Úvod. Objekty databázy. Spustenie aplikácie

Transkript

1 Úvd Čast sa stretávame s dátami, ktré nielen ptrebujeme archivvať, zbrazvať ale musíme ich spracvávať - ak napr. triediť, vyhľadávať v nich pre nás zaujímavé údaje, pridávať nvé dáta, rušiť už neptrebné dáta a pdbne. Tu nám príde vhd databáza. Existuje viacer databázvých nástrjv určených pre rôzne peračné systémy i na dáta rôznej mhutnsti. Z dôb dávnych (pred nástupm windws) sú ešte dnes známe prdukty Dbase, Clipper,FxPr ktré sa uplatnili najmä vďaka nízkej cene. Objekty databázy Databáza sa skladá: tabuliek, ktré môžu byť medzi sebu rôzne pprepájané (pzri relácie) dtazv, ktré umžnia: vytvriť jeden phľad na dáta z viacerých pprepájaných tabuliek určiť pravidlá pre výber zbrazených riadkv určiť, ktré dáta - plia sa budú zbrazvať akčnými dtazmi mžn z databázy vyradiť, pridať aleb zmeniť riadky frmulárv, ktré umžnia vytvriť vstupné brazvky pre jednduchšie zadávanie dát zstáv, ktré nám umžnia z dát vytvárať prfesinálne výstupy jak na brazvku i tlačiareň makrá, umžnia vytvriť jednduché prgramy na niektré čast vyknávané akcie prgramvé mduly - umžnia vytvárať zlžité prgramy, ktré pracujú nad našimi dátami Spustenie aplikácie Úvdné kn P spustení databázvej aplikácie Acces sa zbrazí úvdné dialógvé kn. Tt kn sa zbrazí len raz na začiatku. Je určené najmä pre začiatčníkv pre ľahšiu rientáciu v prgrame, zvlíme si databázu resp. zvlíme prázdnu - nvú databázu. Hľadanú databázu môžeme nájsť v pnúknutm zzname, ak nenájdeme zvlíme plžku "Ďalšie súbry". Štandartná prípna databázy má kncvku mdb. Acces mžn spustiť aj kliknutím na súbr *.mdb, v tmt prípade sa úvdné dialógvé kn preskčí. Súčasťu prstredia Acces sú aj ukážkvé databázy, na každm pčítači máme nainštalvanú databázu Nrthwind. Vyberte z pnuky tút databázu

2 Hlavné kn databázy. Hlavné menu je klasický spôsb vládania prgramu, na veľa plžiek menu existujú klávesvé skratky (sú prístupné vždy) a v menu sú aktívne znaky tie sú prístupné len ak je menu rzbalené. Miestne menu Ku väčšine bjektv existuje ešte miestne menu, tvríme h kliknutím pravéh tlačidla myši na bjekt. Paleta nástrjv Na najčastejšie akcie sú v palete nástrjv vytvrené akčné tlačidlá. P ich stlačení sa vykná nejaká činnsť. Sú tu aj rzbaľujúce tlačidlá (majú naprav malú šipku rientvanú nadl), pmcu nich sa dstaneme ku ďalším vľbám. Paleta nástrjv sa mení pdľa bjektv s ktrými pracujeme. Okn databázy V kne mžn tvriť len jednu databázu. Obsah kna je určený pdľa vľby skupiny bjektv. Ak sme zvlili databázu Nrthwind mal by vaše kn vyzerať ak je na našej ukážke. V vľbe bjekty si môžeme prepnúť aké bjekty databázy máme záujem. Základné činnsti v kne databázy Vytvrenie nvéh bjektu - Zvlíme skupinu bjektv a klikneme na aleb - v menu zvlíme "Vlženie" a vyberieme aký nvý bjekt databázy chceme vytvriť aleb - v palete nástrjv nájdeme rzbaľvacie tlačidl a zvlíme pžadvaný bjekt. Výber bjektu - Zvlíme skupinu bjektv - Presunieme kurzr na pžadvaný bjekt (mžné aj klik myšu)

