NÁSTROJE EVALVÁCIE A AUTOEVALVÁCIE VO VYUČOVACOM A VÝCHOVNOM PROCESE

Transkript

1 NÁSTROJE EVALVÁCIE A AUTOEVALVÁCIE VO VYUČOVACOM A VÝCHOVNOM PROCESE (PAV1, IJP v Levoči, október - november 2015, PaedDr. Ján Dravecký, PhD.) Úvod Hodnotenie vyučovacieho procesu a jeho výsledkov má významný vplyv na jeho kvalitu. Učiteľovi umožňuje poznať, aké je úspešné jeho pôsobenie, do akej miery plní ciele vyučovania, ako efektívne využíva prostriedky vzdelávania (metódy, formy, didaktickú techniku). Žiakovi poskytuje hodnotenie dôležité informácie o vlastnom postupe v učení, má význam pre motiváciu žiaka k učeniu. Hodnotenie je vyjadrením výsledkov vyučovania a učebnej činnosti žiaka vo vzťahu ku plánovanému cieľu. Pokiaľ je vyučovanie zamerané viac na osvojovanie vedomostí, hodnotenie sa zameriava na výkon žiaka, na stav jeho vedomostí (rozsah, trvácnosť, porozumenie, aplikácia). Pokiaľ je vyučovanie zamerané na celkový rozvoj osobnosti žiaka, hodnotenie sleduje predovšetkým činnosti žiaka, jeho úsilie, vôľu, vytrvalosť, zručnosti... Kvalita je nejednoznačný pojem, ktorý má viacej významov. Najstaršia definícia pojmu "kvalita" sa prisudzuje Aristotelovi, podľa ktorého slovom kvalita ľudia vyjadrujú, ako im slúžia výrobky, ktoré si vymieňali na trhu. Podľa Výkladového slovníka anglického jazyka má slovo kvalita tieto dva základné významy: a) stupeň, miera (najmä vysoký stupeň) dobroty, hodnoty, ceny b) niečo, čo je typické, čo odlišuje človeka alebo vec V súčasnosti prevláda užívateľské chápanie pojmu kvalita. O tom, či je výrobok kvalitný rozhoduje zákazník. Výrobky, o ktoré nemá zákazník záujem, sú podľa zákazníckeho chápania nekvalitné. Podľa normy ISO 9000 pojem kvalita zahŕňa všetky znaky produktu, ktoré požaduje zákazník a pojem manažérstvo kvality znamená, že organizácia je riadená tak, aby jej produkty zodpovedali požiadavkám zákazníkov. Podmienkou na zabezpečenie permanentných inovácií stále kvalitnejších výrobkov a služieb je kvalitné vzdelanie. Väčšina politikov, národohospodárov, sociológov, prognostikov a expertov z rôznych oblastí vedy a techniky sa zhoduje v názore, že budúcnosť národov, štátov, ľudstva závisí od kvality vzdelávania. Vyhlásenia Rady Európy zdôrazňujú, že kvalita vzdelávania sa má stať jedným z rozhodujúcich cieľov všetkých druhov a typov škôl a že kvalita vzdelávania musí byť zabezpečená na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach vzdelávania. 1

2 V školstve sa pojem kvalita vzťahuje na niekoľko prvkov, najmä na: a) vzdelávací systém - ide o kvalitu vzdelávacieho systému v štáte (jeho ciele, filozofia, obsah vzdelávania, štruktúra systému, princípy riadenia a financovania...) Pre zisťovanie kvality vzdelávacieho systému v určitom štáte je veľmi potrebné medzinárodné porovnávanie prostredníctvom medzinárodných výskumov (PISA, TIMSS a pod.). b) škola / školské zariadenie - každá škola by mala mať vypracovaný svoj vlastný systém manažérstva kvality, ktorý by sa vzťahoval na všetky procesy prebiehajúce v škole / školskom zariadení a na všetkých zamestnancov školy / školského zariadenia. c) vyučovací proces / výchovný proces - vyučovací proces je najdôležitejší zo všetkých procesov na škole (výchovný proces v školskom zariadení). Jeho kvalita je