3435 9,3443 9,3683 9,3836 9,4322 9,4263 9,453 9,4537 9,4766 9,4714 9,4622 Švajčiarsko CHF 1,0457 1,0507 1,0466 1,0422 1,0383 1,0463 1,0504 1,0464 1,0478 1,0422 1,0439 1,0407 1,0431 1,0443 1,044 1,0482 1,0517 1,0512 1,0595 1,0659 1,0622 1,0633 1,0565 Nórsko NOK 8,7435 8,795 8,85 8,9095 8,983 9,07 9,0185 8,9005 8,9035 8,9925 8,9405 8,858 8,8805 8,8955 8,9165 8,899 8,963 8,9955 9,042 9,0215 8,9975 8,943 9,0015 Chorvátsko HRK 7,5885 7,5975 7,597 7,575 7,573 7,5725 7,5668 7,578 7,575 7,5767 7,578 7,5915 7,6 7,597 7,592 7,588 7,583 7,583 7,5965 7,591 7,598 7,5955 7,592 Rusko RUB 61, , , ,134 62, , , ,039 62,692 62, ,415 61, ,917 61, , , ,174 63,919 65, ,377 65,694 65, ,8596 Turecko TRY 2,9748 2,9925 2,9873 2,9622 2,9327 2,9592 2,9526 2,9796 2,9391 2,9086 2,9112 2,884 2,8862 2,9189 2,9222 2,966 2,9975 3,0085 3,0679 3,0315 3,0434 3,0472 3,0485 Austrália AUD 1,4458 1,4573 1,4747 1,4688 1,4722 1,4866 1,4816 1,4975 1,4874 1,4828 1,4753 1,4713 1,4712 1,4703 1,4746 1,4765 1,4844 1,5058 1,5184 1,5089 1,5101 1,5065 1,514 Brazília BRL 3,4451 3,485 3,4584 3,4659 3,4547 3,5334 3,5677 3,5626 3,5091 3,4515 3,4606 3,4219 3,4455 3,4666 3,468 3,4816 3,5932 3,6466 3,7354 3,6916 3,7163 3,6735 3,6974 Kanada CAD 1,3902 1,3963 1,3961 1,3914 1,3925 1,4048 1,4022 1,4212 1,4055 1,4076 1,403 1,407 1,4132 1,4091 1,4118 1,4167 1,4271 1,432 1,4409 1,4348 1,4289 1,422 1,431 Čína CNY 6,8838 6,8659 6,8856 6,8337 6,7909 6,8449 6,8632 6,9452 6,8597 6,8478 6,8357 6,7496 6,7615 6,7378 6,7479 6,7695 6,8299 6,7918 6,8668 6,8459 6,8486 6,8027 6,8102 Hongkong HKD 8,6053 8,5778 8,6021 8,5338 8,4771 8,5472 8,5693 8,6697 8,5653 8,55 8,533 8,4229 8,4394 8,4117 8,4229 8,4498 8,5255 8,4793 8,5708 8,5457 8,5494 8,492 8,5032 Indonézia IDR 14810, , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,29 Izrael ILS 4,1963 4,19 4,1756 4,1622 4,1374 4,186 4,1863 4,2125 4,1794 4,1558 4,1438 4,1202 4,1358 4,1532 4,1392 4,161 4,2047 4,1926 4,2071 4,1649 4,1708 4,142 4,144 India INR 70, , , , ,395 70, , , , , , , , , ,125 69, , , , , , , ,3382 Južná Kórea KRW 1246, , , , , , , , , , , , , , , ,5 1274,7 1284, , , , , ,41 Mexiko MXN 17, , ,424 17, , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,7473 Malajzia MYR 4,1756 4,1777 4,1937 4,2018 4,1727 4,1979 4,1952 4,2436 4,2059 4,1912 4,1867 4,1311 4,1343 4,1349 4,1309 4,1359 4,1846 4,1844 4,2242 4,206 4,2028 4,1837 4,2015 Nový Zéland NZD 1,6415 1,6597 1,6581 1,644 1,6487 1,6484 1,6399 1,657 1,647 1,6468 1,6445 1,6674 1,6619 1,6486 1,646 1,6562 1,6477 1,667 1,6741 1,6545 1,6531 1,6577 1,6769 Filipíny PHP 50,222 49,987 49,988 49,651 49,489 49,818 49,924 50,448 49,874 49,886 49,818 49,165 49,212 49,18 49,119 49,26 49,873 49,839 50,356 50,163 50,196 50,1 50,146 Singapur SGD 1,4982 1,4963 1,4953 1,4876 1,4841 1,4917 1,4931 1,5075 1,4955 1,5002 1,4999 1,4854 1,487 1,4895 1,4841 1,4889 1,5029 1,5039 1,5152 1,5073 1,5075 1,5053 1,5082 Thajsko THB 37,537 37,42 37,482 37,257 37,119 37,5 37,5 37,951 37,599 37,536 37,514 37,187 37,189 37,363 37,469 37,795 38,215 38,233 38,585 38,477 38,552 38,436 38,571 Juhoafrická republika ZAR 13, , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , Všetky naše videoškolenia si môžete zakúpiť aj na DVD nosiči. Informácie získate na tel. č

83 Kalendár podnikate¾a od do Vysvetlivky: NP = nemocenské poistenie, DP = dôchodkové poistenie (starobné poistenie a invalidné poistenie), DPN = doèasná pracovná neschopnos, RP = rodièovský príspevok, RTVS = Rozhlas a televízia Slovenska Termín zákonnej povinnosti Charakteristika zákonnej povinnosti Kalendár podnikateľa spracovala: Bibiána Špániková, ekonomicko-účtovná poradkyňa Povinná osoba a zákon v platnom znení do 3 dní Oznámi poboèke Sociálnej pois ovne pracovný úraz, ktorý si vy iadal lekárske ošetrenie alebo doèasnú pracovnú Zamestnávate¾ neschopnos. 231 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Predlo i poboèke Sociálnej pois ovne evidenciu na úèely sociálneho poistenia pri uplatnení nároku na dôchodkovú dávku alebo pri skonèení pracovného pomeru. Po 10. dni trvania doèasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca odstúpi poboèke tlaèivo, ktorým sa preukazuje doèasná pracovná neschopnos. do 3 pracovných dní Po dni vzniku daòovej povinnosti poda colnému úradu daòové priznanie k spotrebnej dani z alkoholických nápojov, z tabakových výrobkov. do 3 pracovných dní do 5 pracovných dní do 5 pracovných dní do 7 dní do do Po dni vzniku daòovej povinnosti odvod spotrebnej dane z alkoholických nápojov, z tabakových výrobkov. Po dni vzniku daòovej povinnosti poda colnému úradu daòové priznanie k spotrebnej dani: z minerálneho oleja, z alkoholických nápojov, ak daòová povinnos nevznikla dòom prevzatia na daòovom území. Po dni vzniku daòovej povinnosti odvod spotrebnej dane: z minerálneho oleja, z alkoholických nápojov, ak daòová povinnos nevznikla dòom prevzatia na daòovom území. Od nadobudnutia nového dopravného prostriedku ( 11 ods. 12 zákona o DPH) z iného èlenského štátu poda daòové priznanie k DPH. 78 zákona è. 222/2004 Z. z. o DPH Osoba, ktorá nie je registrovaná pre DPH V rovnakej lehote zaplati daò. Sankcie za nedodr anie termínu zákonnej povinnosti Pokuta a do výšky ,96. Osoba povinná plati daò Pokuta vo výške najmenej 30 a do výšky pod¾a 12 ods. 3, 26 ods. 3, 28 ods. 2, 29 ods. 4 a 64 ods. 3 zákona è. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov 13 ods. 3 zákona è. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov Písomne alebo elektronicky vykáza príslušnej zdravotnej pois ovni celkovú výšku dividend a výšku preddavku na poistné, ak boli dividendy vyplatené v mesiaciaugust ods. 6 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Platite¾ dividendy Ak platite¾ vypláca dividendy najmenej 3 osobám, je povinný výkaz doruèova príslušnej ZP výluène elektronicky. Uhradi preddavok na poistné za poistenca, ktorý mal príjem z dividend za úètovné obdobie, ktoré zaèalo najskôr Platite¾ dividendy a ktorý bol vyplatený v mesiaci august ods. 4 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení do Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenieza august 2015 za samostatne zárobkovo èinné osoby uvedené v 11ods. 1 písm. b) zákona a zaosobyuvedenév 11ods. 2zákonaè. 580/2004 Z. z. ozdravotnompoistení, ktoréniesúzamestnancami, SZÈO ani osobami, za ktoré platí poistné štát, s uvedením variabilného,konštantnéhoa špecifického symboluplatite¾apreddavku na verejné zdravotnépoistenie. do do do do 8 dní do 8 dní do 8 dní Osoba povinná plati daò Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby pod¾a 12 ods. 3, 26 ods. 3, 28 ods. 2, 29 ods. 4 a 64 ECB (najmenej 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie za štyri ods. 3 roky omeškania s platbou. zákona è. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholickýchnápojov Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne5. 13 ods. 3 zákona è. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov Osoba povinná plati daò Pokuta vo výške najmenej 30 a do výšky ods. 7zákonaè. 98/2004 Z. z. ospotrebnejdanizminerálneho oleja 26 ods. 6 a 30 ods. 9 zákona è. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov Osoba povinná plati daò Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby 31ods. 7zákonaè. 98/2004 Z. z. ospotrebnejdanizminerálneho oleja roky omeškania s platbou. ECB (najmenej 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie za štyri 26 ods. 6 a 30 ods. 9 zákona è. 530/2011 Z. z. o spotrebnej Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne5. dani z alkoholických nápojov Samostatne zárobkovo èinná osoba a osoba uvedená v 11 ods ods. 2 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Pokuta vo výške najmenej 30 a do výšky Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby ECB (najmenej 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne5. Pokuta a do výšky udelená Úradom pre doh¾ad nad zdravotnou starostlivos ou. Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby ECB platnej v deò splatnosti preddavku za ka dý deò omeškania (najni šia úroková sadzba je 15 %). Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby ECB platnej v deò splatnosti preddavku za ka dý deò omeškania (najni šia úroková sadzba je 15 %). Odvod poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity,ako aj poistného Povinne poistená samostatne zárobkovo èinná osoba a dobrovo¾- Penále vo výške 0,05 % za ka dý deò omeškania, maximálne do výš- na poistenie v nezamestnanosti za august 2015povinne poistenými a dobrovo¾ne poistenými fyzickými osobami ne poistená osoba ky dl nej sumy poistného (do výšky 3,32 sa nevyrubí). s uvedením variabilného a špecifického symbolu pod¾a 142 ods. 7 zákona. 143 ods. 1 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Za neuvedenie VS a KS pokuta vo výške od 3,32 do 16,60 / 1 platba (najviac spolu ,96 ). Odvod poistného na dôchodkové poistenie za zamestnancov s nepravidelným príjmom s uvedením variabilného Zamestnávate¾ a špecifického symbolu pod¾a 142 ods. 7 zákona, ak boli príjmy vyplatenév auguste ods. 1 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Odvod poistnéhona dôchodkovépoistenie za zamestnancov s odvodovým zvýhodnením pre dlhodobo nezamestnaných, ktorým vzniklo dôchodkové poistenie pod¾a 20 ods. 5 zákona, s uvedením variabilného a špecifického 143 ods. 1 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnávate¾ symbolu pod¾a 142 ods. 7 zákona, ak boli príjmy vyplatenév auguste Penále vo výške 0,05 % za ka dý deò omeškania, maximálne do výšky dl nej sumy poistného (do 3,32 sa nevyrubí). Za neuvedenie VS a KS pokuta vo výške od 3,32 do 16,60 / 1 platba (najviac spolu ,96 ). Penále vo výške 0,05 % za ka dý deò omeškania, maximálne do výšky dl nej sumy poistného (do výšky 3,32 sa nevyrubí). Za neuvedenie VS a KS pokuta vo výške od 3,32 do 16,60 / 1 platba (najviac spolu ,96 ). Oznámi príslušnej zdravotnej pois ovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikaèného èísla, èísla bankového Platite¾ poistného zamestnávate¾ alebo samostatne zárobkovo Pokuta vo výške 331 za nesplnenie oznamovacej povinnosti. úètu a zmenu dòa, ktorý je urèený na výplatu príjmov. èinná osoba 23 ods. 8 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Písomne vykáza výšku preddavku na poistné svojej zdravotnej pois ovni pri vzniku povinnosti plati poistné ako SZÈO. Samostatne zárobkovo èinná osoba Pokuta do výšky za nesplnenie povinností. Táto povinnos sa týka aj SZÈO, ktoré si splnili povinnos registrácie na jednotnom kontaktnom mieste pri získaní 20 ods. 2 písm. a) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení oprávnenia na podnikanie. Oznámi príslušnej zdravotnej pois ovni: zmenu alebo vznik platite¾a poistného, skutoènosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu plati zaò poistné, zmenu mena, priezviska, rodného èísla a trvalého pobytu, skutoènosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vráti preukaz poistenca, skutoènosti rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného. Poistenec (fyzická osoba) 23 ods. 1 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení do 8 dní Oznámi príslušnej zdravotnej pois ovni, e: Poistenec (fyzická osoba) vykonáva èinnos zamestnanca v cudzine a je tam aj zdravotne poistená, 23 ods. 4 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení vykonáva samostatnú zárobkovú èinnos v cudzine a je tam aj zdravotne poistená, sa dlhodobo zdr iava v cudzine a je tam aj zdravotne poistená a na území SR nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú èinnos. do 8 dní Poistenec je povinný oznámi zdravotnej pois ovni vznik skutoèností uvedených v 11 ods. 7 písm. g), j), k), l), r) Poistenec (fyzická osoba) av)zákona o zdravotnom poistení (keï platite¾om poistného zaèína, resp. prestáva by štát). 