Uznesenie. r o z h o d o l :

Transkript

1 Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/102/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013: Uznesenie Krajský súd v Trnave vo veci navrhovateľa: H. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom W., hlásený pobyt bezdomovca, t.č. W., H. X, zastúpený spoločnosťou: PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trnava, Hlavná 31, proti odporkyni: G. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., A. I. XXXX/ XXA, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou: J. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., A. I. XXXX/ XXA, t.č. U. XXX, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľa, proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa , č.k. 12P/3/ , v časti určenia výživného od a nedoplatku na výživnom za obdobie od do , takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd v prvom odseku výroku zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa , č.k. 27C/299/ v časti o výživnom navrhovateľa na odporkyňu tak, že výživné od do V druhom odseku výroku súd zamietol návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa na odporkyňu za obdobie od do V treťom odseku výroku súd uložil navrhovateľovi povinnosť s účinnosťou od platiť odporkyni výživné v sume 180,- Eur mesačne vopred vždy do 15. dňa v mesiaci. V štvrtom odseku výroku súd zamietol vzájomný návrh odporkyne na určenie výživného od navrhovateľa za obdobie od do V piatom odseku výroku súd uložil navrhovateľovi povinnosť nedoplatok na výživnom pre odporkyňu za obdobie od do v sume 486,- Eur zaplatiť odporkyni v mesačných splátkach po 14,- Eur, splatných spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. V šiestom odseku výroku súd odporkyni súd náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím 62 ods. 1, 2, 3 a 5, 63 ods. 1, 75 ods. 1, 2, 77 ods. 1, 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a 160 ods. 1 O.s.p., v napadnutej časti určenia výživného od a nedoplatku na výživnom za obdobie od do vecne odôvodnil tým, že pre odporkyňu ako plnoleté dieťa v predmetnej veci bol medzníkom (z pohľadu úvah o čase nástupu povinnosti na opätovné určenie výživného) deň začatia súdneho konania , kedy odporkyňa doručila súdu vzájomný návrh na zvýšenie výživného od Na základe uvedeného s poukazom na 78 ods. 1 Zák. o rodine za obdobie predchádzajúce podaniu vzájomného návrhu t.j. od do musel byť návrh zamietnutý a súd rozhodol o výživnom s účinnosťou od V prípade vyhodnocovania možností a schopností výživou povinného navrhovateľa podstatnými bolo vyhodnotenie jeho príjmov z inej než závislej činnosti. Pokiaľ ide o povinnosť preukázať príjmy z inej než závislej činnosti, treba ich podložiť relevantnými dôkazmi, z ktorých možno vyvodzovať výšku príjmu. Treba vychádzať zo zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý účtovným jednotkám (t.j. zákonom vymedzeným subjektom) ukladá povinnosť účtovať majetok, záväzky, náklady, výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazovať ich v účtovných závierkach, pričom účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne,

