Školský vzdelávací program pre 1. stupeň ZŠ ISCED 1 Názov: Cesta k zdokonaľovaniu žiaka Vzdelávací program Stupeň vzdelania ISCED 1 Dĺžka štúdia štyri roky Vyučovací jazyk: slovenský Študijná forma denná Druh školy: štátna, neplnoorganizovaná Predkladateľ: ZŠ Boliarov Názov školy: Adresa: Boliarov 50, 044 47 Košice IČO /OÚ/: 00323993 Riaditeľ školy: Mgr. Valentína Sokoliová (poverená riadením školy) Koordinátor pre tvorbu ŠkVP: Mgr. Valentína Sokoliová Kontakty: tel. 055/6990439 Mail: zsboliarov@gmail.com Zriaďovateľ: Názov: Obec Boliarov Adresa: Boliarov 25, 044 47 Košice 1
1.Všeobecná charakteristika školy Základná škola poskytuje základné vzdelanie. Smeruje k naplneniu kompetencií určených školským vzdelávacím programom pre základné vzdelávanie. Kompetencie predstavujú súbory vedomostí, zručností, postojov a návykov, ktoré sú využiteľné v učení a v živote a umožňujú žiakom efektívne konať v rôznych situáciách. Vychádzame z myšlienky A. Einsteina: Zo školy by mala vychádzať harmonicky rozvinutá osobnosť, nie špecialista. Škola nemôže byť iba o práci. Mimoriadne dni sú v škole pravidelne v termínovanom kalendári a znamenajú oživenie školského života (Mikuláš, Vianoce, Deň matiek, Deň detí...). 1.1 Veľkosť školy Základná škola v Boliarove je neplnoorganizovaná škola I. stupňa s vyučovacím jazykom slovenským. Škola sa nachádza v Košickom kraji, je umiestnená mimo hlavného ťahu dediny. Výchovná a vzdelávacia činnosť sa realizuje v 2 triedach a jednej PC miestnosti. Základná škola má vlastný školský dvor a je využívaný hlavne v čase veľkých prestávok na oddych. Na vyučovanie telesnej výchovy v priaznivom počasí sa využíva multifunkčné ihrisko. V každom školskom roku je škola schopná výučby pre cca 60 70 žiakov. Budova školy je podlažná, na prízemí sa nachádzajú priestory školy. 1.2. Charakteristika žiakov Školu navštevujú žiaci žijúci v obci Boliarov. Spolupracujeme s CPPPaP v Košiciach, zároveň využívame služby špeciálneho pedagóga tejto poradne. Žiaci po ukončení 3. ročníka základnej školy pokračujú v plnení povinnej školskej dochádzky v neplnoorganizovanej škole v Čakanovciach a druhý stupeň v plnoorganizovanej škole v Kecerovciach. 1.3. Charakteristika pedagogického zboru personálne zabezpečenie V škole vyučujú 4 učitelia za pomoci 2 asistentov. Náboženstvo vyučujú učitelia náboženskej výchovy. Mimo vyučovania sa učitelia venujú záujmovej činnosti, spolu so 2
zriaďovateľom organizujú verejné vystúpenia žiakov v obci i v škole. Škola zároveň podporuje ďalšie vzdelávanie učiteľov v oblasti ITK, v získavaní kvalifikačných skúšok. Požiadavky na kontinuálne vzdelávanie pedagogického pracovníkov: Z hľadiska potrieb školy je potrebné sústrediť sa v kontinuálnom vzdelávaní na: - Získanie kvalifikovaných pedagógov pre vyučovanie cudzieho jazyka na I. stupni ZŠ formou kvalifikačného vzdelávania - Získanie kvalifikovaných pedagógov pre vyučovanie informatickej výchovy formou kvalifikačného vzdelávania - Na získanie profesijných kompetencií pedagogických zamestnancov v rozvoji kľúčových spôsobilostí, prierezových tém, tvorby ŠkVP a učebných osnov - Na získanie profesijných kompetencií pedagogických zamestnancov v rozvoji čitateľskej gramotnosti - Na moderné, progresívne a efektívne metódy a formy práce 1.4. Organizácia prijímacieho konania V školskom roku 2013/2014 základná škola neorganizuje žiadne prijímacie konanie. Na základné vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré splnilo podmienky na začatie plnenia povinnej školskej dochádzky podľa 19 a o ktorého prijatie na základe zápisu podľa 20 ods. 2 zákona 245/2008 Z.z. požiadal zákonný zástupca. O prijatí dieťaťa na základné vzdelávanie rozhodne riaditeľ školy do 31. mája, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má základné vzdelávanie začať. Do prvého ročníka základnej školy sa prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku a dosiahlo školskú spôsobilosť. Do nultého ročníka sa prijímajú deti na základe vyšetrenia špeciálneho pedagóga a psychológa. 1.5. Spolupráca s rodičmi a inými subjektmi Škola má najvýraznejšiu a najkvalitnejšiu spoluprácu so zriaďovateľom, rodičovským združením, MŠ a ďalšími subjektmi sú : Obec Boliarov ako zriaďovateľ, Obecný úrad v Boliarove, CPPPaP Košice okolie, 3
Obvodný školský úrad v Bidovciach, Obvodný školský úrad v Košiciach. Celotriedne rodičovské združenia sa konajú 4x ročne, v prípade potreby sa konajú aj mimoriadne. Spolupráca s rodičmi sa rozvíja aj uskutočňovanými akciami: besiedky, akcie obce, karneval. Okrem toho rodičia dostávajú priestor informovať sa, dávať návrhy a konzultovať s pedagógmi každý deň pred a po vyučovaní. 1.6. Priestorové a materiálno technické podmienky Objekt školy tvorí podlažná budova. V budove sa nachádzajú dve triedy a jedna počítačová miestnosť, miestnosť pre riaditeľa školy, ktorá zároveň slúži aj ako zborovňa. Vzhľadom na skutočnosť, že škola nemá telocvičňu, žiaci cvičia v triede, na chodbe a v prípade priaznivého počasia na multifunkčnom ihrisku. Škola využíva počítače, ktoré boli dodané z infoveku, pre lepšiu kvalitu vyučovania boli škole zakúpené notbuky. 1.7. Škola ako životný priestor Veľký význam pre úspešnosť školy má jej atmosféra. Od harmonického prostredia cez medziľudské vzťahy až po pocit bezpečnosti a istoty. Priestory v základnej škole sa v uplynulých rokoch upravovali, aby čo najlepšie vyhovovali súčasným požiadavkám výchovno-vzdelávacieho procesu. Veľký dôraz sa pritom kládol na estetické úpravy priestorov. 1.8. Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní Priestory školy sú bezpečné a zdraviu vyhovujúce. Na začiatku školského roka sú všetci pedagogickí i nepedagogickí zamestnanci a žiaci poučení o bezpečnosti pri práci a ochrane proti požiaru v budove školy, triedach, odborných učebniach, školskom areáli, na školských a mimoškolských aktivitách a vychádzkach do blízkeho okolia. Samostatné poučenie o bezpečnosti a ochrane zdravia vždy predchádza školským výletom, exkurziám a pod. Všetci zamestnanci školy pravidelne každý rok absolvujú školenie o bezpečnosti pri práci a požiarnej ochrane. Pravidelne sú prevádzané kontroly bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, revízie 4
