Základné zdroje informácií, spracovanie a uchovávanie informácií

Transkript

1 Základné zdroje informácií, spracovanie a uchovávanie informácií informácia akýkoľvek nový údaj, poznatok, ktorý obohatí naše poznanie základné informačné inštitúcie: a.) knižnice b.) bibliografické inštitúcie c.) strediská vedeckých a technických informácií informačné pramene: a.) primárne (originálne, nespracované, prvoradé pramene) knihy, časopisy, slovníky, vedecké spisy, výskumné správy vedeckých pracovníkov, nahrávky... b.) sekundárne (spracované primárne pramene, druhoradé pramene) zoznamy, katalógy, katalogizačný lístok... katalóg zoznam; autorské (menné), názvové, predmetové (vecné), katalógy periodík c.) terciárne (údaje spracované z primárnych a sekundárnych prameňov, treťoradé pramene) bibliografia, rešerš bibliografia zoznamy literatúry o nejakej téme (zápis použitej literatúry) rešerš súpisy údajov o žiadanej problematike (prehľad, súhrn poznatkov o danej téme) útvary súvisiace so získavaním informácií: a.) anotácia krátka charakteristika napr. literárneho, televízneho diela, jeho obsahu, spôsobu spracovania... Tento útvar využívajú vydavateľstvá na informovanie o knižných novinkách, časté sú v televíznych programových časopisoch, aby si diváci mohli lepšie vybrať. b.) marginálie krátke poznámky na okraji textu napr. o obsahu alebo k obsahu knihy, odborného článku, časopisu, aby sa čitateľ vedel zorientovať čo sa v knihe nachádza. c.) resumé zhrnutie, stručný (krátky) obsah napr. odbornej knihy alebo článku a zaraďuje sa na koniec práce, často býva aj cudzojazyčné (aspoň dva cudzie jazyky) d.) konspekt krátky prehľad; je krátky, výstižný výťah napr. podstatných častí obsahu diela e.) osnova najstručnejší, najprehľadnejší záznam obsahu textu v bodoch alebo v heslách. Obsahuje len kľúčové pojmy. Píšeme ju po prečítaní textu, aby sme si zaznačili najdôležitejšie údaje, ale píšeme ju aj pred tvorbou textu. f.) tézy (sylaby) obsah textu vo forme ucelených viet; prinášajú stručné, veľmi zhustené hlavné myšlienky napr. odborného diela alebo prednášky g.) excerpty (výpisky) z akéhokoľvek textu ich môžeme spraviť na takzvané záznamové lístky alebo excerpčné alebo katalógové lístky Spracovanie a uchovávanie informácií diár je denný zápisník, doň si zapisujeme povinnosti, ktoré máme istý deň vykonať denník doň zaznamenávame zážitky uplynulého dňa v časovom slede poznámky vo vlastnej knihe: a.) podčiarkovanie b.) poznámky na okraji textu marginálie značky na okraji textu operátory logické prvky textu: hlavné myšlienky dôkazy príklady, ilustrácie slovne okraj textu = margo: dôležité nový problém + vydarená, výstižná štylizácia! rozpor?! nejasné? rozvláčne < Gramatika Slavica Strana 1

2 Funkčné jazykové štýly štýl cieľavedomý výber a usporiadanie jazykových prostriedkov. Spôsob ako sa vyjadrujeme. štýl = sloh druhy štýlov: a.) objektívne štýly: odborný, administratívny b.) subjektívne štýly: hovorový, umelecký c.) subjektívno objektívne štýly: publicistický, rečnícky staršia klasifikácia štýlov: a.) štýly verejného styku: náučný (odborný) štýl, administratívny (úradný) štýl, publicistický (novinársky) štýl, rečnícky štýl, umelecký štýl b.) štýl súkromného styku: hovorový štýl náučný (odborný) štýl je štýlom verejnej vedeckej komunikácie; používa sa v odborných dielach; rozdeľuje sa na: teoretický náučný štýl a populárno náučný štýl; základné vlastnosti: písomnosť, monologickosť, verejnosť, pojmovosť, odbornosť a presnosť; využíva zložité vetné, súvetné a polovetné konštrukcie (napr. s činným a trpným príčastím) administratívny (úradný) štýl je štýlom verejnej úradnej komunikácie; písomný štýl, na úpravu existujú štátne normy; administratívny štýl najviac využíva informačný a opisný slohový postup (napr. zápisnica, životopis); základné znaky: vecnosť, knižnosť, adresnosť, stručnosť; druhy útvarov: dokumentárne (zápisnica, protokol, rezolúcia, zmluva, potvrdenka, zmenka akcie, maturitný protokol, triedny katalóg...); oznamovacie (hlásenie, správa, telegram, životopis, vyhláška, prípis, objednávka, žiadosť, prihláška...); heslové (súpisy, zoznamy, prehľady, zoznam inventáru, rozvrh hodín, poštová poukážka, dotazník, školské vysvedčenie, expedičný prípis...) publicistický (novinársky) štýl subjektívno objektívny štýl; uplatňuje sa vo sfére žurnalistickej (novinárskej) komunikácie; požíva sa pri písaní správ, komentárov, fejtónov atď.; je hybridným štýlom, pretože využíva výrazové prostriedky náučného, umeleckého, hovorového štýlu; základné znaky: písomnosť, verejnosť, variabilnosť, aktualizovanosť; druhy útvarov: spravodajské útvary správa, interview, riport, komuniké atď. Sú ovplyvnené administratívnym štýlom a informačným slohovým postupom; analytické útvary úvodník, komentár, recenzia, posudok. Sú ovplyvnené náučným štýlom a výkladovým slohovým postupom; beletristické útvary reportáž (vplyv opisného slohového postupu), fejtón (vplyv rozprávacieho slohového postupu. Sú ovplyvnené umeleckým štýlom; rečnícky štýl je štýlom ústnej komunikácie; používa sa v rétorike, využíva bohatú slovnú zásobu, jej cieľom je živo upútať; nie je písaný; základné znaky: ústnosť, verejnosť, sugestívnosť, adresnosť, názornosť; kvalifikácia útvarov rečníckeho štýlu podľa funkcie: 1. agitačno propagačné prejavy a reči: a.) politická reč parlamentný prejav, prejav na zjazde strany, agitačný, napr. predvolebný prejav b.) súdna reč napr. reč obžaloby, reč obhajoby c.) cirkevný prejav kázeň 2. náučné prejavy: a.) prednáška b.) referáty a koreferáty napr. politický, vedecký 3. príležitostné prejavy: l. verejné prejavy: a.) slávnostný prejav jubilejný, spomienkový, gratulačný atď. b.) rámcový prejav privítací, záverový, otvárací, pozdravný atď. c.) informačný prejav konferenciersky, výstraha, rozkaz atď. ll. rodinné prejavy stolový toast, sobášny, pohrebný, pri krste dieťaťa umelecký štýl uplatňuje sa v komunikácii slovenského umenia; používa sa pri písaní básní; funkcie: estetická, výchovná, náučná; základní znaky: variabilnosť, expresívnosť, metaforickosť, náznakovitosť, funkčná neusporiadanosť; útvary: bájka, balada, epos, román, novela, poviedka) hovorový štýl je to štýl súkromnej, familiárnej (rodinnej), priateľskej komunikácie; subjektívny štýl; realizuje sa ústne, je otvorený pre všetky slová slovnej zásoby; pre tento štýl sú typické spontánne nepripravené útvary; využíva všetky slohové postupy, ale slohové útvary majú jednoduchú úroveň; najtypickejším útvarom je dialóg vo všetkých formách (pracovný dialóg, spor, spoločenský rozhovor), má aj monologické útvary, napr. rozprávanie príbehu, anekdoty, krátky jednoduchý opis, krátka úvaha v dvoch troch vetách, jednoduché vysvetlenie atď.; základné vlastnosti: ústnosť, súkromnosť, situačnosť, stručnosť, expresívnosť. Gramatika Slavica Strana 2

3 Slohové postupy, slohové útvary (žánre)? slohový postup je to postup, akým tvoríme konkrétny text (je spôsob usporiadania vybratých jazykových prostriedkov)? slohový útvar konkrétny text (je ucelený a ukončený jazykový útvar, ktorý vznikol alebo vzniká) Slohové postupy informačný vyberá a usporadúva údaje a fakty jazykový štýl: administratívny obsah: stručné údaje (fakty) na otázky: kto? čo? kedy? kde? (ako? prečo?) slohové útvary (žánre): správa, oznámenie- rozličné druhy (hovorového, administratívneho a publicistického štýlu), bežné rozhovory (komunikácia) rozprávací zachytáva jedinečný príbeh, ktorý predstavuje časovo a príčinne späté dejové pásmo. Obsahuje dejové časti: úvod, jadro, záver. jazykový štýl: hovorový, umelecký obsah: udalosti, príhody, zážitky v časovej postupnosti slohové útvary (žánre): rozprávanie, fejtón, bájka, rozprávka, povesť, poviedka, novela, román opisný vyberá a usporadúva znaky a vlastnosti osôb, predmetov, činností jazykový štýl: publicistický, umelecký obsah: vecné (vonkajšie) vzťahy, znaky, vlastnosti, následnosť činností (deja) slohové útvary (žánre): opis, návod, životopis, posudok, charakteristika, cestopis, reportáž výkladový vyberá a usporadúva podstatu a vzťahy medzi javmi jazykový štýl: náučný, rečnícky obsah: vnútorné vzťahy (príčinné a dôsledkové) slohové útvary (žánre): výklad, odborný referát, prednáška úvahový vyberá a usporadúva podstatu a vzťahy medzi javmi jazykový štýl: náučný, rečnícky obsah: vnútorné vzťahy (príčinné a dôsledkové), konfrontácia subjektívneho a objektívneho hodnotenia slohové útvary (žánre): úvaha, kritika, esej, recenzia, diskusný príspevok, prejav, úvodník, komentár Gramatika Slavica Strana 3

4 štýl = sloh štylizácia = formulovanie, písanie textu Štýlotvorný proces, štýlotvorné činitele Štýlotvorný proces: 1. Objasníme si tému, funkciu a situáciu svojho prejavu. 2. Vyberieme fakty a informácie potrebné pre tému. 3. Usporiadame ich podľa logického postupu podľa osnovy. 4. Rozpisujme myšlienky do viet, pričom sa príliš nezdržiavame pri jednotlivých slovách píšeme koncept. 5. Upravujeme, zlepšujeme koncept. Táto etapa je najdôležitejšia, preto jej venujeme najviac času a pozornosti. 6. Koncept prepíšeme na čisto čistopis. Kontrolujeme pritom pravopisnú a gramatickú správnosť, úpravu a čitateľnosť písma. Štýlotvorné činitele: Pôsobia na výslednú podobu textu alebo prejavu. a.) subjektívny štýlotvorný činiteľ: autor (Odpovedá na pomocnú otázku: Kto píše alebo hovorí?) závisí od individuálnych vlastností a názorov hovoriaceho alebo píšuceho b.) objektívne štýlotvorné činitele: téma (Odpovedá na otázku: Čo? O čom?) text alebo prejav ovplyvní to, o čom chceme povedať alebo napísať funkcia (Odpovedá na otázky: Načo? Aký je zámer?) informovať, vysvetliť, presvedčiť, mobilizovať /k činnosti/, citovo zapôsobiť (chcem informovať, predvolať niekoho na úrad, vysvetliť niečo, povedať svoj názor, zapôsobiť na city, rozplakať, rozveseliť) situácia (Odpovedá na otázky: Kde? Ako? S kým?) prostredie /verejné súkromné/, jazyková forma /písomná, ústna/, adresát (budeme hovoriť v súkromí, na verejnosti; budeme sa dorozumievať písomne, ústne; je adresát prítomný, nie je) Gramatika Slavica Strana 4

5 Lexikológia (slovo, slovná zásoba) lexikológia náuka o slovnej zásobe slovo skupina hlások, ktorá má vecný, lexikálny význam (pomenúva osoby, zvieratá, veci, deje, veľkosť predmetu, vzťahy, prejavy citu atď.) a gramatický význam (identifikujeme gramatické kategórie) slovná zásoba súhrn všetkých slov jazyka triedenie slov : podľa významu: l. a.) jednovýznamové slovo má len svoj základný význam, pomenúva jednu vec, napr. krájať b.) viacvýznamové slovo má okrem základného významu i prenesený (druhotný) význam, napr. kohútik = mladý kohút; kohútik = vodovodný ll. a.) základné strom b.) odvodené stromček c.) zložené vodovod lll. a.) homonymá rovnozvučné slová (slová, ktoré rovnako znejú, ale význam majú odlišný) napr. list (na strome) a list (napísaný); čelo (časť hlavy) a čelo (hudobný nástroj) b.) synonymá rovnoznačné slová (slová, ktoré odlišne znejú, ale majú podobný alebo rovnaký význam) napr. nemoc a choroba; milý a príjemný; radosť a potešenie c.) antonymá slová s opačným významom, napr. deň a noc; dobrý a zlý; hovoriť a mlčať lv. a.) metafora na základe vonkajšej podobnosti; horela roľa; po dolinách rozišli sa mraky; z oblohy sa odlomil blesk b.) metonymia na základe vnútorných súvislostí; bol na Titanicu; čítam Hviezdoslava; hlava na hlave podľa citového zafarbenia: a.) citovo zafarbené zdrobneniny ručička; rodinné slová mamka; detské slová papať; hanlivé slová laba namiesto ruka; vulgarizmy - debil b.) neutrálne bez citového príznaku; voda, matka, ruka podľa zaradenosti do štýlu: a.) hovorové maturita, auto, škola b.) odborné (termíny) osobný automobil, topoľ osikový, kyselina sírová c.) básnické a knižné luna, junák, nebesá podľa spisovnosti: a.) spisovné zemiaky, riaditeľ, maturita b.) nespisovné nárečové krumpel, šátek; slangové učka, slovina, podľa pôvodu: a.) domáce chlieb, soľ, voda b.) cudzie móda, volejbal, marketing podľa doby vzniku: a.) archaizmy a historizmy archaizmy boli nahradené novými, ale ešte stále sa používaj ambrela = dáždnik, konzum = obchod, biednik = úbožiak; historizmy dnes už nepoužívame dereš, richtár, pionier b.) neologizmy novovzniknuté slová mobil, výpočtová technika, aviváž delenie slovnej zásoby: a.) základná (jadro slovnej zásoby) až slov; súhrn najfrekventovanejších slov, ktoré potrebujeme na jednoduché dorozumenie s ľuďmi b.) individuálna aktívna veľmi používané; pasívna málo používané; človek sa rozvíja vekom, vzdelaním, čítaním beletrie a vedeckej literatúry, komunikáciou s ľuďmi atď. Slovná zásoba sa neustále vyvíja, niektoré nové slová vznikajú a iné zastarajú. Gramatika Slavica Strana 5

