Ekonomika Pobaltských štátov Ing. Jana Drutarovská, PhD.
Litva rozlohou 17. najväčšia krajina EÚ 2 921 262 obyvateľov (2015) 24. najväčšia ekonomika EÚ HDP p.c. = 12 400 EUR (22.) verejný dlh 38,3 % (2015) (24.) nezamestnanosť 10,7 % (2014)
Lotyšsko rozlohou 18. najväčšia krajina EÚ 1 986 096 obyvateľov (2015) 25. najväčšia ekonomika EÚ HDP p.c. = 11 800 EUR (23.) verejný dlh 42,9 % (2015) (23.) nezamestnanosť 10,8 % (2014)
Estónsko rozlohou 21. najväčšia krajina EÚ 1 313 271 obyvateľov (2015) 26. najväčšia ekonomika EÚ HDP p.c. = 15 200 EUR (19.) verejný dlh 10,0% (2015) (28.) nezamestnanosť 7,4 % (2014)
Porovnanie základných informácií Litva Lotyšsko Estónsko Slovensko Rozloha 65 300 km² 64 573 km² 45 227 km² 49 035km² Obyvateľstvo 2,9 mil. 2 mil. 1,3 mil. 5,4 mil. V. dlh (% HDP) 38,3 42,9 10,0 52,7 HDP p.c. (v EUR) 12 400 11 800 15 200 13 900 Člen EÚ od 2004 2004 2004 2004 Štátne zriadenie parlamentná republika parlamentná republika parlamentná republika parlamentná republika Hlava štátu Dalia Grybauskaite Raimonds Vejonis Toomas Hedrik Ilves Andrej Kiska Mena Euro (2015) Euro (2014) Euro (2011) Euro (2009)
Estónsko 30. najkonkurencieschopnejšia krajina sveta
Litva 36. najkonkurencieschopnejšia krajina sveta
Lotyšsko 44. najkonkurencieschopnejšia krajina sveta
Porovnanie ukazovateľov
Miera rastu HDP v % 40,0 30,0 20,0 10,0 0,0-10,0 Lotyšsko Litva Slovensko Estónsko -20,0-30,0 Zdroj: Eurostat, 2016
Celkový vládny dlh (v % HDP) 60,0 50,0 40,0 30,0 20,0 Estonia Latvia Lithuania Slovakia 10,0 0,0 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 Zdroj: Eurostat, 2016
Miera celkovej nezamestnanosti (v %) 25,0 20,0 15,0 10,0 EU28 Lotyšsko Litva Slovensko Estónsko 5,0 0,0 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 Zdroj: Eurostat, 2015
Výdavky do vedy a výskumu (% HDP) 2,5 2 1,5 1 EU28 Slovensko Lotyšsko Litva Estónsko 0,5 0 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 Zdroj: Eurostat, 2015
Nárast inovatívnosti 2006-2013 Zdroj: Držka, M., 2014
SWOT analýza
Pobaltské štáty 90. roky Snaha o členstvo v EÚ Prílev PZI, ktoré vyrovnali zvýšené ceny importu energie z Ruska Privatizácia výrobných firiem najskôr rýchlo, no spomalenie prišli na štátom vlastnené podniky ako telekomunikácie, prístavy, elektrárne Finančný sektor privatizovaný predovšetkým západnými bankami
Estónsko
Estónsko Estónci (68,7 %) + Rusi (24,8 %) + Ukrajinci, Bielorusi, Fíni Estónsky, ruský jazyk 3,3 % - 28,5 % - 68,2 % Cca. 30 % žije v Talinne Patrí k najredšie obývaným štátom (29 obyv./km2) Index ekonomickej slobody 2015-8.miesto na svete Bertelsmann Transformation Index 2015 3. miesto na svete
Estónske hospodárstvo Informačné technológie + telekomunikácie + bankovníctvo Elektrotechnický + drevospracujúci + chemický + ťažba ropných bridlíc + stavba lodí Rybolov Prísun kapitálu zo škandinávskych krajín ZO: Ropa z Ruska
Estónsky finančný sektor Relatívne malý podiel finančného sektora na celkovej ekonomike Viac ako 90 % bánk je vo vlastníctve škandinávskych štátov (7 estónskych bánk) Koncentrácia v bankovom sektore Nízka medzibanková výmena Vysoká kapitalizácia Relatívne nízke zadlženie súkromného sektora Nízky verejný dlh
