E-LEARNING. súčasný stav a perspektívy využívania technológií

Transkript

1 E-LEARNING súčasný stav a perspektívy využívania technológií MÁRIA POMFFYOVÁ maria.pomffyova@umb.sk Možnosti nových foriem vzdelávania poskytujú formy e-learningu a apli kovania rôznych metód elektronického vzdelávania. Aj keď sa doteraz investo valo nemalé množstvo prostriedkov do vzdelávania, prínos často nezod pove dal očakávaným predpokladom, a preto bolo potrebné hľadať také riešenia, ktoré by neboli náročné z hľadiska nákladov, ale prispeli by k zefektívneniu a skvalitneniu vzdelávacieho procesu zvyšovaním počítačo vých zručností. Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 2318/2003/ES sa v uply nulom období rokov uviedol do života nový komunitárny program e-learning. 6 efocus

2 ELEKTRONICKÉ VZDELÁVANIE e-learning Pružné vzdelávanie (angl. flexible learning) predstavuje novú filozofiu vzdelávania s centrálnym postavením študujúceho. Táto forma umožňuje uspokojovať študijné potreby heterogénnych cieľových skupín univerzitného a celoživotného vzdelávania s rôznymi časovými a priestorovými obmedzeniami. Zároveň zohľadňuje rozvoj vzdelávacích technológií a obmedzenosť finančných zdrojov vyčlenených na vzdelávanie. Svojou podstatou zastrešuje pojmy: dištančné či elektronické vzdelávanie, otvorené vzdelávanie, zdrojmi podporované vzdelávanie a iné doplnkové formy vzdelávania. Ich výhodou je rýchly prístup k požadovaným informáciám. Rozlišujeme dve podoby e-learningu: off-line vzdelávanie nevyžaduje, aby bol počítač, ktorý študent pri výučbe po - u žíva, pripojený k počítačovej sieti, študu - júci získavajú učebné materiály na disketách, CD alebo DVD nosičoch, on-line vzdelávanie vyžaduje zapojenie pracovnej stanice do počítačovej siete internetu či intranetu, študijné materiály sú distribuované prostredníctvom sieťových komunikačných prostriedkov. On-line výučbu možno realizovať dvoma spôsobmi: SUMMARY E-LEARNING SÍCE VYŽADUJE OD ŠTUDUJÚCICH VÄČŠIE NÁROKY NA POČÍ- TAČOVÉ ZRUČNOSTI A VEDOMOSTI, NO PONÚKA ALTERNATÍVNE RIEŠENIE SITUÁCIE VO VZDELÁVANÍ. ČORAZ ČASTEJŠIE SA OBJAVUJE NOVÝ SYSTÉM VZDELÁVANIA A ABSOLVO- VANIA KURZOV ČI PONUKA VZDELÁVACÍCH MODULOV PROSTREDNÍCTVOM SLUŽIEB INTERNETU (ELEKTRO NICKÉ VZDELÁVANIE) FORMOU DIŠTAN Č NÉHO VZDELÁVANIA. EŠTE STÁLE AŽ 60 % SLOVENSKEJ POPULÁCIE INKLINUJE K VZDELÁVANIU, V KTOROM VŠAK VO VYSOKEJ MIERE ABSENTUJE EURÓPSKY ROZMER VZDELÁVANIA A ZAME RANIE SA NA ROZVOJ KĽÚČO VÝCH KOMPETENCIÍ PRE CELOŽIVOTNÉ UČENIE SA. synchrónnou formou je charakteristická tým, že všetci účastníci môžu komunikovať z rôznych miest, ale len v presne stanove - nom čase prostredníctvom počítačových konferencií, interaktívnej video-komunikácie, ale aj chatovaním, alebo sa realizuje formou bežnej učebňovej výučby, asynchrónnou formou študenti nemusia byť v rovnakom čase na rovnakom mieste, neštudujú v rovnakom okamihu, sami si zvolia čas prístupu k vzdelávacím materiálom. Asynchrónna výučba je flexibilnejšia, príkladom sú korešpondenčné kurzy, , diskusné skupiny alebo webové stránky. e-learning podporuje uvedené spôsoby štúdia, ale okrem iného umožňuje aj zdieľanie a využívanie firemného intelektuálneho kapitálu a v neposlednom rade celý proces