6 Slovníky slovník je v ňom sústredená slovná zásoba niektoré druhy slovníkov slovenského jazyka: Pravopisný slovník nachádza sa v Pravidlách slovenského pravopisu a obsahuje tie slová, s ktorými môžu mať používatelia problémy pri písaní. Pravidlá slovenského pravopisu sú kodifikačnou príručkou, okrem slovníkovej časti prinášajú aj poučky a pravidlá. Výkladový slovník vykladá význam slov a slovných spojení. Je dôležitý pre ľudí, ktorí sa zaoberajú štúdium jazykov. Slovník slovenského jazyka má šesť zväzkov, obsahuje slov. Typom výkladového slovníka je aj Krátky slovník slovenského jazyka nájdeme v ňom najfrekventovanejšie slová zo súčasnej slovenčiny, pri problematických slovách uvádza aj ich výslovnosť a základné poučenie o gramatike a pravopise. Normatívny slovník Krátky slovník slovenského jazyka (kolektív autorov) nadväzuje na výkladový Slovník slovenského jazyka má rozsah okolo slov. Synonymický slovník obsahuje synonymické rady slov, ktoré majú rovnaký alebo blízky význam. Každý synonymický rad má základné slovo zaradené v slovníku podľa abecedy. Využívame ho na vylepšenie štýlu našich slohových útvarov, pri prekladoch, pri tvorbe poézie, prózy, textov piesní atď. Frazeologický slovník obsahuje ustálené slovné spojenia, frazeologické jednotky aj s ich výkladom. Máme viacero frazeologických slovníkov. Slovník cudzích slov používajú používatelia zo všetkých sfér odbornej činnosti. Vysvetľuje význam cudzích slov a uvádza, z ktorého jazyka slovo pochádza. Našim najpodrobnejším je Slovník cudzích slov, obsahuje slov. Etymologický slovník uvádza prvotný význam slova, pôvod a vývin slova, uvádza slová s tým istým základom (napr. tvor útvar potvora). Máme Etymologický slovník jazyka českého a slovenského. Retrográdny slovník obsahuje slová zoradené abecedne od konca (napr. azda, gazda, polgazda, jazda, medzijazda, krasojazda, rozjazda, garazda). Slúži básnikom na hľadanie rýmov a jazykovedcom na skúmanie zákonitostí jazyka. Terminologický slovník uvádza abecedný zoznam termínov odborných názvov z jedného vedeckých odborov a ich vysvetlenie. Napr. Letecký terminologický slovník, Matematická terminológia, Názvoslovie anorganických látok, Právnický terminologický slovník, Základná jazykovedná terminológia atď. Slovník slovenského slangu na 183 stranách prináša časť slovnej zásoby, ktorá veľmi rýchlo starne slangové slová. Gramatika Slavica Strana 6

7 Tvorenie slov (odvodzovaním, skladaním, skracovaním) l. odvodzovaním: Odvodzovanie slov spočíva v pripojení slovotvornej predpony alebo prípony k slovotvornému základu. slovotvorný základ je spoločná časť slova pre základové aj odvodené slovo napr. strom základové slovo sadiť základové slovo stromček odvodené slovo zasadiť odvodené slovo_ strom - slovotvorný základ - sadiť slovotvorný základ - ček slovotvorná prípona za - slovotvorná predpona 1. bezpríponové tvorenie základné slovo nepriberá žiadnu slovotvornú predponu alebo príponu, napr. nastúpiť nástup, letieť let (týmto spôsob sa tvoria podstatné mená z predponových slovies, napr. vyletieť výlet, priletieť prílet, zapadať západ) 2. spájaním slovotvorného základu slovotvorný základ je tá časť odvodeného slova, na ktorú sa pripája slovotvorná predpona alebo prípona a.) slovotvornými predponami slovotvorná predpona + slovotvorný základ, napr. ná stroj, pre písať, vý hľad napr. sadiť základové slovo zasadiť odvodené slovo - sadiť slovotvorný základ za - slovotvorná predpona slovotvorná predpona je tá časť slova, ktorá stojí pred slovotvorným základom a obmieňa jeho význam b.) slovotvornými príponami slovotvorný základ + slovotvorná prípona, napr. stroj ník, písa nie, kraľ ovať napr. strom základové slovo stromček odvodené slovo strom - slovotvorný základ - ček slovotvorná prípona slovotvorná prípona je tá časť slova, ktorá stojí za slovotvorným základom a obmieňa jeho význam c.) slovotvornou predponou aj slovotvornou príponou slovotvorná predpona + slovotvorný základ + slovotvorná prípona, napr. pred škol- ský, ú zem ie, po bre žie Slovo, od ktorého môžeme utvoriť nové slovo, sa volá základové. Nové slovo utvorené od základového slova sa volá odvodené. každé odvodené slovo má dve časti: 1. slovotvorný základ (sz) 2. slovotvorný formát (sf) a.) predpona b.) prípona základové slovo ma samo osebe zmysel (stroj, písať) slovotvorný základ nemusí mať zmysel (písa -, hľad) ll. skladaním: Spočíva v spojení dvoch slovotvorných základov, pričom vzniká zložené slovo, napr. rádio + prijímač rádioprijímč delo + strelec delostrelec mini + sukňa minisukňa Pozor! Mnohé zložené slová obsahujú vkladnú hlásku o, e, napr. vzducholoď, zemeguľa, snehobiely K nepravým zloženým slovám patria takzvané: zrazeniny vznikli prostým spájaním dvoch tvarov bez spájacej morfémy o, napr. kníhtlačiareň hybridné zloženiny jedna časť je cudzieho pôvodu, napr. autoškola, vodoinštalácia Za zložené slová sa pokladajú aj prídavné mená, ktoré sa píšu so spojovníkom, napr. Česko slovenský slovník lll. skracovaním: Skracovaní slov vytvárame skratky a značky, ktoré urýchľujú komunikáciu hlavne v odbornom, publicistickom a administratívnom štýle. a.) skratky vznikajú tak, že použijeme jednu alebo niekoľko začiatočných hlások slova. Obyčajne končia spoluhláskou a píšeme za nimi bodku, napr. tituly: Dr. Mráček; textové skratky: atď., a pod., napr. (sú skrátené slová na jedno alebo niekoľko začiatočných písmen. Píšeme za nimi bodku) b.) značky vznikajú tak, že z viacslovného pomenovania použijeme začiatočné hlásky. Píšu sa veľkými písmenami a v rukou písanom texte ich píšeme tlačenými písmom, napr. SND (Slovenské národné divadlo). Neskloňujú sa. Za značkami chemických prvkov, mier, fyzikálnych veličín (píšu sa ja malým, aj veľkým písmom) sa nepíše bodka, napr. Na, m, W. c.) značkové slová vznikajú zo začiatočných písmen alebo slabík slov, komponentov združeného pomenovania, ale vytvárajú takú podobu, že sa dajú skloňovať Kerametal keramické a kovové komodity, Slovnaft Slovenská nafta, Sľuk Slovenský ľudový kolektív. Gramatika Slavica Strana 7