rozhodujúcim prvkom aj pre kvalitu školy / školského zariadenia. Kvalitu vyučovacieho procesu vo vyučovacích predmetoch ovplyvňuje učiteľ, resp. skupina učiteľov. d) učenie sa žiakov - kvalita učenia sa žiakov je vyvrcholením úsilia o kvalitu v školstve. Cieľom je, aby si žiaci osvojili racionálne spôsoby učenia sa, aby poznali svoj preferovaný učebný štýl a pri učení ho uplatňovali. Výsledkom má byť žiak, ktorý preberie zodpovednosť za svoje učenie, ktorý vie riadiť svoje učenie v škole aj mimo školy, po skončení školy. Ak sa zistia neuspokojivé výsledky vyučovania a až potom sa začne robiť náprava, býva to zvyčajne neskoro. Oveľa účinnejšie je nedostatkom predchádzať, ako ich dodatočne naprávať. Preto sa odporúča sústrediť pozornosť na kvalitu vyučovacieho procesu. Učitelia by mali poznať najnovšie informácie, trendy, inovácie z oblasti pedagogiky, psychológie, metodiky vyučovania jednotlivých predmetov a tieto inovácie vo vyučovacom procese aplikovať. Učitelia by mali permanentne realizovať: vnútornú spätnú väzbu - smerom k žiakom (aby žiaci vedeli, či to čo robia, robia správne) vonkajšiu spätnú väzbu - smerom k učiteľovi, aby učiteľ vedel, či žiaci robia to, čo robiť majú, či to robia správne V podstatne väčšej miere je preto potrebné realizovať hodnotenie, ktorého cieľom nie je klasifikácia, ale zistenie, či sa žiaci správne učia, či sa pravidelne, systematicky učia, či chodia radi do školy, či sa v škole príjemne cítia, aká je úroveň osvojenia vedomostí a zručností. Evalvácia a autoevalvácia Proces hodnotenia v zmysle zisťovania efektivity zvolených postupov pre fungovanie systému sa v odbornej literatúre nazýva evalvácia. Evalváciu chápeme ako 2

3 proces systematického a pravidelného zhromažďovania informácií a ich analýzu podľa vopred určených pravidiel. Jej výsledok by mal byť využitý pre ďalšie rozhodovanie a plánovanie. Všeobecne môžeme povedať, že cieľom evalvácie je overiť a zlepšiť kvalitu. Švec, Š. definuje evalváciu (vyhodnocovanie a vyhodnotenie) ako proces alebo výsledok objektívneho posudzovania hodnoty, kvality a efektívnosti cieľových programov, výsledkov, prostriedkov, podmienok, kontextov a iných stránok a aspektov rôznych systémov vzdelávania v školstve a v ostatných organizačných štruktúrach vyučovania a výchovy mimo vyučovania. Evalvácia je podmienkou účinného riadenia, zdokonaľovania a rozvoja celého školského systému tej ktorej krajiny. Ak chceme školy hodnotiť komplexne, je nevyhnutné chápať evalváciu ako vzťah k celkovému fungovaniu školy, efektivite a účinnosti, v ktorom sa zameriavame na kľúčové otázky práce školy čo škola robí, ako to robí a aké výsledky škola dosahuje. Cieľom evalvácie nie je len efektivita (dosahovanie určitého výkonu), ale aj eficiencia (zlepšenie prebiehajúcich procesov). Evalvácia má formatívnu a sumatívnu funkciu. Formatívna funkcia spočíva v hodnotení procesov školského vyučovania alebo mimoškolského vzdelávania; výsledkom má byť zlepšenie úrovne kvality priebehu procesov vzdelávania. Sumatívna funkcia evalvácie spočíva v hodnotení kvality a účinnosti práce žiakov a učiteľov školy na konci realizácie programových projektov (tematického celku, polroka, ročníka, stupňa vzdelania). Autoevalvácia je procesom systematického hodnotenia