N NOVELA ZÁKONA O DPH ÚČINNÁ OD 1.1.2018 Ing. Vladimír Ozimý Vladimír Ozimý
Obsah 1 Zmeny v oblasti zábezpeky ( 4c)... 2 2 Zmeny v oblasti trojstranného obchodu a podávania súhrnného výkazu ( 17 ods. 4, 80 ods. 3, 45)... 2 3 Zmeny týkajúce sa fakturácie ( 72, 73, 74, 75)... 4 4 Záznamová povinnosť podľa 70 ods. 6, 7... 4 5 Zmeny v oblasti osobitnej úpravy podľa 68d (cashflow systém)... 4 6 Ručenie za daň a rizikové osoby ( 68 ods. 14)... 5 7 Zrušenie limitu pri prenose daňovej povinnosti pri tovare uvedenom v 69 ods. 12 písm. f) a g)... 6 8 Zmeny pri dodaní stavby a zmena účely pri investičnom majetku ( 38 a 54)... 7 9 Úprava osobitného režimu DPH pre cestovné kancelárie a cestovné agentúry ( 65)... 8 10 Zmeny v zrušení registrácie pre DPH ( 81)... 9 11 Zavedenie novej formy daňového zástupcu ( 69aa)... 10 12 Zmeny v oblasti vývozu tovaru ( 47)... 12 13 Dovoz tovaru v režime dočasného použitia s čiastočným oslobodením ( 21)... 13
1 Zmeny v oblasti zábezpeky ( 4c) V oblasti zábezpeky sa zmenil okruh rizikových osôb. Kým do 31. 12. 2017 zákon pracoval s pojmom rizika vo väzbe na osobu konateľa alebo spoločníka, a to či už na fyzickú osobu alebo právnickú osobu, od 1. 1. 2018 dopĺňa do 4c ods. 1 písm. d) samotnú FO/PO, ktorá je žiadateľom a ktorá má ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň nedoplatok na DPH 1 000 a viac alebo ktorej bola zrušená registrácia pre DPH z dôvodu opakovaného porušovania povinností administratívnej povahy (nepodávanie daňových priznaní alebo kontrolného výkazu), opakovaného neplatenia vlastnej daňovej povinnosti, opakovanej nezastihnuteľnosti v sídle (prevádzke), prípadne z dôvodu opakovaného porušovania povinností pri vykonávaní daňovej kontroly. Ide v podstate o zdaniteľné osoby, ktoré v minulosti z nejakého titulu nemali uhradenú daň z pridanej hodnoty, resp. boli už zrušené ako platitelia. Takisto ide o okruh zdaniteľných osôb podľa 7 a 7a, ktoré majú daňovú povinnosť z dôvodu nadobúdania tovaru z EÚ alebo prijímania služieb z EÚ a túto daň nemajú v čase podania uhradenú, pričom jej hodnota je minimálne 1 000 eur. Zmena sa týka aj zrušenia rozhodnutia o zložení zábezpeky v prípade, že došlo k zastaveniu registračného procesu, pričom rozhodnutie o uložení zábezpeky bolo už vydané ( 4c ods. 2), pričom pôjde o zrušenie z úradnej moci ( 4c ods. 6). V prípade, že bola už uhradená zábezpeka alebo jej časť, tú správca dane bezodkladne vráti, pričom pri vrátení uplatní postup podľa 79 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a poplatkov (ďalej zákon o SD). Do 4c ods. 7 sa doplnila skutočnosť, že ak došlo k zrušeniu registrácie platiteľa, pričom bola zrušená v lehote 12 mesiacov, kedy správca dane má v držbe zábezpeku, potom je povinný bezodkladne vrátiť túto zábezpeku alebo jej časť, pričom sa rovnako uplatní postup podľa 79 ods. 1 zákona o SD, ktorý sa vzťahuje na vrátenie preplatkov. Táto skutočnosť neplatí, ak ide o zrušenie platiteľa DPH, pričom ide o právneho nástupcu podľa 4 ods. 4 (zákonná registrácia), teda stáva sa platiteľom zo zákona. 