ISCED 2. Školský vzdelávací program. Základná škola s materskou školou, SNP 47 Krompachy

Transkript

1 Základná škola s materskou školou, SNP 47 Krompachy Školský vzdelávací program ISCED 2 Vypracovala: PaedDr. G. Čechová Koordinátorka pre tvorbu ŠkVP Kontrolovala: Mgr. Martina Kokavcová Zástupkyňa riaditeľky školy: Prerokovala:Pedagogická rada, v. z. PaedDr. G. Čechová Rada školy, v. z. Mgr. I. Čurillová Predseda rady školy Samosprávny orgán Platnosť dokumentu od:

2 Základná škola s materskou školou, SNP 47, O53 42 Krompachy Školský vzdelávací program Učebný plán pre základné školy s vyučovacím jazykom slovenským pre ročník ZŠ RÁMCOVÝ UČEBNÝ PLÁN ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM Vzdelávacia oblasť Predmet/ročník Jazyk a komunikácia slovenský jazyk a literatúra anglický jazyk druhý cudzí jazyk Človek a príroda Fyzika Chémia Biológia Človek a spoločnosť Dejepis geografia občianska náuka Človek a hodnoty etická výchova/nábožens ká výchova Matematika a práca s informáciami matematika informatika informatická výchova Človek a svet práce pracovné vyučovanie svet práce 1 Technika 1 Umenie a kultúra výtvarná výchova hudobná výchova výchova umením 1 Zdravie a pohyb telesná a športová výchova Spolu:

3 Základná škola s materskou školou, SNP 47, O53 42 Krompachy CHARAKTERISTIKA ŠKOLSKÉHO VZDELÁVACIEHO PROGRAMU Pedagogický princíp školy Naša škola rozvíja u žiakov základné vedomosti, zručnosti a postoje nevyhnutné pre ich ďalší osobnostný aj profesionálny život. Kľúčové kompetencie sú najdôležitejším ziskom našich žiakov absolventov. Filozofia školy sa orientuje na: -pragmatizmus žiak dobre pripravený na profesiu, prácu, život, -vedomosti a znalosti žiakov žiak, ktorý veľa vie, -humanizmus žiak, ktorý je dobrým človekom charitatívny človek. V procese výchovy a vzdelávania sa budú na škole osobitne uznávať a uplatňovať: -slobodu zodpovednosť aby žiak mohol preberať zodpovednosť za vlastné učenie sa, aby sa žiak mohol realizovať, -dôveru v rast žiaka uprednostňovanie pozitívneho hodnotenia žiaka pred negatívnym, žiak bude zajtra lepší, ako je dnes, -uznanie individuálnych rozdielov medzi žiakmi učiteľ uznáva jedinečnosť každého žiaka, -chybu ako prostriedok učenia chyba prirodzený jav učenia, nevníma sa ako vina, ale ako možnosť zlepšiť sa, -spoluprácu - uplatňovanie kooperatívneho učenia, kde sa žiaci učia spolupracovať a komunikovať, -učenie sa činnosťou žiak sa môže naučiť iba vlastnou činnosťou. Ciele nižšieho sekundárneho vzdelávania hlavným cieľom je: primerane veku rozvinuté kľúčové spôsobilosti, zmysluplné základné vedomosti a znalosti, vypestovaný základ záujmu celoživotného učenia sa, jasné povedomie národného a svetového kultúrneho dedičstva, záujem o potrebu zmysluplnej aktivity a tvorivosti. Zámermi nižšieho sekundárneho vzdelávania sú tieto očakávania od žiaka: osvojiť si základ všeobecného vzdelania poskytovaného školou, mať záujem a potrebu učiť sa aj mimo školy, osvojenie si a využívanie efektívnych stratégií učenia sa, osvojenie si základov komunikačných spôsobilostí a spolupráce, mať rešpekt k druhým a zodpovedný vzťah k sebe a svojmu zdraviu. Profil absolventa Absolvent ŠVP druhého stupňa ZŠ ISCED 2, ktorý po ukončení štúdia získa nižšie sekundárne vzdelanie, bude mať osvojené tieto kľúčové spôsobilosti: Absolvent ŠVP druhého stupňa ZŠ ISCED 2, ktorý po ukončení štúdia získa nižšie sekundárne vzdelanie, bude mať osvojené tieto kľúčové spôsobilosti: spôsobilosti na celoživotné učenie sa

4 je schopný využívať svoje stratégie učenia, pričom si uvedomuje svoje silné a slabé stránky, dokáže uplatniť získané znalosti a spôsobilosti v rozličných životných situáciách, sociálne komunikačné spôsobilosti, ovláda slovnú zásobu v primeranej škále v zvolenom cudzom jazyku, uplatňuje komunikáciu k vytváraniu dobrých vzťahov so spolužiakmi učiteľmi, rodičmi, spôsobilosť riešiť problémy, je schopný vidieť veci problémovo, kriticky myslieť pri hľadaní riešenia, obhájiť si svoje rozhodnutie, uvedomovať si zodpovednosť za riešenie problémov, spôsobilosti občianske, je si vedomý svojich práv a povinností, rešpektuje práva ostatných ľudí, pozná a váži si kultúrno-historické tradície a dedičstvo, chápe základné ekologické a environmentálne súvislosti, spôsobilosti sociálne a personálne, dokáže spolupracovať v skupine, akceptuje pravidlá práce v tíme, dokáže prebrať spoluzodpovednosť za výsledky spoločnej práce, dokáže sa zapojiť do diskusie, rešpektuje aj iné názory, dokáže zvládať vlastné pocity, vie do určitej miery regulovať svoje správanie, spôsobilosti vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry, dokáže pomenovať a orientovať sa v umeleckých druhoch a štýloch, cení si rôzne prejavy umenia, pozná pravidlá spoločenského kontaktu etiketu, správa sa kultivovane, primerane okolnostiam a situáciám, spôsobilosť uplatňovať zásady matematického myslenia a základné schopnosti v oblasti vedy a techniky, rozvíja a používa matematické myslenie na riešenie praktických problémov a schopnosť používať matematické modely matematického a priestorového myslenia, má základy prírodovednej gramotnosti, digitálnu spôsobilosť, rozvíja spôsobilosti v oblasti IKT, používa základné postupy pri práci s textom a jednoduchou prezentáciou, vytvára jednoduché tabuľky a grafy, spracováva grafické informácie, rozumie nahrávaniu a prehrávaniu zvukov a videí, spôsobilosti smerujúce k iniciatívnosti a podnikavosti, navrhuje nové úlohy, riešenia, vyhľadáva riešenia úloh v nových projektoch, schopnosť plánovať a riadiť prácu. Pedagogické stratégie Ide o dlhodobé zámery školy, ktoré smerujú k jej ďalšiemu rozvoju: zabezpečovať a poskytovať kvalitnú výchovno-vzdelávaciu činnosť, prostredníctvom nových informačných technológii a internetu rozvíjať a podporovať vzdelávanie žiakov v povinných predmetoch informatika a informatická výchova ako aj podporovať ďalšie vzdelávanie učiteľov v predmete informatika, každoročne vytvárať 0-té ročníky, podporovať neustály rozvoj environmentálnej výchovy a ekologického cítenia žiakov pokračovať vo výučbe cudzích jazykov, dbať na odbornú úroveň vyučovania, v priebehu dvoch rokov umožniť učiteľkám I. a II. stupňa absolvovať doplňujúce štúdium cudzích jazykov.

