Vzdelávacia oblasť Názov predmetu Človek a príroda Prírodoveda Ročník 4. Časový rozsah výučby ŠKVP 2 hodiny týţdenne, 66 vyučovacích hodín ročne Z toho Počet hodín ŠVP 1 Počet voliteľných hodín 1 1.Charakteristika predmetu Predmet Prírodoveda predstavuje úvod do systematizácie a objektivizácie spontánne nadobudnutých prírodovedných poznatkov dieťaťa. Predmet integruje viaceré prírodovedné oblasti ako je biológia, fyzika, chémia a zdravoveda. Oblasti sú integrované predovšetkým preto, lebo cieľom predmetu nie je rozvíjanie obsahu samostatných vedných disciplín, ale postupné oboznamovanie sa s prírodnými javmi a zákonitosťami tak, aby sa u dieťaťa zároveň s prírodovedným poznaním rozvíjala aj procesuálna stránka samotného poznávacieho procesu. Vyučovanie je postavené na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cieľom je riešenie čiastkových problémov, pričom východiskom k stanovovaniu vyučovacích problémov sú aktuálne detské vedomosti, ich minulá skúsenosť a úroveň ich kognitívnych schopností. Samotné edukačné činnosti sú zamerané na iniciáciu skúmania javov a udalostí, ktoré sú spojené s bezprostredným ţivotným prostredím dieťaťa a s dieťaťom samým. Prostredníctvom experimentálne zameraného vyučovania si deti rozvíjajú pozitívny vzťah k prírode, ale aj k samotnej vede.
2.Ciele učebného predmetu Hlavným cieľom predmetu je rozvíjať poznanie dieťaťa v oblasti spoznávania prírodného prostredia a javov s ním súvisiacich tak, aby bolo samostatne schopné orientovať sa v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej miery, do akej mu to povoľuje jeho kognitívna úroveň. Cieľ je moţné bliţšie špecifikovať, prírodoveda má deti viesť k : o spoznávaniu ţivotného prostredia, k pozorovaniu zmien, ktoré sa v ňom dejú, k vnímaniu pozorovaných javov ako častí komplexného celku prírody. o rozvoju schopnosti získavať informácie o prírode pozorovaním, skúmaním a hľadaním v rôznych informačných zdrojoch. o rozvoju schopnosti pozorovať s porozumením prostredníctvom vyuţívania všetkých zmyslov a jednoduchých nástrojov, interpretovať získané informácie objektívne. o opisovaniu, porovnávaniu a klasifikácii informácií získaných pozorovaním. o rozvoju schopnosti realizovať jednoduché prírodovedné experimenty. o nazeraniu na problémy a ich riešenia z rôznych uhlov pohľadu. o tvorbe a modifikácii pojmov a predstáv, ktoré opisujú a vysvetľujú základné prírodne javy a existencie. o uvedomeniu si potreby prírodu chrániť a k aktívnemu zapojeniu sa do efektívnejšieho vyuţívania látok, ktoré príroda ľuďom poskytuje. o poznaniu fungovania ľudského tela, k rešpektovaniu vlastného zdravia a k jeho aktívnej ochrane prostredníctvom zdravého ţivotného štýlu. Jedným z parciálnych cieľov predmetu je efektívny a postupný rozvoj myslenia dieťaťa. Dieťa, ktoré ešte nie je schopné abstraktne myslieť a jeho logické myslenie je zatiaľ nasmerované na konkrétnu realitu (empíriu) je systematicky vedené tak, aby získalo čo najviac empirického materiálu o všeobecných prírodných javoch a aby sa na týchto konkrétnych javoch postupne učilo základným logickým operáciám. Prvý a druhý ročník Prírodovedy je preto zameraný najmä na aktívnu manipuláciu s materiálmi, s ktorými sa deti beţne stretávajú. Deti sú vyučovaním usmerňované k skúmaniu čiastkových aspektov beţných situácií tak, aby: sa rozvíjala ich schopnosť pozorovať detaily vzhľadom na (s čím neskôr súvisí schopnosť syntézy), sa naučili porovnávať (s čím neskôr súvisí schopnosť dedukcie), sa naučili identifikovať premenné skúmanej situácie (s čím neskôr súvisí schopnosť tvorby testov hypotéz a predpokladov), vedeli identifikovať podstatné znaky objektov a ich premenlivé znaky (s čím neskôr súvisí schopnosť identifikovať výnimku alebo pravidlo), sa učili zovšeobecňovať vyslovovaním záveru z niekoľkonásobných pozorovaní (s čím neskôr súvisí schopnosť aplikovať osvojené vysvetlenie na podobné javy a modifikovať ho, ale aj schopnosť indukcie), sa naučili vyjadrovať svoje predstavy o javoch slovom a obrazom si rozvíjali schopnosť argumentácie s vyuţívaním kauzality (s čím neskôr súvisí schopnosť tvoriť hypotézy opodstatnené vlastnou teóriou), dokázali zdieľať svoje predstavy s vrstovníkmi v pracovnej skupine (s čím neskôr súvisí schopnosť efektívnej kooperácie). Najmä štvrtý ročník je v Prírodovede zameraný obsahovo a činnostne tak, aby bolo moţné dosiahnuť rozvoj kognitívnych schopností dieťaťa. 3.Obsah učebného predmetu
Obsahový a výkonový štandard z prírodovedy Tematický Detektívny kvíz Skupenstvá látok Ľudské telo Ţiak si zopakuje vedomosti z predchádzajúcich ročníkov Fyzikálne veličiny tom, čo je sila Sila Magnetická sila Sila ako fyzikálna veličina. Magnetická sila Magnet Magnetické a nemagnetické materiály Ţiak vie, ţe sila je fyzikálna veličina. Pomocou vlastných skúseností vie objasniť pojem sila. Ţiak vie, čo je to magnet a ako pôsobí na rôzne materiály. Vie, ţe magnety majú dva póly a vie vysvetliť, ako sa dva magnety vzájomne k sebe správajú pri rôznych vzájomných pozíciách. Ţiak vie cieľavedome skúmať, ktoré predmety sú magnetické a ktoré nie sú magnetické a zovšeobecňuje záver, ţe všetky magnetické predmety sú kovové, ale nie všetky kovové predmety sú magnetické. Ţiak jednoznačne rozlišuje pojmy magnet a magnetický materiál. Magnetizácia magnetických materiálov Magnetické pole Zeme Kompas Ţiak vie, ţe kovové predmety je moţné zmagnetizovať a tie sa dočasne správajú samy ako magnety. Ţiak vie, ţe zemeguľa má svoje vlastné magnetické pole, vďaka ktorému fungujú kompasy. Ţiak vie vysvetliť funkciu kompasu, vie zostrojiť jednoduchý kompas a skúmať na ňom pôsobenie magnetického poľa Zeme a magnetického poľa rôznych druhov magnetov. Gravitačná sila Gravitačná sila Veľkosť a smer sily Ţiak vie vysvetliť, ţe príčinou pádu telies k zemi je pôsobenie sily, ktorú nazývame gravitačnou. Vie, ţe ak pôsobíme na padajúci predmet nejakou silou proti smeru pôsobenia gravitačnej sily, je moţné pád predmetov spomaliť, zastaviť alebo spôsobiť opačný smer pohybu. To znamená, ţe ţiak implicitne chápe, ţe sila má aj určité smerovanie, nielen veľkosť, aj keď tento poznatok nevyjadruje.