riadenia vzdelávania. REÁLNY STAV, NÁKLADY A ICH EFEKTIVITA Aj keď sa od takýchto foriem vzdelávania očakávali vysoké prínosy, reálny stav tomu nezodpovedá. Efektivitu prínosu ovplyvňuje mnoho faktorov, ktoré majú podstatný vplyv na úspech či neúspech daného spôsobu vzdelávania. Na účely zavádzania e-learningu, čiže na podporu takto realizovaných vzdelávacích aktivít Európska únia vyčlenila zdroje vo výške 44 miliónov eur. Hlavným cieľom bolo efektívne zapojenie infor mačno-komunikačných technológií do vzdelávania a do odbornej prípravy v Európe ako do východiska celoživotného vzdelávania. Už predošlé obdobie ukázalo, že úspech mali len kratšie kurzy neformálneho vyučovania, ktoré si vyberali záujemcovia podľa svojich potrieb a ktoré boli dostupné prostredníctvom internetu. Je to dôsledok toho, že ešte stále až 60 % slovenskej populácie inklinuje k vzdelávaniu, v ktorom však vo vysokej miere absentuje európsky rozmer vzdelávania a zameranie sa na rozvoj kľúčových kompetencií pre celoživotné učenie sa. Ide nielen o systematické mrhanie verejných aj súkromných zdrojov, ale prejavuje sa aj akoby ignorovanie kompetenčnej objednávky trhu práce. V širšom zmysle tak Slovensko neprispieva príliš k napĺňaniu strategických zámerov Európskej únie stanovených v Lisabonskej dohode. PREČO JE TO TAK Naplnenie ekonomických, hospodárskych, sociálnych, ekologických a ďalších synergických cieľov a efektov, ktoré si kladie a v budúcnosti bude klásť znalostná únia, vo významnej miere závisí od znalostí komefocus

3 petencií jej občanov. Tie, ako sa javí podľa výsledkov vzdelávania, sú prekážkou v úspechu e-learningových metód vzdelávania. Práve tu je potrebné si uvedomiť, že informačná spoločnosť nie je cieľom, ale prostriedkom na rozvoj znalostnej spoločnosti. e-learning síce vyžaduje od študujúcich vačšie nároky na počítačové zručnosti a vedo - mosti, no ponúka alternatívne riešenie situácie vo vzdelavaní. Čoraz častejšie sa objavuje nový systém vzdelávania a absolvovania kurzov či ponuka vzdelávacích modulov prostredníctvom služieb internetu (elektronické vzdelávanie) formou dištančného vzdelávania. Oblasti e-learningových kurzov: timemanagement, leadership, financie, komunikácia, team building či management. Tu je potrebné prehodnotiť možnosti edukačného kladných zručností ako je schopnosť a gramot - nosť v abstrahovaní a pochopení vlastných vedomostných potrieb, gramotnosť v oblasti práce s IKT, ktoré sú potrebné pre ďalšie vzdelávanie prostredníctvom elektronicky dostupného učebného obsahu. Na základe týchto zručností by mal byť jednotlivec schopný získať prístup k novým vedomostiam a zručnostiam, nadobudnúť ich, spracovať a prispôsobiť. To si vyžaduje účinné riadenie vzdelávacích, kariérnych a pracovných postupov jednotlivca a predovšetkým schopnosť zotrvať v učení, sústrediť sa počas dlhšieho obdobia a kriticky uvažovať o dôvodoch a cieľoch učenia sa. Jednotlivci by mali byť schopní venovať čas samostatnému učeniu sa a mať sebadisciplínu. Rovnako by mali vedieť v procese vzdelávania VÝHODY NOVÝCH FORIEM VZDELÁVANIA A e-learningu Vzdelávanie v europriestore je preto poe-learning síce vyžaduje od študujúcich väčšie nároky na počítačové zručnosti a vedomosti, no ponúka