Uznesenie. r o z h o d o l :

Transkript

1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/382/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014: Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa CAPITAL MARKETS, o.c.p., a.s. so sídlom Ul. 29. augusta 36, Bratislava, IČO: , zastúpeného HKP Legal, s.r.o. so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, IČO: proti odporcovi KPM Trade, s.r.o. so sídlom Rudohorská 33, Banská Bystrica, IČO: , o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64 Cb/77/ zo dňa 2. júna 2014 takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64 Cb/77/ zo dňa 2. júna 2014 mení tak, že súd zakazuje odporcovi previesť akékoľvek práva a povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o používaní menného priestoru v internetovej doméne X. ( zo zmluvy o doméne) s menným reťazcom K. na akúkoľvek tretiu osobu, a to až do právoplatnosti skončenia veci. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd uznesením č.k. 64Cb/77/ zo dňa 2. júna 2014 zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáha určenia, že zmluva o prevode domény C. uzavretá medzi O. O. a odporcom, ktorou O. O. previedla doménové meno C. na odporcu, je voči nemu právne neúčinná. Súčasne s podaným návrhom navrhovateľ žiadal, aby súd vydal predbežné opatrenie, ktorým by odporcovi zakázal previesť akékoľvek práva a povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o používaní menného priestoru v internetovej doméne X. ( zo zmluvy o doméne ) s menným reťatcom K. na akúkoľvek tretiu osobu, a to až do právoplatnosti skončenia veci. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že O. O., nar. XX.X.XXXX bola rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5Cb/47/ , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.500,-Eur s príslušenstvom a trovy konania. Svoj dlh neuhradila, preto podal navrhovateľ návrh na vykonanie exekúcie. O. O. bola podľa tvrdenia navrhovateľa vlastníčkou internetovej domény C., ktorej užívanie prenechala na základe zmluvy zo dňa za odplatu navrhovateľovi v postavení užívateľa. Navrhovateľ následne predmetnú zmluvu vypovedal a jej platnosť skončila najneskôr dňa O. O. doménu vlastnila do , kedy vlastníctvo k nej previedla na spoločnosť odporcu, kde jediným spoločníkom a konateľom je O. O.. Navrhovateľ sa podaným návrhom vo veci samej domáha odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým O. O. previedla doménové meno C. na odporcu. Navrhovateľ má za to, že O. O. sa uhradeniu pohľadávky voči navrhovateľovi vyhýba a znižuje svoj majetok, aby úhrada bola znemožnená, o čom podľa neho svedčí aj účelový prevod svojho majetku domény C. na odporcu. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vidí navrhovateľ v konaní O. O. spočívajúce v scudzení majetku do vlastníctva tretieho subjektu, ktorý nebude možné postihnúť výkonom rozhodnutia, a to predajom domény C.. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že súdny exekútor vydal dňa upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie postihnutím obchodného podielu v spoločnosti KPM Trade, s.r.o., ktorý bude predmetom speňaženia v exekučnom konaní. Navrhovateľ tvrdí, že obchodný podiel O. O. v spoločnosti odporcu má hodnotu len v prípade,

2 že táto spoločnosť bude v čase speňaženia podielu vlastniť doménu C.. Podľa názoru navrhovateľa správanie sa O. O. v čase nariadenia exekúcie, keď doménu už raz previedla jej nič nebráni tomu, aby opätovne odporca, v mene ktorého koná O. O. doménu previedla na tretiu osobu a tým znemožnila vymoženie a uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že pred nariadením predbežného opatrenia je potrebné, aby súd skúmal, či dôvody na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ osvedčil. Podľa názoru prvostupňového súdu navrhovateľ sa návrhom vo veci samej domáha neúčinnosti zmluvy o prevode internetovej domény voči odporcovi, a teda osvedčil právny základ nároku proti odporcovi. Uviedol však, že jednou z podmienok na vydanie predbežného opatrenia je vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je predmetom konania vo veci samej, čo podľa názoru súdu v danom prípade splnené nie je. Keďže predmetom konania vo veci samej je určovacia žaloba, cieľom navrhovaného predbežného opatrenia nie je zabezpečenie budúceho výkonu rozhodnutia, tak ako uviedol navrhovateľ. Účelom navrhovaného predbežného opatrenia je upraviť pomery účastníkov konania do doby, než sa právoplatne rozhodne, či navrhovateľom označená zmluva o prevode domény C. uzatvorená medzi O. O. a odporcom, je voči nemu právne neúčinná. Predbežným opatrením sa navrhovateľ domáha, aby súd zakázal odporcovi previesť akékoľvek práva a povinnosti vyplývajúce z vlastníctva domény. Chýbajúca vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a požadovaným rozsudkom vo veci samej je dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Prvostupňový súd tiež uviedol, že vecná súvislosť znamená to, že vzťah, ktorému sa predbežným opatrením má poskytnúť dočasná ochrana, bude s konečnou platnosťou vyriešený v konaní vo veci samej. Podľa názoru prvostupňového súdu je zrejmé, že ak by súd rozhodol vo veci neúčinnosti právneho úkonu akokoľvek, nemalo by to dopad na právne vzťahy, ktorých dočasnej úpravy sa navrhovateľ domáha predbežným opatrením. Poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo 44/2007, v ktorom súd uviedol, že vlastnícke právo toho kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie je podmienkou úspešného uplatnenia odporovateľnosti právneho úkonu podľa 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného prvostupňový súd zastáva názor, že ani eventuálny prevod internetovej domény odporcom, by nemal za následok nezvrátiteľný stav, nakoľko aj v takomto prípade by mal navrhovateľ aj naďalej možnosť úspešne sa domáhať odporovateľnosti právneho úkonu voči odporcovi. Tiež uviedol, že už samotná chýbajúca vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a rozhodnutím vo veci samej, je dôvodom na zamietnutie navrhovaného predbežného opatrenia. Podľa názoru súdu však navrhovateľ neosvedčil potrebu nariadenia predbežného opatrenia aj z toho dôvodu, že neosvedčil také konkrétne správanie sa odporcu, ktoré by skutočne viedlo k dôvodnej obave, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania. Z uvedených dôvodov návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Zároveň uviedol, že o náhrade trov predbežného opatrenia súd v zmysle 145 O.s.p., rozhodne v konaní vo veci samej. V zákonom stanovenej lehote napadol uznesenie prvostupňového súdu navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi predbežné opatrenie v zmysle návrhu navrhovateľa. Navrhovateľ tvrdí, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Navrhovateľ k chýbajúcej vecnej súvislosti, o ktorú oprel prvostupňový súd svoje rozhodnutie uviedol, že vo všeobecnosti platí, že úlohou civilného konania je nielen zabezpečovať a poskytovať ochranu ohrozeným, alebo porušeným subjektívnym právam a právom chráneným záujmom, ale tiež aj preventívno - výchovné pôsobenie, ktoré je zamerané na usmerňovanie subjektov k zachovávaniu a plneniu práv a povinností, ktoré vyplývajú zo zákona a iných právnych skutočností, teda aj procesná prevencia. Účelom procesnej prevencie je predchádzanie riešeniu rozporov v sporovom konaní, resp. aby sa zabezpečila ochrana záujmov a práv, pri ktorých je podozrenie, že by mohli byť v budúcnosti ohrozené. Takýmto je aj prípad navrhovateľa, pričom v jeho prípade sa už nejedná o podozrenie, či možnosť ohrozenia jeho budúcich práv, lebo práva a záujmy navrhovateľa sú už aktuálne ohrozené, a to konkrétne účelovými