Gravitačná sila a hmotnosť predmetov Gravitačná sila a hmotnosť predmetov Gravitačná sila a objem predmetov Odpor vzduchu Ţiak vlastnou výskumnou činnosťou zisťuje, ktoré predmety padajú rýchlejšie a ktoré pomalšie, pričom si sám navrhuje objektívny spôsob merania rýchlosti padania predmetov. Ţiak sa následne snaţí vysvetliť, ktoré predmety padajú rýchlejšie a prečo. Ţiak si vie overiť výsledky svojho skúmania hľadaním informácií v rôznych sekundárnych informačných zdrojoch. Skúma súvislosť medzi hmotnosťou predmetu a rýchlosťou jeho pádu. Dáva jav do súvislosti s pôsobením gravitačnej sily. Vytvára predpoklady o rýchlosti pádu predmetov, konštruuje postup, ktorým si svoje predpoklady overuje, vytvára záver a diskutuje o ňom so spoluţiakmi, pričom vysvetľuje pomocou pouţívania poznatkov získaných pri overovaní. Pri argumentácii spontánne vyuţíva vlastnú minulú skúsenosť. Ochrana ţivota a zdravia Opakovanie tematického celku Správa pre detektívnu kanceláriu tom, čo je vesmír Vesmír Vesmír Vesmírne telesá Vákuum Čierne diery Ţiak vie vysvetliť, čo je to vesmír a to prostredníctvom opisu jeho súčastí a vzájomného usporiadania týchto súčastí. Vie, ţe vo vesmíre nie je vzduch, ten je sústredený v podobe atmosféry okolo planét. Ţiak taktieţ vie, ţe vo voľnom vesmíre nepôsobí gravitačná sila. Vie vysvetliť, ţe gravitačná sila pôsobí len do určitej vzdialenosti od vesmírnych telies. Má základnú informáciu o čiernych dierach a ich v vplyve na hmotu. Môţe človek preţiť vo vesmíre? Podmienky ţivota vo vesmíre Ţiak vie, ţe ţivé organizmy potrebujú pre svoj ţivot kyslík a preto kvôli absencii atmosféry vo voľnom vesmíre nepreţijú. Ţiak vie, ţe ak chce človek vystúpiť do vesmíru, musí mať zabezpečené dýchanie prostredníctvom skafandra. Okrem kyslíka skafander poskytuje človeku ochranu pred chladom. Ochrana ţivota a zdravia
Skúmanie vesmíru Hviezdy a planéty Skúmanie vesmíru ďalekohľad, hvezdáreň, umelá druţica, vesmírna stanica, rakety, raketoplány Planét Hviezda Galaxia Súhvezdie Slnečná sústava Prirodzené druţice planét Ţiak vie rozprávať o tom, ako človek skúma vesmír zo zeme a ako ho skúma z vesmíru. Vie vysvetliť, čo je to umelá druţica, čo je to vesmírna stanica a kde sa nachádza a aké majú dané zariadenia funkcie. Ţiak vie, ţe Zem je planéta a Slnko je hviezda a vie vysvetliť, aký je rozdiel medzi planétou a hviezdou. Ţiak vie vysvetliť rozdiel medzi Slnečnou sústavou, galaxiou (Mliečna dráha) a súhvezdím. Ţiak rozpoznáva základné súhvezdia zimnej a letnej oblohy a vie pozorovať pohyb súhvezdí po oblohe počas roka. Ţiak vie, ţe Slnečná sústava má osem planét, ktoré obiehajú okolo Slnka v rôznej vzdialenosti. Vie planéty vymenovať. Ţiak vie vysvetliť, ţe Mesiac je prirodzenou druţicou Zeme a vie, ţe aj ostatné planéty Slnečnej sústavy majú prirodzené druţice, niektoré ich majú dokonca niekoľko. Ţiak vie vysvetliť, ako sa planéty Slnečnej sústavy pohybujú okolo Slnka a ako samy rotujú okolo vlastnej osi. tom, čo je vesmír Pohyby Zeme Rotácia Zeme okolo vlastnej osi striedanie dňa a noci Naklonenie Zemskej osi Rotácia Zeme okolo Slnka Ţiak vie, ţe zemeguľa rotuje okolo vlastnej osi, čo spôsobuje striedanie dňa a noci. Vie, ţe Zem sa otočí okolo vlastnej osi za 24 hodín. Ţiak vie vysvetliť, prečo je cez deň svetlo a v noci tma a ako tento jav súvisí s tým, ţe cez deň nie je na oblohe vidieť hviezdy. Spontánne vytvára predpoklady a pri diskusii argumentuje vlastnou skúsenosťou. Ţiak vie striedanie dňa a noci demonštrovať na modeli Slnečnej sústavy. Ţiak vie, ţe zemská os je naklonená a zároveň vie, ţe Zem rotuje okolo Slnka Ţiak vie vysvetliť a názorne na modeli ukázať, čo spôsobuje zniţovanie a zvyšovanie teploty pri zmene ročných období na Zemi. Tvorba projektu a prezentácia zručností Striedanie ročných období
Opakovanie tematického celku Správa pre detektívnu kanceláriu Jednoduché stroje Jednoduché stroje Jednoduché stroje páka, naklonená rovina, kladka, ozubené koleso Ţiak vie, ţe jednoduché stroje sú zariadenia, ktorými si ľudia uľahčovali a uľahčujú namáhavú prácu. Vie, ţe pomocou jednoduchých strojov môţeme meniť aj veľkosť sily. Učí sa rozoznávať páku, naklonenú rovinu, kladku a ozubené koleso. Tvorba projektu a prezentácia zručností Páka Páka ako jednoduchý mechanizmus Konštrukcia páky a spôsob fungovania Vyuţitie páky v beţnom ţivote Ţiak vie, ţe ak chce nadvihnúť veľký predmet, môţe na to pouţiť brvno a menšiu podperu (pevný bod). Toto zariadenie nazýva pákou. Ţiak vie cieľavedome skúmať fungovanie páky, vlastnou výskumnou činnosťou zisťuje, ţe čím ďalej od pevného bodu páky pôsobíme silou, tým ťaţší predmet vieme zdvihnúť. Ţiak vie skúmať predmety a zisťovať, či vyuţívajú na svoju funkciu páku. O skúmaní vie diskutovať. Vie vymenovať predmety, kde sa páka vyuţíva (rovnoramenná hojdačka, rovnoramenné váhy, noţnice, kliešte, veslo, kľučka) a vie vysvetliť, ako sa tam princíp páky vyuţíva. Samostatne vyhľadáva informácie o vyuţití páky. Tvorba projektu a prezentácia Naklonená rovina Naklonená rovina ako jednoduchý mechanizmus Konštrukcia naklonenej roviny a spôsob fungovania Vyuţitie naklonenej roviny v beţnom ţivote Ţiak vie vysvetliť, ţe pouţitím naklonenej roviny si vieme uľahčiť prácu, vysvetľuje na príklade s vytiahnutím nákladu, ktorý inak nezodvihneme po naklonenej rovine. Pri skúmaní sily, ktorú musí vynaloţiť pri ťahaní predmetu po naklonenej rovine pouţíva silomer. Uvedomuje si, ţe silomer vyjadruje silu, akou naň pôsobí predmet. Vie cieľavedome skúmať naklonenú rovinu a jej fungovanie pri zmene uhla, pri zníţení trenia povrchu naklonenej roviny. Zo skúmania vie vytvoriť primeraný záver. Ţiak vie skúmať predmety a zisťovať, či vyuţívajú na svoju funkciu naklonenú rovinu. O skúmaní vie diskutovať. Vie vymenovať predmety, Tvorba projektu a prezentácia
