UČEBNÉ OSNOVY Predmet: Výtvarná výchova

Transkript

1 UČEBNÉ OSNOVY Predmet: Výtvarná výchova Škola (názov, adresa ) Základná škola, Komenského 6, Stará Ľubovňa Názov predmetu a skratka výtvarná výchova, VYV Časový rozsah výučby ŠVP 1 hodina týždenne, 33 hodín ročne ŠkVP 1 hodina týždenne, 33 hodín ročne Spolu 2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne Ročník piaty Názov ŠVP Štátny vzdelávací program pre 2. stupeň základnej školy v Slovenskej republike ISCED 2 nižšie sekundárne vzdelávanie Názov ŠkVP Ak sa má stať človek človekom, musí sa vzdelávať. Jan Amos Komenský Stupeň vzdelania ISCED 2 Dĺžka štúdia 5-ročná Forma štúdia denná Vyučovací jazyk slovenský Forma hodnotenia Metodický pokyn č. 22 / 2011 na hodnotenie žiakov ZŠ 1.CHARAKTERISTIKA PREDMETU Predmet výtvarná výchova (ďalej VV) v nižšom sekundárnom vzdelávaní plynulo nadväzuje na výtvarnú výchovu v primárnom vzdelávaní. Naďalej vychádza z autentických skúseností, získaných výtvarnou činnosťou z intenzívnych zážitkov dobrodružstva tvorby a sebavyjadrovania sa. Rozvíja osobnosť žiaka v úplnosti jej cítenia, vnímania, intuície, fantázie i analytického myslenia vedomých i nevedomých duševných aktivít. Vzhľadom na psychicky vývin zodpovedajúci veku, ustupuje spontánny prístup k vyjadrovaniu seba samého a vyjadrovaniu vonkajších podnetov. Väčšina žiakov v tomto období stráca svoju prirodzenú výrazovosť. VV sa musí podieľať na tejto transformácii. Ťažisko sebavyjadrovania sa, oproti primárnemu vzdelávaniu, prenáša na iné oblasti aktivity. Do vyučovania sú zaraďované prostriedky a činnosti, ktoré rozširujú možnosti poznávacieho procesu žiaka a dovoľujú mu naplniť jeho prirodzene ambície po vizuálnom vyjadrení skutočnosti, po poznávaní formálnej i obsahovej štruktúry sveta, po presnejšom zobrazení pozorovaných vzťahov, po vyššej technickej dokonalosti prejavu, po pluralite spôsobov vytvárania. Zapája sa koncepčné a konštrukčné myslenie, ktoré je uvádzané do vzťahu s myslením estetickým. Detskú spontánnosť ma postupne nahrádzať jej dospelý ekvivalent duchovná otvorenosť a sviežosť, spojená s pribúdaním vedomej tvorivej operatívnosti. Žiak reaguje na stále komplexnejšie podnety, reflektuje podnety prírodné, civilizačné i kultúrne. Zvyšujú sa jeho technické schopnosti, preto potrebuje vo výtvarnej výchove objaviť oblasť nových možností, zodpovedajúcich svojmu vývinu. Predmet v sebe zahrňuje okrem tradičných a nových výtvarných disciplín aj ďalšie druhy vizuálnych umení dizajn, fotografiu, architektúru, elektronické médiá a multimédiá. VV má potenciál integrovať niektoré poznatky a procesy z iných predmetov, pretože vo vizuálnom vyjadrovaní možno nachádzať analógie nielen s vyjadrovacími prostriedkami iných umení, ale aj s mnohými prírodnými javmi, fyzikálnymi a biologickými procesmi, matematickými postupmi. Preto môže VV vytvárať veľmi prospešnú spoločnú platformu aj pre zdanlivo vzdialené predmety a posilňovať medzipredmetové vzťahy prostredníctvom prierezových tém. 2.CIELE PREDMETU Kognitívne ciele

2 Poznávať jazyk vizuálnych médií jazykové prostriedky, základné kompozičné princípy, vybrané techniky a procesy vizuálnych médií. Rozumieť im a tak zvyšovať uvedomelosť reflexie vizuálnej kultúry. Poznávať a vedieť pomenovať pôsobenie (výraz) umeleckých diel, svoj zážitok z nich. Poznať vybrané typické diela vizuálnej kultúry, reprezentujúce žánre a niektoré štýlové obdobia a iné kultúry. Cez vlastnú činnosť žiaka uvádzať k poznaniu a vedomej reflexii sveta vizuálnych znakov (multimédiá, reklama, výtvarné médiá, architektúra, dizajn), k vedomému používaniu zobrazovania a jeho kritickej selekcii. Senzomotorické ciele Vedome rozvíjať tvorivosť. Umožniť žiakovi vývoj od detského, spontánneho spôsobu vyjadrovania k vyjadrovaniu cieľavedomému, s dôrazom na vlastný prístup, vlastný názor a vkus. Naďalej rozvíjať a kultivovať vnímanie, predstavivosť a fantáziu, podporovať a podnecovať jeho nápaditosť a tvorivú sebarealizáciu, prekonávanie konvenčných schém a inovovanie naučených myšlienkových a zobrazovacích vzorcov. Prostredníctvom VV rozvíjať tvorivosť v jej základných, všeobecne uplatniteľných princípoch. Formovať a rozvíjať gramotnosť (zručnosti) žiaka v oblasti vyjadrovania sa výtvarnými prostriedkami prostredníctvom vybraných médií, nástrojov a techník. Socioafektívne ciele Formovať kultúrne a postoje. Vychovávať žiaka smerom k vytváraniu si primeraných kultúrnych postojov, názorov a hodnotových kritérií; cez zážitok aktívneho vyjadrovania a vnímania umeleckých diel uvádzať ho do poznávania hodnôt umenia a kultúry vo vzťahu k tradícii, ale na úrovni aktuálneho vnímania problematiky vyjadrovania sveta umením. Formovať celistvú osobnosť. Pristupovať k osobnosti žiaka v jej úplnosti rozvíjať cítenie, vnímanie, intuíciu, fantáziu, analytické myslenie a poznávanie, a taktiež formovanie a aktívne používanie zručností to všetko prostredníctvom činnostného a zážitkového vyučovania. 3.KĽÚČOVÉ KOMPETENCIE Žiak vo vybraných výtvarných činnostiach má dosahovať takú úroveň osvojenia výtvarných techník a postupov, že je schopný sám vytvoriť výtvarnú prácu podľa stanovených postupov. Má poznať jazyk vizuálnych médií, základné kompozičné princípy, vybrané techniky a procesy vizuálnych médií. Mal by im rozumieť, aby si zvyšoval uvedomelosť a vizuálnu kultúru, je potrebné formovať a rozvíjať gramotnosť v oblasti vyjadrovania sa výtvarnými prostriedkami. Žiak by mal mať základné poznatky o princípoch kubizmu, konštruktivizmu, surrealizmu, abstraktného umenia, poznať princípy a znaky ranokresťanského a byzantského umenia. Žiak sa má pokúsiť čítať umelecké dielo. 4.OBSAHOVÝ ŠTANDARD Obsah vyučovania VV tvorí sústava edukačných tém. Každá z tém zodpovedá riešeniu určitého výtvarného problému. Témy sú zoradené v metodických radoch. Metodický rad predstavuje riešenie príbuzných výtvarných problémov v priereze ročníkov vždy na úrovni zodpovedajúcej veku. Takéto zoradenie sleduje stupňovanie náročnosti pri štruktúrovaní osobnosti žiaka. Zoradenie edukačných tém v rámci jedného ročníka umožňuje učiteľovi sledovať motivačné nadväznosti, prípadne ich zgrupovať a tvoriť z nich edukačne projekty. Takto koncipovaná sieť edukačných tém predstavuje model, s ktorým môže učiteľ dynamicky pracovať podľa potreby preraďovať témy v časovom pláne jedného ročníka i medzi ročníkmi. Témy napĺňa konkrétnymi úlohami (zadaniami pre žiakov) učiteľ. Niektoré edukačné témy sú alternatívne. - výtvarný jazyk negatív a pozitív v plošnom / plastickom vyjadrení - možnosti zobrazovania videného sveta - kreslenie predmetu podľa skutočnosti / modelácia šrafovaním, tieňovaním, lavírovaním, kreslenie nástrojmi a materiálmi

