Súd: Okresný súd Bratislava II Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: 1294898604 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1294898604.14 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1. W. W., nar. XX. X. XXXX, Č. XX, Z., 2. W. W., nar. XX. XX. XXXX, Č. XX, Z., 3. S. W., Č. XX, Z. proti odporcom: 1. W. H., W. X, Z., 2. V. H., naposledy bytom Z. X, Z., zastúpená opatrovníčkou G. W.Č., pracovníčkou Okresného súdu Z. R., 3. L. H., D. XX, Z. o vydanie bezdôvodného obohatenia, náhradu škody a zabezpečenia náhradného bytu takto r o z h o d o l : V odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1., 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne 91,80 Eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta. Voči odporcom v 2. a 3. rade súd návrh zamieta. Odporcom v 1., 2. a 3. rade súd náhradu trov konania nepriznáva. Navrhovatelia v 1. v 2. a 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu 345,41 Euro do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Navrhovatelia sa návrhom podaným na tunajší súd domáhali, aby súd zaviazal odporcov v 1., 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 57 547,- Sk/1910,21 Euro titulom vložených investícii, zaplatenia sumy 10 000,- Sk/331,97 Euro titulom náhrady škody a žiadali, aby boli odporcovia zaviazaní povinnosťou zabezpečiť navrhovateľom dvojizbový byt prvej kategórie v Z.. Vo svojom návrhu uviedli, že dňa 21. 8. 1989 uzavrel odporca v 1. rade ako vlastník aj ako oprávnený zástupca odporcov v 2. a 3. rade - 2 - s nebohým manželom odporkyne v 3. rade Ing. W. W. zmluvu o kúpe rodinného domu na L. U. Č. XX v Z.. Na základe tejto zmluvy vyplatil Ing. W. odporcovi v 1. rade celú kúpnu sumu 95 000,- Sk/3 153,42 Euro. Manželia W. sa do predmetného rodinného domu nasťahovali a vykonali rekonštrukčné práce. Keďže sa odporcovia zdráhali vyhotoviť riadnu kúpnu zmluvu, požiadal Ing. W. súd, aby vo veci rozhodol.
V súdnom konaní vyšlo najavo, že odporca v 1. rade nemal splnomocnenie od ostatných vlastníkov nehnuteľnosti na uzavretie kúpnej zmluvy, čím uviedol kupujúcich do omylu. K uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy teda nedošlo, preto navrhovatelia žiadajú v tomto konaní zaviazať odporcov na náhradu škody, ktorá im vznikla vykonaním rekonštrukčných prác na rodinnom dome odporcov. Titulom investícií žiadali zaviazať odporcov na zaplatenie sumy 57 547,- Sk/1 910,21 Euro a titulom náhrady škody v spojitosti s vysťahovaním navrhovateľov z predmetného rodinného domu žiadali zaviazať odporcov na zaplatenie 10 000,- Sk/331,97 Euro. Z dôvodu, že konaním odporcov prišli navrhovatelia o bývanie, žiadali, aby súd uložil odporcom povinnosť poskytnúť navrhovateľom dvojizbový byt prvej kategórie v Bratislave. Rozsudkom zo dňa 15. 4. 2008 prvostupňový súd rozhodol tak, že odporcov v 1. až 3. rade zaviazal spoločne a nerozdielne povinnosťou zaplatiť navrhovateľom sumu 57 547,- Sk/1 910,21 Euro, vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Odporcov zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania a na účet Okresného súdu Bratislava II trovy štátu. Súd prvého stupňa mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že navrhovatelia vykonávali v rokoch 1989 až 1990 na rodinnom dome, ktorý vlastnícky patril odporcom, rekonštrukčné práce, ktorých hodnota podľa znaleckého posudku Ing. Skákala, predstavovala sumu 65 704,- Sk/2 180,97 Euro. Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali zaplatenia sumy 57 547,- Sk/1 910,21 Euro. Súd im priznal žalovanú sumu, keďže v zmysle 153 ods. 2 O. s. p. nemohol prekročiť návrh a prisúdiť účastníkom viac, než čoho sa domáhali. Krajský súd v Bratislave svojím uznesením zo dňa 29. 3. 