kde sa naklonená rovina vyuţíva a vie vysvetliť, ako sa tam princíp naklonenej roviny vyuţíva. Samostatne vyhľadáva informácie o vyuţití naklonenej roviny v praxi. Jednoduché stroje Kladka Kladka ako jednoduchý mechanizmus Konštrukcia kladky a spôsob fungovania Vyuţitie kladky v beţnom ţivote Ţiak vie jednoducho vysvetliť, ţe kladka uľahčuje prácu tým, ţe pri zdvíhaní nákladu pôsobíme menšou silou, ale zdvíhame predmet pomaly. Pomocou cievky, ceruzky a špagátu vie vysvetliť, ako sa kladka konštruuje. Ţiak vie, ţe poznáme voľnú a pevnú kladku a vie opísať rozdiel v konštrukcii a v miere uľahčenia práce. Skúma pôsobenie kladky na predmety a vie vytvoriť zo svojho skúmania závery. Ţiak vie vymenovať predmety, kladka vyuţíva a vie vysvetliť, ako sa tam princíp kladky vyuţíva. Samostatne vyhľadáva informácie o vyuţití kladky v praxi. Tvorba projektu a prezentácia Opakovanie tematického celku Ozubené koleso Ozubené súkolesie ako jednoduchý mechanizmus Konštrukcia ozubeného súkolesia a spôsob fungovania Vyuţitie ozubených kolies v beţnom ţivote Správa pre detektívnu kanceláriu Ţiak vie, ţe pomocou ozubených súkolesí vieme meniť smer pohybu predmetov a tieţ rýchlosť pohybu predmetov. Ţiak si uvedomuje, ţe jedno ozubené koleso nemá praktický význam, ţe musia byť viaceré v súčinnosti - tzv. súkolesia. Ţiak vie samostatne skúmať zmenu rýchlosti otáčania ozubených kolies pri pouţití rovnako veľkých, menších a väčších ozubených kolies. Samostatne skúma v domácnosti sa vyskytujúce predmety, ktoré ozubené kolesá vyuţívajú a opisuje spôsob, akým sú kolesá v predmete vyuţívané. Funkciu ozubeného súkolesia vysvetľuje na bicyklových prevodoch. Ţiak vie skúmať predmety a zisťovať, či vyuţívajú na svoju funkciu ozubené kolesá. O skúmaní vie diskutovať. Vie vymenovať predmety, kde sa ozubené kolesá vyuţívajú a vie vysvetliť, ako sa tam princíp ozubených kolies vyuţíva. Samostatne vyhľadáva informácie o vyuţití ozubených kolies v praxi. Tvorba projektu a prezentácia
tom, čo je elektrická energia Elektrická energia Elektrická energia Elektrický prúd.význam elektrickej energie pre človeka. Elektricky vodivé a nevodivé materiály. Elektrický izolant. Bezpečnosť práce s elektrickými zariadeniami Ţiak vie, ţe elektrická energia sa vyrába v elektrárňach a vie opísať spôsob, ako sa rozvádza do domácností. Ţiak vie vysvetliť význam elektrickej energie pre súčasného človeka a vie zhodnotiť, aké dôsledky by mal náhly výpad elektrickej energie. Ţiak vie, ţe niektoré látky vedú elektrický prúd a niektoré nevedú. Vie zostrojiť jednoduchý elektrický obvod a vie pomocou tohto jednoduchého obvodu zisťovať, ktoré látky sú elektricky vodivé a ktoré nie. Ţiak vie, ţe elektrický prúd je ţivotu nebezpečný a vie predchádzať styku s vysokým napätím. Ţiak vie vysvetliť, prečo sú vodiče elektrického prúdu obalené v umelej hmote, pričom vyuţíva poznatky získané vlastným skúmaním. Ţiak vie vyuţiť informácie o elektrických izolantoch na ochranu vlastného zdravia pred pôsobením elektrického prúdu. NŠFG I.T,č.k.3 Uviesť príklady hospodárneho zaobchádzania s vecami, hospodárneho správania sa vo svojom okolí ( domácnosť, škola, obec). Statická elektrina Statická elektrina Ţiak vie jednoducho vysvetliť, kedy a kde vzniká statická elektrina a ako sa prejavu na rôznych predmetoch. Spája informácie s vlastnou skúsenosťou a cielene skúma vznik statického výboja pôsobením rôznych látok. Čo je blesk a ako vzniká Blesk Bezpečné správanie sa v búrke Ţiak vie, ţe blesk je elektrický výboj, ktorý vzniká v atmosfére a vie jednoducho vysvetliť funkciu bleskozvodu. Ţiak vie samostatne vyhľadať informácie o tom, ako je potrebné sa chrániť pred bleskom vo voľnej prírode a informácie vie zhodnotiť v súvislosti s tým, čo uţ o elektrickom prúde vie. Ochrana ţivota a zdravia Opakovanie tematického celku Správa pre detektívnu kanceláriu
stopách ţivočíchov Ţivočíchy Stavba tela ţivočíchov Základné prejavy ţivota ţivočíchov Ţivotné prejavy organizmov Podobnosti a rozdiely v ţivočíšnej ríši Základ systematiky stavovcov: obojţivelníky, plazy, ryby, vtáky, cicavce Dýchanie, pohyb, prijímanie potravy, rozmnoţovanie, rast, vývin Ţiak vie vysvetliť, čím sa ţivočíchy vzájomne podobajú a čím sa vzájomne odlišujú. Ţiak si uvedomuje, ţe ţivočíchy sa vzájomne od seba odlišujú a to nielen tvarom, ale najmä spôsobom ţivota. Ţiak vie, ţe ţivočíchy, ktoré sa vzájomne na seba viac podobajú patria do tej istej skupiny ţivočíchov napríklad obojţivelníky, plazy, ryby, vtáky, cicavce. Pozorovaním skupiny ţivočíchov vie ţiak samostatne vytvoriť opisnú charakteristiku danej skupiny vie ţivočíchy porovnať a zistiť, v ktorých znakoch sa zhodujú Informácie si vie vyhľadať v rôznych informačných zdrojoch a overiť si tak spôsob vlastného uvaţovania. Ţiak vie opísať skupinu plazov a vie vymenovať troch zástupcov, ktorí do danej skupiny patria. Ţivočíchy vie vizuálne rozpoznať. Chápe a vie jednoducho vysvetliť, čo to znamená, ţe plazy sú chladnokrvné. Ţiak dáva informácie do súvislosti s tým, kde je moţné plazy najčastejšie nájsť. Ţiak vie, ţe základnými prejavmi ţivota ţivočíchov sú dýchanie, pohyb, prijímanie potravy, rozmnoţovanie, rast a vývin. Dýchanie Dýchanie Ţiak vie, ţe ţivočíchy môţu prijímať kyslík zo vzduchu aj z vody. stopách ţivočíchov Pohyb ţivočíchov Prijímanie potravy Druhy a spôsoby pohybu ţivočíchov Všeţravce Mäsoţravce Bylinoţravce Ţiak vie, ţe ţivočíchy sa vzájomne od seba odlišujú aj tým, ako sa pohybujú. Ţiak vie, ţe pohyb ţivočíchom zabezpečujú rôzne časti tela. Tento jav vie samostatne skúmať a ţivočíchy kategorizovať podľa toho, čím sa pohybujú napríklad podľa časti tela, ktorou sa pohybujú podľa počtu končatín, ktorými sa pohybujú, podľa spôsobu pohybu Informácie dávajú do súvislosti s tým, kde ţivočíchy ţijú. Ţiak vie, ţe ţivočíchy sa vzájomne od seba odlišujú aj spôsobom získavania potravy. Vie, ţe niektoré sa ţivia rastlinami, niektoré lovia iné ţivočíchy a poznáme aj také, ktoré sa ţivia odumretými rastlinami, či ţivočíchmi. Ţiak vie uviesť niekoľko príkladov ţivočíchov, ktoré sa ţivia
