Učebné osnovy z biológie 1. Charakteristika učebného predmetu Učebný predmet biológia na 2. stupni ZŠ umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k živým a neživým zložkám prostredia. Predmet je zameraný na chápanie živej a neživej prírody ako celku. To predstavuje poznanie konkrétnych prírodných celkov a život organizmov v ich životnom prostredí. Orientuje sa na prejavy života a vzájomné vzťahy organizmov, chápanie základných súvislostí živých a neživých zložiek prírody, ako výsledku vzájomného pôsobenia rôznych procesov. Vedie k schopnosti triediť informácie a poznatky, využívať ich v praktickom živote, rozvíjať aktívny a pozitívny vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho zdravia. Základným štrukturálnym prvkom je špirálovité usporiadanie obsahu v jednotlivých ročníkoch a tematických celkoch. Poznatky sa rozvíjajú na základe princípu od vonkajších k vnútorným štruktúram vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach. Obsah vzdelávania je spracovaný na kompetenčnom základe. Pri prezentácii nových poznatkov sa vychádza z predchádzajúceho vzdelania žiakov, z ich skúseností s aplikáciou už osvojených poznatkov. Vyučovanie sa prioritne zameriava na rozvoj žiackych schopností, predovšetkým väčšou aktivizáciou žiakov. Vzdelávací okruh predmetu je rozdelený na niekoľko tematických okruhov: Príroda okolo nás ekosystém lesa, vody, brehov, polí a lúk Život s človekom v ľudských sídlach a vnútorná stavba organizmov Stavba tela stavovcov Ľudský organizmus a ľudské spoločenstvo Neživá príroda a geologické procesy V tematickom okruhu Príroda okolo nás - ekosystém lesa, vody, brehov, polí a lúk sa žiaci oboznamujú so základnými rastlinami a živočíchmi týchto ekosystémov a ich vzájomnými vzťahmi. V tematickom okruhu Život s človekom v ľudských sídlach a vnútorná stavba organizmov sa nadväzuje na učivo 5. ročníka v súvislosti s poznávaním organizmov podľa vonkajších znakov, zároveň sa žiaci oboznamujú so stavbou vírusov, baktérií, porovnávajú stavbu rastlinnej a živočíšnej bunky, zisťujú odlišnosti vonkajšej a vnútornej stavby tela jednotlivých skupín bezstavovcov, vedia určiť zástupcov základných skupín bezstavovcov. Tematický okruh Stavba tela stavovcov rozširuje poznatky žiakov o vnútornej a vonkajšej stavbe tela človeka v porovnaní s ostatnými stavovcami a v tematickom okruhu Ľudský organizmus a ľudské spoločenstvo sa podrobnejšie učia skúmať a spoznávať jednotlivé časti ľudského tela, ich funkcie a zároveň spoznávajú príčiny ich ochorenia a spôsoby poskytovania prvej pomoci v prípade ich nefunkčnosti. V tematickom okruhu Neživá príroda a geologické procesy žiaci nadobúdajú poznatky o neživej prírode a prírodninách, ich chemickom zložení a fyzikálnych vlastnostiach a o priebehu vonkajších a vnútorných geologických dejov. Ciele učebného predmetu Cieľom biológie na 2. stupni ZŠ je oboznámiť žiakov so živou a neživou prírodou ako celkom a pochopiť miesto a zaradenie človeka v prírodnom systéme, čo znamená poznať a chápať život v prírodných celkoch a život organizmov v nich žijúcich, poznať väzby organizmov na životné prostredie v prejavoch života a vzájomných vzťahoch ako súčastí celku. Výsledkom vyučovania biológie by malo byť naučiť žiakov chápať základné súvislosti a vzťahy medzi prírodnými objektami ako výsledok vzájomného pôsobenia prírodných
procesov a javov a pochopiť základné biologické procesy vo väzbe na živé a neživé zložky prírody. Žiak by mal vedieť a byť schopný triediť informácie, a osvojené poznatky a využívať v praktickom živote, pričom vyučovanie by malo viesť k vybudovaniu kladného vzťahu žiakov k prírode živej a neživej, k jej ochrane, k angažovaniu sa do ochranárskych a environmentálnych aktivít, a k súciteniu so všetkými živými tvormi na Zemi. Biológia na 2. stupni ZŠ má navyše viesť žiakov k získaniu a rozvíjaniu zručností súvisiacich s procesom učenia sa, k aktivite na vyučovaní a k samostatnosti v učení. Má podporiť a upevňovať kladné morálne a vôľové vlastnosti žiakov, ako je samostatnosť, rozhodnosť, vytrvalosť, húževnatosť, sebakritickosť, dôvera vo vlastné schopnosti, ohľaduplnosť a súcit. Piaty ročník 2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne 1. Charakteristika predmetu: Pri prezentácii nových biologických poznatkov v 5. ročníku sa vychádza z predchádzajúceho vzdelávania na 1. stupni základnej školy. Vzdelávací obsah je rozdelený na štyri tematické celky 1. Príroda a život okolo nás 2. Život v lese 3. Život vo vode a na