Názov predmetu: FYZIKA Ročník: tretí Hodinová dotácia: 2,5 Časový rozsah výučby: 82,5 CHARAKTERISTIKA PREDMETU Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v kaţdodennom ţivote. Porozumenie podstate javov a procesov si vyţaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku spoluprácu s chémiou, biológiou, geografiou a matematikou. Okrem rozvíjania pozitívneho vzťahu k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako neoddeliteľná a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva. V procese vzdelávania sa má ţiakom sprostredkovať poznanie, ţe neexistujú bariéry medzi jednotlivými úrovňami organizácie prírody a odhaľovanie jej zákonitostí je moţné len prostredníctvom koordinovanej spolupráce všetkých prírodovedných odborov s vyuţitím prostriedkov IKT. Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci ţiakov aktivitám, ktoré sú zamerané na činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov. Dôraz sa kladie aj na také formy práce, akými sú diskusia, brainstorming, vytváranie logických schém a pojmových máp a práca s informáciami. Okrem objavovania a osvojovania si nových poznatkov a rozvíjania kompetencií fyzikálne vzdelávanie poskytne ţiakovi moţnosť získania informácií o tom, ako súvisí rozvoj prírodných vied s rozvojom techniky, technológií a so spôsobom ţivota spoločnosti. Výučba fyziky v rámci prírodovedného vzdelávania má u ţiakov prehĺbiť aj hodnotové a morálne aspekty výchovy, ku ktorým patria predovšetkým objektivita a pravdivosť poznania. To bude moţné dosiahnuť slobodnou komunikáciou a nezávislou kontrolou spôsobu získavania dát alebo overovania hypotéz. Ţiak prostredníctvom fyzikálneho vzdelávania získa vedomosti na pochopenie vedeckých ideí a postupov potrebných pre osobné rozhodnutia, na účasť v občianskych a kultúrnych záleţitostiach a dá im schopnosť zmysluplne sa stavať k lokálnym a globálnym záleţitostiam, ako zdravie, ţivotné prostredie, nová technika, odpady a podobne. Ţiak by mal byť schopný pochopiť kultúrne, spoločenské a historické vplyvy na rozvoj vedy, uvaţovať nad medzinárodnou povahou vedy a vzťahoch s technikou. CIELE PREDMETU (vyššie sekundárne vzdelávanie) A. SVET opísať spôsoby, ako prírodné vedy pracujú vyhodnotiť zisky a nedostatky aplikácií vedy diskutovať na tému etických a morálnych otázok vyplývajúcich z aplikácie vedy diskutovať, ako štúdium vedy je podmienené kultúrnymi vplyvmi chápať, ako rôzne prírodovedné disciplíny vzájomne súvisia a ako súvisia s inými predmetmi povaţovať vedu ako aktivitu spolupráce
B. KOMUNIKÁCIA Na konci kurzu by študent mal byť schopný komunikovať myšlienky, pozorovania, argumenty, praktické skúsenosti: pouţitím vhodného slovníka a jazyka pouţitím grafov a tabuliek pouţitím vhodného formátu laboratórneho protokolu pouţitím vhodného softvéru ako textový editor, tabuľkový procesor C. PRÍRODOVEDNÉ POZNATKY A MYŠLIENKY Na konci kurzu by študent mal byť schopný demonštrovať poznatky a pochopenie: povahy a metodológie prírodných vied vedeckých faktov, definícií, zákonov, teórií, modelov, vhodného slovníka a terminológie, včítane pouţitia symbolov ako sa zákony, modely a názory menili v čase systém jednotiek SI D. PRÍRODOVEDNÉ BÁDANIE vyslovením problému vo forme otázky, ktorá môţe byť zodpovedaná experimentom formulovaním hypotézy testovať hypotézu v podmienkach riadenia premenných veličín plánovať vhodný experiment naznačiť záver konzistentný s