alter - natívne riešenie situácie vo vzdelávaní. procesu a používaných metód. Na toto hodno tenie nadväzujú aj ďalšie smernice týkajúce sa potrieb vzdelávania. POZNANIE VLASTNÝCH VEDOMOSTÍ, ZRUČNOSTÍ A POSTOJOV K POTREBE SAMOVZDELÁVANIA Keď je edukačný proces zameraný na konkrétne pracovné alebo kariérne ciele, jednotlivec by mal mať vedomosti o požadovaných kompetenciách, vedomostiach, zručnostiach a kvalifikáciách. Vo všetkých prípadoch systém naučiť sa učiť vyžaduje od jednotlivca, aby poznal a chápal svoje: preferované stratégie učenia sa, silné a slabé stránky zručností a kvalifikácií, možnosti a spôsobilosti vyhľadávať príležitosti na vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj poradenstvo alebo podpory, ktoré sú dostupné. Zručnosť týkajúca sa učenia sa učiť si vyžaduje predovšetkým nadobudnutie zá- spolupracovať, využívať výhody učenia sa v heterogénnych skupinách a mali by si vedieť vymieňať poznatky. Jednotlivci by mali byť schopní organizovať svoje vlastné učenie sa, posúdiť svoju vlastnú prácu a v potrebných prípadoch vyhľadávať poradenstvo, informácie a podporu. Predpokladom na realizáciu takéhoto učenia je pozitívny postoj samotného študenta, ktorý má zahŕňať motiváciu a sebadôveru na pokračovanie v učení sa a záu jem dosahovať úspechy v edukačnom procese počas celého života. Postoj by mal byť založený na záujme riešiť problémy s cieľom učiť sa, a to tak, aby bol jednotlivec schopný vysporiadať sa s prekážkami a so zmenami. Tu je nevyhnutné realizovať nasle - dujúcu kompetenciu, a tou je Iniciatívnosť a podnikavosť. Iniciatívnosť a podnikavosť sa vzťahuje na schopnosť jednotlivca zmeniť myšlienky na skutky. Zahŕňa kreativitu, inovácie a prijímanie rizika, ako aj schopnosť plánovať a riadiť projekty so zámerom dosiahnuť stanovené ciele. Zručnosti sa vzťahujú na proaktívne riadenie vykonávaných pracovných procesov a činností, (zahŕňajú napríklad schopnosť plánovať, organizovať, riadiť, viesť a poverovať, analyzovať, komunikovať, oznamovať, hodnotiť a zaznamenávať), účinnú reprezentáciu a vyjednávanie, pričom by mali byť schopní pracovať individuálne, ale aj spoločne v tímoch. Ďalším závažným faktorom, ktorý ovplyvňuje potrebu vzdelávania, je zmena spôsobu podnikania, či miesta výkonu zamestnania, čo je podmienené vstupom podnikov na zahraničné trhy alebo ich spolupráca so zahraničím. Jedinci, ktorí sa zamestnávajú nielen na Slovensku, ale najmä v iných štátoch EÚ, sa stretávajú s problémom uznávania certifikátov o vzdelaní. Tým sa menia požiadavky, ktoré menia nároky na spôsob absolvovania vzdelávania, ako aj jeho rozvíjania a doplňovania. 8 efocus

4 trebné orientovať tak, aby pomáhalo zjednotiť systém všetkých vzdelávacích aktivít. Uplatňovaním elektronických možností vzdelávania, ktoré sprístupňujú vzdelávacie inšti - túcie, a to nielen v rámci jednej krajiny, získavajú výhody: firmy, ktoré získajú lepšie služby od odborníkov európskeho rozmeru s širšou ponukou kurzov, čím môžu aplikovať vzdelávanie zamerané na problémy podniku, a nielen vzdelávanie podľa katalógu, to prispeje k uznaniu/transparentnosti takto získanej kvalifikácie a k rozumnej a efektívnej mobilite v európskom priestore, týmto spôsobom vzniká základ budúceho systému vzdelávania. V tomto rozmere sa dajú očakávať predpoklady pre tvorbu a uplatnenie elektronických foriem vzdelávania. To je podmienené najmä potrebami praxe, a to predovšetkým v malých a stredných podnikoch, ktoré musia vynaložiť veľa úsilia, aby si udržali svoju konkurencieschopnosť. V dnešnej dobe je práve know-how dôležitým parametrom, ktorý vytvára konkurenčnú výhodu a tú možno dosiahnuť najmä prostred - níctvom práce kvalifikovaných odborníkov. To znamená, že úspech možno dosiahnuť prepojením kvalifikovaného prístupu k riešeniu problémov praxe, kde nestačí uspokojiť sa s dosiahnutým vzdelaním, ale je potrebné svoje vedomosti a znalosti ďalej rozvíjať a prispôsobovať problémom praktického života v podnikoch. To sú dôvody, prečo poskytovatelia odborného vzdelávania musia prejsť z tradičných školiacich metód na také vzdelávacie postupy, ktoré využívajú aktuálne problémy či situácie v podnikoch ako pedagogický základ na ich ďalšie napredovanie. Kon frontácia potrieb pracoviska a vedomostí pracovníkov robí neformálne vzdelávanie z hľadiska cieľov, času a podpory zámerným a štruktúrovaným. Zvyšuje tým kvalitu neformálneho vzdelávania a môže viesť k ďalšiemu formálnemu vzdelávaniu a následne k jeho certifikácii. DÔVODY POTREBY REFORIEM VZDELÁVANIA NA VZDELÁVACÍCH INŠTITÚCIÁCH Aj slovenské univerzity a vedecko-výskumné a vzdelávacie inštitúcie sú prirodze nými strediskami zhromažďovania znalostí, pričom ich prvoradou úlohou je čo najefektívnejšie vzdelávať. Dnes je taká situácia, že prakticky každá univerzita, resp. jej vedenie, sa musí uchá dzať o študenta, teda svojho zákazníka, ktorým je nielen študent kontinuálne sa vzdelávajúci, ale aj záujemca o vzdelanie, ktorý: pociťuje potrebu vzdelávať sa, no nemôže študovať z ekonomických dôvodov prezenčnou dennou formou štúdia, pociťuje potrebu zmeny profesijnej orientácie buď stimuláciou zo strany zamestnávateľov, alebo z hľadiska rekvalifikácie nezamestnaných či nezamestnanosťou ohrozených ľudí, alebo vzhľadom na koncentrovanosť výučby do určitých periodických časových blokov pociťuje nedostatok príležitostí dôkladne sa oboznámiť s teóriou, nehovoriac o možnostiach jej precvičovania v praxi. efocus

5 Z týchto dôvodov sa začali na univerzitách realizovať nové formy a metódy vzdelávania, čo vyplýva aj zo zvyšujúceho sa záujmu niektorých vzdelávacích inštitúcií poskytovať ďalšie formy štúdia (v určitom stupni dištančného), ktoré by sprístupnili vzdelávanie tým, ktorí nemajú popri svojich pracovných povinnostiach dostatok času na osvojovanie si učebnej látky v stanovenom čase, no majú možnosť voliť si čas a spôsob výučby podľa svojich možností. Práve to je výhoda, ktorú poskytujú moderné informačno-komunikačné technológie (IKT) a nimi zabezpečované služby využívané v procese vzdelávania. UNIVERZITY A ICH PRÍSTUP K e-learningu Ako sme už konštatovali, úspech a efektívnosť e-learningu je možný iba ak vedenie fakulty deklaruje jeho podporu. Školy musia vytvoriť vhodné podmienky na realizáciu, ako aj akceptáciu takýchto spôsobov výučby. Je potrebné napríklad vytvoriť návrh ekvivalencie elektronických predmetov s autorskou prácou na tlačených materiáloch, odmeňovanie autorov spojené s evaluáciou