DPH Aktuality > Komentáre > Otázky a odpovede D v o j t ý ž d e n n í k a k t u a l í t p r e p l a t i t e ľ o v D P H ON-LINE Odborné vydavateľstvo ekonomickej a právnickej literatúry 15 2004 7. DECEMBRA 2004 BRATISLAVA TÉMA Novela zákona o DPH od 1. 1. 2005 Dňa 1. mája 2004, dňom vstupu SR do EÚ, nadobudla účinnosť v poradí už tretia právna úprava DPH, zákon č. 222/2004 Z. z. V priebehu roka 2004 bol zákon novelizovaný zákonom č. 350/2004 Z. z. a dňa 26. 10. 2004 bola v NR SR schválená v poradí druhá novela zákona o DPH, ktorá nadobudne účinnosť od 1. 1. 2005. Cieľom prijatej novely bolo predovšetkým v súlade s článkom 2 Smernice Rady Európskej únie 2003/92/ES zapracovať od 1. januára 2005 do zákona o DPH predpisy a opatrenia stanovené citovanou smernicou týkajúce sa pravidiel určenia miesta dodávok plynu a elektriny. V ďalších bodoch novela mení a upresňuje niektoré ustanovenia zákona o DPH a zavádza osobitné úpravy v súvislosti: s nadobudnutím tovaru z iného členského štátu zahraničnou osobou, resp. s premiestnením tovaru do skladu v tuzemsku určeným pre jediného a vopred určeného zákazníka, s dovozom tovaru z tretích krajín a s tým súvisiacimi daňovými povinnosťami z dôvodu zjednodušenia uplatňovania zákona pre zahraničných podnikateľov sa zavádza inštitút daňového zás tupcu. V nasledujúcom príspevku sa venujeme bližšie charakteristike najdôležitejších zmien v jednotlivých ustanoveniach zákona o DPH, ktoré sú predmetom úpravy jeho v poradí už 2. novelizácie v priebehu roku 2004. REGISTRÁCIA 4, 5, 6, 7 Zákonom č. 350/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. 7. 2004 bola daňovým úradom uložená povinnosť vydať osvedčenie o registrácii a prideliť identifikačné číslo pre daň najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu. Zákon tak stanovil termín na vybavenie žiadosti o registráciu jednotne pre všetky druhy registrácie, t. j. registráciu platiteľa podľa 4, 5 a 6, ako aj registráciu nadobúdateľa tovaru z iného členského štátu podľa 7. Nová úprava dopĺňa proces registrácie stanovením časového limitu pre udelenie platnosti osvedčenia o registrácii a prideleného identifikačného čísla jednotne pre všetky druhy registrácie, a to najneskôr 31. dňom po doručení žiadosti o registráciu pre daň. Určenie termínu registrácie bolo doteraz v právomoci daňového úradu. Osoby, ktoré sa stanú podľa 4 ods. 6 zákona o DPH tzv. platiteľmi zo zákona, nemajú povinnosť podať žiadosť o registráciu. Stávajú sa Vážení čitatelia, na stránkach dnešného čísla sa v rubrike Téma venujeme novele zákona o DPH, ktorá nadobúda účinnosť od 1. 1. 2005. Uvedená novela mení a upresňuje niektoré ustanovenia zákona a zavádza osobitné úpravy v súvislosti s nadobudnutím tovaru z iného členského štátu zahraničnou osobou a v súvislosti s dovozom tovaru z tretích krajín a s tým súvisiacimi daňovými povinnosťami, kde sa zavádza inštitút daňového zástupcu. V rámci rubriky Otázky a odpovede vám poradíme, ako postupovať v prípade predplatného časopisov, ktoré sú zasielané z iného členského štátu a z tretích krajín. V odpovediach na ďalšie otázky sa zaoberáme aj problematikou vzniku daňovej povinnosti pri službách dodaných dodávateľom z iného členského štátu v prípade, ak je faktúra prijatá neskoro. S prianím príjemného čítania Obsah: TÉMA Ing. Jana Repiská Novela zákona o DPH od 1. 1. 2005...1 OTÁZKY A ODPOVEDE Postúpenie pohľadávky... 9 Predplatné časopisov... 9 Školenie uskutočnené v tuzemsku dodávateľom z iného členského štátu... 10 Vzdelávacie služby poskytnuté v tuzemsku osobou z iného členského štátu... 10 Prenájom nehnuteľnosti platiteľovi z iného členského štátu... 11 Vznik daňovej povinnosti pri službách dodaných dodávateľom z iného členského štátu v prípade neskoro prijatej faktúry... 11 Práce na hnuteľnom hmotnom majetku vykonané pre platiteľa z iného členského štátu... 12 Záručné opravy vykonávané v tuzemsku pre platiteľa z iného členského štátu... 12 vyšlo: 7. DECEMBRA 2004 DPH ON-LINE 15 2004 1
platiteľmi na základe skutočnosti vymedzenej zákonom. Vo vzťahu k daňovému úradu majú však oznamovaciu povinnosť. V tejto súvislosti sa novelou upresňuje znenie ustanovenia týkajúce sa postupu daňového úradu. V ustanovení 5 ods. 1 sa výnimka z povinnosti zahraničných osôb podať žiadosť o registráciu na Daňový úrad Bratislava I rozširuje o osoby, ktoré uskutočňujú cezhraničné dodávky plynu cez rozvodný systém zemného plynu a dodávky elektriny, pričom povinnosť platiť daň zákon ukladá príjemcovi plnenia, ak je registrovaný pre DPH. DODANIE TOVARU 8 Ustanovenie 8 ods. 4 sa zaoberá definíciou tzv. premiestnenia tovaru a zároveň uvádza prípady, v ktorých premiestnenie nie je považované za dodanie tovaru za protihodnotu. Od 1. 1. 2005 k výnimkám z dodania tovaru pri jeho premiestnení patria aj prípady dodania plynu a elektriny, v nadväznosti na presun miesta dodania [doplnenie 13 ods. 1 o písm. e) a f)] do miesta, kde je sídlo zákazníka, resp. kde dochádza k skutočnej spotrebe týchto tovarov. Povinnosť zapracovať danú problematiku do svojej národnej legislatívy k 1. 1. 2005 vyplýva každému členskému štátu zo smernice Rady 2003/92/ES. Otázka finančného lízingu nového dopravného prostriedku nie je posudzovaná vo všetkých členských štátoch jednotne (dodanie tovaru alebo dodanie služby). Aby sa predišlo dvojitému zdaneniu, resp. nezdaneniu pri tomto druhu plnenia, zákon prispôsobuje postup u prenajímateľa právnej úprave platnej v členskom štáte nájomcu. To znamená: ak sa v členskom štáte nájomcu prevzatie predmetu nájmu (nového dopravného prostriedku) bude považovať za nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, bude sa aj v našej krajine odovzdanie nového dopravného prostriedku prenajímateľom považovať za dodanie tovaru; ak sa v členskom štáte nájomcu finančný lízing posudzuje ako služba, uplatní sa aj v našej krajine postup pri dodaní služby prenájmu nového dopravného prostriedku do iného členského štátu, u ktorého sa miesto dodania určí podľa 15 ods. 1. Slovenský platiteľ A dodáva formou finančného lízingu nový úžitkový automobil českému platiteľovi B v dohodnutej cene bez dane 560 000 Sk. Prvá, zvýšená splátka je vo výške 200 000 Sk, ďalších 36 splátok zaplatí zákazník mesačne vo výške 10 000 Sk. Postup slovenského platiteľa A sa prispôsobí právnej úprave platnej v ČR, kde je finančný lízing posudzovaný ako dodanie tovaru. Prevzatie predmetu nájmu sa v ČR posudzuje ako nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, ktoré je predmetom dane, preto platiteľ A bude pri dodaní predmetu nájmu, nového úžitkového automobilu, do ČR postupovať ako pri dodaní tovaru, t. j. uplatní režim oslobodenia od dane podľa 43, následne český nájomca B zdaní nadobudnutie v ČR. ČO SA NEPOVAŽUJE ZA DODANIE SLUŽBY 10 Zákon č. 222/2004 Z. z. účinný od 1. 