ekonomický týždenník 19. týždeň 2013

Transkript

1 ekonomický týždenník

2 OBSAH Zaujalo nás: Otvorenosť slovenskej ekonomiky vlani predstavovala 186 % HDP a bola tak najvyššia od vzniku SR 3 Čo nové vo svete: Cyprus čaká na uvoľnenie prvej časti zahraničnej pomoci i zjemnenie podmienok úveru z Ruska 4 Euro pokleslo pod hladinu 1,3000 EUR/USD 5 Poľská základná úroková sadzba po novom na úrovni 3,00 % 5 Ropa Brent s miernym cenovým poklesom 6 Maloobchodným tržbám nepomohli v marci ani veľkonočné sviatky 6 Slovenský export aj v marci prevýšil import 7 Priemyselná produkcia aj počas marca zaznamenala nárast 7 Rebríček týždňa: Byty a domy sú v Bratislavskom kraji takmer trojnásobne drahšie ako v Nitrianskom kraji 8 Kalendár udalostí 20. týždňa 9 Predikcie podľa Poštovej banky 9 Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako PABK ]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak PABK neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom PABK. Poštová banka, a.s., Divízia treasury, Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, analyzy@pabk.sk 2

3 Zaujalo nás: Otvorenosť slovenskej ekonomiky vlani predstavovala 186 % HDP a bola tak najvyššia od vzniku SR V životopise slovenskej ekonomiky by určite nechýbali vlastnosti ako malá, otvorená a proexportne orientovaná. Tieto charakteristiky ale majú svoje pre aj proti. Pretože to, vďaka čomu v dobrých časoch rastieme, sa v horších časoch môže stať našou Achillovou pätou. Vlani dosiahla otvorenosť našej ekonomiky 186 % HDP a bola tak najvyššia od vzniku Slovenskej republiky. v % HDP 200,0% 180,0% 160,0% 140,0% 120,0% 100,0% Otvorenosť slovenskej ekonomiky Zapojenie krajín do medzinárodného obchodu najlepšie ilustruje ukazovateľ otvorenosti ekonomiky, ktorý dáva do pomeru celkový objem exportu a importu tovarov a služieb k hrubému domácemu produktu krajiny za určité obdobie. Hodnota tovarov a služieb, ktoré sa zo Slovenska v roku 2012 vyviezli, predstavovala na našom minuloročnom HDP takmer 96 % ný podiel. Podiel dovozu tovarov a služieb bol o niečo nižší a dosiahol cca 90 % HDP. Celková otvorenosť slovenskej ekonomiky v minulom roku tak predstavovala 186 % HDP a bola štvrtá najvyššia v rámci EÚ. Zdroj: prepočet Poštovej banky podľa údajov Eurostat Vysoká otvorenosť slovenského hospodárstva je vítaná v časoch priaznivého ekonomického vývoja. Rastúci dopyt zo zahraničia znamená nielen vyššiu produkciu našich výrobcov, ale aj tvorbu nových pracovných miest. Avšak v časoch, kedy je zahraničný dopyt utlmený horšou ekonomickou situáciou či dokonca recesiou, nám naša vysoká miera otvorenosti môže z rovnakých príčin ľahko podlomiť kolená. V roku 2009, kedy boli v Európe najviac badateľné dôsledky hospodárskej krízy, zaznamenal slovenský zahraničný obchod výrazný prepad a naša ekonomika poklesla o 4,9 %. Otvorenosť slovenského hospodárstva v roku 2009 dosiahla len 144 % HDP a vrátila sa tak na úrovne z roku V ďalších rokoch však už náš zahraničný obchod šliapol na plyn a otvorenosť slovenskej ekonomiky každým rokom rástla, pričom v minulom roku 2012 bola historicky