Rozmnoţovanie ţivočíchov Mláďatá ţivočíchov, ktoré sa rodia narodenie človeka Rozmnoţovanie ţivočíchov rodenie mláďat, liahnutie mláďat Rozmnoţovanie človeka Rast a vývin Vývin pred narodením Vývin po narodení Význam zdravej stravy pre vývin človeka rastlinnou potravou a vysvetliť, ako sa získavaniu tohto druhu potravy prispôsobujú. Vie, čím sa ţivia nasledovné druhy a prispôsobenie získavaniu potravy na nich vysvetlí: dáţďovka zemná, slimák záhradný, mlynárik kapustný, včela medonosná, kapor obyčajný, hus domáca, zajac poľný, myš poľná, veverica obyčajná, srna hôrna, kôň a krava. Vysvetľovanie ţiaka je jednoduché. Preto má silné zuby, aby mohla získať semená aj z tvrdých obalov. Veverica si vytvára zásoby na zimu, preto musí nosiť väčšie mnoţstvo semien, na čo jej slúţia lícne vaky. Ţiak dáva do súvislosti vonkajšiu stavbu ţivočícha, spôsob pohybu v prostredí a to, čím sa ţiví. Vie vysvetliť, ţe tie ţivočíchy, ktoré lovia iné musia byť rýchle a silné, musia sa vedieť dobre orientovať i maskovať v prostredí. Uvedomuje si, ţe niektoré ţivočíchy si na lov iných druhov vytvárajú rôzne zariadenia, či pasce. Ţiak vie uviesť niekoľko príkladov ţivočíchov, ktoré sa ţivia ţivočíšnou potravou a vysvetliť, ako sa získavaniu tohto druhu potravy prispôsobujú. Informácie tohto typu získa o nasledujúcich druhoch: pavúk, kobylka, uţovka, ţaba, šťuka, sokol, vlk, líška, medveď, rys. Ţiak vie, ţe väčšina druhov ţivočíchov sa rozdeľuje na a samičky ( pohlavné bunky vajíčka) a ţe k oplodneniu dochádza spojením spermie s vajíčkom. Mláďatá ţivočíchov sa rodia ( cicavce) alebo sa liahnu ( ryby, obojţivelníky, plazy a vtáky). Ţiak vie, ţe na splodenie nového potomka je potrebný dospelý muţ a dospelá ţena. Vie, ţe na rozmnoţovanie má človek v tele rozmnoţovaciu sústavu, pričom muţská sa od ţenskej líši. Ţiak vie vysvetliť, ţe po oplodnení ţeny muţom sa dieťa vyvíja v tele matky. Vie, ţe proces vývinu dieťaťa pred narodením trvá 9 mesiacov. Ţiak vie opísať, ako sa dieťa v tele matky vyvíja, ako je vyţivované a ako významná je zdravá ţivotospráva ţeny v tomto období. Ţiak vie vysvetliť, ţe vyvinuté dieťa ţena porodí v nemocnici za asistencie lekárov. Ţiak vie vysvetliť rozdiely medzi dospelým človekom, dieťaťom a novorodencom. Vie, ţe novorodenci sú na matke závislí a postupne sa Ochrana ţivota a zdravia Výchova
vyvíjajú, rastú, menia sa, na čo potrebujú vyváţenú stravu a vyváţený pohyb. k manţelstvu rodičovstvu stopách ţivočíchov Mláďatá ţivočíchov, ktoré sa liahnu z vajíčok Rast a vývin Ţivočíchy, ktoré sa liahnu z vajec Rodičia a ich potomkovia Vývin dospelého jedinca Dokonalá a nedokonalá premena Dĺţka ţivota, rast a vývin mláďat rôznych druhov ţivočíchov Ţiak s pomocou učiteľa a vlastným pozorovaním zistí, ktoré ţivočíchy sa liahnu z vajec. Ţiak vie, ţe ţivočíchy aj človek sa postupne menia rastú, vyvíjajú sa, dospievajú, starnú. Vie, ţe mláďatá rôznych druhov ţivočíchov sa nemusia vţdy podobať na dospelé jedince a vysvetľuje tento proces na príklade motýľa a ţaby. Vie, ţe niektoré ţivočíchy a tak aj človek, sa od narodenia podobajú na svojich rodičov a vie uviesť príklady. Na uvedených príkladoch vie vysvetliť, čím sa na svojich rodičov podobajú a čím nie a toto vie vysvetliť aj na príklade človeka Pochopí rozdiel medzi ţivočíšnymi druhmi, ktoré sa liahnu z vajec: vývin z vtáčieho vajca, vývin nedokonalou i dokonalou premenou u hmyzu. Samostatne bude vedieť vysvetliť rozmnoţovací cyklus motýľa a bude vedieť vymenovať iné ţivočíchy, ktoré sa rozmnoţujú podobným spôsobom. Vie pomenovať vybrané dva druhy najčastejšie sa vyskytujúcich motýľov rodovým menom.ţiak vie, akého veku sa môţe doţiť človek, kedy je povaţovaný za bábätko, kedy za dieťa, kedy za dospelého. Ţiak bude vedieť, ţe ţivočíchy sa doţívajú rôzneho veku, niektoré ţijú dlhšie ako človek a niektoré ţijú kratšie aţ oveľa kratšie, napríklad len niekoľko dní. Vie, ţe ţivočíchy dospievajú rýchlejšie, čo sa prejavuje osamostatňovaním sa od svojich rodičov. Ţiak vie o danej téme diskutovať, uvedomuje si, ţe je to podobné ako s rastlinami aj tie ţijú rôzne dlho a za svoj ţivot sa snaţia rozmnoţiť. Výchova k manţelstvu rodičovstvu Prostredie v ktorom ţivočíchy Rôzne podmienky pre ţivot ţivočíchov Ţiak vie, ţe ţivočíchy sa odlišujú aj tým, v akom prostredí ţijú a ţe tomuto prostrediu sú prispôsobené. Vie, ţe ţivočíchy môţeme nájsť
stopách ţivočíchov ţijú Ţivočíchy ţijúce na súši suchozemské ţivočíchy Ţivočíchy ţijúce na lúke Ţivočíchy ţijúce na poli Ţivočíchy ţijúce v pôde Typickí zástupcovia suchozemských ţivočíchov Spôsob ţivota vybraných suchozemských ţivočíchov Typické druhy ţivočíchov ţijúcich na lúkach Spôsob ţivota lúčnych ţivočíchov Úvod do systematiky ţivočíchov Typické druhy ţivočíchov ţijúcich na poliach Spôsob ţivota poľných ţivočíchov Typickí zástupcovia suchozemských ţivočíchov ţijúcich v pôde Spôsob ţivota vybraných suchozemských takmer všade, podobne ako rastliny. Vie vymenovať príklady ţivočíchov, ktoré ţijú v rôznych prostrediach, napríklad: na súši (zajac), v pôde (dáţďovka), vo vzduchu (sokol), vo vode (kapor); vo veľmi chladných podmienkach (mroţ), v tropických púšťach (škorpión). Ţiak vie, ţe na súši ţije najväčšie mnoţstvo ţivočíchov. Vie, ţe dýchajú vzduch a ţivia sa potravou, ktorá je dostupná na súši, niekedy vo vode. Na príklade mačky vie vysvetliť prispôsobenie ţivotu na súši, opíše jej vonkajšie znaky. Ţiak si uvedomuje, ţe na lúke ţijú rôznorodé ţivočíchy a vie túto rôznorodosť objektívne skúmať. Ţiak vie druhovú rôznorodosť dokázať tým, ţe vie vymenovať 5 typických zástupcov slovenských lúk a opísať rozdielne a zhodné znaky týchto ţivočíchov. O ţivočíchoch získava samostatne ďalšie informácie a vie rozprávať o spôsobe ich ţivota. Ţiak vie detailným pozorovaním a porovnávaním identifikovať rozdiely v ţivočíšnych druhoch, ktoré patria do tej istej skupiny ţivočíchov, ale sú odlišnými druhmi. Ţiak vie vymenovať 5 zástupcov ţivočíchov, ktoré ţijú na poliach (zajac poľný, králik poľný, sokol sťahovavý, hraboš poľný, škrečok poľný), vie ich opísať a vie povedať, čím sa ţivia. Informácie vie spájať a vytvárať tak jednoduchý potravinový reťazec. O ţivočíchoch vie nájsť informácie v encyklopédii. Ţiak vie, ţe mnohé ţivočíchy ţijú v pôde, vie uviesť príklad krta a dáţďovky. Vie, ţe ţivočíchy ţijúce v pôde tieţ potrebujú dýchať vzduch, vytvárajú si pod zemou komôrky. Vie vysvetliť, ţe ak ich zaleje voda, utopili by sa. Spája vedomosť so skúsenosťou a objasňuje jav na dáţďovke.