5. 2004 neobsahuje vo vymedzení finančných služieb oslobodených od dane podľa 39 postúpenie pohľadávky ani dosiahnutie úroku z peňažných prostriedkov na účte v banke. Doplnením odseku 2 10 dochádza k upresneniu, resp. vylúčeniu týchto plnení z okruhu zdaniteľných obchodov vôbec. Platiteľ A odkúpil v novembri 2004 pohľadávku v nominálnej hodnote 100 000 Sk za cenu 75 000 Sk. V januári 2005 postúpi túto pohľadávku platiteľovi B v dohodnutej cene 85 000 Sk. Výnos z predaja odkúpenej pohľadávky v sume 10 000 Sk neuvedie v daňovom priznaní, nakoľko postúpenie pohľadávky sa v zmysle 10 ods. 2 zákona o DPH nepovažuje za zdaniteľný obchod. NADOBUDNUTIE TOVARU V TUZEMSKU Z INÉHO ČLENSKÉHO ŠTÁTU 11 Doplnené ustanovenie v 11 ods. 3 upravuje postup nájomcu, ktorý prevezme nový dopravný prostriedok na základe lízingovej zmluvy od prenajímateľa z iného členského štátu v nadväznosti na posudzovanie tejto problematiky v členskom štáte prenajímateľa. Ide o analógiu s ustanovením 8 ods. 7, t. j. v záujme jednotného postupu pri zdaňovaní finančného lízingu, postup nájomcu bude vychádzať z právnej úpravy tejto problematiky platnej v členskom štáte prenajímateľa. Česká lízingová spoločnosť C dodá formou finančného lízingu slovenskému platiteľovi D nový osobný automobil. Odovzdanie predmetu nájmu sa v ČR považuje za dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane. Slovenský platiteľ D v súlade s 11 ods. 3 slovenského zákona bude po 1. 1. 2005 považovať prevzatie nového osobného automobilu na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ktoré je v SR predmetom dane, a daň vysporiada do rozpočtu jednorazovo. NADOBUDNUTIE TOVARU V OSOBITNOM PRÍPADE 11a Do 31. 12. 2004 platí pre zahraničnú osobu, ktorá premiestňuje svoj vlastný tovar do tuzemska za účelom jeho uskladnenia a následne postupného predaja jedinému platiteľovi, pomerne komplikovaný postup. Zahraničná osoba sa musí z dôvodu nadobudnutia tovaru v tuzemsku registrovať za platiteľa dane v zmysle 5. Nadobudnutie svojho vlastného tovaru zdaňuje a odpočítava daň a ďalší predaj realizuje v režime s daňou. V zmysle 69 ods. 1, ako slovenský platiteľ, má povinnosť postupne pri predaji určitého množstva tovaru zo skladu vysporiadať túto daň vo vzťahu k štátnemu rozpočtu SR. Od 1. 1. 2005 dochádza zavedením nového pravidla pri umiestnení tovaru v tuzemsku v systéme tzv. call of stock k značnému zjednodušeniu postupu vysporiadania 2 DPH ON-LINE 15 2004 vyšlo: 7. DECEMBRA 2004
dane z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Tento princíp umožňuje preniesť daňovú povinnosť z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu na slovenského zákazníka, platiteľa dane, napriek tomu, že k dodaniu tovaru zákazníkovi zo skladu dochádza postupne. Podmienkou pre uplatnenie zjednodušeného postupu je skutočnosť, že zahraničná osoba nie je platiteľom podľa tohto zákona a v sklade je umiestnený tovar len pre jediného, vopred známeho platiteľa. Povinnosť platiť daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa doplneného 69 ods. 6 platiteľ oznámi vopred daňovému úradu. Zavedenú úpravu je teda možné použiť v prípade, ak: sa do skladu zahraničnej osoby na území SR umiestňuje tovar, ktorý je určený len pre jedinú, vopred známu osobu, platiteľa dane, zahraničná osoba umiestňuje svoj tovar do viacerých skladov na území SR, pričom každý sklad je určený len pre jediného zákazníka. Poznámka: V situácii, keď zo skladu vyberajú tovar, ktorý je vlastníctvom zahraničnej osoby, viacerí tuzemskí zákazníci, nie je možné použiť ustanovenie 11a. Nemecký podnikateľ B v januári 2005 umiestni do skladu v tuzemsku tovar (materiál) určený pre slovenského odberateľa, platiteľa dane A. Na základe vzájomnej dohody platiteľ A, ako jediný zákazník podnikateľa B, postupne vyberá materiál zo skladu a používa vo svojej výrobnej činnosti. Na rozdiel od právnej úpravy zákona platnej do 31. 12. 2004, podľa ktorej by sa nemecký podnikateľ musel v SR zaregistrovať, zdaniť nadobudnutie tovaru v tuzemsku a následne po odpočítaní dane predávať tovar v tuzemsku so slovenskou daňou, v januári 2005 sa môže uplatniť postup podľa 11a. Podľa tejto osobitnej úpravy pri tovare premiestnenom z Nemecka na Slovensko, za súčasného splnenia podmienky, že platiteľ A je jediným odberateľom tovaru podnikateľa B z tohto skladu, sa slovenský platiteľ A považuje za nadobúdateľa. Vzniká mu povinnosť vysporiadať daň z nadobudnutia a súčasne právo túto daň odpočítať. MIESTO DODANIA TOVARU 13 Cieľom osobitného určenia miesta dodania plynu cez rozvodný systém zemného plynu a dodania elektriny v 13 ods. 1 písm. e) a f) je zabezpečenie skutočného vnútorného trhu Európskej únie bez prekážok v dani z pridanej hodnoty. Miesto dodania tovarov spojené s prepravou je vo všeobecnosti určené v 13 ods. 1 písm. a) zákona. Plyn a elektrina sa na účely tohto zákona tiež považujú za tovary. Pri ich dodaní je ale fyzicky veľmi náročné určiť napr. miesto začatia prepravy, preto smernica Rady 2003/92/ES určuje osobitne miesto dodania plynu cez rozvodný systém zemného plynu a miesto dodania elektriny podľa sídla zákazníka, resp. miesta skutočnej spotreby. Podľa sídla, miesta podnikania, prevádzkarne alebo bydliska osoby, pre ktorú sa tovar dodáva, sa miesto dodania určí, ak sa jedná o dodanie obchodníkovi, t. j. osobe, ktorá prevažne plyn a elektrinu kupuje za účelom ďalšieho predaja a ktorej vlastná spotreba týchto tovarov je zanedbateľná. Znamená to, že pred tým, ako plyn a elektrina dosiahnu konečnú fázu spotreby, za miesto dodania sa považuje miesto, kde má zákazník obchodník založený podnik. Podľa skutočného miesta využitia a spotreby plynu a elektriny sa určí miesto pri dodaní takému zákazníkovi, ktorý kupuje tieto tovary hlavne pre svoju spotrebu. Ak sa teda plyn a elektrina dodávajú od obchodníkov pre konečných spotrebiteľov, miestom dodania je miesto, kde dochádza k skutočnej spotrebe elektriny a plynu. S úpravou miesta dodania plynu a elektriny súvisia aj ďalšie ustanovenia, a to predovšetkým: zjednotenie miesta poskytovania služieb prenosu a prepravy plynu a elektriny rozvodnými sieťami doplnením 15 ods. 8 o nové písm. k), prenos daňovej povinnosti na zákazníka, ak je ním osoba registrovaná pre DPH a tovar je dodaný z iného členského štátu zahraničnou osobou (doplnenie nového odseku 9 do 69). Taliansky dodávateľ elektriny dodáva elektrinu pre slovenského obchodníka platiteľa dane (t. j. hlavne pre účely ďalšieho predaja). V súlade s 13 ods. 1 písm. e) je miestom dodania elektriny podľa adresy sídla zákazníka SR a v zmysle 69 ods. 9 je slovenský obchodník povinný vysporiadať daň. Pri ďalšom dodaní elektriny slovenský obchodník: uplatní daň, ak elektrinu dodáva konečným spotrebiteľom na Slovensku, aplikuje ustanovenie 13 ods. 1 písm. f), ak elektrinu dodáva zákazníkom pre konečnú spotrebu v inom členskom štáte daň neuplatňuje. Poznámka: Vzhľadom k tomu, že pri tzv. cezhraničných dodávkach týchto druhov tovaru sa osobitne určí miesto dodania v inom členskom štáte, neuvádza ich dodávateľ v súhrnnom výkaze. MIESTO DODANIA SLUŽBY 15 Miestom dodania osobitnej kategórie služieb, v zákone vymenovaných v 15 ods. 8, je vo všeobecnosti miesto sídla zákazníka. Ustanovenie 69 ods. 3 ukladá zdaniteľnej osobe povinnosť platiť daň pri uvedenej kategórii služieb, ak jej ich dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo z tretieho štátu. Úprava miesta v prípade dodania osobou z tretieho štátu však v zákone chýbala. Doplnením poslednej vety do odseku 7 15 sa tento nedostatok pri určení miesta dodania odstránil. Ďalšie zmeny v tomto ustanovení sa týkajú hlavne rozšírenia okruhu služieb zaradených do spomínanej osobitnej kategórie o služby: vyšlo: 7. DECEMBRA 2004 DPH ON-LINE 15 2004 3
