MAJETKOVÁ ŠTRUKTÚRA PODNIKU, VYBRANÉ ZÁSADY RIADENIA PODNIKOVÝCH AKTÍV Na začatie podnikateľskej činnosti podnik potrebuje finančné zdroje, t. j. kapitál a peniaze (vlastné, prípadne aj cudzie zdroje). Kapitál sa jeho vynaložením premení na výrobné faktory, ktoré predstavujú hmotnú a nehmotnú podstatu podniku, a materiál, z ktorého sa bude vyrábať alebo zabezpečovať iný druh hlavnej činnosti. Spoločne ich vyjadrujeme ako hospodárske prostriedky, ktorých konkrétne zloženie tvorí majetok podniku. Majetok a kapitál tvorí bilančnú rovnováhu, ktorej prehľad poskytuje účtovný výkaz súvaha. Základná štruktúra majetku podniku podľa súvahy A. Neobežný majetok A.I. Dlhodobý nehmotný majetok A.II. Dlhodobý hmotný majetok A.IV. Dlhodobý finančný majetok B. Obežný majetok B.I. Zásoby B.II. Dlhodobé pohľadávky B. III. Krátkodobé pohľadávky B.IV. Finančné účty Dlhodobý majetok podniku Hlavné kritériá členenia dlhodobého majetku sú tieto: 1. podľa charakteru účasti vo výrobnom (resp. v hlavnom podnikovom) procese, 2. technologická funkcia vo výrobnom (resp. v hlavnom podnikovom) procese, 3. miera a intenzita využitia, 4. technická úroveň, 5. vek a ekonomická životnosť.
Na účely hodnotenia dlhodobého majetku a jeho jednotlivých zložiek môžeme použiť ukazovatele, ktoré sa týkajú: 1. obnovy, resp. zmeny hodnoty dlhodobého majetku, 2. využitia dlhodobého majetku, 3. aktivity, efektívnosti a rentability majetku. Koeficient obnovy, resp. rozšírenia majetku, ktorý vyjadrujeme ako pomer prírastku (objem investícií) majetku v priebehu roka k jeho konečnému stavu v nadobúdacích, resp. reprodukčných cenách. Koeficient obnovenia DM, koeficient investícií k! = DM k1 konečný stav dlhodobého majetku. objem investicií DM!! Koeficient úbytku majetku, ktorý je pomerom úbytku (likvidácie) majetku k začiatočnému stavu majetku. Koeficient vyradenia, koeficient likvidácie k! = DM! DM!! DM L úbytok/likvidácia dlhodobého majetku, DM k0 začiatočný stav dlhodobého majetku. Ak dáme do pomeru objem investícií (prírastok dlhodobého majetku) a objem likvidovaného majetku, získame koeficient reprodukcie. Koeficient reprodukcie DM k! = objem investícií DM!
Extenzívne využitie skúma využívanie dlhodobého hmotného majetku v čase. Čím väčší počet hodín je výrobné zariadenie, stroj, technológia a pod. v činnosti, tým je vyššie jeho extenzívne využitie. Koeficient extenzívneho využitia DM k! = T! T! k e koeficient extenzívneho využitia, T s skutočný čas činnosti hmotného majetku, T z čas porovnávanej základne, spravidla kalendárny alebo normovaný fond pracovného času. Pre výrobné podniky, ale aj pre niektoré firmy poskytujúce služby, je významným ukazovateľom extenzívneho využitia koeficient zmennosti. Koeficient zmennosti vypočítame tak, keď robotníkov/pracovníkov vo všetkých zmenách delíme počtom pracovníkov v plnej zmene. Intenzívne využitie je dané objemom produkcie vyrobenej za časovú jednotku počas jeho skutočnej činnosti. Intenzívne využitie je tým väčšie, čím väčšie množstvo výrobkov alebo medziproduktov sa na výrobnom zariadení vyprodukuje za časovú jednotku. Mieru využitia vyjadrujeme koeficientom intenzívneho využitia: k i koeficient intenzívneho využitia, Koeficient intenzívneho využitia DM k! = Q! Q! Q s skutočne vyrobený objem produkcie za vymedzený čas, Q z inštalovaná produkčná schopnosť za stanovený čas, normovaný výkon. Najdôležitejšími činiteľmi vyššieho intenzívneho využitia zariadenia sú modernizácia a intenzifikácia výrobného procesu, lepšia organizácia a koordinácia procesov a postupov. Integrálne využitie je súčinom extenzívneho a intenzívneho využitia technickej časti majetku podniku a komplexne vyjadruje mieru jeho využitia. Koeficient integrálneho využitia k!"#$% = k! k!