3 prevodmi internetovej domény odporcom. Podľa názoru navrhovateľa konajúci súd nielenže odoprel ochranu práv navrhovateľa, ale navyše svojím rozhodnutím vyslovene znegoval zásadu hospodárnosti a efektívnosti konania tým, že navrhovateľa odkázal na ďalšie civilné konania. Zároveň uviedol, že navrhovateľ právny záujem na predbežnom opatrení vyvodzuje z právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení 74 ods. 1 a 102 ods. 1 O.s.p. Do obsahu osvedčenia existencie právneho vzťahu patrí aj nárok, resp. právo, ktoré nie je dostatočne zabezpečené inštitútmi hmotného práva. Aj takýto nárok alebo právo možno zabezpečiť predbežným opatrením. Odvolateľ tiež uviedol, že navrhovateľ sa domáha nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu, že internetová doména bola zo strany O. O., konateľky a jedinej spoločníčky odporcu, účelovo po podaní návrhu proti O. O. na začatie exekúcie z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu prevedená ďalej, čím povinná O. O. sledovala ukrátenie uspokojenia pohľadávky navrhovateľa v postavení veriteľa. Navrhovateľ tak potrebu nariadenia predbežného opatrenia nepochybne preukázal a nebezpečenstvo hroziacej ujmy samotným prevodom vlastníckeho práva k internetovej doméne je naplnené, nakoľko vzhľadom na konanie O. O. v postavení SZČO, ako aj v jej postavení spriaznenej osoby v spoločnosti odporcu, je nesporná hrozba zmarenia aj exekučného konania. Navrhovateľovi tak bolo znemožnené zabezpečenie vymoženia svojich práv priznaných súdnym rozhodnutím. Navrhovateľ má zároveň za to, že rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ( 157 ods. 2 O.s.p. ). Súd dostatočne nevyhodnotil podstatné skutkové okolnosti prípadu navrhovateľova, čo má za následok okrem iného nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia. Rozhodnutie prvostupňového súdu je arbitrárne, nakoľko samotné odôvodnenie súdu úplne absentuje. Prvostupňový súd náležite rozhodnutie neodôvodnil a vôbec nezohľadnil niektoré skutočnosti uvedené navrhovateľom, ktoré by skutočne a pravdivo objasnili skutkový stav. Takýmto postupom došlo k vade konania, t.j. nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Zároveň týmto konaním došlo k odňatiu práva na prístup k súdu a porušenia zásady rovnosti účastníkov konania. Tým bolo porušené právo navrhovateľa na súdnu ochranu, ktorá je garantovaná v článku 46 Ústavy SR a v článku 6 ods. 1 Dohovoru o základných právach a slobodách. Krajský súd, ako súd odvolací prejednal vec podľa 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia 220 O.s.p. zmenil. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia v už začatom konaní, ktoré je vedené pod č.k. 64 Cb 77/2014, v ktorom navrhovateľ podal odporovaciu žalobu o neúčinnosť právneho úkonu, v ktorom žiadal vyhlásiť rozsudok, že Zmluva o prevode domény C. uzavretá medzi O. O. a odporcom KPM Trade, s.r.o., Rudohorská 33, Banská Bystrica, IČO: , ktorou O. O. previedla doménové meno C. na odporcu, je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Ide o žalobu, ktorú si navrhovateľ uplatnil podľa 42a Občianskeho zákonníka, pričom navrhovateľ poukazoval na to, že O. O. v postavení dlžníka právnym úkonom, a to prevodom domény C. na odporcu, urobeným v prospech odporcu, kde O. O. vystupuje v postavení jedinej spoločníčky a konateľky, úmyselne chcela ukrátiť navrhovateľa ako veriteľa, aby si nemohol od O. O. vymôcť vymáhateľnú a rozsudkom priznanú pohľadávku. Navrhovateľ tiež poukazoval na to, že odporca musel poznať úmysel O. O., ktorá je jej jediným spoločníkom a konateľom a vedel ešte pred prevodom domény C. o povinnosti O. O. uhradiť pohľadávku navrhovateľovi. Je preto podľa neho nesporné, že konaním O. O. došlo k prevodu majetku, z ktorého výťažok z predaja by slúžil na úhradu pohľadávky navrhovateľa v zmysle rozsudku, pričom prevodom došlo k ukráteniu navrhovateľa v postavení veriteľa. Na tomto skutkovom základe sa navrhovateľ domnieva, že tak ako O. O. previedla doménu C. na odporcu, môže odporca urobiť prevod tejto domény na tretiu osobu, a preto súčasne s návrhom na začatie konania podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom žiadal, aby súd zakázal odporcovi previesť akékoľvek práva a povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o používaní menného priestoru v internetovej doméne X. ( zo zmluvy o doméne) s menným reťazcom K. na akúkoľvek tretiu osobu, a to až do právoplatnosti skončenia veci.