e-predmetov, vyvíjať neustály tlak zhora dole na vytvorenie e-predmetov a e-programov štúdia, vytvoriť fungujúce školiace, konzultačné a podporné pracoviská. Takisto je potrebné rozvíjať dostupnosť počítačových Úspech a efektívnosť e-learningu je možný iba ak vedenie fakulty deklaruje jeho podporu. učební a študovní a najmä vypracovať rozličné fakultné projekty na podporu a využívanie IKT vo vzdelávaní. VŠ portály integrujú pomocou potrebných štandardov e-learning s ostatnými univerzitnými procesmi a poskytujú univerzite rozhranie k on-line zdrojom. Medzi známych predstaviteľov elektronických vzdelávacích prostredí patria WebCT (LMS), Moodle, edoceo, itutor (LCMS - český produkt), NetOp School (produkt dánskej firmy Danware Data A/S), ulern či Novitech learningový portál (podpora na tvorbu kurzov a školiteľskú činnosť). Spoločnou vlastnosťou uvedených prostredí je jednoduchosť použitia, nenáročnosť na platformu použitého operačného systému a použitie v prostredí internetu a inter netového prehliadača. Výhodou systémov itutor, edoceo a ulern v porovnaní s WebCT a Moodle, ktoré boli pôvodne zamerané na angloamerické školstvo je to, že tieto systémy sa tvoria v prostre - dí blízkom nášmu, ulern dokonca priamo na Slovensku a podpora výučby a nástroje na spoluprácu študentov sú vhodné pre naše podmienky. Dlhým procesom evaluácie neprešli všetky systémy na podporu e-learningu na vysokých školách a univerzitách. Tabuľka 1 ukazuje najlepšie hodnotené softvéry. Ministerstvo školstva SR odporúča a bude podporovať formou školení okrem vyššie uvedených ešte aj flexibilnejší a najľahšie ovládateľný z prezentovaných softvérov Moodle. REALITA TRHU DODÁVATEĽOV Ďalej uvádzame charakteristiky jednotlivých systémov na riadenie e-learningu, ktoré môžu potenciálnych používateľov zorientovať v ponuke riešenie na našom trhu: LMS EKP Enterprise Knowledge Platform produkt jej partnera spoločnosti Dupres Consulting SR a jej divízie e-learnmedia. Úspešne komunikuje s kur- 10 efocus

6 Produkt Výrobca Výrobca ATutor Univerzita Toronto Blackboard Blackboard Claroline Univerzita Louvain Class Server Microsoft Clix imc G.m.b.H. tance Learning System ets G.m.b.H. elsitos Bitmedia elearning Suite Hyperwave AG IBT Server Time4you ILIAS Univerzita Köln Learning Space Lotus (IBM) Moodle Moodle.com Saba Learning Enterprise Saba Top Class WBT Systems WebCT WebCT WeLearn FIM univerzita Linz welearn.fim.uni-linz.ac.at Tabuľka 1: Najlepšie hodnotené softvéry na podporu e-learningu zami vytvorenými dodávateľmi elektronického obsahu z Českej a zo Slovenskej republiky, konkrétne Gopas, Kontis a Zebra. Z vývojových nástrojov určených na tvorbu on-line kurzov EKP plne podporuje kurzy vytvorené napr. v Macromedia Author ware, Macromedia FLASH s AICC/SCORM podporou a nástroje ToolBook II Assistant a Instructor. LMS Moodle Modular object-oriented Dynamic learning environment je modulárne objektovo orientované dynamické výučbové prostredie. Systém Moodle je open source systém, teda voľne šíriteľný softvér, určený na tvorbu internetových kurzov. Keďže na jeho vývoji pracuje noduchosť pri obsluhe a rýchla aktualizovateľnosť kurzov. LMS Eden je českou alternatívou v akademickom prostredí rozšíreného