ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Transkript

1 Súd: Okresný súd Banská Bystrica Spisová značka: 7C/103/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013: ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľa v 1. rade L. I., B.. XX. XX. XXXX, X. Z. XXX/XX, V., navrhovateľa v 2. rade L. I., B.. XX. XX. XXXX, X. Z. XXX/ X, V., a navrhovateľa v 3. rade Y. I., B.. XX. XX. XXXX, X. XX. T. XXXX/XX, P. I., v konaní zastúpenými AKSK, s. r. o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Námestie SNP 15, Banská Bystrica, IČO: , proti odporcovi v 1. rade Y.Á. T., B.. XX. XX. XXXX, X. Z. XXX/XX, V., odporcovi v 2. rade H. R., B.. XX. XX. XXXX, X. Ľ.H. XX, P. a odporcovi v 3. rade L. T., B.. XX. XX. XXXX, X. Z. XXX/XX, V., v konaní zastúpenými JUDr. Danielou Bacíkovou, advokátom, so sídlom Skuteckého 12, Banská Bystrica, o usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, takto r o z h o d o l : Súd návrh z a m i e t a. Navrhovatelia sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom trovy právneho zastúpenia vo výške 713,19 Eur k rukám právneho zástupcu odporcov JUDr. Daniely Bacíkovej, advokáta, na jeho účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol: XXXXXX, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu dňa domáhali zriadenia vecného bremena, ktorému zodpovedá právo vlastníka nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. V., a to stavby - garáže, ktorá je postavená na pozemkoch L.. Č.. XXX/X, Z. L. H. B.J., C. P. XX T.X, Z. B. I. Č.. XXX, W.. Ú.. V., H. L.. Č.. XXX/X, Z. L. H. B., C. P. XX T.X, Z. B. I. Č.. XX, W.. Ú.. V., P. P. W. B., D. L. L.. Č.. XXX/X, Z. L. H. B., C. P. XX T.X, v rozsahu nevyhnutnom na výkon vlastníckeho práva k stavbe - garáži, a to za náhradu vo výške 100,00 Eur ročne. V návrhu navrhovatelia uviedli, že navrhovateľ v 1. rade a jeho manželka Q. I. (pôvodný navrhovateľ v 2. rade), ktorá v priebehu konania zomrela (a na jej miesto do konania vstúpili navrhovatelia v 2. a 3. rade ako jej právni nástupcovia), boli bezpodielovými spoluvlastníkmi stavby - garáže, ktorý je čiastočne postavená na pozemku L.. Č.. XXX/X (ktorý je vo vlastníctve navrhovateľov) a čiastočne pozemku par. Č.. XXX/X (ktorý je vo vlastníctve odporcov). Garáž bola postavená v roku 1965 a sčasti je postavená na pozemku odporcov. Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutím č. k. 16Co/300/ zo dňa potvrdil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. l. 12C/109/ zo dňa , ktorým súd zamietol návrh navrhovateľov na zriadenie vecného bremena, ktorému by zodpovedalo právo cesty navrhovateľov ku garáži cez pozemok odporcov aj z dôvodu, že navrhovatelia nemajú usporiadané vzťahy k pozemku odporcov. Medzi navrhovateľmi a odporcami prevláda stav neistoty v dôsledku postavenia garáže sčasti na pozemku odporcov s tým, že sporové strany sa nevedia dohodnúť na usporiadaní tohto vzťahu mimosúdne.