2010, č.k. 2 Co 281/09-247 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Úlohou prvostupňového súdu malo byť v ďalšom konaní kvalifikovaným spôsobom rozhodnúť, riadne zistiť skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotiť a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý budem nutné správne a dostatočne odôvodniť. Po vrátení veci z Krajského súdu prvostupňový súd sa opätovne oboznámil s obsahom spisu: výpoveďami účastníkov konania, svedka W. V., oboznámil sa s obsahom zmluvy o kúpe rodinného domu na L. U. Č. XX Bratislava zo dňa 21. 8. 1989, pokladničnými dokladmi, listom vlastníctva, spismi tunajšieho súdu spisovej značky 10C 132/1991, spisovej značky D 309/1995, 18C 123/1992, znaleckého posudku R.. M., znaleckého posudku R.. M., doplnil dokazovanie o kontrolný znalecký posudok Ing. M. číslo 2/2000 oboznámil sa s obsahom LV č. XXX Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, katastrálne územie G., notárskej zápisnice číslo N 212/96, Nz 212/96 zo dňa 9. 9. 1996 ako aj ďalším obsahom spisového materiálu zistil nasledovný skutkový stav: Ing. W. W. (manžel navrhovateľky v 3. rade a otec navrhovateľov v 1. a 2. rade) uzavrel dňa 21. 8. 1989 zmluvu označenú ako: "Zmluva o kúpe rodinného domu na L. U. Č. XX". V zmluve vystupoval W. H. s označením: "bývalý majiteľ" a Ing. W. W. s označením "nový majiteľ". Predmetom tejto zmluvy mal byť predaj rodinného domu v Bratislave na ulici L. Č. XX. V zmluve bolo konštatované, že nehnuteľnosť nemajú dedičia po poručiteľovi do dnešného dňa vysporiadanú, avšak - 3 - súhlasia s tým, aby sa do domu nasťahovali jeho budúci nový majiteľ Ing. W. W., po vyplatení sumy 95 000,- Sk, teda skôr, ako bude urobený právoplatný prevod tejto nehnuteľnosti. V bode 5mluvy bolo dohodnuté, že bývalí majitelia nebudú požadovať od nového majiteľa žiadne ďalšie finančné pohľadávky, ako napríklad platenie nájomného a pod. V článku 6 Zmluvy bolo konštatované, že rodinný dom sa nachádza v asanačnom pásme. V prípade, ak by právoplatný prevod nehnuteľnosti nebol uskutočnený do termínu likvidácie rodinného domu, zaviazali sa pôvodní majitelia vrátiť Ing. W. celú sumu 95 000,- Sk s tým, že ani jedna zo strán nebude požadovať voči strane druhej žiadne ďalšie finančné pohľadávky za opravy domu, za užívanie domu a pod. Zmluva bola podpísaná dňa 21. 8. 1989 spolu s prehlásením, že sumu 95 000,- Sk osobne odovzdal Ing. W. W. a W. H. sumu prevzal. Prevzatie peňazí potvrdil svojím podpisom ako svedok aj L. H.. Rodina W. sa do rodinného domu nasťahovala, vykonala na nej stavebné úpravy a dom riadne užívala. Keďže nebola ani dodatočne vypracovaná riadna kúpna zmluva a na požiadanie tak odporcovia ani dodatočne neurobili, podal Ing. W. na Okresný súd Bratislava II návrh, ktorým sa domáhal určenia, že medzi účastníkmi bola uzavretá kúpna zmluva. Konanie sa
viedlo pod spisovou značkou 10C 132/91. Súd žalobu zamietol s konštatovaním, že zmluva zo dňa 21. 8. 1989 nemá všetky náležitosti kúpnej zmluvy, t.j. ide o neplatný právny úkon. Počas konania vedeného na tunajšom súde pod spisovou značkou 10C 132/91 Ing. W. W. zomrel. Za jeho dedičov boli v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D 1299/91 pred bývalým Štátnym notárstvom Bratislava 2, určení dediči zo zákona - jeho vtedy maloleté deti - navrhovatelia v 1. a 2. rade, ako aj pozostalá manželka - navrhovateľka v 3. rade. Navrhovatelia sa v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava II, sp. zn. 18C 123/92 domáhali, aby súd zaviazal odporcov povinnosťou uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu. Zmluvu, ktorá bola uzavretá medzi Ing. W. W. a W. H. dňa 21. 8. 1989, označili za zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, z obsahu ktorej vyplýva pre budúcich predávajúcich povinnosť uzavrieť s budúcimi kupujúcimi kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude rodinný dom na L. XX Bratislave. Prvostupňový súd návrh zamietol, poukazujúc na to, že zmluva o budúcej zmluve je platne uzavretá za predpokladu, že účastníci sa dohodnú na podstatných náležitostiach konečnej zmluvy (v danom prípade kúpnej zmluvy) a na dobe, do ktorej musí byť konečná zmluva uzavretá. Zmluva zo dňa 21. 8. 1989 bola medzi účastníkmi uzavretá síce písomne, účastníci zmluvy sa dohodli o predmete kúpnej zmluvy aj o cene, nedohodli sa však na dobe, dokedy má byť kúpna zmluva uzavretá. Zmluva neobsahuje ani žiadne iné ustanovenia o určení doby dokedy by mala byť hlavná zmluva uzavretá. Súd teda dospel k záveru že v prípade zmluvy zo dňa 21. 8. 1989 nejde o zmluvu o budúcej zmluve, preto bol návrh ako nedôvodný zamietnutý. Na odvolanie bol rozsudok súdu prvého stupňa, uznesením bývalého Mestského súdu Bratislava sp. zn. 10 Co 310/93 potvrdený. Navrhovateľka v 3. rade vo svojej výpovedi uviedla, že pôvodne s manželom bývali v Trnave a keďže manžel dostal prácu v Bratislave, rozhodli sa pre kúpu rodinného domu na L. ulici XX. V roku 1989 uzavreli spornú zmluvu, toho istého dňa vyplatili kúpnu cenu 95 000,- Sk. Potom čo sa do domu nasťahovali, bolo nutné vykonať opravy, pretože zatekalo zo strechy, prerobili elektrinu, dali do poriadku kanalizáciu, oddelili kúpeľňu od WC. Na jar v roku 1990 prišiel odporca v 1. rade a žiadal od navrhovateľov zaplatiť ďalších 5 000,- Sk s tým, že ak sa im nepáči môžu sa vysťahovať. Požadovanú sumu odporcovi nevyplatili a následne manžel navrhovateľky v 3. rade oslovil právnu kanceláriu. Bol podaný návrh na súd, v ktorom konaní bolo určené, že kúpna zmluva zo dňa 21. 8. 1989 je neplatná. V roku - 4-1991 R.. W. zomrel a 29. 1. 1991 sa navrhovateľka v 3. rade spolu s deťmi z domu vysťahovala. Navrhovateľka v 3. rade špecifikovala práce, ktoré sa na rodinnom dome mali vykonať nasledovne: prerobená elektroinštalácia v kuchyni, chodbe, kúpeľni, WC, komore, vodoinštalačné práce - rozvod a odpad vody do kuchyne, kúpeľne a WC, oprava ústredného kúrenia, murárske práce - omietka domu, vymurovanie priečok do kúpeľne a WC, betónovanie podlahy v kúpeľni, WC, chodba, prístrešok pred vchodovými dverami štyri stĺpy + železný rám, projekt na plynové kúrenie. Na preukázanie svojich tvrdení, založila do spisu pokladničné doklady za nákup nasledovného tovaru: lak, kľučky, štítky...21,- Sk, Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky...160,- Sk, Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky...240,- Sk, domáce potreby sifón, koleno...166,30 Sk, 4 ks koleno, lepidlo...67,- Sk, tehla 3 dierová...979,75 Sk, zasklievanie a predaj zrkadiel...433,- Sk, Drevona - dvere + zárubňa...950,- Sk,
Pletivo- 2 bal...145,- Sk, odbočky, pánty...180,60 Sk, Farba...56,- Sk, sedátko WC...65,-.Sk, 1 kus WC kombi...735,- Sk, piesok...160,- Sk, vápno...120,- Sk, hydrát...84,30 Sk, s p o l u:...4 541,95 Sk/150,76 Euro Odporcovia s tvrdeniami navrhovateľov o vykonaných rekonštrukčných prácach nesúhlasili. Poukazovali na bod 6 zmluvy, ktorým sa navrhovatelia zaviazali, že v prípade vykonaných rekonštrukčných prác si nebudú uplatňovať žiadne nároky. Na pojednávaní konanom dňa 20. 1. 