elektrických zariadení, bleskozvodov. Škola má vypracovaný školský poriadok, s ktorým je každý žiak na začiatku školského roka oboznámený. Školský poriadok poučuje žiakov o správaní sa v škole, ale aj mimo školy. Na začiatku školského roka na prvom rodičovskom zasadnutí oboznamujeme rodičov so školským poriadkom. Toto oboznámenie rodičia potvrdzujú svojím podpisom. Nevyhnutnosťou pre uskutočnenie vzdelávania je zabezpečenie vhodnej štruktúry pracovného režimu a odpočinku žiakov a učiteľov, vhodného režimu vyučovania s rešpektovaním hygieny učenia sa, zdravého prostredia učebne a ostatných priestorov podľa platných technických a hygienických noriem. Dôležitý je taktiež stravovací a pitný režim. Bezpečnosť a ochranu zdravia zabezpečuje aktívna ochrana žiakov pred úrazmi, dostupnosť prvej pomoci z materiálneho a ľudského hľadiska vrátane kontaktov na lekára. V budove školy platí zákaz fajčenia, užívania alkoholických nápojov a iných omamných látok. Pri hromadných akciách, súťažiach, výletoch a exkurziách, škola žiada povinné informované súhlasy, ktoré podpisujú rodičia žiakov. 2. Charakteristika školského vzdelávacieho programu 2.1. Vymedzenie cieľov školského vzdelávacieho programu Pedagogický princíp školy (vlastné ciele výchovy a vzdelávanie) Školský program je koncipovaný tak, aby na úrovni školy (ročníkov a predmetov) vytváral čo najlepšie predpoklady pre postupné osvojenia kľúčových spôsobilostí (kompetencií), ktoré stanovuje štátny vzdelávací program pre základné vzdelávanie a ktoré tvoria jeho základnú stratégiu. Program primárneho vzdelávania (1. stupňa základnej školy) má zabezpečiť hladký prechod z predškolského vzdelávania a z rodinnej starostlivosti na školské vzdelávanie prostredníctvom stimulovania poznávacej zvedavosti detí, vychádzajúcej z ich osobného poznania. Východiskom sú aktuálne skúsenosti žiaka, vedomosti, pojmy a záujmy, ktoré sú rozvíjané podľa jeho reálnych možností tak, aby sa dosiahol pevný základ pre jeho budúci akademický a sociálny úspech. Program je založený na princípe postupu od známeho k neznámemu pri nadobúdaní nových skúseností z pozorovania a zažitia aktivít a udalostí, ktoré sú spojené so životom dieťaťa a s jeho bezprostredným kultúrnym a prírodným prostredím. V tomto veku je pre deti dôležitá programová možnosť získať 5
vlastnými aktivitami bohaté skúsenosti a zážitky prostredníctvom hry a učenia v skupine rovesníkov. Osobitne významné je aj poskytovanie možností rozvíjať si potrebu vyjadrovať sa a realizovať sa prostredníctvom slov, pohybov, piesní a obrazov, čo je významný základ pre rozvoj gramotnosti. Základom je priateľská a ústretová klíma, ktorá podnecuje žiakov k spontánnemu a tvorivému poznávaniu, konaniu, hodnoteniu a dorozumievaniu a podporuje celostný rozvoj ich osobnosti. Program primárneho vzdelávania má pripraviť žiakov na samostatnú prácu i na prácu v skupinke, aby každý z nich získal pevný základ spoločného poznania a zároveň osobnej skúsenosti zo vzájomného ohľadu, uznania a úcty. Súčasťou cieľového programu je aj včasná korekcia prípadných znevýhodnení (zdravotných, sociálnych a učebných) a rozpoznanie, resp. podchytenie špecifických potrieb, záujmov a schopností (vrátane nadania a talentu) žiakov. Dôležité je podchytenie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (včasná depistáž, diagnostika a korekcia prípadných znevýhodnení). Hodnotenie žiakov je postavené na plnení konkrétnych a splniteľných úloh, je založené prevažne na diagnostikovaní a uplatňovaní osobného rozvoja žiaka. Každý žiak musí mať možnosť zažívať úspech a musí vedieť, že chyby a ich odstraňovanie tiež napomáhajú k jeho rozvoju. 2.2. Filozofia školy Výchovno-vzdelávaciu činnosť smerovať k príprave žiakov na život, ktorý od nich vyžaduje, aby boli schopní kriticky a tvorivo myslieť, rýchlo a účinne riešiť problémy. Pripraviť človeka rozhľadeného, vytrvalého, schopného kooperovať a pracovať v tíme, schopného sebamotivácie k celoživotnému vzdelávaniu. Dosiahnuť zvýšenie gramotnosti v oblasti IKT žiakov v našej škole. Formovať u žiakov tvorivý životný štýl, vnútornú motiváciu, emocionálnu inteligenciu, sociálne cítenie a hodnotové orientácie. Vychovávať žiakov v duchu humanistických princípov. V spolupráci s rodičmi žiakov vychovať pracovitých, zodpovedných, morálne vyspelých a slobodných ľudí. Veľký dôraz budeme hneď od začiatku klásť na vytvorenie dobrého tímu v triede, na rozvíjanie sebapoznania a sebahodnotenia žiaka. Cieľom bude, aby žiaci získali dobrý učebný štýl, poznali svoje silné 6
a svoje slabé stránky. Budeme sa snažiť orientovať pedagogické stratégie na riešenie problémových úloh a tvorbu projektov. K tomu, aby sa naučili riešiť problémy je potrebné, aby sa naučili pýtať, hľadať problémy, snažiť sa nájsť odpovede. Naším princípom je viesť žiakov k tvorivému mysleniu, kritickému mysleniu, naučiť ich tímovo pracovať, komunikovať medzi sebou, vzájomne sa rešpektovať a byť schopní celoživotne sa vzdelávať, aby každý žiak zažil úspech. 2.3. Zameranie školy a stupeň vzdelania Primárne vzdelávanie poskytuje východiskovú bázu pre postupné rozvíjanie kľúčových spôsobilostí (kompetencií) žiakov ako základu všeobecného vzdelania prostredníctvom nasledujúcich cieľov: - poskytnúť žiakom bohaté možnosti vedeného skúmania ich najbližšieho kultúrneho a prírodného prostredia tak, aby sa rozvíjala ich predstavivosť, tvorivosť a záujem skúmať svoje okolie, - umožniť žiakom spoznávať svoje vlastné schopnosti a rozvojové možnosti a osvojiť si základy spôsobilosti učiť sa a poznávať seba samého, - podporovať kognitívne procesy a spôsobilosti žiakov kriticky a tvorivo myslieť prostredníctvom získavania vlastnej poznávacej skúsenosti a aktívnym riešením problémov, - zabezpečiť žiakom 3. ročníka výučbu anglického jazyka a to 3 hodiny týždenne, - vyvážene rozvíjať u žiakov spôsobilosti dorozumievať sa a porozumieť si, hodnotiť (vyberať a rozhodovať) a iniciatívne konať aj na základe sebariadenia a sebareflexie, - podporovať rozvoj interpersonálnych spôsobilostí, najmä otvorene vstupovať do sociálnych vzťahov, - účinne spolupracovať, rozvíjať si sociálnu vnímavosť a citlivosť k spolužiakom, učiteľom, rodičom, ďalším ľuďom obce a k svojmu širšiemu kultúrnemu a prírodnému okoliu, - viesť žiakov k tolerancii a k akceptovaniu iných ľudí, ich duchovno-kultúrnych hodnôt, - naučiť žiakov uplatňovať svoje práva a súčasne plniť svoje povinnosti, niesť zodpovednosť za svoje zdravie a aktívne ho chrániť a upevňovať. Hlavnými programovými cieľmi primárneho vzdelávania sú rozvinuté kľúčové spôsobilosti (ako kombinácie vedomostí, spôsobilostí, skúseností a postojov) žiakov na 7