2 Odporcovia s návrhom nesúhlasili. Vo svojom vyjadrení namietli aktívnu legitimáciu navrhovateľov na podanie návrhu v zmysle 135c Občianskeho zákonníka, pretože ustanovenie 135c Občianskeho zákonníka vymedzuje presný zákonný postup, ktorým sa majú riadiť vzťahy medzi vlastníkom neoprávnenej stavby a vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba postavená. Ustanovenie 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka je až finálnym riešením, keď do úvahy neprichádza žiadna z predchádzajúcich možností v odseku 1 a 2 tohto ustanovenia. Aktívna legitimácia na podanie návrhu na usporiadanie vzťahov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku patrí len vlastníkovi pozemku. Na viac je potrebné rozlišovať medzi stavbou neoprávnenou podľa občianskoprávnych predpisov a stavbou nedovolenou (tzv. čiernou stavbou) postavenou v rozpore so správnoprávnymi predpismi. Stavba garáže je stavbou čiernou, postavenou bez stavebného povolenia. Stavba teda nemá ani súpisné číslo a súd by nemal poskytnúť ochranu stavbe postavenej na cudzom pozemku v rozpore s predpismi vereného práva. Súd by postupoval v rozpore s čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože by zaťažil pozemok v ich podielovom spoluvlastníctve vecným bremenom k čiernej stavbe. Preto odporcovia navrhli, aby súd návrh zamietol. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľmi a odporcami, výsluchom navrhovateľov a výsluchom odporcov a zistil tento skutkový stav: Z listu vlastníctva č. XX, W.. Ú.. V. súd zistil, že pozemok par. Č.. XXX/X, Z. L. H. B., C. P. XX T.X, je v podielovom spoluvlastníctve odporcov, pričom každý podiel predstavuje? k celku. Z listu vlastníctva Č.. XXX (v spojení s osvedčením o dedičstve sp. zn. 24D/572/2011 a Dnot131/2011), W.. Ú.. V., bolo zistené, že pozemok L.. Č.. XXX/X, Z. L. H. B., C. P. XX T.X, je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov tak, že navrhovateľ v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom podielu vo veľkosti 1 k celku a navrhovatelia v 2. a 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi podielu každý vo veľkosti 1 k celku. Stavba - garáž postavená podľa tvrdenia navrhovateľov v roku 1965 sa na I. P. Č.. XXX nenachádza, nemá súpisné číslo. V priebehu konania stavebný úrad - obec Hronsek oznámením č. Oc. ú. - 99/2012/ PM zo dňa začal konanie o odstránení stavby: časti nadstavby a prístavby garáže, vodovodnej prípojky a dvoch vodovodných šácht, ktorá je postavená na pozemkoch par. č. 274/2, 273/2, 272/3 a 276 v k. ú. Hronsek. Konanie o odstránení stavby sa začalo na podnet odporcov. Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím č. KSU BB :OŠSS zo dňa zrušil rozhodnutie obce Hronsek č. Oc. ú. - 99/2012/PM zo dňa , ktorým nariadila vlastníkom stavby (navrhovateľom) odstránenie stavby zrealizovanej bez príslušného povolenia na cudzom pozemku a vec vrátil obci Hronsek na nové konanie. Následne obec Hronsek ako stavebný úrad rozhodnutím č. Oc. ú /20012/PM zo dňa prerušil konanie o odstránení stavby do právoplatného skončenia rozhodnutia súdu vo veci stavby na cudzom pozemku a usporiadania vzťahov medzi vlastníkmi pozemku a vlastníkmi stavby. Navrhovatelia a ich právny zástupca vo svojich výpovediach zotrvali na písomných vyjadreniach a navrhli, aby súd návrhu vyhovel, pretože nedošlo k mimosúdnemu vyriešeniu veci. Právny zástupca odporcov vo vyjadrení uviedol, že návrh navrhuje v celom rozsahu zamietnuť, pretože nie je daná aktívna legitimácia navrhovateľov na podanie tohto návrhu. Aj judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 1090/2000, ktorou navrhovatelia podporujú svoj nárok, nepodporuje ich tvrdenia o aktívnej legitimácii, t. j. že aktívnu legitimáciu má aj vlastník stavby, pretože vlastník stavby postavenej na cudzom pozemku sa môže domáhať svojich práv, iba ak je vlastník pozemku nečinný. V tomto prípade tak tomu nie je. Samotní navrhovatelia predložili dôkaz o tom, že odporcovia sú činní, pretože sa na stavebnom úrade domáhajú aj odstránenia stavby. V ďalšom právny zástupca odporcov opätovne poukázal na postupnosť usporiadania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby podľa Občianskeho zákonníka s tým., že ustanovenia 135c je až konečným riešením a