2 Zmeny v oblasti trojstranného obchodu a podávania súhrnného výkazu ( 17 ods. 4, 80 ods. 3, 45)
Do konca roku 2017 osoby registrované pre daň neboli povinné v rámci trojstranného obchodu podávať súhrnný výkaz napriek tomu, že sa mohli na ňom zúčastniť a využívať princípy 45 zákona o DPH. Od 1. 1. 2018 sa spresňuje väzba na skutočnosť, že podmienkou, aby miesto dodania u druhého odberateľa bolo určené podľa podmienok trojstranného obchodu, je fakt, že prvý odberateľ nie je usadený v štáte druhého odberateľa. Ide o zladenie so smernicou EÚ, pričom model usadenia prvého a druhého odberateľa v štáte nadobudnutia sa nepovažuje za trojstranný obchod [ 45 ods. 1 písm. c) a 17 ods. 4 písm. c)]. Takisto v rámci zosúladenia so smernicou EÚ to znamená, že sa mení podmienka vo väzbe, že nebráni uplatneniu pravidla trojstranného obchodu, ak je prvý odberateľ registrovaný v štáte druhého odberateľa, podstatné je, aby po novom nebol v štáte druhého odberateľa usadený. PRÍKLAD: Maďarská spoločnosť dodáva tovar pre českú spoločnosť a tá dodá tovar pre slovenskú spoločnosť. Sú splnené všetky podmienky podľa 45 zákona o DPH, pričom česká spoločnosť je registrovaná v SR za platiteľa DPH podľa 5. Po novelizácii ustanovenia 45 ods. 1 písm. c) im už nebráni skutočnosť, že prvý odberateľ je registrovaný v tuzemsku ako zahraničná osoba. Podstatné je, aby nebol v tuzemsku usadený. Podľa 45 zákona jednou z podmienok splnenia trojstranného obchodu je skutočnosť, že sa na obchode zúčastňujú tri osoby identifikované v troch rôznych členských štátoch EÚ. Podľa zákona nie je podmienkou, že musí ísť o osoby registrované za platiteľov DPH. Teda na trojstrannom obchode sa môžu zúčastniť aj osoby registrované podľa 7 a 7a zákona o DPH. Podľa zákona platného do 31. 12. 2017 tieto osoby neboli povinné podať súhrnný výkaz, ak sa zúčastnili na obchode ako prvý odberateľ, čo bolo v rozpore so Smernicou EÚ č. 2006/112. Preto sa do 80 ods. 3 zavádza, že tieto osoby sú povinné podať súhrnný výkaz podľa pravidiel ods. 2, teda musia sledovať dodanie tovaru do EÚ za kvartál, kde zákon určuje, že ak hodnota je do 50 000 eur za prebiehajúci kvartál a štyri predchádzajúce, môže podávať zdaniteľná osoba súhrnný výkaz kvartálne, ak je táto podmienka porušená, musí sa podávať mesačne. Prechodné ustanovenie 85kf ods. 3 definuje, že sa prvýkrát podá súhrnný výkaz za zdaňovacie obdobie začínajúce 1. 1. 2018.