3 Otvrenie bjektv - Vyberieme bjekt a stlačíme (pzn. v prípade zstavy sa tlačidl zmení na "Náhled"). Tabuľky sa tvria a mžn editvať údaje, pdbne aj relácie. Frmulár sa tut vľbu aktivuje a môžme cez neh zadávať dáta. Zstava sa aktivuje a umžní nám zbrazenie dát pdľa svjh nastavenia. Otvriť môžme aj viacer bjektv databázy naraz a ptm sa prepínať medzi nimi. Editvanie bjektv - Vyberieme bjekt a stlačíme. V návrhvm zbrazení nevidíme dáta v bjekte ale len štruktúru dát, rzmiestnenie dát v frmulári, zstave. Tiet údaje sú editvatelné. Kpírvanie bjektv - Ak ptrebujeme vytvriť dve tabuľky s rvnaku (pdbnu) štruktúrv stačí vytvriť jednu a druhú vytvríme takt: myšu ťaháme bjekt v kne a držíme klávesu Ctrl, nad vľnu plchu pustíme. Vznikne nvý bjekt s rvnaku štruktúru. Premenvanie bjektv - 2x pmaly klikneme na bjekt - pustí nás d mena a môžme prepísať - aleb cez menu "Úpravy - Přejmenvat" Vymazanie bjektv - značíme bjekt a stlačíme "Delete" Pridanie ppisu ku bjektm - Každý bjekt má ešte ppis pre ľahšiu rientáciu pre užívateľa. Pridanie, resp. zmena, ppisu sa rbí nasledvne: značíme bjekt Cez menu "Zbraziť - Vlastnsti" sa dstaneme ku ppisu a zeditujeme. Vľba zbrazenia - Objekty mžn mať v kne ak veľké ikny malé ikny - jeden stĺpec zznam - ak predšlé ale v viacerých stĺpcch pdrbnsti - zbrazí názv, ppis, dátum zmeny i vzniku Uzavretie databázy a prgramu - Databázu mžn uzavrieť stlačením krížika na lište kna databázy, aleb z menu "Súbr - zavrieť" - Acces mžn zavrieť stlačením krížika na kne aplikácie, aleb z menu "Subr - Kniec" Vytvrenie databázy Databázu mžn vytvriť prázdnu a ptm pstupne vytvárať bjekty databázy, určvať im vlastnsti aleb pužiť sprievdcu pmcu ktréh mžn jednduchými nástrjmi vytvriť niektré typické databázy a tie ptm dpasvať na riešenie našej úlhy. O tvrbe databáz sú ďalšie kapitly.

4 Tvrba databázy sprievdcm Tvrbu databázy sprievdcm mžn dpručiť menej zručnému užívateľvi pri tvrbe databázy veľmi pdbnej niektrej šablóne Pstup Stlačíme tlačítk Nvý - aleb cez Subr-Nvá databáze - aleb cez úvdné dialógvé kn zvlíme "Pruvdci, stránky a prjekty..." Zbrazí sa dialógvé kn, vyberieme si kartu Databáze a zbrazí sa zznam htvých šablón. Vyberieme si napríklad Objednávky. Zbrazí sa ďalšie dialógvé kn "Nvý databázvý subr", zvlíme názv databázy a zapíšeme Zbrazí sa prvé kn sprievdcu. Každé kn má nasledvné tlačítka: Strn - zruší celéh sprievdcu Zpět - návrat na predšlé kn sprievdcu Ďalej - presun na nasledvné kn sprievdcu Dknčiť - uknčí sprievdcu - v ďalších knách pužije preddefinvané hdnty Ak stlačíme Dknčiť celá databáza sa vyrbí. Teraz však radšej zvlíme "Ďalej" aby sme mhli v prípade ptreby nieč v databáze zmeniť. 2. kn sprievdcu - znam zzname tabukiek, ktré budú súčasťu databázy. 3. kn sprievdcu - tu zvlíme aké plia (údaje) budú v jedntlivých tabuľkách 4. kn sprievdcu - grafický štýl vstupných frmulárv (pre všetky rvnaký) 5. kn sprievdcu - grafický štýl pre výstupné zstavy (pre všetky rvnaký) 6. kn sprievdcu - zadáme v lište zbrazvaný názv databázy a môžme pridať d databázy brázk zafajkneme vľbu spustiť databázu a stlačíme "Dknčiť". Acces teraz vytvrí celú štruktúru databázy. Pre nás stane úlha naplniť ju dátami. P spustení sa kn databázy zlží dle a spustí sa "Hlavné prepínacie kn", ktré určuje systém práce s databázu. Hlavné prepínacie kn je s tut databázu spjené a aj pri ďalšm spustení tejt databázy sa päť spustí. Ak nám t prepínacie kn vadí môžme h zavrieť a jeh nabiehanie sa dá ptlačiť ak pri nabiehaní databázy držíme stlačené "Shift"

