ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Prešov 12Co/142/2014 8314201646 25.08.2015 JUDr. Roman Tóth ECLI:SK:KSPO:2015:8314201646.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: M. O., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXXX/X, E., zastúpeného advokátom JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD., Južná Trieda 28, Košice, proti žalovaným: 1/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, 2/ Slovenská republika, zast. Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, Štúrova, Bratislava - Staré Mesto, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 17.9.2014 č. k. 21C/21/2014-116, jednohlasne takto r o z h o d o l : O d m i e t a odvolanie žalovaného v 2. rade proti výroku rozsudku o zastavení konania proti žalovanému v 1. rade, o zamietnutí žaloby v časti náhrady škody 95,87 eur a náhrady nemajetkovej ujmy 1.000,- eur a o náhrade trov konania žalovanému v 1. rade. M e n í rozsudok súdu prvého stupňa a návrh žalobcu na zaplatenie náhrady škody 1.224,24 eur z a m i e t a. M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade tak, že žalovanému v 2. rade n e p r i z n á v a náhradu trov prvostupňového konania. N e p r i z n á v a žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. 21C/21/2014-116 zastavil konanie voči žalovanému v 1. rade Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.224,24 eur, a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd zamietol žalobu v časti o náhradu škody vo výške 95,87 eur a v časti o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.000,- eur. Žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy súdneho konania vo výške 1,10 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 44,02 eur, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovanému v 1. rade náhradu trov vo vzťahu k žalobcovi nepriznal. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa návrhom z 11.2.2014 domáhal náhrady škody 1.320,11 eur a náhrady nemajetkovej ujmy 1.000,- eur a trov konania titulom nezákonného rozhodnutia a to uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, ktorým začal trestné stíhanie a vznesené obvinenie za prečin výtržníctva podľa 364 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na

obvinenie za prečin výtržníctva podľa 364 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa 156 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z.. Návrh odôvodnil tým, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Humennom, Obvodné oddelenie Policajného zboru Humenné začalo trestné stíhanie a vznieslo obvinenie voči D. Q. pre prečin výtržníctva a ublíženie na zdraví. Právny zástupca žalobcu podal sťažnosť proti vznesenému uzneseniu. Okresný prokurátor v Humennom zamietol sťažnosť, pretože nie je dôvodná. Následne boli vykonané úkony v prípravnom konaní. Žalobca podal podnet na preskúmanie postupu vyšetrovateľa, pričom žalobca obdŕžal výzvu okresného prokurátora na súhlas na konanie o dohode o vine a treste. Okresný prokurátor dňa 1.3.2011 podal obžalobu za prečin výtržníctva. Okresný súd Humenné uznesením z 28.6.2011 postúpil vec Obvodnému úradu Humenné, lebo vec môže byť posúdená ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch (zákon č. 372/1990 Zb.). Podľa žalobcu mu vznikla škoda v súvislosti s rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Humennom uznesením o začatí trestného konania a vznesení obvinenia. Musel zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške 1.320,11 eur, pričom trestný čin, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, nespáchal. Nezákonné rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Humennom zakladá nárok na náhradu škody nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Osobou povinnou podľa žalobcu je Ministerstvo vnútra SR. Ministerstvo vnútra v zaslanej odpovedi o žiadosti o predbežné prerokovanie uviedol, že žiadosti nie je možné vyhovieť. Vznesenie obvinenia neznamená vyslovenie viny, ale ide len o úkon trestného konania. Vyšetrovateľ postupoval zákonom stanoveným postupom. Ministerstvom vnútra nebolo zistené žiadne pochybenie, ktoré by zakladalo uplatnený nárok na náhradu škody. Zákon v 3 striktne vymedzuje, za akých podmienok štát zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žiadne z