systému LearningSpace. Producentom systému je spoločnosť Rentel. Systém má oddelenú časť na tvorby kurzov len prostredníctvom klienta Lotus Notes, kde je nevyhnutné zaškolenie. LMS edoceo je softvérový produkt firmy Trask Solution. Je to aplikácia, ktorá potrebuje na prevádzku webový server s relačnou databázou typu MS Access, MySQL, MS SQL server, Oracle alebo DB2. Je nezávislý od platformy OS (Windows, Linux). komunita programátorov z celého sveta, rýchlo vznikajú nové dokonalejšie verzie. Využíva sa aj na podporu prezenčnej formy štúdia, kde boli vytvorené odlišné formáty kurzov pre denných študentov (týždenný) a pre dištančné štúdium (s ohľadom na rôznu organizáciu štúdia tematický plán podľa typu konzultácií). Je vhodný aj ako voľná alternatíva ku ko merč ným e-learningovým systémom. LMS Claroline Systém Claroline je kurzovo orientovaný systém virtuálnej univerzity. Jeho nespornou výhodou je jed- VYUŽITIE MULTIMÉDIÍ Významným spôsobom realizácie e-lear - ningu, ktorý sa môže rozvíjať samostatne, je využitie multimediálnych technológií, osobit - ne rôznych foriem vizualizácie na sprostred - kovanie poznatkov a získavanie zručností. Môžu to byť napríklad aj rôzne vizuálne postupy pri práci s programami so zvukovým komentárom a pod. Tvoria podstatnú časť nákladov na zabezpečenie a tvorbu podpôr elektronického vzdelávacieho systému. Ich dostupnosť nemusí byť viazaná na potrebu pripojenia sa na internet, môžu byť dostupné na elektronických nosičoch ako doplnková literatúra pre študujúcich. Vzdelávacie materiály musia rešpektovať: cieľovú skupinu, pre ktorú sú určené (výrazovými prostriedkami, stanovenými cieľmi), výchovno-vzdelávacie ciele ako vstupné požiadavky a vzdelávací štandard (pokiaľ ide o vyučovací predmet) ako výstupné požiadavky (ciele majú byť formulované jednoznačne a ich naplnenie musí byť merateľné), didaktické zásady predovšetkým zásadu primeranosti, vhodne zvolenú formu vhodné využitie vizualizačných prvkov, prítomnosť aktivizačných prvkov (motivač- né úlohy, úlohy na upevnenie učiva, úlohy na získanie spätnej väzby autotest). PERSPEKTÍVY V rámci využívania nových technológií na vysokých školách znovu objavujú a majú stúpajúci trend vo využívaní nasledujúce štyri technológie: IP video pre e-learning (poskytujúce pripojenie rôznych samostatných bodov online video kamier). Tu sa predpokladá vysoký prínos a ich vývoj potrvá dva až päť rokov, kým dosiahnu akceptovateľnú zrelosť. Virtuálne učebne budú potrebovať dva až päť rokov, kým dosiahnu technologickú vyspelosť. Webové konferencie (distribúcia realtime prezentácií, zdieľanie obrazoviek a aplikácií, diaľkové ovládanie atď.) stúpajú na pomyselnej krivke vyspelosti, majú 5 až 20 % cieľových používateľov, budú potrebovať dva až päť rokov, kým dozrejú. Siete s x štandardmi (inak aj Wi-Fi siete, ktoré umožňuje bezdrôtový prenos dát v sieťach komunikujúcich protokolom TCP/IP) s vysokým očakávaným prínosom s viac ako 50 % používateľov dosiahnu zrelosť za menej ako dva roky. efocus