3 Zmeny týkajúce sa fakturácie ( 72, 73, 74, 75) Vzhľadom na nahradenie diaľničných známok v papierovej podobe elektronickými diaľničnými známkami sa z 74 ods. 3 zákona o DPH vypúšťa písm. c), v zmysle ktorého sa za zjednodušenú faktúru považovala podkladová časť nálepky. Elektronická diaľničná známka sa podriadi 74 ods. 3 písm. a), teda zjednodušenej faktúre do 100 eur vrátane DPH. Ďalej do 74 ods. 1 písm. o) sa dopĺňa povinná informácia, že ak sa vyhotovuje faktúra v rámci zastupovania podľa 69a a 69aa (nový druh daňového zastúpenia zahraničných osôb), potom faktúra musí obsahovať meno a priezvisko alebo názov daňového zástupcu podľa 69a alebo 69aa, adresu jeho sídla alebo bydliska a jeho osobitné identifikačné číslo pre daň. Takisto sa do 72 zákona ukladá povinnosť, že zahraničná osoba pri zastupovaní podľa 69a a 69aa je povinná vyhotoviť faktúru pri dodaní tovaru v tuzemsku. Miesto dodania tovaru spojeného s prepravou je tam, kde sa preprava začína vykonávať ( 13 ods. 1). Nepraktickosť definície súhrnnej faktúry podľa 75 ods. 2 zákona, kde patria dohody o platbách nájomného a dohody o platbách energie, pričom tieto dohody k energiám nesmú presiahnuť dobu dlhšiu ako 12 mesiacov, umožňoval zákon považovať za súhrnnú faktúru len v prípade, ak bol naplnený obsah faktúry podľa 74 ods. 1 zákona a odberateľom bola tuzemská zdaniteľná osoba, teda bola usadená prostredníctvom sídla, prevádzkarne alebo miesta podnikania v SR. Podmienka väzby na tuzemskú zdaniteľnú osobu sa vypúšťa a súhrnnú faktúru podľa 75 ods. 2 je možné vyhotoviť aj pre zahraničnú osobu. 4 Záznamová povinnosť podľa 70 ods. 6, 7 Zdaniteľné osoby, ktoré dovážajú motorové vozidlá s cieľom predaja z iného členského štátu, majú povinnosť viesť záznam o takýchto motorových vozidlách, pričom táto záznamová povinnosť sa v lehote na podanie daňového priznania zasiela správcovi dane. Od 1. 1. 2018 sa zavádza štruktúrovaná forma tejto záznamovej povinnosti, ktorú budú vypĺňať dovozcovia motorových vozidiel. 5 Zmeny v oblasti osobitnej úpravy podľa 68d (cashflow systém)
Platiteľ DPH podľa 4, ktorý spĺňa podmienky definované zákonom, má daňovú povinnosť v čase, kedy prijal platbu, a právo na odpočítanie dane v čase, kedy zaplatil. Aplikačná prax si vyžiadala úpravu tohto ustanovenia zákona, a to vo väzbe na postúpenie pohľadávky. Keďže do konca roku 2017 nebolo postúpenie pohľadávky zákonom riešené, pristupovalo sa k predmetnej skutočnosti, akoby nevznikla daňová povinnosť u platiteľa DPH, a teda na druhej strane nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane. Od 1. 1. 2018 sa dopĺňa do 68d ods. 4 zákona, že ak ide o postúpenie pohľadávky, vzniká daňová povinnosť dňom účinnosti postúpenia pohľadávky. V prípade, že ide o platiteľa, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu podľa 68d, má právo na odpočítanie dane až zaplatením novému veriteľovi ( 68d ods. 5), na ktorého bola pohľadávka postúpená. Avšak v aplikačnej praxi môže nastať problém, čo keď nedôjde k oznámeniu o postúpení pohľadávky a zmene veriteľa a uhradí takúto pohľadávku pôvodnému vlastníkovi. Toto zákon nerieši a definuje, že právo na odpočítanie dane vzniká úhradou novej osobe. 6 Ručenie za daň a rizikové osoby ( 68 ods. 14) 69 ods. 14 zákona definuje okruh rizikových osôb. Platiteľ, ktorému je alebo má byť dodaný tovar alebo služba v tuzemsku, ručí podľa 69b za daň z predchádzajúceho stupňa uvedenú na faktúre, ak dodávateľ daň uvedenú na faktúre nezaplatil alebo sa stal neschopným zaplatiť daň a platiteľ v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená. Dostatočným dôvodom na to, že platiteľ vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená, je skutočnosť, že: a) protihodnota za plnenie uvedená na faktúre je