2 úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Zákonnou povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia 63 ods. 1 je edičná povinnosť, t.j. povinnosť predložiť súdu podklady na zhodnotenie majetkových pomerov. Zjavne ide o širšie vymedzenie ako pri prvej povinnosti, keďže požadované podklady sa týkajú celkových majetkových pomerov, nielen príjmov povinného. Za takéto podklady možno považovať listy vlastníctva preukazujúce majetkové pomery týkajúce sa nehnuteľností, stavy účtov a vkladov v bankách, register cenných papierov, doklady o vlastníctve motorových vozidiel, resp. akýchkoľvek cenností. Zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného má nastúpiť, "ak si rodič nesplní túto povinnosť". Z gramatického výkladu (je povinný preukázať, predložiť a sprístupniť), ako aj z odlišného obsahu týchto povinností vyplýva, že nejde len o jednu, ale o viacero povinností, pričom nesplnením hociktorej z nich dochádza k stavu, že súd si nemôže urobiť správny a úplný záver o pomeroch povinnej osoby, preto nastupuje predmetná fikcia. Uvedená domnienka bola oproti predchádzajúcemu právnemu stavu zvýšená na 20- násobok sumy životného minima. V zmysle tohto zákonného odkazu treba aplikovať ustanovenia zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v spojení s Opatrením MPSVaR SR č. 181/2012 Z.z. o úprave súm životného minima príslušným opatrením upravujúcim výšku životného minima (od 1. júla 2012 je životné minimum 194,58 Eur, a teda 20-násobok predstavuje sumu 3.891,60 Eur). Ide o domnienku mesačného príjmu. Z takto ustálenej sumy potom súd pri zhodnotení všetkých hľadísk pre určovanie výšky výživného určí jej konkrétnu výšku. Takto určenú sumu súd nemôže nijako meniť na základe iných skutočností (napr. ak by mal určitú sumu príjmov preukázanú, alebo ak by výdavky nasvedčovali vyššej sume príjmov). Súd výzvou zo dňa (obsiahnutou v predvolaní na pojednávanie) vyzval navrhovateľa okrem iného aj na predloženie všetkých jeho príjmov za posledných 12 mesiacov s rozpisom brutto, netto a ak je podnikateľ na predloženie živnostenského listu, daňového priznania na dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2011 a peňažného denníka za rok Na túto výzvu reagoval navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa tak, že predložil Potvrdenie o pozastavení prevádzkovania živnosti zo dňa , na obdobie od do a Potvrdenie o podaní daňového priznania na dani z príjmov FO za rok 2011, ktoré podal až dňa a v ktorom má základ dane 0,- eur, v písomnom vyjadrení uviedol, že peňažný denník si v r neviedol, iné doklady týkajúce sa jeho podnikateľskej činnosti nepredložil. Prerušenie prevádzkovania živnosti, dodatočné podanie daňového priznania na dani z príjmov FO za rok 2011 odporcom, zamestnanie sa odporcu od do (ukončené dohodou), tvrdenie o nevedení si peňažného denníka v roku 2012, zaevidovanie sa na úrade práce, všetko až po podaní návrhu na začatie konania o zrušenie vyživovacej povinnosti i tvrdenia o zlom psychickom stave navrhovateľa (v konaní nepreukázané) súd považoval za účelové zo strany navrhovateľa, v snahe vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti. Na základe uvedeného súd pri opätovnom určovaní výživného zo strany navrhovateľa na odporkyňu vychádzal z toho, že matka odporkyne (s ktorou odporkyňa žije v spoločnej domácnosti) za posledný rok dosiahla priemerný čistý mesačný príjem 417,22 Eur, u otca súd na základe vyššie uvedeného vychádzal z príjmu 3.891,60 Eur, ďalej z toho, že obaja rodičia odporkyne majú ešte jednu vyživovaciu povinnosť k plnoletému H.I., nar. XX.XX.XXXX, ku ktorému bola navrhovateľovi súdnym rozhodnutím určená vyživovacia povinnosť v sume 180,- Eur mesačne, odporkyňa je študentkou 1. ročníka vysokoškolského štúdia, výdavky ňou vyčíslené sumou 334,- Eur (bežné výdavky) + 220,- Eur (mimoriadne výdavky) súd považoval za dôvodné a primerané iba do výšky 360,- Eur, preto navrhovateľovi uložil podieľať sa na výživnom pre odporkyňu sumou 180,- Eur, čo predstavuje polovicu jej výdavkov. Vzhľadom k tomu, že výživné v sume 180,- Eur bolo určené s účinnosťou od a navrhovateľ odvtedy neuhradil na výživu odporkyne žiadnu sumu, vznikol mu za obdobie od do (deň vydania rozhodnutia) nedoplatok na jej výživnom v sume 486,- Eur (september ,- Eur : 30 = 6,- Eur denne x 21 dní = 126,- Eur; október ,- Eur, november ,- Eur, keďže výživné je splatné do 15. deň v mesiaci vopred), ktorý súd uložil navrhovateľovi zaplatiť odporkyni v mesačných splátkach po 14,- Eur splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky výživného. O trovách konania súd rozhodol v zmysle 142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne prevažne úspešnej navrhovateľke (správne odporkyne), ktorej by inak patrila náhrada účelne vynaložených trov konania, nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko z jej strany chýbal návrh na ich priznanie, navrhovateľka prostredníctvom zástupkyne uviedla, že si ich neuplatňuje. Proti tomuto rozsudku v časti určenia výživného od a nedoplatku na výživnom za obdobie od do podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorým

3 sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo ho zmenil a navrhovateľovi určil povinnosť platiť minimálne výživné. Odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody podľa 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p. Poukázal na to, že mu postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď mu nebol riadne doručený rozsudok prvostupňového súdu, tento bol dňa nesprávne doručený jeho bratovi, o čom sa navrhovateľ dozvedel dňa po návrate z pracovne cesty v zahraničí, na ktorej bol nepretržite od , čo oznámil súdu prvého stupňa listom zo dňa , pričom sa opakovane domáhal prešetrenia postupu pri doručovaní, súd mu bez akéhokoľvek odôvodnenia oznámil, že rozsudok považuje za riadne doručený, napriek preukázaným skutočnostiam. Súd nesprávne aplikoval 63 ods. 1 Zákona o rodine, keď navrhovateľa považoval za osobu, ktorá má príjmy z inej než závislej činnosti, nakoľko počas konania prerušil prevádzkovanie živnosti, následne sa zaevidoval na úrade práce, súd preto nesprávne vyhodnotil nesplnenie si edičnej povinnosti navrhovateľa, navrhovateľ súdu predložil všetky požadované doklady, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ nemal príjmy z inej než závislej činnosti. Pri určení výšky výživného mal preto súd vychádzať z posledného príjmu navrhovateľa z obdobia až , avšak aj to len za predpokladu, že by sa dobrovoľne bol vzdal tohto príjmu, inak by mal určiť len minimálne výživné. Súd bez náležitého zdôvodnenia ustálil, že výdavky odporkyne považoval za dôvodné do výšky 360,- Eur, keď odporkyňa svoje výdavky riadne nepreukázala, ňou uvádzané výdavky sú účelové a neopodstatnené s cieľom získať čo najvyššie výživné. Odporkyňa odvolací návrh nepodala, vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že odvolanie považuje za bezpredmetné a účelové, rozsudok je právoplatný. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti ( 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod ( 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, teda výlučne v časti určenia výživného od a nedoplatku na výživnom za obdobie od do a súvisiacich výrokov vrátane výroku o náhrade trov konania ( 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Rozsudok súdu prvého stupňa bol odvolaním navrhovateľa napadnutý len v časti určenia výživného od a nedoplatku na výživnom za obdobie od do a súvisiacich výrokov vrátane výroku o náhrade trov konania. V prvom odseku výroku, ktorým súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa , č.k. 27C/299/ v časti o výživnom navrhovateľa na odporkyňu tak, že výživné od do , v druhom odseku výroku, ktorým súd zamietol návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa na odporkyňu za obdobie od do , v štvrtom odseku výroku, ktorým súd zamietol vzájomný návrh odporkyne na určenie výživného od navrhovateľa za obdobie od do , pre nedostatok odvolania rozsudok nadobudol právoplatnosť, v tejto časti sa nestal predmetom prieskumu odvolacím súdom. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou včasnosti podaného odvolania, ktoré bolo na súd prvého stupňa osobne podané dňa , pričom súd prvého stupňa vychádzal z toho, že napadnutý rozsudok bol navrhovateľovi doručený dňa Odvolací súd však považoval za dostatočne a spoľahlivo preukázané, že napadnutý rozsudok nemohol byť navrhovateľovi účinne doručený dňa , nakoľko sa v tomto čase zdržiaval na služobnej ceste v zahraničí, čo preukázal listinnými dokladmi (č.l ). Odvolací súd preto sám napravil pochybenie prvostupňového súdu a jeho rozsudok doručil právnemu zástupcovi navrhovateľa, ktorý ho prevzal dňa Odvolanie podané dňa teda bolo podané včas. Podľa 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa

4 má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie ( 75 ods. 1 Zákona o rodine). V zmysle ust. 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Predmetom tohto konania zostalo určenie výšky výživného navrhovateľa voči odporkyni ak plnoletej, za obdobie od do budúcna, súčasťou čoho aj vyčíslenie nedoplatku na výživnom za obdobie od do rozhodnutia súdu. Súd prvého stupňa pri posúdení zárobkových pomerov na strane navrhovateľa vychádzal z ust. 63 ods. 1 Zákona o rodine, a teda z toho, že navrhovateľ má príjmy z inej nej závislej činnosti, a nakoľko tieto príjmy dostatočne nepreukázal, vychádzal z fikcie 20-násobku sumy životného minima. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou odvolateľa, ktorý poukázal na to, že súd prvého stupňa nesprávne vychádzal z ust. 63 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko navrhovateľ ako evidovaný živnostník má od do pozastavenú činnosť, následne sa zaevidoval na úrade práce ako nezamestnaný, preto ho za posudzované obdobie od nemožno považovať za osobu, ktorá má príjmy z inej než závislej činnosti, preto v tejto časti súd prvého stupňa vec nesprávne právne