3 - podnety výtvarného umenia kubizmus, konštruktivizmus, surrealizmus, abstraktné umenie, ranokresťanské a byzantské umenie / mozaika alt. ranokresťanské a byzantské umenie / ikona - podnety fotografie základy práce s fotoaparátom / hry s ostrosťou a neostrosťou / digitálny fotoaparát, uloženie a základné operácie s fotografiou v počítači - podnety filmu a videa záber, rám, spájanie obrazov, montáže, koláže - podnety architektúry hravé skúmanie priestoru interiér, exteriér - podnety dizajnu obalový dizajn / materiál, tvar a grafické riešenie alt. návrh loga, značky, ex libris - podnety tradičných remesiel podnety hrnčiarstva / alt. kombinácia hrnčiarstva a drotárstva - elektronické médiá úprava digitálneho obrazu / skenovanie / základné operácie s digitálnym obrazom /alt. ukážky možností úpravy digitálnej fotografie - podnety hudby a literatúry / synestetické podnety grafická partitúra / pokus o jej hudobnú interpretáciu - podnety rôznych oblastí poznávania sveta výtvarné hry s problematikou dejepisu alt. výtvarné hry s problematikou zemepisu - tradícia a identita / kultúrna krajina výtvarné reakcie na rôzne typy regionálnych ornamentov /ornamentov rôznych kultúr - škola v galérii / galéria v škole objavovanie prvkov obrazu v galerijnej zbierke alt. galéria na internete 5. VÝKONOVÝ ŠTANDARD vo výtvarnej výchove je väčšina vedomostí získavaná a zároveň overovaná prostredníctvom praktických činností žiaka; časť vedomostí o výtvarnom umení a vizuálnej kultúre sa utvára počas motivačnej, expozičnej a diskusnej časti vyučovacej jednotky a je podporená vizuálnymi materiálmi (edukačné DVD, knihy, časopisy); Žiak má tiež získať tieto zručnosti a spôsobilosti : - vedieť odtláčať predmety do hlinenej (modelovacia hmota, plastelína ) hmoty, skladať rozobraný tvar v protiklade pozitív / negatív, vytvoriť reliéf, pomenovať ho, poznať typy reliéfu - vedieť konfrontovať textúry materiálov (hmatové podnety ) - vedieť zobraziť predmet podľa skutočnosti, modelovať šrafovaním, tieňovaním, lavírovaním - kresliť nástrojom a materiálom - vyjadriť vizuálne symetriu a asymetriu, rytmus a pohyb - samostatne zachytiť tvar a lokálnu farbu zobrazovaného predmetu - rozoznať primárne a sekundárne farby - vyjadriť dynamiku pomocou línií - analyzovať charakteristické prvky výtvarných smerov kubizmus, konštruktivizmus, surrealizmus, abstraktné umenie, ranokresťanské umenie, byzantské umenie, vedieť použiť jednotlivé postupy smerov a štýlov vo vlastnej tvorbe - vytvárať pozitívny vzťah k umeleckým dielam ( čítanie umeleckého diela ) - ovládať základy práce s digitálnym fotoaparátom, uložiť fotografiu a ovládať základné operácie s fotografiou v počítači - upraviť digitálny obraz, fotografiu v počítači, skenovať - rozlíšiť pojmy : záber, spájanie obrazov, montáž, koláž, uplatniť ich vo vlastnej tvorbe - vedieť navrhnúť dizajn obalu - vytvoriť logo, značku, ex libris - vytvárať pozitívny vzťah k tradičným remeslám, vedieť použiť jednotlivé prvky remesiel vo svojej tvorbe - pokúsiť sa o hudobnú interpretáciu grafickej partitúry - vo svojom vyjadrovacom procese spracovať charakteristické ornamenty vlastného regiónu, ornamenty rôznych kultúr

4 - vo svojom vyjadrovacom procese spracovávať podnety z iných predmetov dejepis, zemepis 6. PEDAGOGICKÉ STRATÉGIE Učiteľ využíva metódy otázok a odpovedí, rozlišovania, experimentovania, pozorovania a určovania, analýzy, syntézy, dedukcie, pokusu, pozorovania. Vyučovacie hodiny môžu byť klasické v triede, má možnosť pracovať i v exteriéri, počítačovej učebni, multimediálnej učebni. Súčasťou predmetu VV je i návšteva galérií, výstav, kultúrnych podujatí, exkurzie. 7. UČEBNÉ ZDROJE Vo výtvarnej výchove je väčšina vedomostí získavaná a zároveň overovaná prostredníctvom praktických činností žiaka; časť vedomostí o výtvarnom umení a vizuálnej kultúre sa utvára počas motivačnej, expozičnej a diskusnej časti vyučovacej jednotky a je podporená vizuálnymi materiálmi (edukačne DVD, knihy, časopisy); Ďalšími učebnými zdrojmi sú učebnice, knihy a časopisy o umení, technikách, edukačné DVD, elektronické médiá. 8. HODNOTENIE PREDMETU V súvislostiach civilizácie, v ktorej žijeme, hrá hodnotenie dôležitú úlohu. Predstavuje spätnú väzbu prostredia, ktorá symbolizuje jeho názor na kvalitu a význam hodnoteného faktu. Týmto aktom zároveň zaraďuje hodnotený fakt medzi veličiny, ktoré stojí za to hodnotiť, ktoré sú pre dané prostredie (spoločnosť) hodnotou. Proces hodnotenia je podstatnou súčasťou výchovy aj vzdelávania. Nehodnotenie predmetu môže znamenať v očiach žiaka i verejnosti, že ide o predmet, v ktorom nedochádza k budovaniu zásadných osobnostných hodnôt, predmet doplnkový, ktorý len dopĺňa dôležité formačné predmety. Výtvarná výchova na ZŠ je predmet, ktorý sa nenapĺňa realizáciou požadovaného programu (edukačnej úlohy), ale v ktorých je tento program len východiskom k samostatnému (tvorivému) výtvarnému vyjadrovaniu sa žiaka. Hodnotenie má v prvom rade funkciu pozitívne motivovať žiaka a usmerniť jeho osobnostný vývoj. Tu musí učiteľ brať ohľad na jeho schopnosti, nadanie, ambície a vkus. Pri hodnotení žiaka má prednosť porovnávanie jeho výkonu s jeho predchádzajúcimi výkonmi a s nastavenými kritériami pre porovnávanie s výkonmi iných žiakov. Až v druhom rade je teda hodnotenie porovnaním v rámci skupiny žiakov (triedy). Nehodnotíme teda len (alebo v prvom rade) výsledok činnosti (vytvorený artefakt), ale celý proces a prístup žiaka v rámci tohto procesu. Forma hodnotenia Ťažiskovou formou hodnotenia je osobný rozhovor so žiakom, v ktorom učiteľ žiakovi poskytne citlivú, veku primeranú, analyticky podloženú spätnú väzbu o rôznych aspektoch jeho činnosti. Vo vzájomnej komunikácii má žiak možnosť klásť otázky alebo zdôvodniť svoj prístup. Túto formu odporúčame príležitostne kombinovať aj so sebahodnotením žiaka. Nevyhnutnou formou hodnotenia je aj škálovanie formou známok. Hodnotíme škálou od 1 do 5. Nie je nutné známkovať každú prácu a každý výkon žiaka. Je na voľbe učiteľa, ktoré úlohy bude hodnotiť, aby poskytli žiakovi i prostrediu dostatočný obraz o jeho kvalitách a vývoji. Odporúčame však, aby žiak bol hodnotený z úloh v rámci rozličných metodických radov (prierezových tém ), aby bola vyváženosť výkonu žiaka, nakoľko môžu byť rozdiely vzhľadom na rôznorodosť záujmov a schopností žiakov. Kritériá hodnotenia Učiteľ má brať ohľad na to, že výtvarný prejav súvisí s fantáziou, sebaprojekciou, záujmami a intímnym svetom žiaka a že toto hľadisko sa bude prejavovať aj v jeho riešení výtvarných úloh iniciovaných učiteľom. Preto sa pri hodnotení musí vyvarovať paušálnych súdov a šablónovitých kritérií, ktoré by sa mohli necitlivo dotknúť osobnostného zamerania žiaka.

