Uznesenie. r o z h o d o l :

Transkript

1 Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/96/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013: Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: STOLAMED, s.r.o., Hollého č. 367, Likavka, IČO: , právne zastúpeného I.U.S. JUDr. Katarína Markova s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 6, Bratislava, proti žalovaným v 1/ rade: Mário Droppa DROP STAV, s miestom podnikania Ludrová 311, IČO: , v 2/ rade: Vladimír Kováčik - CHODOS ŠPED, s miestom podnikania Nová 371/97, Liptovská Štiavnica, IČO: , obaja právne zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., so sídlom Dončova 1451/21, Ružomberok, IČO: , v 3/ rade: U. M., s miestom O.. G. X., IČO: (podnikateľský subjekt ukončil svoju činnosť k ), zastúpenej právnou zástupkyňou JUDr. Miriam Jančiovou, advokátkou, so sídlom Y. XX, XXX XX E., v konaní o zaplatenie ,85 Eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a zabezpečenie dôkazu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok č.k. 5Cb/18/ zo dňa , takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Ružomberok č.k. 5Cb/18/ zo dňa , v napadnutom výroku, ktorým bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý voči žalovanému v 2/ rade a 3/ rade p o t v r d z u j e. Uznesenie Okresného súdu Ružomberok č.k. 5Cb/18/ zo dňa , v napadnutom výroku, ktorým bolo konanie o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia voči žalovanému v 1/ rade zastavené a vo výroku, ktorým bolo konanie o návrhu žalobcu na zabezpečenie dôkazu, ohliadky nehnuteľnosti: polyfunkčný dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku parcela registra C č. 1771/1, zapísanej na LV č. XXXX, vedený v Správe katastra Ružomberok, pre k.ú G. zastavené a vo výroku o trovách konania o predbežnom opatrení z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd konanie o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia voči žalovanému v 1/ rade a o návrhu žalobcu na zabezpečenie dôkazu, ohliadky nehnuteľnosti: polyfunkčný dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku parcela registra C" č. 1771/1, zapísanej na LV č. XXXX, vedený v Správe katastra Ružomberok, pre k.ú. G., zastavil. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči žalovaným v 2/ a 3/ rade zamietol a vyslovil, že o trovách konania o predbežnom opatrení bude rozhodnuté v konaní vo veci samej. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že 83 OSP vyjadruje prekážku začatia iného konania - litispendenciu, ktorá bráni tomu, aby prebiehalo na súde iné konanie v tej istej veci. Litispendencia je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, v takomto prípade vždy konanie zastaví podľa 104 ods. 1 OSP, spravidla zastaví konanie o návrhu, ktorý bol podaný neskôr. Ustanovenie 83 OSP o prekážke začatého konania a o prekážke rozhodnutej veci sa použijú aj v konaní o nariadenie predbežného opatrenia (rozhodnutie NS Českej republiky

2 33Odo 417/2005). V prejednávanej veci petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade, ako aj návrh na zabezpečenie dôkazu podľa 102 OSP bol totožný s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia doručeným Okresnému súdu Ružomberok dňa v konaní sp.zn. 5Cb/33/2011. Ide teda o totožnosť účastníkov konania či o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, samotný predmet konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a rovnaké skutkové okolnosti. Rozhodovanie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia taktiež vyžaduje skúmanie prekážky začatého konania vo vzťahu k obsahu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Bolo preto potrebné skúmať, či nárok vymedzený petitom v návrhu na predbežné opatrenie sa týkal toho istého predmetu konania a tých istých účastníkov. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade už bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu 5Cb/37/ zo dňa , ktoré však doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, rovnako aj o návrhu navrhovateľa na zabezpečenie dôkazu - ohliadky nehnuteľností Polyfunkčného domu so súpisným číslom XXX, v k.ú. G.. Z tohto dôvodu okresný súd potom konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade zastavil z dôvodu prekážky začatého konania, rovnako aj v prípade návrhu na zabezpečenie dôkazu. Pokiaľ išlo o návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovaným v 2/ a 3/ rade, nie sú doposiaľ účastníkmi konania 5Cb/33/2011, nakoľko o návrhu navrhovateľa na pripustenie vstupu týchto osôb do konania nebolo právoplatne rozhodnuté. Z uvedeného dôvodu sa okresný súd zaoberal dôvodnosťou návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu ku žalovaným v 2/ a 3/ rade. S poukazom na 102 ods. 1 OSP, 75 ods. 2 OSP, 76 ods. 1 písm. e) OSP, okresný súd konštatoval, že zákon rozlišuje dve skupiny predbežných opatrení. Tie, ktorých účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov (upravujú právne pomery, nie priamo právny vzťah, o ktorom má byť rozhodnuté vo veci samej a predpokladom nariadenia je, aby pomery boli predbežne a dočasne upravené, nemožno ich nariadiť len preto, aby bolo zaistené vedenie konania) a ďalej tie, ktoré majú zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia, ak je obava, že by tento výkon bol ohrozený (pričom ohrozenie musí vyplývať z takého chovania, ktoré bude mať pravdepodobne za následok ohrozenie výkonu). Z dôvodov návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nesporne vyplývalo, že žalobca žiadal nariadiť predbežné opatrenie z dôvodu zabezpečenia výkonu súdneho rozhodnutia, lebo je obava, že by tento bol ohrozený. Predpokladmi pre nariadenie