Školský vzdelávací program Moderným vzdelávaním do Európy Gymnázium Janka Jesenského, Radlinského 665/2, Bánovce nad Bebravou. Jazyk a komunikácia

Transkript

1 Jazyk a komunikácia Charakteristika predmetu: Názov predmetu: slovenský jazyk a literatúra Vzdelávacia oblasť: jazyk a komunikácia Učebný predmet slovenský jazyk a literatúra patrí do vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia. Predmet je formálne členený na dve zložky slovenský jazyk a literárnu výchovu. Zložka slovenský jazyk je ďalej vnútorne členená na gramatickú (zahŕňa v sebe poznatky z morfológie, syntaxe, fonetiky a lexikológie, ako aj teoretickej jazykovedy) a slohovú časť (predstavuje súbor štylistických, komunikačných zručností a základy práce s informáciami, ako aj jazykovú kultúru). Všetky zložky sa navzájom prelínajú, a predsa v rámci predmetu každá plní svoju špecifickú úlohu. Vzdelávanie v predmete slovenský jazyk a literatúra nadväzuje na úroveň vedomostí a zručností získaných vzdelávaním v základnej škole. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa kladie dôraz na rozvoj komunikačných kompetencií, tvorivosť, spoluprácu žiakov a umenie učiť sa. Predmet smeruje k tomu, aby žiaci boli schopní čítať text s porozumením, porozumieť informáciám a pracovať s nimi, vnímať umelecké diela a získavať vzťah k umeniu a literatúre, používať jazyk v hovorenej i písanej podobe. Žiaci sú vedení k presnému a logickému mysleniu, ktoré je základným predpokladom jasného, prehľadného a zrozumiteľného vyjadrovania pri sústavnom uplatňovaní a prehlbovaní ich všeobecných intelektových schopností. Žiak sa učí nielen poznávať, ale aj ovládať a tvorivo uplatňovať rozmanité jazykové prostriedky v konkrétnych komunikačných situáciách. Základnou formou realizácie je vyučovacia hodina, pričom program je koncipovaný tak, aby bolo možné čo najviac využívať moderné didaktické formy, metódy a prostriedky, ktoré okrem maximálnej názornosti podporujú samostatnosť a kreativitu žiakov pri práci s informáciami a rozvíjajú schopnosť svoje poznatky aplikovať v praktickom živote, ale aj pri vzdelávaní v iných predmetoch.. Škola v predmete slovenský jazyk a literatúra organizuje pre žiakov rozličné mimovyučovacie a mimoškolské aktivity. Podporujeme účasť žiakov v súťažiach prednesových, rétorických, vlastnej tvorivosti, v olympiáde v slovenskom jazyku. Vytvárame priestor pre nadaných a kreatívnych redaktorov pri tvorbe a vydávaní školského časopisu S.O.S. Zabezpečujeme aspoň raz ročne návštevu divadelného predstavenia a viackrát ročne aj návštevu filmových predstavení podľa aktuálnej ponuky a potrieb výchovno-vzdelávacieho procesu. Organizujeme literárno-historické exkurzie na miesta spojené so životom a činnosťou významných osobností do Uhrovca, do Brodzian a na Oravu. Navštevujeme mestskú knižnicu, v spolupráci s ktorou sprostredkúvame žiakom odborné prednášky a besedy so spisovateľmi a významnými osobnosťami. Ciele predmetu: Učebný predmet slovenský jazyk a literatúra predstavuje nielen súhrn jazykových a literárnych kompetencií, ale rozvíja aj kľúčové kompetencie tak, aby jazyková príprava žiakov

2 efektívne zodpovedala požiadavkám moderného európskeho demokratického občana. Ovládanie jazyka podporuje otvorenejší prístup k ľuďom. Komunikácia a rozvoj kompetencií v jazyku sú dôležité pre život v spoločnosti v smere súkromnom, študijnom i pracovnom. Orientácia jazykového vzdelávania na kompetencie vytvára v nemalej miere podmienky pre nadpredmetové a medzipredmetové vzťahy, ktoré pomáhajú žiakovi chápať vzťahy medzi jednotlivými zložkami okolia a sveta. V predmete slovenský jazyk a literatúra sa kladú do popredia ciele rozvíjania komunikačných schopností žiakov. Zdôrazňuje sa chápanie jazyka ako nástroja myslenia a komunikácie medzi ľuďmi, čo sa vo vyučovaní premieta do zámerného preferovania rozvoja komunikačných kompetencií v rámci komunikačno-zážitkového modelu vyučovania slovenského jazyka a literatúry. Obsah sa zredukoval v prospech aktivít žiakov, ktorí majú v čo najväčšom rozsahu interpretačno-hodnotiacim spôsobom pracovať s jazykovými textami. Najväčší akcent sa kladie na vlastnú tvorbu jazykových prejavov, prácu s informáciami, čitateľskú gramotnosť, schopnosť argumentovať. V literárnej zložke predmetu slovenský jazyk a literatúra je obsah zameraný na analytickointerpretačné činnosti. Obsah literárnej výchovy sa v najvšeobecnejšom zmysle orientuje na dve činnosti: recepciu a tvorbu. Historický pohľad ustupuje interpretačným zručnostiam, práci s textom, čítaniu s porozumením, analýze a hodnoteniu literárneho diela z formálnej i významovej stránky, reprodukcii a produkcii literárnych textov. Klúčové kompetencie / jazyková zložka Obsahový vzdelávací štandard vymedzuje sústavu poznávacích a rečových kompetencií a súbor jazykovedných termínov, ktoré v časovom úseku vymedzenom týmito vzdelávacími štandardmi musia byť povinne zaradené do obsahu vzdelávania na každej škole tohto typu v Slovenskej republike. Poznávacie a rečové kompetencie: Verejná prezentácia textu, verejný prejav 1) Pri ústnom prejave dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu, spisovnú výslovnosť a správne uplatňovať suprasegmentálne javy. 2) Pri ústnom prejave primerane uplatňovať paralingválne javy. 3) Reprodukovať umelecký aj vecný text (doslovne, podrobne, stručne). Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti 1) Zapamätať si potrebné fakty a definície a vedieť demonštrovať ich znalosť. 2) Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi. 3) Na základe indukcie a zovšeobecnenia odvodiť charakteristiky (definície) nových javov. 4) Usporiadať známe javy do tried a systémov. 5) Aplikovať jazykovedné vedomosti na vecné a umelecké texty. 6) Pri písomnom prejave aplikovať pravopisnú normu. Analytické a syntetické zručnosti 1) Uskutočniť jazykovú analýzu textu a vytvárať jazykové systémy. 2) Odlíšiť medzi sebou umelecký a vecný text. 3) Odlíšiť medzi sebou texty z hľadiska jazykového štýlu, slohových postupov a žánrov. Tvorivé zručnosti 1) Vytvoriť vlastný text na základe dodržania stanoveného žánru (slohového postupu, jazykového štýlu). 2) Ústne prezentovať vlastný text. 3) Samostatne napísať krátky príbeh (vlastný zážitok alebo vymyslený príbeh). 4) Porozprávať príbeh na danú tému (podľa názvu, obrázkov atď.) s použitím priamej reči.