23 ods. 3 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení do 8 dní do 8 pracovných dní Oznámi zamestnávate¾ovi: zmenu zdravotnej pois ovne, údaje rozhodujúcepre urèenie, èi je alebo nie je poistencomštátu (DPN, RP, poberate¾ dôchodkua pod.), údaje rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného na verejné zdravotné poistenie. Písomne alebo elektronicky oznámi príslušnej zdravotnej pois ovni vznik alebo zmenu platite¾a poistného. Ak má zamestnávate¾ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamova príslušnej ZP výluène elektronicky. Zamestnanec 23 ods. 6 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Platite¾ poistného pod¾a 11 zákona è. 580/2004 Z. z. 24 písm. c) a 24 písm. k) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Pokuta vo výške 331 za nesplnenie oznamovacej povinnosti. Poistenec zodpovedá zdravotnej pois ovni za škodu, ktorá jej vznikne neplnením oznamovacej povinnosti. Pokuta vo výške 331 za nesplnenie oznamovacej povinnosti. Poistenec zodpovedá zdravotnej pois ovni za škodu, ktorá jej vznikne neplnením oznamovacej povinnosti. Pokuta vo výške 331 za nesplnenie oznamovacej povinnosti. Poistenec zodpovedá zdravotnej pois ovni za škodu, ktorá jej vznikne neplnením oznamovacej povinnosti. Pokuta vo výške 331 za nesplnenie oznamovacej povinnosti. Poistenec zodpovedá zdravotnej pois ovni za škodu, ktorá jej vznikne neplnením oznamovacej povinnosti. Pokuta do výšky za nesplnenie povinností. do 8 pracovných dní Písomne alebo elektronicky oznámi na tlaèive urèenom Úradom pre doh¾ad nad zdravotnou starostlivos ou vznik Zamestnávate¾ alebo zánik pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, slu obného pomeru alebo obdobného pracovného vz ahu zamestnanca, ktorý má nárok na odpoèítate¾nú polo ku a ktorý sa pokladá za zamestnanca aj z iného 24 písm. m) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení dôvodu. Ak má zamestnávate¾ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamova príslušnej ZP výluène elektronicky. Pokuta do výšky za nesplnenie povinností. do konca kalendárneho Povinnos oznámi príslušnej zdravotnej pois ovni skutoènos, kedy platite¾om poistného zaèína, resp. prestáva by Zamestnávate¾, samostatne zárobkovo èinná osoba alebo platite¾ Pokuta do výšky za nesplnenie povinností. mesiaca nasledujúceho štát. po mesiaci, v ktorom Ak má zamestnávate¾ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamova príslušnej ZP výluène elektronicky. poistného pod¾a 11 ods. 2 zákona è. 580/2004 Z. z. 24 písm. c) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení došlo k zmene platite¾a poistného 8/2015 Kalendár podnikateľa 1

84 Termín zákonnej povinnosti Charakteristika zákonnej povinnosti Povinná osoba a zákon v platnom znení Sankcie za nedodr anie termínu zákonnej povinnosti Pokuta do výšky za nesplnenie povinností. do konca kalendárneho Povinnos oznámi príslušnej zdravotnej pois ovni zmenu platite¾a poistného z dôvodu, e fyzická osoba sa nepova uje Zamestnávate¾ za zamestnanca v dòoch, kedy nepoberá príjem zo zárobkovej èinnosti pod¾a 10b ods. 1 písm. a) a v kto- 24 písm. c) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rých nie je fyzickou osobou pod¾a odseku 7 písm. m) a s). došlo k zmene platite¾a Ak má zamestnávate¾ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamova príslušnej ZP výluène elektronicky. poistného do 8 dní Oznámi poboèke Sociálnej pois ovne prerušenie NP a DP. Samostatne zárobkovo èinná osoba Pokuta a do výšky ,96. Oznámi poboèke Sociálnej pois ovne zmenu mena, priezviska, trvalého pobytu a zrušenie povolenia na trvalý pobyt 228 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení alebo povolenia na prechodný pobyt. do 8 dní Oznámi poboèke Sociálnej pois ovne skutoènosti rozhodujúcena posúdenie vzniku a zániku povinného NP a povinného Samostatne zárobkovo èinná osoba Pokuta a do výšky ,96. DP. 228 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení do 8 dní Prihlási sa do registra zamestnávate¾ov vedeného Sociálnou pois ovòou a v rovnakej lehote sa z registra zamestnávate¾ov Zamestnávate¾ Pokuta a do výšky ,96. odhlási. 231 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Oznámi prerušenie NP, DP a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca. Oznámi Sociálnej pois ovni zaèiatok a skonèenie èerpania materskej a rodièovskej dovolenky. do 8 dní Oznámi poboèke Sociálnej pois ovne zmenu svojho názvu, sídla. Zamestnávate¾ Pokuta a do výšky ,96. Oznámi Sociálnej pois ovni zmenu mena a priezviska zamestnanca. 231 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Predklada Sociálnej pois ovni záznam o pracovnom úraze a výsledky vyšetrovania pracovných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania. do 8 dní Oznámi organizaènej zlo ke Sociálnej pois ovne, e jeho zamestnanec je štatutárnym orgánom zamestnávate¾a Zamestnávate¾ Pokuta a do výšky ,96. a má najmenej 50 % úèas na majetku zamestnávate¾a alebo je èlenom štatutárneho orgánu zamestnávate¾a a má 231 ods. 1 písm. o) zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení najmenej 50 % úèas na majetku zamestnávate¾a. pred vznikom poistenia Prihlási zamestnanca pod¾a 4 ods. 1 zákona na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, Zamestnávate¾ Pokuta a do výšky ,96. resp. zamestnanca pod¾a 4 ods. 2 zákona na dôchodkové poistenie v poboèke Sociálnej 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom pois ovne. poistení Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. pred vznikom poistenia Prihlási zamestnanca na úèely úrazového poistenia a garanèného poistenia (zamestnancom urèená dohoda o brigádnickej práci študentov) v poboèke Sociálnej pois ovne, ak jeho mesaèný príjem nepresiahne200. Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. pred vznikom poistenia Prihlási odvodovo zvýhodneného zamestnanca pod¾a 4 ods. 1 písm. d) zákona do registra poistencov a sporite- ¾ov na úèely úrazového a garanèného poistenia v poboèke Sociálnej pois ovne. Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. najneskôr v lehote splatnosti poistného najneskôr v lehote splatnosti poistného deò nasledujúci po zániku poistenia deò nasledujúci po zániku poistenia deò nasledujúci po zániku poistenia najneskôr v lehote splatnosti poistného Zamestnávate¾ 231 ods. 1 písm. b) bod 5 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnávate¾ 231 ods. 1 písm. b) bod 6 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Pokuta a do výšky ,96. Pokuta a do výšky ,96. Prihlási zamestnanca do registra poistencov a sporite¾ov na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom Zamestnávate¾ Pokuta a do výšky ,96. jeho mesaèný príjem presiahol200, ak ide o fyzické osoby pracujúce na základe nimi urèenej zvýhodnenej dohody 231 ods. 1 písm. b) bod 2 a bod 3 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení o brigádnickej práci študentov. Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. Prihlási odvodovo zvýhodneného zamestnanca pod¾a 4 ods. 1 písm. d) zákona do registra poistencov a sporite- Zamestnávate¾ Pokuta a do výšky ,96. ¾ov na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesaèný príjempresiahol urèenú sumu. poistení 231 ods. 1 písm. b) bod 7 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. Odhlási zamestnanca pod¾a 4 ods. 1 zákona z poistenia na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poisteniev Zamestnávate¾ Pokuta a do výšky ,96. nezamestnanosti, resp. zamestnancapod¾a 4 ods. 2 zákona z poistenia nadôchodkovépoisteniev po- 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom boèke Sociálnej pois ovne. poistení Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. Odhlási zamestnanca pracujúceho na základe ním urèenej zvýhodnenej dohody o brigádnickej práci študentov Zamestnávate¾ Pokuta a do výšky ,96. z poistenia na úrazové poistenie a garanèné poistenie v poboèke Sociálnej pois ovne. 231 ods. 1 písm. b) bod 5 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. poistení Odhlási odvodovo zvýhodneného zamestnanca pod¾a 4 ods. 1 písm. d) zákona z poistenia na úrazové a garanèné poistenie v poboèke Sociálnej pois ovne. Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. Zamestnávate¾ 231 ods. 1 písm. b) bod 6 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Pokuta a do výšky ,96. Odhlási zamestnanca z registra poistencov a sporite¾ov na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom Zamestnávate¾ Pokuta a do výšky ,96. jehomesaènýpríjemnepresiahol200, ak ide o fyzickéosobypracujúcenazákladenimiurèenejzvýhodnenejdohody o brigádnickej práci študentov. ciálnom poistení 231 ods. 1 písm. b) bod 2 a bod 3 zákona è. 461/2003 Z. z. o so- Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. do 8 dní Oznámi poboèke Sociálnej pois ovne platobnú neschopnos zamestnávate¾a. Zamestnávate¾, predbe ný správca konkurznej podstaty, resp. Pokuta a do výšky ,96. správca konkurznej podstaty 234 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení do 10 pracovných dní Oznámi poboèke Sociálnej pois ovne všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garanèného poistenia. Súèasne predlo i aj potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pracovného pomeru. Zamestnávate¾, predbe ný správca konkurznej podstaty, resp. Pokuta a do výšky ,96. správca konkurznej podstaty 234 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení do výplatného termínu Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancoma zamestnávate¾omz príjmov za august Zamestnávate¾ 2015 s uvedenímvariabilného, konštantnéhoašpecifickéhosymboluplatite¾apreddavkunaverejnézdravotnépoistenie. 17 ods. 1 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby ECB platnej v deò splatnosti preddavku za ka dý deò omeškania (najni šia úroková sadzba je 15 %). Výkaz zamestnávate¾a zasla do zdravotnej pois ovne do troch dní odo dòa splatnosti preddavkov. do výplatného termínu Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové,úrazové a garanèné poistenie, odvod poistného na poistenie v nezamestnanostia poistnéhodo rezervného fondu solidarityplatenéhozamestnancoma zamestnávate¾oms uvedením 143 ods. 2 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnávate¾ variabilného a špecifického symbolu pod¾a 142 ods. 7 zákona z príjmovza august V lehote splatnosti predlo i poboèke SP výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Penále vo výške 0,05 % za ka dý deò omeškania, maximálne do výšky dl nej sumy poistného (do výšky 3,32 sa nevyrubí). Za neuvedenie VS a KS pokuta vo výške od 3,32 do 16,60 / 1 platba (najviac spolu ,96 ). Zamestnávate¾ je povinný odosiela mesaèné výkazy a výkazy príspevkov výluène elektronicky. do výplatného termínu Tvorba sociálneho fondu vo výške stanovenej zákonom zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúètovanýchzamestnancom Zamestnávate¾ Pokuta vo výške do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej v súva- na výplatuza mesiac august ods. 2 zákona è. 152/1994 Z. z. v znení zákona è. 591/2007 Z. z. he, príp. vo výkaze o majetku a záväzkoch, najviac vo výške do 5 dní po výplatnom Prevod finanèných prostriedkov sociálneho fondu na osobitný úèet (najneskôr do konca kalendárneho mesiaca). Zamestnávate¾ Pokuta vo výške do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe, termíne príp. vo výkaze o majetku a záväzkoch, najviac vo výške 6 ods. 2 zákona è. 152/1994 Z. z. v znení zákona è. 591/2007 Z. z do 5 dní po výplatnom Odvod preddavkov na daò z príjmov zo závislej èinnosti zamestnancov z príjmovza august termíne do (namiesto sviatku ) do (namiesto sviatku ) do (namiesto nedele ) pred prijatím slu by pred dodaním slu by do Zamestnávate¾ 35 ods. 6 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Odvod dane z príjmov vyberanej zrá kou z príjmov vyplatených, poukázaných alebo pripísaných v prospech daòovníka v auguste zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Platite¾ dane fyzická a právnická osoba Oznámenie tejto skutoènosti správcovi dane. Odvod preddavku na zabezpeèenie dane v prípade úhrady vykonanej v auguste 2015 v prípade daòovníkov, ktorí Platite¾ dane fyzická a právnická osoba nemajú na území SR trvalý pobyt, sídlo ani sa tu obvykle nezdr ujú, vo výške sadzby dane pod¾a zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Oznámenie tejto skutoènosti správcovi dane. Predlo i iados o registráciu platite¾a DPH v prípade, ak obrat za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahne sumu zákona è. 222/2004 Z. z. o DPH Zdanite¾ná osoba Platí pre zdanite¾nú osobu, ktorá má sídlo, miesto podnikaniaalebo prevádzkareò v tuzemsku a ak nemá také miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdr iava. Predlo i iados o registráciu platite¾a DPH v prípade, ak zdanite¾ná osoba, ktorá nie je platite¾om, je príjemcom Zdanite¾ná osoba slu by, pri ktorej je povinná plati daò pod¾a 69 ods. 3 zákona. 7a zákona è. 222/2004 Z. z. o DPH Predlo i iados o registráciu platite¾a DPH v prípade, ak zdanite¾ná osoba, ktorá nie je platite¾om a ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareò, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdr iava, dodáva slu bu, pri 7a zákona è. 222/2004 Z. z. o DPH Zdanite¾ná osoba ktorej je miesto dodania pod¾a 15 ods. 1 zákona v inom èlenskom štáte a osobou povinnou plati daò je príjemca slu by. Poda elektronicky súhrnný výkaz dane z pridanej hodnoty za august 2015 za zastúpených dovozcov Daòovému Daòový zástupca úradu Bratislava. 69a ods. 6 zákona è. 222/2004 Z. z. o DPH Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby ECB (najmenej 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie do uplynutia lehoty na vykonanieroèného zúètovania, najneskôr do uplynutia lehoty na podanie daòového priznania. Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne5. Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby ECB (najmenej 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne5. Pokuta vo výške najmenej 30 a do výšky Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby ECB (najmenej 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne5. Pokuta vo výške najmenej 30 a do výšky Pokuta vo výške najmenej 60 a do výšky Pokuta vo výške najmenej 60 a do výšky Pokuta vo výške najmenej 60 a do výšky Pokuta vo výške najmenej 30 a do výšky Kalendár podnikateľa 2