5 Uprednostňujeme osobný, diferencovaný prístup. Výsledok výtvarnej činnosti je síce dôležitý, u žiaka naň vzniká obyčajne citová väzba spokojnosť dieťaťa s vlastným výkonom, čo ho následne motivuje pre ďalšiu výtvarnú prácu a udržiava jeho záujem o sebavyjadrovanie. Je teda potrebné, aby učiteľ k nemu zaujímal stanovisko. Okrem neho treba hodnotiť, a niekedy aj uprednostniť, proces výtvarných činností, pretože práve v rámci tohto procesu dochádza k formácii osobnosti žiaka a k získavaniu kompetencií. Učiteľ u žiaka hodnotí, primerane veku: a) priebeh vytvárania postojov b) priebeh získavania zručností a spôsobilostí: c) priebeh získavania vedomostí: d) schopnosť realizácie výsledného artefaktu. Nenosenie pomôcok hodnotiť poznámkou, pri opakovanom nenosení ( 3-krát ) kontaktovať rodičov. Výkon žiaka je možné hodnotiť aj pochvalou. Učiteľ by sa mal vyvarovať paušálnych súdov a šablónovitých kritérií, nakoľko výtvarný prejav, ako aj vyjadrovacia úroveň žiakov v jednotlivých ročníkoch ZŠ majú veľmi širokú škálu, mnohokrát sú tu rozdiely vo vyjadrovacích schopnostiach v rozmedzí 2 3 ročníkov ale to nemusí znamenať nižšiu tvorivosť a výtvarnú kvalitu práce žiaka. Je potrebné, aby učiteľ primerane hodnotil výtvarné prejavy detí zo sociálne zaostalého prostredia, ako aj integrovaných deti s dyslexiou, dyskalkúliou a pod. Orientačný opis naplnenia kritérií vo vzťahu ku škále hodnotenia výtvarnej výchovy v roč. ZŠ : výborný Žiak spĺňa kritériá na vynikajúcej úrovni: žiak je iniciatívny a tvorivý vo výtvarnom vyjadrovaní, uplatňuje vlastné nápady, je otvorený voči novým podnetom a experimentovaniu, žiak dokáže vyjadriť veku primerané postoje (vkus, názor, spolupráca, individualita) v oblasti vizuálnej kultúry, žiak ovláda zručnosti (technické, nástrojové, materiálové) podľa požiadaviek ročníkových kompetencií na vynikajúcej úrovni, žiak preukazuje veku primerané mentálne spôsobilosti na úrovni vnímania, prežívania, fantázie a predstavivosti, vytvárania vlastných koncepcií, žiak dokáže veku primerane pomenúvať a interpretovať svoje zážitky, činnosti a ich výsledky, žiak preukazuje vedomosti z oblasti vizuálnej kultúry primerané edukačným úlohám (v nižších ročníkoch najmä vedomosti o materiáloch, nástrojoch, základných technikách a druhoch vizuálnych umení; v sekundárnom vzdelávaní o štýloch, ťažiskových obdobiach, nosných umelcoch a médiách), žiak dokáže rešpektovať vlastný tvorivý výsledok a je tolerantný voči tvorivým prejavom, názorom a vkusu iných, žiak zrealizoval artefakt primerane svojmu veku a schopnostiam chválitebný Žiak v podstate spĺňa kritériá 1. stupňa hodnotenia, ale je menej samostatný, iniciatívny a tvorivý. dobrý Žiak realizuje edukačné úlohy priemerne, chýba mu iniciatívnosť, tvorivosť, tolerancia, nerozširuje svoju flexibilnosť, neosvojuje si nové vyjadrovacie prostriedky, podlieha predsudkom a stereotypom. dostatočný Žiak realizuje edukačné úlohy na nízkej úrovni, bez vlastného vkladu, s ťažkosťami aplikuje získané zručnosti a poznatky v nových oblastiach. nedostatočný Žiak nespĺňa kritériá, nemá záujem o výtvarné aktivity, neguje vyučovací proces.

6 Neodporúčame používať stupeň v celkovom hodnotení žiaka, v čiastkovom hodnotení len vo výnimočných prípadoch ( zámerné negovanie vyučovacieho procesu ). 9. PRIEREZOVÉ TÉMY Je potrebné zahrnúť do výtvarnej edukácie aj podnety a poznatky najmä z prírodných vied (fyzika, chémia...), histórie a humánnej i prírodnej geografie. Umenie má schopnosť tieto poznatky prehĺbiť a v bohatej štruktúre vzájomne previazať. Multikultúrna výchova: Výchovné pôsobenie zamerané na rozvoj chápania a akceptácie iných kultúr, na rozvoj medziľudskej tolerancie. Mediálna výchova: PC zložka umeleckej edukácie, programy, Internet ap. hrajú dôležitú úlohu zdroja informácií i analyticko-syntetického média pri narábaní s umeleckými artefaktmi, v niektorých prípadoch i priamo umeleckého zážitku. Existujúce programy uľahčia žiakom nielen vstup, ale aj vhľad do špecifického materiálu, vnesú transparentnosť do jeho triedenia, hodnotenia i používania. Aj tu treba vyžadovať tvorivosť, vlastný názor, autentický produkt činnosti. Najmä v umení platí, že PC je len pomôckou, nástrojom, ktorá iba predlžuje ruku a myseľ človeka. Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra Vytvárať u žiakov predpoklady na pestovanie a rozvíjanie citu ku krásam svojho regiónu, prírody, staviteľstva, ľudového umenia a spoznávanie kultúrneho dedičstva našich predkov. Základom našej kultúrnej identity, ako aj zdrojom historického vedomia, patriotizmu a vzdelanosti, poznávania kultúrnej rozmanitosti, je tradičná ľudová kultúra kultúra, ktorú vytvorili, ktorou žili a dodnes žijú najširšie vrstvy obyvateľstva využitie danosti regiónu, návšteva ľudového majstra, dielne, výstavy spoznávanie tradičných ľudových remesiel, ľudovoumeleckých výrobkov regiónu, vlastná tvorba (remeslá), spoznávanie staviteľských pamiatok v regióne, obci, poznatky využiť vo výtvarnom zobrazovaní; tvorba zbierky ľudovej hudobnej kultúry, jej prezentácia (piesne, zvyky regiónu, vlastná tvorba spevník regiónu); poznávanie vyčítaniek, hádaniek, básní, ľudovej piesne, tanec, ľudové kroje (hudobný, pohybový, výtvarný prejav), príslovie, porekadiel, pranostík, bájok, rozprávok: ľudových, autorských, povestí a pod. Skúmanie vlastnej kultúry, skúmať a objavovať vlastnú kultúru a spoznávať iné kultúry v oblasti ľudových tradícií. Tvorba projektu a prezentačné zručnosti Ročníkový výtvarný projekt môže mať podoby výstavy, prezentácie ( i počítačovej), inštalácie, filmu, animácie ap. Uplatnia sa v ňom všetky vyššie spomenuté aspekty umeleckej edukácie cez námetové okruhy. Dôraz sa kladie na vlastnú aktivitu žiakov. Zverejnením a dokumentáciou projektu získava škola materiál pre ďalšie rozvíjanie tohto predmetu - príklad, východisko, zdroj pre ďalšiu prácu. Osobnostný a sociálny rozvoj Predpokladaným výstupom je žiak, ktorý sa bude spolupodieľať na aktívnom prežívaní súvislostí, pestovaní komunikácie a schopnosti sebavyjadrenia cez médium umení. Poznámky Pri používaní elektronických médií (metodické rady Podnety fotografie, Podnety filmu a videa a Elektronické médiá) odporúčame triedu deliť na 2 skupiny. Predmet VV musí byť vyučovaný, vzhľadom na vyššie nároky znalosti médií a technológií, výlučne kvalifikovanými učiteľmi VV. V rámci tematického učebného plánu môže učiteľ edukačné témy zaraďovať do vyučovania v poradí a časovom rozpätí podľa vlastného uváženia.