3 5) Dokončiť rozprávanie alebo neukončené prozaické dielo. 6) Zdramatizovať kratší prozaický alebo básnický text. Informačné zručnosti 1) Používať jazykové slovníky a korigovať podľa nich vlastné texty. 2) Vyhľadávať, spracúvať a používať informácie z literárnych prameňov. Komunikačné zručnosti 1) Adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu. 2) Neverbálne sa vyjadrovať a chápať neverbálnu komunikáciu. 3) Verejne prezentovať a obhájiť vlastný názor. Väčšina kompetencií sa dá rozvíjať vo viacerých tematických celkoch, dokonca vo viacerých vzdelávacích oblastiach, čo zodpovedá integrovanému prístupu vo vyučovaní. Základom koncepcie pedagogického dokumentu spájajúceho výkonový a obsahový štandard pre ISCED3 sa teda stávajú komunikačné jazykové kompetencie: - čítanie s porozumením, písanie, aktívne počúvanie a dve ďalšie kľúčové kompetencie - učiť sa, ako sa učiť, a cieľavedome riadiť vlastný život, ktoré štruktúrujú obsah učiva (pojmový štandard) a výkon (výkonový štandard) do relatívne uzavretých celkov. Uvedené komunikačné kompetencie je možné rozvíjať samostatne alebo ich vzájomne kombinovať. Postupnosť rozvíjania komunikačných jazykových kompetencií je v právomoci učiteľa. Kompetencie definované v rámci komunikačných jazykových kompetencií predstavujú cieľ, ktorý má učiteľ napĺňať vo vzdelávacom procese. Počas celého školského roka musí učiteľ rozvíjať všetky spôsobilosti stanovené v pedagogickom dokumente. Kompetencie majú činnostný charakter a sú napĺňané zručnosťami a obsahovým vymedzením učiva. Klúčové kompetencie / literárna zložka Poznávacie a čitateľské kompetencie Technika čítania a verejná prezentácia textu 1) Plynulo čítať súvislý umelecký text, pri hlasnom čítaní správne dýchať, artikulovať a dodržiavať spisovnú výslovnosť. 2) Recitovať prozaické a básnické dielo. Rešpektovať rytmickú usporiadanosť básnického textu, frázovať básnický aj prozaický text v zhode s vlastným chápaním jeho významu. 3) Pri spoločnom dramatizovanom čítaní prezentovať text postavy dramatického diela a modulovať hlas podľa zmyslu textu. Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti 1) Zapamätať si potrebné fakty a definície a vedieť demonštrovať ich znalosť. 2) Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi. 3) Na základe indukcie a zovšeobecnenia odvodiť charakteristiky (definície) nových javov. 4) Usporiadať známe javy do tried a systémov. 5) Aplikovať literárnovedné vedomosti na literárne texty s analogickou štruktúrou (jednoduchý transfer). 6) Aplikovať literárnovedné vedomosti na štrukturálne odlišné literárne texty (špecifický transfer). 7) Integrovať literárnoteoretické a literárnohistorické vedomosti a čitateľské skúsenosti s teoretickými a historickými vedomosťami a recepčnými skúsenosťami z iných druhov umenia. Analytické a interpretačné zručnosti 1) Odlíšiť medzi sebou epické, lyrické a dramatické texty. 2) Odlíšiť intencionálny (programový) lyrický text od pocitového (impresívneho). 3) Extrahovať a lineárne reprodukovať dejovú líniu epického diela.

4 4) Odlíšiť dejový a významový plán umeleckého diela, resp. identifikovať neprítomnosť významového plánu v diele. 5) Chápať umelecké dielo ako štylizovanú autorskú výpoveď o svete. 6) Analyzovať literárny text po štylisticko-lexikálnej a kompozičnej stránke a určiť funkciu týchto prvkov pre dejový a významový plán diela. 7) Interpretovať význam výpovede literárneho diela, argumentovať výsledkami štrukturálnofunkčnej analýzy diela, uvádzať fakty a citovať iné interpretačné zdroje. 8) Hodnotiť dielo v kontexte doby jeho vzniku. 9) Hodnotiť dielo z vlastného stanoviska a v súčasnom kontexte. 10) Vo forme diskusného príspevku alebo referátu napísať/verejne predniesť ucelenú analýzu, interpretáciu a hodnotenie umeleckého diela. Tvorivé zručnosti 1) Zhustiť dej epického (básnického, prozaického alebo dramatického) diela. 2) Transformovať text diela do iného literárneho druhu, formy alebo žánru. 3) Samostatne napísať básnický text, poviedku, scenár pre videofilm alebo iný kratší text primerane náročného žánru. 4) Inscenovať kratší dramatický text. Informačné zručnosti 1) Orientovať sa vo verejnej knižnici a jej službách. 2) Pracovať s údajmi o knižnom fonde v lístkovej a elektronickej podobe. 3) Vedieť získať informácie z integrovaného informačného systému a internetu. 4) Vybudovať si vlastnú knižnicu. Výchovné a vzdelávacie stratégie, ktoré smerujú k vytváraniu kľúčových kompetencií Kompetencie k učeniu sa: Učiteľ vedie žiakov k tomu, aby - si vyberali a využívali vhodné spôsoby, metódy a stratégie pre efektívne učenie sa, plánovali, organizovali a riadili vlastné učenie sa - vyhľadávali a triedili informácie a na základe ich pochopenia a systematizácie ich efektívne využívali v procese učenia, pri tvorivých činnostiach a v praktickom živote - pracovali so všeobecne zaužívanými termínmi, dávali veci a javy do súvislosti, prepájali ich do širších celkov - porovnávali, kriticky posudzovali získané výsledky a vyvodzovali z nich závery - mali pozitívny vzťah k učeniu, dokázali objektívne zhodnotiť výsledky svojho učenia a diskutovali o nich. Kompetencie k riešeniu problémov Učiteľ vedie žiakov k tomu, aby - vnímali rozličné problémové situácie, rozpoznali ich a pochopili problém, premýšľali o jeho príčinách, naplánovali spôsob riešenia - vyhľadávali informácie vhodné na riešenie problémov - samostatne riešili problém, volili vhodné spôsoby a postupy jeho riešenia - prakticky overovali správnosť riešenia problému a overené postupy používali pri riešení podobných problémov - kriticky mysleli, konali rozvážne a boli schopní obhájiť svoje rozhodnutia. Komunikatívne kompetencie Učiteľ vedie žiakov k tomu, aby