úrovni, ktorá je pre nich osobne dosiahnuteľná. V etape primárneho vzdelávania sú za kľúčové považované: komunikačné spôsobilosti, matematická gramotnosť a gramotnosť v oblasti prírodných vied a technológií, spôsobilosti v oblasti digitálnej gramotnosti (informačno - komunikačné technológie), spôsobilosti učiť sa a učiť sa riešiť problémy, ďalej sú to osobné, sociálne a občianske spôsobilosti, spôsobilosť chápať kultúru v kontexte a vyjadrovať sa prostriedkami danej kultúry. Osvojovanie kľúčových kompetencií je dlhodobým a zložitým procesom, ktorý začína v predprimárnom vzdelávaní, pokračuje v primárnom a sekundárnom vzdelávaní a postupne sa dotvára v ďalšom priebehu života. Celoživotne sa rozvíjajúce kľúčové spôsobilosti (kompetencie) potrebuje každý jednotlivec na osobné uspokojenie a naplnenie, na rozvoj kompletnej osobnosti, na aktívne občianstvo a na uplatnenie sa vo svete práce. Výber kľúčových kompetencií vychádza z európskeho referenčného rámca kľúčových spôsobilostí, ktoré sú rozpracované s ohľadom na hodnoty a potreby nášho školského systému. Kľúčové kompetencie majú nadpredmetový charakter a vzájomne sa prelínajú. Sú výsledkom celkového procesu celostného vzdelávania. K ich rozvíjaniu prispieva celý vzdelávací obsah, organizačné formy a metódy výučby, podnetné sociálno-emočné prostredie školy, programové aktivity uskutočňované v škole, ale aj v mimovyučovacej a v mimoškolskej činnosti. Swot analýza: Silné stránky starostlivosť o deti vyžadujúce špecifické podmienky vzdelávania, fungujúce tvorivé a výtvarné aktivity, existujúce tradičné aktivity/ kultúrno spoločenské podujatia pre rodičov zamerané na prezentáciu školy /, kvalitne fungujúca tímová práca so zriaďovateľom, dobrá počítačová gramotnosť všetkých pedagogických zamestnancov, záujem učiteľov o ďalšie vzdelávanie, projektové aktivity školy a realizácie projektov, 8
dobrá vybavenosť školy počítačovou technikou (počítačová učebňa, pripojenie na internet), prezentácia školy na verejnosti, akceptácia vzdelávacích a výchovných zámerov školy zákonnými zástupcami detí, kvalitne fungujúce útvary záujmového vzdelávania, žiaden výskyt nežiaducich javov /fajčenie, pitie alkoholu, fetovanie/ u žiakov našej školy. Slabé stránky potreba rekonštrukcie budovy školy, resp. výstavba novej, nedostatočný záujem rodičov o výchovu a vzdelávanie žiakov, nedostatočná priestorová kapacita. Príležitosti Získavanie optimálneho množstva finančných prostriedkov na zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzky školy, skvalitniť odbornú štruktúru vyučovania v ZŠ, výmena pedagogických skúseností, v maximálnej miere vychádzať v ústrety rodičom a žiakom, umožniť ďalšie vzdelávanie učiteľov (metodické centrum, vysoké školy), využívať možnosti štrukturálnych a iných fondov, podporovať a rozširovať funkčný systém odborného psychologického poradenstva, využívať moderné informačné technológie, organizovať spoločné stretnutia žiakov, pedagógov. Riziká demografický nárast populácie Rómov v obci Boliarov, 9
zvyšovanie výdavkov na prevádzku, nedostatok finančných prostriedkov na investície, inteligenčný potenciál budúcich žiakov, nepriaznivá ekonomická situácia v rodinách, nedostatočný záujem zo strany rodičovskej verejnosti, výnimočnosť v žiackej štruktúre školy. 2.4. Počítačová a informačná gramotnosť Digitálne kompetencie patria medzi najdôležitejšie kľúčové kompetencie, ktoré definuje Európska komisia v Európskom referenčnom rámci. Úlohou modernej školy je pripraviť žiaka pre informačnú vzdelanostnú spoločnosť. Naším cieľom je, aby všetci žiaci boli digitálne spôsobilí. Chceme zvýšiť informačnú gramotnosť žiakov školy v práci s informačnými a komunikačnými technológiami za účelom skvalitnenia ich procesu učenia sa, naučiť ich komunikovať prostredníctvom PC. Na realizáciu daného cieľa budeme využívať všetky možnosti, ktoré nám poskytujú učebné plány v predmete informatická výchova. 2.5. Profil absolventa Absolvent 1.stupňa ZŠ by mal svojím vystupovaním robiť dobré meno škole. Absolvent programu primárneho vzdelania má osvojené (aj vlastným podielom) základy čitateľskej, pisateľskej, matematickej, prírodovedeckej a kultúrnej gramotnosti. Nadobudol základy pre osvojenie účinných techník (celoživotného) učenia sa a pre rozvíjanie spôsobilostí. Získal predpoklady pre to, aby si vážil sám seba i druhých ľudí, aby dokázal ústretovo komunikovať a spolupracovať. Má osvojené základy používania materinského, štátneho a cudzieho jazyka. Úroveň rozvinutosti kľúčových kompetencií tvorí bázu pre ďalší rozvoj v následných stupňoch vzdelávania. 10
Absolvent primárneho vzdelávania má osvojené tieto kľúčové spôsobilosti: Sociálne komunikačné spôsobilosti vyjadruje sa súvisle, výstižne a kultivovane písomnou aj ústnou formou primeranou primárnemu stupňu vzdelávania, dokáže určitý čas sústredene načúvať, náležite reagovať, používať vhodné argumenty a vyjadriť svoj názor, uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi, učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi, s ktorými prichádza do kontaktu, rozumie rôznym typom doterajších textov a bežne používaným prejavom neverbálnej komunikácie a dokáže na ne adekvátne reagovať, rešpektuje kultúrnu rozmanitosť a preukazuje záujem o primeranú formu medzikultúrnej komunikácie, v cudzích jazykoch je schopný na primeranej úrovni porozumieť hovorenému textu, uplatniť sa v osobnej konverzácii, ako aj tvoriť texty, týkajúce sa bežných životných situácií. Spôsobilosti v oblasti matematického a prírodovedného myslenia má schopnosť používať základné matematické myslenie na riešenie rôznych praktických problémov v každodenných situáciách a schopnosť (na rôznych úrovniach) používať matematické modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (vzorce, modely), rozvíja si schopnosť objavovať, pýtať sa a hľadať odpovede, ktoré vedú k systematizácii poznatkov. Spôsobilosti v oblasti informačných a komunikačných technológií žiak vie používať vybrané informačné a komunikačné technológie pri vyučovaní a učení sa, ovláda základy potrebných počítačových aplikácií, vie používať kreslenie a písanie na počítači, dokáže komunikovať pomocou elektronických médií, uvedomuje si rozdiel medzi reálnym a virtuálnym svetom, 11