7 Škola (názov, adresa ) Základná škola, Komenského 6, Stará Ľubovňa Názov predmetu a skratka výtvarná výchova, VYV Časový rozsah výučby ŠVP 1 hodina týždenne, 33 hodín ročne ŠkVP 0 hodín týždenne, 0 hodín ročne Spolu 1 hodina týždenne, 33 hodín ročne Ročník šiesty Názov ŠVP Štátny vzdelávací program pre 2. stupeň základnej školy v Slovenskej republike ISCED 2 nižšie sekundárne vzdelávanie Názov ŠkVP Ak sa má stať človek človekom, musí sa vzdelávať. Jan Amos Komenský Stupeň vzdelania ISCED 2 Dĺžka štúdia 5-ročná Forma štúdia denná Vyučovací jazyk slovenský Forma hodnotenia Metodický pokyn č. 22 / 2011 na hodnotenie žiakov ZŠ 1.CHARAKTERISTIKA PREDMETU Predmet výtvarná výchova (ďalej VV) v nižšom sekundárnom vzdelávaní plynulo nadväzuje na výtvarnú výchovu v primárnom vzdelávaní. Naďalej vychádza z autentických skúseností, získaných výtvarnou činnosťou z intenzívnych zážitkov dobrodružstva tvorby a sebavyjadrovania sa. Rozvíja osobnosť žiaka v úplnosti jej cítenia, vnímania, intuície, fantázie i analytického myslenia vedomých i nevedomých duševných aktivít. Vzhľadom na psychicky vývin zodpovedajúci veku, ustupuje spontánny prístup k vyjadrovaniu seba samého a vyjadrovaniu vonkajších podnetov. Väčšina žiakov v tomto období stráca svoju prirodzenú výrazovosť. VV sa musí podieľať na tejto transformácii. Ťažisko sebavyjadrovania sa, oproti primárnemu vzdelávaniu, prenáša na iné oblasti aktivity. Do vyučovania sú zaraďované prostriedky a činnosti, ktoré rozširujú možnosti poznávacieho procesu žiaka a dovoľujú mu naplniť jeho prirodzene ambície po vizuálnom vyjadrení skutočnosti, po poznávaní formálnej i obsahovej štruktúry sveta, po presnejšom zobrazení pozorovaných vzťahov, po vyššej technickej dokonalosti prejavu, po pluralite spôsobov vytvárania. Zapája sa koncepčné a konštrukčné myslenie, ktoré je uvádzané do vzťahu s myslením estetickým. Detskú spontánnosť ma postupne nahrádzať jej dospelý ekvivalent duchovná otvorenosť a sviežosť, spojená s pribúdaním vedomej tvorivej operatívnosti. Žiak reaguje na stále komplexnejšie podnety, reflektuje podnety prírodné, civilizačné i kultúrne. Zvyšujú sa jeho technické schopnosti, preto potrebuje vo výtvarnej výchove objaviť oblasť nových možností, zodpovedajúcich svojmu vývinu. Predmet v sebe zahrňuje okrem tradičných a nových výtvarných disciplín aj ďalšie druhy vizuálnych umení dizajn, fotografiu, architektúru, elektronické médiá a multimédiá. VV má potenciál integrovať niektoré poznatky a procesy z iných predmetov, pretože vo vizuálnom vyjadrovaní možno nachádzať analógie nielen s vyjadrovacími prostriedkami iných umení, ale aj s mnohými prírodnými javmi, fyzikálnymi a biologickými procesmi, matematickými postupmi. Preto môže VV vytvárať veľmi prospešnú spoločnú platformu aj pre zdanlivo vzdialené predmety a posilňovať medzipredmetové vzťahy prostredníctvom prierezových tém. 2.CIELE PREDMETU Kognitívne ciele Poznávať jazyk vizuálnych médií jazykové prostriedky, základné kompozičné princípy, vybrané techniky a procesy vizuálnych médií. Rozumieť im a tak zvyšovať uvedomelosť reflexie vizuálnej kultúry.

8 Poznávať a vedieť pomenovať pôsobenie (výraz) umeleckých diel, svoj zážitok z nich. Poznať vybrané typické diela vizuálnej kultúry, reprezentujúce žánre a niektoré štýlové obdobia a iné kultúry. Cez vlastnú činnosť žiaka uvádzať k poznaniu a vedomej reflexii sveta vizuálnych znakov (multimédiá, reklama, výtvarné médiá, architektúra, dizajn), k vedomému používaniu zobrazovania a jeho kritickej selekcii. Senzomotorické ciele Vedome rozvíjať tvorivosť. Umožniť žiakovi vývoj od detského, spontánneho spôsobu vyjadrovania k vyjadrovaniu cieľavedomému, s dôrazom na vlastný prístup, vlastný názor a vkus. Naďalej rozvíjať a kultivovať vnímanie, predstavivosť a fantáziu, podporovať a podnecovať jeho nápaditosť a tvorivú sebarealizáciu, prekonávanie konvenčných schém a inovovanie naučených myšlienkových a zobrazovacích vzorcov. Prostredníctvom VV rozvíjať tvorivosť v jej základných, všeobecne uplatniteľných princípoch. Formovať a rozvíjať gramotnosť (zručnosti) žiaka v oblasti vyjadrovania sa výtvarnými prostriedkami prostredníctvom vybraných médií, nástrojov a techník. Socioafektívne ciele Formovať kultúrne a postoje. Vychovávať žiaka smerom k vytváraniu si primeraných kultúrnych postojov, názorov a hodnotových kritérií; cez zážitok aktívneho vyjadrovania a vnímania umeleckých diel uvádzať ho do poznávania hodnôt umenia a kultúry vo vzťahu k tradícii, ale na úrovni aktuálneho vnímania problematiky vyjadrovania sveta umením. Formovať celistvú osobnosť. Pristupovať k osobnosti žiaka v jej úplnosti rozvíjať cítenie, vnímanie, intuíciu, fantáziu, analytické myslenie a poznávanie, a taktiež formovanie a aktívne používanie zručností to všetko prostredníctvom činnostného a zážitkového vyučovania. 3.KĽÚČOVÉ KOMPETENCIE Žiak vo vybraných výtvarných činnostiach má dosahovať takú úroveň osvojenia výtvarných techník a postupov, že je schopný sám vytvoriť výtvarnú prácu podľa stanovených postupov. Má poznať jazyk vizuálnych médií, základné kompozičné princípy, vybrané techniky a procesy vizuálnych médií. Mal by im rozumieť, aby si zvyšoval uvedomelosť a vizuálnu kultúru, je potrebné formovať a rozvíjať gramotnosť v oblasti vyjadrovania sa výtvarnými prostriedkami. Žiak by mal mať základné poznatky o princípoch kinetického / svetelného umenia, op- artu, poznať princípy a znaky stredovekého a gotického umenia. Žiak sa má pokúsiť čítať umelecké dielo. 4.OBSAHOVÝ ŠTANDARD Obsah vyučovania VV tvorí sústava edukačných tém. Každá z tém zodpovedá riešeniu určitého výtvarného problému. Témy sú zoradené v metodických radoch. Metodický rad predstavuje riešenie príbuzných výtvarných problémov v priereze ročníkov vždy na úrovni zodpovedajúcej veku. Takéto zoradenie sleduje stupňovanie náročnosti pri štruktúrovaní osobnosti žiaka. Zoradenie edukačných tém v rámci jedného ročníka umožňuje učiteľovi sledovať motivačné nadväznosti, prípadne ich zgrupovať a tvoriť z nich edukačne projekty. Takto koncipovaná sieť edukačných tém predstavuje model, s ktorým môže učiteľ dynamicky pracovať podľa potreby preraďovať témy v časovom pláne jedného ročníka i medzi ročníkmi. Témy napĺňa konkrétnymi úlohami (zadaniami pre žiakov) učiteľ. Niektoré edukačné témy sú alternatívne. - výtvarný jazyk mierka a proporčné vzťahy, operácie s proporciami - možnosti zobrazovania videného sveta - kreslenie figúry podľa skutočnosti a spamäti - podnety výtvarného umenia kinetické / svetelné umenie, op-art ; stredoveké a gotické umenie - podnety fotografie inscenovaná fotografia / kresba svetlom, zmeny osvetlenia vplyv na plasticitu - podnety filmu a videa vzťah obrazu a zvuku vo filme, hudba, hlas a slovo, strih