brehu 4. Život na poliach a lúkach Tematický okruh Príroda a život okolo nás je usporiadaný v nadväznosti na osvojené poznatky z nižšieho stupňa vzdelávania a skúsenosti žiakov z vnímania prírodných objektov, vzťahov organizmov a človeka v prírodnom prostredí. V rámci tematických okruhov Život v lese, Život vo vode a na brehu, Život na poliach a lúkach je štruktúra učiva orientovaná na konkrétne prírodné celky a ekosystémy, poznávanie jednotlivých organizmov v nich žijúcich, triedenie a zovšeobecňovanie poznatkov, s pozornosťou na potravové vzťahy a vzťahy k prostrediu, s postupným prechodom na pochopenie vnútorných štruktúr. Usporiadanie učiva vedie k postupnému poznávaniu zložitosti organizmov a postupnému prehlbovaniu poznatkov 2. Ciele predmetu Cieľom biológie v 5. ročníku je oboznámiť žiakov so živou a neživou prírodou ako celkom a pochopiť miesto a zaradenie človeka v prírodnom systéme, čo znamená poznať a chápať život v prírodných celkoch a život organizmov v nich žijúcich, poznať väzby organizmov na životné prostredie v prejavoch života a vzájomných vzťahoch ako súčastí celku. Biológia v 5. ročníku má viesť k pochopeniu súvislostí vo vzťahoch všetkých organizmov v jednotlivých ekosystémoch, žiaci sa učia samostatnosti pri praktických cvičeniach, pri pozorovaní, výskume, pri vypracovávaní projektov, upevňujú sa ich vôľové, morálne vlastnosti, vytrvalosť, rozhodnosť a vzťah k prírode. 3. Kľúčové kompetencie Kompetencie, ktoré má žiak získať: rozoznáva živé a neživé prírodniny, pozná ich význam v prírode a pre život človeka ovláda zásady pozorovania prírody a mikroskopovania chápe lesný, vysokohorský, vodný, trávny, poľný ekosystém ako životný priestor organizmov pozná typických predstaviteľov menovaných ekosystémov podľa vonkajších znakov
rozlišuje rastliny a živočíchy menovaných ekosystémov podľa ich stavby, životných prejavov a potravových vzťahov ovláda zásady prevencie a spôsob ochrany pred škodlivými druhmi organizmov identifikuje a správne používa základné pojmy, objektívne opisuje, vysvetľuje alebo zdôvodňuje základné znaky biologických objektov a procesov v danom ekosystéme vecne správne sa vyjadruje verbálne, písomne a graficky k danej učebnej téme používa správne postupy a techniky pri praktických činnostiach, dodržiava pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia rozvíja zručnosti pri práci s prírodninami aplikuje teoretické poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach Dosiahnuté postoje: vie využívať informačné a komunikačné zdroje, vyhľadáva, triedi a spracováva informácie a dáta k preberaným témam z rôznych zdrojov zrozumiteľne prezentuje naučené poznatky, svoje skúsenosti a zručnosti vie spracovať jednoduchú správu z pozorovania na základe danej štruktúry vie spracovať a prezentovať jednoduchý projekt využíva tvorivosť a nápaditosť, samostatne tvorí závery na základe zistení, skúmaní alebo riešení úloh dokáže pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách, vzájomne si radiť a pomáhať prezentuje a hodnotí výsledky svojej alebo skupinovej činnosti, hodnotí vlastné výkony a pokroky v učení používa základy prírodovednej gramotnosti vie byť sebakritický efektívne využíva IKT zvyšuje sa mu sebavedomie pri riešení samostatných a praktických úloh začína iným spôsobom vnímať okolitú skutočnosť je priaznivo naklonený na rozvíjanie svojich schopností 4. Obsahový štandard Prehľad tematických celkov 1. Príroda a život okolo nás (5 hodín) 2. Život v lese (28 hodín) 3. Život vo vode a na brehu (15 hodín) 4. Život na poliach a lúkach (16 hodín) 5. Záverečné opakovanie (2 hodiny) Obsah tematických celkov 1. Príroda a život okolo nás Spoznávanie okolitej prírody. Pozorujeme a skúmame prírodu, práca s mikroskopom, prírodné a kultúrne spoločenstvá 2. Život v lese Les, štruktúra lesa, život a zmeny lesa počas roka, význam lesa, nahosemenné rastliny ihličnaté stromy, krytosemenné rastliny listnaté stromy a kry, význam zelených rastlín pre život organizmov fotosyntéza, dýchanie, lesné byliny, ďalšie lesné rastliny riasy, machorasty, papraďorasty, huby s plodnicami, život húb v lese, huby bez plodníc, lišajníky. Živočíchy našich lesov lesné bezstavovce, lesné stavovce obojživelníky, plazy. Vtáky našich lesov, Cicavce našich lesov, vzťahy organizmov v lese. 3. Život vo vode a na brehu Vlastnosti vodného prostredia, vodné spoločenstvá, rastliny rastúce vo vode, rastliny rastúce pri vode a jej okolí, mikroskopické a drobné vodné živočíchy, vodný planktón.