predbežného opatrenia pre prípad zabezpečenia výkonu súdneho rozhodnutia je jednak existencia súdneho rozhodnutia, alebo stav v súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vyneseniu rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom a zároveň osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Z charakteru predbežného opatrenia vyplývalo, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, avšak je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i osvedčenie existencie nebezpečia bezprostrednej ujmy. Okrem existencie nároku teda musí žalobca osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia, dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený (napr. konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo také konanie, ktoré podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery). Vo vzťahu k žalovaným v 2/ a v 3/ rade však žalobca nepreukázal také úkony, ktorými by sa žalovaní v 2/ a v 3/ rade zbavovali svojho hnuteľného a nehnuteľného majetku. Vzhľadom k tomu, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, okresný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči žalovanému v 2/ a v 3/ rade zamietol. Okresný súd vyslovil, že v zmysle 145 OSP bude náhrada trov predbežného opatrenia a zabezpečenie dôkazov priznaná v rámci trov konania. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa v odôvodnení (in concreto na s. 3 in fine a s. 4) uviedol, že o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a návrhu na zabezpečenie dôkazu bolo vo vzťahu voči žalovanému v 1/ rade už rozhodnuté uznesením súdu prvého stupňa č.k. 5Cb/37/ zo dňa S takýmto záverom okresného súdu žalobca nesúhlasil, nakoľko okresný súd síce v

3 konaní sp. zn. 5Cb/37/2011 vydal uznesenie, ktorým návrh (voči žalovanému v 1/ rade) na nariadenie predbežného opatrenia a zabezpečenie dôkazu zamietol, avšak toto rozhodnutie bolo napadnuté včas podaným odvolaním žalobcu, a teda toto rozhodnutie nebolo právoplatné v čase, kedy o návrhu rozhodoval súd prvého stupňa v tomto konaní. Nebolo preto zrejmé (z odôvodnenia napadnutého uznesenia), čo okresný súd považoval za bolo vo vzťahu voči odporcovi v 1/ rade už rozhodnuté". Platilo, že ak niektoré z relevantných konaní skončí rozhodnutím súdu, a to bez zreteľa na to, či ide o meritórne rozhodnutie alebo procesné rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (zastavenie konania, prípadne odmietnutie návrhu), nemôže už súd druhé z týchto konaní zastaviť pre prekážku litispendencie ani v prípade, že zatiaľ rozhodnutie o skončení prvého konania nie je právoplatné. Ak však súd v inom konaní právoplatne rozhodol vo veci samej, ďalšiemu konaniu bude brániť neodstrániteľná prekážka rozhodnutej veci ( 159 ods. 3 OSP). V tomto prípade súd prvého stupňa argumentoval rozhodnutím, ktoré nebolo ešte ani právoplatné, a preto nebol daný dôvod na rozhodnutie o zastavení konania voči žalovanému v 1/ rade z dôvodu údajnej prekážky litispendencie, preto takéto rozhodnutie, a teda na prekážku litispendencie podľa 83 OSP nebol daný dôvod aj vzhľadom na to, že neboli splnené všetky znaky takejto prekážky konania. Táto prekážka konania je daná vždy, ak na ktoromkoľvek súde v SR je začaté konanie, ktoré má: a) rovnakých účastníkov, b) rovnaký predmet konania, c) rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. V týchto prípadoch, teda ak sú splnené všetky tieto znaky, hovoríme o totožnosti veci. Nejde o totožnosť veci a nie je daná prekážka litispendencie, ak chýba čo len jeden uvedený znak. Podľa žalobcu nešlo a nejde o prekážku litispendencie, pretože nebol daný rovnaký okruh účastníkov - v konaní sp.zn. 5Cb/37/2011 súd prvého stupňa rozhodoval o podanom návrhu na predbežné opatrenie len voči žalovanému v 1/ rade (čo žalobca nepovažoval za správny a zákonný postup), nakoľko návrh žalobcu na povolenie pristúpenia žalovaného v l/ rade a žalovanej v 3/ rade zamietol a odvolací súd o odvolaní voči tomuto rozhodnutiu doposiaľ nerozhodol. Súd prvého stupňa (v konaní sp.zn.: 5Cb/37/2011) evidentne nevnímal nevyhnutnosť zistenia a zabezpečenia celého okruhu účastníkov konania, čím nedochádzalo k odstráneniu závažnej podmienky konania a čím by mohlo dôjsť aj k závažnému zásahu do právom chránených záujmov dotknutých osôb (t.j. nezákonné, ak nie priam neústavné rozhodnutie). Súd prvého stupňa (v konaní sp.zn.: 5Cb/37/2011 ) najmä argumentoval tým, že zmluvu o dielo uzavrel na strane zhotoviteľa len žalovaný v 1/ rade. V tomto konaní (spis. zn.: 5Cb/18/2012) však na strane žalovaného vystupuje okrem žalovaného v 1/ rade aj žalovaný v 2/ rade a žalovaná v 3/ rade, a teda nejedná sa o tých istých účastníkov konania, nakoľko práve ku všetkým týmto účastníkom konania sa vzťahuje aj samotný predmet konania a skutkový základ (okolnosti), od ktorých sa odvodzovalo právo, s čím súd prvého stupňa v tomto konaní (sp.zn. 5Cb/18/2012) zrejme súhlasil, nakoľko do dnešného dňa nezastavil konanie vo veci samej voči žalovanému v 2/ rade a žalovanej v 3/ rade, čo by zrejme urobil pri svojich prvých úkonoch, a to na odstránenie prekážky konania. Súd prvého stupňa v tomto konaní vzťah žalovaného v 1/ rade a žalovanej v 3/ rade k skutkovým okolnostiam nespochybnil. A práve táto skutočnosť spôsobovala, že sa nemohlo jednať o prekážku litispendencie s tým, že predmet oboch dotknutých konaní nebol identický, i keď v oboch konaniach ide o konanie o návrhu na zaplatenie istiny. Predmet konania je daný právnym nárokom, o ktorom sa konanie vedie. V prípade konania (sp.zn.: 5Cb/37/2011) ide o uloženie povinnosti zaplatiť istinu žalobcovi - zmluvnú pokutu zmluvne dohodnutú za omeškanie (nedokončenie a neodovzdanie diela v