Rozvrhovanie pracovného času (rovnomerné a nerovnomerné rozvrhovanie a súvisiace ustanovenia Zákonníka práce) Lektor: JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD.

Transkript

1 Rozvrhovanie pracovného času (rovnomerné a nerovnomerné rozvrhovanie a súvisiace ustanovenia Zákonníka práce) Lektor: JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD.

2 Určenie pracovného času Pri určovaní pracovného času musí zamestnávateľ urobiť niekoľko krokov: 1. zistiť maximálny (zákonný) pracovný čas pre konkrétny podnik, organizačnú zložku, pracovisko a zamestnanca, 2. rozhodnúť, aký bude maximálny pracovný týždeň v súlade s maximálnym zákonným pracovným týždňom = ustanovený pracovný čas, 3. rozhodnúť, či bude rozvrhovať pracovný čas rovnomerne alebo nerovnomerne, resp. či zavedie na pracovisku pružný pracovný čas, 4. rozhodnúť, či bude uňho zmenový režim alebo nie, 5. urobiť konkrétny rozvrh práce pracovných zmien, pre určité obdobie: a) určenie dĺžky pracovného týždňa v konkrétnom týždni = určený pracovný čas, b) určenie začiatku a konca pracovného času (pri pružnom pracovnom čase voliteľného prípadne aj základného pracovného času), c) určenie času, ktorý je určený na prestávku v práci (rozsah a čas jej poskytovania). d) prihliadanie na potreby určitých skupín osôb, ako sú ženy a muži starajúci sa o deti a mladiství. 2

3 Pracovný čas Pracovný čas, resp. niektoré aspekty sú upravené v: 1. Zákonníku práce (predovšetkým 85 a nasl.), 2. zákone č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave, 3. zákone o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 317/2009 Z. z. a nariadení vlády č. 422/2009 Z. z., ktorým sa ustanovuje rozsah priamej vyučovacej činnosti a priamej výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov, 4. zákone č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe, 5. zákone č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3

4 Definícia pracovného času V zmysle 85 ods. 1 ZP je pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. 4

5 Započítanie do pracovného času Do pracovného času sa započítava aj: 1. pracovná pohotovosť na pracovisku 2. prestávky poskytované z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci, ktoré sa započítavajú do pracovného času ( 91 ods. 6 ZP) 3. prestávka na dojčenie 5

6 Započítanie do pracovného času - do pracovného času by v súlade s dobrými mravmi mal patriť čas, ktorý zamestnanec vykonáva, prirodzené fyziologické prestávky (t. j. v rozpore so ZP by bola povinnosť zamestnanca v prípade biologických potrieb si tento čas vyznačovať) - podľa 90 ods. 10 ZP zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť čas potrebný na osobnú očistu po skončení práce, ktorý sa zamestnancovi započíta do pracovného času 6

7 Započítanie do pracovného času 144a ods. 1 ZP: Ako výkon práce sa posudzuje aj doba: a) keď zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci, ak tento zákon neustanovuje inak, b) pracovného voľna, ktoré si zamestnanec odpracuje neskôr, c) náhradného voľna za prácu nadčas, za prácu vo sviatok, za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku alebo náhradného voľna poskytnutého podľa 96b, d) prekážky v práci z dôvodu nepriaznivých poveternostných vplyvov, e) dovolenky, f) počas ktorej zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy alebo za ktorý sa mu jeho mesačná mzda nekráti, g) ktorú mladistvý zamestnanec strávi pri odbornej príprave v rámci systému teoretickej alebo praktickej prípravy. = ospravedlnený čas = zamestnancovi nechýba vo fonde PČ, a teda ho nemusí dodatočne odpracovať 7

8 Započítanie do pracovného času 144a ods. 2 ZP: Ako výkon práce sa neposudzuje doba: a) výkonu práce, za ktorý sa vopred poskytlo pracovné voľno, b) práce nadčas, neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku, ak sa za ňu poskytne náhradne voľno, c) počas ktorej si zamestnanec odpracúva prekážku v práci z dôvodu nepriaznivých poveternostných vplyvov, d) pracovného voľna poskytnutého na žiadosť zamestnanca podľa 141 ods. 3 písm. c), e) výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu, f) neospravedlneného zameškania pracovnej zmeny alebo jej časti, g) na ktorú zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie podľa 136 ods. 2. = vo fonde PČ buď náhrada (odpracovaná alebo započítaná), možnosť nadpracovania, alebo bez potreby nadpracovania 8

9 Započítanie do pracovného času Do pracovného času sa nezapočítava: 1. pracovná pohotovosť mimo pracoviska, 2. prestávka v práci ( 91 ods. 5 ZP), 9

10 Započítanie do pracovného času Príklad: Je rozhodujúci pre okamih počítania výkonu práce/pracovného času príchod do areálu zamestnávateľa, resp. na pracovisko? ZP zakotvuje povinnosť zamestnanca v zmysle 81 písm. b) ZP byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času. Väzba je vytváraná k pracovisku, nie k miestu výkonu práce! Zamestnanec musí byť na začiatku pracovného času na pracovisku a musí byť pripravený so začatím pracovného času začať pracovať. Rozhodujúce je, čo vyžaduje zamestnávateľ V praxi: veľké objekty príchod do objektu, pripravenosť na výkon práce na začiatku pracovného času na pracovisku najskorší príchod a najskorší odchod = prevencia krádeží 10

11 Započítanie do pracovného času Pracovisko miesto, kde zamestnanec plní pracovné úlohy podľa pracovnej zmluvy a podlieha dispozičnej právomoci zamestnávateľa, z miestneho hľadiska je to buď objekt zamestnávateľa, alebo iné miesto určené na plnenie pracovných úloh (napr. stavba, konkrétna budova), pracovisko tak začína miestom vstupu do takého objektu alebo priestoru. 11

12 Definícia doby odpočinku V nadväznosti na 85 ods. 1, ZP v 85 ods. 2 definuje dobu odpočinku, ktorou je akákoľvek doba, ktorá nie je pracovným časom. Za dobu odpočinku v zmysle 96 ods. 4 ZP sa považuje aj pracovnú pohotovosť mimo pracoviska. 12

13 Týždeň Pre účely a) rozsahu pracovného času b) rozvrhnutia pracovného času = 7 po sebe nasledujúcich dní 13

14 Pracovný čas a pracovná zmluva Pracovný čas a pracovná zmluva z hľadiska rozvrhu Za podstatné náležitosti pracovnej zmluvy sa podľa 43 ods. 1 považujú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma a jeho stručná charakteristika b) miesto výkonu práce (obec a organizačná časť alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Pracovný čas nie je podstatná náležitosť pracovnej zmluvy. Ide o tzv. pravidelnú náležitosť pracovnej zmluvy. 14

15 Pracovný čas a pracovná zmluva 43 ods. 2 ZP: zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to... pracovný čas... Dve otázky: 1) Obsahová šírka pojmu pracovný čas? (čo všetko uviesť?) 2) Kde to uviesť? 15