vytýčených cieľov a preverovania, či dosiahnuté výsledky zodpovedajú predstavám danej školy. Ciele autoevalvácie si škola určuje na základe požiadaviek, ktoré vyplývajú z jej potrieb. Pomáha škole objavovať oblasti, ktoré je možné zlepšiť resp. zlepšovať kvalitu a na druhej strane umožňuje dosiahnutý stav kvalitu preukázať. Sebahodnotením škola posudzuje vlastnú výkonnosť, odkrýva kritické oblasti vo svojej odbornej činnosti. Autoevalvácia školy je jednou z povinných oblastí vnútorného systému hodnotenia a kontroly, ktoré si školy majú vypracovať v rámci svojich školských vzdelávacích programov s cieľom zvyšovania kvality výchovno-vzdelávacej činnosti. Školám sa odporúča v rámci autoevalvácie pravidelne monitorovať: podmienky na vzdelávanie priebeh vzdelávania úroveň podpory žiakov (problémoví, mimoriadne nadaní žiaci) výsledky vzdelávania riadenie školy a úroveň výsledkov práce školy Okrem uvedených odporúčaných oblastí si môžu školy stanoviť i ďalšie oblasti hodnotenia kvality školy, ktoré môžu napr. užšie špecifikovať. K naplneniu efektívnej autoevalvácie si musia školy sformulovať evalvačné ciele jednotlivých oblastí, kritériá, nástroje a časový plán autoevalvačného procesu. 3

4 Povinnosť vypracovať hodnotiace správy o výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti a podmienkach pre výchovu a vzdelávanie ukladá školám vyhláška MŠ SR č. 9/2006 Z. z. o štruktúre a obsahu správ o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach škôl a školských zariadení. Uvedená vyhláška ustanovuje čo má správa obsahovať, ktoré indikátory kvality má škola hodnotiť. Okrem kvantifikačných ukazovateľov (počty žiakov a zamestnancov, výsledky klasifikácie žiakov, údaje o projektoch do ktorých bola škola zapojená, údaje o vzdelávaní pedagogických zamestnancov, údaje o hmotnom a finančnom a priestorovom zabezpečení školy) má škola hodnotiť aj úroveň plnenia cieľov, ktoré si stanovila v koncepčnom zámere svojho rozvoja, má uviesť oblasti, v ktorých dosahuje dobré výsledky a oblasti, v ktorých sú nedostatky, hodnotí výsledky pri príprave žiakov na budúce povolanie. Môže uviesť voľnočasové aktivity, úroveň spolupráce s rodičmi, s ďalšími fyzickými a právnickými osobami. Aby bolo hodnotenie objektívne a úplné, mala by škola venovať veľkú pozornosť metódam a nástrojom evalvácie / autoevalvácie. Tie majú zaručiť kvalitu, objektivitu a vysokú validitu 1 a reliabilitu 2 získaných informácií. Metódy a nástroje evalvácie Exploračné metódy 3 získavania údajov na hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania môžeme deliť podľa toho, na akej úrovni sa používajú: na úrovni žiaka, školy, vzdelávacieho systému. Ich aplikáciou získavajú školy informácie o svojich pozitívach a nedostatkoch, odhaľujú a pomenúvajú konkrétne príčiny daného stavu, hľadajú nové, účinné postupy pre jeho zlepšenie. Kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu a jeho výsledky, ako i podmienky personálne, materiálne, organizačné, psycho-hygienické si škola môže zisťovať pomocou súboru metód, ktoré jej poskytujú informácie a údaje kvalitatívneho a kvantitatívneho charakteru. Uvádzame metódy, techniky a nástroje, ktoré môže škola využiť v procese vlastného hodnotenia. Niektoré z nich sa môžu bežne