9 - podnety architektúry urbanizmus/plán mesta, štruktúra zón, doprava, uzly, vzťah ku krajine, mesto a dedina/fantastické priestory - podnety dizajnu odevný dizajn/časť odevu, doplnok - podnety tradičných remesiel podnety košikárstva, pletenie - elektronické médiá spracovanie a montáž obrazu/vrstvy, filtre, transformácie, farebné variácie/písmo a obraz/alt.: simulovanie vrstiev a filtrov prostredníctvom mechanických a výtvarných prostriedkov - podnety hudby a literatúry / synestetické podnety farebná hudba/objekt, hudobno vizuálny nástroj / alt. zvuková plastika, objekt - podnety rôznych oblastí poznávania sveta podnety prírodopisu / prírodné štruktúry - tradícia a identita / kultúrna krajina výtvarné reakcie na tradičné formy ( architektúry, odevov, jedál, zvykov...) - škola v galérii / galéria v škole zmysel pre 5 zmyslov 5. VÝKONOVÝ ŠTANDARD vo výtvarnej výchove je väčšina vedomostí získavaná a zároveň overovaná prostredníctvom praktických činností žiaka; časť vedomostí o výtvarnom umení a vizuálnej kultúre sa utvára počas motivačnej, expozičnej a diskusnej časti vyučovacej jednotky a je podporená vizuálnymi materiálmi (edukačné DVD, knihy, časopisy); Žiak má tiež získať tieto zručnosti a spôsobilosti : - zvládnuť základy proporčnej stavby zobrazovaného predmetu, vedieť rozlišovať mierku jednotlivých zobrazovaných skutočností - vedieť zobraziť figúru, poznať proporčnosť figúry, kresliť podľa skutočnosti i spamäti - analyzovať charakteristické prvky výtvarných smerov kinetické / svetelné umenie, op-art, vedieť použiť jednotlivé postupy smerov vo vlastnej tvorbe - vytvárať pozitívny vzťah k umeleckým dielam ( čítanie umeleckého diela ) - analyzovať charakteristické prvky stredovekého a gotického umenia - vedieť vytvoriť inscenovanú fotografiu, kresliť svetlom - uvedomiť si vplyv osvetlenia na plasticitu - uvedomiť si vzťah obrazu a zvuku vo filme, dôležitosť zvuku a zvukových efektov - vedieť zobraziť plán mesta s jednotlivými zónami, dopravou, uzlami, zeleňou - výtvarne porovnať a zobraziť mesto a dedinu - vytvoriť fantastické mesto - vedieť navrhnúť dizajn odevu, doplnku, šperku - vytvárať pozitívny vzťah k tradičným remeslám, vedieť použiť jednotlivé prvky remesiel vo svojej tvorbe - vedieť spracovať digitálny obraz vrstvy, filtre, transformácie, farebné variácie, vedieť zakomponovať do obrazu písmo - simulovať vrstvy a filtre prostredníctvom mechanických a výtvarných prostriedkov - vytvoriť hudobno-vizuálny nástroj, objekt ( farebná hudba ), zvukovú plastiku, objekt - využiť podnety prírodopisu, prírodných štruktúr vo vlastnej tvorbe - výtvarne reagovať na tradičné formy ( architektúry, odevov, jedál, zvykov... ) 6. PEDAGOGICKÉ STRATÉGIE Učiteľ využíva metódy otázok a odpovedí, rozlišovania, experimentovania, pozorovania a určovania, analýzy, syntézy, dedukcie, pokusu, pozorovania. Vyučovacie hodiny môžu byť klasické v triede, má možnosť pracovať i v exteriéri, počítačovej učebni, multimediálnej učebni. Súčasťou predmetu VV je i návšteva galérií, výstav, kultúrnych podujatí, exkurzie. 7. UČEBNÉ ZDROJE Vo výtvarnej výchove je väčšina vedomostí získavaná a zároveň overovaná prostredníctvom praktických činností žiaka; časť vedomostí o výtvarnom umení a vizuálnej kultúre sa utvára počas

10 motivačnej, expozičnej a diskusnej časti vyučovacej jednotky a je podporená vizuálnymi materiálmi (edukačne DVD, knihy, časopisy); Ďalšími učebnými zdrojmi sú učebnice, knihy a časopisy o umení, technikách, edukačné DVD, elektronické médiá. 8. HODNOTENIE PREDMETU V súvislostiach civilizácie, v ktorej žijeme, hrá hodnotenie dôležitú úlohu. Predstavuje spätnú väzbu prostredia, ktorá symbolizuje jeho názor na kvalitu a význam hodnoteného faktu. Týmto aktom zároveň zaraďuje hodnotený fakt medzi veličiny, ktoré stojí za to hodnotiť, ktoré sú pre dané prostredie (spoločnosť) hodnotou. Proces hodnotenia je podstatnou súčasťou výchovy aj vzdelávania. Nehodnotenie predmetu môže znamenať v očiach žiaka i verejnosti, že ide o predmet, v ktorom nedochádza k budovaniu zásadných osobnostných hodnôt, predmet doplnkový, ktorý len dopĺňa dôležité formačné predmety. Výtvarná výchova na ZŠ je predmet, ktorý sa nenapĺňa realizáciou požadovaného programu (edukačnej úlohy), ale v ktorých je tento program len východiskom k samostatnému (tvorivému) výtvarnému vyjadrovaniu sa žiaka. Hodnotenie má v prvom rade funkciu pozitívne motivovať žiaka a usmerniť jeho osobnostný vývoj. Tu musí učiteľ brať ohľad na jeho schopnosti, nadanie, ambície a vkus. Pri hodnotení žiaka má prednosť porovnávanie jeho výkonu s jeho predchádzajúcimi výkonmi a s nastavenými kritériami pre porovnávanie s výkonmi iných žiakov. Až v druhom rade je teda hodnotenie porovnaním v rámci skupiny žiakov (triedy). Nehodnotíme teda len (alebo v prvom rade) výsledok činnosti (vytvorený artefakt), ale celý proces a prístup žiaka v rámci tohto procesu. Forma hodnotenia Ťažiskovou formou hodnotenia je osobný rozhovor so žiakom, v ktorom učiteľ žiakovi poskytne citlivú, veku primeranú, analyticky podloženú spätnú väzbu o rôznych aspektoch jeho činnosti. Vo vzájomnej komunikácii má žiak možnosť klásť otázky alebo zdôvodniť svoj prístup. Túto formu odporúčame príležitostne kombinovať aj so sebahodnotením žiaka. Nevyhnutnou formou hodnotenia je aj škálovanie formou známok. Hodnotíme škálou od 1 do 5. Nie je nutné známkovať každú prácu a každý výkon žiaka. Je na voľbe učiteľa, ktoré úlohy bude hodnotiť, aby poskytli žiakovi i prostrediu dostatočný obraz o jeho kvalitách a vývoji. Odporúčame však, aby žiak bol hodnotený z úloh v rámci rozličných metodických radov (prierezových tém ), aby bola vyváženosť výkonu žiaka, nakoľko môžu byť rozdiely vzhľadom na rôznorodosť záujmov a schopností žiakov. Kritériá hodnotenia Učiteľ má brať ohľad na to, že výtvarný prejav súvisí s fantáziou, sebaprojekciou, záujmami a intímnym svetom žiaka a že toto hľadisko sa bude prejavovať aj v jeho riešení výtvarných úloh iniciovaných učiteľom. Preto sa pri hodnotení musí vyvarovať paušálnych súdov a šablónovitých kritérií, ktoré by sa mohli necitlivo dotknúť osobnostného zamerania žiaka. Uprednostňujeme osobný, diferencovaný prístup. Výsledok výtvarnej činnosti je síce dôležitý, u žiaka naň vzniká obyčajne citová väzba spokojnosť dieťaťa s vlastným výkonom, čo ho následne motivuje pre ďalšiu výtvarnú prácu a udržiava jeho záujem o sebavyjadrovanie. Je teda potrebné, aby učiteľ k nemu zaujímal stanovisko. Okrem neho treba hodnotiť, a niekedy aj uprednostniť, proces výtvarných činností, pretože práve v rámci tohto procesu dochádza k formácii osobnosti žiaka a k získavaniu kompetencií. Učiteľ u žiaka hodnotí, primerane veku: a) priebeh vytvárania postojov b) priebeh získavania zručností a spôsobilostí: c) priebeh získavania vedomostí: d) schopnosť realizácie výsledného artefaktu.

