OBČIANSKA NÁUKA PRIMÁRNE VZDELÁVANIE ISCED 2 VYUČOVACÍ JAZYK SLOVENSKÝ JAZYK VZDELÁVACIA OBLASŤ ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ PREDMET OBČIANSKA NÁUKA SKRATKA PREDMETU OBN ROČNÍK ÔSMY ČASOVÁ DOTÁCIA 0,5 HODINY TÝŽDENNE 16,5 HODÍN ROČNE MIESTO REALIZÁCIE TRIEDA KNIŽNICA POČÍTAČOVÁ UČEBŇA Charakteristika učebného predmetu a jeho význam v obsahu vzdelávania Predmet prispieva k orientácii žiakov v rodinnom a školskom prostredí. Vedie ich k poznávaniu svojej obce, regiónu, vlasti a Európskej únie. Umožňuje žiakom pochopiť seba samých a pomáha im v ich socializačnom procese. Učí ich demokraticky myslieť a konať, poznávať svoje práva a povinnosti a obhajovať práva druhých. Poskytuje žiakom základné vedomosti z oblasti štátu a práva a vedie ich k aktívnej občianskej angažovanosti a umožňuje im pochopiť ekonomický život spoločnosti. Ciele učebného predmetu Predmet sa cieľmi spolupodieľa na utváraní a rozvíjaní kľúčových kompetencií tým, že vedie žiaka k : - podpore vedomia jedinečnosti a neopakovateľnosti každého človeka spoločnosti, - utváraniu vedomia vlastnej identity a identity druhých ľudí, - realistickému sebapoznávaniu a sebahodnoteniu, - akceptovaniu vlastnej osobnosti a osobnosti druhých ľudí, - aktívnemu občianstvu a osobnej angažovanosti, uvedomovaniu si práv a povinností,
- rešpektovaniu základných princípov demokracie a tolerancie, - vytváraniu pozitívnych vzťahov k opačnému pohlaviu v prostredí školy a mimo školy, - rozpoznávanie stereotypných názorov na postavenie muža a ženy, - získaniu základných vedomostí o ekonomickom fungovaní spoločnosti, - uplatňovaniu vhodných komunikatívnych prostriedkov k vyjadrovaniu vlastných myšlienok, citov, názorov a postojov, - k obhajovaniu vlastných postojov a k primeranému obhajovaniu svojich práv, - vytváraniu schopnosti využívať ako zdroj informácií rôzne verbálne a neverbálne texty spoločenského a spoločenskovedného charakteru, - rešpektovaniu a uplatňovaniu mravných princípov a pravidiel spoločenského spolunažívania a prebratiu zodpovednosti za vlastné názory, správanie sa a dôsledky konania. Kompetencie kompetencie k celoživotnému učeniu sa - žiakov vedieme k pochopeniu celoživotného vzdelávania sa a osobného rozvoja - žiaci dokážu kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj, tvorivo ich spracovať a prakticky ich využívať - kriticky hodnotia svoj pokrok a prijímajú spätnú väzbu sociálne komunikačné kompetencie - žiaci dokážu spracovať všetky dostupné formy komunikácie pri spracovaní informácii rôzneho typu, majú adekvátny ústny a písomný prejav - efektívne využívajú všetky dostupné informačno-komunikačné technológie - vedia prezentovať samých seba a výsledky svojej práce na verejnosti kompetencia riešiť problémy
- žiaci sa snažia riešiť problémové situácie využitím analyticko-kritického a tvorivého myslenia - na obhájenie svojich výsledkov dokážu formulovať argumenty a dôkazy - dokážu spoznávať pri jednotlivých riešeniach ich klady a zápory - majú predpoklady pre konštruktívne a kooperatívne riešenie konfliktov občianske kompetencie - zvyšujú angažovanosť v prospech komunity, ktorej sú súčasťou - žiaci by si mali uvedomovať a aktívne presadzovať princípy demokracie - vyzdvihovať u žiakov princípy humanizmu a tolerancie - sú otvorení kultúrnej a etnickej rôznorodosti - žiaci majú rozumieť politickým a občianskym otázkam a angažovať sa v politickom a spoločenskom živote - vyvážene chápu svoje osobné záujmy v spojení so záujmami širšej skupiny kompetencie sociálne a personálne - vedia si svoje ciele a priority stanoviť v súlade so svojimi reálnymi schopnosťami a záujmami - naučia sa základné postupy efektívnej spolupráce uvedomujú si svoju zodpovednosť v tíme Obsah učebného predmetu Štát a právo Téma - obsahový štandard Výkonový štandard
