3.1. Krajiny Európskeho združenia voľného obchodu EZVO

Transkript

1 3.1. Krajiny Európskeho združenia voľného obchodu EZVO Obchodné vzťahy medzi EÚ a krajinami Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO, angl. EFTA European Free Trade Agreement; (Švajčiarska konfederácia, Nórsko, Island a Lichtenštajnsko) upravuje Dohoda o vytvorení Európskeho hospodárskeho priestoru (Agreement on the European Economic Area - EEA), ktorú uzatvorili všetky členské krajiny EÚ a krajiny Európskeho združenia voľného obchodu s výnimkou Švajčiarska. Dohoda bola podpísaná dňa 2. mája 1992 uplatňuje sa od Švajčiarsko má s EÚ obchodné vzťahy dohodnuté na bilaterálnom základe. Cieľom dohody bolo vytvoriť dynamickú a homogénnu integrovanú štruktúru založenú na spoločných pravidlách a rovnakých podmienkach konkurencie. Celkový vývoz a dovoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov medzi Slovenskou republikou a týmto teritoriálnym zoskupením v rokoch 2002 až 2010 je znázornený na obrázku č. 1. Podrobnejší tabuľkový prehľad za celé teritoriálne zoskupenie ako aj o obchode s jeho jednotlivými krajinami je uvedený v časti Teritoriálna analýza, Príloha č. 3. tis. eur , , , , , , , , , , , , , , roky vývoz tis. dovoz tis. Obrázok č. 1 : Vývoj vývozu a dovozu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov medzi Slovenskom a teritoriálnym zoskupením EZVO v rokoch Z hľadiska hodnotovej výšky dosiahnutého obratu v rokoch 2002 až 2010 vo vzájomnom obchode s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v sledovanom období najväčšími obchodnými partnermi z tohto zoskupenia krajín sú Švajčiarska konfederácia a Nórske kráľovstvo.

2 Švajčiarska konfederácia Celkový vývoz a dovoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou v rokoch 2002 až 2010 je znázornený na obrázku č. 2. tis. eur , , , , , , , , , , , , roky vývoz tis. dovoz tis. Obrázok č. 2 : Vývoj vývozu a dovozu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov medzi Slovenskom a Švajčiarskou konfederáciou v rokoch Vo vývozoch zo Slovenska do Švajčiarska prevládajú predovšetkým výrobky tovarových skupín 0709 Ostatná zelenina (konkrétne ide o jeden výrobok, a to o špargľu čerstvú alebo chladenú), čerstvá alebo chladená, 1702 Ostatné cukry, cukrové sirupy, karamel (glukóza, glukózový sirup a invertné cukry) a 1806 Čokoláda a ostatné potravinové prípravky obsahujúce kakao. V tejto skupine ide o hlavne o čokoládu neplnenú aj plnenú. Výrobky týchto troch tovarových skupín prakticky tvoria celý slovenský vývoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov do Švajčiarska. Prehľad o vývozoch do Švajčiarskej konfederácie podľa tovarových skupín výrobkov v rokoch 2007 až 2010 v tis. eur je uvedený v tabuľke č. 1. 2

3 tabuľka č. 1 HS Popis tovarovej skupiny Živé kone, somáre 25,65 36, Živé ryby 5,03 6, Živočíšne výrobky nevhodné na konzum 83,62 0, Ostatné živé rastliny 0,00 15, Lístie, konáre, trávy, machy 4,95 3, Ostatná zelenina, čerstvá alebo chladená 1 785, , Korenie rodu Piper 6,44 0, Pšenica a súraž: 185,15 555, Raž 154,73 137, Jačmeň 0,00 60, Kukurica 79,13 0, Škroby; inulín 72,18 0, Semená repky 114,32 0, Slnečnicové semená 65,14 0, Rastlinné vosky, včelí vosk 1,55 0, Ostatné cukry 347,37 556, Cukrovinky neobsahujúce kakao 88,13 23, Čokoláda 6 821, , Trvanlivé pečivo 20,15 0, Ovocie, orechy konzervované sladené 0,05 0, Potravinové prípravky inde neuvedené 0,44 79, Nesladené nealkoholické nápoje 0,23 0, Sladené nealkoholické nápoje 4,86 1, Pivo 0,00 1, Víno 14,56 9, Liehoviny 22,07 9,41 SPOLU 9 903, ,03 Prameň : Štatistický úrad SR, RADELA, spol. s r. o., Bratislava, vlastné prepočty Poznámka : údaje boli prepočítané konverzným kurzom 1 = 30,1260 Sk 3