dohodnutom termíne a ani v dodatočnej lehote, s následkom odstúpenia od zmluvy). V tomto konaní vo veci samej (sp.zn.: 5Cb/18/2012) ide o uloženie povinnosti zaplatiť istinu žalobcovi pozostávajúcu z dvoch právnych nárokov, a to z titulu bezdôvodného obohatenia a z titulu zmluvnej pokuty zmluvne dohodnutej za vadné plnenie (za neodstránenie vytýkaných vád a nedorobkov), takéto predmety konania nemožno v žiadnom prípade stotožňovať, a to ani v prípade, ak má ísť o rozhodovanie o nariadení predbežného opatrenia. K rozhodnutiu súdu prvého stupňa voči žalovanému v 2/ a 3/ rade, ktorým návrh zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal také úkony, ktorými by sa žalovaní v 2/ a v 3/ rade zbavovali svojho majetku, žalobca uviedol, že práve z dôvodu opatrnosti a dôsledného využívania všetkých dostupných procesných prostriedkov na zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov žalobcu, na zabezpečenie čestného plnenia povinností a na úctu k právam žalobcu, ako i na elimináciu zneužívania práv na úkor žalobcu a nakoľko inštitút predbežného opatrenia spočíva najmä v jeho predbežnosti (dočasnosti), žalobca požiadal okresný súd o ochranu, keďže existuje obava, že bez takejto dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, nebude môcť byť ochrana jeho práv neskôr zabezpečená. Žalobca okresný súd upozornil na to, že nebolo v jeho právomoci a reálnych možnostiach, aby niektoré skutočnosti zistil (napr. ohľadom motorových vozidiel), avšak súd prvého stupňa bez toho,

4 aby tieto skúmal (už len z dôvodu zachovania základných procesných zásad), dôvodil, že navrhovateľ nepreukázal". Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vôbec nevyplývalo, ako sa súd prvého stupňa po právnej stránke vysporiadal so skutočnosťou, aký vplyv na zamietavé rozhodnutie súdu prvého stupňa (ne)má skutočnosť, že žalobný petit vo veci samej zaväzuje všetkých žalovaných na plnenie povinnosti spoločne a nerozdielne, a teda ako (ne)bude v budúcnosti zabezpečená súdna ochrana právom chránených záujmov žalobcu, nakoľko bolo preukázané, že žalovaný v l/ rade sa už úspešne" zbavil svojho majetku na úkor svojich veriteľov. Nedávalo predsa zmysel, aby pri preukázaní existujúcom zbavovaní sa majetku (a insolventnosti) jedným zo solidárnych dlžníkov, neexistovala pochybnosť o tom, že bude výkon rozhodnutia ohrozený. Súd prvého stupňa zrejme opomenul, že sa jedná o spoločne a nerozdielne solidárne povinných dlžníkov, čo má zásadný význam pre posúdenie návrhu. Čo sa týkalo výroku súdu prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí týkajúceho sa zamietnutia návrhu na zabezpečenie dôkazu ohliadkou nehnuteľnosti (stavby), žalobca v odvolaní namietal, že nebolo správne a ani spravodlivé, aby súd prvého stupňa tento návrh doslova odignoroval takým spôsobom, ako sa to stalo v napadnutom rozhodnutí. Ohľadom návrhu na zabezpečenie dôkazu ohliadkou stavby sa súd prvého stupňa vyjadril vo svojom odôvodnení len v súvislosti s prekážkou litispendencie voči žalovanému v 1/ rade. Ako sa však súd prvého stupňa vyporiadal po vecnej a právnej stránke (napr. čo i len voči zostávajúcim účastníkom konania), akákoľvek argumentácia absentuje. V konaní (spis. zn. 5Cb/37/2011) súd prvého stupňa skonštatoval, že existuje tu viacero znaleckých posudkov, ktoré sa zaoberali kvalitou a množstvom vykonaných prác odporcom na stavbe... keďže uvedené vady a nedorobky boli už predmetom znaleckého skúmania viacerých znalcov, resp. spoločností, súd má za to, že tieto znalecké posudky dostatočne popisujú stav, ktorý popísal v návrhu samotný navrhovateľ..". Z napadnutého uznesenia v tomto konaní (sp.zn. 5Cb/18/2012) však nevyplývalo, či dôvodom takéhoto rozhodnutia bol identický názor súdu prvého stupňa aj v tomto konaní alebo nie. V konaní (spis. zn. 5Cb/37/2011), kde hlavnou úlohou súdu bude/je zistiť, či bolo dielo dokončené a odovzdané a potom či včas, je možno žalobcom skutkový stav dostatočne preukázaný (predložením znaleckých posudkov). V tomto konaní (sp.zn. 5Cb/18/2012) však žalobca tvrdil určité vady a nedorobky, ktoré na stavbe dodnes pretrvávajú a sú viditeľné aj voľným okom. Ako už aj z prednesov a výsluchov účastníkov na pojednávaní vyplývalo, žalovaní síce potvrdzovali, že určité vady/nedorobky na stavbe boli/sú, ale tieto sú údajne kozmetického/vzhľadového" charakteru a nie závažného" a/alebo až katastrofálneho" charakteru ako tvrdil žalobca. Žalobca súdu prvého stupňa navrhol, aby sa k predmetu konania oboznámil so skutkovými okolnosťami priamo na mieste (ohliadkou), napokon tak, ako je to pri sporoch vyplývajúcich zo zmlúv o dielo v súdnej praxi bežné (ak nie priam až nevyhnutné). Pokiaľ však súd prvého stupňa považoval dôkazy predložené žalobcom za dostatočné (vo vzťahu k predmetu konania) a ohliadku nehnuteľnosti (stavby) za nehospodárnu, potom niet čo namietať, avšak bolo nevyhnutné, aby sa takto súd prvého stupňa vyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia, inak takéto rozhodnutie je nielenže ústavne neudržateľné, nezákonné, nepreskúmateľné, ale i neúplné. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie č.k. 5Cb/18/ zo dňa v časti výroku o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zmenil, a to tak, že nariadi navrhované predbežné opatrenie, a v časti výroku o návrhu na zabezpečenie dôkazu vrátil späť na konanie súdu prvého stupňa. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach ust. 212 ods. 1 OSP postupom bez nariadenia pojednávania podľa 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bolo konanie o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia voči žalovanému v 1/ rade zastavené a vo výroku, ktorým bolo konanie o návrhu žalobcu na zabezpečenie dôkazu, ohliadky nehnuteľnosti: polyfunkčný dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku parcela registra C č. 1771/1, zapísanej na LV č. XXXX, vedený v Správe katastra Ružomberok, pre k.ú G. zastavené a vo výroku o trovách konania o predbežnom opatrení zrušil podľa 221 ods. 1 písm. f), h) OSP a podľa 221 ods. 2 OSP vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a vo výroku, ktorým bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý voči žalovanému v 2/ rade a v 3/ rade potvrdil podľa 219 ods. 1 OSP ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, a to vzhľadom na úpravu v ust. 221 ods. 3 OSP, podľa ktorého, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, zruší rozhodnutie, len ak zastavuje konanie, krajský súd uvádza, že v danej

