Geografia Názov predmetu/ Tantárgy

Geografia Názov predmetu/ Tantárgy Geografia Geográfia Časový rozsah výučby/órakeret týţdenne/hetente 1, ročne/évente 33 Ročník/ Évfolyam V. Škola/Iskola Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským- Alapiskola, Buzica- Buzita Vyučovací jazyk/ Tanítási nyelv Maďarský /magyar Vzdelávacia oblasť/ Műveltségi terület Človek a spoločnosť/ Ember és társadalom Časová dotácia predmetu/ Órakeret 1 Štátny vzdelávací program/nemzeti 1 alaptanterv Školský vzdelávací program/ Helyi tanterv 0 1. Charakteristika vyučovacieho predmetu/ A tantárgy jellemzése Učebný predmet geografia rozvíja u ţiakov poznanie jedinečnosti planéty Zem. Ţiaci pochopia význam poznania zákonitostí Zeme. Uvedomia si, ţe dokonalé pochopenie princípov existencie Zeme im pomôţe ju vyuţívať a chrániť. Štúdium geografie im umoţní spoznávať krajinu, zákonitosti jej usporiadania, moţnosti optimálneho vyuţitia a ochrany krajiny človekom. Obsah geografie sa sústreďuje aj na väzby prírody a ľudskej spoločnosti. Vzhľadom na nárast problémov, vyplývajúcich z aktivít človeka a ich dopadu na prírodné prostredie i na spoločnosť, ţiaci získajú aj skúsenosti ako reagovať na zmeny v priestore, pochopiť ich a v budúcnosti riešiť. Základnou geografickou kompetenciou je práca s mapou. Vedieť pracovať s mapou, čítať ju, analyzovať obsah mapy a interpretovať ho, orientovať sa podľa mapy, vedieť zhotoviť jednoduchý náčrt okolia a i. Spoznávanie Zeme je základnou podmienkou jej ochrany. Kaţdé miesto na Zemi je iné, líši sa podnebím, rastlinstvom, ţivočíšstvom, obyvateľmi a ich výtvormi. Obyvateľstvo v rôznych častiach sveta sa líši nielen jazykom ale aj svojou kultúrou či spôsobom ţivota. Poznanie týchto charakteristík a ich pochopenie vedie k porozumeniu predovšetkým vzájomných väzieb v krajine. Posúdiť postavenie Slovenska v porovnaní s ostatnými štátmi, ako ďalej zmeniť súčasný stav a pričiniť sa o rozvoj Slovenska a jeho regiónov tieţ patria do geografického poznávania. Regionálna geografia v základnej škole tvorí základ vyučovania geografie. Je to pre ţiakov prijateľný spôsob ako získať veľa zaujímavých informácií o prostredí, ktoré ich zaujíma a pritom sa naučiť potrebné informácie. Regionálna geografia nie je len opis javov v jednotlivých regiónoch, ale prostredníctvom konkrétnych javov ţiaci získajú informácie, naučia sa ich porovnávať, triediť, vyhľadávať vzťahy a vysvetľovať ich. 1. Ciele vyučovacieho predmetu/a tantárgy céljai Rozvíjať schopnosť objavovať a snahu vysvetľovať

Všímať si priestor, v ktorom ţijeme a jeho zmeny Prejavovať záujem o spôsob ţivota ľudí v rôznych častiach sveta Vedieť čítať mapu, orientovať sa na nej a podľa nej v praxi plány miest, autoatlas, turistická a internetová mapa Vnímať jedinečnosť prírodných javov a výtvorov na Zemi a vysvetliť prírodné javy na základe vedomostí Rozumieť grafom, diagramom Hľadať riešenia na otázky, hľadať informácie, svoje riešenia problémov interpretovať (riešiť projekt, prezentovať ho) Diskutovať o návrhoch Oceniť krásu kultúrnych pamiatok, naučiť sa ich váţiť si a chrániť. a) orientovať sa na mape podľa zemepisných súradníc, b) orientovať sa v pláne mesta, autoatlase, v mape alebo pláne na internete c) vedieť čítať mapy všeobecnozemepisné, tematické, rozumieť im, d) interpretovať údaje získané z grafu, diagramu e) vysvetliť príčiny