5 Metódy, formy a postupy vyučovania Pri vyučovaní jednotlivých predmetov chceme vylúčiť doterajšie nefunkčné teoretizovanie a zamerať sa na rozumovú, citovú a vôľovú stránku osobnosti žiaka. Najvhodnejšími metódami a formami na dosiahnutie daných cieľov budú aktivizujúce vyučovacie metódy: - samostatná práca žiakov, práca vo dvojiciach, skupinová práca, diferencovaná práca, - diskusia, situačná metóda, inscenačná, didaktické hry, kooperatívne vyučovanie. Budeme využívať všetky formy: - motivačných ( motivačný rozhovor, beseda, citové približovanie obsahu učenia, rozprávanie, motivačný problém, demonštráciu...), - expozičných (názorné ukážky, exkurzie, rozprávanie, vysvetľovanie, rozhovor, pozorovanie, manipulácia s predmetmi, inštruktáž, simulované, inscenované a modelové situácie ), - fixačných (pravopisné rozcvičky, opakovanie, precvičovanie ), - problémových (projekty, heuristická metóda, ), - praktických metód (samostatná praktická činnosť, experimentovanie, hranie rolí...). Začlenenie prierezových tém Multikultúrna výchova dotýka sa medziľudských vzťahov v škole, vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi navzájom, medzi školou a rodinou. Jej cieľom je dosiahnuť rovnoprávny prístup ku všetkým žiakom pochádzajúcim z rôzneho sociálneho a kultúrneho prostredia. Mediálna výchova jej cieľom je rozvinúť: schopnosť uplatňovať kompetentné zaobchádzanie s rôznymi druhmi médií, spôsobilosť zmysluplne, kriticky a selektívne využívať médiá, chápať pravidlá fungovania mediálneho sveta, schopnosť vytvoriť si vlastný názor na médiá na základe prijímaných informácií, schopnosť kriticky posudzovať pozitívne ako aj negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnosť. Osobnostný a sociálny rozvoj - jej cieľom je rozvíjať: ľudský potenciál žiakov, sebareflexiu, sebaúctu, sebadôveru, poskytovať žiakom základy na plnohodnotný a zodpovedný život, učiť žiakov uplatňovať svoje práva ale aj rešpektovať názory, potreby a práva ostatných, pestovať kvalitné medziľudské vzťahy, rozvíjať sociálne zručnosti potrebné pre život, podporovať prevenciu sociálno - patologických javov v škole šikanovanie, agresivita, užívanie návykových látok. Environmentálna výchova jej cieľom je: analýza vzťahov medzi človekom a životným prostredím, poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu, pochopiť súvislosť medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu, rozvíjať spoluprácu pri ochrane a tvorbe životného prostredia na miestnej regionálnej a medzinárodnej úrovni. Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra jej cieľom je: vytvárať u žiakov predpoklady na pestovanie a rozvíjanie citu ku krásam svojho regiónu, prírody, staviteľstva, ľudového umenia a spoznávanie kultúrneho dedičstva našich predkov

6 využívanie historických regionálnych ukážok: Môj rodný kraj kraj kde žijem, poznávať kultúrnu rozmanitosť, využívať danosti regiónu, spoznávať tradičné ľudové remeslá, jedlá, zbierky ľudovej hudobnej a literárnej kultúry. Dopravná výchova - jej cieľom je: 2 x ročne uskutočňovať kurz dopravnej výchovy v reformných ročníkoch v mesiacoch október a jún, pripraviť deti na samostatný pohyb v cestnej premávke, pochopiť funkcie dopravy, formovať mravné vedomie a správanie v zmysle morálnej a právnej zodpovednosti pri chôdzi a jazde v cestnej premávke, osvojiť si zásady bezpečného správania v cestnej premávke podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, pochopiť význam technického stavu a údržby vozidiel pre bezpečnú jazdu. Ochrana života a zdravia jej cieľom je: 2 x ročne uskutočniť teoretickú prípravu žiakov OŢZ a ÚC OŢZ v teréne v mesiacoch október a jún, pripraviť jednotlivca na život v prostredí, v ktorom sa nachádza, naučiť jednotlivca zvládnuť situácie, ktoré vznikli v dôsledku priemyselných a ekologických havárií, dopravných nehôd, živelných pohrôm, prírodných katastrof, formovať vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a života a tiež zdravia a života iných ľudí, zvládať situácie, ktoré vznikli pôsobením cudzej moci, terorizmu voči občanom nášho štátu, formovať predpoklady na dosiahnutie vyššej telesnej zdatnosti a odolnosti organizmu na fyzickú a psychickú záťaž náročných životných situácií. Tvorba projektu a prezentačné zručnosti jej cieľom je: naučiť riadiť seba, tím, vypracovať si harmonogram svojich prác, získavať potrebné informácie, spracovať ich, vyhľadávať problémy, správne ich pomenovať, riešiť, utvoriť hypotézu, naučiť sa prezentovať svoju prácu písomne a verbálne s použitím IKT. Od školského roka 2011/2012 sa používajú uvedené skratky prierezových tém pre ISCED 1 a ISCED 2: DOPRAVNÁ VÝCHOVA OSOBNÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA MEDIÁLNA VÝCHOVA MULTIKULTÚRNA VÝCHOVA OCHRANA ŽIVOTA A ZDRAVIA TVORBA PROJEKTU A PREZENTAČNÉ ZRUČNOSTI DOV OSR ENV MDV MUV OZO TBZ

7 VNÚTORNÝ SYSTÉM KONTROLY A HODNOTENIA Hodnotenie vzdelávacích výsledkov práce žiakov Dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou výchovno-vzdelávacej práce na ZŠ je hodnotenie a klasifikácia výsledkov práce žiakov. Hodnotenie a klasifikácia prospechu sa uskutočňuje podľametodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov ZŠ a v zmysle Zákona č.245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Metodického pokynu č. 7/2009 R na hodnotenie žiakov ZŠ. Hodnotenie žiaka sa v rámci vzdelávania podľa tohto zákona vykonáva podľa úrovne dosiahnutých výsledkov: slovným hodnotením, klasifikáciou, kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia. Výchovné predmety, ktoré sa neklasifikujú, majú prepracovaný systém slovného hodnotenia. Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch nultého, ročníka sa môže hodnotiť slovne na základe písomného súhlasu rodičov týmito stupňami: dosiahol veľmi dobré výsledky dosiahol dobré výsledky dosiahol uspokojivé výsledky dosiahol neuspokojivé výsledky. Celkové hodnotenie žiaka ročníka ZŠ sa konci prvého a druhého polroka vyjadruje na vysvedčení : prospel neprospel. Celkové hodnotenie žiaka ročníka ZŠ, ktorý bol hodnotený klasifikáciou, sa na konci1. a 2. polroka vyjadruje na vysvedčení : prospel s vyznamenaním prospel veľmi dobre prospel neprospel. Stupne hodnotenia pri klasifikácii: 1 výborný 2 chválitebný 3 dobrý 4 dostatočný 5 nedostatočný. V školskom roku 2010/2011 PR odsúhlasila klasifikáciu všetkých výchovných predmetov okrem vyučovacieho predmetu Náboženská/Etická výchova. Pri celkovom hodnotení sa pri určovaní stupňa prospechu v jednotlivých predmetoch hodnotí kvalita vedomostí a zručností, ktorú žiak dosiahol na konci hodnotiaceho obdobia. Prihliadame na systematickosť práce počas celého obdobia.