8 Administratívny štýl a jeho útvary (žiadosť, životopis) - objektívny štýl; štýl verejnej úradnej komunikácie; je písomný štýl; na úpravu existujú štátne normy; jeho funkciou je sprostredkovať príjemcovi presné údaje, fakty, bez doplňujúcich a vysvetľujúcich detailov; najviac využíva informačný a opisný slohový postup (napr. zápisnica, životopis); používajú sa knižné slová, termíny, skratky, značky... základné znaky: 1. vecnosť využíva nacionálne pojmové (nepríznakové slová; pojmy napr. dom, nie domček alebo chatrč, búda); odborné názvy (napr. zmenka, akcia, sociálny príspevok), čo ho približuje k odbornému štýlu. Prináša veľa faktov, vymenúva ich (enumerácia). 2. knižnosť vete chýba pestrá modalita, vety sú oznamovacie. Využíva (hlavne v právnickej oblasti) komplikované zložené súvetia. 3. adresnosť administratívne útvary majú konkrétneho príjemcu, adresáta (napr. úradné listy), niektoré sú adresované všetkým občanom štátu alebo mesta (zákony, vyhlášky, upozornenia na stanici, blízko lesa...) 4. stručnosť útvary podávajú stručnú informáciu bez vysvetľovania (pozvánka) druhy útvarov: 1. dokumentárne (zápisnica, protokol, rezolúcia, zmluva, potvrdenka, zmenka akcie, maturitný protokol, triedny katalóg...). Majú platnosť veľmi dlhý čas. Na uchovávanie týchto útvarov platia osobitné nariadenia z oblasti archivovania dokumentov (napr. doba uchovávania, termín a spôsob skartácie vyraďovanie a zničenie spisov). 2. oznamovacie (hlásenie, správa, telegram, životopis, vyhláška, prípis, objednávka, žiadosť, prihláška...) 3. heslové (súpisy, zoznamy, prehľady, zoznam inventáru, rozvrh hodín, poštová poukážka, dotazník, školské vysvedčenie, expedičný prípis...). Nebývajú dlho aktuálne, platnosť je časovo limitovaná. Mnohé z nich sa ani neodkladajú (napr. pozvánka na recepciu). administratívne útvary: osobný posudok, žiadosť, životopis tvoria komplex písomností, ktoré vypracúva alebo potrebuje človek v rozličných dôležitých životných situáciách. Okrem vecnosti, presnosti a výstižnosti informácie a opisu obsahujú aj prvky hodnotenia. Musia byť prehľadné a čitateľné. Žiadosť - má rovnakú formu ako úradné listy; obsahuje: vecnú, kompozičnú, jazykovú stránku dopĺňa informácia a aj odôvodnenie prečo sa žiada obsah: 1. záhlavie (meno, adresa žiadateľa; meno, ulica, mesto sa oddeľuje čiarkou) 2. adresa príjemcu norma vyžaduje písať adresu príjemcu v listoch bez predtlače na ľavú stranu, môže sa však písať aj vpravo 3. miesto a dátum (vzostupným spôsobom: deň, mesiac, rok) píšeme do dvoch riadkov alebo do jedného riadku bez čiarky a bez bodky na konci Bratislava Bratislava 8. mája vec (Heslo Vec sa považuje sa názov, a preto sa za ním nepíše bodky.) Ak je v texte predtlač na heslo Vec, obsah listu alebo druh písomnosti sa napíše pod heslo a podčiarkne: a.) Vec b.) Vec Žiadosť o prijatie do zamestnania Prijatie do zamestnania - žiadosť Ak nie je v úradnom liste predtlač (napr. v žiadosti, ktorú píše súkromná osoba) na heslo Vec, napíšeme iba obsah listu alebo druh písomnosti po vynechaní dvoch prázdnych riadkov, teda pod adresou príjemcu Prijatie do zamestnania žiadosť c.) Text žiadosti Text žiadosti prináša presnú formuláciu našej požiadavky. Žiadame len to, načo máme právo, a preto nemusíme poklonkovať, ale naše vyjadrovanie musí byť slušné a na dobrej jazykovej úrovni. V texte sa odvolávame napr. na vlastný záujem, na vzdelanie a prax, prípadne spomenieme, prečo sme prišli o predchádzajúce pracovné miesto alebo prečo nám záleží práve na tejto organizácii. V závere žiadosť obsahuje zdvorilostné formulky, nemusíme mať pocit, že tak píše každý práve stálosť celých blokov textu je veľmi typická pre tento jazykový štýl. Záverečnú formulku oddelíme jedným prázdnym riadkom a napíšeme ju na samostatný odsek. Ak je súčasťou záverečnej formulky pozdrav, za vetou sa nedáva bodka: Za kladné vybavenie vopred ďakujem. Teším sa na spoluprácu. So srdečným pozdravom (voľný riadok + podpis vlastnou rukou vpravo) Teším sa na ďalšiu spoluprácu a ostávam s pozdravom Gramatika Slavica Strana 8

9 (voľný riadok + podpis vlastnou rukou vpravo) Ak sa text úradného listu začína oslovením, oslovenie píšeme vždy na začiatok riadku a od textu ho oddelíme čiarkou (nie výkričníkom), ďalší riadok začíname malým písmenom: Vážený pán riaditeľ, dovoľte mi, aby... Ak je začiatok textu úradného listu bez oslovenia, medzi heslom Vec a textom vynecháme dva prázdne riadky. d.) Prílohy Heslo prílohy napíšeme štyri riadky po poslednej vete vľavo dolu, napr.: Prílohy: Maturitné vysvedčenie Životopis Životopis - píše sa ako doklad k žiadosti o prijatie do zamestnania; má ustálené formu, dodržiava sa úprava Úradný životopis prináša pravidelné fakty o životnej ceste autora. Slúži ako súčasť iných písomností, napr. žiadosti, prihlášky... Beletrizovaný (literárnoumelecký) životopis využíva umelecké výrazové prostriedky, patrí medzi útvary umeleckého štýlu. Môže na rozdiel od administratívneho životopisu pracovať aj s fikciou, fantáziou. Životopis využíva informačný a opisný slohový postup (popisuje životnú cestu). druhy životopisu: 1. kontextový životopis informácie píšeme v ucelených vetách a kompozične i obsahovo je rozdelený do týchto častí: a.) dátum narodenia a miesto; otec, matka, súrodenci, v životopise dospelých osôb aj manželka, deti b.) prehľad vzdelania a praxe c.) záľuby alebo osobitné nadanie 2. životopis v bodoch nepíšeme vety, ale heslá, za ktorými nedávame bodku. Obsahuje tieto body: Narodený/á; Meno a povolanie rodičov; Súrodenci; Vzdelanie; Jazykové znalosti 3. profesiový, kariérny životopis prináša informácie v bodoch: Narodený/á, Vzdelanie; Doterajšia prax; Jazykové znalosti; Zvláštne schopnosti a nadanie Obsah a forma ukončenia životopisu akéhokoľvek typu: vľavo dole dátum ( ); o riadok nižšie vpravo vlastnoručný podpis Gramatika Slavica Strana 9

10 Opisný slohový postup a jeho útvary - sústreďuje na zachytenie vlastností osôb, predmetov a javov, zachytáva aj následnosť činnos tí. Vlastnosti vymenúva, ale nevysvetľuje. Poradie komponentov v útvaroch opisného slohu sa môže meniť (okrem niektorých, napr. návod, opis pracovnej činnosti). Môžeme najprv opísať park, potom budovy na námestí alebo presne naopak. Opis, druhy opisu: podľa povahy opisného predmetu: a) statický opisuje statické predmety; je to zvyčajne odborný opis; využíva veľa podstatných a prídavných mien; prevládajú menné vyjadrovania b) dynamický opisuje aj statický predmet; opis sa dynamizuje predovšetkým väčším počtom slovies a využitím personifikácie a metafory; zvyčajne je to umelecký opis; prevládajú slovesné vyjadrovania podľa zaradenia do štýlov: a.) jednoduchý opis v hovorovom štýle (napr. opis pekného kabáta vo výklade) b.) odborný opis nachádza sa v odbornom štýle, je často súčasťou výkladu; je zovretejší než jednoduchý opis, používa veľa mien a málo slovies, využíva odborné termíny, konštrukcie s trpným rodom, často ho doplňujú nákresy, tabuľky, schémy. Znaky odborného opisu má opis pracovného postupu, napr. návod, recept. Má určenú slovesnú osobu, napr. 1.os.pl. (pridáme soľ), 2.os.pl. rozkazovacieho spôsobu (pridajte soľ). Obracia sa na konkrétneho adresáta. Časti návodu alebo receptu nemôžeme svojvoľne vymieňať, lebo by sme podľa toho neurobili nič poriadne. c.) lyrický alebo umelecký opis využíva výrazové prostriedky lyriky (metaforu, personifiká ciu, epitetá, prirovnania atď.); je súčasťou literárnych diel (napr. opis postavy v realistickej próze), veľmi výrazné miesto má v poézii(napr. prírodná lyrika); v rozprávaní spomaľuje, brzdí dej (napr. naturizmus, lyrizovaná próza). Charakteristika - je druh opisu, ktorý zachytáva základné, typické (vnútorné) znaky predmetu. charakteristika osoby (alebo postavy) zachytáva okrem vonkajších znakov (vonkajšia charakteristika výzor, chôdza, oblečenie) aj povahové, morálne vlastnosti (vnútorná charakteristika) druhy charakteristiky: a.) priama vymenúva priamo vlastnosti (je čestný, miluje a ctí si svojich rodičov, pracuje od rána do noci) b.) nepriama vlastnosť postavy vyplynie z konania (napr. autor nemusí o postave povedať, že je lenivá, ale v deji bude iba polihovať, nič neurobí...) c) individuálna charakteristika jednej osoby d.) skupinová charakteristiky skupiny (napr. hudobnej skupiny generácie, triedy, národa atď.) e.) porovnávacia charakteristika najmenej dvoch postáv tak, že vlastnosti jednej osoby porovnávame s vlastnosťami tej druhej f.) umelecká (subjektívna) autor opisuje postavu zo svojho pohľadu, subjektívne hodnotí jej vlastnosti alebo správanie, používa napr. hyperbolu (napr. v karikatúre zväčšuje, preháňa isté vlastnosti) g.) administratívna, čiže posudok (objektívna charakteristika) autor bez zaujatia, objektívne opisuje kladné a záporné vlastnosti napr. pracovníka, študenta. Sústreďuje sa na pracovnú oblasť. základné útvary opisného slohového postupu: opis, charakteristika, posudok, návod, recept kompozícia útvarov opisného slohového postupu prevažuje trojčlenné členenie na úvod, jadro, záver Gramatika Slavica Strana 10

