ekonomický týždenník 15. týždeň 2013

Transkript

1 ekonomický týždenník

2 OBSAH Zaujalo nás: Slovenská ekonomika bola vlani o vyše 10 % výkonnejšia ako pred krízou 3 Čo nové vo svete: Čínska ekonomika v prvom tohtoročnom kvartáli spomalila. Napriek tomu medziročne vzrástla o 7,7 %. 4 Euro späť nad hladinou 1,3100 EUR/USD 5 Poliaci základnú úrokovú sadzbu nemenili 5 Ropa Brent aj minulý týždeň zlacnela 6 Priemyselníci si udržali medziročný rast produkcie aj vo februári 6 Zahraničný obchod vo februári s vysokým prebytkom 6 Februárové tržby priemyselníkov medziročne klesli. Rovnako aj zamestnanosť a reálne mzdy. 7 Rebríček týždňa: Byty a domy vlani zlacneli vo väčšine krajín EÚ 8 Kalendár udalostí 16. týždňa 9 Predikcie podľa Poštovej banky 9 Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako PABK ]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak PABK neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom PABK. Poštová banka, a.s., Divízia treasury, Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, analyzy@pabk.sk 2

3 Zaujalo nás: Slovenská ekonomika bola vlani o vyše 10 % výkonnejšia ako pred krízou Skúsme sa na chvíľu vrátiť do minulosti, konkrétne do roku Spomínate si ešte na to, aká bola vtedy ekonomická situácia v Európe? Nuž, akúkoľvek krízu si obyvatelia starého kontinentu spájali akurát tak s Amerikou a väčšina európskych ekonomík sa tešila z pomerne silného ekonomického rastu. Slovensko si dokonca v tomto období vďaka najrýchlejšiemu ekonomického rastu vyslúžilo titul stredoeurópsky tiger. Čakalo nás ale neľahkých päť rokov, počas ktorých únia musela prejsť finančnou a hospodárskou krízou, prudkou recesiou v roku 2009, dlhovou krízou a súvisiacou záchranou viacerých svojich členských krajín. Aký je teda výkon európskych ekonomík dnes v porovnaní s rokom 2007? Zmena výkonnosti ekonomiky v roku 2012 v porovnaní s rokom 2007 Krajina EÚ v % Poľsko 18,1 Slovensko 10,5 Malta 6,7 Švédsko 5,2 Nemecko 3,6 Bulharsko 3,4 Rakúsko 3,1 Belgicko 2,1 Rumunsko 1,6 Česká republika 1,5 Cyprus 1,0 Francúzsko 0,0 Luxembursko -0,2 Holandsko -0,2 EÚ 27-0,8 eurozóna -1,3 Veľká Británia -2,1 Litva -2,4 Fínsko -2,8 Španielsko -4,1 Dánsko -4,4 Maďarsko -4,8 Estónsko -4,9 Slovinsko -5,2 Portugalsko -5,7 Írsko -6,2 Taliansko -6,9 Lotyšsko -12,2 Grécko -20,1 Zdroj: Poštová banka na základe údajov Eurostat Ktorým ekonomikám EÚ sa vlani podarilo prekonať svoje predkrízové úrovne a ktoré sa k nim ešte ani zďaleka nepriblížili? Porovnali sme úroveň vytvoreného reálneho HDP jednotlivých členských krajín EÚ z roku 2012 s úrovňou z roku 2007 [teda pred vypuknutím hospodárskej krízy, kedy ešte žiadnu krajinu únie nesužovala recesia]. Reálne viac ako v roku 2007 dokázalo vlani vyprodukovať 11 ekonomík EÚ. Hrubý domáci produkt jednej z európskych ekonomík bol na konci minulého roka porovnateľný s tým z roku 2007, 15 štátov únie však na úrovne z roku 2007 nedosiahlo. Európska únia ako celok vlani zaostávala za svojim výkonom z roku 2007 o 0,8 % a eurozóne na dosiahnutie predkrízových úrovní stále chýbalo 1,8 %. Slovenská ekonomika bola v roku 2012 o vyše desatinu výkonnejšia ako v roku 2007 a v pomyselnom európskom rebríčku si vyslúžila striebornú priečku. Azda najťažším bol rok 2009, počas ktorého sa slovenská ekonomika borila s recesiou