2011 odporca v 1. rade pripustil, že navrhovatelia nejaké úpravy na rodinnom dome vykonali, avšak neboli v takom rozsahu ako deklarujú. Konkrétne odporca v 1. rade uviedol, že navrhovatelia rozdelili kúpeľňu priečkou tak, že oddelili WC od ostatnej časti kúpeľne, nainštalovali jedny dvere navyše, nad vchodovými dverami do domu bola už pôvodne vybudovaná strieška, ktorá pozostávala zo štyroch železných pilierov a nad dverami bol umiestnený laminát. Tento laminát navrhovatelia vymenili za sklo, avšak inú rekonštrukciu striešky nevykonali. Išlo o prístrešok nad dverami o rozmeroch 80 x 80 cm. K elektroinštalačným prácam odporca v 1. rade uviedol, že bol natiahnutý iba elektrický kábel z kúpeľne do oddeleného WC a bol nainštalovaný 1 vypínač navyše. V ostatných miestnostiach neboli vykonané žiadne elektroinštalačné práce, vodoinštalačné práce taktiež neboli vykonané. Odporca v 1. rade poprel, že by navrhovatelia realizovali murárske práce na fasáde domu. Vzhľadom na to, že odporca v 1. rade pripustil, že navrhovatelia vykonali rekonštrukciu kúpeľne v tom rozsahu, že kúpeľňu oddelili od WC, súd uznesením zo dňa 14. 2. 2012 ustanovil do konania znalca Ing. B. M., zapísaného v zozname znalcov ministerstva spravodlivosti SR pre odbor stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, projektovanie v stavebníctve, odhad hodnoty stavebných prác a uložil mu úlohu, aby ohliadkou stavby na mieste samom posúdil, či stavebnými úpravami - rozdelením kúpeľne priečkou došlo k oddeleniu WC od ostatnej časti kúpeľne, či v oddelenej časti kúpeľne boli - 5-17C/ 141/1994 osadené dvere, či nad vchodovými dverami bola vybudovaná strieška, ktorá mala pozostávať zo štyroch železných pilierov a či nad dverami došlo k výmene laminátu za sklo o rozmeroch 80 x 80 cm. V prípade, ak takéto stavebné úpravy na nehnuteľnosti vykonané boli, mal znalec ustáliť či týmito stavebnými úpravami došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti, ak áno bolo úlohou znalca toto zhodnotenie vyčísliť ku dňu vrátenia nehnuteľnosti odporcom, t.j. ku dňu 29. 1. 1991. Znalec vo svojom znaleckom posudku číslo 2/2012 uviedol, že pri ohliadke na mieste samom zistil že v zadnej časti rodinného domu na L. U. Č.M. XX v Z. došlo k vybudovaniu priečky. Touto stavebnou úpravou bola pôvodná miestnosť rozdelená na 2 menšie miestnosti, so samostatnými vstupnými dverami z chodby. Vznikla tak väčšia miestnosť - kúpeľňa a v menšej je umiestnené WC. Okrem vymurovania rozdeľujúcej priečky, vrátane omietky boli osadené dve oceľové typové zárubne s jednoduchšími typovými plnými dverami. Týmito stavebnými úpravami došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti rodinného domu na L. XX v Z. o 91,80 Euro. Strieška vybudovaná nad vchodovými dverami, ktorá by mala pozostávať zo štyroch železných pilierov, bola v čase miestnej ohliadky odstránená. Z uvedeného
dôvodu nebolo možné vypočítať skutočné náklady na jej vybudovanie. V priebehu konania došlo k zmene vlastníckych práv k spornej nehnuteľnosti tak, že výlučným vlastníkom rodinného domu nachádzajúceho sa na L. U. Č. XX v Z., súpisné číslo XXXX, postavenom na parcele číslo XX XXX, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXX Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, katastrálne územie Trnávka sa stal v podiely 1/1 W. H.. Odporca v 1. rade nadobudol predmetnú nehnuteľnosť na základe notárskej zápisnice, číslo N 212/96, Nz 212/96 zo dňa 9. 9. 1996. Keďže výlučným vlastníkom nehnuteľnosti je výlučne odporca v 1. rade, nie je daná pasívna legitimácia odporcov v 2. a 3. rade, voči ktorým súd návrh ako nedôvodný zamietol. Podľa 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením s právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo, ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník povinnosť ostatných zanikne. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou na súde žiada vydanie bezdôvodného obohatenia, respektíve jeho peňažnú náhradu. Na vznik záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia ani existencia protiprávneho úkonu. Zákon vyžaduje len to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznaných - 6 - dôvodov. Bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že sa obohatený obohatí na úkor majetku inej osoby o určité majetkové hodnoty, ktoré sú vyjadriteľné v peniazoch. Bezdôvodným obohatením nie je podľa ustálenej judikatúry hodnota vynaložených prostriedkov (hodnota vložených investícií), ale vlastné zhodnotenie majetku týmito investíciami (R 26/1995), pritom sa rovnako vychádza zo zákonnej dikcie 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej nie je rozhodné, čo oprávnený stratil, ale to, čo povinný nadobudol. Pri bezdôvodnom obohatení nie je podstatné, či rekonštrukčné práce boli vykonané so súhlasom toho kto sa bezdôvodne obohatil, alebo bez jeho súhlasu. V oboch konaniach (10C 132/91, 18C 310/93) súdy dospeli k rovnakému záveru a prejudiciálne určili, že zmluva zo dňa 21. 8. 1989 nie je kúpnou zmluvou a nespĺňa ani náležitosti zmluvy o budúcej zmluve ( 52 OZ). Z výpisu z evidencie nehnuteľností zo dňa 18. 11. 1988 je zrejmé, že vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti boli v tom čase odporcovia v 1., 2. a 3. rade, každý v podiely 1/3 k celku. Odporca v 2. rade v konaniach pred súdom jednoznačne uviedol, že nikdy nesúhlasil s predajom nehnuteľností na L. ulici v Z. Jeho podpis sa ani nenachádzal na zmluve zo dňa 21. 8. 1989 a neexistuje ani splnomocnenie, ktoré by odporcu v 1. rade oprávňovalo uzavrieť zmluvu v mene ostatných spoluvlastníkov. Zmluva zo dňa 21. 8. 1989 je teda neplatne uzavretou zmluvou o budúcej zmluve, keďže jednak nemá všetky podstatné náležitosti takejto zmluvy, ako aj z dôvodu, že účastníkmi zmluvy neboli všetci spoluvlastníci. Ak je zmluva neplatná, sú neplatné všetky jej ustanovenia, vrátane ustanovenie článku 6, podľa ktorého si ani jedna zo strán nebude požadovať voči strane druhej žiadne finančné pohľadávky za opravy domu a pod.
Okrem toho neplatné je také prehlásenie, ktorým sa osoba vopred vzdáva svojich práv, ktoré vzniknú len v budúcnosti. Za bezdôvodné obohatenie sa považuje získanie majetkovej hodnoty z podaného výkonu, teda vykonanie prác u subjektu, ktorý na to nemal právny dôvod ako je to v danom prípade. Odporca v 1. rade pripustil v priebehu konania, že navrhovateľka v 3. rade spolu so svojím manželom vykonali rekonštrukciu kúpeľne, čomu zodpovedajú aj pokladničné doklady, ktoré boli založené do spisu. Iné listinné dôkazy na preukázanie ďalších rekonštrukčných prác, tak ako boli deklarované (vodoinštalácia, elektroinštalácia v kuchyni, v chodbe, vodoinštalačné práce - rozvod a odpad vody do kuchyne, kúpeľne a WC, oprava ústredného kúrenia, murárske práce - omietka domu, rekonštrukcia prístrešku pred vchodom do domu ) do spisu založené neboli, napriek tomu, že navrhovatelia boli poučení podľa 120 ods. 4 O. s. p. Súd mal teda v konaní preukázané iba to, že navrhovateľka v 3. rade spolu s manželom vykonali rekonštrukciu kúpeľne rodinného domu ktorého neboli vlastníkmi. Vlastné finančné prostriedky investovali do nehnuteľnosti odporcu v 1. rade, čím túto nehnuteľnosť zhodnotili. Na strane odporcu v 1. rade tak došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože hodnota jeho majetku sa bez jeho pričinenia a bez akéhokoľvek právneho základu zo strany navrhovateľov na takéto konanie, zvýšila. Vykonanú rekonštrukciu kúpeľne potvrdil aj ustanovený znalec R.. M., ktorý vo svojom znaleckom posudku č. 2/2012 dospel k záveru že s týmito prácami došlo k zhodnoteniu rodinného domu vlastnícky patriacemu odporcovi v 1. rade o 91,80 Eura. Na zaplatenie uvedenej sumy zaviazal súd odporcu v 1. rade ako výlučného vlastníka nehnuteľnosti. Vo zvyšnej časti uplatnenej náhrady za vykonané rekonštrukčné práce (vydanie bezdôvodného obohatenia) súd návrh pre neunesenie dôkazného bremena zamietol. V tejto súvislosti súd poukazuje na dobu, po ktorú mali manželia W. predmetnú nehnuteľnosť užívať. Bolo to od 21. 