Vodné článkonožce, ryby našich vôd, obojživelníky, plazy žijúce pri vode. Vtáky žijúce pri vode, cicavce žijúce pri vode. 4. Život na poliach a lúkach Trávne a kultúrne spoločenstvá, jednoklíčnolistové rastliny, rastliny na lúkach trávy Iné rastliny a huby lúk a pasienkov, hospodársky významné rastliny poľné plodiny, obilniny Dvojklíčnolistové rastliny, strukoviny, kŕmne rastliny, olejniny, okopaniny Význam poľných a lúčnych organizmov, liečivé rastliny, význam, zásady zberu V rámci predmetu biológia v piatom ročníku budeme rozvíjať prierezové témy environmentálnej výchovy, dopravnej výchovy, ochrana života a zdravia, tvorba projektu a prezentačné zručnosti. 5.Výkonový štandard chápať význam pojmov príroda, živé a neživé prírodniny predviesť využitie lupy pri pozorovaní prírodniny uviesť na príklade význam a využitie mikroskopu ukázať na mikroskope okulár, objektív a zrkadlo zvládnuť prakticky prácu s mikroskopom uviesť príklad rastliny a živočícha žijúcich v lese pomenovať podľa schémy vrstvy lesa, opísať zmeny lesa v ročných obdobiach zostaviť príklad potravového reťazca lesných organizmov poznať základnú stavbu tela dreviny, rozlíšiť ihličnatý a listnatý strom, určiť názov ihličiny podľa šišky a vetvičky, určiť názov listnatého stromu podľa listu alebo plodu uviesť význam stromov pre život organizmov a ľudí, popísať fotosyntézu rozlíšiť na ukážke strom a ker, pomenovať na ukážke dva lesné kry uviesť príklad živočícha živiaceho sa listami, semenami (plodmi) lesných drevín uviesť význam pôdnych baktérií v lese, vysvetliť prítomnosť zelených povlakov na stromoch rozlíšiť na ukážke mach a papraď, poznať význam machov a papradí v lese opísať základnú stavbu tela kvitnúcej byliny, poznať na ukážke tri lesné kvitnúce byliny uviesť príklad jedovatej a liečivej lesnej rastliny poznať na ukážke štyri jedlé a štyri jedovaté huby, uviesť zásady pomoci pri otrave hubami, rozpoznať na ukážke lišajník od iných organizmov, vysvetliť význam húb a lišajníkov v prírode, rozlišovať huby s plodnicami a bez plodníc poznať slimáka a dážďovku podľa vonkajších znakov, porovnať ich druh a spôsob prijímania potravy a pohybu rozlíšiť na ukážke križiaka, kliešťa a mravca, vysvetliť na príklade pavúka inštinkt, poznať možnosť nákazy kliešťom, zásady prevencie a správneho odstránenia kliešťa zdôvodniť význam bezstavovcov v lese a škodlivosť pri premnožení - lykožrút, mníška poznať na ukážke skokana, jaštericu a vretenicu, rozlíšiť na ukážke obojživelníka a plaza, uviesť príklad potravy obojživelníka a plaza uviesť 5 vtákov žijúcich v lese, demonštrovať na príklade význam lesného dravého a spevavého vtáka v lese, uviesť príklad potravy dvoch lesných vtákov pomenovať na ukážke lesné cicavce, uviesť príklad bylinožravého, mäsožravého a všežravého cicavca, uviesť príklad potravy lesných cicavcov, demonštrovať na príklade význam cicavcov v lese poznať typických predstaviteľov našich vysokohorských rastlín a živočíchov borovica kosodrevinová, horec, plesnivec, astra alpínska, kamzík, svišť, orol skalný vedieť vymenovať naše národné parky, zásady správania sa a ochrany prírody
