Lesnícka biomasa a jej uplatnenie v bioenergetike. doc. Ing. Jozef Suchomel, CSc.

Transkript

1 Lesnícka biomasa a jej uplatnenie v bioenergetike. doc. Ing. Jozef Suchomel, CSc.

2 I. VYUŽITEĽNÉ MNOŽSTVO BIOMASY V LESNOM HOSPODÁRSTVE konáre a kmene stromov s hrúbkou do 10 cm v porastoch, konáre a priemyslovo ťažko spracovateľné časti kmeňov stromov s hrúbkou 10 cm a viac v porastoch, manipulačné odpady na lesníckych skladoch dreva, lesná biomasa z prerezávok, pne a korene, odpady po mechanickom spracovaní dreva v lesníckych drevospracujúcich prevádzkach, palivové drevo.

3 I.1 Konáre a kmene stromov hrúbky do 10 cm Technologické možnosti ťažby tenkého dreva sú obmedzené predpísanou formou hospodárskeho spôsobu pre každý HS. Preto sa využiteľné množstvo redukovalo o straty pri ťažbe a sústreďovaní dreva. Ročne zostáva po ťažbe dreva v porastoch a v malej miere na odvozných miestach m3 tenčiny z ihličnanov a m3 tenčiny z listnáčov, spolu m3 tenčiny Po zohľadnení biologických obmedzení možno využívať m3 tenčiny z ihličnanov a m3 listnatej tenčiny, spolu m3. Vplyvom technologických strát sa využiteľné množstvo tenčiny zmenší na m3 resp m3, spolu m3 tenčiny. Najväčšie využiteľné množstvá tenčiny ihličnanov sú v okresoch Senica, B. Bystrica, Čadca, Brezno, Námestovo, Dolný Kubín, L. Mikuláš, Martin, a Žilina. Najväčšie využiteľné množstvá tenčiny listnáčov sú v okresoch Bratislava - vidiek, Dunajská Streda, Nitra, Nové Zámky, Trnava, Rimavská Sobota, Vranov n. Topľou, Levice, Humenné, Snina, Košice - okolie a Svidník.

4 I.2 Konáre a časti kmeňov stromov s hrúbkou 10cm a viac v porastoch Za predpokladu dodržania technologickej disciplíny zostáva ročne po úmyselnej ťažbe v porastoch m3 ihličnatej a m3 listnatej hrubiny, spolu m3. Využiteľné množstvo je m3 hrubiny ihličnanov a m3 hrubiny listnáčov, spolu m3. Najväčšie využiteľné množstvá sú v okresoch Senica, Brezno, Čadca, Košice - okolie, Zvolen, Rimavská Sobota, Bardejov, Humenné a Snina.

5 I.3 Manipulačné odpady na lesníckych skladoch dreva Pri manipulácii dreva vznikajú kusové odpady vo forme odrezkov, ďalej piliny a kôra. Využiteľným odpadom sú odrezky po manipulácii na manipulačno-expedičných skladoch dreva (MES) a odvozných miestach. Ďalej piliny sústreďované v zásobníkoch manipulačných liniek na MES. Najväčšie využiteľné množstvá sú v okresoch Snina, Senica, Brezno, Čadca, Dolný Kubín, Rimavská Sobota, Zvolen, Krupina, Bardejov, Humenné, Košice-okolie, Rožňava a Snina. Využiteľné piliny a kôra po manipulácii dreva sú uvedené v členení podľa pôsobnosti podnikových riaditeľstiev štátnych lesov (PRŠL) vrátane vojenských lesov. Podnik Piliny, t.rok-1 Kôra, t.rok-1 Bratislava Žilina B.Bystrica Košice S p o l u

6 I.4 Lesná biomasa z prerezávok Využiteľná biomasa z prerezávok podľa PRŠL vrátane vojenských lesov. Podnik m3.rok-1 Bratislava 2800 Žilina 3500 B.Bystrica 3700 Košice 4300 S p o l u V jednotlivých okresoch sa využiteľné množstvo biomasy z prerezávok pohybuje v rozmedzí 200 až 600 m3 ročne.

7 I.5 Pne a korene Ťažba pňov a koreňov sa vykonáva pri celoplošnej príprave pôdy pred zalesňovaním v oblasti Záhorie a Podunajskej oblasti. Ročné využiteľné množstvo je ton v nasledovnom členení: Malacky t, Senica t, Dunajská Streda t, Komárno t, Nové Zámky 800 t.

