Ekonomika Pobaltských štátov. Ing. Jana Drutarovská, PhD.

Transkript

1 Ekonomika Pobaltských štátov Ing. Jana Drutarovská, PhD.

2 Litva rozlohou 17. najväčšia krajina EÚ obyvateľov (2015) 24. najväčšia ekonomika EÚ HDP p.c. = EUR (22.) verejný dlh 38,3 % (2015) (24.) nezamestnanosť 10,7 % (2014)

3 Lotyšsko rozlohou 18. najväčšia krajina EÚ obyvateľov (2015) 25. najväčšia ekonomika EÚ HDP p.c. = EUR (23.) verejný dlh 42,9 % (2015) (23.) nezamestnanosť 10,8 % (2014)

4 Estónsko rozlohou 21. najväčšia krajina EÚ obyvateľov (2015) 26. najväčšia ekonomika EÚ HDP p.c. = EUR (19.) verejný dlh 10,0% (2015) (28.) nezamestnanosť 7,4 % (2014)

5 Porovnanie základných informácií Litva Lotyšsko Estónsko Slovensko Rozloha km² km² km² km² Obyvateľstvo 2,9 mil. 2 mil. 1,3 mil. 5,4 mil. V. dlh (% HDP) 38,3 42,9 10,0 52,7 HDP p.c. (v EUR) Člen EÚ od Štátne zriadenie parlamentná republika parlamentná republika parlamentná republika parlamentná republika Hlava štátu Dalia Grybauskaite Raimonds Vejonis Toomas Hedrik Ilves Andrej Kiska Mena Euro (2015) Euro (2014) Euro (2011) Euro (2009)

6 Estónsko 30. najkonkurencieschopnejšia krajina sveta

7 Litva 36. najkonkurencieschopnejšia krajina sveta

8 Lotyšsko 44. najkonkurencieschopnejšia krajina sveta

9 Porovnanie ukazovateľov

10 Miera rastu HDP v % 40,0 30,0 20,0 10,0 0,0-10,0 Lotyšsko Litva Slovensko Estónsko -20,0-30,0 Zdroj: Eurostat, 2016

11 Celkový vládny dlh (v % HDP) 60,0 50,0 40,0 30,0 20,0 Estonia Latvia Lithuania Slovakia 10,0 0, Zdroj: Eurostat, 2016

12 Miera celkovej nezamestnanosti (v %) 25,0 20,0 15,0 10,0 EU28 Lotyšsko Litva Slovensko Estónsko 5,0 0, Zdroj: Eurostat, 2015

13 Výdavky do vedy a výskumu (% HDP) 2,5 2 1,5 1 EU28 Slovensko Lotyšsko Litva Estónsko 0, Zdroj: Eurostat, 2015

14 Nárast inovatívnosti Zdroj: Držka, M., 2014

15 SWOT analýza

16 Pobaltské štáty 90. roky Snaha o členstvo v EÚ Prílev PZI, ktoré vyrovnali zvýšené ceny importu energie z Ruska Privatizácia výrobných firiem najskôr rýchlo, no spomalenie prišli na štátom vlastnené podniky ako telekomunikácie, prístavy, elektrárne Finančný sektor privatizovaný predovšetkým západnými bankami

17 Estónsko

18 Estónsko Estónci (68,7 %) + Rusi (24,8 %) + Ukrajinci, Bielorusi, Fíni Estónsky, ruský jazyk 3,3 % - 28,5 % - 68,2 % Cca. 30 % žije v Talinne Patrí k najredšie obývaným štátom (29 obyv./km2) Index ekonomickej slobody miesto na svete Bertelsmann Transformation Index miesto na svete

19 Estónske hospodárstvo Informačné technológie + telekomunikácie + bankovníctvo Elektrotechnický + drevospracujúci + chemický + ťažba ropných bridlíc + stavba lodí Rybolov Prísun kapitálu zo škandinávskych krajín ZO: Ropa z Ruska

20 Estónsky finančný sektor Relatívne malý podiel finančného sektora na celkovej ekonomike Viac ako 90 % bánk je vo vlastníctve škandinávskych štátov (7 estónskych bánk) Koncentrácia v bankovom sektore Nízka medzibanková výmena Vysoká kapitalizácia Relatívne nízke zadlženie súkromného sektora Nízky verejný dlh