8 UČEBNÉ OSNOVY VZDELÁVACIA OBLASŤ JAZYK A KOMUNIKÁCIA Názov predmetu Slovenský jazyk a literatúra Časový rozsah výučby 5.roč.: 8 hodín týždenne/ 264 hodín ročne 6. roč.: 6hodín týždenne/ 198hodín ročne 7. roč.: 5hodín týždenne/165hodín ročne 8. roč.: 5hodín týždenne/165hodín ročne 9. roč.: 5hodín týždenne/165hodín ročne Škola (názov a adresa) Základná škola, Ulica SNP 47, Krompachy Stupeň vzdelania Základné Forma štúdia Denné Vyučovací jazyk slovenský Charakteristika vyučovacieho predmetu Obsahom vyučovania slovenského jazyka na ZŠ sú predovšetkým komunikatívne (rečové) činnosti v hovorenej a písanej forme. Gramatické, ortografické, ortoepické a štylistické poznatky sú štruktúrované tak, aby upevňovali žiakove rečové zručnosti, rozvíjali jeho jazykovú kultúru a umožňovali mu utvoriť si predstavu o jazykovom systéme, pochopiť funkciu slova vo vete, vety v texte, hlásky v slove, funkciu textu (prejavu) v komunikatívnej situácii. Slovenský jazyk zahŕňa jazykovú, literárnu a slohovú zložku. Jazykovej a slohovej zložke je venovaná časová dotácia 198 hodín, literárnej zložke 66 hodín. Počet hodín venovaných jednotlivým tematickým celkom môže učiteľ prispôsobiť podľa potrieb žiakov. V jazykovej zložke žiaci poznávajú prostriedky spisovného jazyka (hovoreného i písaného) a v slohovej výchove sa ich učia využívať vo vlastných jazykových prejavoch (hovorených i písaných). Jednotlivé slohové, prípadne komunikatívne postupy a útvary sa preberajú od najjednoduchších k zložitejším - rozprávanie, reprodukcia, informácia, opis. Obsah vyučovania literatúry a literárnej výchovy v základnej školy má popri prioritnom esteticko-výchovnom zameraní aj rovnako dôležitú vzdelávaciu funkciu, ktorá sa realizuje osvojovaním istého obsahu a rozsahu pojmov a poučiek, biografických a bibliografických faktov o spisovateľoch, poznávaním doby, iných druhov umenia a pod. Uvedená časť obsahu tzv. náuková, má opodstatnenie v obsahu preto, že jej funkčným využívaním v činnostiach s literárnymi dielami (ukážkami) sa žiak učí lepšie porozumieť obsahu a forme literárneho diela. Všetky tieto činnosti musia dostať pevný základ už v ZŠ, ak majú byť skutočne operatívne pre všetky vyučovacie predmety a pre celoživotné vzdelávanie.

9 Ciele vyučovacieho predmetu Cieľom vyučovania slovenského jazyka v ZŠ je dosiahnuť takú úroveň rečových zručností, aby žiaci zvládli primerane, vhodne a správne každú komunikatívnu situáciu hovorovú i odbornú (v rozsahu odbornosti všetkých vyučovacích predmetov). Predpokladá sa rovnako vysoká úroveň prejavu tak v ústnej ako aj v písomnej forme. Úroveň ovládania slovenského jazyka je základom pre kultivované vyjadrovanie a celoživotné vzdelávanie vo všetkých učebných predmetoch. Informatívne ciele: Rozumieť stručne a prehľadne si zaznamenávať a interpretovať jazykové prejavy čítané i počúvané. Hodnotiť jazykové prejavy cudzie i vlastné Prednášať ústne i rečnícke prejavy monologické i dialogické. Samostatne študovať. Tvoriť jazykové prejavy informačné, rozprávacie, opisné, výkladové a úvahové v hovorovom, administratívnom a odbornom štýle, prípadne aj v umeleckom štýle. Formatívne ciele: Rozvíjať abstraktné, logické a tvorivé myslenie. Vytvárať kladný postoj k spisovnému jazyku ako nevyhnutnému základu jazykovej kultúry a k národnému jazyku ako dôležitej zložke národnej kultúry. S tým súvisí aj rešpektovanie iných národných jazykov. Chápať jazyk ako dominantný prostriedok komunikácie, kladného, humánneho ovplyvňovania medziľudských vzťahov a v týchto intenciách systematicky rozvíjať a používať svoj jazykový prejav. Prehlbovať estetické cítenie žiakov a tak im umožniť vnímať a precítiť krásu umeleckého slova či diela. Rozvíjať etické cítenie založené na empatii a asertivite, viesť ich k prosociálnemu správaniu, aby si dokázali uvedomiť podstatu a význam ľudských hodnôt. Konečným cieľom je, aby si žiaci uvedomovali jazykovú a kultúrnu pestrosť v rámci Európy a sveta, ale aj v rámci jednotlivých sociálnych prostredí. Cez pochopenie významujazyka pre národnú kultúru by mali dospieť k chápaniu odlišností, tolerancii a orientácii v multikultúrnom prostredí. Obsah učebného predmetu Slovenský jazyk a literatúru budeme vyučovať v nasledovných tematických celkoch: 1. Zvuková rovina jazyka a pravopis 2. Lexikálna rovina 3. Morfológia 4. Syntax 5. Štylistika 6. Literatúra.

10 Výchovné a vzdelávacie stratégie Prehľad výchovných a vzdelávacích stratégií Názov kľúčovej kompetencie 1: Spôsobilosť používať kognitívne operácie. Výučba smeruje k tomu, aby žiaci vedeli: - učiť sa sami aj v skupine, - kriticky myslieť, - formulovať a riešiť problémy, - tvorivo myslieť a uplatniť výsledky tvorivého myslenia. Názov kľúčovej kompetencie 2: Spôsobilosť tvoriť, prijať a spracovať informácie. Výučba smeruje k tomu, aby žiaci vedeli: - vyhľadávať a odosielať informácie, - formulovať svoj názor a argumentovať, - verbálne a neverbálne vyjadriť vôľu a city. Názov kľúčovej kompetencie 3: Spôsobilosť akceptovať skupinové hodnoty. Výučba smeruje k tomu, aby žiaci vedeli: - tolerovať odlišnosti jednotlivcov i skupín, - kooperovať, - vcítiť sa do pocitov iného človeka. Názov kľúčovej kompetencie4:vytvárať a reflektovať vlastnú identitu. Výučba smeruje k tomu, aby žiaci vedeli: - vytvárať vlastný hodnotový systém. Stratégia vyučovania Pri vyučovaní sa budú využívať nasledovné metódy a formy vyučovania: Vo vyučovaní slovenského jazyka a literatúry bude prevládať uvedomeno-praktická metóda, t. z. uvedomelé učenie. Chceme vylúčiť doterajšie nefunkčné teoretizovanie a zamerať sa na rozumovú, citovú a vôľovú stránku osobnosti žiaka. Vo vyučovaní jazyka sa do popredia dostane analýza a interpretácia textov/prejavov a tvorba vlastných textov/prejavov, ktoré budú adekvátne konkrétnej komunikačnej situácii. Najvhodnejšími metódami a formami na dosiahnutie daných cieľov budú aktivizujúce vyučovacie metódy: samostatná práca žiakov, práca vo dvojiciach a skupinová práca. Budeme využívať všetky formy: - motivačných (motivačný rozhor, beseda...), - expozičných ( názorné ukážky, exkurzie...), - fixačných ( pravopisné rozcvičky...), - problémových metód ( projekty...). Na hodinách slovenského jazyka a literatúry budeme využívať vhodné demonštračné pomôcky a didaktickú techniku, najmä prácu s počítačom. Najväčší akcent pri využívaní metód foriem a postupov na hodinách budeme klásť v prvom rade na vlastnú tvorbu jazykových prejavov, prácu s informáciami, čitateľskú gramotnosť, schopnosť argumentovať a podobne.