5 veci predmetom rozhodovania v odvolacom konaní, predmetom ktorého bol napadnutý výrok uznesenia okresného súdu, ktorým okresný súd konanie o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia voči žalovanému v 1/ rade a vo výroku, ktorým konanie o návrhu žalobcu na zabezpečenie dôkazu, ohliadky nehnuteľnosti: polyfunkčný dom so súp. č. 367, postavený na pozemku parcela registra C č. 1771/1, zapísanej na LV č. XXXX, vedený v Správe katastra Ružomberok, pre k.ú G. zastavil, nebola vecno-právna rovina, skutkový a právny základ rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia, ale rovina procesná. Vzhľadom k sumáru uvedených odvolacích dôvodov bolo potrebné práve v procesnej rovine ako prvé vyhodnotiť, či krajský súd ako súd odvolací, má spôsobilý predmet preskúmavania, a to súdne rozhodnutie prvostupňového súdu s náležitosťami podľa 157 ods. 2 OSP v spojení s 167 ods. 2 OSP. Krajský súd konštatoval, že práve požiadavka, vyplývajúca z obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu, v danom prípade nebolo naplnené. Okresný súd vo vzťahu k napadnutému výroku, ktorým konanie o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia voči žalovanému v 1/ rade zastavil a k výroku, ktorým bolo konanie o návrhu žalobcu na zabezpečenie dôkazu, ohliadky nehnuteľnosti: polyfunkčný dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku parcela registra C č. 1771/1, zapísanej na LV č. XXXX, vedený v Správe katastra Ružomberok, pre k.ú G. zastavil, v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že dôvodom zastavenia bola prekážka litispendencie v zmysle 83 OSP, na ktorú musel v súlade s 103, 104 ods. 1 OSP prihliadať a konanie musel zastaviť. Krajský súd v zhode s okresným súdom konštatuje, že z 103 OSP vyplýva povinnosť súdu skúmať ex officio danosť procesných podmienok, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania. Vada konania, spočívajúca v nedostatku procesnej podmienky, môže byť buď odstrániteľná, alebo neodstrániteľná. Ak súd zistí, že ide o neodstrániteľnú vadu konania, musí konanie zastaviť. Neodstrániteľnými vadami konania sú predovšetkým nedostatok súdnej právomoci a nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania, prípadne litispendecia. Podľa 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Krajský súd akcentuje, že postup, v rámci ktorého majú byť dôsledne skúmané podmienky konania podľa 103 OSP, nepovažuje za rozporný ani so závermi Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorého, prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, idú nad rámec zákona, alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. IV. ÚS 1/02 z 26. septembra 2002). Okresný súd konštatoval vadu konania, prekážku litispendencie, ktorú odôvodnil poukazom na iné konanie vedené na Okresnom súde Ružomberok. Okresný súd bližšie nezdôvodnil, v čom spočívala totožnosť predmetu v obidvoch konaniach, uviedol, že sa oboznámil s obsahom spisu vedeného pod sp.zn. 5Cb/18/2012, ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 5Cb/33/2011, pričom zistil, že na tunajšom súde pod sp.zn. 5Cb/37/2011 prebieha konanie na návrh navrhovateľa STOLAMED, s.r.o., so sídlom Hollého č. 367, Likavka, proti odporcovi Mário Droppa DROP STAV, o zaplatenie ,76 Eur s príslušenstvom, pričom návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa sa navrhovateľ domáhal vydania predbežného opatrenia v totožnom znení, ako v konaní 5Cb/18/2012, rovnako i návrhu na zabezpečenie dôkazu. Účastníci konania vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 5Cb/33/2011 sú totožní s účastníkmi konania na strane navrhovateľa a odporcu v 1/ rade. V prebiehajúcom konaní 5Cb/33/2011 tunajší súd návrh navrhovateľa STOLAMED, s.r.o., ktorý bol podaný dňa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, rovnako i návrh navrhovateľa na zabezpečenie dôkazu - ohliadky nehnuteľností Polyfunkčného domu so súp. číslom XXX, nachádzajúceho sa v k.ú. G.. Krajský súd poukazuje na to, že v 83 OSP je vyjadrená prekážka veci začatej (litispendencia) ktorá patrí k podmienkam konania, ktorých nedostatok súdu znemožňuje rozhodnúť vo veci samej. Prekážka veci začatej teda bráni tomu, aby bola prejednaná a rozhodnutá vec, o ktorej už bolo skôr začaté konanie. Takýto nedostatok podmienky konania nemožno odstrániť, preto súd po jeho zistení musí konanie v