a náš HDP reálne poklesol oproti roku 2008 o 4,9 %. V ďalších rokoch však slovenská ekonomika túto stratu vymazala a vlani bola schopná vyprodukovať o vyše 10 % viac ako v roku Vďačiť za to môže predovšetkým zahraničnému dopytu a s ním súvisiacemu exportu slovenských výrobkov [najmä automobilov] za hranice. Domáca spotreba ale v priebehu posledných rokov ruku k dielu príliš nepridávala, nakoľko dopyt domácností bol slabý a ochromený vysokou nezamestnanosťou v krajine. Za uplynulých päť rokov sa podarilo najviac zosilnieť poľskej ekonomike, ktorá v roku 2012 vyprodukovala o zhruba 18 % viac ako v roku Sila poľskej ekonomiky spočíva v jej veľkosti a širokej spotrebiteľskej základni. Práve domáci dopyt ju dokáže podržať aj v časoch klesajúceho dopytu spoza hraníc štátu. Dôkazom toho je rok 2009, kedy sa Poliakom ako jediným v rámci EÚ podarilo vyhnúť recesii. Spomedzi krajín V4 okrem poľskej a slovenskej ekonomiky svoje predkrízové úrovne vlani prekonala aj Česká republika, hoci iba o miernych 1,5 %. Na druhej strane maďarské hospodárstvo na svoju predkrízovú úroveň strácalo 4,8 %. Žiadnym prekvapením určite nie je najväčší pokles patriaci gréckej ekonomike, ktorá v roku 2012 zaostávala za svojimi predkrízovými úrovňami až o pätinu. Uplynulý rok bol pre grécku ekonomiku už piatym rokom recesie v rade. Vysoká zadlženosť krajiny spolu s alarmujúcim stavom nezamestnaných vyústili v to, že práve Grécko sa stalo prvou krajinou únie, ktorá požiadala svojich partnerov o finančnú pomoc. Počas rokov 2011 a 2012 prívlastok európsky tiger zdobil v titulkoch predovšetkým pobaltské ekonomiky. Tie si totiž počas posledných dvoch rokov na svoje účty pripísali najrýchlejšie medziročné tempá rastu HDP. Pravda je ale taká, že práve týmto aktuálne najrýchlejšie rastúcim ekonomikám sa ešte svoje predkrízové úrovne nepodarilo prekonať. Lotyšsko v roku 2012 za objemom svojho HDP vyprodukovaného v roku 2007 zaostalo o cca 12 %, Estónsko o takmer 5 % a Litva na svoju predkrízovú úroveň stráca viac než 2 %. Ani rýchly rast HDP pobaltských štátov počas rokov 2011 a 2012 totiž stále nestačí na to, aby vymazal straty z hlbokej recesie, ktorou tieto krajiny prešli v roku

4 Čo nové vo svete: Čínska ekonomika v prvom tohtoročnom kvartáli spomalila. Napriek tomu medziročne vzrástla o 7,7 %. SLOVENSKO: Cena práce na Slovensku v období rokov 2008 až 2012 vzrástla o 13,8 %, zatiaľ čo náklady na prácu v EÚ ako takej v rovnakom období poskočili o miernejších 8,6 %. Podľa údajov Eurostatu dosiahla priemerná hodinová mzda [bez započítania poľnohospodárstva a verejnej správy] slovenských pracovníkov v roku 2012 úroveň 8,3 EUR. Európsky priemer bol pritom výrazne vyšší, na úrovni 23,4 EUR. Najnižšia priemerná hodinová mzda bola vlani evidovaná v Bulharsku [3,7 EUR] a naopak najvyššia, na úrovni 39,0 EUR, bola vykázaná vo Švédsku. EUROZÓNA: Ministri financií eurozóny i únie ako takej minulý týždeň schválili navrhované predĺženie splatnosti úverov pre Írsko a Portugalsko, ktoré krajiny získali v rámci medzinárodnej finančnej pomoci prostredníctvom eurovalu [EFSF]. Priemerná doba splatnosti úverov pre obe ekonomiky by sa mala predĺžiť o 7 rokov, aby sa tak uľahčil návrat krajín na dlhopisové trhy a došlo k zníženiu ich refinančných potrieb po ukončení programu. NEMECKO: Nemecké ministerstvo hospodárstva predpokladá, že nemecká ekonomika nastúpila na vlnu oživenia. Dôkazom sú rastúce priemyselné objednávky, ktoré sú podľa ministerstva kľúčovým predpokladom pre hospodársky rast. Ekonomika nášho najvýznamnejšieho obchodného partnera by sa tiež v nasledujúcom období mala podľa ministerstva opierať o pozitívny trend na pracovnom trhu a dobré maloobchodné tržby. Nemecká ekonomika by sa tak mala vyhnúť recesii, pričom vládna prognóza počíta s miernym tohtoročným rastom o 0,4 %. MAĎARSKO: Novým viceguvernérom maďarskej centrálnej banky [MNB] sa po rezignácii Júlie Király stane Ferenc Gerhardt, ktorého na tento post odporučil maďarský premiér Viktor Orbán. Vymenovať by Gerhardta mal ešte v priebehu apríla prezident János Áber. Budúci viceguvernér pôsobil v menovom výbore MNB od roku 2011 a patril medzi podporovateľov prebiehajúceho cyklu znižovania úrokových sadzieb. V súvislosti s MNB sa minulý týždeň objavili aj správy, že centrálna banka by sa mohla zlúčiť s Úradom pre dohľad nad finančnými trhmi [PSZÁF]. Podobná integrovaná úloha centrálnej banky nie je v rámci Európskej únie typická. Úloha dohľadu patrí spomedzi európskych centrálnych bánk len našej Národnej banke Slovenska a susednej Českej národnej banke. CYPRUS: Cyprus v piatok predĺžil kapitálové obmedzenia o ďalších 7 dní, avšak väčšia pozornosť sa v závere minulého týždňa venovala cyperskej centrálnej banke. Politickí lídri Cypru by radi zbavili funkcie guvernéra centrálnej banky Demetriadesa pre podozrenia súvisiace s únikom kapitálu z krajiny. Na tieto zámery reagoval guvernér Európskej centrálnej banky [ECB] Draghi listom, v ktorom varoval lídrov pred prepustením Demetriadesa vzhľadom na nezávislosť centrálnych bánk od vlád. V prípade dokázania závažných pochybení má podľa Draghiho v prípade konať Európsky súdny dvor. Demetriades zároveň uviedol, že cyperskej centrálnej banke hrozí útok na jej nezávislosť, keďže vláda krajiny má v úmysle odpredať časť jej zlatých rezerv bez predošlej konzultácie. Ratingová agentúra S&P zlepšila výhľad ratingu Cypru [aktuálne na úrovni CCC] z negatívneho na stabilný. Dôvodom je podľa agentúry zvýšená pravdepodobnosť, že krajina získa finančnú pomoc od svojich zahraničných partnerov. Riziko bankrotu Cypru tak podľa agentúry ustúpilo. V priebehu uplynulého týždňa na verejnosť prenikol aj dokument Európskej komisie [EK] venujúci sa udržateľnosti cyperského dlhu, podľa ktorého cyperská ekonomika v tomto roku poklesne o 8,7 % a o 3,9 % v ďalšom roku Dokument tiež navrhuje dobrovoľnú výmenu časti štátnych dlhopisov splatných do roku 2015 za dlhopisy dlhších splatností. ČÍNA: Čínska ekonomika v prvom tohtoročnom štvrťroku nečakane spomalila, keď vykázala medziročný rast na úrovni 7,7 %, pričom v poslednom kvartáli minulého roka 2012 posilnila o 7,9 %. Trhové odhady predpokladali medziročný hospodársky rast o 8,0 %. Za pomalším rastom stála predovšetkým slabšia priemyselná produkcia. Pre celý tento rok 2013 si Čína stanovila cieľový rast ekonomiky o 7,5 %. USA: Americký prezident Obama predložil návrh štátneho rozpočtu pre nasledujúci fiškálny rok 2014 vo výške 3,77 bil. USD, ktorý zahŕňa aj škrty v oblasti sociálnych programov a vyššie zdanenie bohatých. Návrh počíta s deficitom na úrovni 744 mld. USD, čo zodpovedá 4,4 % HDP krajiny. Obamov návrh sa však nepozdáva republikánom, ktorí sú proti vyššiemu zdaňovaniu bohatých. 4

