Porovnanie výsledkov IQ (test SON- R 2 1/2-7) a GHS (Göppingen - hrubé skóre) vo vzťahu k subjektívnym faktorom správania Dagmar Kopčanová VÚDPaP Bratislava kopcanova@vudpap.sk V prvej polovici roka 2008 sme v súvislosti so sledovaním úrovne školskej zrelosti uskutočnili na jednej vybranej bratislavskej škole výskum detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Výskumu sa zúčastnili deti jednej z bratislavských základných škôl, zapísané do l. ročníka pre školský rok 2008/2009. Počas individuálneho testovania sme správanie každého žiaka pozorovali a zaznamenávali v charakteristikách: motivácia, koncentrácia, spolupráca, porozumenie a na štyroch úrovniach : 1=dobrá 2=premenlivá 3=priemerná 4= slabá. Cieľ výskumu: skúmať mieru vplyvu subjektívnych faktorov správania (motivácia, koncentrácia, spolupráca, porozumenie) na výkony detí predškolského veku. Výskumná vzorka: 27 detí v predškolskom veku, zapísaných do I. ročníka ZŠ, pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia Základná hypotéza Predpokladáme, že subjektívne faktory (motivácia, koncentrácia, spolupráca, porozumenie) sa môžu rôznou mierou významnosti podieľať na výkonoch detí v neverbálnom teste SON- R 2 1/2-7 (SON IQ) ako aj Goppingenskom teste školskej zrelosti (GHS). Použité metódy a) Göppingen - najznámejšia screeningová metóda zisťovania úrovne školskej zrelosti, používaná v pedagogicko-psychologických poradniach už takmer štyri desaťročia. b) SON-R 2 1/2-7 Individuálny neverbálny test určený deťom predškolského veku a na začiatku školskej dochádzky, prostredníctvom ktorého je možné určiť úroveň kognitívnych schopností detí v predškolskom, resp. ranom školskom veku. c) štatistické metódy: parametrický t- test a neparametrický Mann-Whitneyho test. Dichotomizácia hodnôt subjektívnych faktorov Pri skúmaní výsledkov detí zo sociálne znevýhodneného prostredia nás zaujímalo, či subjektívne faktory: motivácia, koncentrácia, spolupráca a porozumenie, ktoré sme pozorovali počas vyšetrenia detí, môžu mať nejaký vplyv na dosiahnuté skóre IQ v SON-R 2 1/2-7 a GHS (výsledok hrubých skóre v teste školskej zrelosti Göppingen). Vzhľadom na nízky počet meraní ( 4) sme dichotomizovali vyššie uvedené hodnoty - úrovne faktora tak, že 2=1 a 3=4, čím sme získali dichotomizované hodnoty. IQ a GHS sme 1
dichotomizovali tak, že pomocou procedúry RANK sme vytvorili vysokú úroveň a nízku úroveň, s tým, že ordinalizácia prebehla vo vzostupnom (ascended) poradí, čo znamená, že 1=nízka úroveň IQ alebo GHS a 4= úroveň IQ alebo GHS. Pre prezentačné účely sme ponechali iba popisky úrovní. Takto transformované faktory sme použili pre testovanie rozdielov parametrickým t testom a neparametrickým Mann-Whitneyho testom. Motivácia Porovnanie priemerných skór IQ SON a GOP podľa motivácie Motivácia N AM SD t-hodnota Sig.testu U-hodnota Exact Sig. IQ SON 24 67,79 13,56 3 56,33 1,15 1,438 0,163 17,000 0,162 GHS 24 46,54 12,91 3 38,33 9,02 1,060 0,299 18,000 0,187 Rozdiely priemerných skór IQ a GHS podľa faktora motivácia sú štatisticky nevýznamné na hladine (p < 0.05). Použitým výskumným usporiadaním možno vysvetliť pre IQ SON-R 2 ½-7 iba 7,64 % variability a pre GHS 4,30 % variability. Opisné štatistiky IQ SON podľa motivácie 7 67,79 6 56,33 5 2 13,56 1,15 2,77 0,67 2
Opisné štatistiky GOP podľa motivácie 5 46,54 45,00 38,33 35,00 25,00 2 12,91 15,00 5,00 9,02 2,64 5,21 Koncentrácia Porovnanie priemerných skór IQ SON a GOP podľa koncentrácie Koncentrácia N AM SD t-hodnota Sig.testu U-hodnota Exact Sig. IQ SON 13 74,15 12,95 14 59,43 9,25 3,421 2 27,500 1 GHS 13 53,08 9,24 14 38,71 11,64 3,533 2 32,000 3 Rozdiely medzi nízkou a vysokou úrovňou faktora koncentrácie sú štatisticky významné na hladine významnosti (p < 0.01). Opisné štatistiky IQ SON podľa koncentrácie 8 74,15 7 59,43 6 5 2 12,95 9,25 3,59 2,47 3
Použitým výskumným usporiadaním možno vysvetliť pre IQ SON-R 2 ½-7 31,88% variability a pre GHS 33,30% variability. Opisné štatistiky GOP podľa koncentrácie 6 53,08 5 38,71 2 9,24 11,64 2,56 3,11 Spolupráca Porovnanie priemerných skór IQ SON a GOP podľa spolupráce Spolupráca N AM SD t-hodnota Sig.testu U-hodnota Exact Sig. IQ SON 21 69,38 13,31 6 56,50 7,34 2,254 0,033 25,000 0,026 GHS 21 48,52 11,11 6 35,50 13,53 2,418 0,023 25,500 0,026 Rozdiely medzi nízkou a vysokou úrovňou faktora spolupráce sú štatisticky významné na hladine významnosti (p < 0.05). Použitým experimentálnym usporiadaním - v našom prípade výskumným usporiadaním- možno vysvetliť pre IQ SON 16,89% variability a pre GHS 18,95% variability. Opisné štatistiky IQ SON podľa spolupráce 7 69,38 56,50 6 5 2 13,31 7,34 2,90 3,00 4
Opisné štatistiky GOP podľa spolupráce 5 48,52 45,00 35,50 35,00 25,00 2 15,00 11,11 13,53 5,00 2,42 5,52 Porozumenie Porovnanie priemerných skór IQ SON a GOP podľa porozumenia Porozumenie N AM SD t-hodnota Sig.testu U-hodnota Exact Sig. IQ SON vysoké 20 70,50 12,91 nizké 7 55,14 5,70 3,016 6 16,000 2 GHS vysoké 20 50,10 10,29 nizké 7 32,86 10,19 3,825 1 15,000 1 Rozdiely medzi nízkou a vysokou úrovňou faktora porozumenia sú štatisticky významné na hladine významnosti (p < 0.01). Použitým výskumným usporiadaním možno vysvetliť pre IQ SON 26,67 % variability a pre GHS 36,91 % variability. Opisné štatistiky IQ SON podľa porozumenia 8 70,50 vysoké nizké 7 55,14 6 5 2 12,91 5,70 2,89 2,15 5
Opisné štatistiky dotazníka GOP podľa porozumenia 6 vysoké nizké 50,10 5 32,86 2 10,29 10,19 2,30 3,85 Závery Z uvedeného vyplynulo, že výsledky faktoru motivácia nie sú štatisticky významné na hladine (p < 0.05). Môžeme preto usudzovať, že motivácia nemá v tomto prípade významný vplyv na výšku výkonu, či už v teste SON- R, alebo teste školskej zrelosti Göppingen. Ako je zrejmé, deti zo sociálne znevýhodneného prostredia nepristupujú k úlohám, ktoré vyžadujú určitú mentálnu námahu s veľkou dávkou motivácie. Ani doma ich rodičia nemotivujú, preto deti pristupujú k úlohám zadaným v škole ľahostajne. Na druhej strane, faktor spolupráce je významný na hladine významnosti (p < 0.05) a faktory koncentrácia a porozumenie sú významné až na hladine významnosti (p < 0.01). Uvedené zistenia by sme mohli analogicky použiť aj pri hľadní ciest na skvalitnenie výkonov slabších žiakov v škole na vyučovaní, preto by bolo vhodné, aby učitelia: a) využívali viac pozitívnej motivácie a povzbudenia deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia, čím zabezpečia aj lepšiu vzájomnú spoluprácu medzi učiteľom a žiakom, b) viac dbali na udržanie dobrej koncentrácie a porozumenia pri vysvetľovaní a vnímaní učiva žiakmi, pretože práve tieto faktory sa významnou mierou podpisujú na výkone žiaka. Literatúra Dočkal,V.; Farkašová, E.; Kopčanová, D. Výkony rómskych detí v teste SON-R 2 1/2-7. In: Metanoia - harmónia človeka. 25. Psychologické dni, Trenčín. 7.- 9. 9. 2007. SPS, s.402-406. Tellegen, P. J.; Laros, J.; Kopčanová, D.; Farkašová, E.; Dočkal, V.: SON-R 21/2-7 Neverbálny test inteligencie. Testová príručka a slovenské normy. Praha: Testcentrum, 2008 (v tlači). Odkazy na internetu http://www.visualstatistics.net/spss%20workbook/lesson_8.htm http://www.une.edu.au/webstat/unit_materials/c6_common_statistical_tests/eta_square.html 6