Estónsky energetický sektor takmer energetický nezávislé (70 % elektrickej energie z ťažby živičnej bridlice) 15 % = drevo + rašelina + biomasa Najdôležitejšie zdroje energie: ropné bridlice, rašelina, drevo DOVOZ: pohonné hmoty + plyn VÝVOZ: ropné bridlice + rašelinové brikety + elektrická energia Eesti Energia AS
Estónsky telekomunikačný a IT sektor Všetky školy pripojené na internet Všetky mestá a dediny disponujú bodmi pre verejnosť dostupného internetu Vykazovanie daní a cla cez internet Vláda používa web-based systém výmeny dokumentov Celá krajina je pokrytá digitálnou mobilnou sieťou E-Eesti: e-voľby, e-dane, e-zdravotníctvo, e-bankovníctvo, e- škola, e-id, e-založenie obchodu, e-ticket
Vplyv GFHK na ekonomiku 2000 2008: 7 % rast HDP Zvyšenie životnej úrovne Vzrast HDP p.c. z 45 % EU27 (2000) na 67 % (2008) Jar 2007 Sprísnenie podmienok poskytovania úverov Pokles dôvery spotrebiteľov Pokles realitného trhu Pokles súkromných investícií Rast príjmu, no pokles súkromnej spotreby Jeseň 2008 Zhoršenie dostupnosti úverov Stále jeden z najvyšších rastov v EÚ
Vplyv GFHK na ekonomiku 2009 pokles HDP: - 14,1 % pol. 2010 rast HDP: 3,3 % Vďaka dopytu ekonomík Škandinávie a Nemecka 2011 Rast 8,3 % ťahaný najmä výrobou V 2.pol najmä stavebným sektorom (rekonštrukcie) a informačnými a komunikačnými aktivitami Podpora exportu, výroba počítačov a elektronických a optických produktov 2012 4,5 % rast HDP 2013 2,2 % rast HDP
Súčasná estónska ekonomika 2014 2,1 % rast HDP Pomalý, ale trvalý rast ekonomiky Zvýšenie pridanej hodnoty v maloobchode Zvýšenie domáceho dopytu Zvýšenie exportu Prognóza 2015-2017 Rast HDP (2,9 3,4 %) Rast dlhu, ale stále by mal ostať najnižším v EÚ
PZI Estónska Ekonomický cieľ a priorita vlády Zahraniční investori: Švédsko, Fínsko, Holandsko, Nórsko, Rusko a Cyprus Odvetvia: finančné a poisťovacie služby (25 %), výroba (16 %), nehnuteľnosti (14 %), veľkoobchod a maloobchod (13 %) a profesionálne, vedecké a technické aktivity (9 %) Odlev PZI: Cyprus, Litva, Lotyšsko, Ukrajina, Fínsko, Rusko
Litva
Litva Litovci (84,2 %) + Poliaci (6,6 %) + Rusi, Bielorusi Litovský jazyk Vilnius, Kaunas, Klaipeda, Šiauliai, Palanga, Alytus 46 obyv./km2 10 VÚC, 60 municipalít
Litovské hospodárstvo 3,7 % - 28,3 % - 68 % Služby: tranzitná doprava + turizmus Priemysel: Dimenzované podľa býv. ZSSR Málo NB --- ľahké odvetvia (výroba potravín, spracovanie tabaku, textilu, dreva, nábytku, skla, ťažba rašeliny) Orlen Lietuva (10 % HDP)
Litovská infraštruktúra Tranzitná krajina (SNŠ-EÚ, Rusko-Kaliningrad) Doprava 10 % HDP, kvalitná cestná sieť Strategický nezamŕzajúci prístav v Klajpede (Ukrajina, Bielorusko, Kazachstan) Budúcnosť: cestné prepojenie Via Baltica a železničná trať Rail Baltica (spojenie Varšava Kaunas Vilnius Riga Tallinn - Helsinky)
Litovská energetika Energeticky náročné hospodárstvo Dlhodobá priorita: riešenie energetickej závislosti na Rusku Baltic Interconnection Plan (2009) Litovský LNG terminál v Klaipede (2014) Jadrová energetika - nová elektráreň Visaginas 20 % Jap-am. Spoločnosť Hitachi-GE Nuclear Energy, 20 % Lotyšsko, 38 % Litva, 22 % Estónsko Predbežný termín ukončenia 2020-2022?