7 e-learning V PODNIKOVOM PROSTREDÍ Je zaujímavé porovnať vysokoškolský HCG s HCG pre podnikový e-learning. Okrem univerzít zahŕňa tiež komerčné podniky (t. j. tiež e-training). Tu spomenieme aj technológie, ktoré majú vysoký alebo stredný očakávaný prínos: Smart Enterprise Suites SES, ktoré vy - jadrujú konvergenciu portálu, content managementu a podpory spolupráce do jediného integrovaného produktu. Tieto aplikácie sa nachádzajú na vrchole očakávania a vrchol vyspelosti dosiahnu za dva až päť rokov. Pre podnikové riešenia ďalšieho vzdelávania zamestnancov je určené napríklad prostredie IBM Lotus Learning Space. Nie - ktoré systémy, napríklad systém Tutor, je možné nielen kúpiť, ale ho aj prenajať či využívať formou plného outsourcingu. Použité technológie, ako sú MS SQL Server, MSDE, Oracle a MTS, umožňujú rozširovanie systémov s rastom potrieb organizácie, ako aj Na Slovensku už existujú univerzitné programy a školiace pracoviská, ktoré poskytujú výučbu e-learningovou formou, no väčšinu ich študentov tvoria zahraniční študenti (70 %). integráciu so štandardami a ďalšími systémami u zákazníka, ako je napríklad SAP R/3, a podobne. e-learning suites integrované produkty, ktoré majú štyri základné prvky, a to: LMS, LCMS, virtuálnu učebňu a profesionálne služby. Course management systémy systémy na on-line riadenie a zabezpečenie inter - aktivity e-learningových kurzov. Predpo - kladá sa vysoký prínos týchto aplikácií. Majú viac ako 50 % cieľových používateľov a budú potrebovať menej ako dva roky na dosiahnutie plnej vyspelosti. Na Slovensku už existujú univerzitné programy a školiace pracoviská, ktoré posky - tujú výučbu e-learningovou formou, no väčši nu ich študentov tvoria zahraniční študenti (70 %). Na Slovensku funguje aj program CNAP (Cisco Networking Academy prog - ram), podporovaný Ministerstvom školstva SR v partnerských stredných a vysokých školách. Cieľom tohto programu je vytvorenie iniciatívneho združenia zástupcov štátnych a privátnych inštitúcií na podporu rozvoja e-learningových vzdelávacích aktivít predovšetkým v akademickej sfére, ako aj tvorbu podpory a priaznivých podmienok na využitie progresívnych IKT vo vzdelávacom procese v SR. V súčasnosti je k dispo - zícii 15 vzdelávacích modulov nielen z oblasti počítačových sietí, ale aj z ďalších IT oblastí. e-learning A VIRTUÁLNE UNIVERZITY V ZAHRANIČÍ Už v roku 1997 Peter Drucker predpovedal, že univerzity ako rezidenčné inštitúcie (...) neprežijú. (The Guardian, 13. apríla 2004) a ďalší podľa toho istého vzoru predpovedali, že univerzity sa z dodávateľov ob- 12 efocus

8 sahu výučby a lektorov stanú ziskovým výrobcom učebného materiálu. Koncom deväťdesiatych rokov niekoľko univerzít v USA vytvorilo obchodné spoločnosti, buď samy alebo v spolupráci s inými univerzitami, kultúrnymi inštitúciami, či dodávateľmi elektronických riešení. Medzi inými aj New York University investovala 20 miliónov dolárov do NYU Online a Columbia University použila 40 miliónov dolárov a spolu so štrnástimi ďalšími univerzitami, knižnicami a múzeami založila Fathom. Ani jedna však nespustila žiadny e-learningový kurz. V tom istom čase Cornell University investovala 12 miliónov dolárov do ecornell, nezaznamenala však žiadny výraznejší počet študentov. Takisto pokus Open University Spojeného kráľovstva preniesť vzdelávanie na trh USA stroskotal so stratou približne 20 miliónov dolárov. Jeden z mála úspešných poskytovateľov