striedania dňa a noci, striedania ročných období a uviesť dôsledky pohybov Zeme na prírodné procesy f) vysvetliť vznik časových pásiem, g) počítať vzdialenosti medzi dvoma miestami na Zemi grafickou mierkou h) podľa príkladov vedieť vysvetliť ako vzniká pohorie, sopka, zemetrasenie, skalné mesto, kaňon, rieka, ľadovec, púšť, daţďový prales, uviesť príklady i) pripraviť projekt, vypracovať a odprezentovať ho j) diskutovať o geografických zaujímavostiach prírodných a kultúrnych k) získavať údaje zo zdrojov, vyuţiť internet, odbornú literatúru 3.Výchovné a vzdelávacie stratégie/ Obsahový a výkonový štandard/ A tartalmi és teljesítménybeli követelmények Zem vo vesmíre, pohyby Zeme, Svetadiely, moria, ostrovy a polostrovy, prielivy, prieplavy, zálivy, Pohyb zemských krýh, najvyššie pohoria, sopky, zemetrasenia, cunami, ich vznik, Ľadovce, rieky, jazerá, Činnosť rieky, vetra, Rôznorodosť rastlinstva a ţivočíšstva na zemi, Obyvateľstvo v rôznych častiach Zeme, Kultúrne pamiatky vo svete 3. Kľúčové kompetencie 1. Komunikácia v materinskom jazyku je schopnosť vyjadrovať a tlmočiť koncepty, myšlienky, pocity, fakty a názory ústnou a písomnou formou (počúvanie, hovorenie, čítanie a písanie) a z jazykového hľadiska interaktívne reagovať primeraným a kreatívnym spôsobom v rôznych spoločenských a kultúrnych súvislostiach; vo vzdelávaní a odbornej príprave, v práci, doma a vo voľnom čase.

2. Komunikácia v cudzích jazykoch zahŕňa hlavné rozmery komunikácie v materinskom jazyku: je zaloţená na schopnosti porozumieť, vyjadrovať a tlmočiť koncepty, myšlienky, pocity, fakty a názory ústnou a písomnou formou (počúvanie, hovorenie, čítanie a písanie) v primeranej škále spoločenských a kultúrnych súvislostí (vo vzdelávaní a odbornej príprave, práci, doma a vo voľnom čase) podľa ţelaní a potrieb jednotlivca. Komunikácia v cudzích jazykoch si takisto vyţaduje zručnosti ako sprostredkovanie a medzikultúrne porozumenie. 3. Matematická kompetencia a základné kompetencie v oblasti vedy a techniky Matematická kompetencia je schopnosť rozvíjať a pouţívať matematické myslenie na riešenie rôznych problémov v kaţdodenných situáciách. Vychádzajúc z dobrých numerických znalostí sa dôraz kladie na postup a aktivitu, ako aj na vedomosti. Matematická kompetencia zahŕňa na rôznych stupňoch schopnosť a ochotu pouţívať matematické modely myslenia (logické a priestorové myslenie) a prezentácie (vzorce, modely, diagramy, grafy, tabuľky). 4. Digitálna kompetencia zahŕňa sebaisté a kritické pouţívanie technológie informačnej spoločnosti (TIS) na pracovné účely, vo voľnom čase a na komunikáciu. Je zaloţená na základných zručnostiach v IKT: pouţívanie počítača na získavanie, posudzovanie, ukladanie, tvorbu, prezentáciu a výmenu informácií a na komunikáciu a účasť v spolupracujúcich sieťach prostredníctvom internetu. 5. Naučiť sa učiť je schopnosť pokračovať a zotrvať v učení sa, organizovať vlastné učenie sa, aj pomocou efektívneho manaţmentu času a informácií, a to individuálne alebo v skupinách. Táto kompetencia zahŕňa uvedomenie si procesu učenia sa a potrieb jednotlivca, určenie dostupných príleţitostí a schopnosť prekonať prekáţky na účel úspešného vzdelávania sa. Táto kompetencia znamená získavať, spracovávať a prispôsobovať nové vedomosti a zručnosti, ako aj hľadať a vyuţívať poradenstvo. Naučiť sa učiť podnecuje učiacich sa, aby stavali na predchádzajúcom vzdelaní a ţivotných skúsenostiach, aby mohli pouţívať a uplatňovať vedomosti a zručnosti v rozličných súvislostiach: doma, v práci, pri vzdelávaní sa a odbornej príprave. Motivácia a sebadôvera sú pri tejto kompetencii jednotlivca rozhodujúce. 6. Spoločenské a občianske kompetencie kompetencie zahŕňajú individuálne, medziľudské a medzikultúrne kompetencie a pokrývajú všetky formy správania, ktoré jednotlivec vyuţíva na efektívnu a konštruktívnu účasť na spoločenskom a pracovnom ţivote, a to najmä v čoraz rozmanitejších spoločnostiach, a v potrebných prípadoch na riešenie konfliktov. 7. Iniciatívnosť a podnikavosť vzťahuje sa na schopnosť jednotlivca zmeniť myšlienky na skutky. Zahŕňa kreativitu, inovácie a prijímanie rizika, ako aj schopnosť plánovať a riadiť projekty so zámerom dosiahnuť ciele. Toto podporuje jednotlivcov nielen v ich kaţdodennom ţivote doma a v spoločnosti, ale aj na pracovisku, aby si boli vedomí kontextu svojej práce, a aby mohli vyuţiť príleţitosti, a je to základom pre špecifickejšie zručnosti a vedomosti, ktoré potrebujú tí, ktorí zakladajú podnik zameraný na spoločenskú alebo obchodnú činnosť alebo naň prispievajú. Tieto by mali zahŕňať zmysel pre etické hodnoty a presadzovanie dobrého riadenia.

8. Kultúrne povedomie a vyjadrovanie uvedomovanie si dôleţitosti kreatívneho vyjadrovania myšlienok, skúseností a emócií prostredníctvom rôznych médií vrátane hudby, scénických umení, literatúry a výtvarných umení. 4.Stratégie vyučovania, metódy a formy/ Oktatási stratégiák, módszerek és formák Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí ţiakov a materiálneho vybavenia. 1. Motivačné metódy: motivačné rozprávanie (citové pribliţovanie obsahu učenia), motivačný rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností ţiakov), motivačný problém (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu ( vzbudenie záujmu pomocou ukáţky). 2. Expozičné metódy: rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie), vysvetľovanie (logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie, posúdenie situácie,hodnotenie javov, rozhodovanie), beseda (riešenie aktuálnych otázok celým kolektívom), demonštračná metóda (demonštrácia obrazov, modelov), 3. Problémové metódy: heuristická metóda (učenie sa riešením problémov zaloţenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu moţných riešení a vlastnom riešení) projektová metóda (riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu). 4. Prácu s knihou a textom (čítanie s porozumením, spracovanie textových informácií, učenie sa z textu, orientácia v štruktúre textu, vyhľadávanie, triedenie, vyuţívanie podstatných informácií), 5. Samostatné učenie prostredníctvom informačnej a komunikačnej techniky a experimentovanie (samostatné hľadanie, skúšanie, objavovanie). 6. Aktivizujúce metódy: diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodňovaní za účelom riešenia daného problému), didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov a spontánnosti), kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania zaloţená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny) brainstorming. 7. Fixačné metódy:. metódy opakovania a precvičovania, (ústne a písomné opakovanie, opakovanie s vyuţitím učebnice a inej literatúry, domáce úlohy). 8. Práca s mapou 9.