prekladateľské a tlmočnícke, prenosu emisných kvót pre skleníkové plyny, poskytnutia prístupu a prepravy alebo prenosu cez rozvodné systémy zemného plynu a elektriny a dodanie ostatných priamo súvisiacich služieb. Slovenský podnikateľ, platiteľ A, vykoná prekladateľské služby na Slovensku pre maďarského zákazníka, podnikateľa B. Miestom dodania týchto služieb je vzhľadom na sídlo podniku zákazníka Maďarsko. Splnenie povinnosti platiť daň prechádza na zákazníka a platiteľ A vyfakturuje službu bez dane. DAŇOVÁ POVINNOSŤ 19, 20 Vo všeobecnosti sa vznik daňovej povinnosti pri dodaní služby určí dňom jej dodania. V nadväznosti na povinnosť príjemcu služby platiť daň podľa 69 ods. 2 až 4 sa od 1. 1. 2005 upravuje vznik daňovej povinnosti pri dodaní služieb zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu. Daňová povinnosť v tomto prípade nevzniká dňom dodania, ale dňom vyhotovenia faktúry. Ak si zahraničný dodávateľ nesplní povinnosť vyhotoviť faktúru ani do konca tretieho kalendárneho mesiaca po dodaní služby, daňová povinnosť vzniká zákazníkovi posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom bola služba dodaná. Český podnikateľ X poskytol v januári 2005 reklamnú službu slovenskému podnikateľovi, platiteľovi Y, v dohodnutej cene 80 000 Sk. Faktúru za službu český podnikateľ vystavil až v júni 2005. Povinnosť platiť daň vzniká v zmysle 69 ods. 3 slovenskému podnikateľovi. Momentom vzniku daňovej povinnosti je v tomto konkrétnom prípade posledný deň tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, t. j. 30. apríl 2005, nakoľko do tohto termínu dodávateľ nevyhotovil faktúru. Zásada určenia dňa dodania pri opakovaných a čiastkových dodávkach tovarov a služieb v zmysle 19 ods. 3 v znení zákona platnom do 31. 12. 2004 značne znevýhodňovala štátny rozpočet vo väzbe na plynulé zabezpečovanie jeho príjmovej časti. Novela zákona prináša zmenu v určení dňa dodania u týchto plnení. Od 1. 1. 2005 sa pri dodaní tovaru alebo služby, ktoré je uskutočňované čiastkovo alebo opakovane, deň dodania, a teda deň vzniku daňovej povinnosti viaže na posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje. Stavebná firma, platiteľ A, na základe zmluvy o dielo uzatvorenej v júli 2004 v dohodnutej cene bez dane 2 mil. Sk, fakturuje po častiach platiteľovi B práce vykonané v jednotlivých kalendárnych štvrťrokoch. Faktúru za každé čiastkové plnenie vyhotovuje v zmysle zmluvy do 10 dní po skončení kalendárneho štvrťroka, pričom splatnosť je do konca nasledujúceho mesiaca od vystavenia faktúry. Pri uzatvorení zmluvy sa dodávateľ s odberateľom dohodli, že dňom dodania bude v súlade s 19 ods. 3 zákona o DPH posledný deň lehoty, v ktorej má byť podľa zmluvy zaplatené za čiastkovo dodávané služby, t. j. za 3. štvrťrok 2004 faktúru dodávateľ vystavil 10. októbra 2004 a dňom dodania uvedeným vo faktúre je 30. november 2004, za 4. štvrťrok 2004 faktúru dodávateľ vystaví 10. januára 2005 a dňom dodania bude 28. február 2005, za 1. štvrťrok roku 2005 sa vykonajú práce v hodnote 500 000 Sk bez DPH. Faktúra, ktorú vystaví platiteľ A dňa 10. apríla 2005, má byť zaplatená najneskôr do 31. mája 2005, avšak za deň dodania sa v zmysle novelizovaného ustanovenia 19 ods. 3 bude považovať najneskôr posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za čiastkovo dodávanú službu vzťahuje. T. j. platiteľovi A vznikne daňová povinnosť vo výške 95 000 Sk najneskôr 30. marca 2005. Vznik daňovej povinnosti vyhotovením faktúry, najneskôr však do konca tretieho kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom došlo k dodaniu služby, sa uplatní aj v prípade opakovane poskytovaných elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb osobami, ktoré majú na poskytovanie uvedených sietí a služieb povolenie podľa osobitného predpisu. V nadväznosti na zavedenie osobitnej úpravy pri premiestnení tovaru z iného členského štátu do tuzemska a jeho umiestnení v sklade na účel následného dodania jedinému, vopred známemu platiteľovi, zákon upravuje v 20 ods. 4 moment vzniku daňovej povinnosti pri takomto nadobudnutí tovaru podľa 11a, a to dňom umiestnenia tovaru v sklade. ZÁKLAD DANE 22 Doplnením prvej vety ustanovenia 22 ods. 5 sa zmierňuje tvrdosť pri určení základu dane v prípadoch dodania tovaru na osobnú spotrebu platiteľa, jeho zamestnancov, dodania tovaru bezodplatne alebo dodania na ďalší iný účel ako na podnikanie. Bez ohľadu na charakter a cenu tovaru bola do 31. 12. 2004 základom dane cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím. Novela zákona samostatne rieši otázku určenia základu dane pri dodaní tovaru podľa 8 ods. 3, ktorý je odpisovaným majetkom. Základom dane je zostatková cena majetku zistená podľa zákona o dani z príjmov. Platiteľ kúpil v roku 1999 počítač v cene s DPH 49 200 Sk, daň v sume 9 200 Sk si odpočítal. V roku 2005 počítač bezodplatne odovzdal základnej škole. Základom dane je podľa 22 ods. 5 zostatková cena. V roku 2005 je počítač už plne odpísaný, preto základom dane je 0. 4 DPH ON-LINE 15 2004 vyšlo: 7. DECEMBRA 2004
OPRAVA ZÁKLADU DANE 25 Zákon po 1. 1. 2005 pripúšťa neopravenie základu dane v prípade, ak sa zníži cena tovaru alebo služby pre platiteľa po vzniku daňovej povinnosti za predpokladu spoločného písomne dohodnutého postupu. Táto zmena predstavuje vrátenie sa k princípu opravy základu dane uplatňovanému do 30. 4. 2004. Pri poskytovaní bonusov, zliav po 1. 1. 2005 platiteľ nebude povinný opraviť základ dane za predpokladu, že: sa znižuje cena dodaného tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti voči inému platiteľovi, dodávateľ s odberateľom, platitelia dane, uzatvoria písomnú dohodu. PREPOČET CUDZEJ MENY 26 Pri prepočte cudzej meny na slovenskú menu na účely určenia základu dane sa osoba povinná platiť daň môže po 1. 1. 2005 rozhodnúť používať: kurz platný podľa colných predpisov alebo kurz vyhlásený v kurzovom lístku NBS. Svoje rozhodnutie o používaní kurzu podľa colných predpisov písomne oznámi daňovému úradu pred jeho prvým použitím. Zvolený postup má povinnosť uplatňovať počas celého kalendárneho roka. SLUŽBY OSLOBODENÉ OD DANE 29, 30, 39, 40 V rámci zdravotnej starostlivosti, ktorú upravuje 29, sa vypúšťa odkaz na zákon č. 98/1995 Z. z. o liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov vo väzbe na podmienku oslobodenia kúpeľnej starostlivosti od dane. V 30 novela zákona od 1. 1. 2005 zrovnoprávňuje postavenie všetkých subjektov na trhu, ktoré vykonávajú poisťovaciu a zaisťovaciu činnosť vrátane súvisiacich služieb poisťovacích maklérov a poisťovacích agentov. Úpravou ustanovenia 39 sa oslobodenie od dane definované v 39 ods. 1 písm. a) rozširuje aj na sprostredkovanie napr. dôchodkového sporenia. V súvislosti so zavádzaním dôchodkovej reformy sa rozširuje okruh činností, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie, o správu dôchodkového fondu dôchodkovou správcovskou spoločnosťou podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení a správu doplnkového dôchodkového fondu doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení. Do 31. 12. 2004 je podľa 40 oslobodený od dane predaj poštových cenín, kolkov a iných úradných cenín za podmienky, že je na nich uvedená nominálna hodnota. Od 1. 1. 2005 sa cit. ustanovenie vypustením tejto podmienky upravuje v súlade s článkom 13 B. písm. e) Šiestej smernice. Podľa 40 zákona o DPH je oslobodené od dane sprostredkovanie predaja platných poštových cenín, kolkov a iných úradných cenín, ak sa predávajú za nominálnu hodnotu. V súlade s týmto ustanovením bude napr. od dane oslobodené sprostredkovanie predaja dialničných nálepiek. Prevádzkovateľ novinového stánku predáva poštové ceniny. So Slovenskou poštou a. s. má mesačne zmluvne dohodnutý odber cenín v hodnote 50 000 Sk za dohodnutú sprostredkovateľskú províziu 5 % z predaja. Zrealizovaný predaj poštových cenín v januári 2005 44 000 Sk Provízia sprostredkovateľa 5% z predaja 2 200 Sk Suma 2 200 Sk je cenou služby sprostredkovania predaja poštových cenín a kolkov, ktorá je oslobodená od dane podľa 40 zákona o DPH. OSLOBODENIE PREPRAVNÝCH SLUŽIEB 46 Do 46 sa od 1. 1. 2005 dopĺňa oslobodenie od dane pre služby vzťahujúce sa na dopravu osôb zadefinovanú v tomto ustanovení, v zmysle prílohy F bod 17. Šiestej smernice, podľa ktorého sa oslobodenie od dane vzťahuje na batožinu alebo motorové vozidlá, ktoré sprevádzajú dopravovanú osobu, a rovnako na služby priamo súvisiace s dopravou osôb oslobodenou od dane. Na území tuzemska je podľa 46 ods. 2 zákona oslobodená od dane doprava osôb: z tuzemska do zahraničia, zo zahraničia do tuzemska, z miesta v zahraničí do miesta v zahraničí cez tuzemsko, medzi dvoma miestami v tuzemsku, ktorá tvorí súčasť medzinárodnej leteckej alebo vodnej dopravy. Platiteľ dane realizuje dopravu osôb z tuzemska do zahraničia a späť a súčasne sprostredkúva predaj cestovných lístkov za províziu pre českú dopravnú spoločnosť na trase Prešov Praha. Provízia z predaja cestovných lístkov pre českého dopravcu je podľa 46 ods. 3 oslobodená od dane. VÝVOZ TOVARU 47 Vývoz tovaru podľa 47 ods. 3 preukazuje platiteľ písomným colným vyhlásením. Zákon sa dopĺňa o ustanovenie, podľa ktorého platiteľ musí mať k dispozícii písomné colné vyhlásenie o prepustení tovaru do colného režimu vývoz najneskôr do konca šiesteho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil oslobodenie od dane pri vývoze tovaru. Doplnenie tohto ustanovenia zohľadňuje skutočnosť, že tovar opúšťa územie únie v niektorom z iných členských štátov, napr. Nemecko, Holandsko a pod., a doklady na preukázanie vývozu sa vracajú oneskorene. Z uvedeného dôvodu sa predlžuje lehota na preukázanie vývozu. DOVOZ TOVARU 48 Do ustanovenia 48 sa v súlade s bodom 3. smernice Rady 2003/92/ES, ktorou sa mení a dopĺňa Šiesta smernica Rady 77/388/EEC, a ktorú sú členské krajiny povinné zapracovať do príslušnej právnej úpravy do 31. 12. 2004, dopĺňa oslobodenie od dane dovozu elektriny a plynu cez rozvodný systém zemného plynu. vyšlo: 7. DECEMBRA 2004 DPH ON-LINE 15 2004 5
ODPOČÍTANIE DANE 49, 51 Ustanovenie 49 definuje vznik práva a postup pri odpočítaní dane. Niektoré zmeny v tomto ustanovení sú iba legislatívno-technického charakteru (prečíslovanie odsekov), ale úpravy sa týkajú aj samotného postupu pri odpočítaní dane. V ustanovení 49 ods. 2, ktorý definuje odpočítateľnú daň podľa jednotlivých typov zdaniteľných obchodov, sa do: písm. b) dopĺňa daň, ktorú je povinný podľa 69 ods. 7 platiť druhý odberateľ pri trojstrannom obchode, písm. c) daň, ktorú je povinný platiť v tuzemsku platiteľ, ktorý nadobudne tovar podľa 11a (nová úprava pre nadobudnutie tovaru v tuzemsku v osobitnom prípade). Ustanovenie 49 ods. 5, t. j. nový odsek, upravuje postup pri odpočítaní dane u platiteľa, ktorý obstaraný majetok použije na podnikanie ako platiteľ a súčasne na iný účel ako podnikanie. Postup pri odpočítaní dane platiteľ uplatní podľa toho, či sa daň odpočítava pri nadobudnutí: hmotného majetku, ktorý je podľa 22 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov odpisovaným majetkom, príp. či ide o služby alebo hmotný majetok iný ako odpisovaný majetok. V nadväznosti na toto členenie potom môže platiteľ pri odpočítaní dane z nadobudnutého hmotného majetku, ktorý je odpisovaným majetkom, postupovať dvomi spôsobmi: neodpočíta si časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie; pri tomto postupe sa následné použitie tohto majetku na iný účel ako na podnikanie nebude považovať v tomto rozsahu za dodanie tovaru za protihodnotu ( 8 ods. 3) alebo za dodanie služby za protihodnotu ( 9 ods. 2), odpočíta si daň v plnej výške a následne pri použití majetku na iný účel ako na podnikanie odvedie daň podľa 8 ods. 3 a 9 ods. 2 zákona. Podľa nášho názoru druhý postup odpočítania dane, ktorý umožňuje zákon, je pre platiteľa pracnejší a komplikovanejší, predovšetkým čo sa týka určenia základu dane pri dodaní tovaru podľa 8 ods. 3 alebo služby podľa 9 ods. 2 (na osobnú spotrebu, iný účel ako podnikanie). Pri odpočítaní dane z nadobudnutého hmotného majetku, ktorý nie je odpisovaným majetkom, a služieb si odpočítateľnú daň určí platiteľ vždy len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia. Pri určení pomeru rozsahu použitia hmotného majetku a služieb na účel odpočítania dane platiteľ dane môže vychádzať napr. z týchto kritérií: počet zamestnancov, pracovné hodiny, obrat, zisk. Príspevková organizácia zriadená mestom, platiteľ dane, v rámci svojich podnikateľských aktivít prevádzkuje hotelové zariadenie. V mesiaci január 2005 nakúpila: posteľné prádlo a osušky do hotelového zariadenia v cene s DPH 238 000 Sk, úžitkový automobil v cene s DPH 595 000 Sk, ktorý bude používať v rámci podnikateľských aktivít na zabezpečenie prevádzky hotela aj na iný účel ako podnikanie, napr. údržbu mestskej zelene, na ktorú jej zriaďovateľ poskytuje príspevok. Platiteľ dane bude pri odpočítaní dane postupovať takto: z nákupu posteľnej bielizne si môže odpočítať daň v plnej sume, t. j. 38 000 Sk podľa 49 ods. 1, z nákupu úžitkového automobilu (odpisovaný majetok) sa platiteľ rozhodol, že si daň odpočíta v pomernej výške, ktorú si stanovil podľa počtu zamestnancov a obratu na 50%. Z nákupu úžitkového automobilu si platiteľ odpočíta daň v sume 47 500 Sk. Novelou zákona sa od 1. 1. 2005 vypúšťa z ustanovenia 49 ods. 8 druhá veta týkajúca sa postupu pri odpočítaní dane u ojazdených osobných automobilov. Možnosť odpočítania dane u osobných automobilov je často diskutovanou oblasťou nového zákona o DPH. MF SR vydalo k predmetnému postupu Usmernenie MF/10309/2004-73, napriek tomu je postup platiteľov nejednotný. Od 1. 1. 2005 sú ojazdené osobné automobily vylúčené z možnosti odpočítania dane, pri ich predaji môže platiteľ postupovať podľa 66, t. j. odvádzať daň iba z rozdielu medzi cenou predaja a cenou nákupu, ktorý sa považuje za cenu s daňou. Od 1. 1. 2005 tento postup budú môcť platitelia aplikovať aj pri nájme ojazdených osobných automobilov na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci (podrobnejšie k 66). Ustanovenie 51 definuje postup platiteľa pri preukazovaní nároku na odpočítanie dane. Vo všeobecnosti právo odpočítať daň preukazuje platiteľ príslušnou faktúrou. Od 1. 1. 2005 nebude platiteľ povinný právo na odpočítanie dane zo služieb a tovarov s montážou a inštaláciou, pri ktorých je povinný platiť daň príjemca podľa 69 ods. 2 4, preukazovať faktúrou od zahraničného dodávateľa. Pre preukázanie nároku postačí, že táto daň bude uvedená v záznamoch podľa 70. Tento postup sa bude prvýkrát aplikovať pri odpočítaní dane za zdaňovacie obdobie január 2005. V prípade dodania služieb a tovarov s montážou a inštaláciou s miestom dodania v tuzemsku je povinná platiť daň zdaniteľná osoba, príp. platiteľ, a daňová povinnosť vzniká podľa 19 ods. 2 dňom vyhotovenia faktúry, príp. posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca odo dňa dodania služby, ak do toho dňa nebola vyhotovená faktúra. Pri odpočítaní dane je potrebné v prvom rade zohľadniť, či vzniklo právo na odpočítanie dane, resp. či vznikla daňová povinnosť a súčasne právo daň odpočítať. V praxi teda uvedením v záznamoch podľa 70 bude podmienka pre účely odpočítania splnená za predpokla- 6 DPH ON-LINE 15 2004 vyšlo: 7. DECEMBRA 2004
du, že vzniklo právo na odpočítanie dane a platiteľovi, príjemcovi služby vznikla daňová povinnosť. V ďalšom bode sa ustanovenie 51 doplňuje a upresňuje v zmysle Oznámenia MF SR č. 123/2004-73 k bodu 34 Poučenia na vyplnenie daňového priznania. Po 1. 1. 2005 odpočítanie dane podľa 49 ods. 2 písm. a), c) a d), ktoré platiteľ preukazuje faktúrou, si uplatní za zdaňovacie obdobie, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, alebo v prvom nasledujúcom zdaňovacom období, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie má faktúru. Ak faktúru nemá, odpočíta si daň za zdaňovacie obdobie, v ktorom doklad obdrží. Odpočítanie dane podľa 49 ods. 2 písm. b), ktorú je platiteľ povinný platiť podľa 69 ods. 2 4, vykoná platiteľ v tom zdaňovacom období, v ktorom daň uviedol v záznamoch podľa 70. Odpočítanie dane vykoná platiteľ tak, že od celkovej výšky dane odpočíta celkovú výšku odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Platiteľ A s mesačným zdaňovacím obdobím kúpil tovar od tuzemského platiteľa B, tovar bol dodaný dňa 28. 1. 2005. Dodávateľ vyhotovil faktúru dňa 8. 2. 2005, t. j. v súlade s 71 ods. 1 zákona o DPH do 15. dní od vzniku daňovej povinnosti. Platiteľ A doklad dostal dňa 11. 2. 2005. Uplatnenie práva na odpočítanie dane u platiteľa A: vznik práva na odpočítanie, t. j. vznik daňovej povinnosti u dodávateľa 28. 1. 2005, faktúru, ktorou preukazuje platiteľ A právo na odpočítanie dane, dostal, 11. 2. 2005. V danom prípade si platiteľ môže: A) odpočítať daň v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2005 alebo B) odpočítať daň v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2005. Ak platiteľ nemá k dispozícii doklad viažuci sa k prijatým tovarom a službám, pri ktorých vzniklo právo na odpočítanie dane podľa 49 ods. 1 zákona o DPH v zdaňovacom období, za ktoré podáva platiteľ daňové priznanie, uplatní odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom obdržal doklad. Platiteľ A s mesačným zdaňovacím obdobím kúpil tovar od tuzemského platiteľa B; tovar bol dodaný dňa 31. 1. 2005. Dodávateľ vyhotovil faktúru dňa 14. 2. 2005, t. j. v súlade s 71 ods. 1 zákona o DPH do 15. dní od vzniku daňovej povinnosti. Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie január platiteľ podal 21. 2. 2005 a doklad dostal dňa 23. 2. 2005 (t. j. po podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie január 2005). Uplatnenie práva na odpočítanie dane u platiteľa A: vznik práva na odpočítanie, t. j. vznik daňovej povinnosti 31. 1. 2005, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie január 2005 platiteľ podal 21. 2. 2005, faktúru, ktorou preukazuje platiteľ A právo na odpočítanie dane, dostal 23. 2. 2005. V danom prípade si platiteľ odpočíta daň v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2005. V mesiaci január 2005 prijal platiteľ reklamnú službu od dodávateľa z Českej republiky. Pretože dodávateľ služby nevyhotovil faktúru, vznikla platiteľovi daňová povinnosť podľa 19 ods. 2 posledný deň tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, t. j. v danom prípade 30. 4. 2005. Sumu dane 100 000 Sk zaevidoval platiteľ v záznamoch vedených podľa 70. Platiteľ dane vysporiada daň z prijatej služby v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2005. Podľa 51 si platiteľ môže daň z prijatej služby v tomto daňovom priznaní aj odpočítať, pretože podľa 51 ods. 2 nemusí mať pre preukázanie nároku na odpočítanie dane faktúru. VRÁTENIE DANE 56 V 56, ktorý upravuje vrátenie dane zahraničným osobám, sa doplňujú výnimky podmienené: ustanovením 13 ods. 1 písm. e) a f) zákona, podľa ktorého miestom dodania plynu a elektriny je tuzemsko, a doplnením 69 ods. 9 zákona, podľa ktorého je osobou povinnou platiť daň príjemca, ustanovením 48 ods. 3, t. j. prípad, ak zahraničná osoba, ktorá nie je platiteľom dane podľa tohto zákona, sa na účel oslobodenia od dane podľa 48 ods. 3 zákona dá zastúpiť daňovým zástupcom. V obidvoch prípadoch, t. j. keď sa na zahraničnú osobu vzťahuje cit. ustanovenie 13, príp. 48 ods. 3, má zahraničná osoba možnosť požiadať o vrátenie dane. OSOBITNÁ ÚPRAVA UPLATŇOVANIA DANE 66 Podľa novely zákona o DPH sú ojazdené osobné automobily od 1. 