stopách ţivočíchov Ţivočíchy ţijúce vo vzduchu vtáky Voda ako priestor na ţivot ţivočíchov a rastlín Ţivočíchy ţijúce vo vode vodné ţivočíchy Ţivočíchy ţijúce v tečúcich a stojatých vodách ţivočíchov ţijúcich v pôde Typickí zástupcovia suchozemských lietajúcich ţivočíchov Spôsob ţivota vybraných suchozemských lietajúcich ţivočíchov Vtáky Tečúca a stojatá voda Prepojenie zdrojov vody Základné znaky ţivočíchov ţijúcich vo vode Spôsob ţivota vybraných zástupcov ţivočíchov ţijúcich v Ţiak vie, ţe ţivočíchy, ktoré je moţné vidieť vo vzduchu ţijú na súši a pre svoj ţivot potrebujú dýchať vzduch. Ţiak vie, ţe vo vzduchu hľadajú potravu alebo sa ním rýchlo premiestňujú. Jav vie jednoducho vysvetliť na lastovičke. Vo vzduchu loví hmyz, ktorý kŕmi svoje mláďatá. V zime vo vzduchu hmyz nelieta a tak sa lastovičky sťahujú do teplých krajín, kde je hmyzu vo vzduchu dostatok. Ţiak vie opísať skupinu vtákov a vie vymenovať piatich zástupcov. Vie opísať spôsob ţivota daných ţivočíchov, uvedomuje si, ţe sa vzájomne odlišujú napríklad spôsobom získavania potravy. Zároveň vie, ţe všetky vtáky kladú vajcia a vie opísať, ako sa vtáky o vajcia a neskôr o mláďatá starajú. Ţiak vie, ţe rôzne druhy vtákov hniezdia na rôznych miestach a je ich moţné rozpoznať aj podľa typu hniezda a podľa tvaru, veľkosti a sfarbenia vajec. Vie, ţe medzi vtáky patria aj nelietavé ţivočíchy, napríklad pštros a tučniak, ktoré majú perie a zobák tak, ako ostatné vtáky. Uvedené ţivočíchy vie vizuálne rozpoznať. Ţiak vie vysvetliť rozdiel medzi tečúcou a stojatou vodou. Vie vysvetliť putovanie vody od prameňa aţ po more. Ţiak vie navrhnúť postup, ktorým by zistil, či je tečúca voda studenšia ako stojatá, resp. navrhovať realizáciu podobných výskumných aktivít. Cieleným pozorovaním zisťuje, aké rôzne vodné ţivočíchy je moţné nájsť v potoku, pričom vyuţíva poznatky o tom kde v potoku sa môţu ţivočíchy skrývať. Ţiak vie, ţe okrem ţivočíchov, ktoré ţijú na súši a dýchajú vzduch poznáme aj také, ktoré ţijú vo vode. Vie na príklade vysvetliť, ako sa tieto ţivočíchy prispôsobili ţivotu pod vodou, napríklad tvarom tela, spôsobom pohybu. Vníma rozdiel medzi vodnými a suchozemskými ţivočíchmi. Vie vymenovať niekoľko typických zástupcov vodných ţivočíchov typických pre slovenské potoky: pstruh, škľabka, rak, krivák, pijavica a opísať ich spôsob ţivota v potoku. Uvedených zástupcov vie vizuálne
stopách ţivočíchov Ţivočíchy ţijúce v mori Vodný zdroj ako miesto na rozmnoţovanie Voda oko zdroj obţivy ţivočíchov tečúcich vodách Spôsob ţivota vybraných zástupcov ţivočíchov ţijúcich v stojatých vodách Spôsob ţivota vybraných zástupcov ţivočíchov ţijúcich v mori Obojţivelníky Vodný zdroj ako priestor pre rozmnoţovanie Vodný zdroj ako zdroj obţivy rozpoznať a pomenovať rodovým menom. Ţiak vie vymenovať niekoľko špecifických zástupcov rýb ţijúcich v stojatých vodách: kapor, šťuka, úhor, sumec. Ţiak vie opísať ich spôsob ţivota a vzájomne ich porovnať. Detailným pozorovaním rôznych druhov rýb vie zhodnotiť, ktoré znaky sú pre ryby spoločné a čím sa vzájomne odlišujú. Ţiak vie, ţe ţivočíchy ţijúce v mori by v sladkých vodách nepreţili a naopak. Vie, ţe v moriach ţije mnoho ţivočíchov, ktoré sú podobné tým, ktoré ţijú v sladkých vodách, ale ţijú tam aj druhy, ktoré v sladkých vodách neţijú; porovnáva najmä ryby. Vie vymenovať a vizuálne rozpoznať niekoľko typických zástupcov morských ţivočíchov a vie stručne opísať ich spôsob ţivota. Ţiak vie, ţe okrem vodných a suchozemských ţivočíchov poznáme aj obojţivelníky a vie vysvetliť, ţe obojţivelník je ţivočích, ktorý určitý čas svojho ţivota ţije pod vodou a v dospelosti ţije na súši. Vie opísať ţivotný cyklus ţaby a objasniť na ňom uvedený pojem obojţivelník. Vizuálne rozpoznáva najznámejšie druhy obojţivelníkov a pomenováva ich rodovými menami skokan, ropucha, rosnička, mlok. Ţiak vie, ţe v blízkosti vodných zdrojov sa nachádzajú aj drobnejšie druhy ţivočíchov, ktoré potrebujú vodu pre rozmnoţovanie Vie uviesť tri príklady: komára, váţku a potočníka. Pozná rozmnoţovací cyklus uvedených druhov a uvedomuje si, ţe mláďatá (larvy) sa na svojich rodičov nepodobajú. Ţiak si dáva získané informácie so súvislosti s vedomosťami a skúsenosťami, ktoré má. Ţiak vie, ţe pre niektoré druhy ţivočíchov je voda zdrojom potravy, pričom sa pri vode a vo vode môţu ţiviť ţivočíšnou alebo rastlinnou potravou. Vie uviesť príklady ţivočíchov (korčuliarka obyčajná, uţovka obyčajná, kačica, hus, labuť), ktoré týmto spôsobom ţivota ţijú a vie opísať ako sa prispôsobujú ţivotu pri vode. Ochrana ţivota a zdravia Ochrana ţivota a zdravia Kedy je voda čistá Mikroorganizmy Ţiak vie, ţe voda obsahuje aj ţivočíchy, ktoré sú voľným okom
stopách ţivočíchov Prečo voda v rybníku zozelenie Ţivočíchy ţijúce na iných ţivočíchoch parazity Mikroorganizmy ako pôvodcovia ochorení Bunka ako stavebná jednotka organizmov Vodný ekosystém flóra Riasy a sinice Sinice ako pôvodcovia ochorení Parazity neviditeľné a môţu spôsobovať ochorenia, ak človek vodu z takéhoto zdroja vypije. Ţiak vie, ţe viac takýchto druhov ţivočíchov sa nachádza v stojatých vodách ako v tečúcich vodách a môţu sa nachádzať aj v studniach, či prameňoch. Ţiak vie, ţe prítomnosť týchto organizmov sa dá zistiť a po overení, ţe je zdroj vody pitný je moţné vodu piť priamo z prameňa. Ţiak vie, ţe ţivočíchy tohto druhu môţu byť zloţené aj len z jednej bunky; ţiak má vytvorenú prvotnú predstavu o tom, ţe organizmy sú zloţené z buniek. Jednoducho opisuje, čo je to bunka. Ţiak vie, ţe okrem drobných ţivočíchov môţe voda obsahovať aj rovnako drobné. Vo vodnom zdroji vie pozorovať, kde sa riasy vytvárajú a spája túto informáciu s vlastnou skúsenosťou s riasami prítomnými v rôznych vodných zdrojoch. Pozorovaním vie zistiť, ţe riasy sa netvoria v potokoch, naopak, môţu sa vytvoriť v nádobách, v ktorých bola naliata studničná voda a boli vystavené teplu. Ţiak zovšeobecňuje, ţe riasy sa rozmnoţujú v stojatých, dostatočne teplých vodách a z rôznych sekundárnych informačných zdrojov zisťuje, ţe premnoţenie rias môţe spôsobiť úhyn vodných ţivočíchov ţijúcich v danom vodnom zdroji. Na strane druhej, ţiak vie, ţe riasy sú zdrojom potravy pre viaceré druhy ţivočíchov. Ţiak vie, ţe niektoré ţivočíchy sa prispôsobili ţivotu na iných ţivočíchoch, kde získavajú aj potravu. Vie jav vysvetliť na vybranom ţivočíšnom druhu: voš detská. Vie objasniť význam hygieny pri prevencii rozmnoţovania a šírenia vší. Ochrana ţivota a zdravia Ochrana ţivota a zdravia Opakovanie tematického celku Správa pre detektívnu kanceláriu ţivote rastlín Rastliny ţivé organizmy Rastliny ako ţivé organizmy Ţivotné prejavy Ţiak vie vymenovať, kde všade rastú rastliny, vie uviesť, ţe rastliny rastú aj vo vode, na skalách, vo veľmi chladných oblastiach, tieţ vo veľmi teplých oblastiach, v močariskách, ale aj na iných rastlinách. Vytvára Ochrana ţivota a zdravia
Časti tela rastlín rastlín Základná stavba rastlinného tela: koreň, stonka, list, kvet, plod Základné podmienky pre rast rastliny: svetlo, teplo, voda, vzduch, pôda Význam vody pre rastliny Vodné rastliny, suchomilné rastliny Význam svetla pre rastliny Rastliny krátkych dní Rastliny dlhých dní súvislosti medzi predchádzajúcimi skúsenosťami a aktuálne získavanými vedomosťami. Ţiak vie, ţe rastliny sú ţivými súčasťami prírody a to aj napriek tomu, ţe nie sú tak pohyblivé ako napríklad ţivočíchy alebo človek. S pomocou učiteľa ţiak identifikuje niektoré zo základných ţivotných prejavov rastlín. Ţiak vie, ţe rastliny potrebujú pre svoj ţivot vodu. Ţiak vie, ţe rastliny sa môţu líšiť v tom, koľko vody pre svoj ţivot potrebujú. Ţiak vie, ţe niektoré rastliny ţijú pod vodou, iné na vode a niektoré vodu potrebujú v pôde. Vie uviesť príklady rastlín, ktoré ţijú vo vode (lekno, ţaburinka) a vie uviesť príklady rastlín, ktoré ţijú na miestach s malým mnoţstvom vody (skalnice, kaktusy). Uvedený jav vie s pomocou učiteľa prakticky skúmať. Uvedomuje si, ţe rastliny rastú na miestach, ktoré poskytujú rastlinám rôzne mnoţstvo vody pri vode i vo vode, ale aj na suchých miestach a skalách. Ţiak spoznáva, ţe rastliny rastúce na suchých miestach vydrţia dlhšie bez vody ako rastliny ţijúce vo vlhkých podmienkach. Ţiak vie, ţe tie rastliny, ktoré prirodzene rastú na tienistých miestach nepreţijú na miestach s priamym slnečným svetlom a naopak. Danú informáciu vie pozorovať v prírode a potvrdiť si tak vedomosť skúsenosťou. Uvedomuje si, ţe poznáme aj rastliny, ktoré rastú a kvitnú na jar alebo na jeseň, keď je deň ešte krátky a počasie chladnejšie a potom sú rastliny, ktoré kvitnú počas leta, kedy je deň dlhý a teplý. Vie uviesť niekoľko príkladov rastlín, napríklad sneţienky, reďkovka, chryzantémy alebo paprika.