e-learningu v USA je University of Phoenix. Dosiahnutiu úspechu zrejme vďačí za to, že sa zameriava na úzko vymedzený a špecializovaný trh a tým je obchod a zdravie. V tom istom čase Európska rada v Euró - pe prijala veľký plán nazvaný: eeurópa. Infor - mačná spoločnosť pre všetkých (Lisabon, marec 2000) s cieľom stať sa do roku 2010 najkonkurencieschopnejším a najdynamickejším svetovým hospodárstvom založeným na vzdelaní. V máji toho istého roku Európska komisia publikovala správu s názvom e-learning Designing tomorrow s education. Holandská digitálna univerzita združenie univerzít v Holandsku spolu s niektorými IT spoločnosťami a vydavateľmi nie je dostatočne veľká a partneri uvažujú, že sa stiahnu. Fínska virtuálna univerzita a Švédska Net-Univerzita obe iniciatívy rozbehla vláda zvýšili počet kurzov on-line, aby pritiahli študentov zo všetkých inštitúcií a regiónov tých - to krajín, avšak očakávaná spolupráca medzi inštitúciami stále neexistuje. V Bavorskej virtuálnej univerzite čo je tiež vládna iniciatíva sa úspešne zvýšil počet kurzov ponúkaných študentom ako VÝHODY A NEVÝHODY e-learningu Kladmi sú: možnosť vzdelávať kdekoľvek a kedykoľvek, prispôsobenie štúdia individuálnemu tempu jednotlivca, obmedzenie nákladov na cestovanie, ubytovanie, priestory a pod., jednoduchšia organizácia (nie je potrebné zosúlaďovať termíny a miesta školení), získanie vyššej úrovne počítačovej gramotnosti. Zápormi sú: vysoké náklady na tvorbu obsahu, zvýšené nároky na technologickú infraštruktúru, možný odmietavý postoj používateľov, diskutabilná návratnosť investícií, absencia osobnej komunikácie s frekventantom, časová náročnosť prípravy študijných materiálov, časová náročnosť kontroly vypracovaných úloh, nezáujem frekventantov o štúdium odporúčanej študijnej literatúry. FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE EFEKTÍVNOSŤ e-learningu e-learning je porovnateľne efektívny ako bežná prezenčná výučba. Neefektívnym sa stáva zlyhanie ľudského faktora. Najdôležitejším postrehom, ktorý možno usúdiť z existencie a tvorby európskych virtuálnych univerzít a e-learningových systémov je ten, že žiadna z iniciatív nedosiahla dostatočnú životnosť, z čoho vyplýva že neprežijú, ak nebudú mať podporu vlády. ODPORÚČANIA Úspech e-learningu nespočíva v jeho náhrade základných foriem vzdelávania, ale ako doplňujúceho vzdelávania pre pracujúcich. Vhodná forma celoživotného vzdelávania. Nevyhnutnosť selekcie vhodných okruhov pre túto formu vzdelávania. Nevyhnutnosť ďalšieho zdokonaľovania e-learningových vyučovacích techník. Komunikáciou s ľuďmi o výhodách a nevýhodách e-learningu treba vytvoriť vhodné podmienky na realizáciu. Vytváranie vhodnej podpory zo strany vlády, ako aj vedenia univerzít. (mp) e-learning, ale taktiež bez vedľajších účinkov na spoluprácu medzi inštitúciami. Fabrizio Cardinali z Giunti Interactive Labs v Taliansku na konferencii o e-learningu v máji 2005 v Bruseli, charakterizoval vývoj e-learningu koncom deväťdesiatych rokov ako veľkú e-learningovú vlnu a jeho vývoj začiatkom tohto storočia ako cunami e-learningu. Autorka pracuje v Inštitúte manažérskych systémov na detašovanom pracovisku EF UMB v Poprade ako vysokoškolská učiteľka. efocus