5 - formulovali a vyjadrovali svoje myšlienky a názory v logickej následnosti, vyjadrovali sa zmysluplne, výstižne, súvislo a kultivovane v ústnom i písomnom prejave - počúvali vyjadrenia iných ľudí, pochopili ich význam, vhodne na ne reagovali, zapájali sa do diskusie, obhajovali svoj názor a primerane argumentovali - rozumeli rôznym typom textov - využívali informačné a komunikačné prostriedky a technológie pre komunikáciu s okolím. Sociálne kompetencie Učiteľ vedie žiakov k tomu, aby - spolupracovali v skupine, podieľali sa na vytváraní pravidiel práce v tíme - prispievali k vytváraniu príjemnej atmosféry v tíme, k upevňovaniu medziľudských vzťahov - ochotne poskytli pomoc alebo o ňu zdvorilo požiadali - zapájali sa do diskusií a chápali potrebu efektívne spolupracovať s druhými pri riešení úloh - ocenili skúsenosti iných, rešpektovali názory okolia a poučili sa z nich. Občianske kompetencie Učiteľ vedie žiakov, k tomu, aby - rešpektovali presvedčenie iných ľudí, vážili si ich vnútorné hodnoty - boli schopní vcítiť sa do pocitov a situácie okolia - odmietali útlak, hrubé a nedôstojné zaobchádzanie, uvedomili si povinnosť postaviť sa proti fyzickému i psychickému násiliu - chápali základné princípy, na ktorých stoja zákony a spoločenské normy, boli si vedomí svojich práv a povinností - rozhodovali sa zodpovedne podľa situácie, poskytli pomoc v rámci svojich možností - správali sa zodpovedne v krízových situáciách a v situáciách ohrozujúcich zdravie a život človeka - rešpektovali a chránili naše tradície, kultúrne a umelecké dedičstvo, prejavovali pozitívny postoj k umeleckým hodnotám - chápali základné ekologické súvislosti a environmentálne problémy, rešpektovali požiadavky na kvalitné životné prostredie a rozhodovali sa v záujme ochrany zdravia a trvalo udržateľného rozvoja Pracovné kompetencie Učiteľ vedie žiakov k tomu, aby - dodržiavali stanovené pravidlá, plnili si svoje povinnosti a záväzky, adaptovali sa na zmenené alebo nové pracovné podmienky - využívali vedomosti a skúsenosti získané v jednotlivých vzdelávacích oblastiach v záujme vlastného rozvoja i svojej prípravy na budúcnosť - konali správne a podložené rozhodnutia o svojom ďalšom vzdelávaní a profesnom zameraní - samostatne organizovali prácu, navrhli postup a časový rozvrh danej činnosti - pristupovali kriticky k výsledkom svojej práce, stanovili si kritériá hodnotenia vlastnej práce - pristupovali k výsledkom pracovnej činnosti nielen z hľadiska kvality, funkčnosti, hospodárnosti a spoločenského významu, ale i z pohľadu ochrany svojho zdravia a zdravia druhých, ochrany životného prostredia i ochrany kultúrnych a spoločenských hodnôt.

6 Prierezové témy: multikultúrna výchova kontakt s inonárodnými kultúrami, mediálna výchova využívanie médií, tvorba a hodnotenie mediálnych komunikačných útvarov, osobný a sociálny rozvoj, tvorba projektu a prezentačné zručnosti, environmentálna výchova, využívame tiež medzipredmetové vzťahy v predmetoch občianska náuka, cudzie jazyky, dejepis prebúdzanie záujmu o národnú históriu, etická výchova mravné hodnoty, OSV vytváranie medziľudských vzťahov, prevencia sociálno-patologických javov. Multikultúrna výchova je zaradená do obsahu vzdelávania s ohľadom na slovenské kultúrne prostredie, kde po stáročia spolunažívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu. Tradičná kultúrna rozmanitosť sa pritom v súčasnosti ešte prehlbuje vďaka viacerým trendom, ktoré sa často zastrešujú pojmom globalizácia. Jedným z týchto trendov, ktorý výrazne zvyšuje rozmanitosť kultúr na Slovensku, je migrácia príslušníkov vzdialenejších a doposiaľ nepoznaných kultúr a subkultúr. Multikultúrnosť slovenskej spoločnosti však nikdy neznamenala len pokojné spolunažívanie rôznych skupín obyvateľov, ale vždy bola a dodnes je poznačená aj predsudkami a stereotypmi, ktoré sa prejavujú v rôznych podobách neznášanlivosti, rasizmu či xenofóbie. Žiaci všetkých vekových kategórií budú čoraz častejšie v osobnom aj verejnom živote vystavení rôznym kultúrnym vplyvom a v čoraz väčšej miere sa budú dostávať do kontaktu s príslušníkmi iných kultúr. Preto je potrebné, aby boli na tieto výzvy pripravení a aby boli schopní rozoznať, rešpektovať a podporovať rôzne kultúrne ukotvenie vo svojom okolí. Cieľom prierezovej témy multikultúrna výchova je preto výchovné a vzdelávacie pôsobenie zamerané na rozvoj poznania rozličných tradičných aj nových kultúr a subkultúr, akceptáciu kultúrnej rozmanitosti ako spoločenskej reality a rozvoj tolerancie, rešpektu a prosociálneho správania a konania vo vzťahu ku kultúrnej odlišnosti. Cieľom mediálnej výchovy ako prierezovej témy je: - umožniť žiakom, aby si osvojili stratégie kompetentného zaobchádzania s rôznymi druhmi médií a ich produktmi a súčasne rozvinúť u žiakov spôsobilosť - mediálnu kompetenciu t.j. zmysluplne, kriticky a selektívne využívať médiá a ich produkty, čo znamená viesť žiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania mediálneho sveta, zmysluplne sa v ňom orientovali a selektovane využívali médiá a ich produkty podľa toho, ako kvalitne plnia svoje funkcie, najmä výchovno-vzdelávaciu, - vychovať žiakov ako občanov schopných vytvoriť si vlastný názor na základe prijímaných informácií, - formovať schopnosť detí a mládeže kriticky posudzovať mediálne šírené posolstvá, objavovať v nich to hodnotné, pozitívne formujúce ich osobnostný a profesijný rast, ale tiež ich schopnosť uvedomovať si negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnosť a snažiť sa ich zodpovedným prístupom eliminovať. Cieľom prierezovej témy osobný a sociálny rozvoj je: - rozvíjať u žiakov sebareflexiu (rozmýšľať o sebe), sebapoznávanie, sebaúctu, sebadôveru a s tým spojené prevzatie zodpovednosti za svoje konanie, osobný život a sebavzdelávanie, - naučiť žiakov uplatňovať svoje práva, ale aj rešpektovať názory, potreby a práva ostatných, podporovať prevenciu sociálno-patologických javov (šikanovanie, agresivita, užívanie návykových látok), - pomáhať žiakom získavať a udržať si osobnostnú integritu, - pestovať kvalitné medziľudské vzťahy, - rozvíjať sociálne zručnosti potrebné pre život a spoluprácu.