uviesť vlastnosti vody dôležité pre život organizmov, vysvetliť význam kyslíka pre vodné organizmy, uviesť príklad stojatej a tečúcej vody, uviesť príklad znečistenia vody a dôsledky pre život organizmov. vysvetliť význam mikroskopických rastlín pre život vo vode, poznať na ukážke rastliny rastúce vo vode - riasy, sinice, lekno, leknica, vysvetliť škodlivosť premnoženia siníc pre zdravie človeka, poznať na ukážke bežné brehové dreviny a byliny - vŕba, jelša, topoľ, jaseň, pálka, trsť, záružlie, uviesť význam brehových drevín a bylín, uviesť význam vodných živočíšnych mikroorganizmov poznať na ukážke črievičku, červenoočko a nezmara, uviesť príklad potravy črievičky, červenoočka a nezmara, opísať spôsob obstarávania potravy nezmara uviesť príklad vodného organizmu živiaceho sa planktónom, poznať na ukážke vodného ulitníka a lastúrnika, ich základné rozdiely, poznať význam pijavice v medicíne poznať na ukážke raka, zdôvodniť vplyv čistoty vody na život raka poznať bežné druhy hmyzu žijúce vo vode a v blízkosti vody- potápnik, potočník, vážka, šidlo, komár, korčuliarka, podenka, uviesť význam lariev hmyzu pre vodné živočíchy opísať na ukážke prispôsobenie kapra životu vo vode, uviesť príklady rýb žijúcich v stojatej a tečúcej vode - kapor, pstruh, lieň, ostriež, šťuka, pleskáč, poznať 2 druhy bylinožravej a dravej ryby rozlíšiť na ukážke skokana a mloka, opísať život skokana vo vode a na brehu, uviesť príklad potravy skokana a užovky, rozlíšiť vretenicu a užovku podľa vonkajších znakov opísať prispôsobenie vtákov na plávanie, potápanie a brodenie, opísať spôsob prijímania potravy kačice a labute, uviesť príklad vtáka živiaceho sa drobnými živočíchmi v plytkej vode, uviesť príklad dravého vodného vtáka uviesť význam plávacích blán a chvosta vydry a bobra, uviesť príklad potravy bobra a vydry, opísať spôsob stavania obydlia bobra, uviesť význam vodných cicavcov rozlíšiť pole a lúku, vysvetliť rozdiely, vysvetliť význam remízok, hájikov skupín drevín medzi lánmi polí, zdôvodniť nevhodnosť vypaľovania trávy, uviesť príklad živočícha, ktorého môže ohroziť rozoranie medzí a likvidácia remízok poznať na ukážke päť lúčnych bylín, poznať päť liečivých lúčnych rastlín (rumanček, myší chvost, repík, ľubovník, mäta), poznať význam a zásady zberu liečivých rastlín poznať hubu pečiarku podľa typických znakov uviesť príklad živočícha živiaceho sa lúčnymi bylinami, uviesť význam lúčnych tráv vysvetliť význam pestovania poľných plodín pre výživu obyvateľstva, rozlíšiť na ukážke a pomenovať pšenicu, jačmeň, raž, ovos a kukuricu, uviesť príklad troch výrobkov z obilnín poznať a rozlíšiť na ukážke ďatelinu a lucernu, uviesť príklady krmovín, ako potravy hospodárskych zvierat, vysvetliť pojem a chápať význam zeleného hnojenia poznať na ukážke a pomenovať slnečnicu, repku olejnú, repu cukrovú, ľuľok zemiakový, vysvetliť význam slnečnice, repky olejnej, cukrovej repy a zemiakovej hľuzy pre človeka uviesť význam dážďovky pre kvalitu pôdy, poznať na ukážke dva druhy hmyzu žijúceho na lúke a poli, uviesť príklady hmyzu, ktorý pri premnožení ohrozuje pestované rastliny na poli - mlynárik, pásavka, vošky, uviesť príklad živočícha, ktorý sa živí hmyzom na poli alebo lúke, význam opeľovačov v prírode odlíšiť skokana a ropuchu podľa spôsobu pohybu, uviesť príklad potravy ropuchy, význam ropuchy a jašterice pre život na lúkach a poliach poznať na ukážke päť vtákov žijúcich na lúke a poli, uviesť význam jarabice a bažanta pre život na poli, ukázať na príklade význam dravých vtákov pre život na poliach a lúkach poznať na ukážke tri cicavce žijúce na lúke a poli, rozlíšiť zajaca a králika, vytvoriť potravový reťazec z organizmov polí, lúk (napr. obilniny, hraboš, sokol,...) uviesť dôsledky premnoženia hrabošov, myší a sysľov na poli