5 Tabuľky Ppis Základm databázy sú tabuľky. V tabuľkách sú zapísané všetky dáta databázy. Tabuľky mžn pzerať a editvať v zbrazení dátvéh listu (stlač v návrhvm zbrazení (stlač akm frmáte budú (sú) v tabuľke., kde môžme prezerať a editvať dáta v tabuľke, kde môžme zmeniť štruktúru tabuľky - ktré dáta a v Tabuľka má údaje zapísané v riadkch a stĺpcch. Jeden bjekt býva zapísaný v jednm riadku, v každm stĺpci je zapísaná nejaká vlastnsť tht bjektu. Všetky údaje v jednm stĺpci sú jednéh typu. Každý stĺpec má jedinečné men a určený typ. Riadky vláme záznamy a stĺpce plia. Každá tabuľka databázy by mala bsahvať údaje jednm druhu bjektv (napr. zákazníci, mestá, žiaci, triedy). Každý údaj by mal byť zapísaný len raz (len v jednej tabuľke). Návrh tabuliek a väzby medzi nimi si treba dbre premyslieť. Správne zvlené tabuľky urbia základ pre dbrú a jednduchú prácu s databázu. Čast budeme riešiť úlhu, či údaje dať d jednej tabuľky aleb vytvriť viac pprepájaných tabuliek. Všebecne sa dá pvedať, že ak sa tie isté dáta vyskytujú v viacerých vetách - záznamch je vhdnejšie vytvriť pre ne ďalšiu tabuľku tkz. číselník. Tvrba tabuliek Prázdnu tabuľku mžn vytvriť najjednduhšie v návrhvm zbrazení (vľba "Vytvriť tabuľku v návrhvm zbrazení"). Zbrazia sa nám dve vstupné tabuľky, ktré určujú zznam plí a vlastnsti plí databázy. V hrnej určujeme názvy plí a ich typy a v dlnej časti môžeme každému pľu určiť ďalšie vlastnsti. Typ text Štandartná dĺžka je 50 znakv, ale môžme zmeniť d 1 p 255. Ďalej môžme nastaviť: Dĺžka - rezervvaná dĺžka (max. pčet znakv), štandartne 50 môžme vliť d 1 p 255 FORMAT - určuje spôsb zbrazenia dát (nijak nemení zadané dáta) môžme zadať 2 plia ddelené bdkčiarku, prvé ple určuje spôsb zbrazenia, druhé č sa má zbraziť ak je ple prázdne Spôsb znak, číslica aleb medzera <... prevedie všetky písmená na malé >... prevedie všetky písmená na veľké iný znak zbrazí sa \znak... spätným lmítkm mžn zbrazvať znaky &, ", \ "ľub. text"... zbrazí sa tent text (bez úvdzviek) príklad: Rd. @@@;nne

6 Vstupná maska - určuje č je mžné d pľa zadať, týmt určujeme bsah 0 pvinné 0 až až 9, nepvinné medzera 0 až 9, # plus, nepvinné mínus, medzera L pvinné A až Z? nepvinné A až Z A pvinné písmen, číslica a nepvinné písmen, číslica & pvinné ľub. znak C nepvinné ľub. znak < prevedie znaky na malé > prevedie znaky na veľké iný znak na mieste kde je pužitý sa zapíše d bsahu bunky \znak na mieste kde je pužitý sa zapíše d bsahu bunky (môže byť aj 9,...) Pzn.: Nepvinné znaky zadávame nakniec vstupu Ľubvľný znak p pačnm lmítku... zapíše sa autmaticky d vstupu Príklady: Maximálne 4 a minimálne 2 písmená... LL?? Len prvé písmen veľké... >L<L?? Prvé písmen P... \P<LL?? Výchdzia hdnta - pri nvm zázname sa tát hdnta autmaticky vlží Titulk - ak je zadaná je zbrazvaná v názve pľa, tkz. alternatívny názv Overvacie pravidl - zlžitejšie pravidlá na určenie prípusnsti zadávaných dát d pľa like "*a*" - musí bsahvať aspň jedn malé a Je nutné zadať - určíme či ple môže stať prázdne Pvliť nulvú dĺžku - pri textvých pliach umžní zadať prázdny reťazec. Indexvať - index pre rýchle vyhľadávanie hdnty v tmt pli aleb na triedenie