5 Euro späť nad hladinou 1,3100 EUR/USD EUR/USD EUR/CZK Zdroj: REUTERS Uplynulý pondelok bol na dáta chudobný a euro 1,40 1,30 26,00 25,00 sa tak voči doláru obchodovalo v pomerne úzkom pásme nad hladinou 1,3000 EUR/USD. Výraznejší 1,20 24,00 vplyv na vývoj kurzu eura mali popri správach z Cypru aj udalosti v Portugalsku, kde ústavný súd zamietol niektoré z úsporných opatrení navrhovaných tamojšou vládou. V utorok si euro EUR/GBP USD/JPY voči doláru polepšilo a otestovalo hladinu 1,3100 0,89 0,83 101,00 89,00 EUR/USD, ktorú však prelomiť nedokázalo. K rastu euru dopomohla aj úspešná aukcia 0,77 77,00 dlhopisov EFSF [euroval], v rámci ktorej bolo na trhu umiestnených až 8 mld. EUR. V stredu si euro naopak mierne pohoršilo a na krátko kleslo až k úrovni 1,3050 EUR/USD po tom, ako americký Fed predčasne zverejnil zápisnicu zo svojho posledného zasadnutia. Zápisnica ukázala, že niektorí členovia menového výboru sú naklonení obmedzeniu nákupov aktív už v priebehu tohto roka, čo podporilo americký dolár. Vo štvrtok si euro opäť polepšilo nad hladinu 1,3100 EUR/USD, keď ho v raste podporila dobre prijatá talianska aukcia, ale aj očakávania pred piatkovým stretnutím Eurogroup v Dubline. V piatok sa opäť do centra pozornosti predral Cyprus, keď sa po vyhlásení cyperského prezidenta Anastasiedasa začalo špekulovať o vyššej než pôvodne dohodnutej pomoci v objeme 10 mld. EUR. Euro spočiatku oslabilo až k úrovni 1,3040 EUR/USD, no v druhej časti obchodovania si polepšilo späť nad hladinu 1,3100 EUR/USD a týždeň napokon uzavrelo s takmer jednopercentným ziskom. Zatiaľ čo maďarský forint a poľský zlotý minulý týždeň voči euru posilnili, česká koruna si zaknihovala oslabenie. Korunu poslali smerom k slabším úrovniam vyjadrenia viceguvernéra českej centrálnej banky [ČNB] Hampla, ktorý označil českú ekonomiku za poskakujúcu po dne. Podľa ČNB v súčasnosti neexistujú v českej ekonomike inflačné tlaky. Za účinný nástroj menovej politiky banka opäť označila priame devízové intervencie, čo poslalo korunu až smerom k hladine 26,000 EUR/CZK. Maďarský forint naopak počas týždňa posilňoval a v konečnom zúčtovaní si polepšil z pondelkovej otváracej úrovne 298,50 EUR/HUF na 295,35 EUR/HUF. Ešte výraznejšie voči euru posilnil poľský zlotý, ktorý sa posunul z pondelkových 4,1570 EUR/PLN na piatkových 4,1015 EUR/PLN. Poliaci základnú úrokovú sadzbu nemenili O nastavení menovej politiky na najbližší mesiac rozhodovala uplynulú stredu poľská NBP. V súlade s našimi očakávaniami poľskí centrálni bankári ponechali základnú sadzbu NBP bez zmeny, t. j. na úrovni 3,25 %. Poliaci tak prerušili cyklus uvoľňovania menovej politiky, v rámci ktorého od novembra 2012 znížili základnú sadzbu o 1,50 p. b., teda z úrovne 4,75 % na aktuálnych 3,25 %. V stanovisku po zasadnutí centrálnych bankárov NBP uviedla, že ďalšie rozhodnutia o sadzbách budú závisieť predovšetkým od najnovších ekonomických dát v podobe ekonomickej aktivity a inflačných očakávaní. % Vývoj na peňažnom trhu 1,00 0,50 0,00 1M EURIBOR 3M EURIBOR 12M EURIBOR sadzba ECB % Sadzby národných bánk vo svete 1,00 0,50 0,00 ECB FED BoE % Sadzby národných bánk V4 8,00 4,00 0,00 ECB ČNB NBP MNB 5