Vybavenosť dlhodobým majetkom ako pomer objemu dlhodobého majetku k počtu pracovníkov identifikuje prístup k automatizácii, modernizácii postupov a procesov. Tento ukazovateľ môžeme špecifikovať ako vybavenosť len vybraných skupín technických zariadení alebo investičného majetku, a to vo vzťahu k pracovníkom, ale napríklad aj k plošnej výmere podniku (napr. logistický sklad). Vybavenosť dlhodobým majetkom = dlhodobý majetok pracovníci Ukazovatele aktivity, efektívnosti a rentability majetku Ukazovatele aktivity vypovedajú, či podnik efektívne hospodári s majetkom. Túto výpoveď umožňujú sledovať ukazovatele vyjadrujúce obratovosť, resp. viazanosť majetku, alebo ukazovatele zamerané na rozhodujúce položky majetku. Obrat neobežného majetku = tržby neobežný majetok Ukazovateľ obratu neobežného majetku vyjadruje činnosť neobežného majetku, pri jeho interpretácii treba zohľadniť mieru opotrebenia neobežného majetku. Je logické, že podnik so starším vybavením má priaznivejšiu hodnotu ako podnik s novším vybavením. Na druhej strane modernejšie technológie a vybavenie by mali alebo mohli prinášať vyššie tržby. Obrat celkového majetku = tržby celkový majetok Obrat celkového majetku je ukazovateľ komplexne merajúci využitie celkového majetku, ktorý sa vypočíta ako podiel tržieb k celkovému majetku. Ukazovateľ obratu slúži na hodnotenie bonity podniku. Ak hodnota tohto ukazovateľa má klesajúcu tendenciu, podnik musí uskutočniť rozhodnutia a aktivity na zvyšovanie tržieb alebo znížiť stav, objem majetku. Spravidla je hlavným problémom aktuálne nevhodná štruktúra majetku.
Ukazovateľ rentability aktív vyjadruje mieru celkovej ziskovosti, ktorú podnik dosahuje prostredníctvom využívania svojho majetku. Podstatné sú tendencie vývoja tohto ukazovateľa. Rentabilita aktív = zisk celkové aktíva Krátkodobý majetok podniku V súlade so zákonom o účtovníctve majetok nezaradený medzi neobežný patrí do obežného majetku. Zložky obežného majetku sú položkou dlhodobé pohľadávky odlišné od kategórie krátkodobý majetok. Potom obežný majetok tvoria: zásoby + finančné účty + krátkodobé pohľadávky + dlhodobé pohľadávky. Položky krátkodobého majetku Krátkodobý majetok Zásoby Finančné účty Krátkodobé pohľadávky materiál peňažná hotovosť pohľadávky u odberateľov nedokončená výroba ceniny ostatné pohľadávky s polotovary vlastnej šeky lehotou splatnosti do výroby jedného roka výrobky zvieratá tovar účty v bankách krátkodobý finančný majetok peniaze na ceste
Cieľ a význam finančnej analýzy pre riadenie Finančná analýza je nástroj využívaný pri riešení finančných otázok podniku pri získavaní, alokácii a rozdeľovaní finančných zdrojov. Zameraním finančnej analýzy je využitím vhodných nástrojov stanoviť diagnózu finančného zdravia podniku. Cieľom finančnej analýzy je zhodnotiť finančnú situáciu podniku a precizovať príčiny, ktoré ju ovplyvnili, a pokiaľ možno určiť všetky činitele, ktoré sú determinantmi finančného zdravia podniku. Dobré finančné zdravie podniku vytvára predpoklady na získanie externých finančných zdrojov na ďalší rozvoj podniku, pretože zisk je jednak zdrojom splácania úverov, zároveň tvorí rozhodujúci interný zdroj (+ ostatné zdroje odpisy, fondy, rezervy a pod.) efektívneho rozvoja podniku. Opačným stavom je tzv. finančná tieseň, keď nastávajú veľmi vážne problémy v peňažných tokoch, likvidita je ohrozená a situáciu nemožno riešiť bez zásadných zmien v činnosti podniku a v spôsobe financovania. Výpočet pomerových finančných ukazovateľov analyzovaného podniku Porovnanie podnikových ukazovateľov s priemernými ukazovateľmi za príslušný odbor podnikania Skúmanie vývoja ukazovateľov v čase Analýza vzájomných vzťahov medzi pomerovými finančnými ukazovateľmi Návrh opatrení do budúcnosf