11 Učebné zdroje Odborná literatúra Didaktická technika Materiálne výučbové prostriedky Ďalšie zdroje Učebnica slovenského jazyka Slovníky, časopisy, rozličné texty notebook počítač, multimédiá tabuľa, farebné kriedy zošit, písacie pomôcky obrázky, fotografie knižnica internet

12 UČEBNÉ OSNOVY VZDELÁVACIA OBLASŤ JAZYK A KOMUNIKÁCIA Názov predmetu Anglický jazyk Časový rozsah výučby 5. roč.: 3hodiny týždenne/99hodín ročne 6. roč.: 3hodiny týždenne/99hodín ročne 7. roč.: 3hodiny týždenne/99hodín ročne 8. roč.: 3hodiny týždenne/99hodín ročne 9. roč.: 3hodiny týždenne/99hodín ročne Škola (názov a adresa) Základná škola, Ulica SNP 47, Krompachy Stupeň vzdelania Základné Forma štúdia Denné Vyučovací jazyk Slovenský Charakteristika vyučovacieho predmetu Anglický jazyk je dôležitý cudzí jazyk. Prispieva k chápaniu a objavovaniu skutočnosti, poskytuje jazykový základ pre komunikáciu žiakov v Európe a vo svete. Angličtina je jedným z rokovacích jazykov medzinárodných organizácii. Preniká však i do každodenného života detí. S angličtinou sa pravidelne stretávame prostredníctvom médií, nápisov na obchodoch, v populárnej hudbe, vo filme, i pri práci s počítačom. Ciele vyučovacieho predmetu Cieľom žiakov 5. ročníka je dosiahnuť v učení anglického jazyka úroveň A1. Učiaci sa, ktorý dosiahne úroveň A1: rozumie známym každodenným výrazom a najzákladnejším frázam, ktorých účelom je uspokojenie konkrétnych potrieb tieto výrazy a frázy dokáže používať, dokáže predstaviť seba a iných, dokáže klásť a odpovedať na otázky o osobných údajoch, ako napríklad kde žije, o ľuďoch, ktorých pozná a o veciach, ktoré vlastní, dokáže sa dohovoriť jednoduchým spôsobom za predpokladu, že partner v komunikácii rozpráva pomaly a jasne a je pripravený mu pomôcť. Jazyková kompetencia Učiaci sa na úrovni A1: používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov a potrieb konkrétneho typu, má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich sa na dané konkrétne situácie, prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré sú súčasťou osvojeného repertoáru,

13 ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru naučených slov a slovných spojení zrozumiteľnú pre rodených hovoriacich, ktorí sú zvyknutí komunikovať s cudzincami, dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia, napríklad jednoduché pokyny, alebo inštrukcie, názvy každodenných predmetov, názvy obchodov a bežne používané ustálené spojenia, dokáže vyhláskovať svoju adresu, štátnu príslušnosť a ostatné osobné údaje. Sociolingvistická kompetencia Učiaci si na úrovni A1: dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie spôsoby vyjadrenia zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa, poďakovať, ospravedlniť sa, atď. Pragmatická kompetencia Učiaci sa na úrovni A1: dokáže spájať slová alebo skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spojovacích výrazov, napr. a alebo potom, dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované a väčšinou vopred naučené výpovede, ktoré sú poznamenané mnohými pauzami, nevyhnutnými na hľadanie výrazových prostriedkov, na artikuláciu menej známych slov a na pokusy o vhodnejšiu formuláciu. Komunikačné zručnosti: 1. Počúvanie s porozumením Učiaci sa na úrovni A1: dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho samého, jeho rodiny a bezprostredného konkrétneho okolia, keď ľudia hovoria pomaly a jasne, rozumie, ak sa hovorí veľmi pomaly a pozorne, a ak dlhšie pauzy poskytujú čas na pochopenie zmyslu, rozumie jednoduchým pokynom, ktoré sú pomaly a zreteľne adresované a dokáže porozumieť krátkemu jednoduchému popisu cesty. 2. Čítanie s porozumením Učiaci sa na úrovni A1: rozumie známym menám, názvom, slovám a veľmi jednoduchým vetám, napríklad na oznámeniach a plagátoch alebo v katalógoch, na pohľadniciach, rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života, dokáže si pri jednoduchšom informačnom materiály a krátkych, jednoduchých opisoch urobiť predstavu o obsahu, najmä ak má k dispozícii vizuálnu pomoc, rozumie krátkemu jednoduchému písomnému popisu cesty. 3. Písomný prejav Učiaci sa na úrovni A1: dokáže napísať krátky osobný list alebo pohľadnicu, napríklad pozdrav dovolenky, dokáže vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi ako meno, štátna príslušnosť, adresa, telefón a pod., dokáže napísať jednoduché slovné spojenia a vety o sebe a iných ľuďoch, o tom kde žijú a čo robia, vie si písomne vyžiadať informácie alebo ich podať ďalej, vie napísať jednoduché slovné spojenia alebo vety a použiť v nich spojovacie výrazy ako a, ale, pretože. 4. Ústny prejav dialóg Učiaci sa na úrovni A1: dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom za predpokladu, že jeho partner v komunikácii je pripravený zopakovať alebo preformulovať svoju výpoveď pri pomalšej rýchlosti reči, a že mu pomôže sformulovať, čo sa pokúša povedať,

