Geografia náboženstiev - úvod - geografia náboženstiev ako veda - geografia náboženstiev a náboženská geografia
Skriptum: Geografia relígií (Matlovič 2001)
Geografia náboženstiev pojem sa objavuje v 17. storočí T. Brown: Religio Medici mýtická paradigma v starovekej geografii problematika GN rozvíjaná od staroveku, resp. prvopočiatku vedy v rámci filozofie, neskôr geografie
Geografia náboženstiev v rámci filozofie/geografie poznačenej mýtickou paradigmou napr. Hippokrites, Aristoteles, Strabón... skúmanie vzťahov medzi geografickým prostredím a náboženstvom Anaximandros 1. známy grécky kartograf vníma svet ako manifestáciu náboženského princípu neporušiteľnosti priestorového poriadku na matematicko-geografické javy nazerá cez prizmu náboženstva (mytológie)
Geografia náboženstiev...a náboženská geografia
g. náboženstiev náboženská g. pohľad na náboženstvá (ich systémy...) z geografického aspektu interpretácia geografických javov cez náboženské predstavy (geoteológia)
g. náboženstiev náboženská g. orientuje sa najmä na sociálne, kultúrne a environmentálne väzby a účinky náboženstva; Náboženstvo chápe ako ľudskú inštitúciu a objasňuje jeho vzťahy s rozličnými prvkami FG a HG sféry zameriava sa na úlohu náboženstiev pri formovaní ľudskej percepcie sveta a pozície človeka v jeho rámci; Jej primárny záujem sa týka úloh kozmológie a teológie pri interpretácii vesmíru podľa Stumpa (1986) In Matlovič (2001)
g. náboženstiev náboženská g. geografická vedná disciplína, ktorá skúma a interpretuje vzájomný vzťah náboženstva a ostatných prvkov geografickej sféry, resp. geografických javov teologicko-geografická vedná disciplína, ktorá sa snaží interpretovať rôzne geografické javy pomocou náboženských dogiem a učenia z historicko-geografického hľadiska možno za geografickú považovať časť, ktorá sa venuje vysvetľovaniu vnímania sveta pod vplyvom náboženstva
tzv. Mičianov bicykel
Laukova schéma
Geografia náboženstiev míľniky v historickom vývoji podmienky vzniku (16. stor.): protestantizmus reforma aj v RKC do úzadia ide čisto NG vnímanie a GN sa dostáva do popredia veľmi pozvoľne 2 hlavné smery: cirkevná geografia priestorový rozsah kresťanstva biblická geografia (súčasť historickej GN) priestorová identifikácia miest a udalostí spomínaných v Biblii
Geografia náboženstiev míľniky v historickom vývoji 17. stor. orientácia už aj na nekresťanské náboženstvá 18. stor. osvietenstvo definitívne vymanenie G spod vplyvu teológie predstaviteľ I. Kant predkantovská a pokantovská geografia náboženstiev výskum, do akej miery prírodné prostredie ovplyvňuje a podmieňuje náboženstvo environmentálno-deterministická paradigma
Geografia náboženstiev míľniky v historickom vývoji zač. 20. stor. vplyv náboženstva na sociálne a ekonomické javy, neskôr aj na ďalšie prvky G sféry 60. roky 20. stor. vzájomné ovplyvňovanie sa náboženstva a geografickej sféry
Tri smery súčasných výskumov GN v rámci tradičnej kultúrnej geografie odhaľovanie pôsobenia náboženstiev na krajinu v rámci novej kultúrnej geografie výskum konfliktov a symbolizmu tzv. religiózna ekológia vplyv náboženského myslenia na krajinu postoje k rastlinstvu a živočíšstvu (domestifikácia)
GN na Slovensku 17. stor. jezuitské univerzity v TT a KE prvé práce s explicitne geograficko-náboženskou problematikou GN ako štandardná vedná disciplína medzivojnové obdobie Š. Fekete: Mapa rozloženia vierovyznaní na Slovensku podľa cenzu 1930; Štúdia o pútnických miestach J. Hromádka sa venuje GN v rámci charakteristiky obyvateľstva
GN na Slovensku po r. 1948 nástup komunistov k moci prerušený rozvoj GN v sčítaní 1950 ešte áno, ale 1961, 1970 a 1980 sa nezisťuje náboženská príslušnosť problematika náboženstiev sa objavuje len sporadicky, len mimo geografie a zväčša ide len o štúdie s propagandistickým proateistickým zameraním
GN na Slovensku po r. 1989 rozvoj GN odštartoval Š. Očovský na X. zjazde SGS pri SAV (v roku 1991) predniesol referát o princípoch geografického štúdia náboženskej problematiky
GN na Slovensku Šesť tematických skupín prác (podľa Matloviča 2001) teoreticko-metodologické práce empirické práce religiozita a religiózna štruktúra obyvateľstva v rámci SK empirické práce územná organizácia cirkví empirické práce náboženské púte, religiózna infraštruktúra vzťahy medzi náboženskou problematikou a ostatnými prvkami GS komplexné práce napr. Atlas cirkví, náboženských spoločností a religiozity Slovenska (2000); Historický atlas ECAV na Slovensku; Náboženský atlas Slovenska (2015)
ZADANIE - témy 1. africké domorodé náboženstvá (príklady Yoruba, Vúdú) 2 2. Jezídi 1 3. zoroastrizmus, 1 4. džinizmus, sikhizmus, pársizmus 2 5. konfuciánstvo, taoizmus 2 6. šintó 1 7. asýrski kresťania (viacero cirkví) 2 8. koptskí kresťania 1 9. mormóni 1 10. svedkovia Jehovovi 1 11. bahaizmus 1 12. rastafariánstvo 1 13. ateizmus 1
ZADANIE - obsah zaradenie (klasifikácia) základná charakteristika doktrína, kult, organizácia vznik (miesto, čas, okolnosti) medzníky historického vývoja šírenie vo svete (časovo-priestorový aspekt) súčasný počet vyznávačov (+ krajiny, počty, podiely...) vzťah k iným zložkám geografickej sféry vzťah k prírodnému prostrediu vzťah k obyvateľstvu (dynamika, statika) charakteristické sídla/sídelné štruktúry vzťah k hospodárstvu osobitne vzťah k cestovnému ruchu (púte, pútnické miesta) vzťah k politike (+ konflikty)
ďakujem za pozornosť