použiť aj v rámci výučby a pri riešení problémov. Hodnotiace nástroje je možné vzájomne kombinovať, aby bol výsledok čo najpresnejší. Analýza dokumentácie školy. Na základe analýzy dokumentácie školy sa získavajú informácie, ďalej sa triedia a hodnotia v závislosti od problému, ktorý sa má riešiť. Napríklad analyzujú sa výsledky hodnotiacej správy školy, zápisnice z pedagogických rád, výsledky súťaží, olympiád, atď. 1 validita (správnosť, platnosť) - ukazovateľ, ktorý odpovedá na otázku, či meriam a hodnotím to, čo merať a hodnotiť mám a chcem 2 reliabilita - je ukazovateľ presnosti a spoľahlivosti (ak viackrát meriam ten istý objekt - indikátor kvality - a získam rovnaké výsledky, potom meranie je reliabilné) 3 exploračné metódy - exploráciou sa rozumie vyšetrovanie kladením otázok. Zaraďujeme tu: rozhovor, radený rozhovor a dotazník. Je to priama alebo sprostredkovaná interakcia medzi skúmaným jedincom a diagnostikom, ktorá sa realizuje pomocou otázok a odpovedí, či riešením problémov formou ústnej, posunkovej alebo písanej komunikácie. 4

5 Analýza edukačných produktov. Táto metóda je zameraná na skúmanie písomných a výtvarných prác žiakov, výpovedí rodičov i učiteľov o žiakoch, učebné plány, učebné osnovy, učebnice, štatistiky, legislatívne dokumenty, ekonomické a iné správy o školstve. Anketa. Ide o vyšetrovanie, ktoré skúma mienku respondentov (učiteľov, žiakov, rodičov) o konkrétnych javoch. Účastníci sa do neho zapájajú na základe vlastného rozhodnutia, záujmu a aktivity. Brainstorming. Metóda, ktorej sa tiež hovorí "burza nápadov", vedie k rozvoju tvorivého myslenia a využíva sa pri riešení konkrétneho problému. Má tieto záväzné fázy postupu: o vymedzenie problému o bleskové a razantné návrhy na riešenie problémov o zápis návrhov (pozor, návrhy by nemali byť posudzované, len zapísané) o prestávka na utriedenie myšlienok o vyhodnocovanie nápadov o diskusia nad ich využitím a praktickou realizáciou Dielňa (Workshop). Aktívne pracovné stretnutie organizované za konkrétnym účelom. Účastníci (učitelia, rodičia, žiaci, atď.) tu spoločne riešia konkrétne problémy a vzájomne si pomáhajú pri plnení úloh. Diskusia. Táto metóda sa používa na výmenu názorov a nápadov, na objasnenie stanovísk a hľadanie kompromisov pri riešení problémov. Je dobré, keď sa na diskusii na danú tému zúčastňuje čo najväčší počet odborníkov. Postup pri vedení diskusie: o zabezpečiť uvoľnenú atmosféru o uviesť hlavný účel diskusie, tému diskusie o vymedziť hranice diskusie o povzbudzovať účasť všetkých členov o pridržiavať účastníkov pri téme o často sumarizovať prediskutované o používať audiovizuálne pomôcky o opakovať dosiahnuté závery o objasniť, čo diskusia priniesla Dotazník. Tvorí ho sústava dopredu pripravených a starostlivo formulovaných otázok, ktoré sú premyslene zoradené a na ktoré respondent odpovedá písomne. Dotazníky pripravené neodborne majú veľmi malú výpovednú hodnotu. Mapovanie mysle. Grafické stvárnenie riešeného problému. Doprostred listu papiera zapíšeme podstatu problému, a potom postupujeme systematicky jedným smerom a značíme si všetko, čo nám v súvislosti s problémom prichádza na myseľ. Zhromaždené poznámky potom môžeme spracovať do podoby jednotlivých nápadov a ich vzájomných vzťahov. Pozorovanie. Cieľavedomé, plánovité a sústavné vnímanie javov a procesov, ktoré smeruje k odhaleniu podstatných súvislostí a vzťahov sledovanej 5

