Ekonomika Pobaltských štátov. Ing. Jana Drutarovská, PhD.

Podobné dokumenty
R E G I O N Á L N Í Z E M Ě P I S

Litovská republika. Lietuvos Respublika

Niektoré aspekty verejných výdavkov v SR.

Strednodobá predikcia P2Q-2018

Aktualizácia strednodobej predikcie P4Q Odbor ekonomických a menových analýz

Prognóza vývoja ekonomiky SR v roku 2018 z pohľadu NBS

Strednodobá predikcia P1Q Odbor ekonomických a menových analýz

vonkajšie prejavy: vysoká miera nezamestnanosti, dlhodobá nezamestnanosť, zvyšovanie počtu poberateľov DHN, rozdielny vývoj polarizácie príjmov v

Priemyselná výroba v roku 2011 a pozícia tlače a reprodukcie záznamových médií v priemyselnej výrobe

Zavedenie URA v Slovenskej republike

VÝCHODNÍ EVROPA. Obr. 1 (upraveno)

Prognóza vývoja ekonomiky SR v roku 2017 z pohľadu NBS

recesia a zadĺž ĺženosť Hospodársky klub Bratislava Juraj Sipko

Pohľad na vývoj ekonomiky SR a jej regiónov do roku 2013

ZÁKLADNÁ ŠTRUKTÚRA OPERAČNÉHO PROGRAMU VÝSKUM A INOVÁCIE, PRINCÍPY A ZMENY OPROTI PROGRAMOVÉMU OBDOBIU

Pobaltí: opomíjený kraj Evropy Konference , Brno. Ing. Věra Všetičková vedoucí ZK Pobaltí

INDUSTRIAL PARK BANSKÁ BYSTRICA

Business index České spořitelny

Makroekonomické prognózy MFSR na roky

Prečo by mala informatizácia hrať kľúčovú úlohu v rokoch Juraj Sabaka

Analýza možností zvýšenia príjmovej stránky rozpočtu verejných financií. Radko Kuruc Manažér sekcie finančného trhu IHP

ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ

Analýza bola zostavená v rámci projektu INEKO s názvom Monitoring obsahovej reformy školstva, ktorý finančne podporila Nadácia Tatra banky.

Financovanie projektov efektívnej energie

Vstup nových krajín Bulharska a Rumunska do Európskej únie

(v mld. EUR) Export Import Saldo. Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu SR

Litva logistické aspekty. Teritoriální setkání ICC ČR 19.února 2019

Perspektívy rozvoja OZE v SR do roku Ing. Jozef Múdry MHV SR

Bohumila TAUCHMANNOVÁ, INCOMA Slovakia. Retail Summit 2010 Praha

Prehľad výdavkov štátneho rozpočtu na realizáciu programov za rok 2014 (v tis. eur)

Bioenergy4Business podpora využívania pevnej biomasy na výrobu tepla

Daňové úľavy pre výskum a vývoj čo prinesú a komu? Vladimír Baláž Prognostický ústav SAV

Konkurenčná schopnosť SR v cestovnom ruchu. Róbert Kičina, výkonný riaditeľ PAS

ROZHODOVANIE O VÝBERE TRHU

Zníženie energetickej náročnosti objektu Administratívna budova obecného úradu v obci Slavošovce

Obnoviteľné zdroje energie

Východní Evropa opakování

Skúsenosti vo využití jednotlivých dopravných odborov pre modernú logistiku. Experience in the use of transport modes for modern logistics

ENERGETICKÉ PRIORITY PRO EVROPU

Zpráva o vývoji energetiky v oblasti ropy a ropných produktů za rok 2016 Základní grafické podklady. duben 2018

Základné údaje o lokalite

Štatistické ukazovatele za rok 2017

Vývoj cien energií vo vybraných krajinách V4

Základné ukazovatele vývoja národného hospodárstva

AKTUÁLNY STAV A VÝVOJ ROZVOJA OZE NA SLOVENSKU

JSTE PŘIPRAVENI NA OBCHODOVÁNÍ S ÁZERBÁJDŽÁNEM?

SÚKROMNÍ DOPRAVCOVIA NA ŽELEZNIČOM DOPRAVNOM TRHU V SR A EÚ. Katarína Mendrošová Jaroslav Mašek

DISKUSE. ve výši podílu celkových ročních náhrad zaměstnancům v EUR

Zahraničný obchod Slovenskej republiky v roku 2004.