rozhodnutí povereného príslušníka policajného zboru nebolo zrušené alebo nebolo vyhlásené za nezákonné príslušným orgánom. Žalobca s takýmto stanoviskom Ministerstva vnútra nesúhlasil a je toho názoru, že jeho nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy 1.000,- eur je dostatočne dôvodný. Tu poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 4Mdo 15/2009. Podaním z 11.4.2014 žalobca spresnil osobu žalovaného tak, že žalovanou je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. K nemajetkovej ujme uviedol, že sa jedná o psychickú traumu, ktorú mal žalobca z trestného stíhania, pričom bol stíhaný za niečo, čo neurobil. Žalobca je presvedčený o tom, že požadovaná výška nemajetkovej ujmy je niekoľkonásobne nižšia ako by mohol žiadať. Na pojednávaní 29.4.2014 (č. l. 49 spisu) uviedol, že za Slovenskú republiku koná Ministerstvo vnútra SR a nie Ministerstvo spravodlivosti, ktoré uviedol omylom. Uznesením z 29.4.2014 súd pripustil do konania na strane žalovaného ako žalovaného v 2. rade Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom vnútra SR. Žalovaný v 2. rade uviedol, že orgánom procesne spôsobilým konať za Slovenskú republiku je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky podľa novely zákona č. 412/2012 Z.z. týkajúce sa zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.1.2013. Nakoľko novela neobsahuje prechodné a záverečné ustanovenia, nemôže dôjsť k spätnej retroaktivite. Pasívne legitimovaným je Slovenská republika s tým, že novela rieši otázku procesne spôsobilého orgánu konať za Slovenskú republiku. Žalovaný v 2. rade tak namietal nedostatok procesnej spôsobilosti Ministerstva vnútra konať vo veci a príslušný ústredný orgán príslušný konať za Slovenskú republiku je Generálna prokuratúra SR. Podaním z 19.8.2014 žalobca zobral žalobu späť voči žalovanému v 1. rade. Keďže žalobca v konaní zobral žalobu späť proti žalovanému v 1. rade (Ministerstvo vnútra SR), súd pre toto späťvzatie žaloby zastavil konanie proti žalovanému v 1. rade postupom podľa 96 ods. 1, 2 a 3 O.s.p.. Okresný súd Humenné uznesením z 28.6.2011 sp. zn. 3T/18/2011 trestnú vec žalobcu pre skutok kvalifikovaný prečinom výtržníctva podľa 364 ods. 1 písm. a/ postúpil Obvodnému úradu Humenné, lebo môže byť posúdená ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Keď proti tomuto uzneseniu dal sťažnosť okresný prokurátor, Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 1To/92/2011 sťažnosť zamietol. Súd konštatoval, že pri takejto žalobe na náhradu škody a nemajetkovej ujmy je pasívna legitimácia štátu, t.j. Slovenskej republiky daná, pričom subjektom oprávneným konať v mene štátu je Ministerstvo vnútra SR, čo súd uznesením pripustil. V dôsledku

oprávneným konať v mene štátu je Ministerstvo vnútra SR, čo súd uznesením pripustil. V dôsledku novely prenesenej zákonom č. 412/2012 Z.z. je pre daný prípad orgánom oprávneným konať v mene Slovenskej republiky Generálna prokuratúra, o čom rozhodol okresný súd ex offo. Následne sa súd zaoberal nárokom na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Okresný súd vo veci vychádzal z Nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 25/2011 zo dňa 24.3.2011, z ktorého vyplýva, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť /zastavenie trestného stíhania aj rozhodnutie o postúpení veci do priestupkového konania, lebo sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným ( 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.). Aj keď nebolo rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda zrušené, judikatúra dospela k záveru, že v prípade, ak trestné konanie skončí rozhodnutím o postúpení veci na riešenie priestupku, ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania. V danom prípade je objektívna zodpovednosť štátu a neposudzuje sa správnosť rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní, t. j. či porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Podstatný pre vznik nároku je výsledok konania. Súd riešil otázku nároku na náhradu škody 1.320,11 eur, ktoré predstavujú náklady za právne služby poskytované žalobcovi jeho advokátom. Pri výpočte náhrady trov súd vychádzal z Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom priznal ako dôvodné nároky právnej pomoci za prevzatie a prípravu zastúpenia, sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, za úkony výsluchu v Humennom 16.2.2010, vrátane cestovného, výsluch 10.2.2011 a 28.1.2011, záverečné preštudovanie spisu v Humennom, návrh na preskúmanie postupu vyšetrovateľa zo 14.2.2011, vyjadrenie k návrhu o dohode o vine a treste z 25.2.2011, návrh na vykonanie dôkazov z 8.4.2011 a vyjadrenie k sťažnosti prokurátora zo 16.9.2011. Súd nepriznal náhradu škody za úkony právneho zástupcu za rokovanie s klientom 17.12.2010 a 29.1.2011, pretože tieto úkony neboli účelne vynaložené pre obhajobu žalobcu. V tejto časti súd nárok žalobcu na 95,87 eur zamietol a vyhovel nároku na náhradu škody v rozsahu 1.224,24 eur. Čo sa týka nároku na nemajetkovú ujmu, súd vychádzal z toho, že žalobca sa v trestnom konaní pri svojom prvom výsluchu priznal ku skutku. Naviac v priestupkovom konaní bol skutok kvalifikovaný a žalobca uznaný vinným a bola mu uložená sankcia - pokuta, ktorá bola zaplatená. Preto súd dospel k záveru, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nie je dôvodný. Vznik nemajetkovej ujmy žalobca nijakým spôsobom neodôvodnil a nemal ďalšie dôkazy a návrhy na dokazovanie. Preto súd návrh na nemajetkovú ujmu zamietol. O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa 142 ods. 2 O.s.p. a to podľa pomeru úspechu v súdnom konaní, pričom úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 1,10 eur a trov právneho zastúpenia 44,02 eur. Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie generálny prokurátor. V prvom rade namietal to, že Generálna prokuratúra SR nie je oprávnená konať v mene štátu v tomto súdnom konaní. Z hľadiska zákona č. 514/2003 Z.z. má konať v mene štátu orgán a to Ministerstvo vnútra SR. Ministerstvo vnútra SR už prerokovalo so žalobcom jeho nárok, nepostúpilo ho inému orgánu, čím podľa 4 ods. 1 písm. m/ zákona č. 514/2003 Z.z. sa stalo orgánom, ktorý má konať v mene štátu v tomto súdnom konaní. Čo sa týka oprávnenosti nároku, spochybňuje oprávnenosť žalobcu na náhradu škody. Škodu si spôsobil sám svojim úmyselným konaním, ktoré viedlo k začatiu trestného stíhania, pričom v konaní pred súdom bolo zistené, že v dôsledku kratšej práceneschopnosti poškodeného sa nejedná o trestný čin, ale jedná sa o priestupok. Z tohto úmyselného konania bola jednoznačne ustálená zodpovednosť žalovaného. Preto z hľadiska Nálezu Ústavného súdu II. ÚS 163/2013-50 zo dňa 13.12.2013 uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z toho dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Odvolateľ je toho názoru, že došlo v danom konaní k vadám v zmysle 221 ods. 1 písm. b/ a h/ O.s.p., čo je takou vadou, ktorá má viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku. Žiada zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh v celom rozsahu zamietnuť, resp. zrušiť rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobca k podanému odvolaniu navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Ak sa namieta to, že Generálna prokuratúra SR nemá zastupovať Slovenskú republiku, tak žalobca žaluje Slovenskú republiku a je mu jedno, ktorý štátny orgán v konaní Slovenskú republiku zastupuje. Ak sa namieta neoprávnenosť nároku, tak z hľadiska postúpenia veci na správne konanie až po podaní obžaloby došlo z dôvodu, čo sa zistilo, že sa nejedná o trestný čin a nebolo to kvôli znaleckému posudku. Ak by si zástupca Slovenskej republiky prečítal obžalobu, tá bola podaná pre trestný čin výtržníctva. Teda zástupca Slovenskej republiky zavádza. Naviac vypracovaný znalecký posudok nemal nič spoločné s trestným činom výtržníctva. Citát z rozhodnutia Ústavného súdu SR II. ÚS 163/2013-50 je účelovo vytrhnutý z kontextu a prispôsobený nepravdivým tvrdeniam uvedeným v odvolaní. Opätovne poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu SR vo veciach II. ÚS 25/2011, kde pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť/zastavenie trestného stíhania aj rozhodnutie o postúpení veci do priestupkového konania, ak sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. Žiada odvolanie žalovaného zamietnuť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania 61,41 eur a režijný paušál 8,04 eur. Aj na odvolacom pojednávaní žalobca navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa s tým, že aj podľa rozhodnutia a stanoviska Generálnej prokuratúry SR z 24.6.2015 je oprávneným zástupcom štátu Generálna prokuratúra SR. Žalobca nedal odvolanie proti zamietavej časti, pretože účelom súdneho konania nebolo dosiahnuť nejaký majetkový prospech. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, tak začatie trestného stíhania malo negatívny zásah do psychiky žalobcu, ktorý žil v danom čase v ťažkom období z hľadiska psychiky, ale odvolanie nepodal. Pri náhrade trov konania, ako aj pri náhrade nemajetkovej ujmy, rozhodnutie záviselo od úvahy súdu, preto súd pri nároku žalobcu v časti trov konania mal vychádzať z 142 ods. 3 O.s.p. a priznať plnú náhradu žalobcovi. Ani v časti náhrady trov konania žalobca odvolanie nepodal. Ak Generálna prokuratúra SR dala odvolanie proti rozsudku a dala odvolanie proti celému rozsudku, je zaujímavé ako odvolací súd rozhodne o odvolaní Generálnej prokuratúry SR. Zástupkyňa žalovaného v tejto veci uviedla, že dáva odvolanie proti celému rozsudku, pretože Generálna prokuratúra SR je toho názoru, že štát nie je správne zastúpený a Generálna prokuratúra nemá konať za štát. Preto odvolanie smeruje proti celému rozsudku. Čo sa týka veci samej, bolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania a neskôr prijatá obžaloba. Okresný súd prekvalifikoval vec, že sa nejedná o prečin, ale že sa jedná o priestupok. Nebolo vydané žiadne rozhodnutie, ktoré by bolo zrušené, resp. bolo vyhlásené za nezákonné. Nie je ani dôvod na podanie takejto žaloby. Ak nie je možné určiť zástupcu štátu, prichádza do úvahy tá alternatíva, že zastupuje Slovenskú republiku Ministerstvo spravodlivosti SR. Keďže neboli splnené nároky uplatnenej žaloby, žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Náhradu trov konania si žalovaný nežiada. Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že je potrebné odmietnuť odvolanie žalovaného v 2. rade proti výroku o zastavení konania proti žalovanému v 1. rade, o zamietnutí žaloby v časti náhrady škody 95,87 eur a náhrady nemajetkovej ujmy 1.000,- eur, o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Je potrebné zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh žalobcu na zaplatenie náhrady škody 1.224,24 eur zamietnuť. Ďalej je potrebné zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade tak, že žalovanému v 2. rade nepriznáva náhradu trov prvostupňového konania. Žalobca v konaní uplatnil právo na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku vydania uznesenia Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Humennom, Obvodným oddelením Policajného zboru Humenné vo veci začatia trestného stíhania proti obvinenej D. Q. za prečin výtržníctva podľa 364 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa 156 ods. 1 Trestného zákona. Keď bola podaná sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, Okresná prokuratúra v Humennom sťažnosť zamietla. Dňa 1.3.2011 okresný prokurátor v Humennom podal na obvinenú D. Q. obžalobu za prečin výtržníctva, pričom 28.6.2011 Okresný súd Humenné uznesením rozhodol, že postupuje vec Obvodnému úradu v Humennom, lebo môže byť posúdená ako priestupok proti občianskemu spolužitiu v zmysle 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch. Keď bola podaná sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu, Krajský súd v Prešove sťažnosť prokurátora uznesením z 11.10.2011 zamietol. V súvislosti s právnym zastúpením v trestnom konaní vznikli trovy žalobcovi 1.320,11 eur na službách právnej pomoci, pričom žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody

1.320,11 eur na službách právnej pomoci, pričom žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím bola Ministerstvu vnútra doručená 26.7.2012, ktoré v odpovedi z 11.12.2012 uviedlo, že neboli naplnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, preto jeho žiadosti o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nie je možné vyhovieť. Žalobca podal žalobu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy na okresný súd. Žalobca v zmysle 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zadefinoval zodpovednosť štátu za škodu, ktorá mu bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a to nezákonným rozhodnutím o začatí trestného stíhania. Zákon č. 514 v 4 definuje orgán, ktorý konal v mene štátu, pričom sa jedná o Ministerstvo spravodlivosti, Ministerstvo vnútra, Generálnu prokuratúru SR, či ďalšie správne orgány z hľadiska vymedzenia vzniknutej škody v dôsledku rozhodnutia vydaného príslušným štátnym orgánom. Generálna prokuratúra SR sa bránila tomu, aby bola označená ako zástupca Slovenskej republiky v súdnom konaní, pretože podľa 4 ods. 1 písm. m/ zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa 3 ods. 1 koná v mene štátu orgán príslušný podľa písm. a/ - l/, u ktorého boli podané žiadosti na predbežné prerokovanie nároku, ktorý vo veci začal konať ako prvý. Ako prvý vo veci konalo Ministerstvo vnútra, ktorému bola doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Okresný súd z úradnej moci určí ako zástupcu štátu Generálnu prokuratúru SR, aj keď žalobca označil v konaní za zástupcu štátu Ministerstvo vnútra SR. Odvolací súd v tejto veci poukazuje na to, že z hľadiska výsledku konania a nepreukázania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci už nebude rozhodujúce, ktorý z týchto orgánov zastupuje štát, ak nemožno konštatovať, že bola spôsobená škoda orgánom verejnej moci. Podľa 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a to a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Podľa odvolacieho súdu nie je možné na základe tohto vymedzenia zodpovednosti štátu určiť zodpovednosť štátu, pretože nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia a nebol ani konštatovaný nesprávny úradný postup. 9 zákona definuje nesprávny úradný postup, kde štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a to aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci urobiť alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Nie je možné konštatovať nezákonné rozhodnutie, pretože podľa 6 ods. 1, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Odvolací súd tu poukazuje na citované rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 163/2013-50, podľa ktorého uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani konanie o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. V danom prípade okresný súd uznesením z 28.6.2011 sp. zn. 3T/18/2011 postúpil vec Obvodnému úradu Humenné, pretože skutok kvalifikovaný prečinom výtržníctva podľa 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť obvinená D. Q., môže byť posúdený ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch. Nemožno preto konštatovať, aby začatie trestného stíhania pre prečin výtržníctva v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví bolo rozhodnutím okresného súdu zrušené ako nezákonné, ale došlo k prekvalifikovaniu prečinu výtržníctva na priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Obvinená svojim konaním nenaplnila skutkovú podstatu prečinu výtržníctva a jej konanie môže byť kvalifikované ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Nemožno konštatovať, aby v trestnom konaní bolo vydané nejaké nezákonné rozhodnutie, ktoré by bolo zrušené podľa 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Ak rozsah zodpovednosti štátu je definovaný v 3 ods. 1 zákona, že malo byť vydané nezákonné rozhodnutie, resp. bol to nesprávny úradný postup, tak táto zodpovednosť z hľadiska súdneho konania a následného rozhodnutia okresného súdu nehovorí o tom, aby bolo vydané nejaké nezákonné rozhodnutie orgánmi činnými v trestnom konaní, len došlo k prekvalifikovaniu prečinu výtržníctva na priestupkové konanie, že boli ohrozené záujmy spoločnosti a intenzita protispoločenského konania bola

priestupkové konanie, že boli ohrozené záujmy spoločnosti a intenzita protispoločenského konania bola nižšia, ako sa vyžaduje pri posúdení prečinu. V konečnom dôsledku bol žalobca aj priestupkovo postihnutý uložením sankcie za priestupok Obvodným úradom Humenné zo dňa 13.6.2012 č. k. 212/03661, kde obvinená D. Q. bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa 49 ods. 1 písm. d/ zákona 282/1990 Zb., kde jej bola uložená pokuta vo výške 15,- eur. Ak neboli splnené predpoklady podania návrhu na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pričom takéto rozhodnutie nebolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, potom nie je možné riešiť otázku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci. Žalovaná republika zastúpená Generálnou prokuratúrou dala odvolanie proti celému rozsudku okresného súdu. Prvým výrokom súd zastavil konanie proti žalovanému v 1. rade označenému ako Ministerstvo vnútra SR. Ďalším výrokom bolo rozhodnuté o povinnosti žalovaného v 2. rade Slovenskej republiky nahradiť žalobcovi škodu 1.224,24 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd ďalej zamietol nárok na náhradu škody 95,87 eur a nemajetkovej ujmy 1.000,- eur. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy súdneho konania 1,10 eur a trovy právneho zastúpenia 44,02 eur. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu 1Cdo 90/97 účastník konania, ktorý rozhodnutím odvolacieho súdu nebol dotknutý na svojich právach, nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania. Žalovaná Slovenská republika nebola dotknutá na právach, ktoré sa týkali žalovaného v 1. rade Ministerstva vnútra SR, pokiaľ bolo zastavené konanie proti takto označenému žalovanému. Takisto nebol dotknutý žalovaný v 2. rade v časti, kde bola zamietnutá žaloba o náhradu škody 95,87 eur a nemajetková ujma 1.000,- eur. Žalovaný v 2. rade nebol dotknutý výrokom rozsudku, že žalovanému v 1. rade sa náhrada trov vo vzťahu k žalobcovi nepriznáva. V tom prípade odvolací súd musí konštatovať, že odvolanie môže podať len ten účastník, ktorému nebolo rozhodnutím úplne vyhovené, resp. ten, ktorému bola rozhodnutím spôsobená určitá ujma na jeho právach. Výroky rozsudku týkajúci sa zastavenia konania proti žalovanému v 1. rade, zamietnutí žaloby v rozsahu 95,87 eur, resp. nemajetkovej ujmy 1.000,- eur, resp. výrokom o tom, že žalovanému v 1. rade náhrada trov konania vo vzťahu k žalobcovi sa nepriznáva, tak týmito výrokmi rozsudku žalovaný v 2. rade nebol dotknutý. Nemožno konštatovať, aby žalovaný v 2. rade bol osobou oprávnenou podať odvolanie, preto odvolací súd v zmysle 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Odvolací súd musel odmietnuť odvolanie žalovaného v 1. rade proti tým výrokom rozsudku, ktoré sa žalovaného v 2. rade nedotýkali. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh žalobcu na zaplatenie náhrady škody 1.224,24 eur zamietol. Z hľadiska vyššie uvedeného, ak nebolo preukázané, že je tu zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci ( 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.), pričom neexistovalo nezákonné rozhodnutie, ktoré by bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom ( 5 a 6 zákona č. 514/2003 Z.Z.), a nebol ani konštatovaný nesprávny úradný postup definovaný v 9 zákona č. 514/2003 Z.z., potom pre nesplnenie hmotnoprávnej podmienky nároku na náhradu škody, súd návrh žalobcu proti žalovanému v 2. rade zamietol. Krajský súd mení rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh žalobcu proti žalovanému v 2. rade zamietol v časti náhrady škody 1.224,24 eur predstavujúcej nárok na náhradu nákladov, ktoré mal žalobca v súvislosti s vedením trestného konania proti žalovanému, t.j. v súvislosti s vydaním uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Humennom, Obvodného oddelenia Policajného zboru Humenné o začatí trestného stíhania podľa 206 ods. 1 Trestného poriadku za prečin výtržníctva podľa 364 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa 156 ods. 1 Trestného zákona proti žalovanému, resp. D. Q., u ktorej došlo v priebehu súdneho konania k zmene pohlavia a zmene mena na M. O.. V súvislosti so zamietnutím žaloby proti žalovanému v 2. rade, odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade. Žalovaný v 2. rade ako úspešný účastník konania má právo na náhradu trov prvostupňového konania. Podľa 142 ods. 1 O.s.p. je možné prisúdiť úspešnému účastníkovi náhradu trov konania pokiaľ si ich uplatní ( 150 ods. 1 O.s.p.), pretože sa jedná o návrhové konanie. Nakoľko zástupca žalovaného štátu si náhradu trov konania nežiadal, preto úspešnému žalovanému v 2. rade nebola priznaná náhrada trov prvostupňového konania. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa 224 ods. 1 v spojení s 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešný žalobca je povinný nahradiť žalobcovi v 2. rade trovy odvolacieho konania.

Nakoľko žalovaný v 2. rade náhradu trov konania nežiadal, úspešnému žalovanému v 2. rade nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.