najvyššia. Slovensko bolo v roku 2012 najotvorenejšou ekonomikou spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky. Naši susedia z Maďarska a Českej republiky za nami s otvorenosťou ekonomiky na úrovni 182 % resp. 150 % HDP zaostali. Najmenej otvorenou ekonomikou zoskupenia V4 bolo vlani Poľsko s hodnotou ukazovateľa na úrovni 92 % HDP. Práve nižšia závislosť poľských výrobcov od dopytu zo zahraničia bola v krízovom roku 2009 hlavným faktorom, ktorý Poľsku pomohol vyhnúť sa recesii ako jedinej krajine EÚ. Nižšia otvorenosť poľskej ekonomiky súvisí predovšetkým s veľkosťou domáceho trhu, ktorý je až 1,5 násobne väčší ako trh Slovenska, Česka a Maďarska dohromady. v % HDP 350% 300% 250% 200% 150% 100% 50% 0% Otvorenosť európskych ekonomík v roku 2012 import tovarov a služieb export tovarov a služieb Luxembursko Malta Írsko Slovensko Estónsko Maďarsko Belgicko Litva Holandsko ČR Slovinsko Bulharsko Lotyšsko Rakúsko Dánsko Nemecko Poľsko Švédsko Cyprus eurozóna EÚ 27 Rumunsko Fínsko Portugalsko V. Británia Španielsko Taliansko Grécko Francúzsko Zdroj: prepočet Poštovej banky podľa údajov Eurostat Najvyššiu otvorenosť spomedzi európskych ekonomík dlhodobo vykazuje Luxembursko. Táto malá ekonomika ťaží predovšetkým z obchodu so službami a v roku 2012 predstavovala hodnota luxemburského vývozu a dovozu viac ako trojnásobok HDP krajiny. Medzi tradične vysoko otvorené ekonomiky ale patria aj relatívne malé krajiny ako Malta, Írsko či Estónsko, ktoré vlani vykázali mieru otvorenosti vyššiu ako 180 % HDP. Na opačnej strane barikády stáli ekonomiky Francúzska, Grécka a Talianska, ktorých otvorenosť vlani nepredstavovala ani 60 % HDP. Ešte menej sa ale okolitému svetu otvárajú hospodárski obri USA a Japonsko, ktorých otvorenosť v minulom roku dosiahla len cca 31 % ich HDP. 3

4 Čo nové vo svete: Cyprus čaká na uvoľnenie prvej časti zahraničnej pomoci i zjemnenie podmienok úveru z Ruska SLOVENSKO: Podľa štúdie spoločnosti Ernst & Young patrí Slovensko medzi krajiny s najvyššou mierou vnímania korupcie v Európe. Až 84 % dopytovaných zástupcov firiem na Slovensku sa v prieskume stotožnilo s názorom, že uplácanie a korupčné praktiky sú v krajine bežnou súčasťou podnikania. Rovnaký podiel respondentov zastáva tento názor v krízou zmietanom Grécku a ešte vyššia miera vnímania korupcie bola evidovaná v Chorvátsku [90 %] a v Slovinsku [96 %]. Najmenej skorumpované podnikateľské prostredie je naopak podľa výsledkov štúdie u aktuálnych hostiteľov majstrovstiev sveta v hokeji, teda vo Fínsku a Švédsku [zhodne po 12 %]. POĽSKO: Poliaci sa do eurozóny nehrnú a to ani politici, ani bežní občania. Najnovší prieskum varšavského Inštitútu pre rozvoj hospodárstva ukázal, že až 61,5 % Poliakov je proti zavedeniu eura. Naopak, výmenu meny vo svojich peňaženkách by uvítalo 26,2 % opýtaných. Výsledky prieskumu sú pritom podobné vlaňajším a podľa inštitútu vyplývajú predovšetkým z problémov eurozóny a jej okrajových štátov, ktoré znížili dôveru Poliakov v spoločnú menu eurozóny. Oficiálny časový plán vstupu do menovej únie by Poľsko malo predstaviť až po parlamentných