Činitele ovplyvňujúce finančnú situáciu podniku o Prvú skupinu predstavujú externé činitele pôsobiace na podnik a jeho okolie, napríklad rozpočtová politika štátu, stav meny a monetárna politika bánk, vývoj miery inflácie a pod. Podnik ich môže svojím správaním ovplyvniť len veľmi obmedzene, musí ich akceptovať ako dané a prispôsobiť svoje konanie, majú objektívny charakter. o Druhú skupinu tvoria interné činitele, ktoré môže podnik svojimi aktivitami ovplyvniť, a preto majú subjektívny charakter. Členíme ich na kvantitatívne (predstavujú objemové činnosti a sú vyjadrené objemom výnosov, tržieb, pridanej hodnoty a pod.) a kvalitatívne činitele (vyjadrujú úroveň transformačného procesu vstupov na výstupy). Na zachytenie vplyvu oboch skupín činiteľov sa pri finančnej analýze opierame o sústavu ukazovateľov, ktoré ich pôsobenie sprostredkúvajú. Určenie finančnej analýzy cieľové skupiny Jednotlivé cieľové skupiny prioritne zaujímajú rozdielne ukazovatele finančnej analýzy. Priradenie najdôležitejších ukazovateľov k jednotlivým skupinám je takéto: pre banky a veriteľov sú najzaujímavejšie ukazovatele likvidity, akcionárov najviac zaujímajú ukazovatele rentability, dlhodobí veritelia sa sústreďujú na ukazovatele zadlženosti, efektívne využívanie aktív (ukazovatele aktivity) je zodpovednosťou manažmentu podniku. Úrovne finančnej analýzy gggpozri učebnicu Typy ukazovateľov, sústavy ukazovateľov a analytické modely gggpozri učebnicu
INFORMAČNÉ ZDROJE NA FINANČNÚ ANALÝZU. ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA, SÚVAHA, VÝKAZ ZISKOV A STRÁT, PREHĽAD PEŇAŽNÝCH TOKOV Úplná účtovná závierka obsahuje tieto súčasti: a) súvahu; b) výkaz ziskov a strát; c) výkaz o zmenách vo vlastnom imaní zahŕňajúci buď: 1. všetky zmeny vo vlastnom imaní, alebo 2. zmeny vo vlastnom imaní okrem tých, ktoré sú výsledkom transakcií s majiteľmi vlastného imania v ich spôsobilosti ako majiteľov vlastného imania; d) výkaz o peňažných tokoch; e) poznámky so zhrnutím uplatňovaných účtovných zásad a iné vysvetľujúce poznámky. Daňové účtovníctvo môžeme vymedziť takto: má za cieľ zobraziť podnikateľský proces primárne s prihliadnutím na správne vyjadrenie základu dane z príjmov, daňových pohľadávok a záväzkov podniku; výstupy využíva manažment pri daňovej optimalizácii a kontrolné orgány správcu dane; má zjednotený pojmový aparát, pomerne jednotný výklad a porovnateľnosť predkladaných informácií. Manažérske účtovníctvo môžeme vymedziť takto: má za cieľ poskytovať hodnotové informácie, nutné na bežné riadenie a na zhodnotenie variantov spojených s rozhodovaním o budúcnosti podniku; výstupy využíva manažment a pracovníci na rôznych stupňoch podnikového vedenia; obsah účtovných informácií pre manažérov nie je predmetom mimopodnikovej regulácie; účtovný systém nie je jednotne vymedzený, čo sa týka cieľa, obsahu a štruktúry.