85 Termín zákonnej povinnosti Charakteristika zákonnej povinnosti Povinná osoba a zákon v platnom znení do Poda elektronicky súhrnný výkaz za august 2015 platite¾om dane: Registrovaný platite¾ DPH ktorýdodávatovaroslobodenýod dane z tuzemskado inéhoèlenskéhoštátuosobe, ktoráje identifikovaná 80 zákona è. 222/2004 Z. z. o DPH pre daò v inom èlenskom štáte, ktorý premiestnil tovar oslobodený od dane, ktorý sa zúèastnil na trojstrannom obchode ako prvý odberate¾ a ktorý dodal slu bu s miestom dodaniav inom èlenskom štáte zdanite¾nej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdanite¾nou osobou a je identifikovaná pre daò, a táto osoba je povinná plati daò. do Poda elektronicky kontrolný výkaz za august 2015 platite¾om dane, ak je zdaòovacím obdobím kalendárny mesiac. Registrovaný platite¾ DPH s mesaèným zdaòovacím obdobím 78a zákona è. 222/2004 Z. z. o DPH do Poda daòové priznanie k DPH za august 2015 (ak je zdaòovacím obdobím kalendárny mesiac). Registrovaný platite¾ DPH s mesaèným zdaòovacím obdobím Podáva sa i negatívne daòové priznanie. 78 zákona è. 222/2004 Z. z. o DPH Platite¾ registrovaný pod¾a 5 a 6 (zahranièná osoba) nie je povinný poda DP, ak mu nevznikla povinnos plati daò pod¾a 69 alebo právo na odpoèítaniedane, s výnimkouplatite¾a,ktorý v zdaòovacomobdobí dodal tovar oslobodený od dane pod¾a 43 alebo 47, alebo dodal tovar pod¾a 45. do Doruèi daòovému úradu záznamy vedené pod¾a 70 ods. 6 zákona za august 2015 (ak je zdaòovacím obdobím Registrovaný platite¾ DPH s mesaèným zdaòovacím obdobím kalendárny mesiac) 70 ods. 7 zákona è. 222/2004 Z. z. o DPH pri nadobudnutí pozemného motorového vozidla z iného èlenského štátu, ktoré je alebo bolo v evidencii vozidiel v inom èlenskom štáte, na úèely jeho ïalšieho predaja. do Zaplati daòovú povinnos DPH za august Registrovaný platite¾ DPH s mesaèným zdaòovacím obdobím 78 zákona è. 222/2004 Z. z. o DPH do do Poda colnému úradu daòové priznanie k spotrebnej dani: z minerálneho oleja, z tabakových výrobkov za august Podáva sa aj za obdobie, v ktorom nevznikla daòová povinnos. Zaplati spotrebnú daò z minerálneho oleja, z tabakových výrobkov za august Osoba povinná plati daò zákon è. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja zákon è. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov Sankcie za nedodr anie termínu zákonnej povinnosti Pokuta vo výške najmenej 30 a do výšky Pokuta a do výšky , pri opakovanom porušení povinností a do výšky Pokuta vo výške najmenej 30 a do výšky Pokuta do výšky Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby ECB (najmenej 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne5. Pokuta vo výške najmenej 30 a do výšky Osoba povinná plati daò Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby zákon è. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja ECB (najmenej 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie za štyri zákon è. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov roky omeškania s platbou. Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne5. do Poda colnému úradu daòové priznanie k spotrebnej dani z alkoholických nápojovza august Podáva sa aj za obdobie, v ktorom nevznikla daòová povinnos. Osoba povinná plati daò 12 ods. 2 zákona è. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických Pokuta vo výške najmenej 30 a do výšky nápojov Na platite¾a dane, ktorému vzniká daòová povinnos z tichého vína alebo tichého fermentovanéhonápoja a súèasne mu nevzniká daòová povinnos zo šumivého vína alebo šumivého fermentovanéhonápoja,sa povinnos poda daòové priznanie nevz ahuje. do Zaplati spotrebnú daò z alkoholických nápojov za august Osoba povinná plati daò Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby 12 ods. 2 zákona è. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických ECB (najmenej 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie za štyri nápojov roky omeškania s platbou. Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne5. do Poda colnému úradu daòové priznanie k spotrebnej dani z alkoholických nápojovza august Malý samostatný pivovar Pokuta vo výške najmenej 30 a do výšky ods. 6 zákona è. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov do Zaplati spotrebnú daò z alkoholických nápojov za august Malý samostatný pivovar Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby 66 ods. 6 zákona è. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických ECB (najmenej 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie za štyri nápojov roky omeškania s platbou. Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne5. do Poda daòové priznanie k spotrebnej dani z alkoholických nápojovza august Prevádzkovate¾ liehovarníckehozávodunapestovate¾sképálenie Pokuta vo výške najmenej 30 a do výšky Prílohoudaòového priznaniaje zoznam pestovate¾ov s uvedením vyrobeného a skutoène prevzatého mno stva liehu, ovocia Pokuta do výšky 166 za uvedenie nepravdivých údajov v prílohe. s uvedením dátumu výroby liehu a kópia iadosti o výrobu destilátu. 49 ods. 10 zákonaè. 530/2011 Z. z. ospotrebnejdaniz alkoholických nápojov do Zaplati spotrebnú daò z alkoholických nápojov za august Prevádzkovate¾ liehovarníckeho závodu na pestovate¾ské pálenie Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby ovocia ECB (najmenej 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie za štyri 49 ods. 10 zákonaè. 