7 Prierezová téma Tvorba projektu a prezentačné zručnosti rozvíja u žiakov kompetencie tak, aby vedeli komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, poznať samých seba a svoje schopnosti, spolupracovať v skupine, prezentovať samých seba, ale aj prácu v skupine. Hlavným cieľom je, aby sa žiaci prostredníctvom vlastnej organizácie práce naučili riadiť seba, tím, vypracovať si harmonogram svojich prác, získavať potrebné informácie, spracovať ich, vedeli si hľadať aj problémy ktoré treba riešiť, správne ich pomenovať, utvoriť hypotézu overiť ju, a pod. Naučia sa prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií a ďalšie spôsobilosti, napríklad dokážu: - vhodným spôsobom zareagovať v rôznych kontextových situáciách, nadviazať kontakt, - zostaviť základné písomnosti osobnej agendy, poznajú ich funkciu, formálnu úpravu a vedia ju aplikovať, - identifikovať a popísať problém, podstatu javu, - získať rôzne typy informácií, zhromažďovať, triediť a selektovať ich, - na základe získaných informácií formulovať jednoduché uzávery, - kultivovane prezentovať svoje produkty, názory, - poznať základy jednoduchej argumentácie a vedieť ich použiť na obhájenie vlastného postoja, - využívať rôzne typy prezentácií, využívať informačné a komunikačné technológie a prostriedky pri získavaní a spracúvaní informácií, ako aj prezentácii vlastnej práce - aplikovať vhodnú formálnu štruktúru na prezentáciu výsledkov svojho výskumu. Cieľom environmentálnej výchovy je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že nadobudne schopnosť: - chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi, - poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta, - pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu, - rozvíjať spoluprácu pri ochrane a tvorbe životného prostredia na miestnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni, - pochopiť sociálne a kultúrne vplyvy, ktoré determinujú ľudské hodnoty a správanie, vedomie individuálnej zodpovednosti za vzťah človeka k prostrediu ako spotrebiteľa a výrobcu, - vedieť hodnotiť objektívnosť a závažnosť informácií o stave životného prostredia a komunikovať o nich, racionálne ich obhajovať a zdôvodňovať svoje názory a stanoviská. Beletristické minimum Táto časť školského vzdelávacieho programu obsahuje zoznam slovenskej a svetovej literatúry tak, ako ju uvádza štátny vzdelávací program pre predmet slovenský jazyk a literatúra. Ide o súbor literárnych diel, ktoré má podľa štátneho vzdelávacieho programu žiak počas štvorročného štúdia v gymnáziu prečítať. Slovenská literatúra Poézia H. Gavlovič: Valaská škola mravúv stodola (vlastný výber)

8 J. Kollár: Předzpěv zo Slávy dcery S. Chalupka: Mor ho! A. Sládkovič: Marína (vlastný výber) J. Botto: Smrť Jánošíkova I. Krasko (vlastný výber) J. Smrek (vlastný výber) R. Dilong (vlastný výber) M. Válek: (vlastný výber) M. Rúfus (vlastný výber) J. Urban (vlastný výber) Školský vzdelávací program Próza M. Kukučín: Keď báčik z Chochoľova umrie J. G. Tajovský: Maco Mlieč Timrava: Ťapákovci M. Kukučín: Dom v stráni J. Cíger Hronský: Jozef Mak D. Chrobák: Drak sa vracia A. Bednár: Kolíska L. Mňačko: Ako chutí moc D. Dušek: Kufor na sny Dráma J. Palárik: Dobrodružstvo pri obžinkoch J. G. Tajovský: Statky-zmätky I. Bukovčan: Kým kohút nezaspieva M. Lasica J. Satinský: Soirèe Európska a svetová literatúra Sofokles: Antigona W. Shakespeare: Hamlet Molière: Lakomec H. Balzac: Otec Goriot E. M. Remarque: Na západe nič nového A. S. Puškin: Kapitánova dcéra J. D. Salinger: Kto chytá v žite Názov predmetu: anglický jazyk Vzdelávacia oblasť: jazyk a komunikácia Charakteristika vyučovacieho predmetu: Obsahom výučby anglického jazyka je formovanie, rozvíjanie a sústavné prehlbovanie vedomostí a zručností zameraných na: - formovanie rečových zručností potrebných v ústnom a písomnom prejave

9 - zvukovú a grafickú sústavu jazyka, jeho slovnú zásobu a gramatiku - rozvoj schopností potrebných na komunikáciu v bežných situáciách, ktorej cieľom je plynulosť a jazyková správnosť - správne reagovanie v rôznych spoločenských situáciách a dodržiavanie konvencií slušnosti - rozvoj schopnosti uvedomovať si rozdiely medzi zvyklosťami, postojmi a životnými hodnotami v anglicky hovoriacich krajinách a porovnávať ich s vlastným postojom, životnými hodnotami a zvyklosťami vo vlastnej krajine - získavanie, spracovanie informácií z rôznych oblastí života v anglicky hovoriacich krajinách a ich porovnávanie s vlastnou krajinou - rozvoj osobnosti žiaka a vypestovanie návyku celoživotného vzdelávania. - rozvoj schopnosti samostatne odôvodniť gramatické pravidlá na základe príkladov, pozorovania a už získaných vedomostí - vyhľadávanie a spracovávanie informácií z rôznych zdrojov a výmena týchto informácií navzájom v rámci skupín a triedy. Ciele vyučovacieho predmetu: Základným cieľom výučby anglického jazyka je: - u žiakov postupne a cieľavedome rozvíjať všetky štyri rečové zručnosti t.j. ústny prejav, čítanie, počúvanie a písomný prejav na základe osvojenej slovnej zásoby a gramatiky a zároveň rozvíjať stratégie učenia sa - posilňovať cieľavedomosť, vytrvalosť a systematickosť v štúdiu cudzieho jazyka - osvojovať si tvorivý prístup k riešeniu úloh a rozvíjať vlastné kritické myslenie - viesť žiakov k využívaniu osvojených znalostí a zručností pri ďalšom štúdiu a v budúcej profesii - prehlbovať vzájomné porozumenie medzi národmi a toleranciu k iným kultúram a zvykom prostredníctvom poznatkov z rôznych oblastí života ľudstva - pomôcť žiakom uvedomiť si svoje individuálne potreby, definovať vlastné ciele a niesť zodpovednosť za proces učenia sa - viesť žiaka k tomu, aby využíval možnosti školy a podnety z mimoškolského prostredia na upevňovanie a využívanie poznatkov v praxi - naučiť žiakov učiť sa hľadať vlastné optimálne formy osvojovania a upevňovania si učiva a vnímať jazykové vzdelávanie ako celoživotný proces - motivovať žiakov, aby dosiahli vysoký stupeň osvojenia si jazyka vzhľadom na jeho špecifické postavenie ako internacionálneho jazyka v obchode, cestovnom ruchu, doprave, vede, kultúre - vzhľadom na moderné trendy vo vyučovaní cudzích jazykov sa mení úloha učiteľa vo vyučovacom procese - učiteľ sa stáva manažérom vyučovacieho procesu, poradcom a facilitátorom - vedie žiakov k tomu, aby sami zodpovedali za svoje výsledky, monitoruje prácu žiakov a pomáha im pri výbere vhodných stratégií učenia sa - vytvára príležitosti, aby žiaci čo najviac používali jazyk v reálnych situáciách Predpokladom na úspešné zvládnutie uvedených úloh je rozvíjanie profesionálnych predpokladov učiteľov.

