ZBIERKA UČEBNÝCH TEXTOV Z GEOGRAFIE

Transkript

1 Gymnázium Viliama Paulinyho Tótha v Martine Učíme sa nielen z učebníc, učíme sa pre život. Kód projektu ITMS: ZBIERKA UČEBNÝCH TEXTOV Z GEOGRAFIE Hydrosféra AUTOR: Mgr. Sven Orieščik Dátum:

2 Hydrosféra Voda základná zložka prírodného prostredia - hl. faktor existencie života - dôležitý činiteľ hospodárskeho rozvoja územia Hydrosféra vodný obal Zeme - morská voda 71% povrchu Zeme - voda na pevnine rieky, jazerá, nádrže - ľadovce - podzemná - pôdna - atmosférická oblaky, dážď, sneh, vod. pary Svetový oceán Svetový oceán všetky oceány a moria na Zemi tvoria súvislý obal Oceány časti sv. oceánu, kt. sa nachádzajú medzi kontinentmi - samostatný vodný režim - tvarmi a vznikom dna - vlastné sedimenty - priestorovú štruktúru morí Moria časti oceánu majú špecifické vlastnosti (salinita, sedimenty, vlastná cirkul.) a) okrajové oddelené ostrovmi Biele, Čukotské, Japonské, Východočínske, Beringovo, Barentsovo b) vnútrozemské vo vnútri kontinentov alebo medzi nimi Stredozemné m., Karibské c) medziostrovné medzi ostrovmi Koralové more, Bandské

3 Reliéf dna oceánov a morí A) Podmorské okraje pevnín 1. ŠELF pomerne rovná plocha do 200m od pobrežia po svah 2. PEVNINOVÝ SVAH prudšie klesajúci stupeň 3. PEVNINOVÉ ÚPTIE spodná časť svahu do m B) Vlastné oceánske dno 4. OCEÁNSKE PANVY 50% dna 5. OCEÁNSKE CHRBTY C) Prechodné oblasti 1. HLBOKOMORSKÉ PRIEKOPY úzke hlboké zníženiny dna Mariánska priekopa m Dno oceána pokrývajú sedimenty A) PEVNINOVÉ prinášajú do oceánov rieky, ľadovce, vietor B) HLBOKOMORSKÉ tvorené zvyškami morských organizmov a materiálov (sopeč., kozmic.) Vlastnosti morskej vody teplota A) na povrchu zdroj Slnko - priemerná T 17.4 C - denné výkyvy vody sú menšie ako na pevnine - min 2 C, max 36.5 C B) v hĺbke ohrievanie vplyvom KONVEKCIE zvislé prúdenie vody - s hĺbkou teplota ubúda tepl. vrstvy 1. do 200m teplota ubúda pomaly (konvekcia) 2. do 1 200m teplota ubúda prudko 3. do 4 000m T takmer rovnaká 4. pod 4 000m T sa nemení +2 C Morská voda má vysokú TEPELNÚ KAPACITU - zmierňuje Teploty vzduchu - vplýva na celkovú cirkuláciu a tým aj na podnebie a vietor salinita slanosť celkové množstvo rozpustených minerálnych látok (soli) v 1kg morskej vody

4 - priemerná slanosť je 35% o ( 35g rozp. v 1 000g vody) - ovplyvňuje ju výpar, zrážky, prítoky, zamŕzanie, rozmŕzanie, vertik. a horiz. pohyb vody - brakická voda slanosladká pri ústiach riek rovník znížená slanosť (zrážky) obratníky max. slanosť (veľký výpar) k pólom znižovanie slanosti izohaliny čiary spájajúce miesta s rovnakou salinitou Obeh vody Voda na Zemi neustále obieha je to spôsobené 1. Slnečným žiarení (výpar) 2. Gravitačnou silou (zrážky) Bilančná tabuľka kolobehu vody - ročný výpar z hladiny oceánu 452.6km mm zrážky nad oceánom 411.6km mm výpar nad pevninou 65 km 3 560mm zrážky na pevninách 160 km 3 910mm Od rozdielov vodnej bilancie závisí členenie zem. povrchu: SUCHÉ ARÍDNE oblasti VLHKÉ HUMÍDNE oblasti