4 Navrhovateľ sa domnieva, že preukázal naplnenie všetkých zákonných predpokladov a dôvodnosť podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Podľa 102 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa 75 ods. 2 O.s.p., veta prvá a druhá, návrh má okrem náležitostí návrhu podľa 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Podľa 76 ods. 1 O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby e) nenakladal s určitými vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil. Vo svojom rozhodnutí prvostupňový súd konštatuje, že navrhovateľ osvedčil predloženými dôkazmi, že O. O., ako dlžníčka navrhovateľa previedla doménu C. na odporcu. Na druhej strane súd konštatoval, že v danom prípade nebola splnená podmienka na vydanie predbežného opatrenia, a to vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Z tohto dôvodu návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Taktiež konštatoval, že predbežné opatrenie sa vydáva podľa stavu v čase rozhodovania súdu a nemôže predbežné opatrenie slúžiť ako prevencia konania, ktoré navrhovateľ mieni pripísať odporcovi, ale musí vychádzať z konkrétne osvedčených skutočností v čase jeho nariaďovania. Odvolací súd má za to, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko v konaniach o neúčinnosť právneho úkonu podľa 42a Občianskeho zákonníka je pasívne legitimovanou osobou len ten subjekt, v prospech ktorého bol urobený právny úkon, alebo ktorému vznikol prospech. Za prospech sa nepovažuje len majetkový prospech, ale aj úžitok, pričom z rozhodnutia NS ČR č.k. 30Cdo 794/2006 vyplýva, že pri týchto žalobách nie je možné rozširovať pasívne legitimovaných účastníkov na ich právnych nástupcov. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie prvostupňového súdu, že ani eventuálny prevod internetovej domény odporcom by nemal za následok nezvrátiteľný stav, nakoľko aj v takomto prípade by mal navrhovateľ aj naďalej možnosť úspešne sa domáhať odporovateľnosti právneho úkonu voči odporcovi, právne neobstojí. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že odporovacia žaloba je právnym prostriedkom, ktorý slúži na uspokojenie vykonateľnej pohľadávky veriteľa v konaní o výkon rozhodnutia postihnutím veci, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporcovým právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku. Taktiež podmienkou, za ktorej môže veriteľ s úspechom odporovať právnemu úkonu je skutočnosť, že ak urobí úkon, ktorým veriteľa ukrátil, predpokladá sa vedomosť osoby blízkej o dlžníkovom úmysle. V danom prípade má odvolací súd za osvedčené z predložených listinných dôkazov, že O. O. previedla doménu C. na odporcu, pričom v spoločnosti odporcu O. O. vystupuje ako jediná spoločníčka a konateľka. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporca je osobou blízkou dlžníčke O. O.. Zároveň podmienkou pre úspešné odporovanie právneho úkonu je skutočnosť, ak dlžník v posledných troch rokoch urobil úkon s vedomím, že ním ukracuje veriteľa, a že to muselo byť známe aj druhej strane. Je to skutočnosť, ktorú preukazuje veriteľ, avšak nemusí dokazovať, že k ukráteniu skutočne došlo, stačí, že odporcom je možné ukrátiť jeho uspokojenie. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že je síce pravdou, že jednou z podmienok na vydanie predbežného opatrenia je vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je alebo má byť predmetom konania vo veci samej, avšak posúdenie tejto podmienky zo strany prvostupňového súdu je nesprávne. Odvolací súd zastáva názor, že v

5 danom prípade je preukázaná vecná súvislosť medzi predbežným opatrením a návrhom o určenie neúčinnosti právneho úkonu, nakoľko tak ako O. O. previedla doménu C. na odporcu, môže takýmto istým spôsobom postupovať aj odporca a previesť túto doménu na tretiu osobu. Vzhľadom na vyššie uvedené by mohlo dôjsť k ohrozeniu, resp. znemožneniu výkonu rozhodnutia v prospech navrhovateľa, ktorý nárok navrhovateľ má priznaný právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5Cb 47/2013. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia, avšak musí dôjsť ku skutočnosti, na základe ktorej by výkon rozhodnutia bol ohrozený, za čo sa považuje také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové priznanie. Uvedené vyplýva z uznesenia NS SR sp.zn. 5 Obo 144/1997. Odvolací súd pri zhodnotení uvedenej skutočnosti má za to, že v danom prípade navrhovateľ dostatočne osvedčil predloženými listinnými dôkazmi skutočnosť, že prevodom domény C. môže byť jeho výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, a preto sú podľa názoru odvolacieho súdu splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa 220 O.s.p. zmenil tak, že návrhu na nariadenia predbežného opatrenia vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania rozhodne okresný súd podľa 145 O.s.p. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.