10 Kľúčové kompetencie: Všeobecné kompetencie: Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane rečových činností. Učiaci sa má osvojené všeobecné kompetencie a ďalej si ich rozvíja tak, aby dokázal: -vedome získavať nové vedomosti a zručnosti, -opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich, -rozoznávať, pochopiť a efektívne používať jednotlivé stratégie učenia sa pri osvojovaní si cudzieho jazyka, - aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk, - dopĺňať si vedomosti a rozvíjať zručnosti, prepájať ich s už osvojeným učivom, systematizovať ich a využívať pre svoj budúci profesijný rozvoj a reálny život, -kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho rozvoja, - pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku, - identifikovať základné reálie krajín cieľového jazyka a rozoznať rozdiel medzi nimi a podobnými reáliami vlastnej krajiny, - rozoznať základné normy správania sa a bežné spoločenské konvencie krajín, v ktorých sa hovorí cudzím jazykom, - pri samostatnom štúdiu využívať dostupné materiály, -byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti. Komunikačné jazykové kompetencie Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne jazykové prostriedky v komunikácii. Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikačné správanie, ktoré je primerané danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí. Komunikačné kompetencie zahŕňajú nasledovné zložky: 1 Jazyková kompetencia Učiaci sa má osvojené jazykové kompetencie a ďalej si ich rozvíja tak, aby dokázal používať: -slovnú zásobu vrátane frazeológie v rozsahu komunikačných situácií a tematických okruhov (lexikálna kompetencia), - morfologické tvary a syntaktické modely (gramatická kompetencia), -slovotvorbu a funkcie gramatických javov (sémantická kompetencia), - zvukové a grafické prostriedky jazyka (fonologická kompetencia: ortoepická a ortografická). Učiaci sa ovláda jazyk: - v takom rozsahu, aby sa dohovoril a vedel vyjadriť s použitím osvojenej slovnej zásoby na vymedzené témy týkajúce sa bežného života, aj keď jeho obmedzená slovná zásoba mu príležitostne spôsobuje ťažkosti s formuláciou jeho výpovede, pričom používa opisné jazykové prostriedky, - v dostatočnom rozsahu na to, aby mohol opísať nepredvídateľné situácie, vysvetliť hlavné body, myšlienky i problémy so značnou dávkou precíznosti a vyjadriť myšlienky, ktoré sa

11 týkajú aj abstraktných tém, ktoré sú uvedené v učebných osnovách. 2 Sociolingvistická kompetencia Učiaci sa na úrovni B1 má osvojené sociolingvistické kompetencie na úrovni A2 a ďalej si ich rozvíja tak, aby dokázal: - správne reagovať v rôznych bežných spoločenských komunikačných situáciách, - dodržiavať konvencie slušnosti (vyjadrenie záujmu o druhého, výmena názorov a informácií, vyjadrenie obdivu, srdečnosti, pohostinnosti; vyjadrenie poľutovania, ospravedlnenia a vďaky; vyhýbanie sa priamym príkazom), - používať základné bežné frazeologické spojenia, príslovia a porekadlá, - uvedomovať si rozdiely v rôznych formách prejavu (formálneho, neformálneho). Učiaci sa dokáže uplatňovať širokú škálu jazykových funkcií, používajúc bežné prostriedky neutrálneho štýlu. Uvedomuje si konvencie slušnosti a podľa nich aj koná. 3 Pragmatická kompetencia Učiaci sa má osvojené pragmatické kompetencie a ďalej si ich rozvíja tak, aby sa dokázal vyjadriť - v súlade s požadovanou stratégiou (zámer, téma, následnosť, príčina, kohézia, koherencia, štýl, register, rétorika), -funkčne využíval jazykové prostriedky na získavanie informácií, vyjadrenie postojov (súhlas, nesúhlas), modality (povinnosť, schopnosť), vôle (túžby, zámery), emócií (radosť, uspokojenie, nevôľa, záujem, prekvapenie, strach), etických zásad (ospravedlnenie, ľútosť, poľutovanie, súhlas, nesúhlas, pozdravenie, žiadosť, odmietnutie), - pri interakcii (výmena informácií) alebo transmisii (sprostredkovanie informácií). Komunikačné zručnosti Komunikačné zručnosti nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a dopĺňajú (ide o integrované zručnosti). 1 Počúvanie s porozumením Učiaci sa rozumie krátkym jednoduchým monologickým, dialogickým a kombinovaným ústnym prejavom informatívneho charakteru s tematikou každodenného života, ktoré sú prednesené v štandardnom jazyku a primeranom hovorovom tempe reči. Učiaci sa má rozvinuté zručnosti a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby dokázal porozumieť : - prejavu ako celku, téme a hlavnej myšlienke, - špecifické informácie a dokázal zachytiť logickú štruktúru textu, vedel rozlíšiť podstatné informácie od nepodstatných, rozlíšiť hovoriacich, - jednoduchým rečovým prejavom informatívneho charakteru s tematikou každodenného života (oznamy, inštrukcie, opisy, odkazy, pokyny, upozornenia, rady) prednesenom v primeranom hovorovom tempe reči a v štandardnom jazyku, - autentické dialógy na bežné témy, napr. telefonický rozhovor, interview, - prejavy naratívneho charakteru, napr. zážitok, príbeh, - podstatné informácie v jednoduchých prednáškach, referátoch, diskusiách, ak mu je tematika známa, a ak sú prednesené v primeranom hovorovom tempe reči a v štandardnom jazyku, - základné informácie z rozhlasových a televíznych správ s tematikou každodenného života, ktoré sú prednesené v primeranom tempe reči. 2 Čítanie s porozumením Učiaci sa porozumie jednoduchým textom informatívneho a faktografického charakteru, primerane

12 náročným textom s tematikou každodenného života a jednoduchším beletrizovaným textom. Učiaci sa má rozvinuté zručnosti a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby dokázal: -získať informácie z jednoduchších textov, -po príprave čítať plynulo a nahlas texty, ktorých obsah, štýl a jazyk sú primerané jazykovej úrovni a skúsenostiam učiacich sa, - vyhľadať špecifické a detailné informácie v rôznych textoch, rozlíšiť základné a rozširujúce informácie v texte s jasnou logickou štruktúrou, - chápať logickú štruktúru jednoduchšieho textu na základe obsahu, ale aj lexikálnych a gramatických prostriedkov, - odhadnúť význam neznámych slov v náročnejšom texte a pružne meniť stratégie čítania podľa typu textu a účelu čítania, - rozumieť korešpondencii: úradnému a súkromnému listu, pohľadnici, telegramu, u, - čítať a porozumieť rôzne texty informatívneho charakteru, - rozumieť jednoduchým textom z masovokomunikačných prostriedkov, v ktorých vie pochopiť hlavnú myšlienku, - porozumieť obsahu jednoduchšieho autentického textu. 3 Písomný prejav Učiaci sa dokáže napísať jednoduchý súvislý prejav na témy z každodenného života a dokáže vyjadriť svoje postoje, pocity a dojmy. Vie správne používať základné lexikálne, gramatické, syntaktické a štylistické prostriedky vo formálnom a neformálnom písomnom prejave. Správne používa kompozičné postupy s ohľadom na obsah a adresáta písomného prejavu, ako aj s ohľadom na slohový útvar. Učiaci sa má rozvinuté zručnosti a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby dokázal zrozumiteľne, v súlade s pravopisnými normami a štylisticky vhodne: - napísať hlavné myšlienky alebo informácie z vypočutého alebo prečítaného textu, - zostaviť osnovu, konspekt, anotáciu textu, - napísať krátky oznam, správu, odkaz, ospravedlnenie, - jednoducho opísať osobu, predmet, miesto, činnosť, udalosť, - napísať jednoduchší súkromný list, - napísať obsahovo a jazykovo jednoduchý úradný list: žiadosť, inzerát a odpoveď naň, - napísať jednoduchý životopis, - napísať príbeh, rozprávanie, -napísať krátky súvislý slohový útvar s vyjadrením vlastného názoru a pocitov. Ústny prejav Ústny prejav dialóg Učiaci sa vie jazykovo správne a primerane reagovať v bežných životných situáciách. Dokáže bezprostredne nadviazať rozhovor na témy z každodenného života. Učiaci sa má rozvinuté zručnosti a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby dokázal: - reagovať na podnety v rôznych komunikačných situáciách jazykovo správne, zrozumiteľne a primerane situácii, - začať, udržiavať a ukončiť rozhovor, - správne reagovať na partnerove repliky v prirodzených a simulovaných situáciách a v situačných dialógoch, - interpretovať a odovzdávať informácie.