4 pokračovanie tabuľky č. 1 HS Popis tovarovej skupiny Živé kone, somáre 60,27 29, Ostatné živé rastliny 0,00 0, Ostatná zelenina, čerstvá alebo chladená 1 420, , Zelenina sušená, celá 0,04 0, Strukoviny suché 24,94 17, Korenie rodu Piper 0,00 16, Pšenica a súraž: 186,05 0, Raž 238,30 212, Kukurica 174,98 0, Škroby; inulín 13,98 0, Slnečnicové semená 0,00 57, Obilná slama a plevy 0,00 21, Kŕmna repa, seno, lucerna 2,90 17, Ostatné cukry 576,21 381, Cukrovinky neobsahujúce kakao 13,34 3, Čokoláda 5 462, , Potravinové prípravky inde neuvedené 28,11 47, Sladené nealkoholické nápoje 0,54 46, Pivo 1,57 0, Víno 1,35 1, Ostatné kvasené nápoje 0,00 5,46 SPOLU 8 204, ,79 Prameň : Štatistický úrad SR, RADELA, spol. s r. o., Bratislava, vlastné prepočty Problémy a riziká švajčiarskeho trhu Švajčiarska konfederácia ako člen WTO a EZVO presadzuje systematickú liberalizáciu obchodu. Dovozná politika je veľmi liberálna, povolenia sú potrebné na malú časť výrobkov k ochrane domáceho poľnohospodárstva vo forme kvantitatívnych dovozných obmedzení a opatrenia za účelom vykonania štátnej kontroly (osivá, ochrana zdravia a života ľudí), kontrola z dôvodu hospodárskeho zásobovania krajiny a pod. Štát si ponechal v istých oblastiach možnosť uplatnenia určitých zásahov, ako sú obmedzenia dovozu, colné kontingenty, povolenia na dovoz (tzv. generálne povolenia na dovoz sú požadované, aj keď sa dováža tovar v rámci kontingentu, nielen mimo neho) a monopolné poplatky (na alkohol). Nepoužívajú sa dovozné kvóty a prirážky. Uplatňuje sa ochrana poľnohospodárstva (najmä ovocie, zelenina, mäso, mäsové produkty, víno, kvety, obilie, krmivá, cukor), ochrana verejného života a zdravia. V súčasnosti % všetkých dovozov sa realizuje v rámci dohôd o voľnom obchode, ktoré Švajčiarska konfederácia uzavrela s najdôležitejšími obchodnými partnermi a zoskupeniami (EÚ a EFTA) a v roku 2009 s Japonskom. Na dovoz priemyselných výrobkov je nulové clo, poľnohospodárske výrobky majú znížené clo. 4