6 skutočnosti. V pedagogickej praxi sa najviac využíva pozorovanie vo forme tzv. hospitácie. Projektívne metódy. Medzi tieto metódy patria rôzne kresby a hry, z ktorých získavame informácie o pocitoch, dojmoch a názoroch zúčastnených osôb. Napríklad "Obrázok školy" sa uplatňuje pri hodnotení vnímania školského klímy žiakov. Ďalším príkladom je "metóda voľného písania". Účastníci tejto tímovej metódy majú k dispozícii ceruzku a papier a v rámci časového limitu 2-3 minút píšu bez premýšľania na zadanú tému. Po uplynutí daného časového úseku sa s týmito myšlienkami ďalej pracuje napríklad vo dvojiciach či skupinách. Sú podkladom pre ďalšie spracovanie. SWOT analýza. Je technika strategickej analýzy, založená na zvažovaní vnútorných faktorov a zároveň faktorov z okolitého prostredia školy. Konkrétne sa jedná o faktory naznačené názvom analýzy: o Prednosti (Strengths) - pozitívne vnútorné podmienky, ktoré umožňujú organizáciu získať prevahu nad konkurentmi. o Nedostatky (Weaknesses) - negatívne vnútorné podmienky, ktoré môžu viesť k nižšej organizačnej výkonnosti. o Príležitosti (Opportunities) - súčasné, alebo budúce podmienky v prostredí, ktoré sú priaznivé súčasným alebo potenciálnym výstupom organizácie. o Hrozby (Threats) - súčasné alebo budúce podmienky v prostredí, ktoré sú nepriaznivé súčasným alebo budúcim výstupom organizácie. STEEP analýza (analýza všeobecného prostredia). Hodnotí kontext, popisuje faktory, ktoré ovplyvňujú činnosť školy. Na hodnotenie sa používa päť hľadísk: o sociálne a demografické o technické a technologické o ekonomické o politické o ekologické Školský časopis. Tento "nástroj" je dobrým spôsobom komunikácie medzi účastníkmi väčšiny procesov, ktoré na škole prebiehajú. Je veľmi vhodnou spätnou väzbou. Jednou z možností je umiestniť na nástenku školského časopisu schránku na otázky, kam môžu všetci vhadzovať svoje otázky a pripomienky k dianiu na škole. Reakcia na tieto otázky sa potom vytlačí do školského časopisu. Schránka na otázky môže byť využitá aj samostatne bez školského časopisu, kedy odpovede na otázky anketárov sa umiestňujú priamo na nástenku. Foto - hodnotenie. Pri tejto metóde sú oslovené skupiny účastníkov (žiakov, učiteľov...), aby pomocou fotoaparátu zdokumentovali, čo sa im v škole páči a čo nepáči. Z týchto materiálov sa potom vytvorí "katalóg silných a slabých stránok školy". Môže sa vytvoriť aj výstava fotografií, ktorá môže priniesť nové názory a podnety od ďalších pozorovateľov. 6

7 Technika "Temné miesta". Táto technika je zaujímavou metódou na zistenie miest, ktoré nie sú využívané alebo sa na ne zabúda. Ich zmapovanie vedie k efektívnemu využívaniu priestoru. Všetci účastníci tejto techniky do plánu objektu zakresľujú svoje cesty počas dňa. Touto metódou sa zistí, ktoré miesta sú nevyužité, kde sú nové príležitosti. Spätná väzba. Je metódou, pomocou ktorej sa hodnotia nielen výkony, ale aj sociálne kompetencie ľudí. Jedná sa o dotazníky so zameraním na sebahodnotenie, hodnotenie kolegov aj vedenia školy. Umožňuje zmapovať kvalitu ľudského kapitálu školy. Benchmarking. Je zaujímavou