16 Pracovný čas a pracovná zmluva Tri možnosti: 1. uviesť pracovný čas výslovne v pracovnej zmluve, 2. uviesť odkaz na kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovný čas, 3. uviesť odkaz na konkrétny paragraf a konkrétne ustanovenie ZP (iného zákona), ktoré upravuje pracovný čas. Možnosť odkázať na pracovný čas vymedzený vo vnútornom predpise ZP výslovne neuvádza. Ak zamestnávateľ neurobí ani jednu z troch možností, t. j. ak písomná pracovná zmluva neobsahuje podmienky ustanovené v 43 ods. 2 (vrátane pracovného času), je zamestnávateľ podľa 44 povinný vyhotoviť zamestnancovi písomné oznámenie obsahujúce tieto podmienky, a to najneskôr do jedného mesiaca od vzniku pracovného pomeru. 16

17 Pracovný čas a pracovná zmluva Rozsah dojednania pracovného času v pracovnej zmluve Systém výslovného vymedzenia je nepraktický skrátenie pracovného času (dôvod: zmena zákona, dojednanie KZ, presunutie zamestnanca do režimu zmennosti = zmena pracovnej zmluvy). Režim odkazov na ZP = otázky ohľadom právnej určitosti (naformulovať tak, aby to bolo flexibilné z hľadiska zmennosti, dojednania KZ). V praxi: v zmluve sa nachádza aj vymedzenie začiatku a konca pracovných zmien (čas od do), systém rozvrhovania toto nie je potrebné dojednávať (začiatok, koniec pracovného času, rozvrh pracovných zmien = určuje zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov). 17

18 Práca na zmeny 90 ods. 2 ZP Prácou na zmeny je spôsob organizácie pracovného času, pri ktorom zamestnanci jeden druhého striedajú na rovnakom pracovisku podľa určitého rozvrhu a v priebehu určitého obdobia dní alebo týždňov pracujú v rôznom čase. To platí aj v prípade, ak pri striedaní zamestnancov v zmenách dôjde k súbežnému výkonu práce zamestnancov nadväzujúcich zmien. 18

19 Práca na zmeny Z uvedeného vyplýva, že musia byť splnené tieto podmienky: 1. striedanie sa zamestnancov na rovnakom pracovisku, 2. striedanie sa podľa určitého rozvrhu (zmien), ktorý musí byť určený vopred podľa 90 ZP, 3. zamestnanci musia v priebehu určitého obdobia dni alebo týždne (mesiace sa tu priamo neuvádzajú, ale týždne môžu byť aj 4) pracovať v rôznom čase. 19

20 Práca na zmeny Zavedenie zmenového režimu či bude na pracovisku zavedený zmenový režim (práca na zmeny) = rozhodnutie zamestnávateľa, toto je vlastne režim pracoviska prevádzky/zamestnávateľa. Možno odlíšiť: 1) režim zamestnanca, 2) režim pracoviska/prevádzky, 3) režim zamestnávateľa (viac pracovísk). 20

21 Druhy zmien druhy prevádzok Zákonník práce rozlišuje nasledujúce varianty: 1. jednozmenná prevádzka, 2. dvojzmenná prevádzka, 3. trojzmenná prevádzka, 4. nepretržitá prevádzka. 1-3 sú pretržité režimy, 4-nepretržitý 21

22 Druhy zmien druhy prevádzok Jednozmenná prevádzka práca sa neorganizuje systémom práce na zmeny (zamestnanci sa nestriedajú). Príklad: Zamestnanci majú buď: 1. pevný pracovný čas napr. 8:00 16:00 alebo 2. pružný pracovný čas napr. základný 9:00-15:00 a voliteľný 7:00 až 9:00 a 15:00 až 18:00. 22

23 Druhy zmien druhy prevádzok Dvojzmenná prevádzka práca sa organizuje systémom práce na zmeny striedajú sa dve zmeny (pozn. ak by zamestnanci pracovali stále v tej istej zmene pre nich to nie je práca na zmeny; chýba podmienka striedavého výkonu v oboch zmenách, pre zamestnávateľa to znamená, že organizuje prácu v dvoch zmenách dvojzmenná prevádzka, ale nestrieda v nich zamestnancov). Príklad: Zamestnanci pracujú napr. 1. zmena 6:00 14:00, 2. zmena 14:00 22:00. Možné je aj prekrytie súbežný výkon práce v dvoch zmenách (napr. preberanie práce) 1. zmena 7:00 15:00, 2. zmena 14:00 22:00 (prekrytie 14:00 15:00). 23

24 Druhy zmien druhy prevádzok Trojzmenná prevádzka práca sa organizuje systémom striedania troch zmien, rozdiel trojzmenná prevádzka a nepretržitá - počas týždňa prerušená, napr. sa nepracuje v sobotu a v nedeľu, v nedeľu a pondelok, apod. Príklad: Zamestnanci pracujú napr. 1. zmena 6:00 14:00, 2. zmena 14:00 22:00, 3. zmena 22:00 6:00 alebo 1. zmena - 6:00-12:00, 2. zmena 12:00-18:00, 3. zmena 18:00 24:00 Možné je aj prekrytie súbežný výkon práce v dvoch zmenách (napr. preberanie práce) napr. 1. zmena 6:00 12:00, 2. zmena 11:00 17:00, 3. zmena 16:00 22:00 24

25 Druhy zmien druhy prevádzok Nepretržitá prevádzka Práca sa organizuje systémom striedania zmien, pričom práca v prevádzke sa neprerušuje. Príklad: Zamestnanci pracujú napr. 1. zmena 6:00 14:00, 2. zmena 14:00 22:00, 3. zmena 22:00 6:00. Pracuje sa pondelok až nedeľu. Zamestnanci sú v zmysle iných ustanovení ZP zaraďovaní do jednotlivých zmien. Možných je viacero kombinácií = náhodné zaraďovanie zamestnancov, resp. spájanie zamestnancov v určitých blokoch = napr. prevádzka je nepretržitá a má tri zmeny , , h, pričom má blok 5 skupín zamestnancov, ktorí sú zaraďovaní do týchto zmien. Skupín musí byť viac z dôvodu, že inak by zamestnanec pracoval 7 dní v týždni. Pozn. technické odstávky a údržba v priebehu roka neznamenajú, že zmena nie je nepretržitá. 25

26 Režim zamestnanca Bežné vo veľkých podnikoch je, že napr. administratíva jednozmenná, výroba viaczmenná/nepretržitá, strážna služba nepretržitá = viacero pohľadov, aký je režim (u zamestnávateľa nepretržitý, v prevádzke dá sa povedať nepretržitý, ale na konkrétnu prácu/pozíciu/pracovisko/zamestnanca = jednozmenný, viaczmenný, nepretržitý = posudzovať vo vzťahu k vzťahu k zamestnancovi). 26

27 Režim zamestnanca Dĺžka pracovného času vo väzbe na zmennosť Zákonník práce nestanovuje, aká by mala byť minimálna dĺžka pracovnej zmeny. Zákonník práce stanovuje, aká môže byť maximálna dĺžka pracovnej zmeny. 85 ods. 5, 6 a 7 ZP stanovuje maximálnu dĺžku týždenného pracovného času. 27

28 Režim zamestnanca 1.Zamestnanec, ktorý nepracuje na zmeny = môže mať maximálny týždenný pracovný čas 40 hodín týždenne ide o zamestnanca, ktorý nenapĺňa podmienky pre skrátenie pracovného času, nevylučuje sa, že bude občasne zaradený do inej pracovnej zmeny. 28