11 Nenosenie pomôcok hodnotiť poznámkou, pri opakovanom nenosení ( 3-krát ) kontaktovať rodičov. Výkon žiaka je možné hodnotiť aj pochvalou. Učiteľ by sa mal vyvarovať paušálnych súdov a šablónovitých kritérií, nakoľko výtvarný prejav, ako aj vyjadrovacia úroveň žiakov v jednotlivých ročníkoch ZŠ majú veľmi širokú škálu, mnohokrát sú tu rozdiely vo vyjadrovacích schopnostiach v rozmedzí 2 3 ročníkov ale to nemusí znamenať nižšiu tvorivosť a výtvarnú kvalitu práce žiaka. Je potrebné, aby učiteľ primerane hodnotil výtvarné prejavy detí zo sociálne zaostalého prostredia, ako aj integrovaných deti s dyslexiou, dyskalkúliou a pod. Orientačný opis naplnenia kritérií vo vzťahu ku škále hodnotenia výtvarnej výchovy v roč. ZŠ : výborný Žiak spĺňa kritériá na vynikajúcej úrovni: žiak je iniciatívny a tvorivý vo výtvarnom vyjadrovaní, uplatňuje vlastné nápady, je otvorený voči novým podnetom a experimentovaniu, žiak dokáže vyjadriť veku primerané postoje (vkus, názor, spolupráca, individualita) v oblasti vizuálnej kultúry, žiak ovláda zručnosti (technické, nástrojové, materiálové) podľa požiadaviek ročníkových kompetencií na vynikajúcej úrovni, žiak preukazuje veku primerané mentálne spôsobilosti na úrovni vnímania, prežívania, fantázie a predstavivosti, vytvárania vlastných koncepcií, žiak dokáže veku primerane pomenúvať a interpretovať svoje zážitky, činnosti a ich výsledky, žiak preukazuje vedomosti z oblasti vizuálnej kultúry primerané edukačným úlohám (v nižších ročníkoch najmä vedomosti o materiáloch, nástrojoch, základných technikách a druhoch vizuálnych umení; v sekundárnom vzdelávaní o štýloch, ťažiskových obdobiach, nosných umelcoch a médiách), žiak dokáže rešpektovať vlastný tvorivý výsledok a je tolerantný voči tvorivým prejavom, názorom a vkusu iných, žiak zrealizoval artefakt primerane svojmu veku a schopnostiam chválitebný Žiak v podstate spĺňa kritériá 1. stupňa hodnotenia, ale je menej samostatný, iniciatívny a tvorivý. dobrý Žiak realizuje edukačné úlohy priemerne, chýba mu iniciatívnosť, tvorivosť, tolerancia, nerozširuje svoju flexibilnosť, neosvojuje si nové vyjadrovacie prostriedky, podlieha predsudkom a stereotypom. dostatočný Žiak realizuje edukačné úlohy na nízkej úrovni, bez vlastného vkladu, s ťažkosťami aplikuje získané zručnosti a poznatky v nových oblastiach. nedostatočný Žiak nespĺňa kritériá, nemá záujem o výtvarné aktivity, neguje vyučovací proces. Neodporúčame používať stupeň v celkovom hodnotení žiaka, v čiastkovom hodnotení len vo výnimočných prípadoch ( zámerné negovanie vyučovacieho procesu ). 9. PRIEREZOVÉ TÉMY Je potrebné zahrnúť do výtvarnej edukácie aj podnety a poznatky najmä z prírodných vied (fyzika, chémia...), histórie a humánnej i prírodnej geografie. Umenie má schopnosť tieto poznatky prehĺbiť a v bohatej štruktúre vzájomne previazať. Multikultúrna výchova: Výchovné pôsobenie zamerané na rozvoj chápania a akceptácie iných kultúr, na rozvoj medziľudskej tolerancie. Mediálna výchova:

12 PC zložka umeleckej edukácie, programy, Internet ap. hrajú dôležitú úlohu zdroja informácií i analyticko-syntetického média pri narábaní s umeleckými artefaktmi, v niektorých prípadoch i priamo umeleckého zážitku. Existujúce programy uľahčia žiakom nielen vstup, ale aj vhľad do špecifického materiálu, vnesú transparentnosť do jeho triedenia, hodnotenia i používania. Aj tu treba vyžadovať tvorivosť, vlastný názor, autentický produkt činnosti. Najmä v umení platí, že PC je len pomôckou, nástrojom, ktorá iba predlžuje ruku a myseľ človeka. Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra Vytvárať u žiakov predpoklady na pestovanie a rozvíjanie citu ku krásam svojho regiónu, prírody, staviteľstva, ľudového umenia a spoznávanie kultúrneho dedičstva našich predkov. Základom našej kultúrnej identity, ako aj zdrojom historického vedomia, patriotizmu a vzdelanosti, poznávania kultúrnej rozmanitosti, je tradičná ľudová kultúra kultúra, ktorú vytvorili, ktorou žili a dodnes žijú najširšie vrstvy obyvateľstva využitie danosti regiónu, návšteva ľudového majstra, dielne, výstavy spoznávanie tradičných ľudových remesiel, ľudovoumeleckých výrobkov regiónu, vlastná tvorba (remeslá), spoznávanie staviteľských pamiatok v regióne, obci, poznatky využiť vo výtvarnom zobrazovaní; tvorba zbierky ľudovej hudobnej kultúry, jej prezentácia (piesne, zvyky regiónu, vlastná tvorba spevník regiónu); poznávanie vyčítaniek, hádaniek, básní, ľudovej piesne, tanec, ľudové kroje (hudobný, pohybový, výtvarný prejav), príslovie, porekadiel, pranostík, bájok, rozprávok: ľudových, autorských, povestí a pod. Skúmanie vlastnej kultúry, skúmať a objavovať vlastnú kultúru a spoznávať iné kultúry v oblasti ľudových tradícií. Tvorba projektu a prezentačné zručnosti Ročníkový výtvarný projekt môže mať podoby výstavy, prezentácie ( i počítačovej), inštalácie, filmu, animácie ap. Uplatnia sa v ňom všetky vyššie spomenuté aspekty umeleckej edukácie cez námetové okruhy. Dôraz sa kladie na vlastnú aktivitu žiakov. Zverejnením a dokumentáciou projektu získava škola materiál pre ďalšie rozvíjanie tohto predmetu - príklad, východisko, zdroj pre ďalšiu prácu. Osobnostný a sociálny rozvoj Predpokladaným výstupom je žiak, ktorý sa bude spolupodieľať na aktívnom prežívaní súvislostí, pestovaní komunikácie a schopnosti sebavyjadrenia cez médium umení. Poznámky Pri používaní elektronických médií (metodické rady Podnety fotografie, Podnety filmu a videa a Elektronické médiá) odporúčame triedu deliť na 2 skupiny. Predmet VV musí byť vyučovaný, vzhľadom na vyššie nároky znalosti médií a technológií, výlučne kvalifikovanými učiteľmi VV. V rámci tematického učebného plánu môže učiteľ edukačné témy zaraďovať do vyučovania v poradí a časovom rozpätí podľa vlastného uváženia.