1.1 Štát a jeho podstata Vedieť vysvetliť príčiny vzniku štátu. Charakterizovať znaky štátu. Vedieť vzdať úctu štátnym symbolom. 1.2 Funkcie štátu Vedieť uviesť príklady na jednotlivé vnútorné funkcie štátu. Vysvetliť úlohu štátu z hľadiska jeho vonkajších funkcií. Charakterizovať vzťahy SR so susednými štátmi. 1.3 Formy vlády republika, monarchia, diktatúra Charakterizovať republiku, monarchiu, diktatúru, poznať rozdiely medzi nimi. Rozlíšiť absolutistickú a parlamentnú monarchiu, nedemokratickú a demokratickú formu vlády, uviesť príklady na typy diktatúr z minulosti a súčasnosti. 1.4 Zložky štátnej moci Vedieť vysvetliť príčiny rozdelenia štátnej moci na jednotlivé zložky (zákonodarná, výkonná, súdna) a porovnať zložky štátnej moci. 1.5 Zákonodarná moc NR SR 1.6 Výkonná moc Vláda Popísať úlohy parlamentu a priebeh plenárneho zasadnutia parlamentu. Rozlíšiť medzi platnosťou zákona a jeho účinnosťou. Popísať úlohy vlády, charakterizovať úlohu prezidenta v zákonodarnom procese. Prezident
1.7 Vzťah štátu a práva Definovať pojem právo. Zdôvodniť spätosť štátu a práva. 1.8 Právne normy Charakterizovať jednotlivé druhy noriemprávna, morálna, náboženská, estetická. Vedieť rozlišovať na príkladoch medzi jednotlivými druhmi noriem. 1.9 Právne inštitúcie SR Súdna moc Policajný zbor SR Popísať funkcie právnych inštitúcií SR (súdy, prokuratúra, advokácia, notárstvo). Poznať úlohy súdov. Rozlíšiť služby advokáta a notára. 1.10 Právne vedomie Popísať prepojenosť právneho vedomia s právnym poriadkom štátu. Zdôvodniť praktický význam právnych poznatkov pre budovanie svojho právneho vedomia. 1.11 Právny poriadok SR Vedieť definovať pojem právne predpisy, hierarchizovať pojmy právneho systému SR. 1.12 Súkromné právo Rodinné, obchodné, občianske právo Vedieť opísať tri vybrané odvetvia súkromného práva. Vysvetliť a poznať Zákon o rodine, jeho úlohy. Na základe príkladov vysvetliť dopad ukončenia manželstva rozvodom na členov rodiny. 1.13 Verejné právo - trestné, štátne, správne, finančné právo Vedieť popísať odvetvia verejného práva. Vysvetliť pojmy trestný čin, trestná zodpovednosť, prezumpcia neviny, zadržanie,
obvinený, obžalovaný, odsúdený, trest. Zdôvodniť potrebu dodržiavania zákonov SR. 1.14 Spotrebiteľský zákon Vysvetliť poslanie Spotrebiteľského zákona a jeho úlohy pre život občana. 1.15 Aplikácia práva v našom živote Ako si vybaviť doklady totožnosti Vysvetliť aplikáciu práva v našom živote. Vedieť si vybaviť doklady totožnosti. Metódy a formy práce Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kľúčových kompetencií žiakov. Metódy - Vstupné a priebežné motivačné metódy - Expozičné metódy (rozprávanie, vysvetľovanie, rozhovor, samostatná práca s knihou, samostatné štúdium, samostatné štúdium s využitím techniky, brainstorming, situačné metódy) - Fixačné metódy (ústne opakovanie učiva žiakom, metóda otázok a odpovedí, písomné opakovanie, opakovací rozhovor, opakovanie s využitím učebnice a inej literatúry) Formy - Individuálna práca - Skupinová práca - Diskusia
- Beseda - Exkurzia Pri vyučovaní tohto predmetu je potrebné vytvoriť pre žiakov dostatočný priestor na tvorivý prístup k riešeniu problémov, podporovať kritické myslenie a schopnosť samostatnej práce. Dôležité je, aby sa zabezpečil dostatočný priestor na nácvik zručností a aplikáciu získaných poznatkov. Učiteľ pri výbere metód volí také metódy a formy práce, ktoré podnecujú aktivitu žiakov a okrem vedomostí rozvíjajú zručnosti a postoje žiakov. Okrem klasických metód využíva aktivizujúce metódy, ako inscenačnú metódu, situačnú metódu, brainstorming, riešenie