voľbách v roku Krajina zatiaľ neplní viaceré konvergenčné kritériá, ktoré sú podmienkou pre vstup do eurozóny. Naši severní susedia neplnia kritérium pre deficit verejných financií, cenovú stabilitu a ani kurzovú stabilitu. Poľský zlotý totiž doposiaľ nie je zapojený do mechanizmu výmenných kurzov ERM II. Začiatkom apríla sa poľskí vládni predstavitelia vyjadrili, že žiadna vláda nemôže doviesť krajinu do eurozóny bez súhlasu jej občanov, a preto by malo byť v Poľsku v budúcnosti vypísané referendum. CYPRUS: Podľa dokumentu z dielne Trojky [Medzinárodný menový fond, Európska komisia a Európska centrálna banka] Cyprus potvrdil formálnu dohodu s Ruskou federáciou na reštrukturalizácii pôžičky, ktorú Cyprus obdržal na prelome rokov 2011 a Splatnosť úveru v objeme 2,5 mld. EUR by sa mala predĺžiť o dva roky, t. j. z roku 2016 na 2018 a prísť by malo aj k zníženiu úrokovej sadzby z 4,5 % na 2,5 %. Štátny tajomník ruského ministerstva financií však schladil Cyprus slovami, že Rusko zatiaľ s reštrukturalizáciou pôžičky nesúhlasilo a len prisľúbilo, že žiadosť ostrovnej krajiny zváži. Trojka tiež v dokumente uviedla, že Cyprus splnil všetky podmienky a ešte v priebehu mája mu budú uvoľnené prostriedky v predpokladanom objeme 3 mld. EUR. SLOVINSKO: Slovinsko má v pláne previesť z trojice najväčších bánk zlé úvery v celkovom objeme 3,3 mld. EUR do tzv. zlej banky. Je to jeden z nástrojov, ktorý slovinská vláda pripravuje v záujme vyhnúť sa pomoci zvonka. Krajina zároveň plánuje od polovice roka zvýšiť daň z pridanej hodnoty zo súčasných 20 % na 22 % a tiež odpredať celkovo 15 štátnych podnikov vrátane druhej najväčšej banky NKBM, leteckej spoločnosti Adria Airways či slovinského Telekomu. MAĎARSKO: Maďarský minister hospodárstva Varga v piatok na tlačovej konferencii predstavil plán, v rámci ktorého sa chce Maďarsko vymaniť z procedúry nadmerného deficitu Európskej komisie [tzv. EDP]. O fiškálnej pozícii Maďarska i ďalších krajín únie bude v priebehu júna rozhodovať rada Ecofin. Medzi opatrenia, ktoré sa maďarská vláda rozhodla prijať v záujme znížiť svoj deficit, patrí jednorazové zmrazenie časti výdavkov či odklad niektorých investičných zámerov. Pôvodne sa pritom očakávalo, že Maďarsko pristúpi k zvýšeniu kontroverznej dane z finančných transakcií [FTT], avšak toto opatrenie si zatiaľ Orbánova vláda nechala v talóne. G7: Lídri najrozvinutejších krajín sveta združených pod hlavičkou G7 [USA, Kanada, Japonsko, Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko a Taliansko] sa na víkendovom stretnutí zaviazali pokročiť v reformách svojich bankových sektorov. Lídri by v budúcnosti chceli dosiahnuť stav, kedy žiadna banka nebude príliš veľká na to, aby nebol únosný jej prípadný krach [too big to fail]. Predstavitelia G7 taktiež zopakovali svoj záväzok, že sa nebudú snažiť ovplyvňovať výmenné kurzy svojich mien. Japonský zástupca na stretnutí, minister financií Aso, uviedol, že jeho kolegovia nemali výhrady voči uvoľnenej monetárnej politike japonskej centrálnej banky [BoJ]. 4