5 Pohyby morskej vody Morská voda je v neustálom pohybe. Spôsobujú to vplyvy: KOZMICKÉ príťažlivosť Mesiaca a Slnka GEODYNAMICKÉ pohyby zem. kôry ATMOSFERICKÉ cirkulácia vzduš. hmôt., slneč. žiarenie 1. Príliv a odliv slapové javy dmutie - príťaž. Mesiaca syzigie (nov a spln) najväčšie skočný - kvadratúry(1 a 3 štvrť) - hluchý - záliv Fundy Kanada 18m 2. Vlnenie - je vyvolané nárazom vetra na hladinu - voda nie je premiestňovaná - more sa vlní do 200m hĺbky A) Príboj vlny sa vplyvom malej hĺbky mora nakláňajú a lámu - ničivé účinky najmä na strmých svahoch pobrežia B) TSUNAMI zemetrasné vlny výbuch KARAKATOA 35m vysoká vlna za 12h. prešla Tichý a Ind. oceán 3. Morské prúdy - hl. príčina veterné systémy Zeme - spôsobujú výmenu veľkého množstva vody v horizon. a vertikálnom smere - smer sa určuje podľa toho, kde prúdi A) Teplé prinášajú vodu teplejšiu ako je voda v tej oblasti do kt. prichádzaj Golfský, Kuro-šio, Mozambický, Východoaustrálsky, Brazílsky B) Studené Labradorský, Oja-šio, Peruánsky(Humboldtov), Benguelský, Západoaustrálsky, Kanársky Využitie svet. oceánu - ťažba ropa, soľ, zem. plyn - turistika - lov rýb - energia (ukázať prílivovú elektr.) - pitná voda odsoľovanie (Perský záliv)

6 Vodstvo súše tvorí voda v - jazerách - močiaroch - povrchových tokoch - umel. nádržiach - ľadovcoch - pod zem. povrchom Vodstvo súše - na zem. povrch prichádza v podobe zrážok Rieky a potoky povrchové toky - zaisťujú odtok vody do oceánov - tvoria základnú súčasť obehu vody na Zemi (79% odtokové oblasti, 21% bezodtok. oblasti) - tvoria dohromady RIEČNU SIEŤ povodie územie, z kt. hl. tok odvádza povrchovú aj podzemnú vodu rozvodie hranica medzi povodiami úmorie územie, z kt. všetky toky sa vlievajú do toho istého mora, resp. oceánu hustota riečnej siete(h) pomer celkovej dĺžky tokov v povodí(l) a plochy povodia(p) h = L/P tvar riečnej siete reliéf určuje tvar vejárovitý, stromovitý, pravouhlý, perovitý, asymetrický Hydrologické prvky vodný stav výška hladiny nad nulou merného zariadenia prietok(q) množstvo vody, kt. pretečie určitým profilom rieky za sekundu (m 3.s -1 ) špecifický odtok(q) množstvo vody, kt. odtečie z km 2 povodia za sekundu koeficient odtoku vzťah medzi odtokom a zrážkami v povodí za dlhšie časové obdobie Režim odtoku riek - časové a priestorové zmeny zásob vody v povodí - zmeny sa prejavujú: - kolísaním vodnej hladiny - rozdielmi v prietokoch - v množstve splavenín - v teplote a v chemickom zložení vody Typy režimu odtoku 1. Rovníkový režim odtoku vyrovnaný stav s 2 málo výraznými maximami Amazon, Kongo 2. Monzúnový režim odtoku (vysoký prietok v lete(obdobie dažďov) Mekong 3. Snehovo-dažďový režim sibírskych a kanad. riek hl. zdroj vody topiaci sa sneh Ob 4. Dažďovo-oceánsky r. západoeur. r. najväčšie stavy koncom zimy Temža 5. Vysokohorský snehovo-dažďový r. max apríl, máj (min. zima) Dunaj 6. Snehový r. nížinných riek vých. Eur. odtaok max. od apríla mája, potom prudko klesá výpar, vegetácia Volga