6 Ropa Brent aj minulý týždeň zlacnela Zdroj: Bloomberg Hoci prvé dva dni uplynulého týždňa sa vyznačovali cenovým Cena ropy BRENT [v USD za barel] rastom ropy Brent, v konečnom zúčtovaní napokon ropa aj minulý 150 týždeň zlacnela. V pondelok sa barel ropy obchodoval za 104, USD a v utorok jeho cena poskočila na 106,23 USD, o čo sa postaral najmä slabší dolár. V stredu ale cena ropy Brent začala 50 klesať a vplyvom nárastu zásob ropy v USA Brent zlacnela na 105,79 USD za barel. Revidovaný výhľad dopytu po rope smerom 0 nadol podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu mal vo štvrtok za I-08 VII-08 I-09 VII-09 I-10 VII-10 I-11 VII-11 I-12 VII-12 I-13 následok ďalší pokles ceny ropy k úrovni 104,27 USD za barel. V piatok zatvárala ropa Brent obchodovanie ešte lacnejšia na úrovni 103,11 USD za barel, pričom počas dňa sa dostala až na úroveň 101,09 USD za barel, čo bola najnižšia úroveň od leta Za celý týždeň ropa zlacnela o 1,0 % a medzimesačne bola lacnejšia o 5,6 %. Priemyselníci si udržali medziročný rast produkcie aj vo februári r/r 20,0% 10,0% 0,0% -10,0% -20,0% I-12 II-12 Priemyselná a stavebná produkcia III-12 IV-12 V-12 VI-12 VII-12 Priemyselná produkcia VIII-12 IX-12 X-12 XI-12 Zdroj: ŠÚ SR XII-12 I-13 II-13 Stavebná produkcia Priemyselná produkcia zaznamenala medziročný nárast aj vo februári 2013 a to o 1,1 %. Oproti januáru, kedy produkcia priemyselníkov medziročne vzrástla o 3,1 %, sa tak ale jedná o ďalšie spomalenie. Ťahúňom rastu priemyselnej výroby sa stali výroba elektrických zariadení [nárast o 30,2 %] a textilný priemysel [nárast o 17,4 %]. Slušným tempom rastu, hoci nie už dvojciferným, potešil aj automobilový priemysel [o 8,3 %]. Naopak, pokles produkcie bol najvýraznejší v ostatnej výrobe, oprave a inštalácii strojov a zariadení [o 25,2 %], u výrobcov koksu a rafinovaných ropných produktov [o 20,6 %] a vo farmaceutickom priemysle [o rovnú pätinu]. Priemyselná produkcia v EÚ podľa údajov Eurostatu vo februári medziročne klesla o 2,5 % a v eurozóne dokonca o 3,1 %. Pokles výroby najvýraznejšie zasiahol priemyselníkov z Fínska [o 7,5 %] a Španielska [o 6,5 %]. Na druhej strane najviac sa darilo priemyselným výrobcom z Rumunska [nárast o 6,5 %] a Bulharska [o 5,1 %]. Slovenskí stavbári zaznamenali vo februári síce miernejší prepad svojej produkcie ako v januári, ale predsa len išlo o pokles na úrovni 4,2 %. Výraznejšie zlepšenie situácie v stavebnom sektore pravdepodobne neprinesie ani zvyšok tohto roka. Zahraničný obchod vo februári s vysokým prebytkom v mil. EUR I.12 II.12 III.12 Vývoj zahraničného obchodu IV.12 V.12 VI.12 VII.12 VIII.12 IX.12 X.12 XI.12 XII.12 I.13 II.13 Rad1 Rad2 Zdroj: ŠÚ SR Zahraničný obchod ukončil druhý tohtoročný mesiac s kladným saldom na úrovni 458,7 mil. EUR. Oproti januáru tak vykázala naša obchodná bilancia ešte vyšší prebytok a kumulované saldo za január a február predstavovalo 814,7 mil. EUR. Celkový objem vývozu dosiahol hodnotu 5 060,2 mil. EUR a prevýšil tak dovoz v objeme 4 601,5 mil. EUR. Napriek vysokému prebytku obchodnej bilancie sa tempo rastu vývozu aj dovozu oproti januáru zmiernilo. Export vo februári medziročne vzrástol o 3,7 % a import len o 0,2 %. 6