14 dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb alebo na známe témy, dokáže používať jednoduché zdvorilostné formulácie ako pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho ako sa má, vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú, rozumie každodenným výrazom, ktoré sú zamerané na uspokojenie jednoduchých konkrétnych komunikačných potrieb a vie reagovať na jednoduché informácie, ktoré sa dozvie, rozumie otázkam a pokynom, jednoduchému opisu cesty, vie niekoho o niečo požiadať a niekomu niečo oznámiť. 5. Ústny prejav monológ dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami opísať seba, miesto, kde žije, čo robí a ľudí, ktorých pozná. Samotná koncepcia je vytvorená za účelom konštruovania obsahu podľa presne stanovených kritérií. Jednotlivé časti osnov sú uvedené v komunikačnom kontexte a v nadväznosti na ostatné časti komunikačných kompetencií, čím vytvárajú komunikačný kontext. Spôsobilosti súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom a písomnom prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie. Funkcie sú chápané ako základné časti komunikácie, ktoré musí žiak ovládať, aby sa mohla komunikácia v cudzom jazyku uskutočniť. Aplikácia funkcie jej cieľom je poskytnúť učiteľovi základný rámec pre rozvoj jazykových zručností v súlade s príslušnou úrovňou. Čím je úroveň vyššia, tým sa možnosti jazykového prejavu rozširujú. Jazykové prostriedky sú prostriedky na správne použitie alebo vyjadrenie jednotlivých funkcií komunikácie. Jazykový register má za úlohu dať do pozornosti základné sledované ciele. Priamo prepája jazykovú a všeobecnú časť osnov a umožňuje tvorcom spresniť svoj prístup a naznačiť cestu na dosiahnutie sledovaných cieľov. Jazyková a interkultúrna dimenzia patria sem interkultúrne kompetencie, t.j. znalosti o rôznych etnických, kultúrnych a sociálnych skupinách žijúcich v európskej spoločnosti a akceptácia ľudí z iných kultúr s ich rozdielnym správaním a hodnotami. Uvedená dimenzia vo vyučovaní cudzích jazykov sa dá budovať nielen v škole, ale aj v rámci samovzdelávaniana základe využitia autentických materiálov (hudba, literatúra, video, internet, DVD). V školskom prostredí budovanie interkultúrnej kompetencie zahŕňa: rozvoj interkultúrnych postojov (otvorenosť, zvedavosť), vedomosti o sociálnych skupinách a procesoch spoločnosti, schopnosť interpretovať udalosti, dokumenty z vlastnej kultúry a iných kultúr, schopnosť kriticky hodnotiť produkty vlastnej kultúry a iných kultúr. Obsah vyučovacieho predmetu Obsah je rozčlenený do tematických celkov: Hello, Zoznamovanie, Osobná charakteristika, Škola, Denný režim, Voľný čas a zábava, Dom a bývanie, Človek a spoločnosť, Môj život, Zvieratá, Prázdniny, Jedlá, Moja krajina, Priatelia a rodina, Môj svet, Budúcnosť, Čas a miesta, Londýn, Zážitky, Problémy.

15 Stratégie vyučovania Metódy, formy a postupy vyučovania Výchovná a vzdelávacia stratégia: Kompetencia k učeniu Učiteľ: vyberá a využíva vhodné spôsoby a metódy pre efektívne učenie kladie dôraz na pozitívnu motiváciu žiaka zaraďuje prácu so slovníkmi venuje sa oprave chýb vedie žiakov k overovaniu výsledkov predkladá žiakom, pokiaľ je to možné, k učivu vždy konkrétny názor, aby bolo učivo žiakom predkladané s využitím čo najviac zmyslov, najmä zraku, hmatu a sluchu. Kompetencia k riešeniu problémov Učiteľ: motivuje žiakov k samostatnému riešeniu, napomáha mu hľadať ďalšie riešenie kladie vhodné otázky umožňuje voľný prístup k informačným zdrojom kladie dôraz na prečítanie textu. Kompetencia komunikatívna Učiteľ: komunikuje na zodpovedajúcej úrovni počúva žiakov a vhodne reaguje na ich otázky vedie žiakov k výstižnému a súvislému prejavu vytvára príležitosti pre komunikáciu medzi žiakmi vedie žiakov k aktivitám, ktoré môžu byť vykonávané individuálne, vo dvojiciach. Kompetencia sociálna a personálna Učiteľ: vedie žiakov k spolupráci v skupine podieľa sa na utváraní príjemnej atmosféry v triede vedie žiakov k sebakontrole hodnotí žiakov spôsobom, ktorý im umožňuje vnímať vlastný pokrok vedie žiakov aby hodnotili svoju činnosť. Kompetencia občianska Učiteľ: rešpektuje názory žiakov vedie žiakov k prezentácii diskutuje so žiakmi vedie žiakov k vzájomnému počúvaniu sa. Kompetencia pracovná Učiteľ: efektívne organizuje prácu na hodinách zohľadňuje rozdiely vo vedomostiach a pracovnom tempe žiakov napomáha pri ceste k správnemu riešeniu problému. Na vyučovacej hodine okrem výkladu, posluchu, čítania, precvičovania gramatiky, dialógov, reprodukcie textu, sa kladie dôraz na samostatnú prácu žiakov, práca so slovníkom a iné vyhľadávanie informácii. Súčasťou vyučovania sú hry, súťaže, recitácie, spev, výukové programy na PC a projekty.

16 Názov predmetu UČEBNÉ OSNOVY VZDELÁVACIA OBLASŤ JAZYK A KOMUNIKÁCIA Ruský jazyk Časový rozsah výučby 6.roč.: 2hodiny týždenne/66 hodín ročne 7. roč.: 2hodiny týždenne/66hodín ročne 8. roč.: 2hodiny týždenne/66hodín ročne 9. roč.: 2hodiny týždenne/66hodín ročne Škola (názov a adresa) Základná škola, Ulica SNP 47, Krompachy Stupeň vzdelania Základné Forma štúdia Denné Vyučovací jazyk Slovenský Charakteristika vyučovacieho predmetu Učenie sa cudzích jazykov podporuje otvorenejší prístup k ľuďom. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú občanom plne využívať slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej členských štátov. Orientácia jazykového vzdelávania na kompetencie v nemalej miere vytvára podmienky pre medzipredmetové vzťahy, ktoré pomáhajú učiacemu sa chápať vzťahy medzi jednotlivými zložkami okolia a sveta, v ktorom existujú. Chápanie jazykového vzdelávania ako vzdelávania pre život umožňuje každému jedincovi žiť podľa vlastných predstáv a uspokojenia. Ciele vyučovacieho predmetu Základným princípom jazykového vzdelávania na báze kompetencií je zabezpečiť, aby učiaci sa:. dokázal riešiť každodenné životné situácie v cudzej krajine a v ich riešení pomáhal cudzincom, ktorí sú v jeho vlastnej krajine, dokázal vymieňať si informácie a nápady s mladými ľuďmi a dospelými, ktorí hovoria iným jazykom a sprostredkúvajú mu svoje myšlienky a pocity, viac a lepšie chápal spôsob života a myslenia iných národov a ich kultúrne dedičstvo. Cieľom žiakov 5. ročníka je dosiahnuť v učení ruského jazyka úroveň A1. Učiaci sa na úrovni A1 rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal: získavať uvedomene nové vedomosti a zručnosti, opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich, uvedomovať si stratégie učenia pri osvojovaní si cudzieho jazyka, opísať rôzne stratégie učenia s cieľom pochopiť ich a používať, pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku, dopĺňať si vedomosti a rozvíjať rečové zručnosti, prepájať ich s poznaným, systematizovať ich a využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny život,