spôsoby ochrany poľných plodín - biologické, chemické 6. Pedagogické stratégie Pre dosiahnutie cieľov výuky budú na vyučovacích hodinách využívané metódy analýzy a syntézy, problémového výkladu, didaktických hier, autentického vyučovania, projektové a problémové vyučovanie, brainstorming, metóda výkladu, rozhovoru a pozorovania. Pri riešení úloh budú využívané aj metódy DITOR,IDEALS a SWOT analýza. Okrem klasických organizačných foriem vyučovacieho procesu budú zaradzované aj nové, netradičné formy kooperatívne vyučovanie, problémové, skupinové a projektové vyučovanie. V rámci vyučovacieho procesu bude uplatňovaný diferencovaný a individuálny prístup k včleneným žiakom. 7. Učebné zdroje Uhereková, Hantabálová, Trévaiová, Margalová, Ondrejičková : Biológia pre 5. ročník základných škôl, 2008 8. Hodnotenie žiakov Žiaci budú hodnotení podľa metodického pokynu č.22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy. Žiaci sa okrem toho budú hodnotiť aj tematickými písomnými previerkami, päťminútovkami, ústnym priebežným skúšaním a hodnotením projektov. Škála hodnotenia predpísaných písomných prác sa uskutoční podľa kritérií, ktoré stanoví PK. Celkové hodnotenie sa uskutoční klasifikáciou (u včlenených žiakov podľa pokynov špeciálneho pedagóga), priebežné hodnotenia sa uskutočnia známkou i slovným hodnotením. Praktické cvičenia nebudú hodnotené známkou, ale slovným hodnotením.
Šiesty ročník 2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne časová dotácia rozšírená o 1 hodinu týždenne, 33 hodín ročne s rozšírením obsahu i časovej dotácie 1. Charakteristika predmetu Učivo 6. ročníku je usporiadané v nadväznosti na osvojené poznatky z nižšieho ročníka a skúsenosti žiakov z vnímania prírodných objektov, vzťahov organizmov a človeka v prírodnom prostredí. Štruktúra učiva je orientovaná na konkrétne prírodné celky, poznávanie jednotlivých organizmov v nich žijúcich, triedenie a zovšeobecňovanie poznatkov, s pozornosťou na potravové vzťahy a vzťahy k prostrediu, s postupným prechodom na pochopenie vnútorných štruktúr. Usporiadanie učiva vedie k postupnému poznávaniu zložitosti organizmov a postupnému prehlbovaniu poznatkov. Vzdelávací obsah je rozdelený na päť tematických celkov: Život s človekom a v ľudských sídlach Základná štruktúra života - bunka Vnútorná organizácia tela organizmov Vnútorná stavba tela rastlín a húb Vnútorná stavba tela bezstavovcov V tematickom okruhu Život s človekom a v ľudských sídlach sa žiaci oboznamujú s vplyvom človeka na prírodu a jej premieňanie, s organizmami žijúcimi v blízkosti človeka žiadúcimi aj nežiadúcimi, s chovateľsky významnými živočíchmi a pestovanými rastlinami. V tematickom okruhu Základná štruktúra života bunka žiaci skúmajú rozdiely medzi rastlinnou a živočíšnou bunkou, učia sa používať mikroskop a zapisovať výsledky pozorovania. V okruhoch Vnútorná stavba tela rastlín, húb a bezstavovcov spoznávajú jednotlivé časti tela rastlín, húb a bezstavovcov a ich funkcie, učia sa samostatnosti pri práci s prírodným materiálom, pri tvorbe projektov. 2. Ciele predmetu Cieľom biológie v 6. ročníku je oboznámiť žiakov so živou a neživou prírodou ako súčasťou života človeka a pochopiť miesto a zaradenie človeka v prírodnom systéme, poznať a chápať život v prírodných celkoch a život organizmov v nich žijúcich, spoznávať význam všetkých organizmov, žijúcich v blízkosti človeka a spoznať základnú štruktúru života bunku. Biológia v 6. ročníku má viesť k pochopeniu vnútornej stavby a vnútorných súvislostí medzi jednotlivými orgánmi tiel rastlín, húb a bezstavovcov. Žiaci sa učia samostatnosti pri praktických cvičeniach, pri pozorovaní, výskume, pri vypracovávaní projektov, upevňujú sa ich vôľové, morálne vlastnosti, vytrvalosť, rozhodnosť a vzťah k prírode. 3. Kľúčové kompetencie Kompetencie, ktoré má žiak získať: chápať význam kríženia rastlín a živočíchov a ich zdomácňovania pre človeka ovládať prejavy škodlivosti parazitických baktérií pre človeka, význam mliečnych a kvasných baktérií, a význam kvasiniek a plesní poznať podľa ukážky zástupcov rôznych skupín zeleniny, strukovín, ovocných stromov a chápať ich význam pre zdravie človeka poznať zásady ochrany pred parazitmi chápať význam chovu rýb, včiel, domácich vtákov poznať zásady chovu psov a mačiek v domácnosti a hospodárskych zvierat poznať spôsoby ochrany pred myšami a potkanmi