29 Režim zamestnanca 2. Zamestnanec, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke = môže mať maximálny týždenný pracovný čas 38 a 3/4 hodiny týždenne. 29

30 Režim zamestnanca Vyžaduje sa pravidelnosť, t. j. nepôjde o prípady, ak zamestnanec vykonával prácu jednorazovo alebo výnimočne (napr. zastupovať dočasne zamestnanca). Malo by ísť o určité ucelené cykly = t. j. v rámci rozvrhu je pravidelne zaraďovaný do dvoch zmien v prevádzke, ktorá má zmenový režim Vyžaduje sa striedavosť = t. j. že je zaraďovaný striedavo do jednej a do druhej zmeny z hľadiska jeho pracovného času. Podľa 90 ods. 2 ZP Prácou na zmeny je spôsob organizácie pracovného času, pri ktorom zamestnanci jeden druhého striedajú na rovnakom pracovisku podľa určitého rozvrhu a v priebehu určitého obdobia dní alebo týždňov pracujú v rôznom čase. 30

31 Režim zamestnanca Príklad: Na pracovisku sa vykonáva práca v dvoch zmenách. Od 6:00 do 14:00 a od 14:00 do 22: zamestnancov je pravidelne zaraďovaných do oboch zmien a 2 zamestnanci len do zmeny od 6:00 do 14:00. Aký je režim zamestnancov? Režim pracoviska/prevádzky je dvojzmenný. Pracovný režim zamestnancov je nasledujúci: a) 10 zamestnancov je pravidelne a striedavo zaraďovaných do oboch zmien = dvojzmenný režim zamestnancov v dvojzmennej prevádzke = skrátený pracovný čas, b) 2 zamestnanci zaraďovaní len do zmeny od 6:00 do 14:00 = jednozmenný režim zamestnancov v dvojzmennej prevádzke = bez nároku na skrátený pracovný čas. 31

32 Režim zamestnanca 3a) Zamestnanec, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke: = môže mať maximálny týždenný pracovný čas 37 a 1/2 hodiny týždenne. 32

33 Režim zamestnanca Vyžaduje sa pravidelnosť, t. j. nepôjde o prípady, ak zamestnanec vykonával prácu jednorazovo alebo výnimočne (napr. dočasné zastupovanie). Vyžaduje sa striedavosť, t. j. že sa zmeny striedajú. Podľa 90 ods. 2 ZP Prácou na zmeny je spôsob organizácie pracovného času, pri ktorom zamestnanci jeden druhého striedajú na rovnakom pracovisku podľa určitého rozvrhu a v priebehu určitého obdobia dní alebo týždňov pracujú v rôznom čase. 33

34 Režim zamestnanca Príklad: Pracovné zmeny 6:00 14:00, 14:00 22:00, 22:00 6:00, teda Po až Pi = trojzmenný režim pracoviska/prevádzky. Zamestnanec je zaraďovaný iba do jednej zmeny (napr. 6:00 14:00) = max. 40h. Zamestnanec je zaraďovaný do dvoch zmien = max. 38 a 3/4h (napr. 6:00 14:00, 14:00-22:00). Zamestnanec je zaraďovaný do troch zmien = max. 37 a 1/2h 34

35 Režim zamestnanca 3b) Zamestnanec, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo vo všetkých zmenách v nepretržitej prevádzke = môže mať maximálny týždenný pracovný čas 37 a 1/2 hodiny týždenne. 35

36 Režim zamestnanca Príklad: V prevádzke sa pracuje 6:00 14:00,14:00 22:00, 22:00 6:00, a to Po Ne. Zamestnanec je zaraďovaný do všetkých zmien, ktoré sú v prevádzke. Úvaha: Aj keby zamestnanec nepracoval v SO,NE, ale bol zaraďovaný do zmien 6:00 14:00,14:00 22:00, 22:00 6:00, kvalifikoval by sa na skrátenie analogické trojzmennej prevádzke. 36

37 Priemerný týždenný pracovný čas Priemerný týždenný pracovný čas 85 ods. 9 ZP priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín. = zamestnávateľ rozvrhuje pracovný čas tak, aby sa priemer vyrovnal. Pracovný čas (bez práce nadčas) 40, 38 a ¾, 37 a ½, 33 a ½ sa posudzuje v rámci týždňov v priemere, ak ide o rovnomerne rozvrhnutý alebo nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Príklad: V jeden týždeň zamestnanec pracuje 50 hodín a druhý týždeň 30 hodín bez práce nadčas (prípadne 52 h a 28 h s prácou nadčas). 37

38 Zákonný, ustanovený a určený pracovný čas I. Zákonný pracovný čas Je to najvyšší (prípustný) rozsah týždenného pracovného času. Príklad: 40 hodín týždenne podľa 85 pre jednozmennú prevádzku. 38

39 Zákonný, ustanovený a určený pracovný čas II. Ustanovený týždenný pracovný čas Je to pracovný čas, ktorý zamestnávateľ stanoví pre všetkých svojich zamestnancov alebo pre jednotlivé organizačné útvary (zložky) v medziach zákonného týždenného pracovného času. Príklad: V jednozmennej prevádzke, kde môže byť zákonný pracovný čas, zamestnávateľ ustanoví 40 hodinový alebo 38 hodinový (napr. na základe KZ) pracovný čas. 39

40 Zákonný, ustanovený a určený pracovný čas III. Určený týždenný pracovný čas Je to pracovný čas, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v príslušnom týždni po rozvrhnutí ustanoveného týždenného pracovného času. Príklad: Na základe 85 ZP (maximálny 40 hodinový pracovný čas pre jednozmennú prevádzku) zamestnávateľ stanovil ustanovený pracovný čas ako 40 hodín týždenne. Na základe 90 ZP na tento príslušný týždeň stanovil povinnosť: - odpracovať 44 hodín (ďalší týždeň to bude 36 hodín v priemere 40 hodín), - odpracovať 40 hodín so započítaním sviatku (napr = sviatok sa považuje za odpracovaný deň). 40

41 Skrátený a kratší pracovný čas 1. môže ustanoviť u seba pracovný čas menej ako 40 hodín týždenne (napr. 38 h, 37 a ½ h): nepôjde teda o kratší pracovný čas, za kratší pracovný čas u takéhoto zamestnávateľa sa bude považovať pracovný čas kratší, ako je u zamestnávateľa ustanovený pracovný čas. Ak zamestnávateľ ustanoví ako ustanovený pracovný čas 38 hodín týždenne, za kratší pracovný čas u zamestnávateľa bude považovaný pracovný čas kratší ako 38 hodín týždenne. 41

42 Skrátený a kratší pracovný čas 2. zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť: na uzatvorení pracovnej zmluvy na kratší pracovný čas, na zmene pracovnej zmluvy, ktorej obsahom bude kratší pracovný čas (pracovný pomer na čiastočný úväzok) na dobu určitú, na dobu neurčitú. 42