ţivote rastlín Korene rastlín Stonky rastlín Listy rastlín Koreň rastliny Tvar a funkcia koreňa Rastlinná stonka Tvar a funkcia stonky Rastlinné listy Tvar a funkcia listov Ţiak vie vysvetliť dve základné funkcie koreňa čerpanie ţivín z pôdy a upevnenie rastliny v pôde. Uvedomuje si, ţe rôzne rastliny majú rôzne korene a danú skutočnosť vie vedecky skúmať. Má osvojený poznatok, ţe rôzne korene sa líšia napríklad veľkosťou, pričom veľkosť súvisí s funkciou upevnenia v pôde. Vie vysvetliť, prečo majú rastliny hlbšie, širšie rozvetvené korene a to v súvislosti s funkciou koreňa pri získavaní vody a ţivín z pôdy. To znamená, ţe vie napríklad vysvetliť, prečo majú rastliny z oblastí s nedostatkom vody hlbšie korene. Poznatky o funkcii koreňa vie vyuţiť pri presádzaní rastlín tak, aby rastlina po presadení prosperovala a ak neprosperuje, vie tento jav vysvetliť v súvislosti s narušením koreňovej sústavy. Ţiak je oboznámený s tým, ţe koreň môţe mať aj zásobnú funkciu, vie v tejto súvislosti uviesť príklady koreňovej zeleniny. Ţiak má osvojený poznatok o tom, ţe rastliny sa odlišujú stonkou. Okrem toho, ţe vie rozdeliť rastliny na byliny a dreviny a tie na kry a stromy, vie detailným pozorovaním zistiť, akými rôznymi vlastnosťami sa stonky odlišujú. Vie, ţe stromy majú rôznu výšku, hrúbku, odlišujú sa kôrou. Vie, ţe byliny môţu mať napríklad dutú alebo plnú stonku, môţu byť na priereze okrúhle, oválne, hranaté, môţu mať na stonke chĺpky, iné môţu byť bez chĺpkov a podobne. Ţiak vie pozorovať, ţe niektoré stonky sa vetvia a iné nie, informácie primerane reprodukuje. Vie vysvetliť, ţe niektoré stonky vytvárajú úponky, ktorými sa prichytávajú o podklad a dostávajú sa tak vyššie, aby mali lepší prístup k svetlu. Ţiak vie, ţe rastliny sa vzájomne od seba dajú rozlišovať napríklad tvarom listovej čepele, kresbou ţilnatiny a rôznosťou zúbkovania na okraji listu, ako aj farbou. Pri poskytnutí viacerých rastlinných druhov vie vymenovať niektoré znaky, ktorými sa listovými čepeľami vzájomne tieto rastliny odlišujú a dané znaky primerane opísať. Ţiak vie jednoducho vysvetliť, ţe funkciou listov je prijímať slnečné svetlo a preto sú listy ploché a široké aby zachytili väčšie mnoţstvo svetla. Poznatok vie vyuţiť pri objasňovaní pozorovaných javov, napríklad vie vysvetliť na Ochrana ţivota a zdravia
ţivote rastlín Kvety rastlín Plody rastlín Kvety Tvar a zloţenie kvetov Funkcia kvetov Opeľovače Rastlinné plody Tvar a funkcia rastlinného plodu základe pozorovania, ţe ak rastline odstránime väčšie mnoţstvo listov, tak uhynie, lebo nemá ako získavať slnečné svetlo. Ţiak vie, ţe rastliny sa vzájomne od seba odlišujú rôznym tvarom, farbou a zloţením kvetov. Pri porovnávaní kvetov si okrem farby všíma tvar a počet lupeňov a farbu a počet tyčiniek. Vie, ţe na povrchu tyčiniek je peľ, ktorý môţe mať rôznu farbu. Vie, ţe niektoré rastliny majú samostatné kvety a iné ich majú zoskupené do súkvetí. Vie pozorovať aj veľmi drobné kvety nevýrazných farieb, napríklad kvet liesky, orecha, skorocelu, ţihľavy či rôznych druhov tráv. Jednoducho vie vysvetliť funkciu kvetu z kvetu sa vyvíjajú plody, ktoré obsahujú semená. Ţiak vie, ţe rastliny tvoria kvety preto, aby vytvorili plody obsahujúce semená, z ktorých v ďalšom roku vyrastú nové rastliny. Ţiak vie, ţe kvety môţu mať veľmi rôzne tvary, veľkosti, niekedy sú nenápadné, inokedy veľmi výrazné. Ţiak si uvedomuje, ţe niektoré rastliny poznáme zvyčajne v kvete a iné poznáme skôr bez kvetov. Vie vysvetliť túto skutočnosť tým, ţe niektoré kvety kvitnú pomerne dlho a iné kvitnú veľmi krátko. Ţiak vie, ţe v kvete sa nachádzajú tyčinky a na nich je peľ, ktorý opeľovače prenášajú na iné kvety a len vtedy sa môţe zmeniť kvet na plod. Ţiak vie vysvetliť, ţe plod je tá časť rastliny, ktorá vzniká z kvetu po jeho opelení. Jednoducho vie opísať proces opelenia pomocou vetra a opeľovačov (včely, čmele, motýle). Uvedenú informáciu vie spojiť s vlastnou minulou skúsenosťou s pozorovaním opeľovačov na kvetoch a vie vysvetliť, ako sa dostane peľ z jedného kvetu na druhý. Vie, ţe plod obsahuje semeno. Jednoduchým pozorovaním vie zistiť, ktoré druhy ovocia a zeleniny sú plody, ktoré vznikli z kvetu a sú nositeľmi semien. Vie, ţe zo semena vyrastie nová rastlina. Vie vysvetliť, ţe rastliny sa vzájomne od seba odlišujú tvarom, farbou, veľkosťou a inými charakteristikami plodu. Detailným pozorovaním zisťuje rôzne vlastnosti plodov, skúma, kde sú uloţené semená a zamýšľa sa nad funkciou plodu, diskutuje s učiteľom a spoluţiakmi, s pomocou učiteľa vyhľadáva Ochrana ţivota a zdravia
ţivote rastlín Opakovanie tematického celku Rozmnoţovanie rastlín Dĺţka ţivota rastlín Vegetatívne rozmnoţovanie rastlín Dĺţka ţivota rastlín Jednoročné, dvojročné a trváce rastliny Správa pre detektívnu kanceláriu informácie v sekundárnych zdrojoch. Ţiak vie, ţe rastliny je moţné rozmnoţovať aj pomocou iných častí rastlín ako sú semená. Vie, ţe rastliny je moţné rozmnoţovať napríklad hľuzami (zemiak), poplazmi (jahoda) a odrezkami (maliny). Ţiak vie, ţe hľuzy, poplazy a odrezky neobsahujú semená. Ţiak samostatne skúma, ktoré izbové rastliny je moţné rozmnoţovať odrezkami rôznych častí rastliny. Ţiak vie, ţe niektoré rastliny ţijú dlho a iné krátko a ţe dĺţka ţivota rastliny závisí aj od druhu rastliny. Vie, ţe existujú aj rastliny, ktoré ţijú len jeden rok, prípadne časť roka: vyrastú zo semena, zakvitnú, prinesú plody, v ktorých sú semená a uhynú. V ďalšom roku zo semien vyrastú nové rastliny. Vie, ţe niektoré rastliny nekvitnú kaţdý rok, napríklad v prvom roku vôbec nezakvitnú, zhromaţďujú látky do zásoby a zakvitnú aţ v ďalšom roku napríklad mrkva. Záverečné opakovanie NŠFG Národný štandard finančnej gramotnosti T Téma Národného štandardu finančnej gramotnosti č.k. - čiastková kompetencia Národného štandardu finančnej gramotnosti
4.Kompetencie a spôsobilosti SILA Ţiak vie, ţe sila je fyzikálna veličina. Pomocou vlastných skúseností vie objasniť pojem sila. Ţiak vie, čo je magnet a ako pôsobí na rôzne materiály. vie, ţe magnet má dva póly, a vie vysvetliť, ako sa dva magnety k sebe správajú v rôznych vzájomných pozíciách. Vie cieľavedome skúmať, ktoré predmety sú magnetické a zovšeobecňuje záver, ţe všetky magnetické predmety sú kovové, ale nie všetky kovové predmety sú magnetické. Jednoznačne rozlišuje pojmy magnet a magnetický materiál. Ţiak vie vysvetliť, ţe príčinou pádu telies na zem je pôsobenie sily, ktorú nazývame gravitačná. Vie, ţe ak pôsobíme na padajúci predmet nejakou silou proti smeru pôsobenia gravitačnej sily, moţno pád predmetov spomaliť, zastaviť alebo spôsobiť opačný smer pohybu. To znamená, ţe ţiak implicitne chápe, ţe sila má aj určité smerovanie, nielen veľkosť, aj keď tento poznatok nevyjadruje. VESMÍR Ţiak vie vysvetliť, čo je vesmír a to prostredníctvom opisu jeho súčasti a vzájomného usporiadania týchto súčastí. Ţiak vie, ţe Zem je planéta a Slnko je hviezda a vie vysvetliť, aký je rozdiel medzi planétou a hviezdou. Ţiak vie, ţe Slnečná sústava má osem planét, ktoré obiehajú okolo Slnka v rôznej vzdialenosti. Vie planéty vymenovať. Ţiak vie, ţe Zem rotuje okolo vlastnej osi, čo spôsobuje striedanie dňa a noci. Vie, ţe Zem sa otočí okolo vlastnej osi za 24 hodín. Ţiak vie vysvetliť, prečo je cez deň svetlo a v noci tma a ako tento jav súvisí s tým, ţe cez deň nevidno na oblohe hviezdy. spontánne vytvára predpoklady a pri diskusii argumentuje vlastnou skúsenosťou. Ţiak vie striedanie dňa a noci demonštrovať na modeli Slnečnej sústavy. Ţiak vie, ţe zemská os je naklonená a zároveň vie, ţe Zem rotuje okolo Slnka (vie, ţe Zem obletí okolo Slnka za jeden rok).