17 kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho rozvoja, udržať pozornosť pri prijímaní poskytovaných informácií, pochopiť zámer zadanej úlohy, účinne spolupracovať vo dvojiciach i v pracovných skupinách, aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk, využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu, byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti. Učiaci sa, ktorý dosiahne úroveň A1: rozumie známym každodenným výrazom a najzákladnejším frázam, ktorých účelom je uspokojenie konkrétnych potrieb tieto výrazy a frázy dokáže používať, dokáže predstaviť seba a iných, dokáže klásť a odpovedať na otázky o osobných údajoch, ako napríklad kde žije, o ľuďoch, ktorých pozná a o veciach, ktoré vlastní, dokáže sa dohovoriť jednoduchým spôsobom za predpokladu, že partner v komunikácii rozpráva pomaly a jasne a je pripravený mu pomôcť. Jazyková kompetencia Učiaci sa na úrovni A1: používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov a potrieb konkrétneho typu, má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich sa na dané konkrétne situácie, prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré sú súčasťou osvojeného repertoáru, ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru naučených slov a slovných spojení zrozumiteľnú pre rodených hovoriacich, ktorí sú zvyknutí komunikovať s cudzincami, dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia, napríklad jednoduché pokyny, alebo inštrukcie, názvy každodenných predmetov, názvy obchodov a bežne používané ustálené spojenia, dokáže vyhláskovať svoju adresu, štátnu príslušnosť a ostatné osobné údaje. Sociolingvistická kompetencia Učiaci si na úrovni A1: dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie spôsoby vyjadrenia zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa, poďakovať, ospravedlniť sa, atď. Pragmatická kompetencia Učiaci sa na úrovni A1: dokáže spájať slová alebo skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spojovacích výrazov, napr. a alebo potom, dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované a väčšinou vopred naučené výpovede, ktoré sú poznamenané mnohými pauzami, nevyhnutnými na hľadanie výrazových prostriedkov, na artikuláciu menej známych slov a na pokusy o vhodnejšiu formuláciu. Komunikačné zručnosti: 1. Počúvanie s porozumením Učiaci sa na úrovni A1: dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho samého, jeho rodiny a bezprostredného konkrétneho okolia, keď ľudia hovoria pomaly a jasne, rozumie, ak sa hovorí veľmi pomaly a pozorne, a ak dlhšie pauzy poskytujú čas na pochopenie zmyslu, rozumie jednoduchým pokynom, ktoré sú pomaly a zreteľne adresované a dokáže

18 porozumieť krátkemu jednoduchému popisu cesty. 2. Čítanie s porozumením Učiaci sa na úrovni A1: rozumie známym menám, názvom, slovám a veľmi jednoduchým vetám, napríklad na oznámeniach a plagátoch alebo v katalógoch, na pohľadniciach, rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života, dokáže si pri jednoduchšom informačnom materiály a krátkych, jednoduchých opisoch urobiť predstavu o obsahu, najmä ak má k dispozícii vizuálnu pomoc, rozumie krátkemu jednoduchému písomnému popisu cesty. 3. Písomný prejav Učiaci sa na úrovni A1: dokáže napísať krátky osobný list alebo pohľadnicu, napríklad pozdrav dovolenky, dokáže vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi ako meno, štátna príslušnosť, adresa, telefón a pod., dokáže napísať jednoduché slovné spojenia a vety o sebe a iných ľuďoch, o tom kde žijú a čo robia, vie si písomne vyhľadať informácie alebo ich podať ďalej, vie napísať jednoduché slovné spojenia alebo vety a použiť v nich spojovacie výrazy ako a, ale, pretože. 4. Ústny prejav dialóg Učiaci sa na úrovni A1: dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom za predpokladu, že jeho partner v komunikácii je pripravený zopakovať alebo preformulovať svoju výpoveď pri pomalšej rýchlosti reči, a že mu pomôže sformulovať, čo sa pokúša povedať, dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb alebo na známe témy, dokáže používať jednoduché zdvorilostné formulácie ako pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho ako sa má, vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú, rozumie každodenným výrazom, ktoré sú zamerané na uspokojenie jednoduchých konkrétnych komunikačných potrieb a vie reagovať na jednoduché informácie, ktoré sa dozvie, rozumie otázkam a pokynom, jednoduchému opisu cesty, vie niekoho o niečo požiadať a niekomu niečo oznámiť. 5. Ústny prejav monológ dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami opísať seba, miesto, kde žije, čo robí a ľudí, ktorých pozná. Samotná koncepcia je vytvorená za účelom konštruovania obsahu podľa presne stanovených kritérií. Jednotlivé časti osnov sú uvedené v komunikačnom kontexte a v nadväznosti na ostatné časti komunikačných kompetencií, čím vytvárajú komunikačný kontext. Spôsobilosti súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom a písomnom prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie. Funkcie sú chápané ako základné časti komunikácie, ktoré musí žiak ovládať, aby sa mohla komunikácia v cudzom jazyku uskutočniť. Aplikácia funkcie jej cieľom je poskytnúť učiteľovi základný rámec pre rozvoj jazykových zručností v súlade s príslušnou úrovňou. Čím je úroveň vyššia, tým sa možnosti jazykového prejavu rozširujú. Jazykové prostriedky sú prostriedky na správne použitie alebo vyjadrenie jednotlivých funkcií komunikácie.

19 Jazykový register má za úlohu dať do pozornosti základné sledované ciele. Priamo prepája jazykovú a všeobecnú časť osnov a umožňuje tvorcom spresniť svoj prístup a naznačiť cestu na dosiahnutie sledovaných cieľov. Jazyková a interkultúrna dimenzia patria sem interkultúrne kompetencie, t.j. znalosti o rôznych etnických, kultúrnych a sociálnych skupinách žijúcich v európskej spoločnosti a akceptácia ľudí z iných kultúr s ich rozdielnym správaním a hodnotami. Uvedená dimenzia vo vyučovaní cudzích jazykov sa dá budovať nielen v škole, ale aj v rámci samovzdelávaniana základe využitia autentických materiálov (hudba, literatúra, video, internet, DVD). V školskom prostredí budovanie interkultúrnej kompetencie zahŕňa: rozvoj interkultúrnych postojov (otvorenosť, zvedavosť), vedomosti o sociálnych skupinách a procesoch spoločnosti, schopnosť interpretovať udalosti, dokumenty z vlastnej kultúry a iných kultúr, schopnosť kriticky hodnotiť produkty vlastnej kultúry a iných kultúr. Obsah vyučovacieho predmetu Obsah predmetu je rozčlenený do nasledujúcich tematických celkov: Rodina a spoločnosť, Domov a bývanie, Ľudské zdravie, starostlivosť o zdravie, Doprava a cestovanie, Vzdelávanie a práca, Človek a príroda, Voľný čas a záľuby, Stravovanie, Multikultúrna spoločnosť, Móda a obliekanie, Šport, Obchod a služby, Krajiny, mestá a miesta, Kultúra a umenie, Človek a spoločnosť, komunikácia, Mládež a jej svet, Zamestnanie, Veda a technika v službách ľudstva, Vzory a ideály, Slovensko, Krajina, ktorej jazyk sa učím. Metódy, formy a postupy vyučovania Výchovná a vzdelávacia stratégia: Kompetencia k učeniu Učiteľ: vyberá a využíva vhodné spôsoby a metódy pre efektívne učenie kladie dôraz na pozitívnu motiváciu žiaka zaraďuje prácu so slovníkmi venuje sa oprave chýb vedie žiakov k overovaniu výsledkov predkladá žiakom, pokiaľ je to možné, k učivu vždy konkrétny názor, aby bolo učivo žiakom predkladané s využitím čo najviac zmyslov, najmä zraku, hmatu a sluchu. Kompetencia k riešeniu problémov Učiteľ: motivuje žiakov k samostatnému riešeniu, napomáha mu hľadať ďalšie riešenie kladie vhodné otázky umožňuje voľný prístup k informačným zdrojom kladie dôraz na prečítanie textu. Kompetencia komunikatívna Učiteľ: komunikuje na zodpovedajúcej úrovni počúva žiakov a vhodne reaguje na ich otázky vedie žiakov k výstižnému a súvislému prejavu vytvára príležitosti pre komunikáciu medzi žiakmi vedie žiakov k aktivitám, ktoré môžu byť vykonávané individuálne, vo dvojiciach.