Strana aktív/spolu majetok Štruktúra súvahy A. Neobežný majetok A. Vlastné imanie I. Dlhodobý nehmotný majetok II. Dlhodobý hmotný majetok III. Dlhodobý finančný majetok B. Obežný majetok I. Zásoby II. Dlhodobé pohľadávky III. Krátkodobé pohľadávky IV. Finančné účty C. Časové rozlíšenie 1-2 Náklady budúcich období (dlhodobé, krátkodobé) 3-4 Príjmy budúcich období (dlhodobé, krátkodobé) Strana pasív/spolu vlastné imanie a záväzky I. Základné imanie II. Kapitálové fondy III. Fondy zo zisku IV. Výsledok hospodárenia minulých rokov V. Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení B. Záväzky I. Rezervy II. Dlhodobé záväzky III. Krátkodobé záväzky IV. Krátkodobé finančné výpomoci V. Bankové úvery 1. Bankové úvery dlhodobé 2. Bankové úvery bežné I. C. Časové rozlíšenie 1-2 Výdavky budúcich období (dlhodobé, krátkodobé) 3-4 Výnosy budúcich období (dlhodobé, krátkodobé)
Štruktúra výkazu ziskov a strát vo vertikálnej podobe Tržby z predaja tovaru Výkaz ziskov a strát k 31. 12. 20.. Náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru + Obchodná marža Výroba (tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb, zmena stavu zásob, aktivácia) Výrobná spotreba (spotreba materiálu, energie, ostatných neskladovateľných dodávok a služieb + Pridaná hodnota Ďalšie výnosy z hospodárskej činnosti (napr. tržby z predaja DM a materiálu) Ďalšie náklady na hospodársku činnosť (osobné náklady, dane a poplatky, odpisy atď.) * Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti Finančné výnosy Finančné náklady * Výsledok hospodárenia z finančnej činnosti ** Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením Daň z príjmov z bežnej činnosti (splatná, odložená) ** Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti po zdanení Mimoriadne výnosy Mimoriadne náklady * Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti pred zdanením Daň z príjmov z mimoriadnej činnosti (splatná, odložená) * Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti po zdanení *** Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanením *** Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení
Výsledok hospodárenia a jeho skreslenie Hospodársky výsledok je spravidla skreslený mimoriadnymi a nefinančnými účtovnými operáciami a jeho absolútna výška, bez porovnania voči ďalšej hodnote, nemá veľkú vypovedaciu schopnosť. Z týchto dôvodov sa pri výpočte rentability upravuje hospodársky výsledok a ďalej sa porovnáva s tržbami pri výpočte rentability tržieb (angl. Return On Sales), s majetkom pri výpočte rentability aktív (angl. Return On Assets), či s vlastným imaním pri výpočte rentability vlastného imania (angl. Return On Equity). Zisk vznikne, ak sú výnosy vyššie ako náklady. Ak sú výnosy nižšie ako náklady, vznikne strata. Výsledok hospodárenia však nezohľadňuje povahu týchto nákladov a výnosov. Napríklad, ak podnik vytvorí v danom roku zisk rozpustením rezerv z minulých rokov, po odpočítaní týchto rezerv z výpočtu je firma za príslušný rok reálne v strate. V tomto prípade zisk nevypovedá o reálnom prevádzkovom hospodárení podniku za príslušný rok. Ďalšie príklady skreslenia výsledku hospodárenia sú tieto: 1. Zisk bol vytvorený nepeňažnými účtovnými operáciami: rozpustením rezerv alebo opravných položiek do výnosov, precenením zásob, vytvorením odloženej daňovej pohľadávky a pod. Podnik je stratový v prevádzkovej činnosti, no účtovaním týchto operácií dosiahne opticky zisk. 2. Zisk bol vytvorený z činností nehospodárskej (niekedy označované ako neprevádzkovej) povahy: mimoriadne výnosy (poistné plnenie poisťovne, spätný lízing strojov, predaj budov a pod.). Firma je stratová v hospodárskej činnosti a zisk dosiahla mimoriadnymi operáciami peňažnej povahy. 3. Výška problematických, často tzv. nedobytných pohľadávok alebo výška nepredajných, prípadne znehodnotených zásob prevýši zisk podniku. 4. Samotný výsledok hospodárenia je ďalej skreslený o infláciu: cez odpisovanie historických cien, oceňovanie zásob FIFO, účtovanie úrokových nákladov. Na druhej strane inflácia znehodnocuje dlhodobé záväzky. Z toho vyplýva, že reálny zisk (strata) z hospodárskej činnosti podniku nie je účtovný zisk, ale účtovný zisk upravený predovšetkým o nepeňažné operácie, mimoriadne účtovné operácie a problematické aktíva znehodnotené za príslušné účtovné obdobie.
Základná štruktúra výkazu peňažných tokov Prehľad peňažných tokov PEŇAŽNÉ TOKY Z PREVÁDZKOVEJ ČINNOSTI Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením daňou z príjmu Nepeňažné operácie ovplyvňujúce výsledok hospodárenia Vplyv zmien pracovného kapitálu Výdavky na daň z príjmu A. Čisté peňažné toky z prevádzkovej činnosti PEŇAŽNÉ TOKY Z INVESTIČNEJ ČINNOSTI Príjmy Výdavky B. Čisté peňažné toky z investičnej činnosti PEŇAŽNÉ TOKY Z FINANČNEJ ČINNOSTI Príjmy Výdavky C. Čisté peňažné toky z finančnej činnosti D. Čisté zvýšenie alebo zníženie peňažných prostriedkov (A + B + C) E. Stav peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov na začiatku účtovného obdobia F. Stav peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov na konci účtovného obdobia pred zohľadnením kurzových rozdielov G. Kurzové rozdiely vyčíslené k peňažným prostriedkom a peňažným ekvivalentom ku dňu zostavenia účtovnej závierky H. Zostatok peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov na konci účtovného obdobia upravený o kurzové rozdiely Peňažný tok vyjadruje hotovostné toky podniku za konkrétne obdobie (rok, štvrťrok, mesiac). Výkaz peňažných tokov si môžeme predstaviť ako výpis z banky, z ktorého sú zreteľné vklady (príjmy) a výbery (výdavky). Súčasne vo výkaze, rovnako ako vo výpise je stav peňažných prostriedkov na začiatku a konci príslušného obdobia.