13 Ústny prejav monológ Učiaci sa vie súvislo a s využitím jednoduchších jazykových prostriedkov hovoriť o svojich skúsenostiach, pocitoch, zážitkoch. Vie odôvodniť a vysvetliť svoj názor. Dokáže porozprávať jednoduchý príbeh a prerozprávať obsah prečítaného alebo vypočutého textu a vyjadriť svoj postoj. Učiaci sa má rozvinuté zručnosti a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby dokázal: - vyjadrovať sa jazykovo správne, zrozumiteľne a primerane situácii k témam z bežného života, - opísať osoby, predmety, činnosti a udalosti, - opísať obrázky, mapy, jednoduchšie grafy, porovnať ich a vyjadriť svoj názor na ne, - interpretovať a odovzdávať informácie, - dokáže tvoriť jednoduché príbehy (na základe obrázkov alebo osnovy). Prierezové témy: slovenský jazyk základné odlišnosti medzi SLJ a ANJ, štylizácia krátkeho textu estetická výchova práca s obrazovým materiálom multikultúrna výchova pozdravy, rodinné oslavy, správanie v inonárodnej spoločnosti, zvyky a tradície, sviatky mediálna výchova média ako zdroj informácií (noviny, časopisy, televízia, rozhlas, internet) pre štúdium, voľný čas, prácu história základné historické fakty, slávne osobnosti geografia základné geografické informácie o anglofónnych krajinách, práca s plánmi mesta, s mapami environmentálna výchova správanie sa k prírode, jej ochrana, životné prostredie a jeho význam matematika základné matematické výrazy a úkony Názov predmetu: francúzsky jazyk Vzdelávacia oblasť: jazyk a komunikácia Charakteristika predmetu: Francúzsky jazyk je voliteľný cudzí jazyk. Jeho vyučovanie pozostáva z vyučovacích hodín týždenne, t.j. 99 hodín ročne v každom zo štyroch ročníkov. Výučba je zameraná na zvládnutie schopností komunikácie v cudzom jazyku na úrovni B1 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky. Uprednostňuje sa tímová práca, a to skupinová alebo partnerská. Dôraz sa kladie na samostatnú prácu a individuálny prístup. Súčasťou vyučovania sú príležitostné akcie ako napr.: súťaže, olympiády, filmové a divadelné predstavenia, besedy s rodenými po francúzsky hovoriacimi občanmi, rôzne druhy projektov, zahraničné exkurzie a pod. Ciele predmetu: výučba francúzskeho jazyka sa zameriava na rozvoj komunikačných a kognitívnych kompetencií žiaka nasledovne:

14 - pochopenie potreby vzdelávania sa v cudzom jazyku - rozvoj ústneho prejavu, čítania, počúvania a písomného prejavu - osvojenie si tvorivého prístupu k riešeniu úloh - rozvoj vlastného kritického myslenia - využívanie osvojených znalostí a zručností pri ďalšom štúdiu alebo v pracovnom procese - prehlbovanie vzájomného porozumenia medzi národmi a tolerancie k iným kultúram a zvykom - viac a lepšie chápať spôsob života a myslenia iných národov a ich kultúrne dedičstvo - dokázať riešiť každodenné životné situácie v cudzej krajine alebo v ich riešení pomôcť cudzincom, ktorí sú v jeho krajine - dokázať vymieňať si informácie, nápady, sprostredkúvať vlastné myšlienky a pocity v cudzom jazyku - uvedomovanie si individuálnych potrieb, definovanie vlastných cieľov, zodpovednosť za proces učenia sa - hľadanie vlastných optimálnych foriem osvojovania a upevňovania si učiva - využívanie dostupných materiálov pri samostatnom štúdiu - vnímanie jazykového vzdelávania ako celoživotný proces - motivovanie učiacich sa dosiahnuť vysoký stupeň osvojenia si jazyka pre život v Európskej únii - vzhľadom na moderné trendy vo vyučovaní cudzích jazykov sa mení úloha učiteľa vo vyučovacom procese. Učiteľ sa stáva manažérom a poradcom vo vyučovacom procese. Vedie učiacich sa k tomu, aby sami zodpovedali za svoje výsledky, monitoruje prácu žiakov a pomáha im pri výbere vhodných stratégií učenia sa. Pomáha žiakom čo najviac používať jazyk v reálnych situáciách. Konkrétne ciele sú nasledovné: Počúvanie s porozumením Žiak dokáže porozumieť: - prejavu ako celku, téme a hlavnej myšlienke - dokáže zachytiť logickú štruktúru textu, rozlíšiť hovoriacich - oznamom, inštrukciám, opisom, odkazom, pokynom, upozorneniam s tematikou každodenného života - telefonickým rozhovorom, interview - naratívnemu prejavu napr. zážitku, príbehu a pod. - základným informáciám z rozhlasu a televízie s tematikou každodenného života v primeranom tempe reči Čítanie s porozumením Žiak dokáže:

15 - získať informácie z jednoduchších textov - čítať plynulo a nahlas texty primerané jazykovej úrovni žiakov - chápať logickú štruktúru textu - odhadnúť význam neznámych slov - rozumieť korešpondencii: úradnému a súkromnému listu, u, pohľadnici - porozumieť obsahu jednoduchšieho autentického textu Písomný prejav Žiak dokáže v súlade s pravopisnými normami a štylisticky vhodne: - napísať hlavné myšlienky alebo informácie z počutého alebo čítaného textu - zostaviť osnovu textu - napísať krátky odkaz, správu, oznam, ospravedlnenie - napísať súkromný list v rozsahu vedomostí - napísať prihlášku, žiadosť, reklamáciu, inzerát - napísať životopis - napísať príbeh, rozprávanie - napísať slohový útvar s vyjadrením vlastného názoru alebo pocitov Ústny prejav dialóg Žiak dokáže: - reagovať na rôzne komunikačné podnety jazykovo správne, zrozumiteľne a primerane situácii - začať, udržiavať a ukončiť rozhovor - správne reagovať v situačných dialógoch - interpretovať a odovzdávať informácie Ústny prejav monológ Žiak dokáže: - opísať osoby, predmety, činnosti a udalosti - opísať obrázky, mapy, grafy, porovnať ich a vyjadriť svoj názor - interpretovať a odovzdávať informácie - tvoriť jednoduché príbehy (na základe obrázkov alebo osnovy) Kľúčové kompetencie: Jazyková kompetencia Jej cieľom je osvojenie a rozvíjanie vedomostí tak, aby žiak dokázal používať: - slovnú zásobu (aj frazeológiu) v rozsahu komunikačných situácií a tematických okruhov