20 Kompetencia sociálna a personálna Učiteľ: vedie žiakov k spolupráci v skupine podieľa sa na utváraní príjemnej atmosféry v triede vedie žiakov k sebakontrole hodnotí žiakov spôsobom, ktorý im umožňuje vnímať vlastný pokrok vedie žiakov aby hodnotili svoju činnosť. Kompetencia občianska Učiteľ: rešpektuje názory žiakov vedie žiakov k prezentácii diskutuje so žiakmi vedie žiakov k vzájomnému počúvaniu sa. Kompetencia pracovná Učiteľ: efektívne organizuje prácu na hodinách zohľadňuje rozdiely vo vedomostiach a pracovnom tempe žiakov napomáha pri ceste k správnemu riešeniu problému. Na vyučovacej hodine okrem výkladu, posluchu, čítania, precvičovania gramatiky, dialógov, reprodukcie textu, sa kladie dôraz na samostatnú prácu žiakov, práca so slovníkom a iné vyhľadávanie informácii. Súčasťou vyučovania sú hry, súťaže, recitácie, spev, výukové programy na PC a projekty. Učebné zdroje Na hodinách ruského jazyka budeme využívať učebnice, pracovné zošity, časopisy, prekladové slovníky, obrazový materiál, didaktickú techniku, výpočtovú techniku.

21 UČEBNÉ OSNOVY VZDELÁVACIA OBLASŤ ČLOVEK A PRÍRODA Názov predmetu Fyzika Časový rozsah výučby 6. roč.: 1hodina týždenne/33hodín ročne 7. roč.: 1hodina týždenne/33hodín ročne 8. roč.: 2hodiny týždenne/66hodín ročne 9. roč.: 2hodiny týždenne/66hodín ročne Škola (názov a adresa) Základná škola, Ulica SNP 47, Krompachy Stupeň vzdelania Základné Forma štúdia Denné Vyučovací jazyk Slovenský Charakteristika vyučovacieho predmetu Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote. Porozumenie podstate javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku spoluprácu s chémiou, biológiou, geografiou a matematikou. Okrem rozvíjania pozitívneho vzťahu k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako neoddeliteľná a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva. V procese vzdelávania sa má žiakom sprostredkovať poznanie, ţe neexistujú bariéry medzi jednotlivými úrovňami organizácie prírody a odhaľovanie jej zákonitostí je možné len prostredníctvom koordinovanej spolupráce všetkých prírodovedných odborov s využitím prostriedkov IKT. Formy aktívneho poznávania a systematického bádania vo fyzike sú si v metódach a prostriedkoch výskumnej činnosti príbuzné s ostatnými prírodovednými disciplínami. Žiaci preto budú mať čo najviac príležitostí na aktivitách osvojovať si vybrané (najčastejšie experimentálne) formy skúmania fyzikálnych javov. Každý žiak dostane také základy, ktoré z neho spravia prírodovedne gramotného jedinca tak, aby vedel robiť prírodovedné úsudky a vedel použiť získané vedomosti na efektívne riešenie problémov. Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci žiakov aktivitám, ktoré sú zamerané na činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov. Dôraz sa kladie aj na také formy práce, akými sú diskusia, brainstorming, vytváranie logických schém a pojmových máp a práca s informáciami. Okrem objavovania a osvojovania si nových poznatkov a rozvíjania kompetencií fyzikálne vzdelávanie poskytne žiakovi možnosť získania informácií o tom, ako súvisí rozvoj prírodných vied s rozvojom techniky, technológií a so spôsobom života spoločnosti. Výučba fyziky v rámci prírodovedného vzdelávania má u žiakov prehĺbiť aj hodnotové a morálne aspekty výchovy, ku ktorým patria predovšetkým objektivita a pravdivosť poznania. To bude možné dosiahnuť slobodnou komunikáciou a nezávislou kontrolou spôsobu získavania dát alebo overovania hypotéz. Žiak prostredníctvom fyzikálneho vzdelávania získa vedomosti na pochopenie vedeckých ideí a postupov potrebných pre osobné rozhodnutia, na účasť v občianskych a

22 kultúrnych záležitostiach a dá mu schopnosť zmysluplne sa stavať k lokálnym a globálnym záležitostiam ako zdravie, životné prostredie, nová technika, odpady a podobne. Žiak by mal byť schopný pochopiť kultúrne, spoločenské a historické vplyvy na rozvoj vedy, uvažovať nad medzinárodnou povahou vedy a vzťahoch s technikou. Ciele vyučovacieho predmetu Intelektuálna oblasť: vedieť vysvetliť na primeranej úrovni prírodné javy v bezprostrednom okolí a vedieť navrhnúť metódy testovania hodnovernosti vysvetlení, rozvíjať schopnosti myslieť koncepčne, kreatívne, kriticky a analyticky, vedieť aplikovať logické postupy a kreativitu v skúmaní javov v bezprostrednom okolí, vedieť získavať, triediť, analyzovať a vyhodnocovať informácie z rozličných vedeckých a technologických informačných zdrojov, využívať informácie na riešenie problémov, efektívne rozhodnutia a pri rozličných činnostiach, vedieť rozlíšiť argumenty od osobných názorov, spoľahlivé od nespoľahlivých informácii, vedieť obhájiť vlastné rozhodnutia a postupy logickou argumentáciou založenou na dôkazoch, vedieť analyzovať vzájomné vzťahy medzi vedou, technikou a spoločnosťou. Schopnosti a zručnosti: porovnávať vlastnosti látok a telies pozorovaním aj pomocou meradiel fyzikálnych veličín, nájsť súvislosti medzi fyzikálnymi javmi a aplikovať ich v praxi, využívať každú príležitosť na rozvíjanie logického myslenia, vedieť pripraviť, uskutočniť aj vyhodnotiť jednoduchý fyzikálny experiment, dodržiavať pravidlá bezpečnosti práce počas experimentovania, trénovať schopnosť sústredene pracovať a trpezlivo sa dopracovať k výsledku, vynakladať na dosiahnutie cieľa maximálne úsilie a zvládať prípadný neúspech, zdokonaľovať sa v komunikácii so spolužiakmi, vedieť pracovať v skupinách, vedieť správne formulovať aj otázky aj odpovede, ale aj počúvať druhých. dokázať obhájiť svoj názor a nehanbiť sa priznať vlastnú chybu riešiť problémové situácie, vedieť nájsť, získať a spracovať informácie z odbornej literatúry a iných zdrojov aj ich kriticky zhodnotiť z hľadiska ich správnosti, presnosti a spoľahlivosti. Postojová oblasť: naučiť žiakov pristupovať k riešeniu problémov, byť otvoreným k novým objavom, vedeckým a technickým informáciám, vzbudiť u žiakov záujem o prírodu, prírodné vedy a svet techniky, snažiť sa pochopiť fyzikálne zákony a využívať ich vo svojom živote, lebo človek je súčasťou prírody, v ktorej platia fyzikálne zákony, osvojiť si a rozvíjať schopnosť cielene experimentovať, lebo experiment je jednou zo základných metód aktívneho poznávania vo fyzike a rozvíja nielen manuálne zručnosti, ale aj rozumové schopnosti, vytvárať pozitívny vzťah žiakov k procesu poznávania a zdokonaľovania svojich schopností. Sociálna oblasť: uvedomiť si poslanie prírodných vied, ako ľudského atribútu na vysvetlenie reality nášho okolia,