1. 2005 vylúčené z možnosti odpočítania dane. V praxi si teda platiteľ pri kúpe ojazdených osobných automobilov neodpočíta daň. Pri ich predaji, príp. nájme na základe zmlúv s dojednaným právom kúpy prenajatej veci bude postupovať podľa 66. Platiteľ pri finančnom lízingu ojazdených osobných automobilov bude podľa tejto úpravy zdaňovať iba rozdiel medzi cenou nákupu a cenou predaja, ktorý sa rozdelí pomerne podľa výšky jednotlivých splátok. Platiteľ dane kúpil v januári 2005 ojazdený osobný automobil v cene 180 000 Sk, daň pri jeho kúpe si neodpočítal. Následne ojazdený osobný automobil prenajal na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci v dohodnutej cene 270 000 Sk. Platiteľ bude postupovať podľa 66 zákona o DPH. Základom dane je kladný rozdiel medzi cenou predaja a kúpnou cenou, ktorý sa rozdelí podľa výšky jednotlivých splátok. V danom prípade bude základom dane vyšlo: 7. DECEMBRA 2004 DPH ON-LINE 15 2004 7
suma 90 000 Sk, ktorá sa považuje za cenu s daňou (daň 14 370 Sk). Predpokladajme, že prvá zvýšená splátka je v sume 100 000 Sk, t. j. 37 % z celkovej ceny a teda aj 37 % zo základu dane 90 000 Sk, t. j. 33 300 Sk cena s DPH a daň 5 317 Sk. Daň = 33 300 19 119 = 5 317 Sk Ďalšie splátky počet: 36 Mesačná splátka: 170 000: 36 = 4 722 Sk Základ dane: 90 000 33 300 = 56 700 Sk Základ dane mesačnej splátky: 1 575 Sk cena s DPH Daň z mesačnej splátky: 1575 19 119 = 252 Sk Mesačne platiteľ odvedie daň v sume 252 Sk. DAŇOVÝ ZÁSTUPCA PRI DOVOZE TOVARU 69a Od 1. 1. 2005 sa do zákona zavádza inštitút daňového zástupcu, ktorý sa bude uplatňovať pre účely aplikácie 48 ods. 3. Podľa 48 ods. 3 zákona o DPH tovar z tretích krajín je oslobodený od dane pri dovoze v prípadoch, keď bezprostredne po dovoze tovaru nasleduje intrakomunitárne dodanie tovaru. Oslobodenie od dane sa môže uplatniť iba v prípade, ak je dovozca registrovaný ako platiteľ dane v tuzemsku. Cieľom úpravy je, aby sa zahraničný podnikateľ, ktorý dováža tovar z tretích krajín a miestom dovozu je Slovensko, nebol povinný v tuzemsku registrovať, ale oslobodenie od dane pri dovoze uplatnil prostredníctvom daňového zástupcu. Daňový zástupca: môže ním byť len platiteľ so sídlom alebo bydliskom v tuzemsku, musí mať na zastupovanie dovozcu udelené písomné plnomocenstvo s úradne overeným podpisom, musí mať Daňovým úradom Bratislava I. pridelené osobitné identifikačné číslo pre daň, môže pri dovoze tovaru zastupovať viacerých dovozcov. Povinnosti daňového zástupcu: viesť záznamy o dovoze tovaru a jeho následnom dodaní do iného členského štátu osobitne za každého zastúpeného dovozcu (názov alebo meno, sídlo alebo bydlisko), podať daňové priznanie pod osobitným identifikačným číslom za zastúpených dovozcov na Daňový úrad Bratislava I do 25 dní po skončení kalendárneho štvrťroka, priložiť zoznam dovozcov, podať súhrnný výkaz pod osobitným identifikačným číslom prideleným Daňovým úradom Bratislava I. FAKTÚRY 71, 75 Ustanovenie 71 definuje postup platiteľa pri vyhotovení faktúr pri dodaní tovaru alebo služby v tuzemsku. Podľa 71 ods. 9 je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade dodania tovaru a služby podľa 8 ods. 3, t. j. bezodplatne, na osobnú spotrebu, a služby podľa 9 ods. 2, na ktorej uvedie primerane údaje podľa 71 ods. 2. Lehota pre vyhotovenie faktúry v týchto osobitných prípadoch je 3 dni odo dňa dodania tovaru alebo služby. Od 1. 1. 2005 sa lehota na vyhotovenie faktúry upravuje na 15 dní, t. j. tak ako pri vyhotovení faktúr vo všeobecnosti. Pri elektronicky vyhotovovaných faktúrach sa podľa 75 ods. 6 nevyžaduje po 1. 1. 2005 zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu, zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise. NADMERNÝ ODPOČET 79 V 79 je upravený postup pri vysporiadaní nadmerného odpočtu. Nadmerný odpočet uplatnený platiteľom dane sa vysporiada formou odpočítania od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období. Ak platiteľ nadmerný odpočet nemôže odpočítať, resp. odpočíta si ho čiastočne, vráti daňový úrad nadmerný odpočet príp. jeho neodpočítanú časť do tridsiatich dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Doplnením ustanovenia 79 sa rieši postup pri vrátení nadmerného odpočtu platiteľom, zahraničným osobám, registrovaným podľa 5 a 6, ktorí sú povinní podať daňové priznanie len za zdaňovacie obdobia, v ktorých vznikne daňová povinnosť alebo nadmerný odpočet, t. j. nie sú povinní podať negatívne daňové priznanie. Týmto platiteľom, zahraničným osobám, vráti daňový úrad nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Zahraničný podnikateľ s mesačným zdaňovacím obdobím, registrovaný na DÚ Bratislava I, ktorý realizuje stavebné práce v tuzemsku pre fyzické osoby nepodnikateľov, vykázal v zdaňovacom období január 2005 nadmerný odpočet 100 000 Sk. Za zdaňovacie obdobie február 2005 nevykázal žiadne aktivity a daňové priznanie za február 2005 v súlade s 78 ods. 1 nepodal. Správca dane vráti platiteľovi nadmerný odpočet do 30 dní od lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie február 2005, t. j. do 28. 4. 2005. Lehota na podanie daňového priznania za február 2005 je 29. 3. 2005, pretože 25. a 28. 3. je sviatok a aplikujeme 13 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní v znení neskorších predpisov. Lehota na vrátenie nadmerného odpočtu je do 30 dní, t. j. od 29. 3. 2005 do 28. 4. 2005. 8 DPH ON-LINE 15 2004 vyšlo: 7. DECEMBRA 2004
SÚHRNNÝ VÝKAZ 80 Ustanovenie 80 upravuje postup platiteľa pri podávaní súhrnného výkazu. Podľa zákona o DPH od 1. 1. 2005 môže podať platiteľ súhrnný výkaz elektronicky bez toho, aby obsahoval zaručený elektronický podpis podľa zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise. V takom prípade je platiteľ povinný písomne oznámiť daňovému úradu údaje potrebné na doručovanie. Toto oznámenie sa vykoná na tlačive podľa vzoru uverejneného na internetovej stránke Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky. O takomto postupe daňový úrad uzavrie s platiteľom dane písomnú dohodu. PRECHODNÉ USTANOVENIE 85a Postup platiteľa v prechodnom období, po účinnosti novely, upravuje ustanovenie 85a. Osobitnú úpravu v 11a zákona môže používať platiteľ dane a jeho zahraničný dodávateľ od 1. januára 2005 aj v prípade, ak zahraničný dodávateľ je registrovaný ako platiteľ dane, a to práve z dôvodu, že premiestňoval z iného členského štátu tovar, pri ktorom v tuzemsku vznikala daňová povinnosť z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Pri dodaní (predaji) tovaru, ktorý bol uskladnený v tuzemsku do 31. 12. 2004, sa uplatní postup podľa zákona v znení platnom do 31. 12. 2004. Zahraničná osoba registrovaná v tuzemsku z dôvodu premiestnenia tovaru požiada o zrušenie registrácie najneskôr do podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla posledná daňová povinnosť. Nemecký dodávateľ je registrovaný v tuzemsku pre daň z dôvodu premiestnenia tovaru, ktorý následne dodáva tuzemskému platiteľovi. V tuzemsku mu vzniká daňová povinnosť z nadobudnutia tovaru, po splnení podmienok podľa 49 51 si môže daň odpočítať. Pri dodaní tovaru v tuzemsku mu vzniká daňová povinnosť. K 31. 12. 2004 má nemecký dodávateľ v sklade v tuzemsku nadobudnutý tovar v cene bez dane 100 000 Sk. V priebehu mesiaca január 2005: premiestni tovar do skladu v tuzemsku pre jediného odberateľa v sume 500 000 Sk, predá v tuzemsku tovar naskladnený do 31. 12. 2004 v sume 100 000 Sk. V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2005 vysporiada daň z dodania tovaru v tuzemsku v sume 19 000 Sk (základ dane 100 000 Sk), pri dodaní tovaru naskladneného po 1. 1. 2005 uplatní úpravu podľa 11a. Zahraničná osoba požiada o zrušenie registrácie najneskôr do 25. februára 2005. kolektív autorov OTÁZKY A ODPOVEDE Postúpenie pohľadávky OTÁZKA 1: Naša firma na základe zmluvy o postúpení pohľadávky odkúpila pohľadávky v obstarávacej cene (kúpna cena) 130 000 Sk. V mesiaci november 2004 sme od pôvodného dlžníka zinkasovali čiastku prevyšujúcu 130 000 Sk, teda dosiahli sme výnos. Pýtam sa, či dosiahnutý výnos, resp. rozdiel medzi dosiahnutým výnosom a obstarávacou cenou je predmetom DPH? ODPOVEĎ: Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom do 31. 12. 2004 konkrétne neupravuje postúpenie pohľadávky a z toho dôvodu vznikajú rôzne výklady tejto kategórie. Niektorí odborníci považujú postúpenie pohľadávky za dodanie služby, iní nevideli v predmete dane z pridanej hodnoty postúpenie pohľadávky a ďalší riešili postúpenie pohľadávky naďalej podľa zákona č. 289/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Názor MF SR je, že postúpenie pohľadávky nie je predmetom dane. Uvedené nezrovnalosti vyrieši novela zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá nadobudne účinnosť od 1. 1. 2005. Dvanásty bod tejto novely znie: V 10 odsek 2 znie: (2) Za dodanie služby sa nepovažuje: a) emisia cenného papiera emitentom, b) postúpenie pohľadávky, c) dosiahnutie úroku z peňažných prostriedkov na účte v banke, ak platiteľ nie je bankou. Ing. Beata Krausová Predplatné časopisov OTÁZKA 2: Blíži sa obdobie, kedy dostávame faktúry na predplatné na odber časopisov v ďalšom roku, t. j. predplatné na rok 2005. Ako budeme musieť podľa nového zákona o DPH postupovať: 1. ak dostaneme faktúru z Ukrajiny, 2. ak dostaneme faktúru z Českej republiky? ODPOVEĎ: Podľa vami položenej otázky ste odberateľom časopisov z Ukrajiny a z Českej republiky. Váš dodávateľ vám poslal faktúru, ktorou žiada vopred platbu za odber tovaru, ktorým tlačoviny sú. Pýtate sa, či a aké povinnosti vám vyplývajú z takýchto obdržaných faktúr v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z. V prvom prípade nakupujete tovar (tlačoviny) z Ukrajiny, čiže tovar vstupuje na územie tuzemska z územia tretieho štátu a z hľadiska predmetu dane je to dovoz tovaru do tuzemska. Miestom dovozu tovaru je členský štát, na území ktorého sa tovar nachádza v čase, keď vstupuje na územie Európskych spoločenstiev, alebo členský štát, v ktorom sa končí niektoré z colných opatrení uvedené v 18 ods. 2 citovaného zákona. Predpokladáme, že časopisy budú prepustené do režimu voľný obeh na území Slovenskej republiky a teda i daň z pridanej hodnoty bude vybraná v tuzemsku. Daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh, čo je deň prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do tohto colného režimu alebo deň, kedy vznikol colný dlh iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia. Daň je povinná zaplatiť osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov. Z uvedeného teda vyšlo: 7. DECEMBRA 2004 DPH ON-LINE 15 2004 9
vyplýva, že daňová povinnosť nevzniká už pri vystavení faktúry, ale až pri skutočnom dovoze časopisov. V druhom prípade je dodávateľom osoba z iného členského štátu. Predpokladám, že dodávateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte a ide teda o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Predpokladám, že vy ste v tuzemsku platiteľom dane, v tom prípade je miestom nadobudnutia tovaru z Českej republiky Slovenská republika, čiže miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi. Osobou povinnou platiť daň ste vy ako nadobúdateľ tovaru v tuzemsku. Poslednou otázkou je, kedy vzniká daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru. Otázku dňa vzniku daňovej povinnosti rieši 20 citovaného zákona ako: a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, kedy sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo b) deň vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písmena a). Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa pritom považuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku. Objednávku je možné chápať ako dohodu dvoch zmluvných strán o odbere tovaru rovnakého druhu v opakovaných vopred dohodnutých lehotách. V zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty je teda možné chápať takéto dodávky ako opakované a tovar sa považuje za dodaný dňom, kedy má byť podľa zmluvy zaplatené. Podľa uvedeného predpokladám, že už na objednávke bola uvedená lehota, v ktorej je potrebné za dodávky zaplatiť, a teda najneskôr posledný deň tejto lehoty je považovaný za opakované dodanie tovaru v tuzemsku a teda i za nadobudnutie tovaru v tuzemsku. Už deň vystavenia faktúry za zaplatené predplatné je dňom vzniku daňovej povinnosti pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a na základe prijatej faktúry vám vzniká povinnosť uplatniť daň z nadobudnutia. Ing. Zuzana Kopáčiková Školenie uskutočnené v tuzemsku dodávateľom z iného členského štátu OTÁZKA 3: Rakúska spoločnosť nám vystavila faktúru za školenie uskutočnené v Bratislave. Vyfakturovaná suma je bez rozpisu DPH. Prenáša sa na našu firmu daňová povinnosť v zmysle 69 ods. 2 samozdanenie alebo nám rakúska firma mala vystaviť faktúru s DPH? ODPOVEĎ: Z ustanovenia 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov vyplýva, že predmetom dane v tuzemsku je poskytnutie služby (dodanie služby) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou. To znamená, že služby, pri ktorých je v zmysle zákona miesto plnenia v tuzemsku, aj keď ich dodala zahraničná osoba (podnikateľ), podliehajú dani v tuzemsku. Ak ide o poskytovanie služieb výchovných, vzdelávacích, kultúrnych atď., podľa 15 ods. 4 miestom plnenia je miesto, kde sa tieto služby poskytujú, v uvedenom prípade tuzemsko. Podľa ustanovenia 69 ods. 2 zákona, ak ide o dodanie služby s miestom plnenia v tuzemsku, ktoré zdaniteľnej osobe