7 Typ čísl Pužívame hlavne na tie plia s ktrými plánujeme rbiť matematické perácie. Môžme nastaviť veľksť pľa bajt... 0 až 255 celé čísl až dlhé celé čísl... bdba lngint v pascale jednduchá presnsť... reálne čísl s presnsťu na 7 desatinných miest dvjitá presnsť... reálne čísl s presnsťu na 15 desatinných miest desatinné čísl... vlastne celé, kde je desatinná čiarka z knca presunutá psum je určený merítkm, ktré určí pčet des. číslic FORMAT - určuje spôsb zbrazenia čísla (nemení zapísanú hdntu) môžme určiť, či pvlíme znamienk vpredu (napr. #99 pvlí znamienk) POČET DES. MIEST - určí pčet zbraných des. miest (nemení zapísanú hdntu) vyžaduje sa zadaný frmát Výchdzia hdnta - pri nvm zázname sa tát hdnta autmaticky vlží Titulk - ak je zadaná je zbrazvaná v názve pľa Overvacie pravidl - zlžitejšie pravidlá na určenie prípusnsti zadávaných dát d pľa (napr. >15 schváli len čísl väčšie ak 15) Overvací text - pri nesplnení ver. pravidla sa užívateľvi vypíše tent text Je nutné zadať - ple nesmie stať prázdne Indexvať - index pre rýchle vyhľadávanie hdnty v tmt pli aleb na triedenie Typ mem pužívame na dlhé texty (až znakv), pdľa mema sa nedá indexvať. Pužíva sa na pznámky ku záznamu. Typ datum, čas V FORMÁTe mžn určiť spôsb zbrazenia (môžme vypisvať názvy dní v týždni, názvy mesiacv) datum(dlhý) apríl 2006 datum(stredný) IV datum(kratky) Tiež mžn určiť vervacie pravidl. Typ mena Pdbné ak čísl, presnsť je 15 miest naľav a 4 miesta naprav d des. čiarky. Zbrazenie je na dve des. miesta Typ autmatické čísl pužíva sa na číslvanie záznamv a súvisí s autmatickým kľúčm. Tiet údaje sa nedajú editvať. Typ hypertextvý dkaz zadávané sú dve hdnty zbrazený text dkaz

8 Vkladanie dát Vkladanie dát môžeme rbiť v režime zbrazenia vkladvéh listu. Tabuľku vidíme pdľa nastavených frmátv a vstup mžn rbiť pdľa zadaných vstupných masiek a vervacích pravidiel. V prípade rzsiahlych tabuliek mžn zamknúť niekľk prvých stĺpcv, kde máme napr. men pre stálu vizuálnu kntrlu v ktrm zázname sa nachádzame. Cez Menu ->Frmát->Uktviť stĺpec... značený stĺpec sa dá vľav a bude stále viditelný Cez Menu ->Frmát->Uvlniť všetky stĺpce... zruší uktvenie Ak dáta nevyhvujú typu aleb vervaciemu pravidl aleb z iných dôvdv, acces nám nedvlí dísť z bunky, kým chybu nenapravíme. Vkladanie dát z zznamu: Dáta z ktrých chceme vyberať môžu byť v tabuľke, dtazu ale môžme ich zadať aj jednduchým vymenvaním.najjednduchšia cesta je nastavenie zznamu, z ktréh budeme dáta vyberať nechať na sprievdcu. Sprievdcu zavláme z pnuky vľby typu stĺpca/atribútu. Pdľa mjich pkusv je výber dát z zznamu krektný ak máme len jeden stĺpec ak je stĺpcv viac ale "naše" dáta sú v prvm stĺpci. Ak nechceme sprievdcu pstupujeme na karte "Vyhľadávanie" nasledvne: Na karte vyhľadávanie nastavíme "Zbraziť vládací prvk" na hdntu ZOZNAM a "Typ zdrja riadkv" na hdntu TABUĽKA ALEBO DOTAZ "Zdrj riadkv" zadáme SELECT "názv pľa"."názv tabuľky" FROM "názv tabuľky"; (viď SQL dtazy) pri zadávaní môžme rzvinúť pnuku a zadávané dáta nemusíme klepať. Pzn. Viac mžnstí uvidíme pri Frmulárch Vkladanie rvnakých hdnôt hdntu dáme d schránky (zbavíme sa mžnsti pužívať schránku na iné účely) pužiť VÝCHODZIA HODNOTA Režim lupa Shift F2 na zadávanie dlhšieh textu d úzkeh pľa Zmena tabuľky Zadávaním dát sa tabuľka mení - pribúdajú záznamy. Ak chceme pridať stĺpec môžme t urbiť aj v režime dátvéh listu ale intuitívnejšie je t v režime návrhvéh zbrazenia. Dteraz naklepané dáta sa uchvajú. Každý nvý záznam mžn pridať len nakniec tabuľky. Rušiť riadky a stĺpce mžn jednduch kliknutím na klavičku a následne stlačením DEL.