13 Škola (názov, adresa ) Názov predmetu a skratka Časový rozsah výučby Ročník Názov ŠVP Názov ŠkVP Základná škola, Komenského 6, Stará Ľubovňa výtvarná výchova, VYV ŠVP 1 hodina týždenne, 33 hodín ročne ŠkVP 0 hodín týždenne, 0 hodín ročne Spolu 1 hodina týždenne, 33 hodín ročne siedmy Štátny vzdelávací program pre 2. stupeň základnej školy v Slovenskej republike ISCED 2 nižšie sekundárne vzdelávanie Ak sa má stať človek človekom, musí sa vzdelávať. Jan Amos Komenský Stupeň vzdelania ISCED 2 Dĺžka štúdia 5-ročná Forma štúdia denná Vyučovací jazyk slovenský Forma hodnotenia Metodický pokyn č. 22 / 2011 na hodnotenie žiakov ZŠ 1.CHARAKTERISTIKA PREDMETU Predmet výtvarná výchova (ďalej VV) v nižšom sekundárnom vzdelávaní plynulo nadväzuje na výtvarnú výchovu v primárnom vzdelávaní. Naďalej vychádza z autentických skúseností, získaných výtvarnou činnosťou z intenzívnych zážitkov dobrodružstva tvorby a sebavyjadrovania sa. Rozvíja osobnosť žiaka v úplnosti jej cítenia, vnímania, intuície, fantázie i analytického myslenia vedomých i nevedomých duševných aktivít. Vzhľadom na psychicky vývin zodpovedajúci veku, ustupuje spontánny prístup k vyjadrovaniu seba samého a vyjadrovaniu vonkajších podnetov. Väčšina žiakov v tomto období stráca svoju prirodzenú výrazovosť. VV sa musí podieľať na tejto transformácii. Ťažisko sebavyjadrovania sa, oproti primárnemu vzdelávaniu, prenáša na iné oblasti aktivity. Do vyučovania sú zaraďované prostriedky a činnosti, ktoré rozširujú možnosti poznávacieho procesu žiaka a dovoľujú mu naplniť jeho prirodzene ambície po vizuálnom vyjadrení skutočnosti, po poznávaní formálnej i obsahovej štruktúry sveta, po presnejšom zobrazení pozorovaných vzťahov, po vyššej technickej dokonalosti prejavu, po pluralite spôsobov vytvárania. Zapája sa koncepčné a konštrukčné myslenie, ktoré je uvádzané do vzťahu s myslením estetickým. Detskú spontánnosť ma postupne nahrádzať jej dospelý ekvivalent duchovná otvorenosť a sviežosť, spojená s pribúdaním vedomej tvorivej operatívnosti. Žiak reaguje na stále komplexnejšie podnety, reflektuje podnety prírodné, civilizačné i kultúrne. Zvyšujú sa jeho technické schopnosti, preto potrebuje vo výtvarnej výchove objaviť oblasť nových možností, zodpovedajúcich svojmu vývinu. Predmet v sebe zahrňuje okrem tradičných a nových výtvarných disciplín aj ďalšie druhy vizuálnych umení dizajn, fotografiu, architektúru, elektronické médiá a multimédiá. VV má potenciál integrovať niektoré poznatky a procesy z iných predmetov, pretože vo vizuálnom vyjadrovaní možno nachádzať analógie nielen s vyjadrovacími prostriedkami iných umení, ale aj s mnohými prírodnými javmi, fyzikálnymi a biologickými procesmi, matematickými postupmi. Preto môže VV vytvárať veľmi prospešnú spoločnú platformu aj pre zdanlivo vzdialené predmety a posilňovať medzipredmetové vzťahy. 2.CIELE PREDMETU Kognitívne ciele Poznávať jazyk vizuálnych médií jazykové prostriedky, základné kompozičné princípy, vybrané techniky a procesy vizuálnych médií. Rozumieť im a tak zvyšovať uvedomelosť reflexie vizuálnej kultúry.

14 Poznávať a vedieť pomenovať pôsobenie (výraz) umeleckých diel, svoj zážitok z nich. Poznať vybrané typické diela vizuálnej kultúry, reprezentujúce žánre a niektoré štýlové obdobia a iné kultúry. Cez vlastnú činnosť žiaka uvádzať k poznaniu a vedomej reflexii sveta vizuálnych znakov (multimédiá, reklama, výtvarné médiá, architektúra, dizajn), k vedomému používaniu zobrazovania a jeho kritickej selekcii. Senzomotorické ciele Vedome rozvíjať tvorivosť. Umožniť žiakovi vývoj od detského, spontánneho spôsobu vyjadrovania k vyjadrovaniu cieľavedomému, s dôrazom na vlastný prístup, vlastný názor a vkus. Naďalej rozvíjať a kultivovať vnímanie, predstavivosť a fantáziu, podporovať a podnecovať jeho nápaditosť a tvorivú sebarealizáciu, prekonávanie konvenčných schém a inovovanie naučených myšlienkových a zobrazovacích vzorcov. Prostredníctvom VV rozvíjať tvorivosť v jej základných, všeobecne uplatniteľných princípoch. Formovať a rozvíjať gramotnosť (zručnosti) žiaka v oblasti vyjadrovania sa výtvarnými prostriedkami prostredníctvom vybraných médií, nástrojov a techník. Socioafektívne ciele Formovať kultúrne a postoje. Vychovávať žiaka smerom k vytváraniu si primeraných kultúrnych postojov, názorov a hodnotových kritérií; cez zážitok aktívneho vyjadrovania a vnímania umeleckých diel uvádzať ho do poznávania hodnôt umenia a kultúry vo vzťahu k tradícii, ale na úrovni aktuálneho vnímania problematiky vyjadrovania sveta umením. Formovať celistvú osobnosť. Pristupovať k osobnosti žiaka v jej úplnosti rozvíjať cítenie, vnímanie, intuíciu, fantáziu, analytické myslenie a poznávanie, a taktiež formovanie a aktívne používanie zručností to všetko prostredníctvom činnostného a zážitkového vyučovania. 3.KĽÚČOVÉ KOMPETENCIE Žiak vo vybraných výtvarných činnostiach má dosahovať takú úroveň osvojenia výtvarných techník a postupov, že je schopný sám vytvoriť výtvarnú prácu ( artefakt ) podľa stanovených postupov. Má poznať jazyk vizuálnych médií, základné kompozičné princípy, vybrané techniky a procesy vizuálnych médií. Mal by im rozumieť, aby si zvyšoval uvedomelosť a vizuálnu kultúru, je potrebné formovať a rozvíjať gramotnosť v oblasti vyjadrovania sa výtvarnými prostriedkami. Žiak by mal mať základné poznatky o princípoch dada, neodada, akčnej maľby, poznať princípy a znaky renesančného umenia. Žiak sa má pokúsiť čítať umelecké dielo, má dokázať vyjadriť veku primerane postoje (vkus, názor, spolupráca, individualita) v oblasti vizuálnej kultúry. Vo výtvarnom vyjadrovaní je iniciatívny a tvorivý, uplatňuje vlastné nápady, je otvorený voči novým podnetom a experimentovaniu. 4.OBSAHOVÝ ŠTANDARD Obsah vyučovania VV tvorí sústava edukačných tém. Každá z tém zodpovedá riešeniu určitého výtvarného problému. Témy sú zoradené v metodických radoch. Metodický rad predstavuje riešenie príbuzných výtvarných problémov v priereze ročníkov vždy na úrovni zodpovedajúcej veku. Takéto zoradenie sleduje stupňovanie náročnosti pri štruktúrovaní osobnosti žiaka. Zoradenie edukačných tém v rámci jedného ročníka umožňuje učiteľovi sledovať motivačné nadväznosti, prípadne ich zgrupovať a tvoriť z nich edukačne projekty. Takto koncipovaná sieť edukačných tém predstavuje model, s ktorým môže učiteľ dynamicky pracovať podľa potreby preraďovať témy v časovom pláne jedného ročníka i medzi ročníkmi. Témy napĺňa konkrétnymi úlohami (zadaniami pre žiakov) učiteľ. Niektoré edukačné témy sú alternatívne. - výtvarný jazyk - poriadok a chaos, usporadúvanie prvkov v kompozícii - možnosti zobrazovania videného sveta - kreslenie priestoru, perspektíva - podnety výtvarného umenia dada, neodada, akčné umenie; renesančné umenie