5 posúdil. Súd pochybil i v tom, keď považoval za nepreukázané splnenie si edičnej povinnosti za obdobie, keď navrhovateľ ešte vykonával živnosť (t.j. do ), nakoľko navrhovateľ súdu predložil všetky dostupné požadované doklady - potvrdenie o pozastavení prevádzkovania živnosti zo dňa , na obdobie od do a potvrdenie o podaní daňového priznania na dani z príjmov FO za rok 2011, ktoré podal až dňa a v ktorom má základ dane 0,- eur, v písomnom vyjadrení uviedol, že peňažný denník si v r neviedol. Bolo preto povinnosťou súdu prvého stupňa zisťovať skutočný príjem navrhovateľa a nevychádzať z predpokladaného príjmu ako 20-násobku sumy životného minima. Pokiaľ súd poukazoval na určenie vyživovacej povinnosti k synovi H.I. vo výške 180,- Eur mesačne, z odôvodnenia rozsudku v tejto veci vyplýva, že súd vychádzal z toho, že v čase rozhodovania navrhovateľ nemal inú vyživovaciu povinnosť, teda nemal vyživovaciu povinnosť k odporkyni, ktorá vtedy pracovala v Anglicku. Z obsahu spisu je zrejmé, že prvostupňový súd nevykonal dostatočné dokazovanie na zistenie pomerov oboch rodičov odporkyne, ako aj samotnej odporkyne. Súd zisťoval len príjem matky odporkyne a navrhovateľa. Súd nezisťoval komplexné majetkové pomery matky odporkyne a navrhovateľa, súd sa bližšie nezaoberal ich životným štandardom. Je potrebné dať odvolateľovi za pravdu aj v tom, že odporkyňa nijakým spôsobom nezdokladovala a nepreukázala svoje výdavky, súd bez akéhokoľvek odôvodnenia tieto považoval za odôvodnené vo výške 360,- Eur. Na strane odporkyne neskúmal, či nemá príjmy napr. z brigádnickej činnosti, či nemá úspory z obdobia, keď pracovala v Anglicku, či nepoberá štipendium. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na deti by malo byť určené v rozmedzí 20% až maximálne 30% z jeho príjmu, pričom je potrebné zohľadniť všetky vyživovacie povinnosti, v danom prípade okrem vyživovacej povinnosti k odporkyni aj vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k plnoletému H.. Podľa 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle citovaného 157 ods. 2 O.s.p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z ) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z , Hikgins c. Francúzsko z ). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky

6 otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku prvostupňového súdu, v časti týkajúcej sa výživného, s vyššie citovaným zákonným ustanovením a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že prvostupňový súd sa ním dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozsudku totiž nie je možné zistiť vyššie uvedené pre rozhodnutie súdu relevantné skutočnosti, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku nielen neúplným, ale i nezrozumiteľným, čo zároveň bráni odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok riadne preskúmať. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje dostatočná a presvedčivá argumentácia prvostupňového súdu, na základe akých dôkazov a na základe akých myšlienkových úvah pri aplikácii ktorých konkrétnych ustanovení Zákona o rodine dospel k záveru, že súdom určené výživné na 180,- Eur je primerané a zodpovedá nielen odôvodneným potrebám odporkyne, s prihliadnutím na aktuálne možnosti a schopnosti jej matky, ale i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného otca, ktoré prvostupňový súd dostatočne nezisťoval a tým pádom ani náležite nezohľadnil. V dôsledku vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia výživného od a nedoplatku na výživnom za obdobie od do a v závislom výroku o náhrade trov konania s použitím ust. 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže takýmto postupom súdu sa odňala účastníkom možnosť konať pred súdom, ako aj s použitím ust. 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., keď prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil tým, že na vec neaplikoval všetky náležité ustanovenia právneho predpisu a nadväzne v naznačenom smere i nedostatočne zistil skutkový stav, zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinnosťou prvostupňového súdu bude opätovne vyhodnotiť všetky okolnosti daného prípadu, doplniť dokazovanie so zameraním na zistenie pomerov na strane navrhovateľa, odporkyne a jej matky, výsledky vykonaného dokazovania bude potrebné vyhodnotiť jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania ( 224 ods. 3 O.s.p.). Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.