9 Zmena zadaných hdnôt prepísať nvu hdntu - nezáleží č tam bl predtým praviť znak - značíme len chybný znak kpírvaním a presúvaním hdnôt z iných buniek tabuľky aleb z schránky Označenie celej bunky - ťahaním myši, stlačením F2 Označenie viacerých buniek - ak v exceli Shift a kurzrvá šipka Zmena vzhľadu tabuľky prehadzvanie pradia stĺpcv - ťahaním (najprv značíme stĺpec a ptm h ťaháme!) Zmena šírky/výšky stĺpcv - ak v exceli (všetky riadky však majú rvnakú výšku) Skrývanie/Odkrývanie stĺpcv - značíme a cez FORMÁT -> ZOBRAZIŤ/SKRYŤ STĽPCE vyknáme Tvrba primárneh kľúča Každá tabuľka musí bsahvať kľúč (najčastejšie jedn ple) pmcu ktréh vie systém jednznačne určiť záznam. V pli, ktré má funkciu prim. kľúča nemôžu byť duplicitné hdnty a databáza je pdľa tht kľúča autmaticky indexvaná. Tvrba prim. kľúča Za primárny kľúč je čast najvhdnejšie vliť autmatické čísl, ale mžn vliť aj iné ple - pri evidencii ľudí napr. rdné čísl. Pzn. Mžn vliť aj viaczlžkvý primárny kľúč (napríklad trieda a čísl katalógu). Phyb v databáze Phybvať sa v databáze mžn kliknutím na zvlenú bunku, aleb pmcu nástrjv naspdu kna (presun na prvý, psledný, za psledný) Exprt Excel tabuľka - Súbr->Exprt... ešte môžme zvliť, či chceme urbiť aj s frmátm Txt súbr Html súbr - vytvrí www stránku s tabuľku Vlženie tabuľky d wrdu Zbalenú tabuľku ťaháme d kna wrdu a pustíme na pžadvanm mieste.

10 Úlhy Vytvrte tabuľku Rdisk (ple ID a NAZOV), kde sú uvedené mestá Bjnice, Handlvá, Martin, Partizánske Vytvrte tabuľku Trieda (ple ID a NAZOV), kde sú uvedené triedy 3.A, 3.B, 3.C, 3.D, 3.E, 3.F, Septima Vytvrte tabuľku žiak s pliami Men... text Trieda... text Rdisk... text RC... text... bude primárnym kľúčm ČOP... text Váha... celé Pri klepaní Rdiska si budeme pmáhať z zznamu z tabuľky Rdisk a pri klepaní Triedy pdbne. Rd. čísl nech sa zbrazuje aj s lmítkm a všetkých 10 číslic je pvinných (lmítk sa nepíše) ČOP.. zadáva sa 2 veľké písmená a ptm 6 číslic, zbrazenie - p písmenách je medzera samzrejme, že dĺžku textu vlíme tak aby bla minimálna váhu.. pvlíme vstup 30 až 200 Vyhľadávanie, triedenie Vyhľadávanie Čast ptrebujeme nájsť v databáze nejakú hdntu. Kurzr umiestnime d pľa kde chceme hľadať z panela nástrjv zvlíme tlačidl Nájsť Z menu cez Úpravy->Nájsť klávesvu skratku Ctrl-F D riadku Nájsť napíšešeme hľadanú hdntu d riadku blasť zapíšeme ple v ktrm sa bude hľadať a d riadku prvnať zvlíme