Výkaz cash flow sleduje príjmy a výdavky, ktorý môžeme zjednodušene opísať takto: 1. Výdavky (cash flow mínus), dva spôsoby používania peňazí: nárast aktív (napríklad nárast zásob, pohľadávok), pokles pasív (napríklad pokles vlastného imania, záväzkov). 2. Príjmy (cash flow plus), dva spôsoby vytvárania peňazí: pokles aktív (napríklad pokles pohľadávok, zásob, dlhodobého majetku), nárast pasív (napríklad nárast záväzkov, vlastného imania). Ukazovateľ cash flow Poznáme dve hlavné metódy výpočtu cash flow: priama metóda a nepriama metóda. Priama metóda. Existujú dva postupy výpočtov, a to štandardnou priamou metódou, ktorá vychádza z peňažných príjmov a výdavkov podniku (metóda využíva informácie na účtoch peňažných prostriedkov). Nepriama metóda. Zjednodušene je výsledok hospodárenia upravený o nepeňažné a mimoriadne položky hospodárenia a o zmeny položiek súvahy (položky pracovného kapitálu, investície, zmeny vlastného imania a pod.). Spomenuli sme, že ukazovateľ cash flow vyjadruje zmenu stavu (prírastok alebo úbytok) finančných účtov. Na účely plynulých výpočtov používame tzv. cash flow zjednodušený. CFz = výsledok hospodárenia po zdanení + odpisy
Účtovná závierka podľa IAS/IFRS Výsledkom procesu harmonizácie sa stali Medzinárodné štandardy pre finančné výkazníctvo (International Financial Reporting Standards, IFRS) a Medzinárodné účtovné štandardy (International Accounting Standards, IAS). Organizáciou, ktorá tieto štandardy vytvára, je Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (International Accounting Standards Board, IASB). Medzinárodný účtovný štandard (je to konkrétne štandard č. 1 IAS 1) stanovuje, že úplná štruktúra účtovnej závierky musí obsahovať tieto súčasti: 1. výkaz o finančnej situácii (angl. Statement of Financial Position As At the End of the Period), môžeme považovať za ekvivalent súvahy, 2. výkaz komplexného výsledku (angl. Statement of Comprehensive Income For the Period), nie je ekvivalentom výkazu ziskov a strát vzhľadom na metodické rozdiely, 3. výkaz zmien vo vlastnom imaní (angl. Statement of Changes In Equity For the Period), ktorý zobrazuje všetky zmeny vo vlastnom imaní, 4. výkaz o peňažných tokoch (angl. Statement of Cash Flows For the Period); 5. poznámky obsahujúce prehľad významných účtovných zásad a ďalšie vysvetľujúce poznámky (angl. Notes). Štandard IAS nariaďuje podnikom zverejniť analýzu nákladov. Poskytuje možnosť klasifikácie nákladov vychádzajúcu z ich charakteru (druhové členenie) a funkcií v podniku. a) Druhové členenie nákladov, tzv. metóda charakteru nákladov, zoskupuje náklady podľa ich charakteru bez prihliadnutia na účel využitia (funkciu) v podniku. Napríklad materiálové náklady, mzdové náklady, odpisy. b) Účelové členenie nákladov, tzv. metóda funkcie nákladov alebo metóda nákladov na predaj. Klasifikuje náklady podľa ich funkcie v podniku, podľa účelu ich vynaloženia. Umožňuje oddeliť vo výkaze komplexného výsledku priamo vynakladané náklady na výrobu a predaj od ostatných nákladov, ktoré nemajú priamy vzťah k výkonom, ale viažu sa na obdobie. Získa sa informácia o tzv. hrubom zisku (označovanom ako hrubá marža), ktorý je rozdielom tržieb z realizácie výkonov a nákladov priamo vyvolaných výrobou a realizáciou týchto výkonov.