3 aktívne legitimovanými sú vlastníci pozemku. Pozemok, na ktorom je postavená nepovolená stavba navrhovateľov, je nesporne vlastníctvom odporcov. Na základe uvedeného navrhol návrh zamietnuť. Odporcovia vo svojich výpovediach zhodne uviedli, že sa s navrhovateľmi chceli dohodnúť, ale k dohode s vlastníkmi stavby nedošlo. Poukázali, že majú tiež právo na ochranu vlastníctva podľa Ústavy Slovenskej republiky. Podľa 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Podľa 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len vlastník stavby ). Podľa 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Podľa 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon. Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci. Definovanie práv vlastníka platí pre každého vlastníka, pretože ústavné právo ani zákon nerozlišuje medzi druhmi a formami vlastníctva. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu. Problematiku neoprávnených stavieb v širšom zmysle možno potom rozdeliť na stavby od počiatku neoprávnené postavené na cudzom pozemku a na stavby postavené na základe práva, ktoré neskôr zaniklo. Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku bez toho, aby na to mal občianskoprávne oprávnenie, ide o stavbu neoprávnenú. Stavebníka oprávňuje k stavbe predovšetkým právo vlastnícke (resp. môže mať stavebník k pozemku aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby). Ak stavba ako vec bola na pozemku zriadená z hľadiska občianskeho práva oprávnene, nejde o neoprávnenú stavbu (ani vtedy, ak dôvody oprávnenosti dodatočne odpadli). Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej stačí, ak je na cudzom pozemku zriadená aj len sčasti (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 268/2003); v takom prípade sa možno domáhať odstránenia len časti stavby alebo zriadenia vecného bremena v prospech stavebníka. Z občianskoprávneho hľadiska nie je pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej významné, či stavebník mal stavebné povolenie, rovnako nie je rozhodujúca ani vedomosť vlastníkov pozemku o stavbe. Existencia týchto skutočností však môže by významná pri posudzovaní dobrej viery stavebníka. Ak stavebník postavil stavbu v dobrej viere, že má právo stavať, bude rozhodujúce, či je oprávneným držiteľom práva, na základe ktorého stavia. Ak zriadi oprávnený držiteľ pozemku na pozemku stavbu, nepôjde o stavbu neoprávnenú.

4 Žalobu na usporiadanie neoprávnenej stavby môže podať vlastník pozemku, odporcom je vlastník neoprávnenej stavbe. Aj vlastník neoprávnenej stavby sa môže domáhať žalobou úpravy vzťahu, uvedenej v ustanovení 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa ochrany nedomáha vlastník pozemku (v tomto prípade je súd viazaný návrhom stavebníka, pretože nemôže rozhodnúť o odstránení stavby ani o jej prikázaní vlastníkovi pozemku, t. j. súd môže postupovať iba v zmysle 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka; pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 22Cdo 2746/2006). Zákon upravuje tri spôsoby vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku. Všetky tieto spôsoby sú viazané na návrh vlastníka pozemku, ktorý má v tomto prípade výlučnú aktívnu legitimáciu (pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 458/2000 a 22Cdo 12/2000 alebo rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/348/ zo dňa vydaného v tejto veci). Táto legitimácia neprislúcha stavebníkovi ani v prípade, ak by sa chcel domôcť vyrovnania vzájomných vzťahov podľa odseku 3. Výnimku predstavuje prípad, keď je vlastník pozemku nečinný. Takáto aktívna legitimácia však nevyplýva priamo zo znenia ustanovenia 135c Občianskeho zákonníka. Len v zmysle judikatúry možno pripustiť, že by navrhovateľom bol aj stavebník Poradie spôsobov vyrovnania právnych vzťahov medzi neoprávneným stavebníkom a vlastníkom pozemku určuje priamo zákon. Pri voľbe spôsobu usporiadania treba vychádzať tiež z princípov, na ktorých je založené občianskej právo, ktoré poskytuje ochranu tomu, do koho práv bolo bez právneho dôvodu zasiahnuté, proti tomu, kto takto do práva zasiahol. Vlastník sa môže ochrany domáhať tak, že bude žalovať: a) o odstránenie stavby na jeho pozemku na náklady žalovaného neoprávneného stavebníka. Záver o použití tejto občianskoprávnej sankcie by sa mal opierať o zistenie zavinených hrubých porušení práv vlastníka pozemku stavebníkom a o také isté zanedbanie povinností neoprávneného stavebníka s prihliadnutím na to, že stavba je nielen neoprávnená, ale aj nepovolená. Predpokladom na takýto záver je to, že odstránenie stavby je účelné; účelnosť treba v týchto súvislostiach posudzovať so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku a možnosť využiť pozemok pre neho ekonomicky výhodnejšie; b) o prikázanie stavby do jeho vlastníctva, ak odstránenie stavby by nebolo účelné ani so zreteľom na hodnotu a možnosť iného využitia pozemku, na ktorom bola zriadená neoprávnená stavba. Podaním takejto žaloby vlastník pozemku výslovne súhlasí s tým, aby sa stavba prikázala do jeho vlastníctva. Ak však žaluje o odstránenie stavby podľa odseku 1 a súd dôjde k záveru, že nie sú splnené podmienky na odstránenie, iba na vyrovnanie podľa odseku 2, t. j. prikázanie stavby vlastníkovi pozemku, je na to potrebný súhlas vlastníka. V literatúre (pozri komentár v Občianskemu zákonníku: 135c) sa dokonca vyskytuje aj názor, že vlastník pozemku nemôže žalovať o spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a neoprávneným stavebníkom, ktorý vyplýva z odseku 3. V tomto odseku je dispozícia, ktorá sa musí použiť vtedy, keď nie sú splnené zákonné predpoklady na odstránenie stavby, ani na jej prikázanie vlastníkovi pozemkov. Táto dispozícia citovanej právnej normy je základom procesnej obrany neoprávneného stavebníka. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že usporiadanie vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku v zmysle ustanovenia 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka je možné len vtedy, ak spôsoby usporiadania vzťahov podľa odsekov 1 a 2 tohto ustanovenia neprichádzajú do úvahy. Aktívnu legitimáciu priznáva zákon len vlastníkovi pozemku (t. j. v tomto konaní odporcom), okrem prípadu, že by bol vlastník pozemku nečinný (čomu tak nie je v tomto konaní, pretože odporcovia ako vlastníci pozemku sú činní). Pokiaľ ide o pojem neoprávnenej stavby, ten nie je identický s pojmom nepovolená stavba (tzv. čierna stavba) v zmysle predpisov verejného práva (stavebný zákon). Neoprávnenou stavbou v zmysle ustanovenia 135c Občianskeho zákona je taká stavba, ktorá bola zriadená na cudzom pozemku (t. j. stavebník nie je zároveň aj vlastníkom pozemku, na ktorom stavia). Z vykonaného dokazovania súd za preukázané, že navrhovatelia postavili na cudzom pozemku par. č. 273/2, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve odporcov, stavbu - garáž. V konaní táto skutočnosť

5 nebola sporná. Preto je nepochybné, že garáž je neoprávnenou stavbou v zmysle ustanovenia 135c Občianskeho zákonníka. Spornou v tomto konaní bola však aktívna legitimácia navrhovateľov. Súd konštatuje, že navrhovatelia ako stavebníci nie sú aktívne legitimovaní na podanie návrhu v zmysle 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Jednak z dôvodu, že ustanovenie 135c Občianskeho zákonníka predpokladá postupnosť usporiadania vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku, ale tiež z dôvodu, že odporcovia ako vlastníci pozemku par. č. 273/2 sú činnými v tom smere, že sa snažili vzťahy usporiadať a v súčasnosti vykonávajú úkony smerujúce k odstráneniu neoprávnenej stavby. Na záver súd ešte poznamenáva, že článok 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zabezpečuje každému rovnaké predpoklady a možnosti nadobúdať veci do vlastníctva za podmienok uvedených v ústave alebo v ďalších zákonoch. Obsah a ochrana vlastníckeho práva ktoréhokoľvek vlastníka sú rovnaké bez zreteľa na to, či je vlastníkom právnická alebo fyzická osoba, štát alebo obec. Z formulácie čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky však nemožno vyvodzovať zabezpečenie základného práva na ochranu vlastníctva bez splnenia zákonných podmienok jej poskytnutia, ktoré sú uvedené predovšetkým v Občianskom zákonníku. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 59/1994 z 2. decembra 1994) V danom prípade je to splnenie podmienok ustanovenia 135c Občianskeho zákonníka, ktoré v prípade navrhovateľov ako stavebníkov naplnené neboli. Na základe vyššie uvedeného súd návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie. O trovách konania súd rozhodol v zmysle 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ustanovenie 142 O. s. p. vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Účastník konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Táto zásada sa však vzťahuje iba na sporové konanie. Nárok na náhradu trov konania má len účastník konania voči účastníkovi konania. Súd rozhoduje o náhrade trov konania na návrh. Vyčíslenie je povinné nielen u advokáta, ale aj u účastníka, ktorý nie je zastúpený advokátom. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných (nie kalendárnych) dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Právny zástupca odporcov si trovy konania uplatnil a vyčíslil v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia podaním doručeným súdu dňa Súd priznal právnemu zástupcovi odporcov trovy konania ako úspešnému účastníkovi ktoré právny zástupca vyčíslil v súlade 11 ods. 1 písm. a v spojení s 13 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška ) za spoločné úkony nasledovne: Trovy odporcu v 1. rade: : 1 úkon právnej služby - prevzatie veci a príprava zastúpenia [ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky]... 57,00 Eur

6 : 1 úkon právnej služby - písomné podanie na súd: podanie [ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky] ,50 Eur : 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania [ 14 ods. 3 písm. b) : 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu [ 14 ods. 3 písm. b) : 1 úkon právnej služby - účasť na pojednávaní [ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky - 1 úkonu]... 7,51 Eur : 1 úkon právnej služby - účasť na pojednávaní [ 14 ods. 1 písm. c) v spojení s 14 ods. 8 vyhlášky]... 30,04 Eur - 2 x režijný paušál á 7,41 Eur (rok 2011)... 14,82 Eur - 2 x režijný paušál á 7,63 Eur (rok 2012)... 15,26 Eur - 2 x režijný paušál á 7,81 Eur (rok 2013)... 15,62 Eur - daň z pridanej hodnoty [ 18 ods. 3 vyhlášky] % Trovy konania spolu ,73 Eur Trovy odporcu v 2. rade: : 1 úkon právnej služby - prevzatie veci a príprava zastúpenia [ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky]... 57,00 Eur : 1 úkon právnej služby - písomné podanie na súd: podanie [ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky] ,50 Eur : 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania [ 14 ods. 3 písm. b) : 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu [ 14 ods. 3 písm. b) : 1 úkon právnej služby - účasť na pojednávaní [ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky - 1 úkonu]... 7,51 Eur : 1 úkon právnej služby - účasť na pojednávaní [ 14 ods. 1 písm. c) v spojení s 14 ods. 8 vyhlášky]... 30,04 Eur - 2 x režijný paušál á 7,41 Eur (rok 2011)... 14,82 Eur - 2 x režijný paušál á 7,63 Eur (rok 2012)... 15,26 Eur - 2 x režijný paušál á 7,81 Eur (rok 2013)... 15,62 Eur - daň z pridanej hodnoty [ 18 ods. 3 vyhlášky] % Trovy konania spolu ,73 Eur

7 Trovy odporcu v 3. rade: : 1 úkon právnej služby - prevzatie veci a príprava zastúpenia [ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky]... 57,00 Eur : 1 úkon právnej služby - písomné podanie na súd: podanie [ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky] ,50 Eur : 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania [ 14 ods. 3 písm. b) : 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu [ 14 ods. 3 písm. b) : 1 úkon právnej služby - účasť na pojednávaní [ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky - 1 úkonu]... 7,51 Eur : 1 úkon právnej služby - účasť na pojednávaní [ 14 ods. 1 písm. c) v spojení s 14 ods. 8 vyhlášky]... 30,04 Eur - 2 x režijný paušál á 7,41 Eur (rok 2011)... 14,82 Eur - 2 x režijný paušál á 7,63 Eur (rok 2012)... 15,26 Eur - 2 x režijný paušál á 7,81 Eur (rok 2013)... 15,62 Eur - daň z pridanej hodnoty [ 18 ods. 3 vyhlášky] % Trovy konania spolu ,73 Eur Súd zaviazal navrhovateľov, aby spoločne a nerozdielne zaplatili odporcom trovy právneho zastúpenia vo výške 713,19 Eur. Na základe vyššie uvedených skutkových a právnychokolností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd. V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

8 e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.