ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Transkript

1 Súd: Okresný súd Prešov Spisová značka: 16C/99/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová ECLI: ECLI:SK:OSPO:2010: ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcov: 1. L.. M. A., D.. XX.X.XXXX, N. A., A. XXXX/XX V. X. W. A., D.. X.X.XXXX, A., A. XXXX/XX, obaja zastúpení Mgr. Slavomírom Ilavským, advokátom, so sídlom v Prešove, Nám. legionárov 5, p r o t i žalovaným: 1. L.. S. V., D.. X.X.XXXX, N. L. A. W., F. XXXX/X V. X. R. V., D.. XX.X.XXXX, N. L. A. W., F. XXXX/ X, obaja zastúpení Mgr. Lenkou Matlákovou, advokátkou so sídlom v Senci, Oravská 15/A, o vydanie bezdôvodného obohatenia a prísl. takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobcovia sa žalobou zo dňa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1947,38 Eur, ktoré predstavuje časť kúpnej ceny za pozemok o výmere 88m2, ktorý nadobudli spolu s ďalšími nehnuteľnosťami kúpnou zmluvou od žalovaných ako predávajúcich, ale v súdnom konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 14C 189/99 boli zaviazaní tento pozemok vydať skutočným vlastníkom. Preto kúpna zmluva v tejto časti je neplatná a žalovaní sa tak bezdôvodne obohatili titulom plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol a majú preto žalobcom vrátiť časť kúpnej ceny predstavujúcej žalovanú sumu. Jej výšku ustálili tým spôsobom, že kúpna cena za všetky prevádzané pozemky o výmere 525m2 bola dohodnutá na ,-Sk, teda za 1m2 činila 666,66,- Sk a za pozemok o výmere 88m2 tak predstavuje ,- Sk (88 x 666,66,- Sk), čo pri prepočte konverzným kurzom je 1947,38 Eur. Žalobcovia si uplatnili aj nárok na zaplatenie sumy 185,88 Eur, čo predstavuje súdne trovy, ktoré uhradili v konaní 14C 189/99. Právne však tento nárok zdôvodnili ustanovením 142 Občianskeho súdneho poriadku. V súvislosti s nárokom na vrátenie kúpnej ceny žiadali priznať aj úroky z omeškania 6% ročne od do zaplatenia. Žalovaní so žalobou nesúhlasili z dôvodu premlčania uplatneného nároku. Uviedli, že dvojročná subjektívna premlčacia lehota začala plynúť od doručenia uznesenia tohto súdu č.k.14c 189/ zo dňa , kedy sa dozvedeli o spomínanom súdnom konaní a trojročná objektívna lehota začala plynúť už od , teda nasledujúceho dňa od uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, ktorá v časti prevodu pozemku o výmere 88m2 bola absolútne neplatná, keďže predávajúci neboli jeho vlastníkmi. Na pojednávaní však vyslovili názor o absolútnej neplatnosti celej kúpnej zmluvy, keďže účastníci mali

2 úmysel previesť a nadobudnúť všetky nehnuteľnosti - rodinný dom a pozemky a keď neboli predávajúci vlastníkmi len časti pozemku, je potrebné dospieť k záveru o neplatnosti celej zmluvy. Poukázali tiež na to, že hodnota prevádzaných pozemkov bola rozdielna, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku Ing. B. vypracovaného pre účely zmluvy, pričom sporný pozemok o výmere 88m2 predstavoval ornú pôdu, ktorú znalec ocenil len sumou 4,52,- Sk/m2, na rozdiel od ostatných pozemkov, pri ktorých vychádzal z ceny 530,- Sk /m2. Preto spochybnili aj výšku uplatneného nároku a jeho prepočet žalobcami považovali za nesprávny. V súvislosti s nárokom na zaplatenie trov vzniesli taktiež námietku premlčania. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, kúpnou zmluvou N345/2001, Nz 307/2001, výpismi z LV č. XXXX kat. úz. A., žalobou o vydanie nehnuteľnosti vo veci 14c 189/99, uznesením o pripustení zámeny účastníkov zo dňa , rozsudkom č.k. 14C 189/ zo dňa , rozsudkom Krajského súdu v Prešove 4Co 158/05 zo dňa , príjmovými pokladničnými dokladmi, dokladom o zaplatení súdneho poplatku v konaní 14C 189/99, znaleckým posudkom Ing. O. B. č. XXX/XXXX, osvedčením N207/97, Nz 204/97 zo dňa , ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav: Žalovaní boli pôvodne zapísaní na LV č. XXXX kat. úz. Prešov ako bezpodieloví spoluvlastníci parciel KN XXXX/XX - zastavané plochy o výmere XXXmX, KN XXXX/XXX - zastavané plochy o výmere XXmX a KN XXXX/XXX - orná pôda o výmere XXXmX a tiež rodinného domu súp. č. XXXX stojaceho na parcele KN XXXX/XX (výpis z LV R. Č..U.. X). Vlastníctvo k parcele KN XXXX/XXX pritom nadobudli osvedčením o vydržaní N207/97. Dňa bola spísaná v notárskom úrade JUDr. O. Š. kúpna zmluva pod N345/2001, Nz 307/2001. Touto zmluvou žalovaní predali žalobcom všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. A., ktoré sú v zmluve špecifikované v čl. I., ale aj v čl. II., ktorý navyše obsahuje aj odkaz na znalecký posudok Ing. O. B. č. XX/XX. V čl. IV. sa uvádza, že dohodnutá kúpna cena činí ,-Sk, a to za rodinný dom s príslušenstvom ,- Sk a za pozemky ,-Sk. V čl. V. kupujúci (teda žalobcovia) prehlásili, že stav nehnuteľností je im známy a to aj zo znaleckého posudku Ing. O. B.. Vklad tejto zmluvy bol povolený pod V XXXX/XX, takže následne boli ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností na LV č. XXXX zapísaní žalobcovia (výpis z LV R. Č..U.. X). Znalec z odvetvia oceňovania nehnuteľností Ing. O. B. vo svojom znaleckom posudku č. 063/01 ocenil prevádzaný rodinný dom s príslušenstvom na ,70 Sk a spolu s pozemkami na ,-Sk. Pri parcelách KN XXXX/XX a XXXX/XXX vychádzal podľa 15 vyhlášky č. 465/91 Zb. z ceny 530,-Sk/ m2, preto parcelu XXXX/XX ocenil na ,-Sk a parcelu XXXX/XXX na ,-Sk. Pri parcele č. XXX/XXX vychádzal z toho, že v katastri nehnuteľností ide o ornú pôdu a s poukazom na vyhlášku 58/93 Z.z. stanovil jej cenu na 4,52,- Sk/m2, teda parcelu XXX/XXX o výmere 115m2 ocenil na 519,80,-Sk. Žalobca potvrdil, že znalecký posudok Ing. B. si prečítal a že mu bolo zjavné, že prevádzané pozemky majú rozdielnu hodnotu. So žalovanými sa dohodli na kúpnej cene za všetky pozemky vo výške ,- Sk (čo bolo viac ako ich ocenil znalec v znaleckom posudku), ale akým spôsobom došlo k stanoveniu dohodnutej kúpnej ceny, to si už nepamätal. Žalovaná v tejto súvislosti prehlásila, že aj keď bolo všetkým účastníkom jasné, že parcely majú rozdielnu hodnotu, nedohodli sa na špecifikácii kúpnej ceny osobitne za zastavané plochy a ornú pôdu. V konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 14C 189/99 žalobcovia V. X. a spol. sa žalobou zo dňa domáhali ako vlastníci vydania pozemkov, okrem iných aj parcely KN XXXX/XXX o výmere 88m2 podľa geometrického plánu Ing. M. N. zo dňa Znalec v spomínanom posudku konštatuje, že k tejto parcele je duplicitne evidované vlastníctvo - na LV XXXX v súbore Y. a na LV XXXX v súbore I..

3 Žaloba bola pôvodne podaná voči žalovaným v 1. a 2. rade, ale aj iným osobám, keďže predmetom sporu boli aj iné pozemky. Neskôr došlo k zámene žalovaných v 1. a 2. rade, ktorých zamenili žalobcovia, ako to vyplýva z uznesenia č.k. 14C 189/ zo dňa Rozsudok bol vyhlásený dňa pod č.k. 14C 189/ a ním boli v pôvodnom konaní žalovaní v 1. a 2. rade (teraz žalobcovia) zaviazaní vydať žalobcom parcelu KN - Y. Č..XXXX/XXX o výmere 88m2 podľa geometrického plánu Ing. M. N. zo dňa V tomto výroku bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 4 Co 158/05 zo dňa V rozhodnutí súdov sa konštatuje, že žalobcovia V. X. a spol. sú vlastníkmi sporných parciel a preto ich žalobe bolo vyhovené. V konaní 14C 189/99 žalobcovia uhradili svojmu zástupcovi odmenu za zastupovanie 3400,- Sk podľa príjmových pokladničných dokladov, ktoré sú na č.l (bez dátumu) - kde jednotlivé sumy boli uvedené ako záloha na zastupovanie a uhradili aj súdny poplatok za odvolanie vo výške 2200,-Sk podľa uznesenia súdu zo dňa (č.l.30). Z dohody o plnomocenstve, ktorá je na č.l. 117 však je zrejmé, že O.. V. O., ktorý zastupoval žalobcov v súdnom konaní 14C 189/99 nie je advokátom. Podľa 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. V danom prípade sa súd musel vysporiadať predovšetkým s otázkou platnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi. Čiastočná neplatnosť tejto zmluvy bola vlastne prejudiciálne riešená v konaní 14C 189/99. Aj keď súd v rozsudku sa o nej nezmieňoval, je logické, že tým, že vyhovel žalobe skutočných vlastníkov o vydanie časti