VĚDA A VÝZKUM V NEJNOVĚJŠÍCH ČÍSLECH

DISKUSE. ve výši podílu celkových ročních náhrad zaměstnancům v EUR

Komunálny odpad a drobný stavebný odpad

Doplnkový dôchodkový fond hospodárenie s majetkom vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde spoločnosti AXA d.d.s., a.s. za rok 2010.

CENY DO VRECKA - DOMÁCNOSTI. keď sa nás spýtajú na ceny pre rok 2019

Ing. Miloš Hajdin odbor koncepcie bývania a mestského rozvoja, MDV SR

Skupina ELTODO Slovensko

situácia trhu práce slovenska, porovnanie so zahraničím

1. Zostatková doba splatnosti. Zostatková doba splatnosti finančného majetku a záväzkov k 30. júnu 2008 mala nasledovnú štruktúru:

Možnosti financovania využitia OZE

Změnila krize dlouhodobý výhled spotřeby energie?

Decentralizácia, protikrízová stratégia

O ŠTÚDIU NA ŠKOLSKÝ ROK 2015/2016

Ekonomická transformace a její lekce pro dnešek

Využívanie bioplynu - aktivity spoločnosti E.ON na Slovensku. Peter Ševce, E.ON Slovensko

Hans Strelow

GK ČR v Sankt Petersburgu (01/2016) Stručný profil Pskovské oblasti

Pavel Řežábek. Světový a domácí ekonomický vývoj. člen bankovní rady a vrchní ředitel ČNB

4.vydanie Barometer rodinných podnikov v Európe. September 2015

PODNIKATELSKÝ SEMINÁŘ INVESTIČNÍ A EXPORTNÍ PŘÍLEŽITOSTI V LITVĚ, LOTYŠSKU A ESTONSKU PRAHA 12. DUBNA 2016

ŠPANIELSKO. Andorra. Francúzsko. Španielsko Stredozemné more. Počet obyv.: 46,5 mil. Hlavné mesto: Madrid MONAKO. Belgicko Nemecko

Makroekonomické informace 6/ :00:00

FINANČNÉ VÝKAZY SUBJEKTU VEREJNEJ SPRÁVY

Prognóza trhu práce - skúsenosť z Českej republiky. Martin Guzi CERGE-EI 2008

Spotreba, úspory, investície. Ing. Zuzana Staníková, PhD.

OBCHODNÍ PŘÍLEŽITOSTI V SENEGALU

Press Release Tisková zpráva Drobné bankovnictví 2012 Retail Banking 2012

KAPITOLA 0: MAKROEKONOMICKÝ RÁMEC ANALÝZY VÝZKUMU, VÝVOJE A INOVACÍ

Elektronický systém monitoringu osôb (ESMO)

Nová obchodná stratégia

Autor: Mgr. Jana Pavlůsková Datum: květen 2013 Ročník: 8. Vzdělávací oblast: Člověk a příroda Vzdělávací obor: Zeměpis Tematický okruh: Zeměpis

ŽELEZNIČNÁ STANICA ŽILINA

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Ročenka slovenského stavebníctva 2015

VÝVOJ, ROZMIESTNENIE A POHYB OBYVATEĽSTVA

Ing. Zuzana Sarvašová, PhD. Seminár Výsledky lesníckeho výskumu pre prax. Zvolen 3. november 2009

Vývoj priemerných indexov HICP potravín celkom podľa klasifikácie COICOP v krajinách EÚ 28 za január až november 2016

Metodika sestavování klíčových indikátorů životního prostředí pro oblast průmyslu, energetiky a dopravy

Euro a Česká republika: je vhodná doba k přijetí jednotné evropské měny?

Analýza obchodu a investic mezi ČR a Německem

PROGRAM ERASMUS+ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy

NÁŠ DRUHÝ REALITNÝ o. p. f. - PRVÁ PENZIJNÁ SPRÁVCOVSKÁ SPOLOČNOSŤ POŠTOVEJ BANKY, správ. spol., a.s. Počet podielov podielového fondu v obehu

Webinář ČP INVEST. Listopad 2015 Praha Daniel Kukačka Portfolio manažer

Kontinent : Evropa. Oblast: Východní Evropa. Litva, Lotyšsko, Estonsko

Konkurenceschopnost firem: Jaké bezprostřední dopady mělo umělé oslabení koruny?