11 Tvaroslovie, slovné druhy, gramatické kategórie tvaroslovie (morfológia) náuka, ktorá sa zaoberá slovnými druhmi, spôsobmi tvorenia tvarov, gramatickými kategóriami slov morfologické kategórie: a.) menné: rod mužský, ženský, stredný číslo jednotné (singulár), množné (plurál) pád nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál b.) slovesné: osoba 1. osoba ja (j. č.) my (m. č.) 2. osoba ty (j. č.) vy (m. č.) 3. osoba on, ona, ono (j. č.) oni, ony (m. č.) číslo jednotné (singulár), množné (plurál) čas prítomný, minulý, budúci spôsob oznamovací, rozkazovací, podmieňovací vid dokonavý (vyjadruje ukončený, ohraničený dej, napr. zašije) nedokonavý (vyjadruje neukončený, neohraničený dej, napr. šije) slovesný rod činný (podmet vykonáva činnosť slovesa, napr. Otec rúbe drevo.) trpný (podmet nevykonáva činnosť slovesa, napr. Drevo je rúbané.) - osoba a číslo, len pri niektorých slovesných tvaroch slovné druhy: a.) ohybné slovné druhy: Podstatné mená Prídavné mená Zámená Číslovky Slovesá - podstatné mená, prídavné mená, číslovky, zámena skloňujú sa (rod, číslo, pád, vzor) - slovesá časujú sa (osoba, číslo, čas, spôsob) b.) neohybné slovné druhy: Príslovky Predložky Spojky Častice Citoslovcia Podstatné mená - plnovýznamový slovný druh. Pomenúvajú osoby, zvieratá, rastliny, veci, vlastnosti, deje, vnútorné stavy človeka. rozdelenie podstatných mien: l. a.) konkrétne (hmotné) označujú osoby, zvieratá a veci; možno ich pozorovať zmyslami (strom, kniha, vôňa...) b.) abstraktné (nehmotné) označujú vlastnosti, deje, duševné stavy a činnosti; nemožno ich pozorovať zmyslami (láska, zdravie, rok...) ll. a.) všeobecné vzťahujú sa na každý predmet toho istého druhu, napr. slovom strom pomenujeme všetky stromy na svete. Píšu sa malým písmenom. b.) vlastné pomenúvajú a jedinečné predmety alebo organizácie, napr. Jano, Ďumbier, Vysoké Tatry... Píšu sa veľkým začiatočným písmenom. lll. a.) životné pomenúvajú iba osoby (Ján, Slovák, učiteľ... ) b.) neživotné tú to všetky podstatné mená, ktoré neoznačujú osoby (kameň, pes, lopta...) Gramatika Slavica Strana 11

12 lv. a.) pomnožné označujú jeden predmet, ale majú formu množného čísla (plurálu), napr. nohavice, dvere, okuliare... b.) hromadné majú formu jednotného čísla (singuláru), ale označujú množinu predmetov, osôb, napr. ľudstvo, vtáctvo, zelenina... skloňovacie vzory podstatných mien: a.) mužský rod chlap, hrdina, dub, stroj, menej frekventovaný vzor kuli b.) ženský rod žena, ulica, dlaň, kosť, osobitné skloňovanie pani, gazdiná c.) stredný rod mesto, srdce, vysvedčenie, dievča gramatické kategórie podstatných mien: a.) rod mužský, ženský, stredný b.) číslo jednotné (singulár), množné (plurál) c.) pád nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál d.) vzor Prídavné mená - plnovýznamový slovný druh. Pomenúvajú vlastnosti osôb, zvierat, vecí, prírodných a spoločenských javov. rozdelenie prídavných mien: a.) akostné pomenúvajú vlastnosti (dobrý, zlý, pekný...); stupňujú sa b.) vzťahové vyjadrujú vzťah k podstatnému menu, z ktorého sú odvodené (drevo drevený, slama slamený, Štúr štúrovský...); nedajú sa stupňovať c.) vzťahové živočíšne vyjadrujú vzťah k podstatnému menu, z ktorého sú odvodené (líška - líščí, páv páví, medveď medvedí...); nedajú sa stupňovať d.) privlastňovacie tvoria sa od osobných a zvieracích mien. Vyjadrujú, komu patrí osoba, zviera, vec (matkin syn, líškin chvost, Štúrov jazyk...) skloňovacie vzory prídavných mien: a.) pre akostné a vzťahové prídavné mená tvrdé zakončenie pekný mäkké zakončenie cudzí b.) pre vzťahové živočíšne prídavné mená páví neplatí rytmické krátenie c.) pre privlastňovacie prídavné mená otcov, matkin gramatické kategórie prídavných mien: a.) rod mužský, ženský, stredný b.) číslo jednotné (singulár), množné (plurál) c.) pád nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál d.) vzor Zámená - plnovýznamový slovný druh. Vo vete dokážu zastúpiť iný slovný druh. rozdelenie zámien: l. podľa rodu: a.) rodové môžeme určiť gramatickú kategóriu rodu: mužský rod môj moji (on) ženský rod moja moje (ona) stredný rod moje moje (ono) b.) bezrodové nedá sa určiť kategória rodu: ich, ja, my, ty ll. podľa vecného významu: a.) osobné zámená: základné ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni (muži), ony (ženy a deti) privlastňovacie môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich Osobné zámená zastupujú vo vete: prvú osobu (ja, my, môj) druhú osobu (ty, vy, tvoj) tretiu osobu (on, oni, ich) b.) zvratné zámená: základné sa, si privlastňovacie svoj c.) ukazovacie zámená ten, tá, to, ti, tie, onen, oná, ono, tamten... d.) opytovacie zámená kto, čo, ktorý (N m. č. ktorí), aký (N m. č. akí), čí, koľký (N m. č. koľkí)... ; pádové otázky; keď sú v odpovedi, nie je v otázke tak sú vzťažné zámená e.) neurčité zámená dakto, dačo, dajaký, niečo, niečí, voľakto, ktokoľvek, niekto, nikto... f.) vymedzovacie zámená sám, ten istý (N m. č. tí istí), iný (N m. č. iní), každý, nikto, nijaký... gramatické kategórie zámien: a.) rod mužský, ženský, stredný (okrem bezrodových) b.) číslo jednotné (singulár), množné (plurál) Gramatika Slavica Strana 12