5 Euro pokleslo pod hladinu 1,3000 EUR/USD EUR/USD EUR/CZK Zdroj: REUTERS Pondelkové, spočiatku pokojné, obchodovanie 1,40 26,00 ovplyvnené sviatkom vo Veľkej Británii sa 1,30 25,00 podvečer razom zmenilo na výpredaj eura, keď sa guvernér ECB Draghi počas prednášky na jednej 1,20 24,00 z talianskych univerzít rozrečnil aj o menovej politike eurozóny. Draghi uviedol, že ECB je pripravená ďalej konať a znížiť sadzby v prípade, EUR/GBP USD/JPY že prichádzajúce dáta potvrdia zhoršenie vývoja 0,89 101,00 v ekonomike eurozóny. Euro sa v reakcii na jeho 0,83 89,00 slová porúčalo nadol z denných maxím na úrovni 1,3120 EUR/USD až na 1,3055 EUR/USD. 0,77 77,00 V závere obchodovania euro časť svojich strát korigovalo a obchodovanie napokon uzavrelo na úrovni 1,3075 EUR/USD. V utorok dopoludnia sa euro voči doláru obchodovalo v okolí hladiny 1,3080 EUR/USD. Lepšie než očakávané výsledky európskych bánk v prvom tohtoročnom štvrťroku a úspešná aukcia portugalských dlhopisov ale pomohli euru smerom nahor a to si počas dňa polepšilo na úroveň 1,3130 EUR/USD. V závere obchodovania sa ale euro vrátilo k ranným úrovniam. V stredu euro prevažne rástlo a dosiahlo až na úroveň 1,3190 EUR/USD vďaka komentárom predstaviteľov ECB, že banka by mohla nakupovať cenné papiere kryté aktívami [ABS], aby tak pomohla malým a stredným podnikom v krajinách periférie. Vo štvrtok euro voči doláru oslabilo, keď sa posunulo z ranných úrovní 1,3050 EUR/USD až na intradenné minimá v okolí 1,3010 EUR/USD. Za poklesom eura stáli vyjadrenia nemeckého zástupcu v ECB Weidmanna, podľa ktorého má ECB právo na expanzívnu menovú politiku a stále má tiež priestor pre ďalšiu akciu. Na druhej strane ale Weidmann povedal, že v prípade zlepšenia ekonomickej situácie musí ísť ECB rýchlo so sadzbami nahor. K vlne výpredajov eura prispeli aj veľmi dobré výsledky z amerického trhu práce, keď počet nových žiadateľov o podporu predminulý týždeň poklesol na najnižšiu úroveň za viac ako 5 rokov. Euro v piatok po prvýkrát od konca apríla prelomilo hladinu 1,3000 EUR/USD a siahlo si až na mesačné minimum 1,2935 EUR/USD. Za výpredajom eura stáli predovšetkým komentáre, že Fed by mohol postupne okresať objem nakupovaných cenných papierov v rámci programu QE3. Za celý týždeň tak spoločná mena eurozóny oslabila o rovné percento. Obchodovanie s menami nášho regiónu bolo minulý týždeň zmiešané. Poľský zlotý v piatok zatváral v blízkosti pondelkovej otváracej úrovne 4,1430 EUR/PLN a za týždeň sa tak takmer nezmenil, hoci v jeho priebehu voči euru posilnil k úrovni 4,1300 EUR/PLN. Česká koruna minulý týždeň oslabila o pol percenta na 25,800 EUR/CZK, keď jej kurz ovplyvnili komentáre guvernéra českej ČNB Singera, že na pôde centrálnej banky sa o devízových intervenciách hovorí pomerne často. Maďarský forint naopak ukončil minulý týždeň voči euru o percento silnejší na úrovni 293,20 EUR/HUF, keď mu pomohli lepšie zverejnené makrodáta aj dobre prijatá aukcia pokladničných poukážok. Poľská základná úroková sadzba po novom na úrovni 3,00 % Poľská centrálna banka [NBP] v stredu 8. mája pomerne prekvapivo po mesačnej pauze pristúpila k ďalšiemu zníženiu základnej sadzby a