pochopiť škodlivosť premnoženia niektorých bezstavovcov v domácnosti, záhradách a sadoch a pochopiť význam spevavcov v blízkosti ľudských obydlí vedieť využiť teoretické vedomosti pri praktickej činnosti pri pozorovaní a skúmaní objektov a pri práci s mikroskopom poznať a vedieť rozlíšiť zhodné a rozdielne znaky rastlinnej a živočíšnej bunky, pochopiť rozdiel medzi tkanivom a pletivom ovládať základy prevencie a ochrany pred šírením vírusových a bakteriálnych nákaz teoreticky aj prakticky poznať vnútornú a vonkajšiu stavbu rastlinného tela - koreňa, stonky, listov, kvetov, semien a plodov pochopiť význam fotosyntézy a dýchania a rozdiel medzi pojmami ovládať podľa vonkajších znakov jedlé a jedovaté huby vedieť popísať vonkajšiu a vnútornú stavbu tela bezstavovcov Dosiahnuté postoje: vedieť samostatne vypracovať a predniesť projekt k zvolenej téme zreteľne prezentovať naučené poznatky, vedomosti a zručnosti rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami rozvíjať tvorivosť pri samostatných úlohách alebo v práci v skupinách vie využívať informačné a komunikačné zdroje, vyhľadáva, triedi a spracováva informácie a dáta k preberaným témam z rôznych zdrojov zrozumiteľne prezentuje naučené poznatky, svoje skúsenosti a zručnosti vie spracovať jednoduchú správu z pozorovania na základe danej štruktúry vie spracovať a prezentovať jednoduchý projekt využíva tvorivosť a nápaditosť, samostatne tvorí závery na základe zistení, skúmaní alebo riešení úloh dokáže pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách, vzájomne si radiť a pomáhať prezentuje a hodnotí výsledky svojej alebo skupinovej činnosti, hodnotí vlastné výkony a pokroky v učení používa základy prírodovednej gramotnosti vie byť sebakritický efektívne využíva IKT zvyšuje sa mu sebavedomie pri riešení samostatných a praktických úloh začína iným spôsobom vnímať okolitú skutočnosť je priaznivo naklonený na rozvíjanie svojich schopností 4. Obsahový štandard Prehľad tematických celkov: 1. Život s človekom a v ľudských sídlach (18 hodín) 2. Základná štruktúra života bunka (3 hodiny) 3. Vnútorná organizácia tela organizmov (4 hodiny) 4. Vnútorná stavba tela rastlín a húb (23 hodín) 5. Vnútorná stavba tela bezstavovcov (18 hodín) Obsah tematických celkov 1. Život s človekom a v ľudských sídlach Ľudské obydlia a ich okolie, mikroorganizmy žijúce s človekom, pestované rastliny v záhradách, pestované ovocné stromy a kry, nežiaduci spoločníci človeka, včelárstvo, rybárstvo, rybnikárstvo, chovateľsky významné vtáky, blízki spoločníci človeka, chovateľsky významné cicavce, cicavce žijúce s človekom, živočíchy v okolí ľudských sídel 2.Základná štruktúra života Rastlinná a živočíšna bunka- porovnávanie ich stavby, praktické cvičenie 3. Živé organizmy a ich stavba