8 I.6 Odpady po mechanickom spracovaní dreva v lesníckych drevospracujúcich prevádzkach lesníckych organizácií Využiteľné množstvá biomasy v lesníckych drevospracujúcich prevádzkach. Druh odpadov množstvo, t.rok-1 kusové odpady vlhké suché piliny, hobliny vlhké suché spolu v suché Celkové využiteľné množstvo je t ročne. V jednotlivých okresoch sa využiteľné množstvo pohybuje v rozmedzí 500 až t. Najväčšie množstvá sú v okresoch Malacky, Levice, Nitra, Brezno, Ružomberok, L. Mikuláš, Zvolen, Humenné, Vranov nad Topľou.

9 I.7 Palivové drevo Sortiment palivové drevo má normou stanovené kvalitatívne parametre. Vyrába sa pri manipulácii dreva z častí kmeňov a konárov, ktoré nevyhovujú kvalitatívnym požiadavkám na sortimenty vyššej akosti. Podľa sortimentácie plánovanej ťažby v permanentnej inventarizácii lesov sa predpokladá podiel palivového dreva na celkovej ťažbe 2,3 % t.j m3. V skutočnosti sa v posledných rokoch vyrobilo ročne 350 až 400 tis.m3 palivového dreva. Predpokladá sa ročná výroba palivového dreva z ihličnanov m3 a z listnáčov m3, spolu m3. Uvedené hodnoty vzhľadom na očakávaný vývoj možno považovať za dolnú hranicu množstva v budúcom období. Najviac palivového dreva sa vyrobí v okresoch Bratislava - vidiek, Senica, Brezno, Levice, B. Bystrica, Lučenec, Rimavská Sobota, Zvolen, Krupina, Bardejov, Humenné, Košice - okolie, Rožňava, Prievidza, Snina.

10 II. ODPADOVÁ BIOMASA V DREVOSPRACUJÚCOM PRIEMYSLE II.1 Odpadová biomasa po mechanickom spracovaní dreva Podľa súčasného stavu a rozvojových zámerov rozhodujúcich producentov odpadovej biomasy v drevospracujúcom priemysle možno ročne využiť na energetické účely 800 až 850 tis. t drevných odpadov v nasledovnej štruktúre Ročné množstvo Energetická hodnota [t] [TJ] Kusové odpady vlhké suché Jemnozrnné odpady vlhké suché Spolu

11 Z hľadiska druhu a fázy procesu spracovania dreva vznikajú nasledovné hlavné druhy využiteľných odpadov: Suché jemnozrnné odpady odpady vznikajúce pri výrobe finálnych výrobkov z rastlého dreva po sušení, odpady vznikajúce pri rozmerovej úprave a úprave povrchu dosiek z aglomerovaných materiálov. Vlhké kusové odpady odrezky guľatinového dreva pri sortimentácii pred porezom, odrezky vznikajúce pri poreze drevnej guľatiny, odrezky vznikajúce delením reziva pri výrobe polotovarov pred sušením dreva, kôra a drevný odpad pri odkôrňovaní. Suché kusové odpady odrezky vznikajúce pri výrobe finálnych výrobkov z rastlého dreva po sušení, odrezky vznikajúce pri formátovaní dosiek z aglomerovaných materiálov, požiadavky nespĺňajúce kvalitatívne požiadavky. Vlhké jemnozrnné odpady (piliny, hobliny, prach) odpady vznikajúce pri poreze drevnej guľatiny, odpady vznikajúce delením reziva pri výrobe polotovarov pred sušením.

12 Najväčšie množstvá energeticky využiteľnej biomasy sú v okresoch s najväčšími spracovateľmi dreva (drevokombináty): Pezinok t, Topoľčany t, Nové Zámky t, Ružomberok t, Banská Bystrica t, Zvolen t, Žarnovica t, Prešov t, Vranov n. Topľou t. Veľké množstvá odpadovej sú aj v ďalších okresoch s veľkou koncentráciou stredných a menších drevospracujúcich podnikov, napr. Myjava, Levice, Čadca, Žilina, Martin, Brezno, Lučenec a Sabinov, v ktorých sa vyprodukuje 12 až 20 tis. ton drevných odpadov ročne. Energetická hodnota odpadovej biomasy z mechanického spracovania dreva v uvedených okresoch je 90 až 235 TJ ročne.