pozemkov, ktoré boli predmetom spomínanej kúpnej zmluvy proti žalobcom, ktorí boli kupujúcimi v tejto zmluve, dospel k záveru o čiastočnej neplatnosti zmluvy. Súd sa teda zaoberal tým, či aj vo zvyšku je spomínaná kúpna zmluva platná. Podstata tohto sporu spočíva v tom, že aj keď prevádzané pozemky mali rozdielnu hodnotu, keďže išlo o zastavané plochy, ale aj ornú pôdu a túto rozdielnu hodnotu preukazuje aj znalecký posudok Ing. B., o ktorom účastníci vedeli a boli s ním oboznámení, účastníci zmluvy si dohodli vyššiu kúpnu cenu (čo nepochybne bolo ich právo). Pri rozdielnej hodnote prevádzaných pozemkov mala byť však dohodnutá kúpna cena v zmluve špecifikovaná. Tá však v zmluve nebola konkretizovaná pri pozemkoch s rozdielnou hodnotou a aj preto vznikol tento súdny spor. V súčasnosti totiž nie je možné určiť aká bola dohodnutá kúpna cena pozemku, ku ktorému bola prejudiciálne vyriešená neplatnosť zmluvy v konaní 14C 189/99 a každý z účastníkov má na výšku tejto kúpnej ceny iný názor. To, že z povahy prevádzaných pozemkov nepochybne bola zrejmá ich rozdielna hodnota vyplýva jednak z výpovedí účastníkov, ale tiež kultúry pozemkov, ktorá bola v zmluve konkretizovaná, keďže je všeobecne známe, že orná pôda má podstatne nižšiu hodnotu

4 ako zastavané plochy, ale nepochybne to vyplývalo aj zo znaleckého posudku Ing. B., s ktorým všetci účastníci zmluvy boli oboznámení. Obligatórnymi náležitosťami kúpnej zmluvy je nepochybne predmet kúpy a kúpna cena. Pokiaľ predmetom kúpy sú viaceré nehnuteľnosti, ale v kúpnej zmluve je dojednaná cena jednou sumou tak, že nie je v zmluve cena jednotlivých nehnuteľností špecifikovaná, a z povahy prevádzaných nehnuteľností je zrejmé, že nemôže ísť o rovnaké ceny, potom ak je zmluva neplatná ohľadom prevodu jednej z týchto nehnuteľností, je neplatná zmluva v celom rozsahu. Pri posúdení rozsahu neplatnosti kúpnej zmluvy s poukazom na ustanovenie 41 Občianskeho zákonníka je potrebné oddeliteľnosť časti právneho úkonu posudzovať podľa obsahu právneho úkonu, je teda rozhodujúce, či ide o časť právneho úkonu obsahovo oddeliteľnú a nie je rozhodujúce, že právny úkon sa týka vecí, ktoré sa dajú oddeliť (v danom prípade pozemkov). Tento záver bol vyslovený už vo viacerých súdnych rozhodnutiach (napríklad rozsudok NS ČR 22Cdo 2127/2000 z , 21Cdo 4917/2008 z ). Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy v časti prevodu všetkých pozemkov uzavretej medzi účastníkmi a keďže ide o obsahovo oddeliteľnú časť právneho úkonu od zvyšku zmluvy, ktorým sa prevádzal rodinný dom s príslušenstvom za kúpnu cenu ,- Sk, súd sa nestotožnil s názorom žalovaných o absolútnej neplatnosti celej kúpnej zmluvy. V prípade neplatnosti zmluvy nastáva vzájomná reštitučná povinnosť podľa 457 Občianskeho zákonníka. Podľa 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalovaní by teda mali vrátiť žalobcom celú kúpnu cenu za pozemky ( ,- Sk) a žalobcovia zase vrátiť zvyšok kúpených pozemkov. Časť už totiž vrátili skutočným vlastníkom v dôsledku právoplatného rozsudku vo veci 14C 189/99. Aj tým si totiž, ale len čiastočne, splnili svoju reštitučnú povinnosť. Naďalej tak platí synalagmatičnosť oboch záväzkov účastníkov neplatnej zmluvy. Preto v súvislosti s námietkou premlčania je potrebné aplikovať 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Ustanovenie 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka mieri na prípady synalagmatických záväzkov, kde na jednej strane stojí právo, ktoré sa premlčuje (peňažné plnenie) a na druhej strane nepremlčateľné právo (vlastnícke právo). Ustanovenie 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka tak prekonáva problémy v súvislosti s ustanovením 457 Občianskeho zákonníka plynúce z toho, že vydanie vecí nie je pre nepremlčiteľnosť vlastníckeho práva ohrozené plynutím doby, zatiaľ čo právo na vydanie peňažného plnenia podlieha premlčaniu. Podmienkou použitia 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka je, že každá zo strán podľa zmluvy obdŕžala plnenie. V