metódou, ktorú školy môžu využiť pri hodnotení kvality vzdelávania. Spočíva v porovnávaní a meraní vlastnej organizácie so špičkovými organizáciami za účelom definovať ciele zlepšovania vlastných aktivít. Ak by sa táto komparatívna metóda, vychádzajúca z princípu učiť sa od najlepších, vykonávala zámerne a systematicky, určite by pomohla k dosiahnutiu trvalých zlepšení práce školy. Metóda fókusových skupín. Fókusová skupina je kvalitatívna metóda, akési interview, ktorého cieľom je vyprodukovať/ získať určitý druh informácií. Je to exploračná technika, spájajúca menší počet osôb, ktoré sú vedené moderátorom, ktorý má viesť a usmerňovať diskusiu. Moderátor (riaditeľ, učiteľ) využíva vopred pripravenú osnovu skupinového interview, aby diskusia zostala zameraná na tému a účastníci (učitelia, rodičia, žiaci) rozprávajú slobodne a spontánne o témach, ktoré ich zaujímajú, ktoré im boli vopred oznámené. Mikrovyučovacia analýza. Teoretickým východiskom mikroanalýzy je teória tvorivo-humanistickej výchovy. Jej pozitívom je sledovanie konkrétneho správania učiteľa a žiakov s dôrazom na zaznamenanie množstva podnetov na rozvoj najvyšších poznávacích funkcií, najmä hodnotiaceho myslenia a tvorivosti. Analyzuje sa najmä činnosť pedagóga, lebo on uskutočňuje proces edukácie. Metodický postup pri mikroanalýze: o základom je rozhodnutie učiteľa, že chce pomocou mikrovyučovacích analýz poznať proces edukácie; o podrobne sa oboznámi s metodikou a technikami analýz; o zváži si, čo chce sledovať široký záber mnohých aktivít, alebo len niektoré čiastkové veci; o zvolí si techniku zaznamenávania údajov, napr. nahrávanie na video; o zvolí si analytickú schému záznamový hárok; o zváži rozsah vyučovacej hodiny, typ hodiny; o prepíše dianie z hodiny do protokolu; o zváži spätnú väzbu; o učiteľ získa poznatky pre vlastnú potrebu, uvažuje o zlepšeniach, využíva ich na sebareflexiu. Ďalšie cenné informácie pre systematické vlastné hodnotenie môže škola získavať: 7

8 z hodnotenia a klasifikácie žiakov zo sebahodnotenia žiakov zo sebahodnotenia učiteľov z podujatí organizovaných pre verejnosť (napr. počet účastníkov, zápisy do knihy návštev...) z porovnávacích testov z hodnotenia ŠŠI z portfólia učiteľov, žiakov i školy z úspechov v súťažiach z rozboru ponuky záujmovej činnosti 8

9 Použitá literatúra: BAĎURÍKOVÁ, Z.: Kvalita materskej školy a možnosti jej posudzovania. In Predškolská výchova, roč. LX, č. 5, s HANDZELOVÁ, J.: Autoevalvácia škôl. In Pedagogické rozhľady, roč. 15, č. 2/2006, s ,ISSN NEZVALOVÁ, D.: Pedagogická evaluace ve škole. In Učitelské listy, č , Příloha pro ředitele s. I IV PAVLOV, I.: K otázke autoevalvácie kvality školy. In Systém kvality vzdelávania, príspevky z vedeckej konferencie Cesty k zabezpečeniu systému kvality vzdelávania, Budmerice mája s ŠVEC, Š Základné pojmy v pedagogike a andragogike. 2. rozšírené vydanie, Bratislava: IRIS. 318 s. ISBN ZELINA, M.: Kvalita školy a mikrovyučovacie analýzy. Bratislava: OG Vydavateľstvo Poľana, spol. s r. o. 148 s. ISBN TUREK, I.: Didaktika. Iuira Edition : Bratislava, 2008, s VALIŠOVÁ, A. - KASÍKOVÁ, H. a kol.: Pedagogika pro učitele. Grada : Praha, 2007, s GIRMANOVÁ, L. a kol: Nástroje a metódy manažérstva kvality. TU v Košiciach : Košice, In: 9