PZI Litvy Zahraniční investori: Švédsko, Poľsko, Nemecko, Holandsko, Nórsko Odvetvia: Výroba (24,7 %), finančné aktivity a poisťovníctvo (24,3 %), nehnuteľnosti (12,5 %), veľkoobchod a maloobchod (10,2 %), informácie a komunikácie (9,3 %) Litva na SVK investičná skupina VP Group v spoločnosti Novofruct (Nové Zámky) odkúpila 70 % SVK do Litvy hlavný investor Grafobal Skalica
Súčasná litovská ekonomika 2008 2010: ekonomický pokles 2009: implementácia reštriktívneho programu reforiem + šetrenie (17,8 % prepad HDP) 2010, 2011: prudký rast (5,9 % v roku 2011) 2014-2015: pokles vývozu PHP produktov a potravinárskych výrobkov na Ukrajinu pokles rastu 2014: 2,5 % rast HDP (dopyt v Pobaltí a Škandinávii) 2015: Zavedenie eura
Súčasná litovská ekonomika Opatrenia vlády: Revízia daňového systému Daňová spravodlivosť Rast a tvorba pracovných miest Zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva Zastavenie litovskej emigrácie do zahraničia Boj proti šedej ekonomike
Lotyšsko
Lotyšsko Lotyši (62 %) + Rusi (26,9 %) + Bielorusi, Ukrajinci, Poliaci Lotyšský jazyk (+väčšina ruský jazyk) 32 obyv./km2 Riga, Daugavpils, Liepaja, Jelgava, Jurmala, Rezekne a Ventspils 110 municipalít a 9 miest
Lotyšské hospodárstvo 4,9 % - 25,7 % - 69,4 % Služby Doprava a skladovanie (11 % HDP) Komerčné služby + informačno-komunikačný segment Priemysel Potravinárstvo, drevárstvo, kovovýroba, chemická výroba,... Poľnohospodárstvo a lesníctvo Mliečny, mäsový a zeleninársky sektor Rastlinná výroba (obilniny, zemiaky, cukrová repa, zelenina) Lov morských rýb
Lotyšská infraštruktúra Preprava nákladov cez prístavy do/z Bieloruska a Ruska Železničná doprava napojená na Rusko/ na Západ neexistuje napojenie = Plán vybudovania pan-baltickej železnice (Rail Baltica) Cestná sieť porovnateľná so SVK Námorná doprava Prístavy: Riga, Ventspils a Liepaja Tranzit surovín, ropy, ropných produktov Trajekty Riga-Štokholm Letecká doprava Riga najmodernejšie a najväčšie letisko v Pobaltí airbaltic národný prepravca
Lotyšsko a GHFK 2008-2010: hlboký hospodársky pokles (v roku 2009: -18,6 %) Voľná rozpočtová politika Masívne rozdávanie úverov obyvateľstvu Nezdravý hospodársky rast = Záchranná pôžička od MMF - 7,5 mld. eur 2010-2011: konsolidácia verejných financií Zvýšenie DPH, spotrebnej dane na plyn, tabak, alkohol 1/3 zvýšením vládnych výdavkov
Stimulačné opatrenia Rozpočtová oblasť Zníženie počtu pracovníkov rozpočtovej sféry Zníženie platov úradníkov Zníženie počtu nemocníc a personálu Zníženie investícií na drahé moderné technológie Obmedzený rast dôchodkov a podpôr v nezamestnanosti Banková oblasť Zaistenie likvidity bánk a stabilizácia bankového sektora Zavedenie daňových úľav pre fyzické osoby, ktoré splácajú úvery z nehnuteľností Prednostné úverovanie tých, ktorí prispievajú k rozvoju ekonomiky Daňová oblasť
Súčasná lotyšská ekonomika 2010 koniec recesie v Lotyšsku 2012 najprudší rast v EÚ (5,6 %) 2013 pokračuje rast Vnútorná spotreba (rastúce mzdy, znižujúca sa nezamestnanosť) Rastúci vývoz (do škandinávskych krajín) Priority vlády: boj proti masívnej emigrácii a veľkým sociálnym rozdielom v krajine Obmedzenie tieňovej ekonomiky (odhad 25-30 %) 2014 prijatie eura