dodala zahraničná osoba (podnikateľ, pričom v tomto prípade nie je rozhodujúce, či je v zahraničí registrovaný pre DPH), zdaniteľná osoba, ktorá službu prijala, je povinná platiť daň; ide o tzv. samozdanenie prijatých služieb. Daň by nebola povinná platiť v prípade, ak by bol dodávateľ služby (zahraničná osoba) registrovaný pre daň v tuzemsku. Z uvedeného vyplýva, že daňová povinnosť sa prenáša na vašu spoločnosť, rakúska firma vystavuje faktúru bez DPH. Ing. Antónia Parajková Vzdelávacie služby poskytnuté v tuzemsku osobou z iného členského štátu OTÁZKA 4: Firma, s. r. o., platiteľ DPH, uzatvorila Zmluvu o dielo s občanom ČR (lekár). Predmet zmluvy: odborná vedecká konzultácia Miesto výkonu: Slovenská republika Na základe Zmluvy o dielo vyplatí firma odmenu vo výške 10 000 CZK. 1. Je objednávateľ (slovenská firma, platiteľ DPH) povinná odviesť DPH? ( 69 ods. 3) 2. Má súčasne nárok na odpočet DPH, ak zhotoviteľ nevyhotoví faktúru? [ 49 ods. 2 písm. b)] Jediným dokladom je Zmluva o dielo, ktorá obsahuje osobné údaje zhotoviteľa a identifikačné údaje objednávateľa (DIČ, IČ DPH, IČO). 3. Je slovenská firma povinná zraziť aj daň z príjmov a odviesť ju v Slovenskej republike? ODPOVEĎ: 1. Miestom dodania výchovných a vzdelávacích služieb je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú, čiže vo vašom prípade Slovenská republika (tuzemsko). Podľa 69 ods. 2 je zdaniteľná osoba povinná platiť daň pri službe, ktorú jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo z tretieho štátu, ak ide o službu alebo tovar s miestom dodania v tuzemsku. To znamená, že ste povinný z dodanej služby odviesť 19% DPH do štátneho rozpočtu. 2. Právo na odpočítanie dane môžete uplatniť na základe 51, ak máte faktúru od dodávateľa. Faktúru pri prijatí služby zo zahraničia upravuje 74 zákona o DPH. Vo faktúre môže osoba povinná platiť daň doplniť prepočet ceny bez dane na slovenské koruny, sadzbu dane, prípadne oslobodenie od dane, a výš- 10 DPH ON-LINE 15 2004 vyšlo: 7. DECEMBRA 2004
ku dane v slovenských korunách. Podľa môjho názoru zmluva nie je faktúrou, a preto podľa súčasného znenia zákona nemáte nárok na odpočítanie dane. Uvedený problém odstránila novela zákona o DPH platná od 1. 1. 2005, podľa ktorej je dostačujúcim dôvodom na odpočítanie dane pri prijatí služby zo zahraničia, ak je daň uvedená v záznamoch podľa 70 novely zákona o DPH. 3. Podľa 16 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov je príjmom daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov na území SR príjem zo služieb vrátane obchodného, technického alebo iného poradenstva, poskytovaných na území SR, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne. Ako vyplýva z 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov, tento príjem podlieha zrážkovej dani. Medzi SR a ČR je uzatvorená zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá má prednosť pred domácim právom. Podľa nej sú takéto príjmy posudzované podľa čl. 7 uvedenej zmluvy, čiže v prípade, že lekárovi z ČR nevznikla na území SR stála prevádzkareň (neposkytoval uvedené služby na našom území počas jedného obdobia alebo viacerých období, ktoré presiahnu v úhrne 6 mesiacov v akomkoľvek dvanásťmesačnom období) nepodlieha jeho príjem zdaneniu na našom území. V súvislosti s výplatou príjmu plynúceho daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou by vás ako platiteľa tohto príjmu mal zaujímať ešte 44 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Z tohto ustanovenia vyplýva platiteľom príjmu, ktorí vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú úhrady v prospech daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou povinnosť zrážať na zabezpečenie dane sumu zodpovedajúcu sadzbe dane podľa 15 z peňažného plnenia, okrem prípadov, keď sa zráža preddavok na daň podľa 35. Vychádzajúc zo zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia nebudete vykonávať zabezpečenie dane z dôvodu existencie príslušnej ZZDZ (Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia), ktorá určuje, že vyplácaný príjem nie je predmetom zdanenia v SR, a preto vám odporúčame získať od daňovníka, ktorému sa príjem vypláca, potvrdenie preukazujúce daňovú rezidenciu zahraničnej osoby v ČR. V opačnom prípade existuje riziko, že správca dane bude požadovať zrazenie a odvedenie sumy na zabezpečenie dane z dôvodu nepreukázania oprávnenia uplatniť takúto ZZDZ. Takéto potvrdenie by mal vydať vo vašom prípade český finančný úrad. Sú nám známe aj názory, že platiteľ príjmu je povinný zabezpečiť daň z každého príjmu vyplácaného daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak tento príjem je predmetom dane podľa zákona o dani z príjmov. S uvedeným názorom nesúhlasíme, pretože platiteľ je povinný zrážať sumu na zabezpečenie dane zo zdaniteľných príjmov a podľa 2 písm. h) zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy. Ing. Beata Krausová Prenájom nehnuteľnosti platiteľovi z iného členského štátu OTÁZKA 5: Slovenský platiteľ DPH prenajíma nehnuteľnosť (nebytové priestory) zahraničnému rakúskemu platiteľovi DPH. Má slovenský platiteľ vystaviť faktúru s DPH alebo je to oslobodené plnenie? ODPOVEĎ: Miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Predpokladám, že vami prenajímaná nehnuteľnosť sa nachádza na území SR, čiže miestom dodania služby je Slovensko. Nájom nehnuteľností je podľa 38 zákona o DPH oslobodený od DPH s výnimkou: a) nájmu v ubytovacích zariadeniach, b) nájmu priestorov a miest na parkovanie vozidiel, c) nájmu trvalo inštalovaných strojov a zariadení, d) nájmu bezpečnostných schránok. Platiteľ sa však môže rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane, ak prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť inému platiteľovi. Z vašej otázky som pochopila, že rakúsky nájomca nie je platiteľom DPH v SR. Poskytli ste mu službu oslobodenú od dane a nemôžete sa rozhodnúť, že táto služba nebude oslobodená od dane, a preto by ste mu mali vystaviť faktúru bez DPH. Upozorňujem vás na 49 ods. 3 zákona o DPH, podľa ktorého platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa 28 až 41. Ing. Beata Krausová Vznik daňovej povinnosti pri službách dodaných dodávateľom z iného členského štátu v prípade neskoro prijatej faktúry OTÁZKA 6: Faktúra za nájom od nemeckej firmy za stroje za 1. polrok bola vystavená 30. 6. 2004. Dostali sme ju však až v septembri. Aké bude účtovanie DPH zahrnúť ju do septembra, kedy sme faktúru skutočne dostali? ODPOVEĎ: Pri riešení uvedeného prípadu je potrebné vychádzať z podmienok dohodnutých v zmluve. Nakoľko otázka neposkytuje dostatok konkrétnych informácií, na otázku určenia dňa daňovej povinnosti pri službe dodanej zahraničným dodávateľom odpovedáme vo všeobecnosti: vyšlo: 7. DECEMBRA 2004 DPH ON-LINE 15 2004 11