rozumie príležitostiam a možným rizikám, ktoré sú spojené s využívaním internetu a mobilných telefónov. Kompetencia (spôsobilosti) učiť sa získava schopnosť sebareflexie pri poznávaní svojich myšlienkových postupov, na základe poskytovaných možností uplatňuje základy rôznych techník učenia sa a efektívne si osvojuje poznatky a študijné návyky, vyberá a hodnotí získané informácie, spracováva ich a využíva vo svojom učení a v iných činnostiach, zlepšuje svoju vytrvalosť a iniciatívu, hodnotí svoj pokrok, akceptuje spätnú väzbu a uvedomuje si svoje rozvojové možnosti. Kompetencie (spôsobilosti) riešiť problémy vníma a sleduje problémové situácie v škole a vo svojom najbližšom okolí, vie rozoznať ozajstný problém, premýšľa o jeho príčinách a navrhne riešenie podľa svojich vedomostí a skúseností z danej oblasti, pri riešení problémov hľadá a využíva rôzne informácie, skúša viaceré možnosti riešenia problému, overuje správnosť riešenia a osvedčené postupy aplikuje pri podobných alebo nových problémoch, pokúša sa problémy a konflikty vo vzťahoch riešiť primeraným (chápavým a spolupracujúcim) spôsobom. Osobné, sociálne a občianske spôsobilosti vytvára si pozitívny sebaobraz, ktorý podporuje žiacku sebadôveru a sebarozvoj, uvedomuje si vlastné potreby a aktívne využíva svoje možnosti, uvedomuje si svoje silné a slabé stránky ako svoje rozvojové možnosti, sústreďuje sa na kvalitu a vhodnosť svojho výberu voľných činností, aktívne si chráni svoje fyzické a duševné zdravie, kontroluje vlastné konanie (vrátane násilných a sebazničujúcich modelov konania) a vie odhadnúť dôsledky svojich rozhodnutí a činov, 12
uvedomuje si svoje práva a povinnosti a aktívne ich realizuje, účinne spolupracuje v skupine, podieľa sa na vytváraní triednych a celoškolských pravidiel, je zodpovedný a dodržiava dohody, ochotne prijíma nové nápady, prípadne sám prichádza s novými nápadmi a postupmi, diskutuje o nich, prispieva k spoločnej práci, podieľa sa na vytváraní podporujúcej a motivujúcej sociálno-emočnej klímy v triede a dobrých medziľudských vzťahov. Spôsobilosti vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry dokáže sa vyjadrovať na úrovni základnej kultúrnej gramotnosti prostredníctvom umeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov, dokáže pomenovať druhy umenia a ich hlavné nástroje a vyjadrovacie prostriedky (na úrovni primárneho vzdelávania), uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom živote, cení si a rešpektuje kultúrno-historické dedičstvo a ľudové tradície, rešpektuje vkus iných ľudí a primerane veku dokáže vyjadriť svoj názor a postoj, pozná základné pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou zovňajšku človeka, pozná pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu), správa sa kultúrne, kultivovane, primerane okolnostiam, situáciám, sociálnym pozíciám a rolovým funkciám, je tolerantný a empatický k prejavom iných kultúr. 2.6. Pedagogické stratégie Medzi najdôležitejšie pedagogické stratégie zaraďujeme výučbu pomocou didaktickej techniky, rozhovory so žiakmi, tímové projekty, samostatné práce, individuálna práca so žiakmi, praktická výučba. Moderná edukácia zahŕňa rôzne prístupy použité počas jednej vyučovacej hodiny. Rozmanité vzdelávacie stratégie podporujú učenie sa na strane žiaka a dobrú atmosféru v triede. Je na kreativite a invencii učiteľov, ktoré pedagogické stratégie vo vyučovaní zvolí. 13
Budeme podporovať a uprednostňovať využívanie pedagogických stratégií zameraných hlavne na riešenie problémových úloh, tvorbu projektov a zážitkového učenia. Uskutočňujeme výučbu pomocou IKT, didaktickej techniky, diskusie, samostatné a tímové projekty, prezentáciu a obhajobu výstupov, praktickú výučbu pred monológom vyučujúceho. Dôraz kladieme na samostatnosť a zodpovednosť za učenie, ale aj zodpovednosť jednotlivca v tímovej práci a za dosiahnutie spoločného cieľa. Využívame rôzne formy vyučovania integrované v blokoch, skupinové, individuálne vyučovanie v rôznom prostredí: trieda, odborná učebňa, exkurzie, športové aktivity, tvorivé turnaje, rôzne výchovné aktivity súvisiace so vzdelávaním. Komplexne je naším cieľom rozvíjať u žiakov tvorivé myslenie, samostatnosť, aktivitu, sebahodnotenie, schopnosť komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi. Cieľom školy je spestriť vyučovanie rozmanitými metódami a formami práce. Ide predovšetkým o: - využívanie IKT, - didaktické hry, - zážitkové učenie, - projektové vyučovanie, - problémové vyučovanie, - dramatizácia/ hranie rolí, - brainstorming, - manipulácia s obrázkami, - frontálna práca/ samostatná práca/ skupinová práca, - demonštrácia. 2.7. Zabezpečenie výučby pre žiakov so špeciálnymi výchovno - vzdelávacími potrebami 14
Zvláštnu pozornosť musíme venovať žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakom so ŠVVP. Mnohí z nich pri správnom vedení v mimoškolskej práci a zvýšenej pedagogickej starostlivosti počas vyučovania dokážu svoje výchovno-vzdelávacie výsledky zlepšiť. Zabezpečenie odborného prístupu vo vzdelávaní t.j. včasná špeciálnopedagogická, psychologická, medicínska diagnostika, vzdelávanie podľa individuálneho výchovnovzdelávacieho programu - individuálna a skupinová práca so žiakom, používanie špeciálnych metód a foriem vyučovania, úprava vzdelávacieho obsahu, špecifický postup v hodnotení vzdelávacích výsledkov, aplikácia alternatívnych foriem komunikácie, úzka spolupráca s rodičmi podľa individuálnej potreby konkrétneho žiaka, vyplývajúca z odbornej diagnostiky; žiakov zo ZSP zabezpečiť aj materiálne, čo zahŕňa : a/ učebnice, špeciálne vyučovacie pomôcky, kompenzačné pomôcky a iné; personálne t.j. odborný servis špeciálneho pedagóga, (prizvaného z CPPPaP v prípade potreby), b/ spolupráca s rodičmi a ďalšími subjektmi podľa potreby, materiálne zabezpečenie pre vzdelávanie týchto žiakov (špeciálne učebnice, učebné a kompenzačné pomôcky a pod.), c/ individuálny výchovno-vzdelávací program vypracovaný učiteľom daného predmetu, d/ špecifiká hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov. 2.7.1. Žiaci so zdravotným znevýhodnením Vo všetkých organizačných formách vzdelávania vytvárame žiakom špecifické podmienky pre ich úspešné vzdelávanie a uspokojovanie ich špeciálnych výchovnovzdelávacích potrieb, najmä: - všeobecné ciele vzdelávania v jednotlivých vzdelávacích oblastiach a kompetencie prispôsobujeme individuálnym osobitostiam žiakov so zdravotným znevýhodnením. 2.8. Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia 15