7 Februárové tržby priemyselníkov medziročne klesli. Rovnako aj zamestnanosť a reálne mzdy. Medziročný vývoj v % za február 2013 Tržby slovenských priemyselníkov po januárovom nepatrnom náraste vo Nominálna Reálna Odvetvie hospodárstva Tržby Zamestnanosť mzda mzda februári medziročne klesli a to o Priemysel 4,2 %. K podobnému a zároveň prvému -4,2-1,6 1,6-0,6 poklesu tržieb v priemysle od krízového Stavebníctvo -1,7-4,4 1,5-0,7 roka 2009 došlo už vlani v decembri Predaj a oprava motorových vozidiel -1,0-1 3,6 1,4 [o 3,5 %]. Februárové tržby Veľkoobchod Maloobchod -1,1-1,8-0,5-0,4-0,3 0,4-2,4-1,8 v samotnej priemyselnej výrobe sa medziročne znížili o 1,4 %. Ubytovanie -0,9 1,3 3,3 1,1 Činnosť reštaurácií a pohostinstiev 0,2 1,3 2,2 0,0 S najvýraznejším medziročným poklesom tržieb sa vo februári musel Vybrané trhové služby 13,0 9,2 3,5 1,3 popasovať chemický priemysel [o Informácie a komunikácia 5,1 0,7-7,5-9,5 28,9 %], farmaceuti [o 14,8 %] Doprava a skladovanie 7,5 4,4-1,6-3,7 a producenti z oblasti ostatnej výroby, Zdroj: ŠÚ SR opravy a inštalácie strojov a zariadení [o 10,9 %]. V červených číslach sa však pohybovala aj pre slovenskú ekonomiku dôležitá výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov. Priemyselníci, ktorým sa vo februári podarilo dosiahnuť vyššie tržby ako pred rokom, sa však aj tak museli uspokojiť len s jednociferným rastom. Najvýraznejší nárast tržieb si na svoje konto pripísali producenti strojov a zariadení [o 6,2 %] a výrobcovia elektrických zariadení [o 5,3 %]. Automobilky zaznamenali vo februári spomalenie tempa rastu svojich tržieb na úroveň 3,0 %. To pravdepodobne ovplyvnilo aj celkovo slabšie februárové tržby v našom priemysle, nakoľko práve automobilky sa na tržbách nášho priemyslu podieľajú najväčším dielom. Spomedzi ostatných odvetví slovenského hospodárstva sa podarilo dosiahnuť vo februári vyššie tržby ako pred rokom len v odvetví vybraných trhových služieb, v doprave a skladovaní, v oblasti informácií a komunikácie a nepatrne aj v odvetví reštaurácií a pohostinstiev. Slabší dopyt po slovenskej produkcii zo zahraničia neprináša priaznivý vietor ani na trh práce. Zamestnanosť v slovenskom priemysle medziročne klesla o 1,6 %. Okrem priemyslu zamestnanosť klesla aj v stavebníctve, predaji a oprave motorových vozidiel a vo veľkoobchode aj maloobchode. Nominálne viac si na svojich výplatných páskach vo februári oproti vlaňajšku našli zamestnanci vo väčšine odvetví nášho hospodárstva. K výraznému poklesu nominálnych miezd ale došlo v oblasti informácií a komunikácie [o 7,5 %], kde sa však zarába jednoznačne najviac. Reálne však zamestnanci vo väčšine hospodárskych odvetví vrátane priemyslu zarobili menej ako pred rokom. 7

8 Rebríček týždňa: Byty a domy vlani zlacneli vo väčšine krajín EÚ Naše slová o prasknutej, no stále nie celkom spľasnutej bubline na slovenskom trhu nehnuteľností pravidelne potvrdzujú štatistiky Národnej banky Slovenska [NBS] o cenovom vývoji nehnuteľností na bývanie. Slovensko však nie je jedinou krajinou únie, kde zásluhou krízy došlo k poklesu cien nehnuteľností. No zatiaľ čo u nás ceny nehnuteľností určených na bývanie pokračovali v poklese aj v roku 2012, v rámci Európskej únie sa našli aj krajiny, v ktorých ceny domov a bytov v minulom roku rástli. Potvrdzujú to dáta House Price Indices zozbierané Eurostatom. Ceny nehnuteľností určených na bývanie na Slovensku vlani podľa