7 7. Ľadovcový režim max. je v lete pri topení snehu vo vysok. výškach Rhône Jazerá a vodné nádrže Jazero prírodná zníženina na zem. povrchu čiastočne alebo úplne vyplnená vodou Delenie podľa pôvodu 1. Tektonické: - vznikli poklesom zem. kôry pozdĺž zlomov - sú veľmi hlboké Bajkal, Tanganika, Rudolfovo, Mŕtve more 2. Vulkanické: - vyplnené krátery vodou alebo lávou zahradené doliny Titicaca, Ukerewe(Viktorino), Fran.(obl. centr. masívu), Tal. ( Wapoli, Lago di Braciano) 3. Ľadovcové: plesá 4. Jazerá vzniknuté riečnou eróziou: - na dolných tokoch riek v nivných oblastiach Dunaj mŕtve ramená 5. Jaz. vz. veternou eróziou: - v suchých oblastiach, sú väčšinou občasné (Záhor. nížina) 6. Jaz. krasové: vo vápencových pohoriach 7. Zmiešané: Severoamer. j., Ladožské, Onežské ľadovcovo tektonické 8. Hradené: Morské oko slané Mŕtve more 23% sladké do 0,03% 0 Čon Kung(tibet) nátrové j. (NaCl) - nezamŕza (ani 34 C) Na 2 SO 4 Na 2 CO 3 Umelé vodné nádrže - majú niekt. funk. (Náj. kniha 46str.) - ochrana - energia - zavlažovanie - rekreácia - chov rýb Ľadovce - je tu sústredená prevažná časť sladkej vody súše - 24mil.km 3 1. PEVNINOVÉ Antarktída, Grónsko, Islan 2. HORSKÉ nad snežnou čiarou zasahuje často do údolí Vznik premena zo snehu, sú pohyblivé Fedčenkov ľad. 77km Pamír Alečský ľad. 24km Alpy

8 Podpovrchová voda - je to voda, ktorá je pod zem. povrchom vo všetkých skupenstvách 3 druhy 1) pôdna voda 2) obyčajná podzemná voda 3) minerálna voda Vznik podpovrchovej vody: je niekoľko teórií 1. Infiltračná presakovanie vody z povrchu (zrážky, vodné toky) 2. Kondenzačná kondenzáciou vodných pár v horninovom prostredí 3. Juvenilná(mladá) vplyvom endogénnych procesov - kondenz. vodných pár, kt. sa uvoľňujú pri tuhnutí magmy (geizíry) 4. Sedimentárna vo flyšovom pásme sú to minerálne vody 1. Pôdna voda nachádza sa v pôde a nevytvára súvislú hladinu 2. Obyčajná podzemná voda - väčšinou vznikli infiltrac. a konden. - v určitej hĺbke narazí na nepriepustnú vrstvu tu sa hromadí - PORIEČNA VODA je v hydraulickej spojitosti s riekou, potokom PODĽA STAVU HLADINY 1. p. voda s voľnou hladinou 2. p. voda s napätou hladinou artézske vody obrázok a) ak vystupuje samovoľne na povrch - pozitívne napätá b) ak nie negatívne napätá 3. Minerálne vody - líši sa od ostatných podzemných vôd množstvom rozpustených látok a plynov a teplotou - iba vtedy je minerálna dova ak v 1L obsahuje 1g bežných pevných látok a soli alebo 5mg jódu alebo 0.7mg arzénu alebo 10mg železe alebo 1000mg oxidu uhličitého

9 Delenie a) studené do 20 C b) teplé 20 C 50 C c) horúce(vriedla) nad 50 C Piešťany, Sklené Teplice - sú také, kt. nemajú chem. zloženie na mineral. voidy ale sú taplé a preto sa považujú za miner. vody akvatotermy teplice - kyselky vyšší obsah oxidu uhličitého ako 1000mg v 1L Využitie podpovrchových vôd - zásoba pitnej vody - liečebný účel (miner. vody) - plnenie do fliaš - pre rast rastlín - priemysel Na Slovensku 1200 prameňov min. vody je registrovaných 69 pre kúpeľné účely 9 sa plní do fliaš liečivé Cigeľka(žalúdok, črevá) Korytnica(chudokrvnosť, žalúdok) Fatra(žalúdok) - stolové Baldovská, Salvatorka, Slatinská, Budišská, Santovka Kúpele na Slovensku Bardejovské kúpele Bojnice Brusno Číž Dudince Korytnica Kunerád Lúčky Nimnica pri Púchove Nový Smokovec Piešťany Rajecké Teplice Sklené Teplice Sliač Smrdáky Trenčianske Teplice Turčianske Teplice Štrbské Pleso Vyšné Ružbachy tráviacej sústavy, dýchacích ciest tráviacej sústavy srdcovo-cievnych, tráviacej sústavy ženských dýchacích ciest, dýchacích ciest, pľúcnych srdcovo-cievnych kožných pohybovej a močovej sústavy dýchacích ciest nervového systému

10