Špecifickým cieľom výchovy a vzdelávania žiakov zo SZP je prostredníctvom eliminácie alebo odstránenia hendikepov vyplývajúcich zo sociálneho znevýhodnenia (komunikačné schopnosti, kultúrne a sociálne vylúčenie, nedostatočné hygienické návyky...) dosiahnuť primeraný rozvoj ich schopností. 2.9. Začlenenie prierezových tém Na úrovni primárneho vzdelávania zavádza náš školský vzdelávací program tieto prierezové témy: - Dopravná výchova - výchova k bezpečnosti v cestnej premávke, - Osobnostný a sociálny rozvoj, - Environmentálna výchova, - Mediálna výchova, - Multikultúrna výchova, - Ochrana života a zdravia, - Tvorba projektu a prezentačné zručnosti, - Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra. 2.9.1 DOPRAVNÁ VÝCHOVA VÝCHOVA K BEZPEČNOSTI V CESTNEJ PREMÁVKE V každodennom živote sa žiaci stávajú účastníkmi cestnej premávky ako chodci, korčuliari, kolobežkári, cyklisti, cestujúci v prostriedkoch hromadnej alebo osobnej dopravy a pod. Okrem pozitívnych stránok má doprava a motorizmus aj veľa záporných stránok. Neúmerný je počet dopravných nehôd, ktorých účastníkmi sú deti v mladšom a staršom školskom veku. Základné vedomosti, zručnosti a návyky zamerané na bezpečné správanie sa v rôznych dopravných situáciách získavajú deti najmä prostredníctvom školy. Učivo tematiky Dopravná výchova je povinnou súčasťou výchovy a vzdelávania žiakov základných škôl. Úlohou výchovy k bezpečnosti v cestnej premávke v škole je postupne pripraviť deti na samostatný pohyb v cestnej premávke - ako chodcov alebo cyklistov - pričom je potrebné mať na zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov 16
motorových vozidiel. Realizácia učebnej činnosti sa uskutočňuje v objekte školy, alebo v bezpečných priestoroch v okolí školy. Ciele výchovy k bezpečnosti v cestnej premávke na ZŠ zahŕňajú oblasť kognitívnu, afektívnu a psychomotorickú, ktoré je potrebné proporcionálne rozvíjať. Ciele sú zostavené v zmysle týchto kritérií : - pochopiť funkcie dopravy ako riadeného systému vymedzeného všeobecne záväznými právnymi predpismi, - sformovať si mravné vedomie a správanie sa v zmysle morálnej a právnej zodpovednosti pri chôdzi a jazde v cestnej premávke, - uplatňovať zásady bezpečného správania sa v cestnej premávke podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, a to ako chodec, korčuliar, cyklista, cestujúci (spolujazdec) a pod., - spôsobilosť pozorovať svoje okolie, vyhodnocovať situáciu z hľadiska bezpečnosti a aplikovať návyky bezpečného správania sa v cestnej premávke v praktickom živote, - schopnosť zvládnuť techniku chôdze a jazdy na bicykli, - schopnosť zvládnuť základné taktické prvky chôdze a jazdy v cestnej premávke, - pochopiť význam technického stavu a údržby vozidiel pre bezpečnú jazdu v cestnej premávke a prakticky zvládnuť základné úlohy údržby bicykla, - uvedomiť si význam technických podmienok dopravy a zariadení ovplyvňujúcich bezpečnosť cestnej premávky, - pochopiť význam a úlohy policajtov pre bezpečnú a plynulú premávku na cestách, - osvojiť si zásady, ale aj zručnosti a návyky súvisiace s poskytovaním prvej pomoci zranenej osobe pri dopravnej nehode, - osvojiť si základné zručnosti a zásady správania sa pri dopravnej nehode. Metódy a formy práce stratégie vyučovania Z hľadiska riadenia vyučovania a uplatňovania vyučovacích metód odporúčame používať nové hravé a zážitkové spôsoby práce so žiakmi. V nižších ročníkoch napr. využívať 17
prácu s maľovankami, hry zamerané na skvalitnenie prijímania a rozlišovania zmyslových vnemov, tvorbu dopravných kalendárov dopravných novín, nácvik dopravných pesničiek, hranie scénok, divadelných predstavení s dopravnou problematikou. Mimoriadne dôležitú úlohu má nácvik vhodného a bezpečného dopravného správania v simulovaných i reálnych dopravných situáciách. V metódach participatívne metódy (dialóg, diskusia), inscenačné metódy (metódy hrania rolí), brainstormingové metódy (burza dobrých nápadov), kognitívne metódy, zážitkové metódy, skúsenostné metódy a pod. Demonštračné formy postupu činnosti - ukážky riešenia úloh, zostavenia plánu, ukážky predmetov, javov, zobrazení formy samostatnej práce. Sociálne formy výučby - pri týchto formách výučby ide o usporiadanie výučby vzhľadom k jej subjektom (učiteľovi a žiakom): - frontálna práca, - individuálna práca, - skupinová práca. Organizačné formy výučby - vyučovacia hodina, záujmová činnosť, krúžok, súťaž, domáca práca. 2.9.2 ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA Environmentálna výchova je prierezová téma, prelína sa všetkými predmetmi, ale najmä prírodovedou, vlastivedou, pracovným vyučovaním, etickou a výtvarnou výchovou. Cieľom je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím vo svojom okolí, pričom zároveň chápe potrebu ochrany životného prostredia na celom svete. Dôležité je, aby žiaci získali vedomosti, ale aj zručnosti, ktorými môžu pomáhať životnému prostrediu jednoduchými činnosťami, ktoré sú im primerané a vhodné - chrániť rastliny, zvieratá, mať kladný vzťah k domácim zvieratám, ale aj k zvieratám v prírode, starať sa o svoje okolie a podobne. 18
Úlohou školy v oblasti environmentálnej výchovy je viesť žiakov k poznaniu podstaty ekologických zákonitostí, k rozvíjaniu estetického cítenia a formovanie citového, humánneho a morálneho vzťahu k ochrane a tvorbe životného prostredia. V škole budeme pri vytváraní vzťahu k životnému prostrediu využívať najmä metódy praktických činností. Prirodzené zážitky a skúsenosti uprednostňujeme pred sprostredkovanými a každú činnosť vhodným spôsobom motivujeme. Všeobecno-didaktické metódy: spontánne a cieľavedomé pozorovanie, dostatok priamych zmyslových podnetov na myšlienkové spracovanie, experimenty, rozširovanie obsahu vedomostí o životnom prostredí z hľadiska vštepovania, uchovania a vybavenia informácií na logickom podklade. Slovné a názorné metódy - spočívajú v názornom využití slovných metód a zameriavajú sa na názornosť dynamických súvislostí medzi predmetmi a javmi. Vedú k tvorivému samostatnému mysleniu už na úrovni detského veku (napr.: exkurzia, prírodovedecký náučný chodník, využívanie kníh, časopisov a filmov, beseda, výklad ) Hry a aktivity a) Ekohry sú svojim charakterom špecifickým spôsobom environmentálna výchova. Hlavný dôraz pri nich je kladený na spoluprácu, dialóg, konfrontáciu rôznych skúseností. Aby splnili svoj cieľ musia byť zaujímavé, primerané veku, s jasnými pravidlami, zúčastnia sa na nich všetky deti, vedú k určitému záveru. Ekohry musia spĺňať: - pochopenie vzťahov živého a neživého, zmien foriem a pod., - precítenie vypestovaním hlbokej lásky k zemi a k životu na nej, - prenesenie vedomostí ako základu pre pozitívnu ekologickú činnosť. b/ Aktivity sa organizujú tak, aby dieťa bolo priamym a bezprostredným aktérom diania. Možno ich rozdeliť do niekoľkých kategórií: 19