6 ktoromkoľvek štádiu bez ďalšieho zastaviť ( 104 ods. 1 O.s.p.). O prekážku veci začatej v zmysle uvedeného ustanovenia ide vtedy, keď v neskoršom konaní ide o ten istý nárok, o ktorom už bolo skôr začaté iné konanie, ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Konanie sa týka tých istých osôb aj vtedy, keď majú rovnaké osoby v rôznych súdnych konaniach rozdielne procesné postavenie (v jednom konaní vystupujú ako žalobcovia, v druhom ako žalovaní). Konanie sa týka tých istých osôb aj vtedy, keď v neskôr začatom konaní vystupujú právni nástupcovia osôb, ktoré sú alebo boli účastníkmi skôr začatého konania. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak v konaní ide o rovnaký nárok, ktorý je vymedzovaný z rovnakých skutkových okolností (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 168/2008) (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. júla 2012 sp.zn. 7Cdo 98/2012 ). Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. januára 2013, sp.zn. 3Cdo 290/2012 vyplynuli závery, s ktorými sa krajský súd stotožnil a v zmysle ktorých Nedostatkom podmienky súdneho konania podľa 104 ods. 1 O.s.p. je i prekážka začatého konania (litispendencia; 83 O.s.p.), ktorá bráni tomu, aby na súde prebiehalo iné konanie v tej istej veci. Táto prekážka vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, táto je daná aj vtedy, ak pôvodný účastník v prvom konaní je vystriedaný právnym nástupcom v druhom konaní (musí byť však ako právny nástupca pôvodného účastníka označený), a tiež vtedy, ak účastníci v druhom konaní vystupujú v opačnom procesnom postavení. Predmet konania je vymedzený petitom návrhu na začatie konania, a základ uplatneného nároku je určený skutkovými okolnosťami, ktorými je petit zdôvodnený. Litispendencia je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí, alebo kedy táto prekážka vznikla. V takom prípade vždy konanie zastaví podľa 104 ods. 1 O.s.p. Spravidla zastaví konanie o návrhu, ktorý bol podaný neskôr. Pre posúdenie, či tu je prekážka začatej veci, je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia v neskôr začatom konaní (R 97/2003). V preskúmavanej veci je z odôvodnenia napadnutého uznesenia zrejmé, že pokiaľ súd prvého stupňa zastavil konanie v predmetnej časti, tak na základe konštatovanej litispendencie. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia však nevyplývalo, že by okresný súd konštatovanú litispendenciu posudzoval dôsledne z hľadiska všetkých jej prináležiacich atribútov. Okresný súd konštatoval totožnosť účastníkov konaní vo veciach vedených pred okresným súdom pod sp.zn. 5Cb/18/2012, 5Cb/33/2011 s poukazom na to, že účastníci konania sú totožní s účastníkmi konania na strane žalobcu a žalovaného v rade 1/. V konaní vedenom pod sp.zn. 5Cb/33/2011 bol návrh na predbežné opatrenie zamietnutý a tiež návrh na zabezpečenie dôkazu. Petit v prejednávanej veci na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ ako návrh na zabezpečenie dôkazu podľa 102 OSP bol totožný s návrhom, o ktorom bolo rozhodované v konaní sp.zn. 5 Cb/33/2011. V súvislosti s argumentáciou okresného súdu, poukazuje krajský súd na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa , sp.zn. 5 Cdo 77/2009 (v spojení s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 123/2011 zo dňa 29. marca 2011), s ktorými sa stotožnil a v zmysle ktorých Prekážku prv začatého súdneho konania (litispendencia) upravuje ustanovenie 83 O.s.p. Táto prekážka zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka je daná, ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Ak nie je splnený čo len jeden znak, nejde o tú istú vec. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu či skutkového deja. Práve v súvislosti so závermi okresného súdu, v rámci jeho postupu podľa 103, 104 ods. 1 OSP, krajský súd po vykonaní odvolacieho prieskumu konštatuje, že so závermi okresného súdu sa nemohol stotožniť. V rámci skúmania znakov litisendencie sa okresný súd obmedzil len na skúmanie okruhu účastníkov a petitu navrhovaného predbežného opatrenia, z ktorého vyvodil s poukazom na konanie vedené pred okresným súdom pod sp.zn. 5Cb/33/2011, prekážku litispendencie. Krajský súd v rámci vykonaného odvolacieho prieskumu sa oboznámil aj s uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14Cob/92/2013 zo dňa , z ktorého vyplývalo, že krajský súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu, sp.zn. 5Cb/33/2011 zo dňa , ktorým okresný súd návrh

7 na nariadenie predbežného opatrenia a zabezpečenie dôkazu zamietol a rozhodol tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu vyplývalo, že predmetom konania vo veci samej bol peňažný nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty ,76 Eur za 212 dní omeškania sa žalovaného so zhotovením diela podľa Zmluvy o dielo (názov stavby: Prístavba a stavebné úpravy prevádzkovej budovy Stolár, G. XXX) zo dňa (č.l spisu), ktorý nárok formou vzájomného návrhu bol pôvodne uplatnený žalobcom v inom konaní Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 2Cb/25/2011 (vedenom zo strany Mário Droppa DROP STAV, Ludrová, IČO: c/a STOLAMED, s.r.o., Likavka, IČO: , o zaplatenie ceny diela ,10 Eur s príslušenstvom). Okresný súd vylúčil predmetný vzájomný návrh žalobcu (vo veci sp.zn. 2Cb/25/2011 žalovaného) na samostatné konanie sp.zn. 5Cb/33/2011 s právoplatnosťou dňom Krajský súd v súvislosti s odvolacím prieskumom konštatuje, že predmetom konania vo veci samej vedenej pred Okresným súdom Ružomberok pod sp.zn 5Cb/18/2012 bol uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie ,85 Eur s príslušenstvom, ktorý podľa špecifikácie v žalobe pozostáva zo sumy ,46 Eur, ktorej sa žalobca domáha titulom bezdôvodného obohatenia a zo sumy ,39 Eur, a to z titulu zmluvnej pokuty podľa bodu 9.2 čl. IX. Zmluvy o dielo, ktorú vypočítal ako 0,1 % z ceny diela za každý deň omeškania zhotoviteľa, ktorý sa dostal do omeškania dňa tým, že do troch dní od doručenia odôvodnenej písomnej reklamácie nezačal s odstránením vád diela, a to až do odstúpenia žalobcu od zmluvy dňa , tiež z dôvodu, že žalovaný vadne plnil, nevykonal časť diela, nereagoval na písomné výzvy, neodstránil namietané