bez ekonomického opodstatnenia neprimerane vysoká alebo neprimerane nízka, b) v čase vzniku daňovej povinnosti bol jeho štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo spoločníkom štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu alebo spoločník platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu. Do konca roku 2017 boli za rizikové osoby považované aj osoby, ktoré boli v zoznamoch finančného riaditeľstva podľa 81 ods. 4 písm. b) druhý bod ako rizikové osoby, ktoré opakovane porušujú pravidlá zákona definované v tomto ustanovení, pričom zdaniteľná osoba s nimi obchodovala po tom, čo boli uvedené v zozname rizikových osôb [ 69 ods. 14 písm. b) do 31. 12. 2017). Keďže aplikačná prax preukázala, že je ťažko vymedziť
hodnotu ručenia a určiť medzi jednotlivých odberateľov, od 1. 1. 2018 tieto osoby sú vylúčené z okruhu rizikových osôb a platiteľ už neznáša riziko za prípadné riziko neplatenia daňovej povinnosti touto osobou. 7 Zrušenie limitu pri prenose daňovej povinnosti pri tovare uvedenom v 69 ods. 12 písm. f) a g) Z 69 ods. 12 písm. f) a g) zákona o DPH sa vypúšťa peňažný limit 5 000 a viac. V znení zákona platného do 31. 12. 2017 sa prenos daňovej povinnosti pri poľnohospodárskych plodinách patriacich do kapitoly 10 a 12 Spoločného colného sadzobníka, pri kovoch ako oceľ a železo a polotovaroch z kovov, ktoré patria do kapitoly 72 a do položiek 7301, 7308 a 7314 Spoločného colného sadzobníka uplatňoval v prípade, ak základ dane (cena bez DPH) za dodanie týchto tovarov uvedený na faktúre bol 5 000 a viac. Limit na uplatnenie prenosu daňovej povinnosti uplatňovaný v závislosti od výšky základu dane 5 000 a viac sa bude uplatňovať naďalej aj po 31. 12. 2017 v prípade mobilných telefónov [ 69 ods. 12 písm. h)] a integrovaných obvodov [ 69 ods. 12 písm. i)]. Pri tejto zmene je nutné upozorniť najmä na prípady vyhotovenia dokladov z registračnej pokladnice. Pri predaji inému platiteľovi DPH v tuzemsku nebude môcť platiteľ DPH vyhotoviť zjednodušenú faktúru, pretože na účely prenosu daňovej povinnosti musí identifikovať odberateľa ako osobu, ktorá je platiteľom DPH. Preto princíp vyhotovenia faktúr bude musieť byť postavený obsahovo na riadnej faktúre ( 74 ods. 1) a doklad z ERP bude len dokladom o úhrade faktúry (pohľadávky) v hotovosti. Podľa 69 ods. 12 písm. f) zákona o DPH je platiteľ dane, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa dane, povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie tovarov patriacich do kapitol 10 a 12 Spoločného colného sadzobníka, ktoré nie sú bežne určené v nezmenenom stave na konečnú spotrebu, ak základ dane vo faktúre za dodanie týchto tovarov je 5 000 eur a viac. Ide o poľnohospodárske plodiny, ktoré patria do kapitoly 10 a 12 Spoločného colného sadzobníka, ktoré samy osebe nie sú bežne určené na konečnú spotrebu, preto sa pri určení osoby povinnej platiť daň nebude posudzovať, na aký účel je dodanie tovaru určené, či na konečnú spotrebu, alebo na ďalší predaj. Pri tovare uvedenom v kapitole 10 a 12 Spoločného colného sadzobníka sa vo všeobecnosti predpokladá, že nie je bežne určený v nezmenenom stave na konečnú spotrebu. To znamená, že platiteľ DPH, ak dodá obilniny, zrná a obdobný tovar z kapitoly 10 a 12 inému platiteľovi DPH, tak od 1. 1. 2018 je povinný preniesť daňovú