5 Colný systém používa nomenklatúru harmonizovaného systému. Základné čísla, t. j. prvých šesť čísel každého tarifného čísla je rovnakých. Švajčiarska konfederácia využíva hmotnostný colný systém (brutto hmotnosť podliehajúca clu pozostáva z vlastnej hmotnosti tovaru ako aj z hmotnosti balenia). Nezabalený tovar alebo tovar, vyžadujúci ďalší ochranný obal podlieha tzv. tara príplatku príplatku za obal k netto hmotnosti, ktorý môže činiť 1-20 % z netto hmotnosti. Na švajčiarsky trh vyvážajú najvýznamnejšie svetové firmy a je na ňom silná konkurencia. Vstup na tento trh uľahčujú referencie obchodovania s podobnými náročnými trhmi ako sú EÚ, USA alebo Japonsko. Švajčiarsky trh je vyspelý a má zvláštnosti, vyplývajúce z charakteru Švajčiarska. Najefektívnejšie metódy presadenia sa na trhu sú realizované prostredníctvom obchodných zástupcov. Viaceré firmy však nemajú svojich zástupcov vo Švajčiarsku, ale v Nemecku, odkiaľ obchod koordinujú. Niektoré firmy sa dostávajú do Švajčiarska sprostredkovane cez obchodníkov v Rakúsku. Jednoduchšiu situáciu majú tí slovenskí exportéri, kde do firiem zainvestoval švajčiarsky investor. Najvýhodnejšie je, ak dá podnet na vývoz samotná švajčiarska firma. Švajčiarsko je členom WTO a osobitne citlivé sú otázky práve poľnohospodárstva. Na pôde WTO patrí spolu s Japonskom, Južnou Kóreou, Nórskom a Mauríciom k skupine G 10 tzv. multifunkcionalistov, zdôrazňujúcich neobchodné aspekty a multifunkčný charakter poľnohospodárstva, t.j. podpora ochrany krajiny, dotváranie výzoru krajiny, efektívne využívanie zdrojov a pod. Švajčiarsko nepatrí medzi krajiny, kde je zvýšené riziko trhu. Rizikom môže byť rokovanie s firmami v taliansky hovoriacej časti Švajčiarska, keď aj napriek tomu ide úradne o švajčiarsku firmu, manažérmi a zamestnancami firmy sú občania cudzej národnosti. V tomto prípade je potrebné overiť si solventnosť a prípadne si zadovážiť referencie na príslušnú firmu pred uzatvorením kontraktu, resp. pred zahájením dodávok tovaru. Všeobecne možno konštatovať, že veľká väčšina švajčiarskych firiem považuje korektnosť a solídnost v obchodných operáciach za základnú podmienku a túto skutočnosť očakáva ako samozrejmosť aj u partnerov. Švajčiarsky trh je pomerne uzatvorený a svojim spôsobom saturovaný. Z toho vyplývá, že rad slovenských firiem usilujúcich sa o presadenia na trhu má veľmi ťažkú úlohu. Šancu majú firmy, ktoré ponúkajú konkurenčne schopné výrobky a za konkurenčne schopných podmienok. Súčasne je nutné poznamenať, že množstvo slovenských výrobkov je na švajčiarskom trhu všeobecne známe a preto vytvárajú nepriamo podmienky pre vstup ďalších slovenských produktov na švajčiarsky trh. Nórske kráľovstvo Druhým najväčším obchodným partnerom Slovenskej republiky v obchode s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami z tohto zoskupenia je Nórske kráľovstvo. Kým so Švajčiarskou konfederáciou Slovensko dosahuje pasívnu obchodnú bilanciu, tak s Nórskym kráľovstvom sa v roku 2010 podarilo obrátiť pasívne saldo obchodu do kladných čísel. Celkový vývoz a dovoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov medzi Slovenskou republikou a Nórskym kráľovstvom v rokoch 2002 až 2010 je znázornený na obrázku č. 3. 5

6 2 530, ,00 tis. eur 1 530, ,00 530,00 30, roky vývoz tis. dovoz tis. Obrázok č. 3 : Vývoj vývozu a dovozu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov medzi Slovenskom a Nórskym kráľovstvom v rokoch Vo vývozoch do Nórskeho kráľovstva v rokoch 2007 až 2010 prevládajú výrobky tovarových skupín 1806 Čokoláda a ostatné potravinové prípravky obsahujúce kakao, 2104 Polievky a bujóny, 1206 Slnečnicové semená a 1704 Cukrovinky bez kakaa. V tejto poslednej tovarovej skupine bol zaznamenaný nárast vývozov až 1 455,42 tis. eur v roku 2010 oproti roku Išlo predovšetkým o vývozy tvrdých bonbónov a karameliek. Prehľad o vývozoch do Nórskeho kráľovstva podľa tovarových skupín výrobkov v rokoch 2007 až 2010 v tis. eur je uvedený v tabuľke č. 2. tabuľka č. 2 HS Popis tovarovej skupiny Lístie, konáre, trávy, machy 35,08 0, Zelenina zmrazená 58,74 0, Slnečnicové semená 0,00 87, Cukrovinky bez kakaa 33,71 0, Čokoláda 337,67 31, Pekársky tovar, trvanlivé pečivo 0,00 0, Ovocie konzervované sladené 0,00 0, Polievky a bujóny 289,46 142, Potravinové prípravky inde neuvedené 0,00 0, Víno 0,48 0,50 SPOLU 755,14 262,44 Prameň : Štatistický úrad SR, RADELA, spol. s r. o., Bratislava, vlastné prepočty Poznámka : údaje boli prepočítané konverzným kurzom 1 = 30,1260 Sk 6