Nebunkové a jednoduché bunkové organizmy, vírusy a baktérie, nákazlivé ochorenia a prevencia, stavba tela jednobunkovcov, stavba tela mnohobunkovcov 4. Stavba tela rastlín a húb Stavba tela nekvitnúcich rastlín, machy a paprade, stavba tela kvitnúcich rastlín, koreň, stonka, list. Fotosyntéza, dýchanie, kvet, opelenie, oplodnenie, plod, semeno, pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie, rozširovanie semien a plodov, rastlinné telo. Vplyv svetla, tepla vody a živín, huby s plodnicou, kvasinky, plesne, lišajníky, praktické cvičenie 5. Stavba tela bezstavovcov Pŕhlivce, ploskavce a hlístovce, mäkkýše, obrúčkavce, článkonožce, hmyz, prispôsobenie hmyzu prostrediu, praktické cvičenie V rámci predmetu biológia v šiestom ročníku budeme rozvíjať prierezové témy environmentálnej výchovy, dopravnej výchovy, ochrana života a zdravia, tvorba projektu a prezentačné zručnosti. 5. Výkonový štandard uviesť osobitosti ľudských obydlí a ich okolia pre život organizmov ukázať vplyv ľudskej činnosti na prispôsobovanie sa organizmov okoliu uviesť význam kríženia rastlín a živočíchov pre človeka uviesť význam zdomácňovania živočíchov pre človeka uviesť prejavy škodlivosti parazitickej baktérie pre človeka opísať využitie mliečnych a kvasných baktérií uviesť príklad využitia kvasiniek človekom uviesť podmienky výskytu plesní v domácnosti pomenovať podľa ukážky zástupcu cibuľovej, hlúbovej a koreňovej zeleniny poznať na ukážke a pomenovať strukovinu rozlíšiť a pomenovať na ukážke 5 druhov zeleniny vysvetliť potrebu hnojenia pôdy v záhrade pri dlhoročnom pestovaní plodín vysvetliť význam zeleniny vo výžive človeka poznať na ukážke a pomenovať 2 ovocné stromy a 2 rastliny s drobným dužinatým ovocím vysvetliť význam ovocia pre zdravie človeka zdôvodniť na príklade škodlivosť vnútorného a vonkajšieho parazita opísať živočíchy znehodnocujúce potraviny, poznať na ukážke podľa vonkajších znakov poznať zásady ochrany pred vnútornými parazitmi opísať spôsob odstránenia vší z vlasov opísať na ukážke význam včely matky, robotnice, trúda v úli uviesť príklady významu chovu včely pre človeka vysvetliť význam rýb pre človeka, zopakovať najznámejšie druhy rýb na ukážke pomenovať samca a samicu kury, kačice, husi a morky vysvetliť pojem pohlavná dvojtvarosť uviesť význam chovu domácich vtákov pre človeka porovnať odlišnosti vonkajších znakov psa a mačky pomenovať na ukážke niekoľko plemien psa uviesť príklad starostlivosti o drobné domáce živočíchy rozpoznať na ukážke 3 druhy hospodárskych zvierat rozlíšiť samca, samicu a mláďa hospodárskych zvierat uviesť význam chovu hospodárskych zvierat poukázať na dôsledky pridávania veľkého množstva chemických prípravkov do potravy hospodárskych zvierat rozlíšiť na ukážke myš a potkana
uviesť riziko výskytu myší a potkanov v domácnosti, riziká prenosu nákazlivých ochorení poznať spôsoby prevencie a ochrany pred myšami a potkanmi uviesť 2 bezstavovce žijúce v záhrade a sade vysvetliť škodlivosť premnoženia niektorých bezstavovcov v domácnosti, záhrade a sade opísať význam spevavcov v okolí domácnosti poznať na ukážke 3 spevavých vtákov pomenovať na ukážke časti rastlinnej bunky vysvetliť význam bunkového jadra a chloroplastov pomenovať na ukážke časti živočíšnej bunky vedieť porovnať zhodné a rozdielne znaky rastlinnej a živočíšnej bunky pri praktickej činnosti s mikroskopom pozorovať rastlinnú a živočíšnu bunku porovnať stavbu vírusu a baktérie rozhodnúť, či pôvodcom nákazy chrípky, žltačky, angíny je vírus alebo baktéria uviesť príklad 3 nákazlivých ochorení uviesť možnosti predchádzania šíreniu nákaz pomenovať na ukážke črievičky hlavné časti tela porovnať stavbu tela drobnozrnka a črievičky poukázať na rozdiel medzi pletivom a tkanivom určiť na ukážke rastliny jej orgány určiť na ukážke štruktúry tela živočícha bunku, tkanivo, orgán, sústavu orgánov pomenovať