- úvodné a zahrievacie, - aktivity určené na zmenu sebahodnotenia, - diskusné skupiny, - aktivity na vyjadrovanie v skupine, - experimentálne aktivity, - hranie úloh, - simulácia. Praktické metódy - sú založené na praktickej práci v teréne, na činnosti s pomôckami. V rámci možností školy žiaci môžu robiť tieto činnosti: čistiť lesné plochy, vysádzať zeleň, pestovať rastliny, zbierať druhotné suroviny, tvoriť nástenky, mapovať výskyt živočíchov a pod. Pri uplatňovaní uvedených metód by sa malo vychádzať z nasledovných zásad: o prírode učiť v prírode, poznať najbližšie okolie, poukazovať na vzájomné súvislosti, citový vzťah k prírode viesť cez praktickú činnosť, vypestovať zmysel pre krásu prírody a pre estetickú úpravu prostredia domova i školy, vytvárať kladný vzťah detí i dospelých k prírode, pričom je nutná spolupráca školy a rodiny. 2.9.3 OSOBNOSTNÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ Prierezová oblasť osobnostný a sociálny rozvoj rozvíja ľudský potenciál žiakov, poskytuje žiakom základy pre plnohodnotný a zodpovedný život. Znamená to nielen študijný (akademický) rozvoj žiakov, ale aj rozvíjanie osobných a sociálnych spôsobilostí, ktoré spätne akademický rozvoj podporujú. Aby žiak získal kvalitné vzdelanie, k tomu je potrebné, aby si už od primárneho vzdelávania rozvíjal sebareflexiu (rozmýšľal o sebe), spoznával sám seba, 20
svoje dobré ale aj slabé stránky, rozvíjal si sebaúctu, sebadôveru a s tým spojené prevzatie zodpovednosti za svoje konanie, osobný život a sebavzdelávanie. V tejto súvislosti je potrebné, aby sa naučil uplatňovať svoje práva, ale aj rešpektovať názory, potreby a práva ostatných. Dôležité je, aby prierezová téma podporovala u žiakov rozvoj schopnosti uplatňovať prevenciu sociálno-patologických javov (šikanovanie, agresivita, užívanie návykových látok). Cieľom je, aby žiak získaval a udržal si osobnostnú integritu, pestoval kvalitné medziľudské vzťahy, rozvíjal sociálne spôsobilosti potrebné pre osobný a sociálny život a spoluprácu. V tejto prierezovej tematike sa uplatňuje aj vzdelávanie k ľudským právam ale aj k rodinnej výchove. Téma sa prelína všetkými vzdelávacími oblasťami, pričom sa pri jej uskutočňovaní berú do úvahy aktuálne potreby žiakov. Najčastejšie sa budú využívať formy a metódy: - skupinové vyučovanie, - problémové vyučovanie, - práca vo dvojiciach, - diskusia, - hranie rolí, - prednášky a besedy. 2.9.4 OCHRANA ŽIVOTA A ZDRAVIA Ochrana života a zdravia (OZO) sa v základných školách realizuje prostredníctvom učebných predmetov: prírodoveda, vlastiveda, slovenský jazyk a literatúra a prostredníctvom didaktických hier. V rámci témy sa aplikuje učivo, ktoré bolo v minulosti súčasťou povinného učiva ochrany človeka a prírody (OČP). Ochrana života a zdravia integruje postoje, vedomosti a schopnosti žiakov zamerané na ochranu života a zdravia v mimoriadnych situáciách, pri pobyte a pohybe v prírode, ktoré môžu vzniknúť vplyvom nepredvídaných skutočností ohrozujúcich človeka a jeho okolie. Povinné učivo sa realizuje prostredníctvom didaktických hier. Didaktické hry sa uskutočňujú v prvom a druhom polroku, a predchádza im teoretická príprava. 21
Cieľom spoločnosti je pripraviť každého jednotlivca na život v prostredí, v ktorom sa nachádza. Nevyhnutným predpokladom k tomu je neustále poznávanie prostredníctvom pohybu a pobytu v prírode. Obsah učiva je predovšetkým orientovaný na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom priemyselných a ekologických havárií, dopravnými nehodami, živelnými pohromami a prírodnými katastrofami. Zároveň napomáha zvládnuť ťažké podmienky v situáciách vzniknutých pôsobením cudzej moci, terorizmom voči občanom nášho štátu. Cieľom oblasti je formovať ich vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a života, tiež zdravia a života iných ľudí. Poskytnúť žiakom potrebné teoretické vedomosti a praktické zručnosti. Osvojiť si vedomosti a zručnosti v sebaochrane a poskytovaní pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a života. Rozvinúť morálne vlastnosti žiakov, tvoriace základ vlasteneckého a národného cítenia. Formovať predpoklady na dosiahnutie vyššej telesnej zdatnosti a celkovej odolnosti organizmu na fyzickú a psychickú záťaž v náročných životných situáciách. Prierezovú tému napĺňa obsah : - riešenie mimoriadnych situácií - civilná ochrana, - zdravotná príprava, - pohyb a pobyt v prírode. 2.9.5 TVORBA PROJEKTU A PREZENTAČNÉ ZRUČNOSTI Prierezová téma spája jednotlivé kompetencie, ktoré chceme rozvíjať u žiakov - komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, poznať sám seba a svoje schopnosti, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine, vytvoriť nejaký produkt. V tejto prierezovej téme je obsah zameraný na postupnosť jednotlivých krokov a metodológiu tvorby projektu, ktorú budú môcť žiaci využívať v ostatných predmetoch, alebo aj v mimoškolskej činnosti pri prezentácii svojej školy. Naučia sa prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne, s použitím informačných a komunikačných technológií. Prierezová téma Tvorba projektu a prezentačné zručnosti rozvíja a zdokonaľuje zručnosti žiakov tak, aby vedeli komunikovať, aby vedeli svoje tvrdenia zdôvodniť, vytvoriť relevantné argumenty a aj ich použiť. Žiaka má naučiť kriticky myslieť, aby vedel informácie získané v akomkoľvek predmete vyselektovať, použiť ich a v konečnom dôsledku pracovať s nimi samostatne. Žiak sa má naučiť riešiť problémy a nielen prijímať hotové riešenia. Má 22