13 c.) pád nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál d.) vzor Číslovky - plnovýznamový slovný druh. Označujú počet osôb, vecí, dejov; ich poradie a členenie. Niektoré číslovky majú podobu podstatného mena (sto), prídavného mena (prvý), príslovky (dvojako) a.) určité prvý, dvoch, traja... b.) neurčité mnoho, viac, veľa... rozdelenie čísloviek podľa druhu: a.) základné (otázka: koľko, koľkí?); označujú počet; osem, troje, veľa, štvrť, tritisíc sedemsto dvadsaťdva, tisícdeväťstošesť... b.) skupinové (otázka: koľko?); vyjadrujú nielen celkový počet, ale pomenúvajú každý jednotlivý predmet v skupine predmetov; troje deti, sedmoro, viacero... c.) radové (otázka: koľký v poradí?); vyjadrujú poradie osôb alebo vecí v rade; prvý, ôsmych, piaty žiak... d.) násobné (otázka: koľkokrát?); vyjadrujú koľkokrát sa uskutoční dej slovesa; päťkrát denne jesť, veľa ráz počuť, štvornásobný majster... e.) druhové (otázka: koľkoraký?); pomenúvajú počet druhov vecí alebo javov; trojaké poháre, pätoraké zákusky, mnohoraký spôsob prípravy šalátu... skloňovanie čísloviek: Číslovky, ktoré majú podobu podstatných mien sa skloňujú podľa príslušných vzorov. Číslovky, ktoré majú podobu prídavných mien sa skloňujú podľa príslušných vzorov. Ak číslovka sto stojí samostatne, skloňuje sa podľa vzoru mesto, ak stojí pri podstatnom mene je nesklonná. Ak číslovka tisíc stojí samostatne, skloňuje sa podľa vzoru stroj, ak stojí pri podstatnom mene je nesklonná. Ak číslovka milión stojí samostatne, skloňuje sa podľa vzoru dub, ak stojí pri podstatnom mene je nesklonná. Ak číslovka miliarda stojí samostatne, skloňuje sa podľa vzoru žena, ak stojí pri podstatnom mene je nesklonná. Číslovka jeden v zložených číslovkách je nesklonná (21, 41, ) základné číslovky: dva, tri, štyri osobitné skloňovanie 5 99 vzor päť radové, násobné, druhové: pekný (tvrdé zakončenie), cudzí (mäkké zakončenie) skupinové: nesklonné gramatické kategórie čísloviek: a.) rod b.) číslo c.) pád Slovesá - plnovýznamový slovný druh. Sú slová, ktoré vyjadrujú dej, činnosť, stav alebo zmenu stavu osôb, zvierat a vecí. rozdelenie slovies: l. a.) zvratné slovesá, pri ktorých sa nachádza zvratné zámeno sa, si; česať sa, umyť sa, pozerať sa... b.) nezvratné slovesá bez zvratného zámena; česať, umyť, pozerať... ll. a.) plnovýznamové jedným slovesom vyjadríme činnosť variť alebo stav blednúť b.) neplnovýznamové nemôžu stáť samostatne bez neurčitku plnovýznamového slovesa - chcem spievať plnovýznamové: a.) činnostné podmet dej vykonáva; mama varí, žiak píše, deti šantia... b.) stavové podmet je dejom zasiahnutý; dieťa rastie, ruža kvitne, sneh sa roztápa... činnostné: a.) predmetové viažu sa s predmetom; píše úlohu (prísudok + predmet)... b.) bezpredmetové neviažu sa s predmetom; lieta vo vzduchu (prísudok + príslovkové určenie miesta)... predmetové: a.) prechodné viažu sa s priamym predmetom v bezpredložkovom akuzatíve; píše úlohu (koho, čo?)... b.) neprechodné viažu sa s nepriamym predmetom, teda s predmetom v inom páde ako v predložkovom akuzatíve; hovorí otcovi (komu, čomu?)... neplnovýznamové (pomocné): a.) sponové byť, zdať sa, stať sa; majú funkciu spájať mennú časť prísudku s podmetom Gramatika Slavica Strana 13

14 vety: Otec je dobrý. Otec sa v mladosti stal majstrom športu.... b.) modálne (spôsobové) chcieť, musieť, môcť... ; majú za úlohu vyjadriť napr. vôľu (chcem spať), nutnosť (musím spať), schopnosť (môžem spať), potrebu (mám spať)... vykonať dej plnovýznamového slovesa. c.) fázové vyjadrujú fázu priebehu deja: začiatok začne pršať... trvanie ostáva stáť vo dverách... koniec prestalo snežiť... c.) limitné vyjadrujú, že dej je tesne pred uskutočnením (pred hranicou realizácie), ale sa neuskutoční: ide ma poraziť, mal ho čert uchytiť, ide mu srdce vyskočiť... gramatické kategórie slovies: osoba 1. osoba ja (j. č.) my (m. č.) 2. osoba ty (j. č.) vy (m. č.) 3. osoba on, ona, ono (j. č.) oni, ony (m. č.) číslo jednotné (singulár) dej vykonáva jeden človek (píšem) množné (plurál dej vykonávajú najmenej dvaja (píšeme) čas prítomný, minulý, budúci spôsob oznamovací, rozkazovací, podmieňovací vid dokonavý vyjadruje ukončený, ohraničený dej, napr. zašije; pomôcka: dokonavé slovesá tvoria budúci čas jedným slovom, napr. preskočí nedokonavý vyjadruje neukončený, neohraničený dej, napr. šije; pomôcka: nedokonavé slovesá tvoria budúci čas dvoma slovami, napr. budem šiť slovesný rod činný (aktívum) podmet vykonáva činnosť slovesa, napr. Otec rúbe drevo. trpný (pasívum) podmet nevykonáva činnosť slovesa, napr. Drevo je rúbané. - osoba a číslo, len pri niektorých slovesných tvaroch slovesné tvary: l. podľa zloženia: a.) jednoduché skladajú sa z jedného slova; píšem, chcem, volám... b.) zložené skladajú sa z dvoch a viacerých slov; budem volať, písal by som, bude spať... ll. podľa určených gramatických kategórií: a.) určité slovesné tvary dajú sa určiť slovesné gramatické kategórie b.) neurčité slovesné tvary nedajú sa určiť slovesné gramatické kategórie (niektoré z nich majú menné gramatické kategórie, a preto sa dajú skloňovať) - neurčitok (robiť) - prechodník (chodiac) - činné príčastie prítomné (robiaci) - činné príčastie minulé (robivší), v súčasnej slovenčine neproduktívny tvar - tŕpne príčastie minulé (pečený) - slovesné podstatné meno (spievanie) Príslovky - neplnovýznamový slovný druh. Vyjadrujú rozličné okolnosti deja, ako miesto, čas, spôsob, príčinu. Nemajú gramatické kategórie. rozdelenie prísloviek: a.) miesta vyjadrujú miesto, na ktorom sa odohráva dej slovesa (ďaleko, zdola, dokola...) b.) času vyjadrujú, v akom čase sa dej slovesa odohráva (večer, zajtra, už...) c.) spôsobu vyjadrujú, ako sa dej slovesa odohráva (potme, teplo, nasilu...) d.) príčiny vyjadrujú, prečo sa dej slovesa uskutočňuje (nato, preto, zato...) Príslovky utvorené z akostných prídavných mien sa stupňujú. Predložky - neplnovýznamový slovný druh. Vyjadrujú vzťah medzi slovami. Vo vete nestoja samostatne, ale vždy v spojení s iným slovom. Nemajú gramatické kategórie. rozdelenie predložiek: l. podľa pôvodu: a.) prvotné nemôžu byť iným slovným druhom ani nepochádzajú z iného slovného druhu Gramatika Slavica Strana 14