to o 0,25 p. b. na 3,00 %. Banková rada NBP ako dôvod uvoľnenia menovej politiky uviedla slabý hospodársky rast a pokles inflácie pod úroveň očakávanú vo svojej projekcii. K zníženiu základnej sadzby prispel aj zhoršený ekonomický vývoj v eurozóne. NBP zároveň nevylúčila ani ďalšie znižovanie sadzieb v prípade, že si to bude vyžadovať budúci vývoj. Britská centrálna banka [BoE] vo štvrtok 9. mája v súlade s očakávaniami ponechala svoju základnú úrokovú sadzbu bez zmeny na úrovni 0,50 % a nemenila ani cieľový objem nákupov aktív zo súčasných 375 mld. GBP. Keďže BoE po svojich zasadnutiach neorganizuje tlačové konferencie, bližšie informácie vyjdú na svetlo sveta až 22. mája, kedy bude zverejnený zápis zo zasadnutia. % Vývoj na peňažnom trhu 1,00 0,50 0,00 1M EURIBOR 3M EURIBOR 12M EURIBOR sadzba ECB % Sadzby národných bánk vo svete 1,00 0,50 0,00 ECB FED BoE % Sadzby národných bánk V4 8,00 4,00 0,00 ECB ČNB NBP MNB 5

6 Ropa Brent s miernym cenovým poklesom Zdroj: Bloomberg Na rastovej vlne, na ktorej sa ropa Brent viezla po rozhodnutí ECB Cena ropy BRENT [v USD za barel] o znížení základnej sadzby, zotrvala severomorská ropná zmes už len 130 v pondelok, kedy jej cena posilnila na 105,46 USD za barel. Dôvodom 120 tohto cenového rastu boli obavy z obmedzenia dodávok z Blízkeho 110 východu, keďže Izrael uskutočnil nálety na Sýriu. Už v utorok ale ropa 100 Brent zlacnela na 104,40 USD za barel v reakcii na znížený odhad spotreby čierneho zlata z dielne amerického Federálneho úradu pre 90 energetiku. V poklese cena Brentu pokračovala i v stredu a vo štvrtok, I-12 III-12 V-12 VII-12 IX-12 kedy reagovala na posilňujúci americký dolár a obchodovala sa tak za 103,45 dolárov za barel. V piatok si ropa Brent pripísala mierny cenový rast na 103,91 USD za barel, avšak v porovnaní so záverom predchádzajúceho týždňa bola aj tak o 0,3 % lacnejšia. V medzimesačnom porovnaní bola cena ropy Brent v piatok nižšia o 1,8 % a medziročne na cene strácala 3,4 %. Maloobchodným tržbám nepomohli v marci ani veľkonočné sviatky Marcový vývoj maloobchodných tržieb na Slovensku neprekvapil. Trend medziročného poklesu z predchádzajúcich mesiacov, či dokonca rokov, sa nezmenil a tržby slovenských maloobchodníkov boli v marci medziročne nižšie o 0,8 %. Ani veľkonočné sviatky a nákupy s nimi spojené nedokázali zabezpečiť maloobchodným tržbám počas marca medziročný nárast. Vyplynulo to z údajov, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR [ŠÚ SR]. Pokles tržieb bol evidovaný vo všetkých oblastiach maloobchodu, svetlou výnimkou boli iba nešpecializované predajne s nárastom tržieb o 1,1 %. Zlepšenie v tejto oblasti maloobchodu pripisujeme už spomínaným sviatkom. Kým vlani sa nákupy spojené s veľkonočnými sviatkami uskutočňovali v %, r/r Maloobchodné tržby v SR Zdroj: ŠÚ SR prevažne na začiatku apríla, tento rok pripadli ešte na koniec marca. 