530/2011 Z. z. ospotrebnejdaniz alkoholických roky omeškania s platbou. nápojov Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne5. do Poda daòové priznanie colnému úradu k spotrebnej dani: Osoba povinná plati daò Pokuta vo výške najmenej 30 a do výšky z elektriny, 12, 24 a 36 zákona è. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z uhlia, z elektriny, uhlia a zemného plynu zo zemného plynu za august Ak daòová povinnos platite¾a spotrebnej dane z elektriny, uhlia a zemného plynu nepresiahne 5, nie je povinný poda daòové priznanie ani zaplati daò, to neplatí, ak daòová povinnos pri spotrebnej dani z uhlia vznikne pod¾a 21 ods. 2 písm. a). do do Odvod spotrebnej dane: z elektriny, z uhlia, zo zemného plynu za august Úhradapreddavkovna daò z príjmovprávnickýchosôb (mesaèné preddavky) za mesiac september 2015 vo výške 1/12 poslednej známej daòovej povinnosti pri pou ití platnej sadzby dane pod¾a 15 zákona o dani z príjmov. do Úhrada preddavkov na daò z príjmov právnických osôb (štvr roèné preddavky) za 3. štvr rok 2015 vo výške 1/4 poslednej známej daòovej povinnosti pri pou ití platnej sadzby dane pod¾a 15 zákona o dani z príjmov. do do Osoba povinná plati daò Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby 12, 24 a 36 zákona è. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani ECB (najmenej 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie za štyri z elektriny, uhlia a zemného plynu roky omeškania s platbou. Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne5. Právnická osoba, ktorej posledná známadaòovápovinnos bola vyššia ako zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Právnická osoba, ktorej posledná známa daòová povinnos bola vyššia ako a nepresiahla zákona è. 595/2003 Z. z. Úhrada preddavkov na daò z príjmov fyzických osôb (mesaèné preddavky) za mesiac september 2015 vo výške Fyzická osoba, 1/12 poslednej známej daòovej povinnosti zo základu dane zní eného o nezdanite¾né èasti pod¾a 11 platné ktorej posledná známadaòovápovinnos bola vyššia ako v roku 2015 a pri pou ití sadzby dane pod¾a 15 zákona o dani z príjmov. 34 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby ECB (najmenej 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daòového priznania. Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne5. Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby ECB (najmenej 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daòového priznania. Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne5. Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby ECB (najmenej 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daòového priznania. Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne5. Úhrada preddavkov na daò z príjmov fyzických osôb (štvr roèné preddavky) za 3. štvr rok 2015 vo výške 1/4 poslednej Fyzická osoba, ktorej posledná známa daòová povinnos bola vyš- Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby známej daòovej povinnosti zo základu dane zní eného o nezdanite¾né èasti pod¾a 11 platné v roku 2015 šia ako a nepresiahla ECB (najmenej 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie do uplynu- a pri pou ití sadzby dane pod¾a 15 zákona o dani z príjmov. 34 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov tia lehoty na podanie daòového priznania. Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne5. do konca kalendárneho Termín na vyrovnanie rozdielu medzi zaplatenými preddavkami na daò z príjmov právnických osôb, ak zaplatené Právnické osoby mesiaca nasledujúceho preddavky sú ni šie ako preddavky vyplývajúce z podaného daòového priznania. 42 ods. 9 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov po podaní daòového priznania do 1 mesiaca Poda daòové priznanie k dani z motorových vozidiel po uplynutí zdaòovacieho obdobia. Daòovník dane z motorových vozidiel Uhradi daò z motorových vozidiel po uplynutí zdaòovacieho obdobia. 9 zákona è. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel Uvedené platí pre daòovníkov, ktorí sa zrušujú bez likvidácie aj s likvidáciou, daòovníkov, na ktorých je vyhlásený konkurz, a pre daòovníkov, ktorí ukonèia podnikanie. do do do Odvod mesaèného preddavku na daò z motorovýchvozidiel vo výške 1/12 predpokladanejdane, ak celková predpokladaná daò u jedného správcu dane presiahne ods.4zákonaè. 361/2014 Z. z. o dani z Daòovník dane z motorových vozidiel motorovýchvozidiel Odvod štvr roèného preddavku na daò z motorových vozidiel vo výške 1/4 predpokladanej dane za 3. štvr rok Daòovník dane z motorových vozidiel 2015, ak celková predpokladaná daòu jedného správcu dane presiahne 700 a nepresiahne ods.3zákonaè. 361/2014 Z. z. o dani z motorovýchvozidiel Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestnávate¾om z príjmov za september 2015, ak nie je pevne stanovenýtermín výplata boli vyplatené do 30. septembra 2015, s uvedením varia- 17 ods. 1 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Zamestnávate¾ bilného, konštantného a špecifického symbolu platite¾a preddavku na verejné zdravotné poistenie. Výkaz zamestnávate¾a zasla do zdravotnej pois ovne do troch dní odo dòa splatnosti preddavkov. Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby ECB (najmenej 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daòového priznania. Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne5. Pokuta vo výške najmenej 30 a do výšky Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby ECB (najmenej 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daòového priznania. Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne5. Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby ECB (najmenej 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daòového priznania. Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne5. Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby ECB (najmenej 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daòového priznania. Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne5. Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby ECB platnej v deò splatnosti preddavku za ka dý deò omeškania (najni šia úroková sadzba je 15 %). 8/2015 Kalendár podnikateľa 3