danom prípade tomuto tak bolo, žalobcovia zaplatili kúpnu cenu a boli zapísaní ako vlastníci kúpených nehnuteľností v katastri nehnuteľnosti. Preto námietka premlčania v tomto spore je neopodstatnená. Synalagmatičnosť záväzku v zmysle 457 Občianskeho zákonníka musí byť premietnutá aj do žalobného petitu a následne do výroku rozsudku. Pokiaľ teda z absolútne neplatnej kúpnej zmluvy žalobcovia sa domáhajú vrátenia kúpnej ceny, musia sa domáhať vrátenia celej kúpnej ceny za pozemky ( ,-Sk) oproti vydaniu všetkých kúpených pozemkov, okrem už vydaného pozemku o výmere 88m2) žalovaným. Napriek tomu, že súd upozornil žalobcov na posúdenie neplatnosti kúpnej zmluvy vo

5 vzťahu ku všetkým pozemkov a tým aj na potrebu zmeny žalobného petitu v zmysle 457 Občianskeho zákonníka, žalobcovia trvali na pôvodnej žalobe, preto súdu nezostávalo nič iné, len žalobu zamietnuť. Názor žalovaných o premlčaní nároku a nemožnosti aplikácie 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka nie je správny. Pri neplatnosti kúpnej zmluvy by totiž nebolo možné použiť 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka len v prípade, ak pri kúpnej zmluve nedošlo k vzájomnému plneniu - napríklad pri prevode nehnuteľností nedošlo k zápisu vlastníctva na kupujúceho. To však nebol tento prípad, keďže po uzavretí kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania boli žalobcovia zapísaní na LV č. XXXX kat. úz. Prešov ako vlastníci kúpených nehnuteľností. Preto je nepochybne daná vzájomná reštitučná povinnosť v zmysle 457 Občianskeho zákonníka a tým aj aplikácia 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ohľadom ďalšieho peňažného nároku, ktorý žalobcovia uplatnili podľa 142 Občianskeho súdneho poriadku (bez bližšej konkretizácie odseku) je potrebné uviesť, že táto právna kvalifikácia je nezmyselná, keďže ide o procesné ustanovenie, ktoré sa aplikuje pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konkrétneho súdneho konania. Nemožno v tomto súdnom konaní zaviazať žalovaných k náhrade trov konania, ktoré vznikli žalobcom v inom súdnom konaní (v danom prípade 14C 189/99). Žalobcovia nepreukázali dôvodnosť tohto nároku a preto aj v tejto časti súd ich žalobu zamietol. Súd dodáva, že žaloba v tejto časti neobstojí ani ako posúdenie nároku titulom peňažnej reštitúcie v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže to, že žalobcovia si zvolili v konaní 14C 189/99 svojho zástupcu bolo ich právo a nie je povinnosť. Preto pokiaľ zaplatili odmenu svojmu zástupcovi, ale týka sa to aj zaplatenia súdneho poplatku za odvolanie, táto skutočnosť nie je v príčinnej súvislosti s nejakým porušením právnej povinnosti žalovaných. Navyše z listinných dôkazov sa javí, že zástupca žalobcov nebol dokonca ani advokátom a preto vyplatenie odmeny za zastupovanie by zrejme bolo možné posúdiť ako rozpor so zákonom. Pri rozhodovaní o trovách konania účastníkov v tomto konaní bolo aplikované ustanovenie 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa neho ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Aj keď podľa zásady úspechu v konaní by žalovaní mali mať nárok na náhradu trov konania, súd vzhľadom na okolnosti tohto prípadu mal za to, že priznanie náhrady trov žalovaným by bolo v rozpore so zásadou dobrých mravov. Celý spor totiž vznikol v dôsledku toho, že žalovaní predali pozemok, ktorého neboli vlastníkmi a navyše ho predali v čase, keď už bolo začaté súdne konanie o jeho vydanie, ktorého boli pôvodne aj účastníkmi. Bolo by preto spravodlivé, aby časť kúpnej ceny žalobcom vrátili, keďže nepochybne u nich došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré predstavuje plnenie z čiastočne neplatnej kúpnej zmluvy. Za iných okolností by žalobcovia boli v konaní úspešní, ak by po upozornení súdom zmenili žalobný petit na vrátenie celej kúpnej ceny za všetky prevedené pozemky oproti ich vydaniu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v 221 ods. 1 O.s.p.,

6 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.