vady, vadným plnením vznikla žalobcovi škoda. Z uvedených rozličných skutočností viažucich sa k uplatneným nárokom v predmetných konaniach potom krajský súd nemohol konštatovať naplnenie základných predpokladov pre litispendenciu v prejednávanej veci, keďže nebolo možné konštatovať totožnosť uplatnených nárokov, a to tak zo skutkového, ale ani právneho deja. Pokiaľ okresný súd vyvodil prekážku litispendencie vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade z totožného petitu na nariadenie predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazu s totožnosťou návrhov v konaní vedenom pred okresným súdom pod sp.zn. 5Cb/33/2011 s uvedením, že ide teda o totožnosť účastníkov konania či o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, samotný predmet konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a rovnaké skutkové okolnosti, tak s týmito závermi sa krajský súd nemohol stotožniť. Predovšetkým je potrebné poukázať vo všeobecnosti na to, že v rámci vyhodnocovania prekážky litispendencie okrem ďalších skutočností, je nevyhnutné konštatovať, že ten istý predmet konania bol daný v oboch posudzovaných konaniach, pretože išlo o rovnaký nárok, ktorý bol vymedzovaný z rovnakých skutkových okolností. V rámci konania o predbežnom opatrení sa však skúma splnenie zákonných podmienok, pričom jednou z týchto podmienok je osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, teda nie preukázanie, ale len osvedčenie tých tvrdení žalobcu, o ktoré oprel dôvodnosť svojho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a ktoré by potom v spojení s doloženými listinnými dôkazmi dostatočne osvedčovali nárok žalobcu v rovine existencie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná súdna ochrana. Pre posúdenie týchto skutočností bol potom rozhodujúci nárok uplatnený žalobcom žalobou, ktorý vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti vylúčil, podľa krajského súdu okresným súdom vyhodnotenú existenciu prekážky litispendencie. Na tomto závere potom nič nemení ani zhoda petitov navrhovaného predbežného opatrenia a navrhnutého zabezpečenia dôkazu podľa 102 OSP, s petitom navrhovaného predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazu podľa 102 OSP v konaní vedenom pod sp.zn. 5Cb/33/2011. Pokiaľ okresný súd poukazoval na dotvrdenie správnosti svojich záverov o litispendencii na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33Obdo 417/2005 zo dňa 13. února 2007, tak krajský považuje za podstatné upriamiť pozornosť na záver, ktorý bol Najvyšším súdom Českej republiky konštatovaný, že v zmysle ktorého, je v záujme právnej istoty nevyhnutné predísť tomu, aby totež predbežné opatrenie mohlo byť pri nezmenených okolnostiach nariadené niekoľkokrát, alebo aby o rovnakom návrhu mohli byť vydané rozdielne rozhodnutia. Zároveň konštatoval, že v konaní pred Mestským súdom v B., a aj v prejednávanej veci boli totožní účastníci i totožný predmet konania. Z uvedeného Krajský súd v Žiline dospel k záveru, že v prejednávanej veci aplikácia predmetného rozhodnutia neprichádzala do úvahy, keďže nebola daná totožnosť nárokov, pričom osvedčenie nároku je jednou z kumulatívnych podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia. Krajský súd potom zdôrazňuje, že nie je možné konštatovať prekážku litispendencie, ak jeden z jej atribútov absentuje. Ak za tohto stavu okresný súd pre ním konštatovanú prekážku litispendencie konanie zastavil a nárokom

8 na nariadenie predbežného opatrenia sa nezaoberal, nevyhodnocoval ho, tak nebol vytvorený priestor pre vykonanie odvolacieho prieskumu odvolacieho súdu, teda chýbalo také odôvodnenie, ktoré by bolo súladné s úpravou v 157 ods. 2 OSP vo väzbe na 167 ods. 2 OSP, keďže napadnuté uznesenie bolo v tomto smere bez uvedenia úvah okresného súdu, z ktorých by bolo možné dôvodiť, akým konkrétnym spôsobom okresný súd zhodnocoval samotné znaky predbežného opatrenia, a to dočasnosť (predbežnú povahu), provizórnosť, proporcionalitu, naliehavosť, osvedčenie nároku, vznik vážnej a nenapraviteľnej škody, akcesoritu k hlavnému konaniu vo veci samej a efektívnosť. Uvedené znaky sú významné pre zhodnotenie účelu samotného procesného inštitútu predbežného opatrenia, pričom pojmové znaky predbežného opatrenia neexistujú samostatne, ale koexistujú a je potrebné ich vyhodnotiť tak pri nariadení predbežného opatrenia, ako aj pri zamietnutí návrhu na predbežné opatrenie, v intenciách právnej úpravy, v danom prípade v 102 ods. 1 veta prvá OSP vo väzbe na úpravu v 74 a nasl. OSP. Okresný súd sa nezaoberal tým, či bol osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť právna ochrana, a to pokiaľ išlo o nárok uplatnený voči žalovanému v rade 1/. Bez vysvetlenia rozhodných súvislostí, za stavu ich absencie, ich zhodnocovania vo vzťahu k podanému návrhu, napadnuté uznesenie trpelo vadou neúplného, nedostatočného, a tým nepreskúmateľného odôvodenia. Bez vysvetlenia zákonných podmienok v rovine vyššie uvedených a poukazovaných znakov predbežného opatrenia, a tiež v rovine rozhodnutia okresného súdu o návrhu žalobcu na zabezpečenie vykonania dôkazu s premietnutím do zákonnej úpravy, za jej aplikácie a interpretácie na zistený skutkový stav veci, vo väzbe na tvrdené a žalobcom osvedčované skutočnosti uvedené v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v návrhu na zabezpečenie dôkazu podľa 102 OSP bol potom vytvorený stav, kedy predmetné uznesenie okresného súdu bolo nepreskúmateľné. Na takúto vadu rozhodnutia musel odvolací súd prihliadať ex offo, pričom došlo k naplneniu ust. 221 ods. 1 písm. f) OSP, kedy v situácii nepreskúmateľného odôvodnenia napadnutého uznesenia došlo