Eurostatu medziročne poklesli o 2,3 % a sú tak o pätinu lacnejšie ako na prelome rokov 2008 a Omnoho výraznejší, až Medziročná zmena cien nehnuteľností určených na bývanie v krajinách EÚ [ ] Krajina zmena Krajina zmena Španielsko 13,7 % Česká repubilka 1,5 % Írsko 11,2 % EÚ 27 1,3 % Rumunsko 8,3 % Francúzsko 0,4 % Portugalsko 7,3 % Litva 0,2 % Slovinsko 6,9 % Švédsko 1,0 % Holandsko 6,4 % Veľká Británia 1,7 % Maďarsko 3,9 % Malta 2,1 % Dánsko 2,7 % Belgicko 2,3 % Taliansko 2,6 % Fínsko 2,4 % Slovensko 2,3 % Lotyšsko 3,9 % Bulharsko 1,9 % Luxembursko 5,2 % eurozóna 1,6 % Estónsko 7,3 % Zdroj: prepočet Poštovej banky podľa Eurostat dvojciferný medziročný pokles, si vlani pripísali ceny bytov a domov v Španielsku [o 13,7 %] a Írsku [o 11,2 %]. Od prasknutia realitnej bubliny v roku 2008 poklesli ceny nehnuteľností v Španielsku takmer o tretinu a v Írsku dokonca až o polovicu. Obe krajiny sa aj v dôsledku krízy na realitnom trhu dostali do problémov, ktoré neskôr pomáhali hasiť krajiny eurozóny prostredníctvom pôžičiek z eurovalu. Španielsko aj Írsko dodnes trápia tzv. domy duchov z miliónov obydlí, ktoré boli postavené v čase realitného boomu, aj dnes státisíce zívajú prázdnotou. Na druhej strane v Estónsku či Luxembursku bol vlani badateľný medziročný nárast cien nehnuteľností [o 7,3 %, resp. 5,2 %]. Tieto krajiny však boli svedkami medziročného rastu cien nehnuteľností určených na bývanie už aj v predchádzajúcich rokoch 2010 a 2011 a vlani tak tento trend pokračoval. Medziročný nárast cien nehnuteľností si vlani zaknihovalo aj Lotyšsko [o 3,9 %]. Nehnuteľnosti v tejto pobaltskej ekonomike sú však aj napriek tomu stále o viac než 40 % lacnejšie ako pred krízou. V Európskej únii ako celku vlani nehnuteľnosti určené na bývanie medziročne zlacneli o 1,3 %, v eurozóne o 1,6 %. Predovšetkým ľudia z okolia Bratislavy, kde stále badať príznaky realitnej bubliny, v poslednom období pokukujú aj po bývaní síce v blízkosti, ale na opačnej strane našich štátnych hraníc. Ako sa teda vlani vyvíjali ceny nehnuteľností v okolitých krajinách? V Maďarsku bol vlani zaznamenaný medziročný pokles cien nehnuteľností určených na bývanie o 3,9 %, v Českej republike sa ceny domov a bytov znížili o miernejších 1,5 %. 8

9 Kalendár udalostí 16. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Index spotrebiteľských cien CPI [15. apríl 2013], v %, r/r marec ,1 2,1 Nové priemyselné objednávky [15. apríl 2013], v %, r/r február 2013 Harmonizovaný index spotrebiteľských cien HICP [16. apríl 2013], v % marec ,1 2,1 Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 1 Q Q Q HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 1,0 1,3 1,8 2,0* 1,7 CPI [%, r/r] 1] 4] 2,2 2,0 2,1 3,2* 2,2 HICP [%, r/r] 1] 4] 2,3 2,1 2,0 3,4* 2,1 PPI [%, r/r] 1] 4] 2,6 2,3 2,2 3,9* 1,8 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 0,2 0,1 0,3 1,2* 0,5 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 14,72 14,30 14,23 13,59* 14,45 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 843,5 870,0 890, ,2* 3 753,5 EUR/USD 2] 4] 1,28* 1,30 1,30 1,32* 1,30 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,75* 0,75 0,75 0,75* 0,75 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,12* 0,13 0,14 0,11* 0,14 1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť 9