JEDNODUCHÉ STROJE Ţiak vie, ţe jednoduché stroje sú zariadenia, ktorými si ľudia uľahčovali a uľahčujú namáhavú prácu. Vie, ţe pomocou jednoduchých strojov môţeme meniť aj veľkosť sily. Učí sa rozpoznávať páku, naklonenú rovinu, kladku a ozubené koleso. Ţiak vie, ţe ak chce nadvihnúť veľký predmet, môţe na to pouţiť brvno a menšiu podperu (pevný bod). Toto zariadenie nazýva pákou. Ţiak vie cieľavedome skúmať fungovanie páky, vlastnou výskumnou činnosťou zisťuje, ţe čím ďalej od pevného bodu páky pôsobíme silou, tým ťaţší predmet vieme zdvihnúť. Ţiak vie vysvetliť, ţe pouţitím naklonenej roviny si vieme uľahčiť prácu, vysvetľuje to na príklade s vytiahnutím nákladu. Pri skúmaní sily, ktorú musí vynaloţiť pri ťahaní predmetu po naklonenej rovine, pouţíva silomer. Uvedomuje si, ţe silomer vyjadruje silu, akou naň pôsobí predmet. Vie cieľavedome skúmať naklonenú rovinu a jej fungovanie pri zmene uhla, pri zníţení trenia povrchu naklonenej roviny. Zo skúmania vie vytvoriť primeraný záver. Ţiak vie, ţe pomocou ozubených kolies vieme meniť smer pohybu predmetov a tieţ rýchlosť pohybu predmetov. Ţiak si uvedomuje, ţe jedno ozubené koleso nemá praktický význam, ţe musia byť viaceré v súčinnosti - tzv. súkolesia. Ţiak vie samostatne skúmať zmenu rýchlosti otáčania ozubených kolies pri pouţití rovnako veľkých, menších a väčších ozubených kolies. Samostatne skúma v domácnosti sa vyskytujúce predmety, ktoré ozubené kolesá vyuţívajú, a opisuje spôsob, akým sa kolesá v predmete vyuţívajú. Funkciu ozubeného súkolesia vysvetľuje na bicyklových prevodoch. PÁTRAME PO TOM, ČO JE ELEKTRICKÁ ENERGIA Ţiak vie, ţe elektrická energia sa vyrába v elektrárňach a vie opísať spôsob, ako sa rozvádza do domácností. Ţiak vie vysvetliť význam elektrickej energie pre súčasného človeka a vie zhodnotiť, aké dôsledky by mal náhly výpadok elektrickej energie. Ţiak vie, ţe niektoré látky vedú elektrický prúd a niektoré nevedú. Vie zostrojiť jednoduchý elektrický obvod (plochá batéria, vodiče, ţiarovka) a vie pomocou tohto jednoduchého obvodu zisťovať, ktoré látky sú elektricky vodivé a ktoré nie.
PÁTRAME PO STOPÁCH ŽIVOČICHOV Ţiak vie vysvetliť, čím sa ţivočíchy podobajú a čím sa odlišujú. Zároveň si uvedomuje, ţe ţivočíchy sa od seba odlišujú nielen tvarom, ale najmä spôsobom ţivota. Medzi špecifikáciami ţivočíchov spomína aj získavanie potravy. Pozorovaním skupiny ţivočíchov vie ţiak samostatne vytvoriť opisnú charakteristiku danej skupiny - vie ţivočíchy porovnať a zistiť, v ktorých znakoch sa zhodujú (sú si podobné).informácie si vie vyhľadať v rôznych informačných zdrojoch a overiť si tak spôsob vlastného uvaţovania. Ţiak vie opísať skupinu plazov a tri plazy vie vymenovať (uţovka, vretenica, jašterica). Ţivočíchy vie vizuálne rozpoznať. Chápe, a vie jednoducho vysvetliť, ţe plazy sú chladnokrvné (studenokrvné) - v chlade strnulé, lebo si nevedia vytvoriť vlastné teplo tak, ako to dokáţe človek. Ţiak dáva informácie do súvislosti s tým, kde moţno plazy najčastejšie nájsť ( na skalách, múroch, chodníkoch, kde sa vyhrievajú). Ţiak vie, ţe základnými prejavmi ţivota ţivočíchov sú dýchanie, pohyb, prijímanie potravy, rozmnoţovanie, rast a vývin. Ţiak vie, ţe ţivočíchy môţu prijímať kyslík zo vzduchu aj z vody. Ţiak vie, ţe ţivočích sa od seba odlišujú aj spôsobom získavania potravy. Vie, ţe niektoré sa ţivia rastlinami, niektoré lovia iné ţivočíchy a poznáme aj také, ktoré sa ţivia odumretými rastlinami či ţivočíchmi. Ţiak vie uviesť niekoľko príkladov ţivočíchov, ktoré sa ţivia rastlinnou potravou, a vysvetliť, ako sú na získavanie tohto druhu potravy prispôsobené. Vie, ţe čím sa ţivia nasledujúce druhy (ich prispôsobenie na získavanie potravy vie vysvetliť): dáţďovka zemná, slimák záhradný, mlynárik kapustný, včela medonosná, kapor obyčajný, hus domáca, zajac poľný, myš poľná, veverica obyčajná, srna hôrna, kôň domáci a tur domáci. Vysvetľovanie ţiaka je jednoduché, napríklad Veverica sa ţiví rôznymi rastlinnými plodmi, ako sú ţalude, semená v šiškách a podobne. Preto má silné zuby, aby mohla získať semená aj z tvrdých obalov. Veverica si vytvára zásoby na zimu, preto musí nosiť väčšie mnoţstvo semien, na čo jej slúţia lícne vaky. Ţiak dáva do súvislosti vonkajšiu stavbu tela ţivočícha, spôsob pohybu v prostredí a to, čím sa ţiví. Vie vysvetliť, ţe ţivočíchy, ktoré lovia iné ţivočíchy, musia byť rýchle a silné, musia s a vedieť dobre orientovať I maskovať v prostredí. Uvedomuje si ţe niektoré ţivočíchy sin a lov iných druhov vytvárajú rôzne zariadenia či pasce (pavúk a mravcolev). Ţiak vie uviesť niekoľko príkladov ţivočíchov, ktoré sa ţivia ţivočíšnou potravou a vysvetliť, ako sú na získavanie tohto druhu potravy prispôsobené. Informácie tohto typu získa o nasledujúcich druhoch: pavúk, kobylka, uţovka, ţaba, šťuka, sokol, vlk, líška, medveď, rys.