606 FINANČNÝ SPRAVODAJCA

Sankce: EU versus Rusko. Rizika přímých a nepřímých dopadů oboustranných sankcí. David Marek Hlavní ekonom Deloitte Czech Republic

Kódy zdrojov. 1) v štátnom rozpočte

Obnoviteľné zdroje energie a energetická bezpečnosť / biometán

DISKUSE. K předmětné prezentaci postupuji srovnání. České republiky se Švédskem. Zpracoval : Jára Miroslav

Význam a vývoj automobilového průmyslu v Evropské unii

Osmička zemí SVE by neměla mít problémy s externím financováním díky silnému poklesu deficitů běžných účtů

Transkript:

Ekonomika Pobaltských štátov Ing. Jana Drutarovská, PhD.

Litva rozlohou 17. najväčšia krajina EÚ 2 921 262 obyvateľov (2015) 24. najväčšia ekonomika EÚ HDP p.c. = 12 400 EUR (22.) verejný dlh 38,3 % (2015) (24.) nezamestnanosť 10,7 % (2014)

Lotyšsko rozlohou 18. najväčšia krajina EÚ 1 986 096 obyvateľov (2015) 25. najväčšia ekonomika EÚ HDP p.c. = 11 800 EUR (23.) verejný dlh 42,9 % (2015) (23.) nezamestnanosť 10,8 % (2014)

Estónsko rozlohou 21. najväčšia krajina EÚ 1 313 271 obyvateľov (2015) 26. najväčšia ekonomika EÚ HDP p.c. = 15 200 EUR (19.) verejný dlh 10,0% (2015) (28.) nezamestnanosť 7,4 % (2014)

Porovnanie základných informácií Litva Lotyšsko Estónsko Slovensko Rozloha 65 300 km² 64 573 km² 45 227 km² 49 035km² Obyvateľstvo 2,9 mil. 2 mil. 1,3 mil. 5,4 mil. V. dlh (% HDP) 38,3 42,9 10,0 52,7 HDP p.c. (v EUR) 12 400 11 800 15 200 13 900 Člen EÚ od 2004 2004 2004 2004 Štátne zriadenie parlamentná republika parlamentná republika parlamentná republika parlamentná republika Hlava štátu Dalia Grybauskaite Raimonds Vejonis Toomas Hedrik Ilves Andrej Kiska Mena Euro (2015) Euro (2014) Euro (2011) Euro (2009)

Estónsko 30. najkonkurencieschopnejšia krajina sveta

Litva 36. najkonkurencieschopnejšia krajina sveta

Lotyšsko 44. najkonkurencieschopnejšia krajina sveta

Porovnanie ukazovateľov

Miera rastu HDP v % 40,0 30,0 20,0 10,0 0,0-10,0 Lotyšsko Litva Slovensko Estónsko -20,0-30,0 Zdroj: Eurostat, 2016

Celkový vládny dlh (v % HDP) 60,0 50,0 40,0 30,0 20,0 Estonia Latvia Lithuania Slovakia 10,0 0,0 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 Zdroj: Eurostat, 2016

Miera celkovej nezamestnanosti (v %) 25,0 20,0 15,0 10,0 EU28 Lotyšsko Litva Slovensko Estónsko 5,0 0,0 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 Zdroj: Eurostat, 2015

Výdavky do vedy a výskumu (% HDP) 2,5 2 1,5 1 EU28 Slovensko Lotyšsko Litva Estónsko 0,5 0 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 Zdroj: Eurostat, 2015

Nárast inovatívnosti 2006-2013 Zdroj: Držka, M., 2014

SWOT analýza

Pobaltské štáty 90. roky Snaha o členstvo v EÚ Prílev PZI, ktoré vyrovnali zvýšené ceny importu energie z Ruska Privatizácia výrobných firiem najskôr rýchlo, no spomalenie prišli na štátom vlastnené podniky ako telekomunikácie, prístavy, elektrárne Finančný sektor privatizovaný predovšetkým západnými bankami

Estónsko

Estónsko Estónci (68,7 %) + Rusi (24,8 %) + Ukrajinci, Bielorusi, Fíni Estónsky, ruský jazyk 3,3 % - 28,5 % - 68,2 % Cca. 30 % žije v Talinne Patrí k najredšie obývaným štátom (29 obyv./km2) Index ekonomickej slobody 2015-8.miesto na svete Bertelsmann Transformation Index 2015 3. miesto na svete

Estónske hospodárstvo Informačné technológie + telekomunikácie + bankovníctvo Elektrotechnický + drevospracujúci + chemický + ťažba ropných bridlíc + stavba lodí Rybolov Prísun kapitálu zo škandinávskych krajín ZO: Ropa z Ruska