8. 1989 do 29. 1. 1991, teda za 5 mesiacov, z ktorých 2 mesiace boli zimné, mali vykonať tak rozsiahle stavebné úpravy, ktoré sa podľa názoru súdu za tak krátke obdobie reálne stihnúť ani nedali. - 7 - Navrhovatelia žiadali zaviazať odporcov v 1. až 3. rade tiež na náhradu škody vo výške 10 000,- Sk/331,93 Euro, ktorá mala vzniknúť v spojení s vysťahovaním sa z predmetného domu. Navrhovatelia v tomto smere neprodukovali žiadne dôkazy. Vo svojom návrhu ani v konaní pred súdom nešpecifikovali v čom vidia porušenie právnej povinnosti zo strany odporcov, nedoložili žiadne relevantné dôkazy preukazujúce, že im reálne vznikla škoda vo výške 10 000,- Sk/331,93 Euro. Svoje tvrdenie opreli iba o súpis zo dňa 25. 1. 1994, podľa ktorého cesta z Brezna do Bratislavy ich mala stáť 2 340,- Sk, cesta z Bratislavy do Brezna 2 340,- Sk, nakladanie a vykladanie zariadenia 200,- Sk a výmena zámku 400,- Sk. Navrhovatelia rovnako nepreukázali, že by medzi prípadným porušením právnej povinnosti zo strany odporcov a vznikom škody existovala príčinná súvislosť. Aj, keď je zmluva zo dňa 21. 8. 1989 neplatná, rovnakú mieru zodpovednosti za takýto nulitný právny úkon mali tak ako odporcovia aj navrhovatelia, ktorí mohli do obsahu takejto zmluvy zasiahnuť, mohli si zistiť okruh vlastníkov nehnuteľnosti ktorú hodlajú nadobudnúť do vlastníctva, mohli si vyžiadať splnomocnenie od odporcu v 1. rade. Súd preto návrh v časti o náhradu škody 10 000,- Sk/331,93 Euro ako neopodstatnený zamietol. Navrhovatelia sa tiež domáhali, aby súd uložil odporcom povinnosť navrhovateľom dvojizbový byt v Bratislave, prvej kategórie z dôvodu, že sa museli z rodinného domu vysťahovať a ostali bez bývania. Takáto povinnosť pre odporcov nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu preto súd návrh aj v tejto časti ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa 142 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Navrhovatelia sa v konaní domáhali zaplatenia 2 242,18 Euro (57 547,- Sk/1 910,21 Euro + 10 000,- Sk/331,97 Euro) a zabezpečenia náhradného bytu. V konaní boli úspešní v časti 91,80 euro. Podľa pomeru úspechu a neúspechu boli vo väčšej miere úspešní odporcovia, ktorým súd priznal plnú náhradu trov konania. Odporcovia v 1. až 3. rade si v zmysle 151 ods. 1 O. s. p. trovy konania nevyčíslili, z obsahu spisu súd nezistil, že by im trovy v konaní vznikli, preto bolo rozhodnuté tak že odporcom v 1. až 3. rade súd náhradu trov konania nepriznal. V tomto prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o
prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( 151 ods. 2 O. s. p.) Trovy štátu pozostávajú zo znaleckej odmeny 4 130,- Sk/137,- Euro vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov znalcovi Ing. Petrovi M., zo sumy 228,- Sk/7,56 Euro za účasť znalca Ing. SkÁ. na pojednávaní konanom dňa 23. 3. 2006, zo sumy 200,84 Euro ako znaleckej odmeny vyplatenej zo štátnych finančných prostriedkov Ing. M. za vykonanie doplňujúceho znaleckého posudku. Spolu bolo zo štátnych finančných prostriedkov na znalecké dokazovanie vyplatených 345,41 Euro, na zaplatenie ktorej sumy súd zaviazal navrhovateľov v 1. až 3. rade podľa 148 O. s. p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. - 8 - Podľa 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( 205a ), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Podľa 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) lebo obsadenia súdu, b/ má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa 120 ods. 4, d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2 O. s. p. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.