Organizačné formy: vyučovacia hodina (základného, motivačného, expozičného, fixačného, aplikačného, diagnostického typu). terénne pozorovania TEMATICKÝ CELOK OBSAHOVÝ ŠTANDARD VÝKONOVÝ ŠTANDARD PRIEREZOVÉ TÉMY ZEM VO VESMÍRE Planéta Zem, slnečná sústava, tvar Zeme, glóbus, obeh Zeme okolo Slnka, rotácia Zeme okolo osi, dôsledky rotácie a obehu. -Opísať tvar Zeme podľa glóbusu. -Predviesť s glóbusom rotáciu Zeme okolo osi a obeh Zeme okolo Slnka. -Vysvetliť príčiny striedania dňa a noci a ako to súvisí s otáčaním Zeme okolo osi. -Poznať čas otočenia Zeme okolo osi a obehu okolo Slnka. Enviromentálna, k bezpečnému správaniu ZEM NA GLÓBUSE, ZEM NA MAPE, PRÁCA S MAPOU, ČÍTANIE MAPY, GEOGRAFICKÉ INFORMÁCIE, ZDROJE ÚDAJOV Zemská os, severný pól, juţný pól, rovník, severná pologuľa, juţná pologuľa, geografická sieť súradníc, rovnobeţky, poludníky, nultý poludník, dátumová hranica, obratník Raka, obratník Kozoroţca, severný polárny kruh, juţný polárny kruh, východná a západná pologuľa, svetové strany, geografická poloha, geografické súradnice. Orientácia na mape, čítanie mapy, získavanie údajov z mapy, zakresľovanie údajov do mapy. Legenda mapy symboly, znaky. Mierka mapy grafická, číselná (vzdialenosti na mape). Na glóbuse určiť zemskú os, severný pól, juţný pól. Schematicky zakresliť zemeguľu, vyznačiť na nej severný pól, juţný pól a zemskú os. Znázorniť obeh Zeme okolo Slnka pomocou glóbusu a podľa nákresu Určiť svetové strany na mape a v teréne. Zdôvodniť vytvorenie geografickej siete a opísať ju. Vysvetliť pojmy rovník, poludník a pouţívať ich pri práci s mapou a glóbusom. Na nákrese pomenovať časti Zeme: severná pologuľa, juţná pologuľa, západná pologuľa, východná pologuľa. Na glóbuse opísať priebeh rovnobeţiek, poludníkov, rovníka, polárnych kruhov, obratníkov, nultého poludníka. Opísať geografickú sieť. Určiť polohu ľubovoľného miesta na mape geografickými súradnicami. Čítať základné údaje z mapy. Opísať, čo zobrazuje mapa podľa jej legendy v rôznych mierkach. Do obrázka, ktorý predstavuje zemeguľu, dokresliť zemskú os a vyznačiť určené poludníky a rovnobeţky. Farebne Dopravná Enviromentálna Mediálna

CESTY OBJAVITEĽOV RÔZNYCH ČASTÍ SVETA POVRCH ZEME OCEÁNY A SVETADIELY, ROZLOŢENIE OCEÁNOV A SVETADIELOV NA ZEMI K.Kolumbus, M.Polo, F. Magalhaes, J.Cook, R. Amundsen, R.Scott, J.Piccard Oceány Tichý oceán, Atlantický oceán, Indický oceán, Severný ľadový oceán. Svetadiely Európa, Ázia, Afrika, Amerika, Austrália, Antarktída vyznačiť nultý poludník, rovník. Vedieť čítať a interpretovať údaje z máp, plánov a iných zdrojov. Diskutovať o cestách objaviteľov rôznych častí Zeme na mape a glóbuse oceány, svetadiely. Porovnať povrch Zeme v jednotlivých častiach (pologuliach), vymenovať a ukázať na mape a glóbuse oceány, svetadiely. Dopravná Dopravná, ochrana ţivotného prostredia. Multikultúrna Estetická ČLENITOSŤ POBREŢIA STAVBA ZEME POVRCH: POHORIA, NÍŢINY, KOTLINY, SOPEČNÁ ČINNOSŤ, ZMETRASENIA Ostrovy, polostrovy, zálivy, prieplavy, prielivy, súostrovia Zemské jadra, zemský plášť, zemská kôra, litosferické dosky, pohyb litosferických dosiek. Pohoria, níţiny, náhorné plošiny, sopky, panvy, priekopové prepadliny. Himaláje, Alpy, Karpaty, Tatry, Etna, Fudţi, Mauna Loa, zlom San Andreas Určiť rozdiel medzi ostrovom a polostrovom. Ukázať na mape ostrovy, polostrovy, moria, zálivy, prielivy, prieplavy. Vysvetliť rozdiel medzi prielivom a prieplavom. Podľa modelu vedieť opísať vnútornú stavbu Zeme. Vysvetliť pojem litosferická doska. Vysvetliť, čo spôsobujú pohyby litosferických dosiek a popísať ako vzniká pohorie. Odlíšiť níţiny a vysočiny. Určiť na mape vybraté povrchové celky. Opísať ich polohu. Orientovať sa bez problémov na mape. Poznať názvy najvyšších vrchov pohorí, vedieť ich porovnať podľa výšky. Porozprávať zaujímavosti o nástrahách vysokých pohorí. Určiť na mape sopečné oblasti, najvyššie poloţenú náhornú plošinu na svete, najvyššie pohorie na svete, oblasti zemetrasení. Opísať ich výnimočnosť. Vysvetliť, ako vzniká sopečná činnosť, zemetrasenie na základe pohybu zemských krýh. Určiť na mape sopečný pás a ktoré oblasti sveta sú najviac ohrozené. Environmentálna

PODNEBIE PODNEBNÉ PÁSMA Podnebné pásma studené polárne, mierne, (subtropické), tropické. Na podnebie vplýva geografická poloha, vetry, morské prúdy, vzdialenosť od oceána, nadmorská výška. Určiť a ukázať na mape rozloţenie podnebných pásiem v jednotlivých oblastiach sveta podľa geografickej šírky. Zdôvodniť pásmovitosť podnebia v súvislosti s mnoţstvom slnečného ţiarenia dopadajúceho na rôzne miesta na Zemi. Porovnať pôsobenie, ako ovplyvňuje geografická šírka, vzdialenosť od oceána, nadmorská výška, morské prúdy na podnebie jednotlivých svetadielov alebo ich časti. VODSTVO Obeh vody, tok rieky, prameň, meander, ústie, prítok, delta, vodopády, kaskády, riečna dolina Ľadovce, ľadovcová dolina, plesá. Charakterizovať obeh vody v prírode Vysvetliť činnosť riek na príkladoch (doliny riek, jaskyne, meandre, mŕtve ramená, delta). Vysvetliť vznik ľadovca. Porovnať činnosť riek a činnosť ľadovca (tvar dolín). Vznik ľadovcových jazier. Tvorba projektu a prezentačných schopnosti, RASTLINSTVO A ŢIVOČÍŠSTVO Typy krajín na Zemi príčiny pásmovitosti. Tundra, ihličnaté lesy, listnaté lesy, prérie, stepi, pampy, savana, stredozemné kroviny, daţďový les Národné parky Yellowstonský, Yossemitský, Serengeti, Krugerov národný park, Veľká útesová bariéra, Sagarmatha, Tatranský národný park Určiť podľa mapy rozloţenie typov krajín (rastlinných a ţivočíšnych pásiem) na Zemi v rôznych oblastiach sveta. Vysvetliť ako súvisí rozloţenie rastlinných a ţivočíšnych pásiem s podnebnými pásmami. Opísať zásahy človeka do prírody v minulosti a v súčasnosti. Rozdeliť na kladné a záporné príklady. Opísať polohu národných parkov Environmentálna Dopravná Environmentálna SÍDLA PAMIATKY UNESCO Mesto, vidiecke sídlo. Slumy Pamiatky UNESCO: Európa Eiffelova veţa, Notre Dame, Chrám sv. Štefana, Chrám V. Blaţeného, Vatikán Amerika Machu Picchu, Vysvetliť, ako prírodné pomery ovplyvňujú ţivot obyvateľstva, napríklad v oázach, vo vysoko poloţených oblastiach Ánd, tropickom pralese v Brazílii a i. Uviesť, v ktorých štátoch sa nachádzajú známe stavby Multikultúrna Tvorba projektu a prezentačných