15 (cez, k, v...) b.) druhotné môžu byť iným slovným druhom alebo pochádzajú z iného slovného druhu (okolo, vďaka, dolu...) ll. podľa zloženia: a.) jednoduché jedna predložka (z, okolo, medzi...) b.) zložené z viacerých predložiek (popod, spoza, namiesto...) Spojky - neplnovýznamový slovný druh. Spájajú slová alebo vety. Nemajú gramatické kategórie. rozdelenie spojok: a.) priraďovacie spájajú slová alebo vety, ktoré sú si rovnocenné - zlučovacie a, i, aj, ani, ako i, ako ani... - stupňovacie ba, ba aj, ba ani, ba dokonca, nielen ale aj... - odporovacie ale, avšak, iba, lenže, no, predsa, a jednako, a napriek tomu... - vylučovacie alebo, buď, či, alebo alebo, buď buď... Pred priraďovacími spojkami a, i, aj, ani, alebo, či, ako v prirovnaní nepíšeme čiarku. Ak majú spojky a, i, iný význam ako zlučovací, čiarka sa môže písať, ale nemusí. Pred zloženými spojkami a spojovacími výrazmi typu a teda, a jednako, a predsa, a tým... čiarku píšeme. Ak sa opakuje spojka, čiarku píšeme (alebo alebo, buď alebo) b.) podraďovacie spájajú nadradenú hlavnú a podradenú vedľajšiu vetu - podmetové (že, čo...) Neutečie, čo sa vlečie. - prísudkové (čo, ako...) Už nie taká, ako bývala. - predmetové (že, aby, či, ako...) Povedz, či prídeš. - prívlastkové (ako, že, či...) Neodpovedal na otázku, či príde. - príslovkové (keď, zatiaľ čo, ako, ako keby, lebo, pretože, aby...) Zaplatil, keď odchádzal. Častice - neplnovýznamový slovný druh. Vyjadrujú osobný postoj hovoriaceho k vete alebo jej časti. Nemajú gramatické kategórie. rozdelenie častíc podľa funkcie vo vete: a.) uvádzacie stoja na začiatku vety, uvádzajú vetu, často nadväzujú na situáciu v predchádzajúcom texte uvádzajú novú výpoveď, pripájajú ju - pripájacie i, ale, a, veru, no... alebo pobádajú k výpovedi - pobádacie však, ale, potom, nech, bodaj, nuž... b.) vytyčovacie (vysvetľovacie, hodnotiace, zdôrazňovacie) nadväzujú na kontext, vyjadrujú sa k obsahu vety, vyzdvihujú vytyčujú, zdôrazňujú nasledujúce slovo, hodnotia a vysvetľujú obsah povedaného. Tie častice, ktoré hodnotia povedané alebo bližšie vysvetľujú povedané sa oddeľujú od vety čiarkou. Citoslovcia - neplnovýznamový slovný druh. Vyjadrujú city alebo napodobňujú zvuky. Nemá gramatické kategórie. rozdelenie citosloviec: l. podľa typu: a.) vlastné: vyjadrujú cit ach, joj, ó, jejéj... vyjadrujú vôľu heš, haló, ahoj, čau, nazdar... b.) zvukomalebné napodobňujú reálny zvuk buch, pich, crrŕ, hav hav... ll. rozdelenie podľa pôvodu: a.) prvotné nie sú a neboli iným slovným druhom (ach, heš, kikirikí...) b.) druhotné môžu byť iným slovným druhom (beda, pomoc, varuj...) Gramatika Slavica Strana 15

16 Syntax vetné členy, delenie viet syntax = skladba vetný člen je plnovýznamové slovo, ktoré s iným slovom vo vete vytvára vetný sklad je plnovýznamový slovný druh: podstatné meno, prídavné meno, zámeno, číslovka, príslovka nie je neplnovýznamové slovo Vetné členy rozdelenie vetných členov: l. a.) základné (hlavné) podmet, prísudok b.) rozvíjajúce (vedľajšie) prívlastok, predmet, príslovkové určenie, (doplnok, prístavok) ll. a.) nadradené podmet, prísudok b.) podradené prívlastok, predmet, príslovkové určenie, (doplnok, prístavok) poznámka: pre prívlastok môže byť nadradený vetný člen podstatné meno vo funkcii hociktorého vetného člena vo vete lll. a.) holé bez rozvíjacieho vetného člena (otec pracuje holý podmet a holý prísudok) b.) rozvité s rozvíjajúcim vetným členom (usilovný otec, dobre pracuje rozvitý podmet, rozvitý prísudok) c.) viacnásobné dva a viac rovnakých vetných členov (otec a matka viacnásobný podmet, usilovný a láskavý viacnásobný prívlastok vetné členy: 1.) prísudok je základný vetný člen, ktorý vyjadruje, čo podmet robí (otec rúbe) alebo čo sa s ním deje (tráva schne). Vo vete je vždy nadradeným vetným členom predmetu, príslovkovému určeniu, doplnku, ktorý zároveň rozvíja aj podmet. otázka: Čo robí podmet, čo sa s ním deje? rozdelenie: a.) slovesný vyjadrený jednoduchým alebo zloženým slovesným tvarom: (Otec) sa umýva. (Otec) by chcel umývať. (vyjadrený plnovýznamovým slovesom píšem, čítam, smejem sa; vyjadrený neplnovýznamovým (pomocným) slovesom + neurčitkom plnovýznamového slovesa chcem písať, musím čítať, môžem sa smiať) b.) neslovesný (menný) vyjadrený kombináciou sponového slovesa byť, stať sa a podstatným menom (je robotníkom), prídavným menom (je dobrý), zámenom (je taký), číslovkou (je prvý), príslovkou (je pekne) 2.) podmet je základný vetný člen, ktorý vyjadruje, kto vykonáva dej (otec číta) alebo kto je nositeľom stavu (otec bledne), či vlastnosti (otec je dobrý). Vo vete je vždy nadradeným vetným členom (prívlastku a doplnku) otázka: Kto? Čo? + prísudok, napr. Kto číta? rozdelenie: a.) vyjadrený môže byť vyjadrený: a.) podstatným menom: Otec pracuje. b.) prídavným menom: Chorý odpočíva. c.) číslovkou: Prvý je odmenený. d.) neurčitkom: Fajčiť je zakázané. f.) trpným príčastím: Sklamaný neuverí. b.) nevyjadrený - pri vetnom rozbore sa označuje osobným zámenom podľa osoby slovesa, napr. Pracovala. (Ona) Bol dobrý. (On) 3.) predmet je rozvíjací vetný člen, ktorý dopĺňa, bližšie určuje význam prísudku. Označuje osobu, vec, udalosť atď., ktorá je činnosťou slovesa zasiahnutá, napr. otec rúbe drevo činnosť zasiahne drevo, hovorí s otcom činnosť zasiahne uši otca, hreší ma činnosť zasiahne mňa. otázka: Všetky pádové otázky okrem nominatívu + prísudok, napr. Komu povedala? rozdelenie: a.) priamy v akuzatíve bez predložky, napr. napísal list, otec rúbe drevo Gramatika Slavica Strana 16

17 b.) nepriamy v akuzatíve s predložkou (bojoval za vlasť) a v ostatných pádoch okrem nominatívu (hovorí o chorom, nemám peniaze) predmet býva vyjadrený: a.) podstatným menom: Kedysi si písala denník. b.) prídavným menom: Sýty hladnému neverí. c.) zámenom: Zachránili ho. d.) číslovkou: Telefonuje s prvým. e.) neurčitkom: Túžili prehovoriť. 4.) príslovkové určenie je rozvíjací vetný člen, ktorý bližšie určuje za akých okolností sa dej slovesa (nadradeného vetného člena prísudku) uskutočňuje otázky: Kde + prísudok?, napr. Kde spí? Kedy + prísudok?, napr. Kedy spal? Ako + prísudok?, napr. Ako spal? Prečo + prísudok?, napr. Prečo zaspal? rozdelenie: a.) miesta vyjadruje na akom mieste sa dej uskutočňuje otázky: Kde? Kam? Odkiaľ? Pokiaľ? príklady: Býva v lese., Chystá sa do cudziny. poznámka: na príslovkové určenie (Chystá sa do cudziny) sa nesmieme pýtať pádovou otázkou (napr. Do koho, do čoho sa chystá?), pretože pádovou otázkou sa pýtame len na predmet, ktorý je zasiahnutý činnosťou slovesa (prísudku) napr. Má rád cudzinu.; Koho, čo má rád? Cudzinu. predmet. Správne sa opýtame na okolnosť miesta: Kam sa chystá? Do cudziny príslovkové určenie miesta b.) času vyjadruje, v akom čase sa dej uskutočňuje otázky: Kedy? Odkedy? Ako dlho? príklady: Prišiel včera., Vídali ho zriedkavejšie., Učiť sa bude zajtra. c.) spôsobu vyjadruje, akým spôsobom sa dej uskutočňuje otázky: Ako? Akým spôsobom? príklady: Správal sa podlízavo., Hovorí po slovensky., Vznáša sa ako pierko. d.) príčiny vyjadruje, prečo (v školských pomeroch aj načo, lebo nerozlišujeme príčinu a účel) sa dej uskutočňuje otázky: Prečo? Načo? Za akým účelom? Pre akú príčinu? príklady: Prišli na návštevu., Prišli nás pozvať., Z lásky sa háda. príslovkové určenie býva vyjadrené: a.) príslovkou: Správa sa pokojne. b.) podstatným menom: Idem od mamy. c.) neurčitkom (zriedkavejšie): Odišiel pracovať. Príslovkové určenie okrem slovesa môže vo vete rozvíjať aj prídavné meno (veľmi pekný) alebo príslovku (veľmi pekne) 5.) prívlastok je rozvíjací vetný člen, ktorý bližšie určuje nadradené podstatné meno vo funkcii akéhokoľvek vetného člena. Vyjadruje vlastnosť nadradeného podstatného mena. otázka: Aký, ktorý, čí? + nadradené podstatné meno, napr. Aký otec? Usilovný otec. príklady: naša mama varí rozvíja podstatné meno vo funkcii podmetu otec je dobrý robotník rozvíja mennú časť prísudku varí chutnú polievku rozvíja predmet rúbe v temnom lese rozvíja príslovkové určenie miesta rozdelenie: a.) zhodný stojí pred podstatným menom a zhoduje sa s ním v rode, čísle a páde, napr. dobrý otec: dobrý muž. r., j. č., N; otec muž. r., j. č., zhodný prívlastok býva vyjadrený: a.) prídavným menom: dobrý otec b.) zámenom: tie isté deti c.) číslovkou: prvý prípad d.) činným príčastím: spiace dieťa e.) trpným príčastím: upečený chlieb b.) nezhodný stojí za podstatným menom a nezhoduje sa s ním v rode, čísle a páde, napr. miska s vodou: miska žen. r., j. č., N; s vodou žen. r., j. č., I poznámka: na nezhodný prívlastok (vchod z ulice) sa musíme pýtať otázkou: Aký vchod? Nie: Z koho, z čoho vchodu? Pádovou otázkou sa pýtame len ne predmet (z koho, z čoho si uťahuje? z priateľa = predmet). V otázke je vždy aj sloveso. Gramatika Slavica Strana 17

18 6.) doplnok je rozvíjací vetný člen, ktorý naraz rozvíja dva vetné členy podmet a prísudok alebo predmet a prísudok rozdelenie: a.) podmetový rozvíja podmet a prísudok; Jano dobehol prvý. otázka: Ako Jano dobehol? (ako? + podmet + prísudok) poznámka: prídavné meno prvý vo funkcii doplnka má platnosť len počas trvania činnosti slovesa. Vo vete Uplakané dieťa zaspalo. je vlastnosť vyjadrená prídavným menom trvalá. Dieťa mohlo byť uplakané aj niekoľko dní (prívlastok). Vo vete Dieťa zaspalo uplakané. bolo dieťa uplakané len počas zaspávania (doplnok) b.) predmetový rozvíja zároveň predmet a prísudok; Otca zvolili za poslanca. otázka: Za koho otca zvolili? (Za koho? + predmet + prísudok) 7.) prístavok (prístavkový prívlastok) je voľný zhodný prívlastok vyjadrený podstatným menom pripojeným k nadradenému podstatnému menu: Bratislava, hlavné mesto Slovenskej republiky, je mestom na Dunaji. Hrubo vytlačenú časť môžeme vypustiť bez porušenia zmyslu vety (preto sa z oboch strán oddeľuje čiarkou). prístavok môže mať niekoľko funkcií: a.) môže vysvetľovať Personifikácia, čiže zosobňovanie, je pre žiakov pochopiteľná. b.) môže zužovať význam pomenovania Susedia, Balkovci, už odišli. c.) môže zhrňovať Mama a otec, rodičia, sú mi prednejší. Vetné sklady vetný sklad vytvárajú ho vo vete vždy dve a dve plnovýznamové slová rozdelenie vetných skladov: a.) prisudzovací vytvára holú vetu, napr. mama varí, otec číta, Jano píše; sklad vytvárajú dva hlavné vetné členy podmet a prísudok b.) určovací napr. varí polievku, pekný sveter, hrá sa na dvore; sklad vytvára nadradený a podradený vetný člen c.) priraďovací napr. polievku a mäso, knihu a časopis, zelenina a ovocie; sklad vytvárajú dva rovnaké vetné členy (dva podmety alebo dva predmety atď.) gramatické vyjadrenie vetných členov: a.) zhoda: 1. v prisudzovacom sklade v rode, v čísle a v osobe (medzi podmetom a prísudkom) príklad: Mama varila. mama žen. r., j. č., slovo mama sa dá nahradiť osobným zámeno ona, ktoré zastupuje 3. os. j. č. varila žen. r., j. č., 3. os. 2. v určovacom sklade v rode, v čísle a v páde (medzi nadradeným vetným členom a zhodným prívlastkom) príklad: Dobrý otec. dobrý muž. r., j. č., N otec muž. r., j. č., N b.) väzba sloveso (vo funkcii prísudku) sa viaže s podstatným menom, prídavným menom, zámenom, číslovkou v určitom páde (okrem N). Väzba nastáva len v určovacom sklade, obyčajne medzi prísudkom a predmetom (medzi nadradeným vetným členom a predmetom) príklad: hovoril o otcovi predmet v lokáli, píše úlohu predmet v akuzatíve, potriasť hlavou predmet v inštrumentáli, dostal od chorého predmet v genitíve, nerozumiem všetkému predmet v datíve c.) primkýnanie nachádza sa v určovacom a priraďovacom sklade, nastáva tak, že sa k sebe slovosledom primknú dve slová príklad: Rúbe v lese. Medzi vetnými členmi nie je väzba, lebo nejde o spojenie prísudku a predmetu; prísudok a príslovkové určenie miesta sú spojené primkýnaním. príklad: Vchod do školy. Medzi vetnými členmi nie je väzba, lebo sa nespája predmet a prísudok, ale nadradené podstatné meno a nezhodný prívlastok. Medzi vetnými členmi nie je ani zhoda, pretože nemajú rovnaké gramatické kategórie. Vetné členy sú spojené primkýnaním. príklad: Mama a otec. Slová v priraďovacom sklade sú k sebe priradené len slovosledom vo vete, môže to byť i otec a mama. Vetné členy sú k sebe priradené primkýnaním. Gramatika Slavica Strana 18