4,0 2,0 0,0-2,0-4,0-6,0 I-12 II-12 III-12 IV-12 V-12 VI-12 VII-12 VIII-12 IX-12 X-12 XI-12 XII-12 I-13 II-13 III-13 Ani vyhliadky do ďalších mesiacov roku 2013 nie sú úplne ružové. Ekonomický rast v krajine spomalí, nebude postačovať na tvorbu nových pracovných miest a teda aj nezamestnanosť v krajine zostane vysoká. Neočakávame preto, že maloobchodné tržby zmenia trend vývoja z uplynulých rokov a predpokladáme, že zaznamenajú maximálne stagnáciu, hoci mierny pokles sa nám zdá o niečo pravdepodobnejším. Eurostat počas uplynulého týždňa zverejnil marcový vývoj maloobchodných tržieb za väčšinu ekonomík EÚ. Eurozóna ako celok zaznamenala medziročný pokles tržieb o 2,4 %, únia o 1,6 %. Najvýraznejší pokles, o vyše desatinu, zaznamenali obchodníci zo Španielska. Naopak, najvýraznejšiemu nárastu tržieb spomedzi zverejnených krajín sa potešili Lotyši [o 8,8 %]. Adeptom na ešte rýchlejší rast maloobchodných tržieb je ale Luxembursko, ktorého maloobchodníci sa dlhodobo tešia rýchlemu rastu tržieb, avšak ich údaje za marec neboli Eurostatom zverejnené. 6

7 Slovenský export aj v marci prevýšil import Slovensko naďalej viac vyváža ako dováža. Saldo nášho zahraničného obchodu bolo podľa údajov ŠÚ SR aj v marci aktívne a dosiahlo objem 527,2 mil. EUR. Dynamika nášho obchodu so zahraničím sa ale v mil. EUR I.12 II.12 III.12 IV.12 Vývoj zahraničného obchodu V.12 VI.12 VII.12 Dovoz VIII.12 IX.12 X.12 XI.12 Vývoz XII.12 Zdroj: ŠÚ SR I.13 II.13 III.13 medziročne zhoršila. V marci sa totiž zo Slovenska vyviezli tovary v hodnote o 4,3 % nižšej ako v rovnakom mesiaci minulého roka a hodnota dovozu tovarov zo zahraničia na Slovensko medziročne poklesla o 9,3 %. Hodnota tovarov vyvezených zo Slovenska v marci predstavovala 5 238,3 mil. EUR a za celý prvý štvrťrok dosiahla ,8 mil. EUR. Dovoz tovarov v marci dosiahol hodnotu 4 711,2 mil. EUR a od začiatku roka sa tak na Slovensko doviezol tovar v celkovej hodnote ,8 mil. EUR. Saldo nášho zahraničného obchodu tak bolo aktívne aj v zúčtovaní za celý prvý štvrťrok a to na úrovni 1 341,0 mil. EUR. Priemyselná produkcia aj počas marca zaznamenala nárast Priemyselná produkcia v marci 2013 medziročne vzrástla a to o 1,6 %. Hoci sa jedná o pomalý nárast, oproti februáru prišlo dokonca k určitému zrýchleniu. Priemyselná výroba ako taká medziročne vzrástla o 1,9 %, dodávky elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 0,8 %. V ťažbe a dobývaní bol evidovaný pokles o rovné štyri percentá. Vyplynulo to z údajov, ktoré zverejnil v závere uplynulého týždňa ŠÚ SR. r/r Priemyselná a stavebná produkcia Zdroj: ŠÚ SR 20,0% 10,0% 0,0% -10,0% -20,0% I-12 II-12 III-12 IV-12 V-12 VI-12 VII-12 VIII-12 IX-12 X-12 Priemyselná produkcia XI-12 XII-12 I-13 II-13 III-13 Stavebná produkcia V rámci priemyselnej výroby bol vykázaný najrýchlejší nárast v prípade textilného priemyslu [o 21,4 %]. Vyše desaťpercentný rast evidovala už iba výroba elektrických zariadení. Zároveň sa ale naplnili aj naše očakávania týkajúce sa spomalenia rastu automobilovej produkcie. Po januárovom náraste o 15,0 % a februárovom náraste o 8,1 % prišlo totiž v marci k medziročnému zvýšeniu výroby automobilov iba o 3,6 %. Aj naďalej ale platí, že akýkoľvek rast v tomto segmente vnímame pozitívne. Pokles produkcie bol najvýraznejší jednoznačne vo farmaceutickom priemysle a to o 64,3 %. Hoci priemyselná produkcia ani náhodou nedosahuje tempá rastu z uplynulého roku, jej rast pretrváva aj naďalej. Hrozbu reálneho poklesu ekonomiky tak v prvom štvrťroku nepredpokladáme, hoci spomaleniu rastu HDP sa naša ekonomika nevyhne. ŠÚ SR zverejnil taktiež marcový vývoj stavebnej produkcie. Zdá sa, že chladné počasie plné snehových zrážok urobilo svoje a podpísalo sa pod medziročný prepad stavebnej produkcie v marci o 16,5 %. 7