Chichen Itza, Socha slobody, Ázia Veľký čínsky múr, Taj Mahal Afrika Egyptské pyramídy, Austrália Budova opery v Sydney Pamiatky UNESCO na Slovensku. alebo kultúrne pamiatky. schopnosti, Tematický celok Objavovanie Zeme a vesmíru Téma Tvar Zeme. Zem ako planéta vo vesmíre. Cesty do vesmíru a na Mesiac Všeobecné fyzicko geografické a humánnogeografické javy Slnečná sústava, planéty v slnečnej sústave, Mesiac, vesmír Pohyby Zeme okolo osi, okolo Slnka Konkrétne príklady geografických javov v regiónoch Cesty objaviteľov do rôznych častí sveta. Svetadiely, oceány, moria, prielivy, pohoria Cesta K. Kolumba, prvá plavba okolo Zem, plavba Jamesa Cooka objavenie Austrálie, polárnych oblastí, dobytie najvyššieho vrchu, objavenie starých civilizácií a pod. K. Kolumbus, F. Magalhães, E. Hillary, R. Amundsen, J. Piccard a D. Walsh, J. Cook). Mapa a glóbus Glóbus, zemská os, póly, svetové strany, zemské pologule, rovnobeţky, poludníky, určovanie geografickej polohy ( bez stupňov) Vychádzka do okolia školy pouţitie mapy. Čas na Zemi, časové pásma. Mapa, grafická mierka (nezavádzať číselnú mierku) a meranie vzdialeností na mape, legenda mapy Automapy, mapy na internete, GPS, tematické mapy Projekt celoročný prezentácia na konci školského roka Prezentácia najkrajších miest na Zemi. Projekt bude celoročný a bude sa týkať získavania informácii o miestach na rôznych častiach zeme, ktoré vytvorila príroda alebo človek a patria

Cestujem e po Zemi medzi svetové naj...prostredníctvom týchto naj... miest sa ţiaci naučia princípy geografického javu. Ako vytvorila príroda najkrajši e miesta na Zemi Stavba Zeme zemské jadro, plášť a zemská kôra. Pohoria, vznik pohoria, vznik zemetrasenie, sopečná činnosť a i.) Kaňony, vodopády, jazerá (činnosť vody riek, ľadovca) Skalné mestá, púšte (činnosť vetra) Daţďové lesy a polárne kraje (podnebie, rastlinstvo, ţivočíšstvo, pôdy) Stavba Zeme. Litosferické dosky a ich pohyb. Vznik pohoria, vznik kaňonu, činnosť rieky, činnosť vetra, činnosť ľadovca Himaláje, Alpy, Tatry, Sopky- Etna, Popocatepetl, Mauna Kea, Poľana Zemetrasenia v juţnej Ázii Grand Canyon - tvorba kaňonu riekou Colorado Niagarské vodopády Angelov vodopád, Iguacu, Viktóriine vodopády Amazonsky daţďový prales Najkrajšie miesta na Zemi, ktoré vytvoril človek Mestá a dediny (ako ţijú ľudia na rôznych miestach Zeme) Kultúrne a technické stavby (príklad chrámy, pyrarmídy,) Pamiatky UNESCO Sídla na Zemi. City, vidiecke sídla, slumy. Pamiatky UNESCO Pamiatky UNESCO na Slovensku Paríţ, New York, Mexico City Taj Mahal, Eiffelova veţa, Opera