k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred súdom. V takomto prípade v procesnej rovine odvolací súd mal vytvorený priestor pre zrušenie napadnutého uznesenia okresného súdu a tento nevyhnutý dôsledok nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu vytvoril situáciu, kedy nebolo možné až v štádiu odvolacieho konania, po prvýkrát sa vecne zaoberať návrhom žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia a zabezpečenia vykonania dôkazu podľa 102 OSP tak voči žalovaným, čo by bolo tiež v rozpore s ústavnou požiadavkou dvojinštančnosti konania a rozhodovania všeobecných súdov. Za situácie, že okresný súd uvedené skutočnosti nevyhodnocoval, nevykonal k nim žiadne dokazovanie, nebol vytvorený krajskému súdu priestor pre vykonanie odvolacieho prieskumu v tejto rovine, pričom absenciu postupu okresného súdu nebolo možné preklenúť doplnením odôvodnenia, prípadne doplnením dokazovania v tomto smere vzhľadom na už odvolacím súdom konštatovanú dvojinštančnosť konania. Podstata princípu dvojinštančnosti spočíva v tom, že každá významná (predovšetkým právna) otázka konkrétnej veci musí byť predmetom posúdenia tak súdu prvostupňového, ako i odvolacieho. Porušením zásady dvojinštančnosti konania krajským súdom by došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom. Na dotvrdenie správnosti prijatých záverov krajský súd v tomto smere poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 302/2008 z 30. júla 2009, v zmysle ktorého Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv, lebo im odoprel možnosť prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom, však rozhodujúcich skutkových zistení. Odvolací súd pripomína, že práve pre to, že rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru (II. ÚS 222/04, II. ÚS 37/00, II. ÚS 46/00), o to viac je kladená požiadavka na dodržanie riadneho odôvodnenia, preskúmateľnosti rozhodnutia o predbežnom opatrení, ale aj pri rozhodovaní o návrhu na zabezpečenie dôkazu ( 157 ods. 2 OSP v spojení s 167 ods. 2 OSP). Za významné považuje odvolací súd napokon uviesť, že pri nariadení predbežného opatrenia súd poskytuje oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov

9 a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť (vo veci samej) i inak. Pri novom rozhodovaní sa okresný súd zameria na žalobcom tvrdené a osvedčované okolnosti takého správania sa žalovaného v 1/ rade, ktoré vo svojom dôsledku majú predstavovať znižovanie hodnoty jeho majetku, samotného prevodu hnuteľných a nehnuteľných vecí v rovine zhodnotenia nebezpečenstva hroziacej ujmy, osvedčovanej obavy z ohrozenia budúceho možného výkonu rozhodnutia (exekúcie) na strane žalobcu, pričom časové súvislosti sú pri zhodnocovaní dôležité, ale nie nosné. Nosným je zhodnotiť, či tvrdené (osvedčované) prevody na strane žalovaného v rade 1/, sú takým konaním, z ktorého možno vyvodiť zbavovanie sa, zmenšovanie majetku v rovine nebezpečenstva možnej ujmy, a teda potreby dočasnej úpravy pomerov v prospech žalobcu. Na tieto okolnosti je potrebné zamerať nové rozhodnutie a náležité odôvodnenie tak, aby nové rozhodnutie tvorilo spôsobilý predmet preskúmania v prípadnom ďalšom odvolacom konaní v súvislosti o rozhodovaní o návrhu žalobcu na zabezpečenie dôkazu, bude okresný súd dôsledne pristupovať so zákonnou úpravou s dôrazom na náležité odôvodnenie svojho rozhodnutia. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001, sp.zn. II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002, sp.zn. II. ÚS 132/02, sp.zn. III. ÚS z 05. apríla 2007). Z vyššie uvedeného došlo k zrušeniu uznesenia okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bolo konanie o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia voči žalovanému v 1/ rade zastavené a vo výroku, ktorým bolo konanie o návrhu žalobcu na zabezpečenie dôkazu, ohliadky nehnuteľnosti: polyfunkčný dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku parcela registra C č. 1771/1, zapísanej na LV č. XXXX, vedený v Správe katastra Ružomberok, pre k.ú G. zastavené podľa 221 ods. 1 písm. f) OSP a súčasne i podľa 221 ods. 1 písm. h) OSP a k vráteniu veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa 221 ods. 2 OSP. Podľa ust. 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Vzhľadom na 206 ods. 2 OSP posledná veta bol zrušený i závislý výrok o trovách prvostupňového konania konania o predbežnom opatrení. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, ktorá smerovala do výroku okresného súdu, ktorý návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči žalovaným v 2/ rade a v 3/ rade zamietol, považuje za podstatné uviesť, že pokiaľ ide o predbežné opatrenie pre obavu, že by výkon súdneho rozhodnutia (exekúcia) bol ohrozený, aj keď rozhodnutie zatiaľ nebolo vydané, ale prebieha konanie, v ktorom by mohlo byť vydané, tak v takom prípade ide o celkom výnimočné opatrenie, ktoré musí byť odôvodnené