problémových úloh, prácu s informačnými zdrojmi, najmä s internetom. Tento predmet priamo vyžaduje aj iné formy vyučovania, ako sú napr. besedy s odborníkmi, návšteva na úrade a podobne. Hodnotenie predmetu Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov v škole je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy, aké sú jeho pokroky. Súčasťou je tiež povzbudenie do ďalšej práce, návod, ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov. Cieľom je zhodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami. Budeme dbať na to, aby sme prostredníctvom hodnotenia nerozdeľovali žiakov na úspešných a neúspešných. Hodnotenie budeme robiť na základe určitých kritérií, prostredníctvom ktorých budeme sledovať vývoj žiaka. Základným dokumentom, ktorým sa budeme riadiť, sú Metodické pokyny na hodnotenie žiakov ZŠ č. 22/2011. V triedach, v ktorých je väčší počet žiakov zo SZP učiteľ prihliada na túto skutočnosť. Môže znížiť obsah učiva (maximálne 10 %), náročnosť písomných, kontrolných prác. Musí byť však zachovaný predpísaný tematický obsah. V 8. ročníku sa predmet klasifikuje.
Vo výchovno-vzdelávacom procese sa bude uskutočňovať priebežné a celkové hodnotenie: - priebežné hodnotenie v predmete sa bude uskutočňovať pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka na vyučovacích hodinách a bude mať hlavne motivačný charakter; učiteľ bude zohľadňovať vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliadať na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť, - celkové hodnotenie žiaka v predmete sa bude uskutočňovať na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov vo vyučovacom predmete. V procese hodnotenia bude učiteľ uplatňovať primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektovať práva dieťaťa a humánne sa správať voči žiakovi. Predmetom hodnotenia budú najmä učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol v predmete v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie žiaka podľa školského poriadku. Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získa učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami: - sústavné diagnostické pozorovanie žiaka, - sústavné sledovanie výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie, - rôzne druhy skúšok (písomné, ústne), didaktické testy, - analýza výsledkov rôznych činností žiaka, - konzultácie s ostatnými pedagogickými zamestnancami a podľa potreby s odbornými zamestnancami zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, všeobecného lekára pre deti a dorast, najmä u žiaka s trvalejšími psychickými a zdravotnými ťažkosťami a poruchami. Žiak bude z predmetu skúšaný ústne najmenej raz v polročnom hodnotiacom období a písomne najmenej dvakrát v polročnom hodnotiacom období. Učiteľ oznámi žiakovi výsledok každého hodnotenia a posúdi klady a nedostatky hodnotených prejavov a výkonov. Po ústnom skúšaní učiteľ oznámi žiakovi výsledok ihneď. Výsledky hodnotenia písomných činností oznámi žiakovi a predloží k nahliadnutiu najneskôr do 10 dní. Druhy skúšok rozvrhne učiteľ rovnomerne na celý školský rok, aby zabránil preťažovaniu žiaka.
Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu budú: - známka za ústnu odpoveď, - známky za rôzne písomné druhy skúšok, didaktické testy, - posúdenie prejavov žiaka. Učebné zdroje Na podporu a aktiváciu vyučovania a učenia žiakov sa využijú nasledovné učebné zdroje: autor/ka ĎURAJKOVÁ, D., VARGOVÁ, D. BOCKOVÁ, A. A KOL. učebnica Občianska náuka pre 8. ročník základnej školy. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2012, Bratislava Náuka o spoločnosti. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2006, Bratislava denná tlač, časopisy pracovné listy