43 Skrátený a kratší pracovný čas Výnimku z oprávnenia zamestnávateľa zvážiť, či umožní kratší pracovný čas, predstavuje prípad podľa 164 ZP, tzv. úprava pracovného času, kedy musí zamestnávateľ vyhovieť žiadosti o zmenu dĺžky pracovného času pre určité kategórie zamestnancov. Podľa 164 ods. 2 ZP môže žiadať: 1. tehotná žena a 2. žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov. Títo môžu žiadať o: 1. kratší pracovný čas alebo 2. inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času (napr. úprava zmien, zmena príchodu a odchodu do práce, pružný pracovný čas atď.). V danom prípade zamestnávateľ je povinný žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. (Vážne prevádzkové dôvody v ČR riešil NS ČR 21 Cdo 612/2006, 21 Cdo 1561/2003) Existuje aj možnosť, že zamestnávateľ zamestnancovi povolí kratší pracovný čas, takéto povolenie je zamestnávateľ oprávnený vziať späť. 43

44 Spôsob rozvrhovania pracovného času Pracovný čas môže byť rozvrhnutý: 1. rovnomerne ( 86), 2. nerovnomerne ( 87) a použitým môže byť spôsob: fixného pracovného času, pružného pracovného času ( 88) + osobitná forma = konto pracovného času ( 87a). 44

45 Spôsob rozvrhovania pracovného času 1) Rovnomerné rozvrhnutie PČ = zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. 2) Nerovnomerné rozvrhnutie PČ a) do 4 mesiacov zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom (voľba je na zamestnávateľovi, prípadne v KZ dohodnuté, že sa to dohodne s odborovou organizáciou), b) 4 12 mesiacov, zamestnávateľ dohodou vyjadrenou v kolektívnej zmluve alebo po dohode so zástupcami zamestnancov 3) Zavedenie pružného pracovného času zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov. 4) Konto pracovného času kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov. 45

46 Súčinnosť pri rozhodovaní o rozvrhnutí pracovného času Nový 12 Zákonníka práce pravidlo ohľadom konania zamestnávateľa, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov. Pravidlo: odpoveď na to, ako zamestnávateľ má/môže postupovať, ak uňho nepôsobia zástupcovia zamestnancov. Môžu nastať dve (tri) situácie: Spolurozhodovanie Výnimka Prerokovanie 46

47 Súčinnosť pri rozhodovaní o rozvrhnutí pracovného času Spolurozhodovanie (dohoda/súhlas) Ak Zákonník práce vyžaduje dohodu so zástupcami zamestnancov alebo ich súhlas ( ak sa podľa tohto zákona vyžaduje súhlas zástupcov zamestnancov alebo dohoda s nimi ) = zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne. 47

48 Súčinnosť pri rozhodovaní o rozvrhnutí pracovného času Výnimka Ak Zákonník práce ustanovuje, že dohodu so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa (stanovuje to v 87 ods. 2, 87a ods. 1 a 142 ods. 4) + ak Zákonník práce stanovuje slovami, že dohodu so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa, túto dohodu nemožno nahradiť ani dohodou so zamestnancom. 48

49 Súčinnosť pri rozhodovaní o rozvrhnutí pracovného času Prerokovanie Ak Zákonník práce vyžaduje prerokovanie so zástupcami zamestnancov ( ak sa podľa tohto zákona vyžaduje prerokovanie so zástupcami zamestnancov ) = zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne. 49

50 Základné údaje rok 2013 Rok 2013 má 365 dní, z ktorých je 250 pracovných dní (PO-PI), 11 sviatkov spadá do pracovného týždňa (PO-PI), rok má pracovných hodín (250 pracovných dní x 8 hodinový pracovný čas) a (250 x x 8) platených hodín platí pri 8h PČ a práci PO PI. 50

51 Rovnomerné rozvrhnutie pracovného času ( 86 ZP) Rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov 51

52 Rovnomerné rozvrhnutie pracovného času ( 86 ZP) Základné kritériá, na to, aby bolo rozvrhnutie pracovného času kvalifikované ako rovnomerné. 1. Rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne nepresiahne tri hodiny Príklad: 1. týždeň 38 hodín, 2. týždeň 41 hodín, 3. týždeň 38 hodín, 4. týždeň 41 hodín (rozdiel dĺžky 2 h). 2. Pracovný čas v jednotlivých dňoch nepresiahne deväť hodín. Príklad: PO 7:30h, UT 8h, ST 8:30h, ŠTV 7h, PI 9h (Do pracovného času sa nepočíta práca nadčas, ktorá je mimo rozvrhu pracovných zmien a nad rámec pracovného času.) 3. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom v určitom období, najviac štvortýždňovom, presahovať hranicu pre ustanovený týždenný pracovný čas. najviac 4 týždne a menej (do priemeru 40 h, 38 ¾, 37 a ½) 4. Pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času rozvrhuje zamestnávateľ týždenný pracovný čas v zásade na päť pracovných dní v týždni. V zásade = aj štyri dni, aj šesť dní, preferovaný spôsob = 5 dní. Nie je rozhodujúce, či ide o PO PI, UT SO. 52

53 Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času ( 87 ZP) O nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času rozhoduje: a) zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom (voľba je na zamestnávateľovi, prípadne v KZ dohodnuté, že sa to dohodne s odborovou organizáciou) = nerovnomerné rozvrhnutie PČ do 4 mesiacov, b) ) zamestnávateľ dohodou vyjadrenou v kolektívnej zmluve alebo po dohode so zástupcami zamestnancov = rozvrhnutie PČ od 4 mesiacov do 12 mesiacov + Dohoda so zamestnancom sa vždy vyžaduje u: 1. zamestnanca so zdravotným postihnutím, 2. tehotnej ženy, 3. ženy alebo muža, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako tri roky, 4. osamelého zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov. 53

54 Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času ( 87 ZP) Aby zamestnávateľ mohol zaviesť nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas, musí byť splnená podmienka, že: o povaha práce nedovoľuje, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, Príklad: zvýšená potreba práce v rôznom období, či už dni, týždne alebo mesiace o alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne. Príklad: väzba, že možno robiť len 4x do týždňa po 12 h, energetické, dopravné obmedzenia, kultúrne zariadenia, nakladanie/vykladanie tovarov a pod. Táto skutočnosť musí byť daná objektívne (nie subjektívne). 54

55 Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času ( 87 ZP) a) Rozvrhové obdobie do 4 mesiacov Je potrebné určiť rozvrhové obdobie pre uplatňovanie nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času obdobie, v ktorom sa vyrovná priemer PČ. Príklad: Štvormesačné: 1. mesiac - 46 hodín (podľa jednotlivých týždňov), 2. mesiac 44 hodín, 3. mesiac 36 hodín, 4. mesiac 34 hodín. Vo štvormesačnom priemere pôjde o 40 hodín (napr až ), a to bez práce nadčas. Štvortýždňové: 1. týždeň - 48 hodín, 2. týždeň 48 hodín, 3. týždeň - 32 hodín, 4.týždeň 32 hodín. V priemere 40 hodín. Problém (V ČR = týždne, v SR = mesiace mesiace rôzny počet dní/rôzny začiatok a koniec.) Praktickejšie je mať rozvrhové obdobie cez týždne, keďže aj pracovný čas a priemer sa počíta na týždne a nie na mesiace. 55