10 mimoriadnymi okolnosťami prípadu, takže o to viac musia byť dané alebo aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by výkon rozhodnutia (exekúcia) bol ohrozený a kumulatívne, že žalobca má pohľadávku, alebo iný nárok a že mu tento nárok bude priznaný súdnym rozhodnutím. Ide teda o požiadavky stanovené v 75 ods. 2 OSP v spojení s 102 ods. 1 OSP, v zmysle ktorých, základné predpoklady, ktoré musia byť kumulatívne splnené, a to osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Uvedené je potrebné vyhodnotiť v súvislosti so všetkými znakmi predbežných opatrení, na ktoré poukázal odvolací súd už vyššie a je potrebné tieto znaky vysvetliť vo vzťahu ku konkrétnym skutkovým tvrdeniam a osvedčovaným skutočnostiam podľa návrhu žalobcu a podľa obsahu spisového materiálu. Z pripojených listinných dôkazov vo väzbe na tvrdené skutočnosti žalobcom v žalobe a následne v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v danom štádiu konania a výlučne len pre potreby rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia, krajský súd konštatuje, že nie je možné predbežne prijať záver o neosvedčení existencie tvrdeného práva žalobcu. Vzhľadom na predbežný charakter rozhodovania o nariadení predbežného opatrenia, je dostačujúce osvedčenie, nie preukázanie, tých tvrdení žalobcu, o ktoré oprel dôvodnosť žaloby vo väzbe na svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia a ktoré by potom v spojení s doloženými listinnými dôkazmi dostatočne osvedčovali nárok žalobcu v rovine existencie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná súdna ochrana. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z , sp.zn. 6Cdo 171/2010). Druhá podmienka, ktorou je naliehavosť a potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov pri jej vyhodnotení dospel krajský súd k záveru, že zo žalobcom predložených dôkazov nebolo možné konštatovať, že osvedčil naliehavosť a aj potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, pretože ani z jedného z doložených listinných dôkazov nevyplývalo potvrdenie žalobcom uvádzaných tvrdení o správaní žalovaných v 2/ rade a v 3/ rade, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Ak žalobca tvrdil, že žalovaný v 2/ rade mal a má viaceré existujúce záväzky a že v tomto konaní má byť zaviazaný spoločne a nerozdielne so svojou manželkou - žalovanou v 3/ rade, preto je dôvodné predpokladať, že existuje reálna hrozba ukracovania existujúcich veriteľov nakladaním s majetkom, a vzhľadom na existenciu bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nevyhnutné a účelné zakázať nakladanie s majetkom aj žalovanej v 3/ rade, tak ani jeden zo žalobcom predložených dôkazov tieto tvrdené skutočnosti v rovine tvrdenej reálnej hrozby, túto hrozbu dostatočne neosvedčoval, keďže žalobca k týmto tvrdeniam neposkytol žiadne dôkazy, ani ďalšie tvrdenia, ktorými by ich osvedčil. Žalobca bol nositeľom tohto dôkazného bremena, ktoré neuniesol, keďže tieto skutočnosti neosvedčil. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012). Len samotná obava žalobcu, že mu žalovaní v 2/ rade a v 3/ rade neuhradia uplatnenú pohľadávku, pritom bez ďalšieho neodôvodnila zásah do ich dispozičného oprávnenia, aký žalobca požadoval v návrhu. Obava o ohrozenie výkonu rozhodnutia je objektívny stav, ktorý musí v konaní žalobca preukázať. Iná činnosť žalovaných v 2/ rade a v 3/ rade, ktorá by smerovala k zníženiu rozsahu alebo hodnoty jeho majetku, resp. ktorá by smerovala k zúženiu možných spôsobov výkonu rozhodnutia žalobcom tvrdená, ale ani osvedčená nebola. Takáto obava by bola daná v prípade, ak by bolo aspoň osvedčené, že žalovaní v 2/ rade a v 3/ rade sa napr. zbavujú svojho majetku pod cenu, že preberajú dlhy, pristupujú k záväzkom, alebo postupujú svoje pohľadávky bez racionálneho dôvodu a bez primeraného protiplnenia. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je

11 zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Žalobca však podaným návrhom neosvedčil rozhodné skutočnosti, pre konštatovanie splnenia druhej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia voči žalovanému v 2/ rade a v 3/ rade, naliehavosť a potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov za účelom zabezpečenia budúceho možného výkonu rozhodnutia. Správnosť týchto prijatých záverov dotvrdzuje i Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júla 1997, sp.zn. 5Obo 144/97, v zmysle ktorého Samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Žalobcom navrhované predbežné opatrenie sledovalo zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia, preto okrem existencie nároku mal osvedčiť, že budúci výkon rozhodnutia by mohol byť ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia musí byť reálne a hroziť bezprost- redne. Existencia dlhu, tak ako už bolo uvedené, ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia, naopak, dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. Žalobcom uvádzané konanie žalovaných v 2/ rade a v 3/ rade, tak ako bolo vyhodnotené okresným súdom a následne krajským súdom vo väzbe na skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní, nie je bez ďalšieho konaním, ktorým by bola znižovaná hodnotu ich majetku. Nebola preukázaná ani skutočnosť, z ktorej by vyplývala reálna a bezprostredná hrozba zmarenia výkonu rozhodnutia. Krajský súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu. Pokiaľ sa krajský súd pri svojom uskutočnenom odvolacom prieskume odvolával na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, tak krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý skutočnosti, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z , č.k. IV. ÚS 499/ ). Na základe vyššie uvedeného odvolací súd, v zhode s okresným súdom, dospel k záveru, že žalobca dostatočne neosvedčil, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov voči žalovanému v 2/ rade a v 3/ rade, by bolo jeho právo porušené alebo ohrozené a bolo by potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov. Vzhľadom k uvedenému preto okresný súd správne rozhodol, ak návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyhovel a zamietol ho voči žalovaným v 2/ rade a 3/ rade. O trovách tohto odvolacieho konania s poukazom na 224 ods. 1 OSP vo väzbe na 145 OSP nebolo rozhodované s tým, že v uznesení, ktorým súd nariaďuje predbežné opatrenie (nezáleží na tom, či ho nariaďuje pred začatím konania, alebo až počas konania), nerozhoduje o náhrade trov konania.