Estónsky finančný sektor Relatívne malý podiel finančného sektora na celkovej ekonomike Viac ako 90 % bánk je vo vlastníctve škandinávskych štátov (7 estónskych bánk) Koncentrácia v bankovom sektore Nízka medzibanková výmena Vysoká kapitalizácia Relatívne nízke zadlženie súkromného sektora Nízky verejný dlh

Estónsky energetický sektor takmer energetický nezávislé (70 % elektrickej energie z ťažby živičnej bridlice) 15 % = drevo + rašelina + biomasa Najdôležitejšie zdroje energie: ropné bridlice, rašelina, drevo DOVOZ: pohonné hmoty + plyn VÝVOZ: ropné bridlice + rašelinové brikety + elektrická energia Eesti Energia AS

Estónsky telekomunikačný a IT sektor Všetky školy pripojené na internet Všetky mestá a dediny disponujú bodmi pre verejnosť dostupného internetu Vykazovanie daní a cla cez internet Vláda používa web-based systém výmeny dokumentov Celá krajina je pokrytá digitálnou mobilnou sieťou E-Eesti: e-voľby, e-dane, e-zdravotníctvo, e-bankovníctvo, e- škola, e-id, e-založenie obchodu, e-ticket

Vplyv GFHK na ekonomiku 2000 2008: 7 % rast HDP Zvyšenie životnej úrovne Vzrast HDP p.c. z 45 % EU27 (2000) na 67 % (2008) Jar 2007 Sprísnenie podmienok poskytovania úverov Pokles dôvery spotrebiteľov Pokles realitného trhu Pokles súkromných investícií Rast príjmu, no pokles súkromnej spotreby Jeseň 2008 Zhoršenie dostupnosti úverov Stále jeden z najvyšších rastov v EÚ

Vplyv GFHK na ekonomiku 2009 pokles HDP: - 14,1 % pol. 2010 rast HDP: 3,3 % Vďaka dopytu ekonomík Škandinávie a Nemecka 2011 Rast 8,3 % ťahaný najmä výrobou V 2.pol najmä stavebným sektorom (rekonštrukcie) a informačnými a komunikačnými aktivitami Podpora exportu, výroba počítačov a elektronických a optických produktov 2012 4,5 % rast HDP 2013 2,2 % rast HDP

Súčasná estónska ekonomika 2014 2,1 % rast HDP Pomalý, ale trvalý rast ekonomiky Zvýšenie pridanej hodnoty v maloobchode Zvýšenie domáceho dopytu Zvýšenie exportu Prognóza 2015-2017 Rast HDP (2,9 3,4 %) Rast dlhu, ale stále by mal ostať najnižším v EÚ

PZI Estónska Ekonomický cieľ a priorita vlády Zahraniční investori: Švédsko, Fínsko, Holandsko, Nórsko, Rusko a Cyprus Odvetvia: finančné a poisťovacie služby (25 %), výroba (16 %), nehnuteľnosti (14 %), veľkoobchod a maloobchod (13 %) a profesionálne, vedecké a technické aktivity (9 %) Odlev PZI: Cyprus, Litva, Lotyšsko, Ukrajina, Fínsko, Rusko

Litva

Litva Litovci (84,2 %) + Poliaci (6,6 %) + Rusi, Bielorusi Litovský jazyk Vilnius, Kaunas, Klaipeda, Šiauliai, Palanga, Alytus 46 obyv./km2 10 VÚC, 60 municipalít

Litovské hospodárstvo 3,7 % - 28,3 % - 68 % Služby: tranzitná doprava + turizmus Priemysel: Dimenzované podľa býv. ZSSR Málo NB --- ľahké odvetvia (výroba potravín, spracovanie tabaku, textilu, dreva, nábytku, skla, ťažba rašeliny) Orlen Lietuva (10 % HDP)

Litovská infraštruktúra Tranzitná krajina (SNŠ-EÚ, Rusko-Kaliningrad) Doprava 10 % HDP, kvalitná cestná sieť Strategický nezamŕzajúci prístav v Klajpede (Ukrajina, Bielorusko, Kazachstan) Budúcnosť: cestné prepojenie Via Baltica a železničná trať Rail Baltica (spojenie Varšava Kaunas Vilnius Riga Tallinn - Helsinky)

Litovská energetika Energeticky náročné hospodárstvo Dlhodobá priorita: riešenie energetickej závislosti na Rusku Baltic Interconnection Plan (2009) Litovský LNG terminál v Klaipede (2014) Jadrová energetika - nová elektráreň Visaginas 20 % Jap-am. Spoločnosť Hitachi-GE Nuclear Energy, 20 % Lotyšsko, 38 % Litva, 22 % Estónsko Predbežný termín ukončenia 2020-2022?