pozorovaním, komentovať chyby merania naznačiť validitu záverov zaloţených na mnoţstve pozorovaní vyhodnotiť celkový experiment včítane pouţitých postupov E. SPRACOVANIE DÁT organizovať, prezentovať a vyhodnocovať dáta rôznymi spôsobmi transformovať dáta prezentované jednou formou do inej formy včítane matematických výpočtov, grafov, tabuliek identifikovať trendy v dátach vytvárať predpovede zaloţené na dátach naznačovať závery zaloţené na dátach pouţiť poznatky na vysvetlenie záverov F. VYKONÁVANIE EXPERIMENTOV nasledovať inštrukcie písané i slovne podané vybrať si a bezpečne pouţiť experimentálnu zostavu, materiál, techniku vhodnú na meranie vykonávať experiment bezpečne, zaznamenávať údaje z pozorovania a merania pouţívať vhodné nástroje a techniku na zber dát spolupracovať v skupine
ŠTRUKTÚRA KOMPETENCIÍ ROZVÍJANÝCH VYUČOVANÍM FYZIKY Poznávacia (kognitívna) Pouţívať kognitívne operácie. Formulovať a riešiť problémy, pouţívať stratégie riešenia. Uplatňovať kritické myslenie. Nájsť si vlastný štýl učenia a vedieť sa učiť v skupine. Myslieť tvorivo a uplatniť jeho výsledky. Komunikačná Interpersonálna Intrapersonálna Tvoriť, prijať a spracovať informácie. Vyhľadávať informácie. Formulovať svoj názor a argumentovať. Akceptovať skupinové rozhodnutia. Kooperovať v skupine. Tolerovať odlišnosti jednotlivcov a iných. Diskutovať a viesť diskusiu o odbornom probléme. Regulovať svoje správanie. Vytvárať si vlastný hodnotový systém. POZNÁMKY: 1. Obsah predmetu fyzika na gymnáziu v 3. ročníku počíta s 82,5 vyučovacími hodinami (2,5 hodinová týţdenná časová dotácia). Na jednej z týchto hodín sa trieda delí na skupiny podľa príslušných predpisov. 2. Na predmet fyzika nadväzujú v rámci školského vzdelávacieho programu rozširujúce hodiny fyziky a voliteľné predmety obsahovo a tematicky blízke fyzike. 3. Príprava ţiakov na maturitnú skúšku z fyziky je riešená rozširujúcimi hodinami a voliteľnými hodinami v 4. ročníku.. 4. Formy aktívneho poznávania a systematického bádania vo fyzike sú si v metódach a prostriedkoch výskumnej činnosti príbuzné s ostatnými prírodovednými disciplínami. Ţiaci preto budú mať čo najviac príleţitostí na aktivitách osvojovať si vybrané (najčastejšie experimentálne) formy skúmania fyzikálnych javov. Kaţdý ţiak dostane základy, ktoré z neho spravia prírodovedne gramotného jedinca tak, aby vedel robiť prírodovedné úsudky a vedel pouţiť získané vedomosti na efektívne riešenie problémov. 5. Je v kompetencii učiteľa rozhodnúť, ktoré z experimentov bude realizovať formou laboratórnej práce (praktické).
Ročník: tretí Hodinová dotácia: 2,5 Časový rozsah výučby: 82,5 Výchovné a vzdelávacie stratégie vyučovania : Obsah vzdelávania: 1. Elektrický prúd 2. Elektromagnetické ţiarenie a častice mikrosveta Prepojenie s inými predmetmi: 1. Matematika v téme Zákon rádioaktívneho rozpadu 2. Biológia v téme Účinky ţiarení na ľudský organizmus, ľudské oko 3. Chémia v téme Atómové jadro, elektrónový obal Metódy a formy práce: Výklad, diskusia, rozhovor, brainstorming, laboratórne cvičenia, projektové vyučovanie, praktické vyučovanie, problémové vyučovanie, skupinové vyučovanie Zaradenie laboratórnych prác: 1. Optické zobrazovanie 2. Meranie ohniskovej vzdialenosti tenkej šošovky 3. Meranie vlnovej dĺţky svetla optickou mrieţkou 4. Zostavovanie elektrických obvodov s RLC. Hodnotenie predmetu: Hodnotenie predmetu sa uskutoční v súlade s klasifikačným poriadkom.