16 - morfologické tvary a syntaktické modely Školský vzdelávací program - slovotvorbu a funkcie gramatických javov - zvukové a grafické prostriedky jazyka v takom rozsahu, aby sa dohovoril a vedel vyjadriť na témy týkajúce sa bežného života, aj keď je slovná zásoba obmedzená a na formulácie výpovedí požíva opisne jazykové prostriedky, dokáže opísať nepredvídateľné situácie, vysvetliť hlavné body a myšlienky, problémy, týkajúce sa aj abstraktných tém. Sociolingvistická kompetencia Žiak dokáže: - správne reagovať v bežných spoločenských komunikačných situáciách - dodržiava konvencie slušnosti (vyjadrenie záujmu o druhého, výmena názorov a informácií, vyjadrenie srdečnosti, pohostinnosť, vyjadrenie poľutovania, ospravedlnenia, vďaky) - používať základné frazeologické spojenia, príslovia a porekadlá - rozlišovať rôzne formy prejavu (formálny, neformálny) Pragmatická kompetencia Žiak funkčne využíva jazykové prostriedky na vyjadrenie súhlasu, nesúhlasu, povinnosti, schopnosti, vôle, emócií, ospravedlnenie, pozdravenie, žiadosť, odmietnutie, získavanie informácií. Prierezové témy: slovenský jazyk základné odlišnosti medzi SLJ a FRJ, štylizácia krátkeho textu estetická výchova práca s obrazovým materiálom multikultúrna výchova pozdravy, rodinné oslavy, správanie v inonárodnej spoločnosti, zvyky a tradície, sviatky mediálna výchova média ako zdroj informácií (noviny, časopisy, televízia, rozhlas, internet) pre štúdium, voľný čas, prácu história základné historické fakty, slávne osobnosti geografia základné geografické informácie o Francúzsku a frankofónnych krajinách, práca s plánmi mesta, s mapami environmentálna výchova správanie sa k prírode, jej ochrana, životné prostredie a jeho význam matematika základné matematické výrazy a úkony Projekty: v I. ročníku jeden projekt na tému: Slovensko v II. ročníku dva projekty na témy: Bratislava hlavné mesto SR, Miesto, kde žijem v III. ročníku dva projekty na témy: Škola, ktorú navštevujem, Osobnosť, ktorú si vážim vo IV. ročníku jeden projekt na ľubovoľnú tému

17 Názov predmetu: nemecký jazyk Vzdelávacia oblasť: jazyk a komunikácia Charakteristika predmetu: Nemecký jazyk je voliteľný cudzí jazyk. Jeho vyučovanie pozostáva z 2 vyučovacích hodín týždenne v nižších ročníkoch osemročného gymnázia a z 3 vyučovacích hodín týždenne vo vyšších ročníkoch osemročného gymnázia a vo štvorročnom gymnáziu. Výučba je zameraná na zvládnutie schopností komunikácie v cudzom jazyku na úrovni B1, resp. B2 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca. Uprednostňuje sa tímová práca, a to skupinová alebo partnerská. Dôraz sa kladie na samostatnú prácu a individuálny prístup. Súčasťou vyučovania sú príležitostné akcie ako napr.: súťaže, olympiády, filmové a divadelné predstavenia, besedy s rodenými po nemecky hovoriacimi občanmi, rôzne druhy projektov, zahraničné exkurzie a pod. Žiakom je poskytovaný jazykový základ pre dorozumievanie sa v rámci Európy a sveta, znižuje sa jazyková bariéra, prispieva k zvýšeniu mobility žiakov. Žiaci spoznávajú spôsob života a národné tradície v nemecky hovoriacich krajinách. Ciele predmetu: Cieľom predmetu je ponúknuť učiacim sa nielen súhrn jazykových kompetencií, ale aj kompetencie všeobecné tak, aby ich jazyková príprava efektívne zodpovedala požiadavkám moderného európskeho demokratického občana pripraveného na život v spojenej Európe. Učenie sa cudzích jazykov podporuje otvorenejší prístup k ľuďom. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú občanom plne využívať slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej členských štátov. Orientácia jazykového vzdelávania na kompetencie v nemalej miere vytvára podmienky pre nadpredmetové a medzipredmetové vzťahy, ktoré pomáhajú učiacemu sa chápať vzťahy medzi jednotlivými zložkami okolia a sveta, v ktorom existujú. Chápanie jazykového vzdelávania ako vzdelávania pre život umožňuje každému jedincovi žiť podľa vlastných predstáv a uspokojenia. Kľúčové kompetencie: Všeobecné kompetencie Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane rečových činností. Učiaci sa na úrovni B2 má osvojené všeobecné kompetencie na úrovni B1 a ďalej si ich rozvíja tak, aby dokázal: vedome získavať nové vedomosti a zručnosti, opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich,

18 uplatňovať rôzne stratégie učenia pri osvojovaní si cudzieho jazyka a efektívne si osvojovať jazykové poznatky a rečové zručnosti, chápať potrebu celoživotného vzdelávania sa v cudzom jazyku, dopĺňať si vedomosti a rozvíjať zručnosti, prepájať ich s už osvojeným učivom, systematizovať ich a využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny život, kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho rozvoja, uplatňovať všeobecné vedomosti týkajúce sa geografi ckých a kultúrnych reálií, uplatňovať získané vedomosti a zručnosti v každodennom živote, rozoznať normy správania sa a spoločenské konvencie krajín, v ktorých sa hovorí cudzím jazykom, kriticky pristupovať k výberu informácií, porovnávať reálie krajín cieľového jazyka s reáliami vlastnej krajiny, uplatňovať osvojené vedomosti a zručnosti v príprave na svoje budúce povolanie, byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti. Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne jazykové prostriedky v komunikácii. Učiaci sa, ktorý dosiahne úroveň B2 rozumie: hlavným myšlienkam zložitého textu na konkrétne aj abstraktné témy, vrátane odborných diskusií vo svojej špecializácii, komunikuje na takom stupni plynulosti a spontánnosti, ktorý mu umožňuje viesť bežnú konverzáciu s rodenými hovoriacimi bez toho, aby to pre ktoréhokoľvek účastníka rozhovoru predstavovalo zvýšené úsilie, dokáže vytvoriť jasne sformulovaný podrobný text na rozličné témy a vysvetliť svoje stanovisko k aktuálnym témam s uvedením výhod aj nevýhod rozličných možností. Komunikačné zručnosti - Počúvanie s porozumením: Učiaci sa porozumie dlhším, náročnejším monologickým, dialogickým a kombinovaným ústnym prejavom informatívneho a umeleckého charakteru, a primerane náročným populárnonáučným textom, ktoré sú prednesené v bežnom hovorovom tempe reči a v štandardnom jazyku. - Čítanie s porozumením: Učiaci sa porozumie náročnejším textom informatívneho, faktografického, populárnonáučného charakteru, ktoré súvisia s aktuálnymi problémami a