povinnosť na príjemcu. Ak sa kupujúci neidentifikuje pri kúpe, nastáva riziko nesprávneho vyhotovenia dokladu a následkov spojených s opravou faktúry a prenosom daňovej povinnosti, keďže pri predaji bola na faktúre uvedená daň. Kupujúci nemá nárok na odpočítanie dane uvedenej na faktúre od dodávateľa, ak nastal prenos daňovej povinnosti naňho ako platiteľa DPH. 8 Zmeny pri dodaní stavby a zmena účely pri investičnom majetku ( 38 a 54) Podľa 38 ods. 1 sa platiteľ dane pri predaji stavby po uplynutí 5 rokov od jej prvej kolaudácie, na základe ktorej bolo povolené užívanie tejto stavby alebo jej časti, alebo po uplynutí 5 rokov odo dňa začatia prvého užívania tejto stavby alebo jej časti môže rozhodnúť, že dodanie stavby nebude oslobodené od dane. V takomto prípade je osobou povinnou platiť daň v zmysle 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH kupujúci (nadobúdateľ) za predpokladu, že je platiteľom dane. Z dôvodu, aby platiteľ dane, ktorý je nadobúdateľom nehnuteľnosti, s istotou vedel, že je osobou povinnou platiť DPH na základe prenesenia daňovej povinnosti, doplnila sa do ustanovenia 38 ods. 1 povinnosť pre dodávateľa (predávajúceho) písomne informovať nadobúdateľa o tom, že sa rozhodol dodanie nehnuteľnosti zdaniť. Toto rozhodnutie je dodávateľ (predávajúci) povinný písomne oznámiť príjemcovi plnenia najneskôr v lehote na vyhotovenie faktúry podľa 73 zákona o DPH, a teda: a) do 15 dní odo dňa prijatia platby pred dodaním takejto nehnuteľnosti, resp. najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba pred dodaním takejto nehnuteľnosti prijatá a/alebo b) do 15 dní odo dňa dodania takejto nehnuteľnosti. Podstatnou skutočnosťou je, že kupujúci stavbu (nehnuteľnosť) staršiu ako 5 rokov rieši z pohľadu samozdanenia. Jediný, kto sa môže rozhodnúť preniesť daňovú povinnosť, je dodávateľ, a teda odberateľ sa nemôže rozhodnúť, či zdaní, alebo nezdaní nehnuteľnosť staršiu ako 5 rokov od prvej kolaudácie. Toto je hlavný dôvod, aby kupujúci mal istotu, ako má postupovať na daňové účely. Významná zmena nastala aj v definícii pojmu investičný majetok podľa 54 ods. 2 písm. b) zákona o DPH. Do 31. 12. 2017 sa na účely tohto zákona považovali za investičný majetok
budova, stavebný pozemok, byty a nebytové priestory. Zákon teda nevidel ako investičný majetok stavbu, a teda nemohlo dôjsť k zmene účelu pri dodaní napr. inžinierskej stavby ako parkovisko, reklamné stavby. 54 ods. 2 písm. b) zosúlaďuje pojem investičného majetku s 38 ods. 1 a nahrádza sa budova pojmom stavba. Teda rozširuje sa okruh investičného majetku, na ktorý sa vzťahuje povinnosť sledovať zmenu účelu podľa 54. Úprava odpočítanej dane podľa 54 a 54a zákona o DPH sa neuplatní na daň odpočítanú pred 1. 1. 2018, ktorá sa vzťahuje na inú stavbu alebo časť stavby, ako bola uvedená v 54 ods. 2 písm. b) a c) zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2017 ( 85kf ods. 2). 9 Úprava osobitného režimu DPH pre cestovné kancelárie a cestovné agentúry ( 65) Vychádzajúc z rozsudku ESD vo veci C 269/11 sa upravuje ustanovenie týkajúce sa osobitnej úpravy zdaňovania služieb cestovného ruchu tak, aby bolo v súlade s článkami 306 až 310 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme. Na základe uvedeného rozsudku sa právna úprava zdaňovania služieb cestovného ruchu navrhuje v 65 ods. 1 zákona o DPH zmeniť tak, že povinnosť uplatňovať osobitnú úpravu sa bude vzťahovať na všetky predaje balíkov cestovných služieb cestovnými kanceláriami a cestovnými agentúrami, ktoré tieto balíky predávajú vo svojom mene. Významnou zmenou je aj pojem služby cestovného ruchu ( 65 ods. 1), kde sa z tohto pojmu vytratila vlastná služba cestovného ruchu, a teda predmetom zdanenia maržou budú len služby obstarané od tretích osôb. Základom dane pri predaji služieb cestovného ruchu bude v zmysle novelizovaného 65 ods. 3 kladný rozdiel medzi celkovou predajnou cenou požadovanou od zákazníka a súčtom cien služieb cestovného ruchu obstaraných od iných osôb bez vlastnej služby cestovnej kancelárie, ktorá sa z dôvodu vypustenia 65 ods. 4 zákona o DPH nezahrnie do celkovej predajnej ceny požadovanej od zákazníka. Uvedená zmena zosúlaďuje zákon o DPH s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Súdny dvor vo veci C-291/03 (Mytravel plc.) rozhodol, že čl. 26 Šiestej smernice (články 306 až 310 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH) sa má vykladať v tom zmysle, že cestovná kancelária alebo usporiadateľ zájazdov, ktorý za zaplatenie ceny za balík služieb poskytuje jednak služby poskytnuté tretími osobami a jednak vlastné služby, v zásade musí oddeliť časť balíka služieb predstavujúcu jeho vlastné služby. Z