86 Termín zákonnej povinnosti do do do do 15 dní do 15 dní do 30 dní od vzniku daòovej povinnosti Charakteristika zákonnej povinnosti Povinná osoba a zákon v platnom znení Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové,úrazové a garanèné poistenie, odvod poistného na poistenie v nezamestnanostia poistnéhodo rezervného fondu solidarityplatenéhozamestnancoma zamestnávate¾oms uvedením 143 ods. 2 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnávate¾ variabilnéhoašpecifickéhosymboluz príjmovpod¾a 142 ods. 7 zákonaza september 2015, aknieje pevne stanovený termín výplat a boli vyplatenédo 30. septembra Predlo enie preh¾adu o zrazených a odvedených preddavkoch na daò z príjmov zo závislej èinnosti, o zamestnaneckej prémii a o daòovom bonuseza september zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z Zamestnávate¾ príjmov Uhradi platby za slu by verejnosti poskytované RTVS, ak sa úhradaplatí mesaène. Platite¾ úhrady Pre výšku úhrady je rozhodujúci poèet zamestnancov k prvému dòu kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa 7 zákona è. 340/2012 Z. z. o úhrade za slu by verejnosti poskytované RTVS a o zmene a doplnení niektorých úhrada platí. zákonov Od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia uhradi vyrubenú daò z nehnute¾ností, daò za psa, daò za predajné Daòovník fyzická alebo právnická osoba automaty a daò za nevýherné hracie prístroje. 99g zákona è. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady Od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia uhradi vyrubený poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné Daòovník fyzická alebo právnická osoba odpady. Poda priznanie k dani z nehnute¾ností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje, ak vznikne daòová povinnos v priebehu zdaòovacieho obdobia. 81zákona è. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady Sankcie za nedodr anie termínu zákonnej povinnosti Penále vo výške 0,05 % za ka dý deò omeškania, maximálne do výšky dl nej sumy poistného (do 3,32 sa nevyrubí). Za neuvedenie VS a KS pokuta vo výške od 3,32 do 16,60 / 1 platba (najviac spolu ,96 ). Pokuta vo výške najmenej 60 a do výšky Pokuta vo výške najmenej 33 a do výšky 166 pod¾a poètu zamestnancov. Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby ECB (najmenej 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne3. Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby ECB (najmenej 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne3. Daòovník fyzická alebo právnická osoba Pokuta vo výške najmenej 5 a do výšky 3 000, najviac do výšky 99a ods. 2 zákona è. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach vyrubenej dane. a miestnompoplatkuza komunálneodpadya drobnéstavebné odpady do 30 dní Poda èiastkové priznanie k dani z nehnute¾ností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné Daòovník fyzická alebo právnická osoba Pokuta vo výške najmenej 5 a do výšky 3 000, najviac do výšky hracie prístroje, ak vznikne alebo zanikne daòová povinnos v priebehu zdaòovacieho obdobia, na ktoré u 99b zákona è. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom vyrubenej dane. od vzniku alebo zániku daòovej povinnosti daòovník priznanie podal. poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v deò Oznámi správcovi dane vznik daòovej povinnosti: Daòovník fyzická alebo právnická osoba Pokuta vo výške najmenej 5 a do výšky 3 000, najviac do výšky vznikudaòovej povinnosti k dani za u ívanie verejného priestranstva, 34a, 64a zákona è. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach vyrubenej dane. k dani za vjazd a zotrvanie motorovým vozidlom v historickej èasti mesta. a miestnompoplatkuza komunálneodpadya drobnéstavebné odpady do 30 dní od vzniku a zániku daòovej povinnosti do 30 dní od zániku daòovej povinnosti do 30 dní od vzniku alebo zániku poplatkovej povinnosti do 30 dní Oznámi správcovi dane vznik a zánik daòovej povinnosti: Daòovník fyzická alebo právnická osoba Pokuta vo výške najmenej 5 a do výšky 3 000, najviac do výšky k dani za jadrové zariadenie. 72 zákona è. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom vyrubenej dane. poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady Oznámi správcovi dane skutoènosti rozhodujúce pre zánik daòovej povinnosti: Daòovník fyzická alebo právnická osoba Pokuta vo výške najmenej 5 a do výšky 3 000, najviac do výšky daò za u ívanie verejného priestranstva, 34a, 64a zákona è. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach vyrubenej dane. daò za vjazd a zotrvanie motorovým vozidlom v historickej èasti mesta. a miestnompoplatkuza komunálneodpadya drobnéstavebné odpady Oznámi obci skutoènosti rozhodujúce pre vznik a zánik poplatkovej povinnosti za komunálne odpady a drobné stavebné Daòovník fyzická alebo právnická osoba Pokuta vo výške najmenej 5 a do výšky 3 000, najviac do výšky odpady. 80zákona è. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom vyrubeného poplatku. poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady Oznámi RTVS vznik, zmenu alebo zánik povinnosti plati úhradu za slu by verejnosti poskytované RTVS a zároveò Platite¾ úhrady túto skutoènos preukáza. 9 ods. 6 zákona è. 340/2012 Z. z. o úhrade za slu by verejnosti poskytované RTVS a o zmene a doplnení niektorých zákonov do konca nasledujúceho Po uplynutí mesiaca: kalendárneho me- v ktorom bolo získané povolenie alebo oprávnenie na podnikanie, siaca v ktorom sa zaèala vykonáva iná samostatná zárobková èinnos alebo v ktorom bola prenajatá nehnute¾nos, po iada správcu dane o registráciu. do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca Daòový subjekt fyzická a právnická osoba 49aods.1a2zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Po uplynutí mesiaca, Daòový subjekt fyzická a právnická osoba v ktorom vznikla povinnos zrá a daò z príjmov alebo preddavky na daò, alebo daò z príjmov vybera, po iada 49a ods. 3 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov správcu dane o registráciu ako platite¾ dane. Registraèná a oznamovacia povinnos pod¾a tohto ustanovenia sa nevz ahuje na platite¾a dane uvedeného v 43 ods. 17. Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnos zrá a daò z príjmov alebo preddavky na daò, alebo daò z príjmov Registrovaná fyzická a právnická osoba vybera, oznámi miestne príslušnému správcovi dane zmeny v registrácii skutoènos, e registrovaná fyzická 49a ods. 3 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov alebo právnická osoba sa stala platite¾om dane. Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareò,po iada správcu dane o registráciu. Daòový subjekt fyzická a právnická osoba 49a ods. 5 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Po uplynutímesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareò, oznámi miestne príslušnému správcovi dane vznik stálej prevádzkarne. 49a ods. 5 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z Registrovaná fyzická a právnická osoba príjmov Po uplynutí mesiaca, v ktorom nastali zmeny, oznámi správcovi dane zmenu oznámených a zaregistrovaných údajov, najmä zánik daòovej povinnosti. Po uplynutí mesiaca, v ktorom došlo k zrušeniu registrácie,oznámi správcovi dane zrušenie registrácie. Do 15 dní odo dòa doruèenia rozhodnutia o zrušení registrácie vráti správcovi dane osvedèenie o registrácii. Registrovaná fyzická a právnická osoba 49a ods. 6 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Registrovaná fyzická a právnická osoba 49a ods. 6 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Zánik práva plati ni šiu sadzbu poplatku. Pokuta vo výške najmenej 60 a do výšky Pokuta vo výške najmenej 60 a do výšky Pokuta vo výške najmenej 30 a do výšky Pokuta vo výške najmenej 60 a do výšky Pokuta vo výške najmenej 30 a do výšky Pokuta vo výške najmenej 30 a do výšky Pokuta vo výške najmenej 30 a do výšky do 15 dní Oznámi ivnostenskému úradu ustanovenie zodpovedného zástupcu, ako aj ukonèenie výkonu jeho funkcie. Podnikate¾ fyzická aj právnická osoba 11 ods. 9 zákona è. 455/1991 Zb. o ivnostenskom podnikaní Pokuta do výšky a 663. pred zaèatím podnikate¾skej Písomne po iada colný úrad o vydanie povolenia na predaj (ve¾koobchod, maloobchod, ponúkanie na predaj) Právnická osoba alebo fyzická osoba v rámci podnikania Pokuta ulo ená colným úradom vo výške najmenej 332 a najviac èinnosti spotrebite¾ského balenia liehu v daòovomvo¾nomobehuv rámcipodnikate¾skejèinnosti. Colnýúradvydápovole- 54 zákona è. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nie do 30 dní od podania iadosti. nápojov do 15 dní Oznámi colnému úradu zmenu údajov v iadosti U ívate¾ský podnik Pokuta vo výške najmenej 30 a do výšky o zaradenie do evidencie u ívate¾ských podnikov, 9 ods. 10 zákona è. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických o vydanie odberného poukazu. nápojov do 15 dní Oznámi colnému úradu zmenu skutoèností a údajov v iadosti o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie Prevádzkovate¾ daòového skladu Pokuta vo výške najmenej 30 a do výšky daòového skladu. 15 ods. 7 zákona è. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov do 15 dní Oznámi colnému úradu zmenu údajov uvedených v iadosti Oprávnený príjemca Pokuta vo výške najmenej 30 a do výšky o registráciu a vydanie povolenia prijíma alkoholickýnápoj z iného èlenského štátu v pozastavení dane opakovanelických 19 ods. 14 zákonaè. 530/2011 Z. z. ospotrebnejdaniz alkoho- nápojov o príle itostný príjem alkoholického nápoja z iného èlenského štátu v pozastavení dane. do 15 dní Oznámi colnému úradu zmenu údajov Prevádzkovate¾ daòového skladu a oprávnený príjemca Pokuta vo výške najmenej 30 a do výšky v iadosti o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daòového skladu a zákon è. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v iadosti o registráciu a vydanie povolenia prijíma tabakové výrobky z iného èlenského štátu v pozastavení dane. do 15 dní Oznámi colnému úradu zmenu údajov v iadosti o vydanie povolenia na predaj spotrebite¾ského balenia liehu v daòovom Právnická osoba alebo fyzická osoba v rámci podnikania Pokuta vo výške najmenej 30 a do výšky vo¾nom obehu v rámci podnikate¾skej èinnosti. 54 ods. 7 písm. d) a ods. 14 písm. a) zákona è. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov do 15 dní Oznámi colnému úradu nesplnenie podmienok, ktoré urèujú malý samostatný pivovar a uplatni základnú sadzbu Prevádzkovate¾ malého samostatného pivovaru Pokuta vo výške najmenej 30 a do výšky dane na pivo vyrobené v kalendárnom roku. 66 ods. 5 zákona è. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov do 6 mesiacov od Ulo i riadnu individuálnuúètovnú závierku a mimoriadnuindividuálnuúètovnú závierku do registra úètovnýchzávierok. 23a ods. 3 zákona è. 431/2002 Z. z. o úètovníctve Úètovná jednotka skonèenia úètovného obdobia do 1 roka od skonèenia úètovného obdobia závierok. 23a ods. 3 zákona è. 431/2002 Z. z. o Ulo i riadnu konsolidovanú úètovnú závierku a mimoriadnu konsolidovanú úètovnú závierku do registra úètovných Úètovná jednotka úètovníctve do 5 dní od schválenia Ulo i do registra úètovných závierok oznámenie o dátume schválenia úètovnej závierky, ak bola do registra ulo ená Úètovná jednotka neschválená úètovná závierka. 23a ods. 4 zákona è. 431/2002 Z. z. o úètovníctve Vzor oznámenia o dátume schválenia úètovnej závierky ustanovilo MF SR opatrením v Zbierke zákonov. Vzor oznámenia je u vydaný! do 5 dní od schválenia Ulo i do registra úètovnú závierku, ak úètovná jednotka otvorila úètovné knihy po ulo ení neschválenej úètovnej závierky do registra. 23a ods. 6 zákona è. 431/2002 Z. z. o Úètovná jednotka úètovníctve pred nadobudnutím tovaruvhodnote14000vinnos vzniká pred nadobudnutím tovaru, ak celková hodnota tovaru bez dane dosiahne v kalendárnom roku Právnická osoba, ktorá nie je zdanite¾nou osobou Registraèná povinnos na DPH pre zdanite¾nú osobu, ak nadobúda v tuzemsku tovar z iného èlenského štátu. Po- Zdanite¾ná osoba neplatite¾ DPH bez DPH a 11zákona è. 222/2004 Z. z. o DPH Pokuta vo výške do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe, príp. vo výkaze o majetku a záväzkoch, najviac vo výške Pokuta vo výške do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe, príp. vo výkaze o majetku a záväzkoch, najviac vo výške Pokuta vo výške do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe, príp. vo výkaze o majetku a záväzkoch, najviac vo výške Pokuta vo výške do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe, príp. vo výkaze o majetku a záväzkoch, najviac vo výške Pokuta vo výške najmenej 60 a do výšky Kalendár podnikateľa 4

87

88 AKO NEPLATIŤ ZBYTOČNE VYSOKÉ DANE? Mnoho tipov a návodov sa dozviete na školení Okruhy školenia: Termíny: Lektori: Viac informácií na