8 Rebríček týždňa: Byty a domy sú v Bratislavskom kraji takmer trojnásobne drahšie ako v Nitrianskom kraji Počas prvého kvartálu 2013 ceny nehnuteľností určených na bývanie klesli oproti poslednému kvartálu 2012 o 0,6 %. Medziročne ale prišlo k miernemu nárastu cien bytov a domov a to o 0,4 %. Jeden meter štvorcový nehnuteľnosti určenej na bývanie nás tak v prvom štvrťroku 2013 vyšiel v priemere na EUR. Aj napriek miernemu pohybu cien sa byty a domy predávajú v priemere o cca pätinu lacnejšie ako tesne pred vypuknutím krízy. Byty a domy sa tak dajú naďalej kúpiť za porovnateľné sumy ako pred šiestimi rokmi, teda počas roka Vyplynulo to z aktuálnych štatistík Národnej banky Slovenska [NBS]. Najdrahšie nehnuteľnosti boli aj počas prvého štvrťroka 2013 v Bratislavskom kraji s priemernou cenou EUR za 1m 2. Naopak, obyvatelia Nitrianskeho regiónu sa stretávajú aj naďalej s najnižšími cenami, v priemere 588 EUR za 1m 2. Cenový rozdiel medzi najdrahším a najlacnejším regiónom je teda takmer trojnásobný. Medzikvartálny pokles cien nehnuteľností bol evidovaný v Bratislavskom a Nitrianskom kraji, ale aj v regiónoch východného Slovenska. Lacnejšie ako počas vlaňajšieho prvého kvartálu 2012 vyšla kúpa bytu alebo domu obyvateľov Nitrianskeho, Trenčianskeho, Banskobystrického či Košického kraja. Ceny bytov q/q r/r a domov za 1 m 2 v EUR zmena zmena Bratislavský ,5% 0,7% Košický 955-1,8% -0,5% Trnavský 843 2,8% 1,9% Prešovský 805-1,6% 1,0% Žilinský 785 1,2% 4,9% Banskobytrický 758 1,6% -3,6% Trenčiansky 645 0,9% -5,4% Nitriansky 588-2,0% -5,2% Priemer SR ,6% 0,4% Zdroj: NBS, Poštová banka Zmeny v cenách nehnuteľností považujeme skôr za mierne a korešpondujú tak s našou prognózou pre tento rok o stagnácii cien bytov a domov. Súčasný ekonomický vývoj v krajine a s ním súvisiaca vysoká miera nezamestnanosti zatiaľ nenaznačujú, že by v roku 2013 mali začať ceny nehnuteľností výraznejšie rásť. Ani výraznejší pokles sa nám už ale nezdá pravdepodobným. Slováci nehnuteľnosti kupujú najmä preto, aby si zabezpečili vlastnú strechu nad hlavou. Nájdu sa ale aj takí, ktorí kúpu nehnuteľnosti vnímajú ako investíciu s cieľom zabezpečiť si pravidelný príjem formou prenájmu alebo zisk jej výhodnejším predajom napríklad o niekoľko rokov. Atraktivita predávanej nehnuteľnosti bude aj v roku 2013 závisieť od kombinácie viacerých faktorov, akými sú najmä cena, región, lokalita, veľkosť, vek či technický stav. Vo vzťahu ponuka dopyt ale bude zohrávať dôležitú úlohu aj ekonomická situácia domácností, ktoré na kúpu bytu alebo domu pomýšľajú. Podľa výsledkov spotrebiteľského barometra ŠÚ SR plánujú v tomto roku kúpu alebo stavbu domu, bytu, chalupy či chaty 4 % opýtaných slovenských domácností. Ekonomická dostupnosť bývania sa na Slovensku posledné roky zvyšuje. Potrebné je ale dodať, že iba u tých Slovákov, ktorí si prácu dokázali udržať a nezaznamenali ani pokles svojho platu. V roku 2012 si priemerne zarábajúci Slovák zo svojho mesačného platu mohol dovoliť kúpiť približne 0,65 m 2 bytu alebo domu, a teda dostupnosť bývania bola vzhľadom na klesajúce ceny nehnuteľností a nominálny rast platov o niečo vyššia ako v roku Rozrastajúce sa rady na úradoch práce ale zapríčinili, že na kúpu bytu mohlo pomýšľať menej Slovákov ako predvlani. Najmenej dostupné bývanie je podľa tohto ukazovateľa v Bratislavskom kraji [cca 0,60 m 2 z 1 platu] a najvyššia naopak v Nitrianskom kraji, kde si obyvateľ z jedného hrubého platu môže dovoliť kúpiť niečo cez jeden meter štvorcový nehnuteľnosti určenej na bývanie. Pravdou ale je, že v Bratislavskom kraji, ktorý sa vyznačuje najnižšou mierou nezamestnanosti, môže pomýšľať na kúpu bytu vyšší podiel ľudí ako v ostatných regiónoch SR, Nitriansky kraj nevynímajúc. Bez úveru z banky sa dnes zaobíde už iba máloktorá kúpa nehnuteľnosti. Aj napriek tomu patria Slováci aj naďalej medzi najmenej zadlžené národy v rámci EÚ. Vo vlastnom byte či dome, avšak s úverom, žije iba približne každý dvanásty Slovák. Napriek tomu bol záujem o úvery na bývanie počas 1. štvrťroka 2013 neprehliadnuteľný. Banky počas neho požičali obyvateľstvu 880 mil. EUR vo forme nových úverov na bývanie [hypotéky, iné úvery na nehnuteľnosť a úvery stavebných sporiteľní], čo bolo oproti prvému kvartálu 2012 o 23 % viac. Dôvodom zvýšeného záujmu mohli byť i výhodnejšie úrokové sadzby ako vlani a to o cca 0,5 p. b. Na druhej strane ale platí, že nie každý úver na bývanie smeruje automaticky na kúpu alebo rekonštrukciu bývania. Klienti si ním môžu refinancovať iný, už existujúci dlh. 8

9 Kalendár udalostí 20. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Tržby, mzdy a zamestnanosť vo vybraných odvetviach [13. máj 2013] marec 2013 Index spotrebiteľských cien CPI [14. máj 2013], v %, r/r apríl ,7 1,8 Nové priemyselné objednávky [14. máj 2013], v %, r/r marec 2013 Harmonizovaný index spotrebiteľských cien HICP [15. máj 2013], v % apríl ,7 1,9 Rýchly odhad HDP [15. máj 2013] v %, r/r, stále ceny 1. kvartál ,0 0,8 Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 1 Q Q Q HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 1,0 1,3 1,8 2,0* 1,7 CPI [%, r/r] 1] 4] 2,2* 1,7 1,7 3,2* 1,9 HICP [%, r/r] 1] 4] 2,2* 1,7 1,7 3,4* 1,8 PPI [%, r/r] 1] 4] 1,8* 0,9 1,1 3,9* 1,0 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 0,2 -- 0,2 0,7 1,2* 0,5 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 14,73* 14,30 14,23 13,59* 14,45 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 1 341,0* 1 510,0 880, ,2* 4 790,9 EUR/USD 2] 4] 1,28* 1,30 1,30 1,32* 1,30 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,75* 0,50 0,50 0,75* 0,50 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,12* 0,13 0,14 0,11* 0,14 1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť 9