uvedeného vyplýva, že cestovná kancelária (platiteľ dane) do základu dane pre výpočet prirážky nezahrnie vlastné služby, ale tieto zdaní osobitne bežným režimom. Po novom teda cestovná kancelária nebude rozlišovať, kto je príjemcom plnenia, pretože sa ruší väzba na pojem na účely podnikania a cestovná kancelária bude vždy nahliadať na predmetnú službu ako službu cestovného ruchu a pôjde maržovým spôsobom bez ohľadu na to, či objednávateľom služby je podnikateľ na podnikateľské účely alebo súkromná osoba. Do ustanovenia 65, a teda maržového zdanenie sa dostane len balík služieb od tretích osôb, pričom vlastná služba cestovnej kancelárie pôjde bežným režimom DPH. Na základe tejto skutočnosti musí cestovná kancelária viesť evidenciu, čo z balíka tvorí hodnotu vlastnej služby, ak ju poskytuje, pretože musí určiť hodnotu pre účely vyčíslenia základu dane podľa 22 zákona o DPH. Vo väzbe na túto skutočnosť sa upravuje aj princíp refundácie dane v 55a ods. 5, konkrétne druhá veta, v zmysle ktorej, ak žiadateľ podľa zákona iného členského štátu uplatňuje osobitnú úpravu dane pre cestovné kancelárie a cestovné agentúry zodpovedajúcu ustanoveniam podľa 65, nemá nárok na vrátenie dane pri tovaroch a službách obstaraných s cieľom uskutočnenia cesty. 10 Zmeny v zrušení registrácie pre DPH ( 81) V aplikačnej praxi bol problém nesprávneho zadefinovania ustanovenia 81 ods. 2 zákona o DPH, kde bolo uvedené, že platiteľ DPH je povinný podať žiadosť o zrušenie registrácie, ak nevykonáva v tuzemsku ekonomickú činnosť. Takto vymedzená definícia bola v rozpore s princípom neutrality DPH a práva na odpočítanie dane. Novelou zákona o DPH sa upravilo toto ustanovenie tak, že povinnosť podať žiadosť o zrušenie registrácie platiteľa DPH bude musieť podať ten platiteľ, ktorý prestane vykonávať ekonomickú činnosť ( 3 ods. 2 zákona). Takisto sa rozširuje do 81 ods. 9 okruh plnení, ktoré zakladajú povinnosť vrátiť daň pri registrácii. Platí pravidlo 81 ods. 6, že z majetku a zásob v poslednom zdaňovacom období vzniká daňová povinnosť, pričom ak ide o odpisovaný majetok, vzniká daňová povinnosť zo základu dane, ktorý tvorí zostatková cena tohto majetku. Od 1. 1. 2018 je povinnosť v poslednom zdaňovacom období vrátiť odpočítanú daň z platby podľa 19 ods. 4, ak ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia tovar nebol dodaný alebo služba nebola dodaná;
túto povinnosť nemá platiteľ pri zániku bez likvidácie, ak právny nástupca je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa 4 ods. 4. To znamená, že platiteľ DPH, ktorý ruší svoju registráciu, musí riešiť otázku prijatých faktúr k prijatým platbám, ak nebol dodaný tovar ani služba. Táto daň musí byť vrátená, ak nejde o prípad právneho nástupcu, ktorý sa stáva platiteľom DPH zo zákona. 