19 dokáže dedukovať, analyzovať, zovšeobecňovať stanoviská a názory autorov. Číta prózu podľa vlastného výberu. - Písomný prejav: Učiaci sa na úrovni B2 dokáže napísať rozsiahlejší súvislý prejav na rôzne témy s využitím osobnej skúsenosti. Dokáže vyjadriť a zdôvodniť svoj postoj a názor. Efektívne využije zložitejšie lexikálne, gramatické, syntaktické a štylistické prostriedky vo formálnom a neformálnom písomnom prejave. - Ústny prejav: Učiaci sa dokáže predniesť rozsiahlejší súvislý ústny prejav na témy z každodenného života a z oblasti svojho profesijného záujmu. Dokáže vyjadriť vlastný názor a pri rôznych možnostiach riešenia problému, uviesť výhody a nevýhody rôznych alternatív. Názov predmetu: ruský jazyk Vzdelávacia oblasť: jazyk a komunikácia Charakteristika predmetu: Ruský jazyk je voliteľný cudzí jazyk. Jeho vyučovanie pozostáva z 2 vyučovacích hodín týždenne v nižších ročníkoch osemročného gymnázia a z 3 vyučovacích hodín týždenne vo vyšších ročníkoch osemročného gymnázia a vo štvorročnom gymnáziu. V súčasnosti sa ruský jazyk vyučuje len vo štvorročnom gymnáziu. Výučba je zameraná na zvládnutie schopností komunikácie v cudzom jazyku na úrovni B1 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca. Uprednostňuje sa tímová práca, a to skupinová alebo partnerská. Dôraz sa kladie na samostatnú prácu a individuálny prístup. Súčasťou vyučovania sú príležitostné akcie ako napr.: súťaže, olympiády, filmové a divadelné predstavenia, rôzne druhy projektov a pod. Žiakom je poskytovaný jazykový základ pre dorozumievanie sa v rámci Európy a sveta, znižuje sa jazyková bariéra, prispieva k zvýšeniu mobility žiakov. Žiaci spoznávajú spôsob života a národné tradície v Rusku. Ciele predmetu: Cieľom predmetu je ponúknuť učiacim sa nielen súhrn jazykových kompetencií, ale aj kompetencie všeobecné tak, aby ich jazyková príprava efektívne zodpovedala požiadavkám moderného európskeho demokratického občana pripraveného na život v spojenej Európe. Učenie sa cudzích jazykov podporuje otvorenejší prístup k ľuďom. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú občanom plne využívať slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej členských štátov. Orientácia jazykového vzdelávania na kompetencie v nemalej miere vytvára podmienky pre nadpredmetové a medzipredmetové vzťahy, ktoré pomáhajú učiacemu sa chápať vzťahy medzi jednotlivými zložkami okolia a sveta, v ktorom existujú. Chápanie jazykového vzdelávania ako vzdelávania pre život umožňuje každému jedincovi žiť podľa vlastných predstáv a uspokojenia.

20 Kľúčové kompetencie: Všeobecné kompetencie Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane rečových činností. Učiaci sa rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal: vedome získavať nové vedomosti a zručnosti, opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich, uplatňovať rôzne stratégie učenia pri osvojovaní si cudzieho jazyka a efektívne si osvojovať jazykové poznatky a rečové zručnosti, chápať potrebu celoživotného vzdelávania sa v cudzom jazyku, dopĺňať si vedomosti a rozvíjať zručnosti, prepájať ich s už osvojeným učivom, systematizovať ich a využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny život, kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho rozvoja, uplatňovať všeobecné vedomosti týkajúce sa geografi ckých a kultúrnych reálií, uplatňovať získané vedomosti a zručnosti v každodennom živote, rozoznať normy správania sa a spoločenské konvencie krajín, v ktorých sa hovorí cudzím jazykom, kriticky pristupovať k výberu informácií, porovnávať reálie krajín cieľového jazyka s reáliami vlastnej krajiny, uplatňovať osvojené vedomosti a zručnosti v príprave na svoje budúce povolanie, byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti. Najdôležitejšie a pravdepodobne rozhodujúce kompetencie učiacich sa a učiteľov pri vytváraní a udržovaní interaktívneho učebného prostredia v škole potom sú: kritické myslenie, t. j. schopnosť nachádzať, analyzovať a vyberať informácie využívaním interdisciplinárnych znalostí, rozmanitých zručností a kritického prístupu; prijímanie informovaných rozhodnutí založených na dôkazoch a zmena pozícií zoči voči presvedčivým a pádnym argumentom; kreatívne myslenie, t. j. schopnosť nachádzať nové, nezvyčajné spôsoby spájania faktov v procese riešenia problémov, ktoré minimalizujú nežiadúce zovšeobecnenia, predsudky a stereotypy;

21 prosociálne a prospoločenské myslenie, t. j. schopnosť analyzovať fakty a problémy a vyberať si v súvislosti s potrebami iných a spoločnosti ako celku, boj proti sebectvu a etnocentrizmu; otvorenosť pri komunikácii s inými a schopnosť poučiť sa zo skúseností iných; myslenie orientované na budúcnosť, t. j. schopnosť vnímať problémy a hodnotiť rozhodnutia s ohľadom na skúsenosti s cieľom vybudovať spravodlivejšiu budúcnosť. Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne jazykové prostriedky v komunikácii. Učiaci sa, ktorý dosiahne úroveň B1, rozumie: hlavným myšlienkam textu na konkrétne aj abstraktné témy komunikuje na takom stupni plynulosti a spontánnosti, ktorý mu umožňuje viesť bežnú konverzáciu s rodenými hovoriacimi dokáže vytvoriť jasne sformulovaný text na rozličné témy a vysvetliť svoje stanovisko k aktuálnym témam Komunikačné zručnosti - Počúvanie s porozumením: Učiaci sa porozumie krátkym, náročnejším monologickým, dialogickým a kombinovaným ústnym prejavom informatívneho a umeleckého charakteru, a primerane náročným populárnonáučným textom, ktoré sú prednesené v bežnom hovorovom tempe reči a v štandardnom jazyku. - Čítanie s porozumením: Učiaci sa porozumie jednoduchým textom informatívneho, faktografického, populárnonáučného charakteru, ktoré súvisia s aktuálnymi problémami a dokáže dedukovať, analyzovať, zovšeobecňovať stanoviská a názory autorov. - Písomný prejav: Učiaci sa na úrovni B1 dokáže napísať krátky súvislý prejav na rôzne témy s využitím osobnej skúsenosti. Dokáže vyjadriť a zdôvodniť svoj postoj a názor. Efektívne využije lexikálne, gramatické, syntaktické a štylistické prostriedky vo formálnom a neformálnom písomnom prejave. - Ústny prejav: Učiaci sa dokáže predniesť krátky súvislý ústny prejav na témy z každodenného života a z oblasti svojho profesijného záujmu. Dokáže vyjadriť vlastný názor a pri rôznych možnostiach riešenia problému, uviesť výhody a nevýhody rôznych alternatív.