23 uvedomiť si možnosti, ale aj hranice využitia vedy a techniky v spoločnosti, vedieť kriticky posúdiť úžitok a problémy spojené s využitím vedeckých poznatkov a techniky pre rozvoj spoločnosti, vedieť sa učiť, komunikovať a spolupracovať v tímoch, vedieť sa rozhodovať, byťautoregulatívny napr. pri dodržiavaní pracovnej disciplíny, vlastnom samovzdelávaní, mať cit pre hranice vlastných kompetencií a svoje miesto spoločnosti. Štruktúra kompetencii rozvíjaných vyučovaním fyziky: Poznávacia (kognitívna): používať kognitívne operácie formulovať a riešiť problémy, používať stratégie riešenia uplatňovať kritické myslenie nájsť si vlastný štýl učenia a vedieť sa učiť v skupine myslieť tvorivo a uplatniť jeho výsledky Komunikačná : tvoriť, prijať a spracovať informácie vyhľadávať informácie formulovať svoj názor a argumentovať Interpersonálna: akceptovať skupinové rozhodnutia kooperovať v skupine tolerovať odlišnosti jednotlivcov a iných diskutovať a viesť diskusiu o odbornom probléme Intrapersonálna: regulovať svoje správanie vytvárať si vlastný hodnotový systém Obsah vyučovacieho predmetu 1. Skúmanie vlastností kvapalín, plynov a pevných telies 2. Správanie sa telies v kvapalinách a plynoch 3. Teplota. Skúmanie premien skupenstva látok 4. Teplo 5. Svetlo 6. Sila a pohyb. Práca. Energia 7. Magnetické a elektrické javy. Elektrický obvod Stratégie vyučovania Metódy, formy a postupy vyučovania Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kľúčových kompetencií žiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia. Na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť možno využiť metódy: 1. motivačné motivačné rozprávanie (citové približovanie obsahu učenia), motivačný rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému),

24 motivačnú demonštráciu ( vzbudenie záujmu pomocou, ukážky). 2.expozičné metódy je potrebné využívať pri vytváraní nových poznatkov a zručností: rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie), vysvetľovanie (logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie, posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie), beseda (riešenie aktuálnych otázok celým kolektívom), demonštračná metóda (demonštrácia obrazov, modelov, prírodnín), pozorovanie (cielené systematické vnímanie objektov a procesov), manipulácia s predmetmi (praktické činnosti, experimentovanie, pokusy, didaktická hra), inštruktáž (vizuálne a auditívne podnety k praktickej činnosti, vedenie ţiakov k chápaniu slovnému a písomnému návodu). 3. problémové metódy: heuristická metóda (učenie sa riešením problémov zaloţenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu moţných riešení a vlastnom riešení) projektová metóda (riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu). Pre realizáciu cieľov sú dôležité praktické aktivity (samostatná činnosť na základe inštruktáže) pozorovanie dostupných prírodných procesov na podporu chápania vzájomných vzťahov a ich významu. Žiaci budú objavovať nové poznatky experimentovaním a vlastnou činnosťou. Pre učiteľa to znamená, že bude individuálnym prístupom usmerňovať rozvoj schopností jednotlivých žiakov a riadiť tvorivú prácu kolektívu triedy. Použitie aktivizujúcich metód práce sa musí zabezpečovať využívaním vhodných demonštračných pomôcok, didaktickej techniky, moderných prostriedkov výpočtovej techniky a dataprojektorov. Učebné zdroje: Na hodinách fyziky budeme využívať okrem učebnice a metodickej príručky, tabuľky pre ZŠ, didaktickú techniku, odbornú literatúru, odborné poznatky z novín, časopisov, internetu.

25 UČEBNÉ OSNOVY VZDELÁVACIA OBLASŤ ČLOVEK A PRÍRODA Názov predmetu Chémia Časový rozsah výučby 6. roč.: 1hodina týždenne/33hodín ročne 7. roč.: 1hodina týždenne/33hodín ročne 8. roč.: 2hodiny týždenne/66hodín ročne 9. roč.: 2hodiny týždenne/66hodín ročne Škola (názov a adresa) Základná škola, Ulica SNP 47, Krompachy Stupeň vzdelania Základné Forma štúdia Denné Vyučovací jazyk Slovenský Charakteristika vyučovacieho predmetu CHÉMIA Vyučovanie chémie umožňuje žiakom hlbšie porozumieť zákonitostiam chemických javov a procesov. Obsah učiva tvoria poznatky o vlastnostiach a použití látok, s ktorými sa žiaci stretávajú v každodennom živote.pri štúdiu chémie špecifickými poznávacími metódami si žiaci osvojujú i dôležité spôsobilosti. Ide predovšetkým o rozvíjanie spôsobilosti objektívne a spoľahlivo pozorovať, experimentovať a merať, vytvárať a overovať hypotézy v procese riešenia úloh rôznej zložitosti. Ciele vyučovacieho predmetu CHÉMIA Cieľom vyučovania chémie je oboznámiť žiakov s významom poznatkov z chémie, čo umožňuje vytvorenie pozitívneho vzťahu k učebnému predmetu chémia. Ďalším významným cieľom vyučovania chémie je v čo najväčšej miere prispieť k splneniu všeobecných cieľov vzdelávania, vytváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií prostredníctvom obsahu chémie. Ďalším cieľom je podieľať sa na rozvíjaní prírodovednej gramotnosti, v rámci ktorej je potrebné rozvíjať aj čitateľskú gramotnosť a prácu s odborným textom. V rámci samostatnej práce žiaci majú byť schopní samostatne získavať potrebné informácie súvisiace s chemickou problematikou z rôznych informačných zdrojov a využívať multimediálne učebné materiály. V predmete chémia si žiaci majú v dostatočnej miere osvojiť zručnosti a návyky bezpečnej práce v chemickom laboratóriu. Potrebné je, aby žiaci dosiahli takú úroveň pochopenia a zvládnutia učiva, aby vedeli využiť na hodinách získané vedomosti, spôsobilosti a návyky v každodennom živote.