Rontgenové ţiarenie 2 Uviesť príklady vyuţitia rontgenového ţiarenia Výklad, rozhovor OBSAHOVÝ ŠTANDARD ELEKTRICKÝ PRÚD Striedavý prúd. Obvod striedavého prúdu s R, L, C, viacerými prvkami HOD VÝKONOVÝ ŠTANDARD 12 Pouţívať pojmy pri riešení úloh ELEKTROMAGNETICKÉ ŢIARENIE A ČASTICE MIKROSVETA Viditeľné ţiarenie. Odraz a lom svetla. Difúzny odraz. Spojná a rozptylná šošovka, ohnisková vzdialenosť, optická mohutnosť 14 Pracovať s modelom lúč svetla. Emisné spektrá. 2 Rozlišovať spojité a čiarové spektrum Optické vlastnosti ľudského oka. 2 Ako si aktívne chrániť zrak PRIEREZOVÉ TÉMY MEDZIPREDMETOVÉ VZŤAHY OŢZ, OSR, matematika DoV, OSR, matematika DoV, matematika OSR OŢZ, EnV biológia METÓDA, FORMA, POSTUP Motivačný rozhovor, diskusia, experimentovanie Motivačný rozhovor, diskusia, praktické vyučovanie Výklad Experimentovanie práca v skupinách Výklad, diskusia HODNOTENIE Vzájomné hodnotenie ţiakmi Infračervené ţiarenie v prírode a v technike. Ultrafialové ţiarenie v prírode a v technike. Tepelné ţiarenie. (ţiarenie čierneho telesa) 2 Zaradiť infračervené ţiarenie ako elektromagnetické ţiarenie. Vysvetliť súvislosť medzi teplotou telesa a emitovaným ţiarením 2 Zaradiť infračervené ţiarenie ako elektromagnetické ţiarenie Vysvetliť rozdiely medzi ultrafialovým a rontgenovým ţiarením 5 Poznať prenos energie ţiarením a hranicu medzi infračerveným a svetelným ţiarením OŢZ, EnV OSR, OŢZ, EnV Biológia, OŢZ, EnV Výklad, diskusia experimentovanie v skupinách Výklad, diskusia, praktické vyučovanie Výklad, diskusia, experimentovanie v skupinách Ústne, sebahodnotenie Písomné, sebahodnotenie
Atóm. 12 Vysvetliť postavenie experimentov a teórií vo fyzikálnom výskume MeV Výklad Písomné Štiepna reakcia a syntéza jadier. 2 Posúdiť klady a zápory jadrovej elektrárne v porovnaní s inými zdrojmi elektrickej energie OŢZ,EnV Rozhovor, výklad Písomné Základný a aplikovaný výskum vo fyzike. Aplikácie fyzikálnych poznatkov a postupov. Fyzikálna podstata informácie, analógový a digitálny signál, fyzikálna podstata uchovávania informácií 5 Oceniť úlohu základného fyzikálneho výskumu. Poznať ekonomickú návratnosť základného fyzikálneho výskumu 5 Oceniť úlohu aplikovaného výskumu, rýchlosti aplikácie nových poznatkov základného výskumu, konkurenciu a spoluprácu pri výskume. Oceniť úlohu štandardizácie a normalizácie v technike MeV, dejepis Dejepis, matematika, informatika Experiment, výklad Rozhovor, experiment Ústne Ústne Učebné zdroje: Učebnice ( napr. Koubek, Lepil: Fyzika pre 3. ročník gymnázia, SPN, Bratislava 2003; Pišút a kolektív: Fyzika pre 4. ročník gymnázií, SPN, Bratislava, 1995; Pišút a kolektív: Fyzika pre 4. ročník gymnázií, SPN, Bratislava, 2006; Lepil Houdek, Pecho: Fyzika pre 3 ročník gymnázií SPN, Bratislava, 1996), zbierky úloh, odborná literatúra, encyklopédie, odborné časopisy, chemická čítanka, internet, edukačný softvér Poznámky vyučujúcich: