ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Transkript

1 Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Co/5/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015: ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcov: 1. H. Q., bytom V., W. XX, 2. A. Q., bytom V., W. XX, obaja právne zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovaným: 1. X. F., bytom V., V. S. O. XX, 2. Q. F., bytom V., V. S. O. XX, obaja právne zast. PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom v Prešove, Masarykova 13, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa č.k. 9C/363/ takto jednohlasne r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žalovaným v 1. a 2. rade sa priznáva spoločne a nerozdielne náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia vo výške 46,77 Eur a žalobca v 1. rade je povinný ju zaplatiť PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom v Prešove, Masarykova 13 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaným v 1. a 2. rade sa priznáva spoločne a nerozdielne náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia vo výške 46,77 Eur a žalobca v 2. rade je povinný ju zaplatiť PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom v Prešove, Masarykova 13 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalobcovi v 1.rade uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 135,49 Eur. Žalobcovi v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 135,49 Eur. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa právoplatným dňa vydaným vo veci 7C/173/2005 bola zamietnutá žaloba žalobcov Q. O., E. T. a X. T. proti žalovaným H. Q. a A. Q. o vypratanie nehnuteľnosti definovanej ako novovytvorená parcela č. 431/57 o výmere 73 m2. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalovaní, resp. ich právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržaním podľa ustanovenia 134 OZ, pričom vydržacia doba začala plynúť na základe dobromyseľnosti právnych predchodcov žalovaného H. Q. a to H. a Q. Q. uzavretím kúpnej zmluvy v r. 1979, kedy nadobudli časť parcely č. 269/1 o výmere m2 a parcely č. 269/3 od právnych predchodcov žalobkyne Q. O.. O stave, v akom v súčasnosti užívajú spornú nehnuteľnosť žalovaní a v akom ju nadobudli právni

2 predchodcovia žalovaného H. Q. svedčí jednak zistenie znalca v znaleckom posudku č. 5/2007, výsluch znalca, ako aj výsluch právnych predchodcov H. Q. a Q. Q.. To, že právni predchodcovia žalovaného H. Q. odkúpili nehnuteľnosť a užívali ju v takom stave ako v súčasnosti bolo potvrdené výpoveďami svedkov, ktorí potvrdili, že nehnuteľnosť v čase kúpy bola oplotená tak, ako aj v súčasnosti. Desaťročná vydržacia doba mohla začať plynúť podľa platnej právnej úpravy najneskôr od , pričom do tejto doby bolo možné započítať aj dobu pred , teda dobu od do Vydržacia doba uplynula dňa V práve prebiehajúcom konaní sú žalovaní v 1. a 2. rade osobami, ktoré odkúpili nehnuteľnosť od osôb, ktoré boli žalobcami v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C/173/2005. Vzhľadom na právoplatné zamietnutie žaloby na plnenie vo veci 7C/173/2005 Okresného súdu Prešov bolo potrebné posúdiť, či v prejednávanej veci nejde o prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Ako v predchádzajúcom konaní tak aj v tomto konaní je pre rozhodnutie vo veci samej rozhodujúca otázka, ktorá bola v konaní o vypratanie riešená ako otázka predbežná a to či žalobcovia nadobudli vlastníctvo k pozemku, ktorého vlastníctva sa domáhajú na základe vydržania. Ústavný súd ČR v jednom zo svojich rozhodnutí konštatoval, že pri opakovanom posudzovaní jednej a tej istej predbežnej otázky súdom v inom konaní nemožno odhliadnuť od okolností, za ktorých bola riešená v predchádzajúcom konaní a nemožno nebrať v úvahu legitímne očakávanie účastníka oboch konaní, že akt štátu raz vyslovený je platný a to vrátane riešenia predbežnej otázky podstatnej pre vlastný výrok rozhodnutia. Pokiaľ súd, ako tomu bolo v tomto prípade, dospeje k záveru, že tieto podmienky v zásade splnené sú, bude toto riešenie predbežnej otázky rešpektované. Súd, ktorý jednu a tú istú predbežnú otázku novo posudzuje, musí teda brať ohľad na to, ako bola iným súdom posudzovaná a pokiaľ sa chce od predchádzajúceho riešenia odchýliť, musí odôvodniť, prečo tak robí (nález Ústavného súdu ČR z sp. II. ÚS 2742/07). V tomto náleze Ústavný súd ČR správne netvrdí, že by posúdenie predbežnej otázky nadobúdalo právoplatnosť, iba žiada, aby sa z tohto riešenia v ďalšom konaní vychádzalo a aby bol odklon od neho riadne odôvodnený. Vychádza pritom z legitímneho očakávania účastníka vychádzajúceho z dôvery v správnosť rozsudku. Rovnako z rozhodnutia NS ČR vo veci 21Cdo/909/2003 vyplýva, že možno urobiť záver, že právoplatnosť rozhodnutia v sporovom konaní sa nemôže týkať niečoho iného než toho, čo žalobca určil ako predmet konania, pričom neodmysliteľnou súčasťou tohto vymedzenia je žalobný nárok vymedzený v tzv. petite, ktorý súd preberá do výroku rozsudku. Správnu tézu o tom, že pri určení predmetu konania je treba prihliadnuť i k odôvodneniu rozhodnutia, je treba chápať tak, že z odôvodnenia vyplýva, o čom bolo rozhodované bez toho, aby niektoré časti odôvodnenia nadobúdali právoplatnosť. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že súd pri prejednávaní terajšej veci nie je viazaný posúdením právnej otázky tak, ako bola vyriešená ako predbežná otázka v skôr vedenom konaní o vypratanie. Žalobcovia kúpnou zmluvou zo dňa kúpili parcelu č. 14/1 o výmere 407m2 a parcelu č. 14/2 o výmere 78 m2. Konanie vo veci 7C/173/2005 Okresného súdu Prešov sa začalo dňa , teda pred uplynutím doby 10-tich rokov potrebných pre vydržanie. Žalobcovia sa teda najneskôr v tomto konaní, aj keď sami priznali, že už skôr boli upozorňovaní na neoprávnené užívanie pozemku, dozvedeli o tom, že pravdepodobne užívajú pozemok vo väčšej výmere ako nadobudli kúpou a teda ako im patrí. Dobrá viera držiteľa zaniká okamžikom, keď sa zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolávať pochybnosť o tom, že mu vec patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bude subjektívne naďalej v dobrej viere. Je ľahostajné, akým spôsobom bude držiteľ s takýmito skutočnosťami zoznámený. Podstatné je, že budú takého charakteru, aby boli schopné u každého vyvolať pochybnosti o vlastníctve veci. Hoci konanie o vypratanie nehnuteľnosti vedené pod sp. zn. 7C/173/2005 bolo ukončené zamietnutím žaloby, tento spor musel bez pochyby z objektívneho hľadiska u žalobcov vzbudiť pochybnosť o tom, či spornú časť nehnuteľnosti o výmere 73 m2 nadobudli zákonným spôsobom.

3 Aj keď záver vyplývajúci z rozsudku vydaného vo veci 7C/l73/2005 o nadobudnutí spornej časti nehnuteľnosti o výmere 73 m2 vydržaním právnymi predchodcami žalobcov môže byť správny, žalobcom v žiadnom prípade neprospieva. Námietka držiteľa, že sporný pozemok vydržal už jeho právny predchodca, nemôže mať kladný vplyv na výsledok konania o určenie, že vlastníkom pozemku je držiteľ, ak právny predchodca na držiteľa sporný pozemok nepreviedol (neoznačil ho v zmluve) a previedol na neho iba pozemky iné v hraniciach a výmere danej príslušným katastrálnym operátom. Z právnych predchodcov žalobcov na žalobcov boli prevádzané iba pozemky s parcelnými č. 14/1 a 14/2, ktoré boli polohovo a geometricky zobrazené na katastrálnej mape o výmere tam uvedenej. Súčasťou týchto nehnuteľností nebola časť pozemku, ku ktorej sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva vydržaním. Okrem toho žalobe nebolo možné vyhovieť tiež z dôvodu, že spornú časť pozemku o výmere 73 m žalobcovia užívali ako manželia spolu s nehnuteľnosťami nadobudnutými do ich bezpodielového spoluvlastníctva. To znamená, že aj sporná časť pozemku by musela byť nadobudnutá do bezpodielového spoluvlastníctva. S prihliadnutím na uvedené súd prvého stupňa žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol. Výrok o trovách odôvodnil ustanovením 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Navrhli rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedli, že v rozhodnutí sa cituje len časť odôvodnenia nálezu Ústavného súdu ČR vydaného vo veci II. ÚS 2742/07. Z právnych záverov vyslovených v tomto náleze nemožno žiadnym spôsobom a interpretáciou dospieť k tomu, že súd nie je viazaný posúdením tej istej predbežnej otázky v inom predchádzajúcom konaní. Je nepochybné, že z právnych záverov vyslovených v predmetnom náleze vyplýva, že súd je viazaný posúdením tej istej predbežnej otázky v inom predchádzajúcom konaní, pričom ak by sa súd chcel od skoršieho posúdenia výnimočne odchýliť, na objasnenie tohto odchýlenia stanovuje osobitné požiadavky vo vzťahu k odôvodneniu tejto zmeny v posúdení tej istej predbežnej otázky. V rozhodnutí sa dokonca cituje odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa vydaného vo veci 7C/173/2005, v ktorom je pri riešení predbežnej otázky uvedené, že už u právnych predchodcov žalobcov boli splnené podmienky pre vydržanie časti nehnuteľnosti tvoriacej predmet sporu, pričom vydržacia doba začala plynúť dňa a skončila dňa Plynutie vydržacej doby bolo posúdené iným spôsobom, nakoľko táto mala začať plynúť až odo dňa , kedy žalobcovia nadobudli od právnych predchodcov nehnuteľnosti v rámci ktorých bola oplotená i sporná časť nehnuteľnosti. V odôvodnení rozhodnutia nie je vôbec vysvetlené, prečo sa odchylne posúdil začiatok plynutia vydržacej doby, ako aj to, prečo do vydržacej doby nebola započítaná oprávnená držba právnych predchodcov žalobcov. Okrem toho v súvislosti s posudzovaním predbežnej otázky sa vychádzalo z rozhodnutí cudzozemských súdov. Na riešenie tejto otázky pritom existuje judikatúra slovenských súdov. NS SR v uznesení zo dňa vydanom vo veci lcdo/44/2010 vyslovil právnu vetu, podľa ktorej ak už bola v občianskom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením. Je nepochybné, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, pretože bol bezvýnimočne viazaný posúdiť prejudiciálnu otázku v zhode s jej posúdením v inom predchádzajúcom konaní. Vo veci sa taktiež nevykonalo žiadne zisťovanie skutočností, či v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa trvalo medzi žalobcami bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Rozhodnutím Okresného súdu Prešov zo dňa , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa bolo bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcov zrušené. Za takejto situácie nehnuteľnosti nadobudnuté kúpnou zmluvou zo dňa nemohli nadobudnúť do bezpodielového spoluvlastníctva ale len do podielového spoluvlastníctva. Žalovaní navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