spoznať svoje schopnosti pri aplikácii získaných informácií na konkrétne riešenia danej problematiky, prezentovať sa prostredníctvom vlastnej práce, projektu a vedieť pracovať v skupine. Žiak sa má počas vypracovania projektu naučiť samostatne si zorganizovať svoju prácu i svoj prípadný tím, dodržiavať zvolený harmonogram práce, vyhľadávať zdroje informácií, získavať potrebné informácie, spracovávať ich, vyselektovať a aplikovať pri hľadaní riešenia a nakoniec prezentovať seba a svoj tím prostredníctvom dosiahnutých výsledkov. Prierezové témy rozvíjajú kompetencie žiaka pri písomnom i verbálnom prezentovaní svojej práce, pričom ho nútia používať informačné a komunikačné technológie. Na lokálnej úrovni zapojíme do projektov: Zelená škola, kde budeme realizovať environmentálnu výchovu prepojený s praktickými krokmi. Tým budeme viesť žiakov k šetrnejšiemu prístupu voči životnému prostrediu, t.j. pomáhať znížiť celkový vplyv školy na životné prostredie. Bezpečne na cestách: Cieľom je osvojenie si znalostí o dopravných značkách a predpisoch a schopnosť uplatniť svoje teoretické vedomosti v praxi. Škola podporujúca zdravie: V rámci projektu je zdravie chápané ako súhrn telesných, duševných a spoločenských vplyvov vrátane vplyvu životného prostredia. 2.9.6 MEDIÁLNA VÝCHOVA Výučba mediálnej výchovy na základnej škole má prispieť k tomu, aby žiaci lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania mediálneho sveta, zmysluplne sa v ňom orientovali a selektovane využívali médiá. Médiá môžeme charakterizovať ako technológie, ktoré sprostredkúvajú komunikáciu na osobnej i celospoločenskej úrovni. Ovplyvňujú spoločnosť, ktorou súčasťou je aj žiak, a tak majú na neho ako pozitívne, tak negatívne pôsobenie. Cieľom prierezovej tematiky je, aby žiaci: - lepšie porozumeli pravidlám fungovania mediálneho sveta a primerane veku sa v ňom orientovali, - dokázali posudzovať mediálne šírené posolstvá, objavovať v nich to hodnotné, pozitívne formujúce ich osobnostný a profesionálny rast, 23
- dokázali si uvedomiť negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnosť a snažiť sa ich zodpovedným prístupom eliminovať, - vedeli tvoriť mediálne produkty. Na kognitívnej úrovni ide o rozvoj vedomostí a schopností: - poznať jednotlivé druhy médií, ich funkcie, vývoj, odlišnosti, - diferencovane využívať médiá a ich produkty podľa kvality plnenie funkcií. Na úrovni psychomotorickej ide o rozvoj zručností : - aktívne využívať média v procese komunikácie, - obsluhovať technické zariadenia a nové technológie médií, Na úrovni afektívnej ide o rozvoj schopností a postojov žiakov: - zaujímať kladný postoj k mediálnym produktom, - odmietať mediálne obsahy, ktoré odporujú etickým normám, prinášajú deformovaný pohľad na hodnoty a ohrozujú človeka, - snažiť sa zodpovedným prístupom eliminovať negatívne mediálny vplyvy na svoju osobnosť. Metódy a formy práce: Medzi dôležité princípy výučby mediálnej výchovy patrí zážitkovosť, aktívnosť a komunikatívnosť. Budeme uplatňovať metódy práce, ktoré napomôžu uplatňovaniu princípov: názorno-demonštračné a praktické metódy na precvičovanie schopností a zručností v kontakte s konkrétnymi druhmi médií a ich výstupmi. Z metód sa budú uplatňovať: vizuálna a akustická demonštrácia, analýza mediálnych produktov, metóda tvorby modelových situácií, dramatizácia. 2.9.7 MULTIKULTÚRNA VÝCHOVA 24
Multikultúrna výchova je zaradená do obsahu vzdelávania s ohľadom na slovenské kultúrne prostredie, kde po stáročia spolunažívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu. Tradičná kultúrna rozmanitosť sa pritom v súčasnosti ešte prehlbuje vďaka viacerým trendom, ktoré sa často zastrešujú pojmom globalizácia. Jedným z týchto trendov, ktorý výrazne zvyšuje rozmanitosť kultúr na Slovensku, je migrácia príslušníkov vzdialenejších a doposiaľ nepoznaných kultúr a subkultúr. Multikultúrnosť slovenskej spoločnosti však nikdy neznamenala len pokojné spolunažívanie rôznych skupín obyvateľov, ale vždy bola a dodnes je poznačená aj predsudkami a stereotypmi, ktoré sa prejavujú v rôznych podobách neznášanlivosti, rasizmu, či xenofóbie. Žiaci všetkých vekových kategórií budú čoraz častejšie v osobnom aj verejnom živote vystavení rôznym kultúrnym vplyvom a v čoraz väčšej miere sa budú dostávať do kontaktu s príslušníkmi iných kultúr. Preto je potrebné, aby boli na tieto výzvy pripravení, a aby boli schopní rozoznať, rešpektovať a podporovať rôzne kultúrne ukotvenie vo svojom okolí. Cieľom prierezovej témy- multikultúrna výchova- je preto výchovné a vzdelávacie pôsobenie zamerané na rozvoj poznania rozličných tradičných aj nových kultúr a subkultúr, akceptácia kultúrnej rozmanitosti ako spoločenskej reality a rozvoj tolerancie, rešpektu a prosociálneho správania a konania vo vzťahu ku kultúrnej odlišnosti. Edukačná činnosť je zameraná na to, aby škola a školské vzdelávanie fungovali ako spravodlivé systémy, kde majú všetci žiaci rovnakú príležitosť rozvíjať svoj potenciál. Žiaci spoznávajú svoju kultúru aj iné kultúry, históriu, zvyky a tradície ich predstaviteľov, rešpektujú tieto kultúry ako rovnocenné a dokáže s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať. Pre multikultúrnu výchovu sú vhodné hlavne zážitkové a skúsenostné metódy vyučovania, aby škola prehlbovala skúsenosti s kultúrnou rôznorodosťou. Pri realizácii multikultúrnej výchovy je nevyhnutné rešpektovať lokálne podmienky a je vhodné spolupracovať s inými verejnými, štátnymi i mimovládnymi organizáciami v regióne. Svoje ciele napĺňa v celej spoločnosti, nielen v regiónoch, kde žijú menšiny. Výchovno-vzdelávacia činnosť školy v oblasti multikultúrnej výchovy je efektívna najmä vtedy, ak sa celé prostredie a atmosféra školy rozvíjajú ako systémy citlivé na kultúrne špecifiká. Prierezová téma multikultúrna výchova sa realizuje takmer v každom predmete. Náplň multikultúrnej výchovy bude súčasťou rôznych aktivít organizovaných školou. Prierezové témy sú 25
zapracované v osnovách jednotlivých predmetov a v osnovách účelového cvičenia a didaktických hier. 2.9.8 REGIONÁLNA VÝCHOVA A TRADIČNÁ ĽUDOVÁ KULTÚRA Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra úzko súvisí s prierezovou témou - multikultúrna výchova, ale vo svojom obsahu sa ešte hlbšie zaoberá živým a hodnotným hmotným a nehmotným kultúrnym dedičstvom Slovenskej republiky. Nakoľko sa vláda Slovenskej republiky zaviazala realizovať Odporúčania na ochranu tradičnej kultúry a folklóru a Generálnou konferenciou UNESCO bol schválený: Dohovor o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva ako aj Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, odporúčame uvedenú prierezovú tému nenásilnou formou začleniť vo vyučovaní do viacerých predmetov, prostredníctvom ich obsahov ale aj formou projektov, exkurzií a pod. Vhodnými sa javia najmä predmety výtvarná, hudobná, literárna výchova, prírodoveda a vlastiveda. V rámci školského vzdelávacieho programu môže byť obsah prierezovej témy zaradený do vyučovacích predmetov ako je vlastiveda, prírodoveda, hudobná výchova, slovenský jazyk... Cieľom zaradenia prierezovej témy do vyučovania je vytvárať u žiakov predpoklady na pestovanie