v Sydney, pyramídy, Veľký čínsky múr, Socha slobody, Machu Picchu, Chrám sv. Štefana, Chrám V. Blaţeného,... Levoča, Bardejov, Banská Štiavnicka, Vlkolinec, Spišský hrad s okolím 5. Učebné zdroje / Irodalom 1. Učebnice a atlasy: učebnica Geografie pre 5. ročník, geografický zošit pre 5. ročník, Školský zemepisný atlas, Zemepisný atlas sveta, 2. Encyklopédie a odborné časopisy : National geographic, GEO, Ľudia a Zem, Historická revue, 3. DVD filmy a CD výučbové programy: podľa priebeţnej ponuky, internet: internetové geografické portály, interaktívne testy. 4. mapy rôzneho typu, digitálna mapa na internete, pohľadnice 6. Hodnotenie a klasifikácia/ Értékelés Hodnotenie ţiaka sa vykonáva klasifikáciou podľa Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy. Výsledky klasifikácie sa vyjadria piatimi stupňami: 1-výborný, 2-chválitebný, 3-dobrý, 4-dostatočný, 5-nedostatočný

Získavanie podkladov na hodnotenie: ţiak je hodnotený z minimálne dvoch výstupov hodnotenia v polročnom hodnotiacom období. 1. Písomné práce Po jednotlivých tematických celkoch ţiaci napíšu písomnú prácu test. Počet písomných prác za kvalifikačné obdobie je závislý od počtu tematických celkov. Termíny písomných prác vyučujúci ţiakom vopred oznámi. Otázky budú mať bodové hodnoty, výsledky sa budú hodnotiť podľa počtu získaných bodov. Za správne odpovede známkou. Známka je stanovená podľa nasledovnej stupnice : 100-90 %... 1 89-75 %... 2 74-50 %... 3 49-25 %... 4 24-0 %...5 2.Prezentácia vedomosti ústnou odpoveďou Ústne odpovede z jednotlivých prebratých tém ţiak by mal mať minimálne jednu ústnu odpoveď za jeden polrok. Termíny ústnych odpovedí vyučujúci vopred neoznamuje. Ţiak bude hodnotený známkou 1 aţ 5 podľa presnosti, istoty vo vybranej téme, úrovne zvládnutia učiva a stupňa samostatnosti pri formulovaní odpovede. 3. Práca s mapou Ţiak preukáţe svoje zručnosti pri orientácii a pri práci s mapou, atlasom aspoň raz za jeden polrok. Hodnotení bude známkou 1 aţ 5. Termín preskúšania vyučujúci neoznamuje vopred. 4. Projektové práce Samostatné referáty, projekty a prezentácie pomocou IKT. Ţiak vypracuje projekt na tému vopred zadanú vyučujúcim. Ţiak bude hodnotený známkou 1 aţ 4 podľa obsahovej a prezentačnej úrovne projektu. Kritéria hodnotenia projektu: 1. obsah 2 body 2. forma 2 body 3. prezentácia 4 body 4. obhajoba 2 body celkové hodnotenie: 10 9 bodov...výborný 8 7 bodov...chválitebný 6 5 bodov...dobrý 4 3 bodov...dostatočný 5. Zošit Ku koncu polroku( ţiak je oboznámený s termínom) je hodnotený ţiakov zošit. Hodnotená je celková úprava zošita známkou 1 aţ 4. Priebehu školského roka sú hodnotené zadané domáce úlohy známkou 1 aţ 5. 6. Celkové hodnotenie

Výsledné hodnotenie bude súhrnom vyššie uvedených kritérií. Výsledná známka nebude získaná aritmetickým priemerom priebeţných známok. Odrazí sa v nej aj aktívna práca ţiaka na hodinách, systematickosť učenia sa a účasť na geografickej olympiáde.