4 Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu prechádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcov nie je opodstatnené. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré, s výnimkou záveru o zamietnutí žaloby i z dôvodu nesprávne formulovaného petitu žaloby, v plnom rozsahu odkazuje. V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX kat. úz. B. ako parcela č. 431/51 - orná pôda o výmere 422 m2, ktorej podľa znaleckého posudku č. 5/2007 znalca Ing. B. P. zo dňa zodpovedá novovytvorená parcela č. 431/57 - orná pôda o výmere 73 m2. K nadobudnutiu vlastníctva malo dôjsť titulom vydržania podľa ustanovenia 134 OZ. Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Zákonnými podmienkami vydržania, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobúdania vlastníctva pripúšťa, vo všeobecnosti sú oprávnená držba, uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Pritom, a to je potrebné osobitne zdôrazniť, právne následky nastávajú len vtedy, ak sú zároveň splnené všetky jeho podmienky. Kto je držiteľom oprávneným upravuje OZ v ustanovení 130 ods. 1. Podľa tohto ustanovenia, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať len z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda alebo právo, ktoré vykonáva patria. Okolnosti, za ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecne právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu, ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Právnym titulom od ktorého žalobcovia odvodzujú svoj vstup do držby spornej časti parcely č. 431/51, ku ktorej sú v súčasnosti ako bezpodieloví spoluvlastníci zapísaní žalovaní, je kúpna zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa uzatvorená medzi žalobcami a ich právnymi predchodcami H. Q. a Q. Q.. Predmetom tejto kúpnej zmluvy boli iba parcely č. 14/1 - záhrady o výmere 407 m2 a č. 14/2 -záhrady o výmere 78 m2. Časť spornej parcely č. 431/51 predmetom tohto prevodu nebola. Za takejto situácie žalobcovia mohli nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním len ak postavenie oprávnených držiteľov mali po celú vydržaciu dobu počítanú od dňa uzatvorenia kúpnej zmluvy, teda od V priebehu plynutia vydržacej doby však došlo k významnej právnej skutočnosti majúcej vplyv na dobromyseľnosť žalobcov vo vzťahu k oprávnenosti držby nimi užívanej časti pozemku tvoriacej predmet sporu. Vo veci 7C/l73/2005 bola dňa podaná žaloba o vypratanie nehnuteľnosti zo strany žalobcov, ktorí v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/173/2005 mali postavenie žalovaných. Už z priebehu uvedeného konania žalobcom muselo byť zrejmé, že kúpnou zmluvou zo dňa nenadobudli spornú časť parcely č. 431/51. Na tomto závere nemení nič ani to, že žaloba o vypratanie nehnuteľnosti bola právoplatne zamietnutá. Dôvodom zamietnutia žaloby ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa č.k. 7C/173/ bolo to, že ku dňu spornú časť nehnuteľnosti nadobudli vydržaním do vlastníctva právni predchodcovia žalobcov H. a Q. Q..

5 Splnenie podmienok vydržania právnymi predchodcami žalobcov uplynutím vydržacej doby dňa nespochybňujú vo svojom opravnom prostriedku ani samotní žalobcovia. Uvedené zistenie má pri tom zásadný vplyv na možnosť započítania vydržacej doby právnych predchodcov žalobcov. V tejto súvislosti právne významné ustanovenie 134 ods. 1, 3 OZ, podľa ktorého oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú ma vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Vyššie uvedené ustanovenie neumožňuje do vydržacej doby započítať akúkoľvek dobu držby právneho predchodcu oprávneného držiteľa. K započítaniu doby držby môže dôjsť len vtedy, ak držba je oprávnená a právny predchodca mal postavenie oprávneného držiteľa a nie vlastníka. Osoba oprávneného držiteľa je odlišná od osoby vlastníka, čo sa prejavuje aj v ich v právnom postavení. Za takejto situácie je vylúčené, aby do doby držby potrebnej na vydržanie bolo možné započítať i držbu vykonávanú vlastníkom veci. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy zo dňa právni predchodcovia žalobcov už postavenie oprávnených držiteľov vo vzťahu k časti nehnuteľnosti tvoriacej predmet konania nemali, nakoľko boli jej vlastníkmi na základe vydržania po splnení všetkých podmienok vyžadovaných pre tento spôsob nadobudnutia vlastníctva ku dňu Vydržacia doba tak v prípade žalobcov mohla začať plynúť až odo dňa uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa a nie skôr. Počas plynutia vydržacej doby počítanej od žalobcovia však postavenie oprávnených držiteľov stratili a preto k zavŕšeniu procesu vydržania dôjsť nemohlo. Vzhľadom na tento záver je právne bezvýznamné, či žalobcovia majú alebo nemajú postavenie bezpodielových spoluvlastníkov. Nedostatočné zistenie skutkového stavu v tomto smere správnosť napadnutého rozhodnutia ovplyvniť nemôže. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zároveň v súlade s ustanovením 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením 142 ods. 1 O.s.p. úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 46,77 Eur a na zaplatenie tejto čiastky zaviazal každého zo žalobcov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.