a rozvíjanie citu ku krásam svojho regiónu, prírody, staviteľstva, ľudového umenia a spoznávanie kultúrneho dedičstva našich predkov. Edukačná činnosť je zameraná na to, aby žiaci v rámci regionálnej výchovy poznali históriu a kultúru vlastnej obce, mesta - na funkčné využívanie historických regionálnych ukážok: môj rodný kraj - kraj, kde žijem; škola a jej okolie; moja trieda; obec, v ktorej žijem; čo sa mi v našom kraji najviac páči; čím sa pýši naša obec (príbehy o rodákoch, pamätné miesta, a i.), história, (osídlenie), povesti, piesne, šport a kultúra, osobnosti, ale aj súčasnosť vo všetkých smeroch napr. ekonomika); jej flóru a faunu - význam ochrany prírody, lesa, vody, živočíchov - objavujeme Slovensko - objavovanie a spoznávanie prírodných krás a zaujímavostí Slovenska; povesťami opradené pohoria - cestujeme po Slovensku - oboznámenie sa s časťami Slovenska formou výletu; povesti z veľkých a starých miest Slovenska; zvyky a tradície; ľudia v mojom okolí (aj o úcte k starším obyvateľom); pripomíname si našich predkov - vychádzať z rodinného prostredia t.j. téma RODINA - rodostrom rodiny, tradičné jedlá; stretnutia s pamätníkmi (starými rodičmi, známymi) na besedách; rozhovory so žiakmi o minulosti ich regiónu a pod. Vedieť sa 26
orientovať v turisticky a historicky atraktívnych miestach Slovenska. Základom našej kultúrnej identity, ako aj zdrojom historického vedomia, patriotizmu a vzdelanosti, poznávania kultúrnej rozmanitosti, je tradičná ľudová kultúra - kultúra, ktorú vytvorili, ktorou žili a dodnes žijú najširšie vrstvy obyvateľstva - využitie danosti regiónu, návšteva ľudového majstra, dielne, výstavy - spoznávanie tradičných ľudových remesiel, ľudovoumeleckých výrobkov regiónu, tradičné jedlá, vlastná tvorba (remeslá), spoznávanie staviteľských pamiatok v regióne, obci, poznatky využiť vo výtvarnom zobrazovaní; tvorba zbierky ľudovej hudobnej kultúry, jej prezentácia (piesne, zvyky regiónu, vlastná tvorba - spevník regiónu); poznávanie riekaniek, hádaniek, básní, ľudových piesní, tancov, ľudových krojov (hudobný, pohybový, výtvarný prejav), prísloví, porekadiel, pranostík, bájok, rozprávok: ľudových, autorských, povestí a pod. - skúmanie vlastnej kultúry, skúmať a objavovať vlastnú kultúru a spoznávať iné kultúry v oblasti ľudových tradícií. Význam na kultivácii osobnosti je potrebné rozvíjať talent žiaka vo všetkých druhoch umenia vo voľnočasových aktivitách, v záujmových útvaroch a tiež v zakladaní speváckych či tanečných súborov, divadielok a pod. Týmito aktivitami pomôžeme pri vytváraní predpokladov u žiakov na pestovanie a rozvíjanie citu ku kráse, k tradičnému ľudovému umeniu a uchovávaniu kultúrneho dedičstva našich predkov. Pod regionálnou kultúrou rozumieme súhrn produktov (hmotných a nehmotných) ľudskej činnosti, ktoré sa viažu na konkrétnu obec alebo región. Regionálna kultúra zahŕňa v sebe lokálne a regionálne kultúrne dedičstvo, ako aj živé kultúrne prejavy fungujúce v každodennom živote, pri sviatkoch a slávnostiach. Regionálna kultúra nadväzuje na regionálne kultúrne tradície a pokladá ich za dôležitú súčasť historickej pamäte i za zdroj identity obce alebo regiónu. Predložený materiál obsahuje tri tematické celky: 1. Môj rodný kraj. 2. Objavujeme Slovensko. 3. Tradičná ľudová kultúra. 1. tematický celok: Môj rodný kraj Témy: moja rodina, škola, okolie školy, 27
obec, mesto, v ktorom žijem (poloha, história a súčasnosť), rozprávky, príbehy, legendy spojené s históriou obce, mesta, tradičné regionálne zvyky, obyčaje, kultúrne pamätihodnosti, monumenty obce, mesta, regionálne múzea, prírodovedné múzeá, galérie, skanzeny, významné osobnosti regiónu, prírodné krásy regiónu, náučné chodníky v regióne, chránené rastliny a živočíchy na území regiónu, minerály, skameneliny, jaskyne na území regiónu, tradičné produkty a zamestnania v regióne, umelecké produkty, tradičné ľudovoumelecké remeslá regiónu, miestne a regionálne jazyky. 2. tematický celok: Objavujeme Slovensko Témy: spoznávanie regionálnej kultúry a najtypickejších prejavov kultúr iných regiónov Slovenska v oblasti ľudových tradícií, spoznávanie základných znakov ľudovej kultúry národností žijúcich na Slovensku, výber z historických, kultúrnych pamätihodností Slovenska (hrady, zámky, architektúra), flóra a fauna na Slovensku, chránené územia na Slovensku, ľudové piesne a tance, dramatické a výtvarné umenie, tradičné ľudovoumelecké remeslá z regiónov Slovenska, geografické zvláštnosti Slovenska, geografické a prírodné monumenty, jaskyne a i., významné osobnosti rôznych oblastí kultúry a histórie Slovenska. 3. tematický celok: Tradičná ľudová kultúra Tradičnú ľudovú kultúru vnímame ako formy kultúrneho prejavu podporujúcu zachovanie kultúrnej identity. Kultúrnu identitu chápeme ako súhrn postojov, návykov, 28
tradícií, hodnôt, interpretácií a sebainterpretácií, spôsobov myslenia, cítenia a konania (vzorcov správania), ktoré charakterizujú organizovanú skupinu ľudí, jej kolektívnym, spoločným výtvorom. Tradičná ľudová kultúra je súhrn hmotných a nehmotných produktov ľudskej činnosti, vytvorených v tradičných spoločnostiach. Prenášala sa z generácie na generáciu ústnym podaním, napodobňovaním a v podstatne menšej miere písomnou formou. Tradičná ľudová kultúra ako ucelený a živý systém zanikala postupne s modernizáciou spoločnosti, jej javy sa stali zdrojom kultúrnej a spoločenskej identity, zdrojom historického vedomia, patriotizmu a vzdelanosti, poznávania kultúrnej rozmanitosti, nástrojom tolerancie, občianskej súdržnosti a porozumenia medzi národmi. Je súčasťou materiálneho a duchovného bohatstva Slovenskej republiky. Uchováva sa ako prejav lokálneho, regionálneho alebo kultúrneho dedičstva Slovenska. Témy: a) Tradičná hmotná kultúra: ľudové staviteľstvo, domácke a tradičné remeselné výrobky, tradičné remeslá (ich história), produkcia potravín a strava, odev (kroje na dedine), výtvarné umenie a i.. b) Tradičná nehmotná kultúra: ústne tradície a prejavy vrátane jazyka (ľudová slovesnosť, nárečia), interpretačné umenie (ľudové hudba, piesne, tance, hry), spoločenské praktiky, zvyky, rituály a slávnostné udalosti, tradície spojené s náboženskými sviatkami (napr. vianočné, veľkonočné a i.), zvyky a obyčaje súvisiace s prírodou a vesmírom, folklórne tradície (prejavy tradičnej ľudovej kultúry: ústne, herné, dramatické, spevné, tanečné a hudobné). 3. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia 29