Ţiak vie, ţe väčšina druhov ţivočíchov sa rozdeľuje na samce (pohlavné bunky spermie) a samičky (pohlavné bunky vajíčka) a ţe k oplodneniu dochádza spojením spermie s vajíčkom. Mláďatá ţivočíchov sa rodia (cicavce) alebo sa liahnu (ryby, obojţivelníky, plazy a vtáky). Ţiak vie, ţe na splodenie nového potomka je potrebný dospelý muţ a dospelá ţena. Vie, ţe na rozmnoţovanie má človek v tele rozmnoţovaciu sústavu, pričom muţská sa od ţenskej líši. Ţiak vie vysvetliť, ţe po oplodnení ţeny muţom sa dieťa vyvíja v tele matky. Ţiak s pomocou učiteľa a vlastným pozorovaním zistí, ktoré ţivočíchy sa liahnu z vajec (oboznámi sa s rôznymi druhmi: mravce, včely, slimáky, korytnačky, tučniaky). Pochopí rozdiel medzi ţivočíšnymi druhmi, ktoré sa liahnu z vajec vývin z vtáčieho vajca, vývin hmyzu nedokonalou i dokonalou premenou. Samostatne vie vysvetliť rozmnoţovací cyklus motýľa a vie vymenovať iné ţivočíchy, ktoré sa rozmnoţujú podobným spôsobom. Vie vymenovať dva druhy najčastejšie sa vyskytujúcich motýľov rodovým menom (mlynárik, babôčka). Ţiak vie, ţe ţivočíchy aj človek sa postupne menia rastú, vyvíjajú sa, dospievajú, starnú. Ţiak vie, ţe ţivočíchy sa odlišujú aj tým, v akom prostredí ţijú, a ţe sú tomuto prostrediu prispôsobené. Vie, ţe ţivočíchy môţeme nájsť takmer všade, podobne ako rastliny. Vie vymenovať ţivočíchy, ktoré ţijú v rôznych prostrediach, napríklad na súši (zajac), v pôde (dáţďovka), vo vzduchu (sokol), vo vode (kapor), vo veľmi chladných podmienkach (mroţ), v tropických púšťach (škorpión). Ţiak vníma lúku ako priestor, kde ţije veľké mnoţstvo rôznorodých ţivočíchov. Ţiak si uvedomuje, ţe na lúke ţijú rôznorodé ţivočíchy, a vie túto rôznorodosť dokázať tým, ţe vie vymenovať päť typických zástupcov slovenských lúk (koník lúčny, lienka sedembodková, voška ruţová, mlynárik kapustný, kvetárik dvojtvarý) a opísať rozdielne a zhodné znaky týchto ţivočíchov. O ţivočíchoch získava samostatne ďalšie informácie a vie rozprávať o spôsobe ich ţivota. Ţiak vie detailným pozorovaním a porovnávaním identifikovať rozdiely v ţivočíšnych druhoch, ktoré patria do tej istej skupiny ţivočíchov, ale sú odlišnými druhmi (rôzne druhy pavúkov, motýľov, koníkov, mravcov a pod.). Ţiak vie vymenovať päť zástupcov ţivočíchov, ktoré ţijú na poliach (zajac poľný, králik poľný, sokol sťahovavý, hraboš poľný, škrečok poľný), vie ich opísať a povedať, čím sa ţivia, informácie vie spájať a vytvárať tak jednoduchý potravinový reťazec. O ţivočíchoch vie nájsť informácie v encyklopédii.
Ţiak vie opísať skupinu vtákov a vie vymenovať niekoľko zástupcov (napríklad vrabec, drozd, lastovička, sokol, labuť). Vie opísať spôsob ţivota daných ţivočíchov, uvedomuje si, ţe sa vzájomne odlišujú napríklad spôsobom získavania potravy (dravé a nedravé vtáky). Zároveň vie, ţe vtáky kladú vajcia, a vie opísať, ako sa vtáky o vajcia a neskôr aj o mláďatá starajú. Ţiak vie, ţe rôzne druhy vtákov hniezdia na rôznych miestach a moţno rozpoznať aj podľa typu hniezda a podľa tvaru, veľkosti a sfarbenia vajec. Ţiak vie vysvetliť rozdiel medzi tečúcou a stojatou vodou. Vie vysvetliť putovanie vody od prameňa aţ o more. Ţiak vie navrhnúť postup, ktorým by zistil, či je tečúca voda studenšia ako stojatá. Ţiak vie, ţe voda je priestor pre ţivot rôznych druhov ţivočíchov. Ţiak cieleným pozorovaním zisťuje, aké rôzne vodné ţivočíchy moţno nájsť v potoku, pričom vyuţíva poznatky o tom, kde v potoku sa môţu ţivočíchy skrývať. Vie vymenovať niekoľko zástupcov vodných ţivočíchov typických pre slovenské potoky (pstruh, škľabka, rak krivák, pijavica) a opísať ich spôsob ţivota v potoku. Uvedené ţivočíchy vie vizuálne rozpoznať a pomenovať rodovým menom. Ţiak vie vymenovať niekoľko špecifických zástupcov rýb ţijúcich v stojatých vodách (kapor, šťuka, úhor, sumec). Ţiak vie, ţe ţivočíchy ţijúce v mori by v sladkých vodách nepreţili a naopak. Ţiak vie vysvetliť, ţ e pri vodnom zdroji môţeme okrem vodných ţivočíchov stretnúť aj tie, ktoré sa vo vode alebo pri vode rozmnoţujú, ale nedokáţu pod vodou ţiť. Vie uviesť príklady ţivočíchov tejto skupiny (skokan, mlok,, potočník, potápnik, komár, váţka). Ţiak vie, ţe okrem vodných a suchozemských ţivočíchov poznám e aj obojţivelníky a vie vysvetliť, ţe obojţivelník je ţivočích, ktorý určitý čas svojho ţivota ţije pod vodou a v dospelosti ţije na súši. Vie opísať ţivotný cyklus ţaby a objasniť na ňom pojem obojţivelník. Vizuálne rozpoznáva najznámejšie druhy obojţivelníkov a pomenováva ich rodovými menami skokan, ropucha, rosnička, mlok.
Ţiak vie, ţe vo vode sú aj ţivočíchy, ktoré sú voľným okom neviditeľné a môţu spôsobovať ochorenia, ak človek vodu z takého zdroja vypije. RASTLINY ŽIVÉ ORGANIZMY Ţiak vie, ţe rastliny sú ţivými súčasťami prírody a to aj napriek tomu, ţe nie sú také pohyblivé ako napríklad ţivočíchy alebo človek. S pomocou učiteľa ţiak identifikuje niektoré zo základných ţivotných prejavov rastlín. Ţiak vie, ţe základnú stavbu rastlinného tela tvoria koreň, stonka, list, kvet, plod. Vie, ţe základné podmienky na rast rastliny sú: svetlo, teplo, voda, vzduch, pôda. Ţiak vie, ţe rastliny potrebujú pre ţivot vodu. Ţiak vie, ţe rastliny sa môţu líšiť v tom, koľko vody pre svoj ţivot potrebujú. Ţiak vie vysvetliť dve základné funkcie koreňa čerpanie ţivín z pôdy a upevnenie rastliny v pôde. Ţiak má osvojený poznatok o tom, ţe rastliny sa odlišujú stonkou. Okrem toho, ţe vie rozdeliť rastliny na byliny a dreviny a tie na kry a stromy, vie detailným pozorovaním zistiť, ktorými vlastnosťami sa stonky odlišujú. Ţiak vie, ţe rastliny sa od seba odlišujú rôznym tvarom, farbou a zloţením kvetov. Pri porovnávaní kvetov si okrem farby všíma tvar a počet lupeňov a farbu a počet tyčiniek. Ţiak vie, ţe rastliny tvoria kvety preto, aby vytvorili plody obsahujúce semená, z ktorých v ďalšom roku vyrastú nové rastliny. Ţiak vie, ţe kvety môţu mať rôzne tvary, veľkosť niekedy sú nenápadné, inokedy veľmi výrazné. Ţiak vie, ţe v kvete sa nachádzajú tyčinky a na nich je peľ, ktorý opeľovače prenášajú na iné kvety, a len vtedy sa môţe zmeniť kvet na plod. Ţiak vie vysvetliť, ţe plod je tá časť rastliny, ktorá vzniká z kvetu po jeho opelení. Jednoducho vie opísať proces opelenia pomocou vetra a opeľovačov (včely, čmele, motýle). Uvedenú informáciu vie spojiť s vlastnou skúsenosťou s pozorovaním opeľovačov na kvetoch a vie vysvetliť, ako sa peľ z jedného kvetu