7 pokračovanie tabuľky č. 2 HS Popis tovarovej skupiny Syry a tvaroh 56,03 8, Prírodný med 0,00 0, Ostatné živé rastliny 3,41 3, Hrozno 13,42 0, Slnečnicové semená 370,19 177, Svätojánsky chlieb, cukrová repa 0,00 1, Cukrovinky bez kakaa 392, , Potraviny získané z obilia 4,78 0, Potravinové prípravky inde neuvedené 0,00 51, Víno 0,53 0,53 SPOLU 841, ,35 Prameň : Štatistický úrad SR, RADELA, spol. s r. o., Bratislava, vlastné prepočty Problémy a riziká nórskeho trhu Nórske kráľovstvo ako člen Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO EFTA), má prístup k jednotnému trhu Európskej únie zaistený prostredníctvom Dohody o európskom hospodárskom priestore (EHP/EEA). Zahraničný obchod medzi Nórskym kráľovstvom a Slovenskou republikou sa riadi Dohodou o rozšírení EHP uzatvorenou dňa 14. októbra 2003 v Luxembursku medzi štátmi EZVO, členmi EHP, a krajinami EÚ. Táto dohoda vstúpila do platnosti dňa 6. decembra Pre vývoz zo Slovenskej republiky do Nórska boli zrušené kvantitatívne obmedzenia na poľnohospodárske výrobky a pri spracovaných poľnohospodárskych výrobkoch platí režim, v rámci ktorého je uplatňovaný princíp poľnohospodárskeho komponentu ako základu pre výpočet cla z hodnoty použitej poľnohospodárskej suroviny. Na dovoz do Nórska sú uplatňované určité ochranárske opatrenia pri poľnohospodárskych výrobkoch (potravín, živých zvierat, živočíšnych a rastlinných výrobkoch) v podobe dovozných ciel na úrovni vysokých sadzieb pre krajiny EÚ. Zvlášť vysokými clami sú zaťažené alkoholické výrobky vo všetkých formách a je požadované označenie maximálnej výšky obsahu alkoholu v jednotke predávaného množstva. Štát uplatňuje svoj monopol nielen pri výrobe alkoholických nápojov, ale aj pri ich predaji a dovoze. Dovozný a vývozný režim vo vzťahu k Slovenskej republike Pre vývoz tovarov zo SR do Nórska platí bezcolný režim mimo potravín a živých zvierat. Sú zrušené kvantitatívne obmedzenia pre priemyselné výrobky. Pre vývoz a dovoz poľnohospodárskych výrobkov je v platnosti zvláštny režim a je individuálny podľa jednotlivých výrobkov. Na dovoz potravín, napr. mäsových výrobkov, medu a pod. sa uplatňuje aukčný systém, ktorý spočíva v tom, že importéri získavajú prostredníctvom internetových aukcií dovozné kvóty na jednotlivé druhy výrobkov. Dovoz nad uvedené kvóty sa zaťažuje dovoznými clami podľa colného sadzobníka. Aukcie sa realizujú prostredníctvom Poľnohospodárskeho riaditeľstva v Oslo. 7

8 S ostatnými dvoma krajinami Európskeho združenia voľného obchodu Islandskou republikou a Lichtenštajnské kniežatstvo prakticky nerealizujú žiadne obchody s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami a ak áno, tak ide o sporadické dovozy z týchto krajín. V rokoch 2009 a 2010 nebol do týchto krajín zaznamenaný žiadny vývoz. Islandská republika Dohoda o EFTA zabezpečila pre Island voľný obchod medzi svojimi členmi už od roku V roku 1992 Islandská republika, tak ako Lichtenštajnsko a Nórsko vstúpila aj do EHP s účinnosťou od roku Okrem toho má aj bilaterálne dohody o voľnom obchode so svojimi susedmi t.j. s Grónskom a Faerskými ostrovmi. Väčšinu tovarov možno na Island dovážať a vyvážať z Islandu bez akýchkoľvek obmedzení až na potraviny. Licencie, ktoré sa vyžadujú na určité špecifické komodity sa vydávajú bez prekážok a prieťahov. Islandské colné tarify sú kompatibilné s medzinárodne harmonizovaným systémom podľa Colnej kooperačnej rady v Bruseli. Sadzby sú stanovené podľa množstva alebo percentuálnou hodnotou z celkovej hodnoty dovážaného tovaru. Tovar, dovážaný z krajín EÚ a EHP, sa dováža bez cla mimo potravín. Na dovážané výrobky sa však samozrejme vzťahuje DPH. Od bola zredukovaná sadzba na väčšinu potravín a kníh z 25,4 % na 14 %. Pri vstupe tovaru do krajiny, vyžadujú colní úradníci relevantné doklady, ktorými je deklarovaný obsah a objem zásielky jedná sa o faktúru so všetkými jej štandardnými náležitosťami, dopravný doklad podľa druhu prepravy, doklad o pôvode tovaru, resp. certifikáty. Lichtenštajnské kniežatstvo Lichtenštajnské kniežatstvo je vysoko rozvinutý priemyselný štát hospodársky spätý so Švajčiarskom ako hlavným obchodným partnerom, s ktorým má vytvorenú colnú a menovú úniu. Medzi hlavné výhody patrí jeho geograficky centrálne umiestnenie v rámci Európy. 8