21 Estónsky energetický sektor takmer energetický nezávislé (70 % elektrickej energie z ťažby živičnej bridlice) 15 % = drevo + rašelina + biomasa Najdôležitejšie zdroje energie: ropné bridlice, rašelina, drevo DOVOZ: pohonné hmoty + plyn VÝVOZ: ropné bridlice + rašelinové brikety + elektrická energia Eesti Energia AS

22 Estónsky telekomunikačný a IT sektor Všetky školy pripojené na internet Všetky mestá a dediny disponujú bodmi pre verejnosť dostupného internetu Vykazovanie daní a cla cez internet Vláda používa web-based systém výmeny dokumentov Celá krajina je pokrytá digitálnou mobilnou sieťou E-Eesti: e-voľby, e-dane, e-zdravotníctvo, e-bankovníctvo, e- škola, e-id, e-založenie obchodu, e-ticket

23 Vplyv GFHK na ekonomiku : 7 % rast HDP Zvyšenie životnej úrovne Vzrast HDP p.c. z 45 % EU27 (2000) na 67 % (2008) Jar 2007 Sprísnenie podmienok poskytovania úverov Pokles dôvery spotrebiteľov Pokles realitného trhu Pokles súkromných investícií Rast príjmu, no pokles súkromnej spotreby Jeseň 2008 Zhoršenie dostupnosti úverov Stále jeden z najvyšších rastov v EÚ

24 Vplyv GFHK na ekonomiku 2009 pokles HDP: - 14,1 % pol rast HDP: 3,3 % Vďaka dopytu ekonomík Škandinávie a Nemecka 2011 Rast 8,3 % ťahaný najmä výrobou V 2.pol najmä stavebným sektorom (rekonštrukcie) a informačnými a komunikačnými aktivitami Podpora exportu, výroba počítačov a elektronických a optických produktov ,5 % rast HDP ,2 % rast HDP

25 Súčasná estónska ekonomika ,1 % rast HDP Pomalý, ale trvalý rast ekonomiky Zvýšenie pridanej hodnoty v maloobchode Zvýšenie domáceho dopytu Zvýšenie exportu Prognóza Rast HDP (2,9 3,4 %) Rast dlhu, ale stále by mal ostať najnižším v EÚ

26 PZI Estónska Ekonomický cieľ a priorita vlády Zahraniční investori: Švédsko, Fínsko, Holandsko, Nórsko, Rusko a Cyprus Odvetvia: finančné a poisťovacie služby (25 %), výroba (16 %), nehnuteľnosti (14 %), veľkoobchod a maloobchod (13 %) a profesionálne, vedecké a technické aktivity (9 %) Odlev PZI: Cyprus, Litva, Lotyšsko, Ukrajina, Fínsko, Rusko

27 Litva

28 Litva Litovci (84,2 %) + Poliaci (6,6 %) + Rusi, Bielorusi Litovský jazyk Vilnius, Kaunas, Klaipeda, Šiauliai, Palanga, Alytus 46 obyv./km2 10 VÚC, 60 municipalít

29 Litovské hospodárstvo 3,7 % - 28,3 % - 68 % Služby: tranzitná doprava + turizmus Priemysel: Dimenzované podľa býv. ZSSR Málo NB --- ľahké odvetvia (výroba potravín, spracovanie tabaku, textilu, dreva, nábytku, skla, ťažba rašeliny) Orlen Lietuva (10 % HDP)

30 Litovská infraštruktúra Tranzitná krajina (SNŠ-EÚ, Rusko-Kaliningrad) Doprava 10 % HDP, kvalitná cestná sieť Strategický nezamŕzajúci prístav v Klajpede (Ukrajina, Bielorusko, Kazachstan) Budúcnosť: cestné prepojenie Via Baltica a železničná trať Rail Baltica (spojenie Varšava Kaunas Vilnius Riga Tallinn - Helsinky)

31 Litovská energetika Energeticky náročné hospodárstvo Dlhodobá priorita: riešenie energetickej závislosti na Rusku Baltic Interconnection Plan (2009) Litovský LNG terminál v Klaipede (2014) Jadrová energetika - nová elektráreň Visaginas 20 % Jap-am. Spoločnosť Hitachi-GE Nuclear Energy, 20 % Lotyšsko, 38 % Litva, 22 % Estónsko Predbežný termín ukončenia ?