56 Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času ( 87 ZP) b) Rozvrhové obdobie viac ako 4 mesiace do 12 mesiacov Len ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce. Príklad: sezónnosť práce v stavebníctve, poľnohospodárstve maximálne možno nerovnomerne rozvrhnúť pracovný čas na 12 mesiacov, priemerný týždenný pracovný čas počas tohto obdobia nesmie pritom presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas. Okrem toho platí, že maximálny pracovný čas (nepočíta sa sem nadčas) v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín (bez prestávky v práci) uvedené platí pre akýkoľvek nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Rovnako môže byť rozvrhnutý pracovný čas pre určité organizačné útvary (t. j. nie pre celý podnik zamestnávateľa, ale len tie útvary, kde sa vykonáva práca takéhoto charakteru) alebo druhy prác. 56

57 Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času ( 87 ZP) Príklad: 1/13 20 h, 2/13 30 h, 3/13 40 h, 4/13 50 h, 5/13 50 h, 6/13 60 h, 7/13 60 h, 8/13 50 h, 9/13 40 h, 10/13 30 h, 11/13 30 h, 12/13 20 h. Problém (V ČR = týždne, v SR = mesiace mesiace rôzny počet dní/rôzny začiatok a koniec.) Praktickejšie je mať rozvrhové obdobie cez týždne, keďže aj pracovný čas a priemer sa počíta na týždne a nie na mesiace. Odpracovaný rozsah PČ za rozvrhové obdobie = priemerná dĺžka týždenného pracovného času Počet týždňov v rozvrhovom období (napr. 52) 57

58 Rozvrhovanie nočnej práce 1. zamestnávateľ je povinný u zamestnanca pracujúceho v noci rozvrhnúť ustanovený týždenný pracovný čas tak, = aby priemerná dĺžka pracovnej zmeny neprekročila osem hodín v dobe najviac štyroch kalendárnych mesiacov po sebe nasledujúcich + pri výpočte priemernej dĺžky pracovnej zmeny zamestnanca pracujúceho v noci sa vychádza z päťdňového pracovného týždňa. 58

59 Rozvrhovanie nočnej práce 2. Pracovný čas u zamestnanca vykonávajúceho ťažkú telesnú prácu alebo ťažkú duševnú prácu, alebo prácu, pri ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia pracovný čas takéhoto zamestnanca nesmie presiahnuť osem hodín v priebehu 24 hodín, t. j. nie je tu priemer, zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov v súlade s právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vymedzí okruh ťažkých telesných prác alebo ťažkých duševných prác, alebo prác, pri ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia. 59

60 Konto pracovného času zjednotený model v podobe konta pracovného času vytvoril priestor aj na situáciu zvýšenej potreby práce (plusové hodiny), ako aj zníženej potreby práce (mínusové hodiny, de facto flexikonto). aplikácia (-) konta, ako aj flexikonta = odloženie práce (odloženie pridelenia práce, odloženie odpracovania vyplatenej mzdy) do budúcnosti + zamestnanec je najmenej v rozsahu základnej tarify platený aj v čase, keď sa konto pracovného času uplatňuje 60

61 Konto pracovného času a) Zavedenie konta pracovného času spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, zamestnávateľ môže zaviesť len kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov, dohoda o zavedení konta pracovného času musí byť písomná, dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa = konto pracovného času u zamestnávateľa, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov nemožno zaviesť a ani dohodnúť so zamestnancom pozri 12, na zavedenie konta pracovného času u zamestnanca uvedeného v 87 ods. 3 sa vyžaduje aj dohoda s týmto zamestnancom. 61

62 Konto pracovného času b) Vyrovnávacie obdobie v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov sa musí dohodnúť vyrovnávacie obdobie konta pracovného času, vyrovná sa v ňom rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca, nesmie byť dlhšie ako 30 mesiacov. Príklad: Vyrovnávacie obdobie je 24 mesiacov. U zamestnávateľa je ustanovený pracovný čas 40h. V 24 mesiacoch sa musí vyrovnať PČ na priemer 40 h. 62

63 Konto pracovného času c) Rozvrhovanie pracovného času pri konte pracovného času a maximálny týždenný pracovný čas v priemere pri uplatňovaní konta pracovného času môže zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas tak, že: - v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas (kladný účet konta pracovného času) a - v prípade menšej potreby práce zamestnanec odpracuje menej hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas alebo prácu nebude vykonávať vôbec (záporný účet konta pracovného času). 63

64 Konto pracovného času Druhá sledovaná hodnota Priemerný týždenný pracovný čas vrátane kladného konta pracovného času a práce nadčas nesmie presiahnuť 48 hodín v období najviac 12 mesiacov. Do 48 hodín sa započítavajú tri zložky: 1. pracovný čas (základný), 2. práca nadčas (mimo rozvrhu), 3. kladné konto pracovného času (hodiny navyše de facto namiesto nadčasu v rámci rozvrhu). 64

65 Konto pracovného času d) Peňažné plnenie v prípade konta pracovného času Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi základnú zložku mzdy, ktorá zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca. Príklad: Dohodnutý pracovný čas (ustanovený PČ) je 40 hodín týždenne. V tomto prípade sa poskytuje základná zložka mzdy za 40 hodín týždenne bez ohľadu na skutočne odpracovaný pracovný čas v príslušnom mesiaci, resp. v čase, za ktorý sa mzda vypláca. Poskytovaním základnej zložky mzdy nie je dotknutá povinnosť zamestnávateľa poskytovať ďalšie zložky mzdy, ak táto povinnosť vyplýva z tohto zákona, osobitných predpisov, z pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy. Príklad: napr. príplatky za nočnú prácu, prácu vo sviatok, za zmennosť a pod. 65

66 Konto pracovného času e) Evidenčná povinnosť Zamestnávateľ je povinný viesť účet konta pracovného času. Na účte konta pracovného času eviduje: 1. rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca, Príklad: +/- v konkrétnych týždňoch 2. rozdiel medzi skutočne poskytnutou základnou zložkou mzdy, ktorá zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca a základnou zložkou mzdy, na ktorú by mal zamestnanec právo za skutočne odpracovaný čas. Príklad: +/- podľa odpracovaných hodín/hodín v mesiacoch 66

67 Konto pracovného času f) Nevyrovnanie konta pracovného času Nižšia základná zložka odpracovaných viac hodín zamestnancovi bola ku dňu skončenia pracovného pomeru alebo vyrovnávacieho obdobia poskytnutá nižšia základná zložka mzdy, ako by zamestnancovi patrila podľa odpracovaného času = zamestnávateľ je povinný zamestnancovi rozdiel doplatiť; 129 ods. 3 (o výplate mzdy) sa použije primerane. 67

68 Konto pracovného času Vyššia základná zložka mzdy odpracovaných menej hodín Zamestnanec neodpracoval ku dňu skončenia pracovného pomeru alebo vyrovnávacieho obdobia celý rozsah pracovného času, za ktorý mu zamestnávateľ poskytol základnú zložku mzdy = zamestnávateľ má právo na vrátenie základnej zložky mzdy poskytnutej nad rozsah odpracovaného pracovného času, len ak sa pracovný pomer so zamestnancom skončil podľa 63 ods. 1 písm. d) a e) alebo 68 ods. 1; toto právo môže zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer skončil. 68

69 Konto pracovného času g) Práca nadčas a kratší pracovný čas pri konte pracovného času Práca nadčas pri uplatnení konta pracovného času: je práca vykonávaná nad určený týždenný pracovný čas a mimo rozvrhu pracovných zmien vyplývajúcich z konta pracovného času. Ak sa konto pracovného času uplatňuje u zamestnanca s kratším pracovným časom, vychádza sa z kratšieho pracovného času. 69

70 Konto pracovného času h) Výplatná páska a konto pracovného času Vo väzbe na 87a sa stanovuje v 130 ods. 5 povinnosť zamestnávateľa, ktorý zaviedol konto pracovného času, informovať zamestnancov pri vyúčtovaní mzdy o stave konta pracovného času. Zamestnancovi sa vydá doklad (napr. vo výplatnej páske, vychádzať sa bude z údajov z evidencie účtu konta pracovného času). Doklad sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami. 70

71 Konto pracovného času a Flexikonto 142a sa vo väzbe na zmeny 87a a 142 ods. 5 od zrušilo. 71

72 Konto pracovného času Vo väzbe na zjednotenie 87a a 142a sa v rámci prekážok v práci ( 142 ods. 5) stanovila možnosť, aby zamestnávateľ v prípade, ak uňho nastane prekážka v práci z vážnych prevádzkových dôvodov, mohol pre tieto účely použiť konto pracovného času podľa 87a. V tomto prípade použije záporný účet konta pracovného času. Konto pracovného času aj v tomto prípade môže použiť len zamestnávateľ za podmienok podľa 87a (kolektívna zmluva alebo dohoda so zástupcami zamestnancov). 72

73 Konto pracovného času Rozvrhovanie pracovného času pri konte pracovného času Základ: väčšia a menšia (resp. žiadna) potreba práce ide o nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času a zamestnávateľ musí dodržať ustanovenie 90 ods. 9, t. j. oznamovať rozvrhnutie pracovného času najmenej týždeň vopred a najmenej na týždeň, povinnosť dodržať 90 ods. 9 sa v prípade 142 ods. 5 ZP nestanovuje a zamestnávateľ môže ihneď využiť záporný účet konta pracovného času, v prípade iných prekážok v práci zamestnávateľ môže využiť časť 87a ods. 3 o menšej potrebe práce, kedy zamestnanec pracuje kratšie alebo nepracuje vôbec, a to pri dodržaní 90 ods

74 Flexikonto/Konto pracovného času do Zavedenie F Po prerokovaní (od roku 2009 do po dohode, v pôvodnom návrhu na zmenu ZP pred zlúčením F a K v roku po dohode - dohoda = zásadná pripomienka od KOZ) K Po dohode (nemožno tam, kde nie sú zástupcovia zamestnancov) Konto pracovného času od Po dohode (nemožno tam, kde nie sú zástupcovia zamestnancov) Charakter (individuálne/hromadné opatrenie) Dĺžka vyrovnávacie obdobie F Hromadné/Individuálne ( ak zamestnanec nemôže vykonávať ) K Rozhodnutie o zavedení + možnosť individuálneho použitia ( ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu, v prípade väčšej/menšej potreby práce zamestnanec odpracuje ) F 12 mesiacov (odo dňa, keď sa pracovné voľno poskytlo) K 12 mesiacov (vyrovnanie priemeru odpracovaného času najviac 40 hodín/týždenne v určitom období) Rozhodnutie o zavedení + možnosť individuálneho použitia ( ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu, v prípade väčšej/menšej potreby práce zamestnanec odpracuje ) 30 mesiacov (vyrovnanie priemeru odpracovaného času najviac 40 hodín) (pozn. pôvodný návrh pred zlúčením F a K - 12 mesiacov flexikonto aj konto) + 12 mesiacov (vyrovnanie priemeru odpracovaného času najviac 48 hodín) 74

75 Flexikonto/Konto pracovného času do Dôvody použitia F Vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnanec nemôže vykonávať prácu K Väčšia a menšia potreba práce Stav konta F Len mínusové hodiny, ktoré sa vyrovnávajú na nulu K Plusové a mínusové (v závislosti od väčšej alebo menšej potreby práce) Rýchlosť použitia v prípade potreby Konto pracovného času od Väčšia/menšia potreba práce + Vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnanec nemôže vykonávať prácu Plusové aj mínusové hodiny (v závislosti od väčšej alebo menšej potreby práce) F Ihneď (poskytne sa pracovné voľno) Rozvrh najmenej týždeň vopred a s platnosťou na týždeň ( 90 ods. 9) K Rozvrh najmenej týždeň vopred a s platnosťou na týždeň ( 90 ods. 9) + Ihneď (upraví rozvrh ZĽ nechá zamestnanca doma), ak ide o vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnanec nemôže vykonávať prácu ( 142 ods. 5) 75

76 Pružný pracovný čas ( 88 ZP) pružný pracovný čas je spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, zamestnávateľ môže zaviesť kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov. 76

77 Pružný pracovný čas ( 88 ZP) 1. Základný pracovný čas Je časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku. Príklad: Zamestnávateľ potrebuje zamestnancov v čase od napr. 8:00 14:00, 9:00 15:00, a teda určí tento čas ako základný pracovný čas. Zamestnanec musí byť v tomto čase na pracovisku (výnimka: keď má prestávku v práci, ktorá sa do pracovného času nezapočíta). 77

78 Pružný pracovný čas ( 88 ZP) 2. Voliteľný pracovný čas Časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku v takom rozsahu, aby odpracoval prevádzkový čas. Príklad: Zamestnávateľ nevyhnutne nepotrebuje zamestnanca pred 8:00 a po 15:00. Určí preto voliteľný pracovný čas na príchod (6:00 8:00) a na odchod (15:00 18:00). Mesačný fond v príslušnom kalendárnom mesiaci je 176 hodín (22 pracovných dní). Zamestnanec má pred posledným dňom odpracovaných 168 hodín. Zamestnanec si v poslednom dni mesiaca zvolí príchod a odchod na pracovisko tak, aby naplnil fond 176 hodín. Príchod 7:00 a odchod 16:30 (spolu 8 hodín a prestávka v práci 30 minút). 78

79 Pružný pracovný čas ( 88 ZP) 3. Prevádzkový čas Je celkový pracovný čas, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v pružnom pracovnom období určenom zamestnávateľom. Určené je pružné pracovné obdobie, napr. týždeň, štyri týždne, mesiac a vo väzbe na to denný fond, štvortýždňový a mesačný fond podľa pracovných dní. Príklad: Zamestnávateľ má zavedený mesačný pružný pracovný čas. Mesiac júl 2013 má 22 pracovných dní + sviatok (ten sa považuje za odpracovaný). Pracovný čas je 8 h/40 h. Mesačný fond je 186 hodín ( je sviatok započíta sa 8 h). Zamestnanec je povinný spolu odpracovať 186 (-8 h) hodín. 79

80 Pružný pracovný čas ( 88 ZP) 4. Pružné pracovné obdobie Obdobie, v ktorom sa uplatňuje pružný pracovný čas v zmysle odpracovania fondu pracovného času. Uplatní sa ako pracovný deň, pracovný týždeň, štvortýždňové pracovné obdobie alebo iné pracovné obdobie. 80

81 Pružný pracovný čas ( 88 ZP) Nastavenie: Základný pracovný čas nemusí byť určený. Voliteľný pracovný čas musí byť určený. Dĺžka pracovnej zmeny (pracovný čas + prestávka) pri uplatnení pružného pracovného času môže byť najviac 12 hodín. Príklad: Zamestnávateľ nastaví rámce tak, aby sa zabezpečilo, že zamestnanec neodpracuje viac/dĺžka pracovnej zmeny nebude viac ako 12 hodín. Sú možné dva prístupy: - napr. určí sa voliteľný čas 6:00 8:00 a 16:00 18:00, ak zamestnanec príde o 6:00 a odíde o 18:00, je to maximálne 12 hodinová pracovná zmena, - nemožno vylúčiť napr. aj stanovenie rozsahu 6:00 8:00 a 16:00 20:00 a vnútorným predpisom, kolektívnou zmluvou upraviť, že zamestnanec môže zvoliť príchod a odchod tak, aby celkový čas jeho pracovnej zmeny nepresiahol 12 hodín, t. j. ak príde o 6:00 musí odísť najneskôr do 18:00. 81

82 Pružný pracovný čas ( 88 ZP) Pracovná cesta a pružný pracovný čas Pružný pracovný čas sa neuplatní, ak zamestnávateľ vyšle zamestnanca na pracovnú cestu. Zamestnávateľ na tento účel určí pevný začiatok a koniec pracovnej zmeny. Praktický aspekt (úvaha) Voliteľný príchod 6:00 8:00, voliteľný odchod 15:00 až 18:00, základný pracovný čas 8:00 15:00. Pracovná cesta zasahuje len do základného času 8:00 15:00 = nie je tu logický dôvod na rušenie flexibility, keďže sa zamestnancovi nezasahuje do práva na voliteľný príchod a odchod (do budúcna lepšie spresnenie v ZP). 82

83 Pružný pracovný čas ( 88 ZP) Prekážky v práci a pružný pracovný čas osobitný režim v 143 ZP, prekážky v práci na strane zamestnanca sa pri uplatnení pružného pracovného času posudzujú ako výkon práce s náhradou mzdy len v rozsahu, v ktorom zasiahli do základného pracovného času. Príklad: Voliteľný PČ 6:00 9:00, základný PČ 9:00 15:00, voliteľný PČ 15:00 18:00. Prekážka v práci na strane zamestnanca trvala celý deň (vyšetrenie/ošetrenie). Započítanie ako výkon práce (t. j. započítanie do fondu pracovného času) + náhrada mzdy za čas od 9:00 15:00 (základný PČ) bez prestávky v práci. Ak by bola prestávka v práci 30 minút = započítanie 5,5 hodiny. 83

84 Pružný pracovný čas ( 88 ZP) Prekážky v práci na strane zamestnanca v rozsahu, v ktorom zasiahli do voliteľného pracovného času = posudzujú sa ako ospravedlnené prekážky v práci, nie ako výkon práce (t. j. nezapočítava sa do fondu PČ) a neposkytuje sa za ne náhrada mzdy. 84

85 Pružný pracovný čas ( 88 ZP) Prekážka v práci na strane zamestnávateľa pri voliteľnom pracovnom čase Posudzujú sa ako výkon práce najviac v rozsahu prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období. Praktický aspekt (úvaha) V ZP nie je presne stanovené, v akom rozsahu započítať celý deň, keďže pri pružnom pracovnom čase zamestnávateľ presne nestanovuje dĺžku pracovnej zmeny treba vychádzať z priemernej dĺžky pracovnej zmeny (40 hodín, práca 5 dní v týždni = započítanie dňa 8 hodín, 30 hodín 3 dni v týždni = započítanie 10 hodín deň). 85

86 Rozvrhovanie práce a domácky zamestnanec 52 ods. 1 ZP: na domáckych zamestnancov sa nevzťahujú ustanovenia o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času, z jazykového výkladu ustanovenia možno dedukovať, že sa na domáckeho zamestnanca nevzťahujú ustanovenia týkajúce sa rozvrhovania určeného pracovného času, t. j. tie ustanovenia, ktoré stanovujú, kedy má zamestnanec pracovať. Ide o: (rovnomerné rozvrhnutie pracovného času), t. j. ustanovenie o rozvrhnutí pracovného času na v zásade 5 pracovných dní, (nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času), t. j. ustanovenia o podmienkach pre nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času + 87a (konto pracovného času) 3. 88, 89 (pružný pracovný čas), t. j. o určení základného a voliteľného pracovného času; pre domáckeho zamestnanca je celý čas voliteľným pracovným časom, (začiatok a koniec pracovného času), (prestávky v práci), pretože domácky zamestnanec si určuje, kedy bude mať prestávku v práci. 86

87 Rozvrhovanie práce a domácky zamestnanec ZP obsahuje aj ďalšie ustanovenia o pracovnom čase ako 92 (nepretržitý denný odpočinok), 93 (nepretržitý odpočinok v týždni), 94, 95 (dni pracovného pokoja). ZP tu stanovuje, že zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak.... Z uvedeného vyplýva, že ide o ustanovenie so súvisom s rozvrhovaním pracovného času zamestnávateľom. Z toho vyplýva, že sa tu uplatní odlišná regulácia, keďže zamestnanec si rozvrhuje pracovný čas sám. Na druhej strane sa tieto ustanovenia budú na domáckeho zamestnanca vzťahovať v tom zmysle, že aj domácky zamestnanec je chránený z hľadiska odpočinku, t. j., ak chce pracovať vo sviatok, môže pracovať vo sviatok, pretože si sám rozvrhuje svoj pracovný čas. Ak ale nechce pracovať vo sviatok, nemusí pracovať vo sviatok, pretože pri domáckej práci je rozvrhovanie pracovného času na domáckom zamestnancovi, a teda toto určenie na prácu vo sviatok mu nemôže dať zamestnávateľ, ktorý na to nie je oprávnený. 87

88 Rozvrhovanie práce a domácky zamestnanec Absencia možnosti stanovenia rozvrhu práce zo strany zamestnávateľa neznamená absenciu akejkoľvek regulácie pracovného času pri domáckych zamestnancoch. ZP stanovuje, že domácky zamestnanec si sám rozvrhuje pracovný čas, ale ZP nestanovuje, že zamestnanec si sám určuje maximálnu dĺžku pracovného času. Táto je predmetom dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom v pracovnej zmluve a riadi sa ustanoveniami ZP. Na domáckych zamestnancov sa vzťahuje 85 ods. 5, 6 a 7 ZP, t. j. ustanovenie o prípustnej dĺžke pracovného času (max. PČ = 40h). 88

89 Rozvrhovanie práce a domácky zamestnanec Ďalej platí podľa 52 ods. 4 ZP, že pracovné podmienky zamestnanca pri domáckej práci a telepráci nesmú znevýhodňovať zamestnanca v porovnaní s porovnateľným zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa. Do pracovných podmienok patrí aj pracovný čas. 89

90 Konkrétny rozvrh pracovných zmien Pri rozvrhovaní pracovných zmien zamestnávateľ nie je povinný prihliadať napr. na možnosti dopravy zamestnancov, zásobovaniu elektrinou alebo plynom ZP nestanovuje, ale k uvedenému bude zamestnávateľ prihliadať predovšetkým z praktických dôvodov 90

91 Konkrétny rozvrh pracovných zmien Podľa 90 ods. 1 ZP je pracovná zmena je časť ustanoveného týždenného pracovného času, ktorý je zamestnanec povinný na základe vopred určeného rozvrhu pracovných zmien odpracovať v rámci 24 hodín po sebe nasledujúcich a prestávka v práci. Z uvedeného vyplýva, že 1. pracovná zmena je časť ustanoveného týždenného pracovného času (v rámci týždňa má zamestnanec niekoľko pracovných zmien, napr. týždeň 40 hodín, 5 pracovných zmien po 8 hodín) v rámci 24 po sebe nasledujúcich hodín (napr. 8 hodín v pondelok od 8:00 do 16:00), 2. pracovná zmena zahŕňa pracovný čas (napr. 7 a 1/2 hodiny) a prestávku v práci (napr. 30 minút), 3. zamestnanec je povinný pracovnú zmenu určenú zamestnávateľom odpracovať v čase určenom zamestnávateľom, 4. zamestnávateľ musí vopred určiť rozvrh pracovných zmien. 91

92 Konkrétny rozvrh pracovných zmien Zamestnávateľ je povinný: určiť rozvrh pracovných zmien, Poznámka: V prípade, ak nejde o zmenovú prevádzku, nie je potrebné určovať zmennosť, ale je potrebné určiť, že pracovný čas všetkých zamestnancov v určitom období bude napr. od 8 h do 16 h = napr. vnútorným predpisom, kolektívnou zmluvou. určiť začiatok pracovného času (osobitné pravidlá pružný pracovný čas určí pravidlá voliteľného, prípadne základného pracovného času), určiť koniec pracovného času (osobitné pravidlá pružný pracovný čas určí pravidlá voliteľného, prípadne základného pracovného času). 92

93 Konkrétny rozvrh pracovných zmien Súčinnosť (spolurozhodovanie) zástupcov zamestnancov: konkrétny rozvrh pracovných zmien (aj jeho zmenu) a začiatok a koniec pracovného času môže zamestnávateľ urobiť len po dohode so zástupcami zamestnancov. Oznamovacia povinnosť: ZĽ oznámi rozvrhnutie PČ (rozvrh pracovných zmien) písomne na mieste u zamestnávateľa, ktoré je zamestnancovi prístupné (napr. nástenka, intranet). Rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň. Príklad: Napr. rozvrh zmien až musí zamestnanec vedieť najmenej týždeň vopred = spätné počítanie času (ak ide o lehotu podľa týždňov, je dôležité zistiť koniec lehota. V tomto prípade ide o zhodu pomenovania dňa pondelok (22. 7.) a pondelok (15. 7.) Ak by posledný deň lehoty pripadol na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Pri spätnom počítaní, ak by koniec lehoty pripadol na nedeľa, by to bol piatok ) 93

94 Konkrétny rozvrh pracovných zmien Druhy zmien: 1. ranná zmena prevažná časť spadá do času medzi 6. hodinou a 14. hodinou, ranná zmena nesmie v zásade začínať pred 6. hodinou, ( v zásade = môže aj skôr, ale nie je to pravidlo, zásadne = nemôže skôr). Príklad: Napr. zmena 9:00 17:00 je ranná (5 hodín spadá do času 6:00 14:00 a 3 hodiny do času 14:00 až 22:00). 94

95 Konkrétny rozvrh pracovných zmien 2. odpoludňajšia zmena je pracovná zmena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 14. hodinou a 22. hodinou, platí tu, že odpoludňajšia zmena nesmie v zásade končiť po 22. hodine. 95

96 Konkrétny rozvrh pracovných zmien 3. nočná zmena je pracovná zmena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 22. hodinou a 6. hodinou, podľa 90 ods. 8 ZP zamestnávateľ nemôže rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec pracoval v nočných zmenách dva týždne po sebe nasledujúcich, okrem prípadu, ak povaha práce alebo podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas inak. 96

97 Delenie pracovnej zmeny 90 ods. 6 ZP umožňuje rozdeliť jednu pracovnú zmenu na dve časti. ZP nestanovuje pravidlá pre delenie. Napr. dĺžka prvej časti a druhej časti, dĺžka prestávky medzi dvoma časťami zmeny. Takéto delenie by malo byť v súlade s dobrými mravmi a nemalo by ísť o zneužitie práva deliť pracovnú zmenu na dve časti (napríklad šikana). Zároveň tu platia aj pravidlá o odpočinku medzi dvoma pracovnými zmenami. Na delenie pracovnej zmeny sa vyžaduje dohoda so zástupcami zamestnancov. 97

98 Individuálna úprava pracovného času zamestnanec má právo: 1. zo zdravotných dôvodov alebo 2. z iných vážnych dôvodov na jeho strane žiadať o: 1. vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času; Príklad: Napr. kratší pracovný čas, osobitné pravidlá pre príchod a odchod z práce. 2. alebo o jej dohodnutie v pracovnej zmluve. 98

99 Individuálna úprava pracovného času Na vyššie uvedené je zamestnávateľ povinný: a) povoliť zamestnancovi vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, V prípade, ak ide o povolenie vhodnej úpravy pracovného času, zamestnávateľ môže odvolať svoj súhlas (povolenie) s individuálnou úpravou pracovného času; b) dohodnúť so zamestnancom vhodnú úpravu určeného pracovného času v pracovnej zmluve, V danom prípade sa vyhotoví dodatok k pracovnej zmluve. Vzhľadom na to, že ide o dvojstranný právny úkon, zamestnávateľ môže svoj súhlas odvolať len so súhlasom zamestnanca. Voľba medzi povolením alebo dohodnutím v pracovnej zmluve je na zamestnávateľovi. ZP nevyžaduje, aby vhodná úprava pracovného času bola dohodnutá v pracovnej zmluve. Výnimka: zamestnávateľ má túto povinnosť, len ak to prevádzka zamestnávateľa dovoľuje. 99

100 v ČR riešil NS ČR 21 Cdo 612/2006, 21 Cdo 1561/2003 Prevádzkou v zmysle ZP je potrebné rozumieť plnenie úloh alebo činnosti zamestnávateľa, ktoré súvisí so zaistením výroby alebo poskytovaním služieb, a inej obdobnej činnosti, ktoré zamestnávateľ vykonáva pod vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť. 100

101 Rotácie zmien Dlhý a krátky pracovný týždeň V prípade, ak zamestnávateľ rozvrhuje pracovné zmeny a stanovuje ich trvanie, musí prihliadať najmenej na 2 kritériá: 1. maximálna dĺžka pracovného času/pracovnej zmeny v 24 hodinách, 2. minimálny rozsah odpočinku medzi dvoma zmenami (v 24 hodinách). Okrem toho sa musí brať do úvahy aj maximálny priemerný týždenný pracovný čas a právo na odpočinok v týždni. 101