11 Zavedenie novej formy daňového zástupcu ( 69aa) Zahraničná osoba, ktorá nadobúda tovar v tuzemsku z iného členského štátu podľa 11 s cieľom jeho dodania: - s oslobodením od dane podľa 43 (do IČS) alebo - 47 (vývoz), alebo - dodania formou zásielkového predaja s miestom dodania v inom členskom štáte, sa môže dať zastúpiť daňovým zástupcom, ak: a) tieto dodania tovaru zahraničná osoba uskutočňuje výlučne prostredníctvom využitia elektronického komunikačného rozhrania, ako je elektronické trhovisko, elektronická platforma, elektronický portál alebo podobný elektronický prostriedok, b) nie je platiteľom podľa tohto zákona a c) nedodáva tovar alebo službu, pri ktorej by jej vznikla povinnosť platiť splatnú daň v tuzemsku, keby mala postavenie platiteľa podľa tohto zákona. Základnou podstatou zavedenia tejto skutočnosti je, že zahraničné osoby umiestňujú v tuzemsku do skladov tovar s cieľom jeho predaja do iných štátov EÚ alebo tretích štátov. Z pohľadu tohto ustanovenia však nie je pokryté dodanie tovaru na území SR. Teda daňové zastupovanie sa netýka prípadov predaja tovaru na území SR, ktorý neopustí územie SR. Vo väzbe na tieto skutočnosti sa doplnilo aj ustanovenie 5 zákona, že v prípade daňového zastupovania podľa 69aa sa nemusí zahraničná osoba registrovať na území SR [ 5 ods. 1 písm. d)]. Takisto to nenarušuje pravidlá refundácie podľa 55a zákona, keďže novelou sa do výnimiek doplnilo, že dodanie tovaru prostredníctvom daňového zástupcu podľa 69aa sa považuje za výnimku z pravidiel dodania tovaru v tuzemsku [ 55a ods. 2 písm. c) bod 4]. Rovnako sa takáto výnimka zaviedla aj do 56 v rámci práva refundácie dane pre zahraničné osoby z tretích štátov [ 56 ods. 2 písm. c) 4. bod]. Na účely daňového zastúpenia podľa 69aa si treba uvedomiť, že nepostačuje, aby zahraničná osoba tu skladovala tovar, ale má ísť o novodobý trend predaja prostredníctvom
internetových obchodov a rôznych digitálnych platforiem, teda ide o nejaké virtuálne predajne. Zahraničná osoba môže byť zastupovaná len jedným daňovým zástupcom, pričom daňový zástupca môže zastupovať viacero zahraničných osôb. Daňovým zástupcom môže byť len zdaniteľná osoba so sídlom alebo bydliskom v tuzemsku a na zastupovanie zahraničnej osoby musí mať udelené písomné plnomocenstvo a musí mať pridelené osobitné identifikačné číslo pre daň Daňovým úradom Bratislava. Zákon ustanovuje v 69aa obsah plnomocenstva na účely zastupovania. Daňový úrad Bratislava vydá na žiadosť zdaniteľnej osoby najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti osobitné osvedčenie o pridelení osobitného identifikačného čísla pre daň, pod ktorým táto zdaniteľná osoba bude ako daňový zástupca konať v mene a na účet zastúpenej zahraničnej osoby. Žiadosť sa podáva na tlačive, ktoré zverejní na webovom sídle finančné riaditeľstvo. Daňový zástupca má zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac, pričom ak zastupuje viacero zahraničných osôb, podáva jedno daňové priznanie, jeden súhrnný výkaz a jeden kontrolný výkaz. Daňový zástupca na seba preberá zodpovednosť za daň, pretože zákon definuje, že za ňu zodpovedá nerozdielne, ak v čase dodania alebo nadobudnutia tovaru nebolo odvolané plnomocenstvo písomne. Daňový zástupca oznamuje zastupovanie do 10 dní nasledujúceho kalendárneho mesiaca po mesiaci, kedy bolo písomne udelené plnomocenstvo a rovnako do 10 dní oznamuje ukončenie zastupovania, ak bolo plnomocenstvo odvolané. Oznámenie sa podáva na tlačive, ktorého vzor zverejní finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle. Daňový zástupca je povinný viesť na účely daňového zastúpenia záznamovú povinnosť o: a) zahraničných osobách, ktoré zastupuje (meno a priezvisko alebo názov zastúpenej zahraničnej osoby a adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava), b) nadobudnutých tovaroch z EÚ, c) dodaných tovarov do EÚ a do tretích štátov, d) dodaní tovaru formou zásielkového predaja. Ak vznikne zahraničnej osobe povinnosť registrácie a prestane plniť podmienky na zastupovanie, je povinná písomne odvolať plnomocenstvo, a to najneskôr deň predchádzajúci dňu, kedy dochádza k dodaniu tovaru alebo služby. Ak tak neurobí, správca dane uloží pokutu do výšky 10 000 eur zahraničnej osobe.