15 - podnety fotografie fotografická reportáž, spájanie obrazov, tvorba deja, záznam akcie, performancie - podnety filmu a videa scenár, literárna príprava filmu a videa - podnety architektúry typ, funkcia a výraz stavby - podnety dizajnu dizajn výrobku, návrh úžitkového predmetu - podnety tradičných remesiel podnety krajčírstva / alt. podnety čipkárstva - elektronické médiá morfing, transformácie tvaru na iný tvar prostredníctvom softvéru / alt. transformácie tvaru na iný tvar prostredníctvom rozkresby, princípy morfingu - podnety hudby a literatúry / synestetické podnety vizuálna poézia, pokus o recitáciu - podnety rôznych oblastí poznávania sveta telo človeka, zvieraťa - tradícia a identita / kultúrna krajina rozprávky, príbehy legendy a história obce, regiónu spracované výtvarnou formou - škola v galérii / galéria v škole slovo a obraz 5. VÝKONOVÝ ŠTANDARD vo výtvarnej výchove je väčšina vedomostí získavaná a zároveň overovaná prostredníctvom praktických činností žiaka; časť vedomostí o výtvarnom umení a vizuálnej kultúre sa utvára počas motivačnej, expozičnej a diskusnej časti vyučovacej jednotky a je podporená vizuálnymi materiálmi (edukačné DVD, knihy, časopisy); Žiak má tiež získať tieto zručnosti a spôsobilosti : - zvládnuť základy proporčnej stavby zobrazovaného predmetu, usporadúvať prvky v kompozícii, vedieť rozlíšiť poriadok a chaos - vedieť zobraziť priestor, zvládnuť základy perspektívy, poznať druhy perspektívy - analyzovať charakteristické prvky výtvarných smerov dada, neodada, akčné umenie, vedieť použiť jednotlivé postupy smerov vo vlastnej tvorbe - vytvárať pozitívny vzťah k umeleckým dielam ( čítanie umeleckého diela ) - analyzovať charakteristické prvky renesančného umenia - vybrať časť videnej skutočnosti za účelom zobrazenia záber (fotografia, film, komiks), spájať obrazy, vytvoriť reportáž, zachytiť dej, akciu - pripraviť scenár pre film, video - analyzovať typ, funkciu a výraz stavby - vedieť navrhnúť dizajn úžitkového predmetu - vytvárať pozitívny vzťah k tradičným remeslám, vedieť použiť jednotlivé prvky remesiel vo svojej tvorbe - uplatniť vo svojej tvorbe morfing, transformovať tvar na iný tvar prostredníctvom rozkresby - pokúsiť sa o recitáciu vizuálnej poézie - uplatniť vedomosti o proporčnosti ľudského tela, zachytiť proporcie tela zvieraťa, zobraziť telo v pohybe - upevňovať tradície, podporiť národnú hrdosť, príslušnosť k obci, regiónu prostredníctvom výtvarne spracovaných rozprávok, legiend, povestí, vo svojom vyjadrovacom procese spracovať charakteristické podnety zo svojho sociálneho prostredia - vo svojom vyjadrovacom procese spracovávať podnety z iných predmetov. 6. PEDAGOGICKÉ STRATÉGIE Učiteľ využíva metódy otázok a odpovedí, rozlišovania, experimentovania, pozorovania a určovania, analýzy, syntézy, dedukcie, pokusu, pozorovania. Vyučovacie hodiny môžu byť klasické v triede, má možnosť pracovať i v exteriéri, počítačovej učebni, multimediálnej učebni. Súčasťou predmetu VV je i návšteva galérií, výstav, kultúrnych podujatí, exkurzie. 7. UČEBNÉ ZDROJE Vo výtvarnej výchove je väčšina vedomostí získavaná a zároveň overovaná prostredníctvom praktických činností žiaka; časť vedomostí o výtvarnom umení a vizuálnej kultúre sa utvára počas

16 motivačnej, expozičnej a diskusnej časti vyučovacej jednotky a je podporená vizuálnymi materiálmi (edukačne DVD, knihy, časopisy); Ďalšími učebnými zdrojmi sú učebnice, knihy a časopisy o umení, technikách, edukačné DVD, elektronické médiá. 8. HODNOTENIE PREDMETU V súvislostiach civilizácie, v ktorej žijeme, hrá hodnotenie dôležitú úlohu. Predstavuje spätnú väzbu prostredia, ktorá symbolizuje jeho názor na kvalitu a význam hodnoteného faktu. Týmto aktom zároveň zaraďuje hodnotený fakt medzi veličiny, ktoré stojí za to hodnotiť, ktoré sú pre dané prostredie (spoločnosť) hodnotou. Proces hodnotenia je podstatnou súčasťou výchovy aj vzdelávania. Nehodnotenie predmetu môže znamenať v očiach žiaka i verejnosti, že ide o predmet, v ktorom nedochádza k budovaniu zásadných osobnostných hodnôt, predmet doplnkový, ktorý len dopĺňa dôležité formačné predmety. Výtvarná výchova na ZŠ je predmet, ktorý sa nenapĺňa realizáciou požadovaného programu (edukačnej úlohy), ale v ktorých je tento program len východiskom k samostatnému (tvorivému) výtvarnému vyjadrovaniu sa žiaka. Hodnotenie má v prvom rade funkciu pozitívne motivovať žiaka a usmerniť jeho osobnostný vývoj. Tu musí učiteľ brať ohľad na jeho schopnosti, nadanie, ambície a vkus. Pri hodnotení žiaka má prednosť porovnávanie jeho výkonu s jeho predchádzajúcimi výkonmi a s nastavenými kritériami pre porovnávanie s výkonmi iných žiakov. Až v druhom rade je teda hodnotenie porovnaním v rámci skupiny žiakov (triedy). Nehodnotíme teda len (alebo v prvom rade) výsledok činnosti (vytvorený artefakt), ale celý proces a prístup žiaka v rámci tohto procesu. Forma hodnotenia Ťažiskovou formou hodnotenia je osobný rozhovor so žiakom, v ktorom učiteľ žiakovi poskytne citlivú, veku primeranú, analyticky podloženú spätnú väzbu o rôznych aspektoch jeho činnosti. Vo vzájomnej komunikácii má žiak možnosť klásť otázky alebo zdôvodniť svoj prístup. Túto formu odporúčame príležitostne kombinovať aj so sebahodnotením žiaka. Nevyhnutnou formou hodnotenia je aj škálovanie formou známok. Hodnotíme škálou od 1 do 5. Nie je nutné známkovať každú prácu a každý výkon žiaka. Je na voľbe učiteľa, ktoré úlohy bude hodnotiť, aby poskytli žiakovi i prostrediu dostatočný obraz o jeho kvalitách a vývoji. Odporúčame však, aby žiak bol hodnotený z úloh v rámci rozličných metodických radov (prierezových tém ), aby bola vyváženosť výkonu žiaka, nakoľko môžu byť rozdiely vzhľadom na rôznorodosť záujmov a schopností žiakov. Kritériá hodnotenia Učiteľ má brať ohľad na to, že výtvarný prejav súvisí s fantáziou, sebaprojekciou, záujmami a intímnym svetom žiaka a že toto hľadisko sa bude prejavovať aj v jeho riešení výtvarných úloh iniciovaných učiteľom. Preto sa pri hodnotení musí vyvarovať paušálnych súdov a šablónovitých kritérií, ktoré by sa mohli necitlivo dotknúť osobnostného zamerania žiaka. Uprednostňujeme osobný, diferencovaný prístup. Výsledok výtvarnej činnosti je síce dôležitý, u žiaka naň vzniká obyčajne citová väzba spokojnosť dieťaťa s vlastným výkonom, čo ho následne motivuje pre ďalšiu výtvarnú prácu a udržiava jeho záujem o sebavyjadrovanie. Je teda potrebné, aby učiteľ k nemu zaujímal stanovisko. Okrem neho treba hodnotiť, a niekedy aj uprednostniť, proces výtvarných činností, pretože práve v rámci tohto procesu dochádza k formácii osobnosti žiaka a k získavaniu kompetencií. Učiteľ u žiaka hodnotí, primerane veku: a) priebeh vytvárania postojov b) priebeh získavania zručností a spôsobilostí: c) priebeh získavania vedomostí: d) schopnosť realizácie výsledného artefaktu.