na ukážke časti tela machu, paprade uviesť význam výtrusov pre machy a paprade rozlíšiť na ukážke stavby koreňa pokožku, dužinu, cievne zväzky, koreňové vlásky vysvetliť význam koreňa pre rastlinu roztriediť na ukážke dreviny a byliny podľa stavby stonky vysvetliť význam cievnych zväzkov v stonke určiť na konáriku púčiky a vysvetliť ich význam zdôvodniť význam stonky pre život rastliny určiť na liste dôležité časti pre fotosyntézu, uviesť význam prieduchov v pokožke listu uviesť význam listov pre prijímanie živín a dýchanie rozlíšiť na ukážke kvetný obal, tyčinku a piestik uviesť význam peľového zrnka a vajíčka uviesť rozdiel medzi pojmami opelenie a oplodnenie zdôvodniť prečo je kvet rozmnožovací orgán rastliny určiť na ukážke plodu oplodie a semeno, dužinatý a suchý plod pomenovať na semene zárodok a klíčne listy vysvetliť význam plodov a semien pre rastlinu, živočícha a človeka vymenovať látky, ktoré potrebuje rastlina pre život pri praktických cvičeniach pozorovať a rozlišovať vyživovacie a rozmnožovacie orgány kvitnúcich rastlín voľným okom rozlíšiť stavbu jedovatej a jedlej huby s plodnicou rozlíšiť na ukážke hubu s rúrkami a s lupeňmi rozlíšiť kvasinku a pleseň podľa stavby tela opísať na ukážke stavbu tela lišajníka vysvetliť, ako nezmar prijíma potravu a dýcha vysvetliť, prečo sa nervová sústava nezmara nazýva rozptýlená uviesť význam vajíčok,spermií a púčikov nezmara
objasniť význam slova obojpohlavný živočích uviesť časť tráviacej sústavy človeka, v ktorej žije pásomnica a hlísta opísať prijímanie potravy a rozmnožovanie pásomnice a hlísty vysvetliť nevyhnutnosť dostatočnej tepelnej úpravy mäsa a umytia ovocia a zeleniny pred konzumáciou uviesť miesto uloženia vnútorných orgánov slimáka porovnať schránku slimáka a škľabky a ich dýchacie orgány určiť na ukážke ústny, prijímací a vyvrhovací otvor škľabky. uviesť, aký orgán umožňuje dážďovke pohyb zdôvodniť názov zatvorená obehová sústava a rebríčková nervová sústava opísať, ako dýcha dážďovka a význam opasku vysvetliť význam jedovej žľazy pavúka uviesť orgán raka, ktorý tvorí vonkajšiu kostru porovnať dýchacie orgány pavúka a raka pri praktickom cvičení pozorovať vonkajšiu stavbu tela hmyzu, ústnych ústrojov, končatín a krídel 6. Pedagogické stratégie Pre dosiahnutie cieľov výuky budú na vyučovacích hodinách využívané metódy analýzy a syntézy, problémového výkladu, didaktických hier, autentického vyučovania, projektové a problémové vyučovanie, brainstorming, metóda výkladu, rozhovoru a pozorovania. Pri riešení úloh budú využívané aj metódy DITOR,IDEALS a SWOT analýza. Okrem klasických organizačných foriem vyučovacieho procesu budú zaradzované aj nové, netradičné formy kooperatívne vyučovanie, problémové, skupinové a projektové vyučovanie. V rámci vyučovacieho procesu bude uplatňovaný diferencovaný a individuálny prístup k včleneným žiakom. 7. Učebné zdroje Uhereková, Hantabálová, Trévaiová, Matľáková, Ondrejičková, Sitár : Biológia pre 6. roč. základných škôl, 2009 8. Hodnotenie predmetu Žiaci budú hodnotení podľa metodického pokynu č.22/20011 na hodnotenie žiakov základnej školy. Žiaci sa okrem toho budú hodnotiť aj tematickými písomnými previerkami, päťminútovkami, ústnym priebežným skúšaním a hodnotením projektov. Škála hodnotenia predpísaných písomných prác sa uskutoční podľa kritérií, ktoré stanoví PK. Celkové hodnotenie sa uskutoční klasifikáciou (u včlenených žiakov podľa pokynov špeciálneho pedagóga), priebežné hodnotenia sa uskutočnia známkou i slovným hodnotením. Praktické cvičenia nebudú hodnotené známkou, ale slovným hodnotením.