PZI Litvy Zahraniční investori: Švédsko, Poľsko, Nemecko, Holandsko, Nórsko Odvetvia: Výroba (24,7 %), finančné aktivity a poisťovníctvo (24,3 %), nehnuteľnosti (12,5 %), veľkoobchod a maloobchod (10,2 %), informácie a komunikácie (9,3 %) Litva na SVK investičná skupina VP Group v spoločnosti Novofruct (Nové Zámky) odkúpila 70 % SVK do Litvy hlavný investor Grafobal Skalica

Súčasná litovská ekonomika 2008 2010: ekonomický pokles 2009: implementácia reštriktívneho programu reforiem + šetrenie (17,8 % prepad HDP) 2010, 2011: prudký rast (5,9 % v roku 2011) 2014-2015: pokles vývozu PHP produktov a potravinárskych výrobkov na Ukrajinu pokles rastu 2014: 2,5 % rast HDP (dopyt v Pobaltí a Škandinávii) 2015: Zavedenie eura

Súčasná litovská ekonomika Opatrenia vlády: Revízia daňového systému Daňová spravodlivosť Rast a tvorba pracovných miest Zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva Zastavenie litovskej emigrácie do zahraničia Boj proti šedej ekonomike

Lotyšsko

Lotyšsko Lotyši (62 %) + Rusi (26,9 %) + Bielorusi, Ukrajinci, Poliaci Lotyšský jazyk (+väčšina ruský jazyk) 32 obyv./km2 Riga, Daugavpils, Liepaja, Jelgava, Jurmala, Rezekne a Ventspils 110 municipalít a 9 miest

Lotyšské hospodárstvo 4,9 % - 25,7 % - 69,4 % Služby Doprava a skladovanie (11 % HDP) Komerčné služby + informačno-komunikačný segment Priemysel Potravinárstvo, drevárstvo, kovovýroba, chemická výroba,... Poľnohospodárstvo a lesníctvo Mliečny, mäsový a zeleninársky sektor Rastlinná výroba (obilniny, zemiaky, cukrová repa, zelenina) Lov morských rýb

Lotyšská infraštruktúra Preprava nákladov cez prístavy do/z Bieloruska a Ruska Železničná doprava napojená na Rusko/ na Západ neexistuje napojenie = Plán vybudovania pan-baltickej železnice (Rail Baltica) Cestná sieť porovnateľná so SVK Námorná doprava Prístavy: Riga, Ventspils a Liepaja Tranzit surovín, ropy, ropných produktov Trajekty Riga-Štokholm Letecká doprava Riga najmodernejšie a najväčšie letisko v Pobaltí airbaltic národný prepravca

Lotyšsko a GHFK 2008-2010: hlboký hospodársky pokles (v roku 2009: -18,6 %) Voľná rozpočtová politika Masívne rozdávanie úverov obyvateľstvu Nezdravý hospodársky rast = Záchranná pôžička od MMF - 7,5 mld. eur 2010-2011: konsolidácia verejných financií Zvýšenie DPH, spotrebnej dane na plyn, tabak, alkohol 1/3 zvýšením vládnych výdavkov

Stimulačné opatrenia Rozpočtová oblasť Zníženie počtu pracovníkov rozpočtovej sféry Zníženie platov úradníkov Zníženie počtu nemocníc a personálu Zníženie investícií na drahé moderné technológie Obmedzený rast dôchodkov a podpôr v nezamestnanosti Banková oblasť Zaistenie likvidity bánk a stabilizácia bankového sektora Zavedenie daňových úľav pre fyzické osoby, ktoré splácajú úvery z nehnuteľností Prednostné úverovanie tých, ktorí prispievajú k rozvoju ekonomiky Daňová oblasť

Súčasná lotyšská ekonomika 2010 koniec recesie v Lotyšsku 2012 najprudší rast v EÚ (5,6 %) 2013 pokračuje rast Vnútorná spotreba (rastúce mzdy, znižujúca sa nezamestnanosť) Rastúci vývoz (do škandinávskych krajín) Priority vlády: boj proti masívnej emigrácii a veľkým sociálnym rozdielom v krajine Obmedzenie tieňovej ekonomiky (odhad 25-30 %) 2014 prijatie eura