Daňový úrad Bratislava odníme osobitné osvedčenie na základe vlastnej žiadosti zástupcu, pričom DÚ BA môže odňať osvedčenie, ak: a) opakovane poruší povinnosti oznámenia, vedenia záznamovej povinnosti, podávania SV, KV a DP, b) v období 12 kalendárnych mesiacov nezastupoval žiadnu zahraničnú osobu alebo c) nebol oprávnený konať za zahraničnú osobu na základe plnomocenstva. 12 Zmeny v oblasti vývozu tovaru ( 47) Novelou zákona sa oslobodzuje vývoz tovaru v rámci humanitárnej pomoci. Oslobodené od dane je bezodplatné dodanie tovaru formou daru poskytnutého na základe písomnej darovacej zmluvy uzatvorenej medzi platiteľom a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky na účel vývozu tovaru mimo územia Európskej únie ako súčasť humanitárnej činnosti a dobročinnej činnosti. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky za každý kalendárny rok do 15. januára nasledujúceho kalendárneho roka predloží Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky: a) zoznam darovacích zmlúv uzatvorených medzi platiteľom a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky za príslušný kalendárny rok, b) zoznam evidenčných čísiel colných vyhlásení o vývoze tovaru darovaného platiteľom za príslušný kalendárny rok. Z dôvodu judikatúry ESD (C-288/16) sa upravil princíp oslobodenia od DPH pri prepravných službách spojených s vývozom tovaru. Prepravné služby je možné oslobodiť od DPH, len ak sú poskytované priamo vývozcovi tovaru. Ak je objednávateľom prepravy iná osoba, napr. iná prepravná spoločnosť, potom na takúto prepravu sa nevzťahuje oslobodenie od DPH podľa 47 ods. 6 zákona o DPH. PRÍKLAD: Špedičná spoločnosť má prepraviť tovar pre slovenskú spoločnosť na Ukrajinu. Na túto prepravu si objednala službu iného prepravcu zo Slovenska. Ako budú fakturovať jednotlivé prepravné spoločnosti? RIEŠENIE: Prepravná spoločnosť, ktorá vykonala prepravu, bude fakturovať so slovenskou daňou pre špedičnú spoločnosť zo Slovenska a špedičná spoločnosť uplatní oslobodenie
podľa 47 ods. 6 zákona o DPH. Pri tomto druhu oslobodenia vzniká právo na odpočítanie dane podľa 49 až 51 zákona o DPH. 13 Dovoz tovaru v režime dočasného použitia s čiastočným oslobodením ( 21) Vznik daňovej povinnosti pri prepustení tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla sa zosúlaďuje s článkom 70 a 71 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Deň vzniku daňovej povinnosti sa tak mení a daňová povinnosť vznikne už dňom prepustenia tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla. Podľa 85kf ods. 1 prechodného ustanovenia na daňovú povinnosť, pokiaľ ide o tovar dovezený pred 1. januárom 2018 a prepustený do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla, ktorá vznikne dňom ukončenia colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla, sa uplatní starý právny predpis. Pre účely tejto zmeny sa zaviedla osobitná lehota splatnosti vyrubenej dane, a to do 10 dní od oznámenia sumy colným orgánom dovozcovi.