13 II.2 Kvapalné odpady z celulózo - papierenského priemyslu (čierne lúhy) Zahustené čierne lúhy vznikajúce vo výrobnom procese celulózopapierenských kombinátov Ružomberok, Vranov n. Topľou a Štúrovo sa v súčasnosti využívajú na výrobu tepla spaľovaním. Celkové ročné množstvo využívaných čiernych lúhov v prepočte na sušinu je t s energetickou hodnotou TJ ročne. Výhrevnosť čiernych lúhov je 13 až 16 MJ na 1 kg. v prepočte na sušinu. Priemerné ročné množstvá, energetická hodnota a energetické výstupy zvyšovania čiernych lúhov sú nasledovné: Podnik Ročné množstvo v prepočte na sušinu Energetická hodnota Vyrobená tepelná energia t TJ TJ Ružomberok Vranov n. Topľou Štúrovo Spolu

14 Celkový využiteľný potenciál, energetická hodnota biomasy a predpokladané energetické výstupy z biomasy na Slovensku CELKOM t , , ,11 Druh biomasy Ročný využiteľný potenciál Energetická hodnota TJ ročná Predpokladaný energetický výstup Elektrická energia, MWh Teplo, TJ Lesná biomasa Tenčina stromov do 7 cm Odpadová hrubina stromov Odpady po manipulácii dreva Palivové dreva Biomasa z prerezávok Pne a korene Odpady po mechanickom spracovaní dreva Lesná biomasa spolu t t t t t t t t 2 383,05 724, , ,81 138,58 223, , , ,27 Poľnohospodárska biomasa Obilná slama Repková a slnečnicová slama Odpady z ovocných sadov a viníc Bioplyn Bionafta Poľnohospodárska biomasa spolu t t t tis m t t 3 861, ,30 528,60 972,50 214, , , ,17 433,27 281, ,19 Odpady z drevospracujúceho priemyslu Kusové odpady Jemnozrnné odpady Kvapalné odpady Biomasa z drevospracujúceho priemyslu spolu t t t t 5 680, , , , , , , , ,45 Kaly z ČOV tis m 3 682, ,33 386,20 Komunálny odpad Komunálny odpad Drevný komunálny odpad Komunálny odpad spolu t t t 1 062, , , , , ,00

15 Obnoviteľné zdroje energie Lesnatosť Slovenska predstavuje okolo 42% pôdy. Lesy predstavujú obrovský potenciál energie. Účinok využitia biomasy je ešte zrejmejší, keď zoberieme do úvahy miestne a regionálne úrovne v rámci Slovenska. I napriek vhodným prírodným podmienkam využitie obnoviteľných zdrojov v energetickej bilancii Slovenska je skutočne veľmi nízky a nezodpovedá našim podmienkam. Na Slovensku 0,16% Vo Švédsku 18 % V Rakúsku 12% Ekonomická výhodnosť využitia obnoviteľných zdrojov energie

16

17 Úprava cien plynu je v kompetencii Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR (ÚRSO) nezávislého od vlády a SPP bude stanovovať ceny plynu pod kontrolou ÚRSO. PROGNÓZY VÝVOJA CIEN PLYNU Svetová banka predpisuje každoročné 25 % zvyšovanie ceny zemného plynu najmenej tri roky, čo v končenom dôsledku znamená dvoj až trojnásobné zvýšenie nákladov pre domácnosti

18

19 Deregulácia cien zemného plynu je totiž jednou z podmienok vstupu Slovenska do EÚ. Napríklad v Nemecku stojí kubický meter 13,08 Sk, vo Francúzsku 13,56, v Rakúsku 16,57 Sk, v Taliansku 22,68 Sk, vo Veľkej Británii 9,36 Sk. Ceny plynu narastú, aj keď ich výšku bude stanovovať nezávislý regulačný úrad výlučne iba na ekonomickej báze bez zohľadnenia sociálneho aspektu. Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (SPP) akceptuje návrh na postupné zvyšovanie cien aj v ďalšom období, čo by zlikvidovalo pre EÚ neprípustné dotovanie predajných cien plynu v SR výnosmi z tranzitu. V prípade, že by predajné ceny plynu na Slovensku mali pokrývať oprávnené náklady SPP a primeraný zisk, museli by sa podľa SPP oproti súčasnému stavu zvýšiť v priemere asi o 65%.

20

21 Prognóza vývoja ceny drevnej štiepky V rokoch 2002 až 2004 uvažuje OLZ Levice zvyšovať ceny štiepky o 10 % ročne a to v dôsledku inflácie i v dôsledku plánovaného nárastu cien ostatných druhov energie pri udržaní vyššej ekonomickej i ekologickej efektívnosti využívania energetickej štiepky

22

23 Uvedený vývoj cien prirovnáme k už uvedenej porovnávacej hodnote a to rodinnému domu so spotrebou tepla 100 GJ rok. Porovnáme použitie zemného plynu a energetickej štiepky v prognózovaných cenách na roky 2003 až 2004 čože do ukončenia deregulácie cien zemného plynu podľa prognózy navrhntou Vládou SR.

24