32 PZI Litvy Zahraniční investori: Švédsko, Poľsko, Nemecko, Holandsko, Nórsko Odvetvia: Výroba (24,7 %), finančné aktivity a poisťovníctvo (24,3 %), nehnuteľnosti (12,5 %), veľkoobchod a maloobchod (10,2 %), informácie a komunikácie (9,3 %) Litva na SVK investičná skupina VP Group v spoločnosti Novofruct (Nové Zámky) odkúpila 70 % SVK do Litvy hlavný investor Grafobal Skalica

33 Súčasná litovská ekonomika : ekonomický pokles 2009: implementácia reštriktívneho programu reforiem + šetrenie (17,8 % prepad HDP) 2010, 2011: prudký rast (5,9 % v roku 2011) : pokles vývozu PHP produktov a potravinárskych výrobkov na Ukrajinu pokles rastu 2014: 2,5 % rast HDP (dopyt v Pobaltí a Škandinávii) 2015: Zavedenie eura

34 Súčasná litovská ekonomika Opatrenia vlády: Revízia daňového systému Daňová spravodlivosť Rast a tvorba pracovných miest Zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva Zastavenie litovskej emigrácie do zahraničia Boj proti šedej ekonomike

35 Lotyšsko

36 Lotyšsko Lotyši (62 %) + Rusi (26,9 %) + Bielorusi, Ukrajinci, Poliaci Lotyšský jazyk (+väčšina ruský jazyk) 32 obyv./km2 Riga, Daugavpils, Liepaja, Jelgava, Jurmala, Rezekne a Ventspils 110 municipalít a 9 miest

37 Lotyšské hospodárstvo 4,9 % - 25,7 % - 69,4 % Služby Doprava a skladovanie (11 % HDP) Komerčné služby + informačno-komunikačný segment Priemysel Potravinárstvo, drevárstvo, kovovýroba, chemická výroba,... Poľnohospodárstvo a lesníctvo Mliečny, mäsový a zeleninársky sektor Rastlinná výroba (obilniny, zemiaky, cukrová repa, zelenina) Lov morských rýb

38 Lotyšská infraštruktúra Preprava nákladov cez prístavy do/z Bieloruska a Ruska Železničná doprava napojená na Rusko/ na Západ neexistuje napojenie = Plán vybudovania pan-baltickej železnice (Rail Baltica) Cestná sieť porovnateľná so SVK Námorná doprava Prístavy: Riga, Ventspils a Liepaja Tranzit surovín, ropy, ropných produktov Trajekty Riga-Štokholm Letecká doprava Riga najmodernejšie a najväčšie letisko v Pobaltí airbaltic národný prepravca

39 Lotyšsko a GHFK : hlboký hospodársky pokles (v roku 2009: -18,6 %) Voľná rozpočtová politika Masívne rozdávanie úverov obyvateľstvu Nezdravý hospodársky rast = Záchranná pôžička od MMF - 7,5 mld. eur : konsolidácia verejných financií Zvýšenie DPH, spotrebnej dane na plyn, tabak, alkohol 1/3 zvýšením vládnych výdavkov

40 Stimulačné opatrenia Rozpočtová oblasť Zníženie počtu pracovníkov rozpočtovej sféry Zníženie platov úradníkov Zníženie počtu nemocníc a personálu Zníženie investícií na drahé moderné technológie Obmedzený rast dôchodkov a podpôr v nezamestnanosti Banková oblasť Zaistenie likvidity bánk a stabilizácia bankového sektora Zavedenie daňových úľav pre fyzické osoby, ktoré splácajú úvery z nehnuteľností Prednostné úverovanie tých, ktorí prispievajú k rozvoju ekonomiky Daňová oblasť

41 Súčasná lotyšská ekonomika 2010 koniec recesie v Lotyšsku 2012 najprudší rast v EÚ (5,6 %) 2013 pokračuje rast Vnútorná spotreba (rastúce mzdy, znižujúca sa nezamestnanosť) Rastúci vývoz (do škandinávskych krajín) Priority vlády: boj proti masívnej emigrácii a veľkým sociálnym rozdielom v krajine Obmedzenie tieňovej ekonomiky (odhad %) 2014 prijatie eura