11 celé ple začiatk pľa úsek Ak hľadáme hdntu Null zadáme tút hdntu (aleb Is Null). Na hľadanie reťazca nulvej dĺžky zadáme "". Čast sa vyhľadávanie spája s nahrádzaním textu iným textm. Zadáme navyše riadk nahradiť textm. Triedenie Triedenie je asi najčastejšia perácia v databázach. Záznamy ptrebujeme zbraziť raz utriedené pdľa jedných kritérií inkedy pdľa iných. Malé databázy mžn triediť hcikedy - databáza sa utriedi za kamih, veľké databázy triedime len výnimčne - ide veľmi časv i pamäťv nárčnú peráciu, situáciu riešime pmcu indexvania. Filtrvanie Hlavná úlha dtazv je vyselektvať z tabuĺky záznamy pdľa nejakéh kritéria. Na tút akciu sa v databázach pužíva: Filter Filter dkáže skryť záznamy, ktré nespĺňajú pdmienku a užívateľ tak má lepší prehľad dátach v užšej skupine. Rzdiely prti dtazu: Filter nevytvára samstatný bjekt a je súčasťu tabuľky Filter neurčuje ktré plia sa majú zbraziť, bmedzujúce pravidlá sa týkajú len záznamv Pužíva sa na jednduhšie pdmienky Pužívanie fitra: Filter pdľa výberu - najrýchlešia a najjednduchšia cesta, nastavíme sa na nejaké plíčk tabuľky a stlačíme tlačidl Filter pdľa výberu. Zbrazené budú len záznamy, ktré v danm pli majú zvlenú hdntu. Filter mim výberu - nemá tlačidl a treba h vliť z menu. Myšlienka je rvnaká ak v predšlm výsledk zbrazenia je pačný. Filter pdľa frmulára - názv je trchu zavádzajúci, frmulár k tmu neptrebujeme. P tejt vľbe môžme pdmienky kmbinvať pmcu pdmienk r, and. P nastavení pdmienk h aktivujeme tlačidlm Aktivvať filter. rušenie platnsti filtra - stlačením tlačidla Odbrať filter

12 Dtaz Dtaz dkáže z všetkých záznamv vyselektvať niektré (tiež s nimi vyknať nejaké perácie) a navyše tiež určiť, ktré plia chceme mať zbrazené. Navyše je mžný phľad na prepjené tabuľky, tabuľky a iné dtazy. Dtaz je samstatný bjekt databázy. Výbervý dtaz je pdbný filtru, len je bahatený mžnsť určenia plí ktré máme záujem, tiež umžňuje prepájanie tabuliek a dtazv a tvrba pdmienk výberu je pdstatne širšia. Ak chceme vytvriť dtaz, byčajne začneme výbervým - je neakčný - nič s dátami nerbí len nám výber ukáže. Keď sme s výberm spkjný zmeníme tent dtaz na niektrý akčný. Výsledkm práce je bjekt pdbný nvej tabuľke, len je prepjený s bjektami (tabuľkami) z ktrých sa skladá (každá zmena týcht bjektv zmení aj nvý bjekt - dtaz a tiež napak, každá zmena v dátach dtazu sa premietne d zasiahnutých bjektv) Tvrba pri tvrbe zvlíme tabuľky a dtazy ktré majú vytvárať nvý dtaz. Pčítač kde vie urbí prepjenie medzi bjektami - relácie. Ak nespraví treba ich urbiť ručne. V hrnej časti sú teda vymenvané tabuľky a dtazy, ktrých plia ptm môžme zbrazvať aleb pužívať v výrazch. dlná časť ple - názvy plí z tabuliek aleb nvé názvy s vzrcm ak chceme celú tabuľku stiahneme sem z tabuľky hviezdičku. tabuľka - názvy plí z tabuliek aleb nvé názvy s vzrcm radiť - určíme, či dáta majú byť pdľa tht stĺpca utriedené zbraziť - či má byť stĺpec zbrazený. Nie každý stĺpec pužitý v dtaze má byť aj zbrazený - napr. ptrebujeme len jeh hdntu v výpčtch. kritériá - môžme určiť ktrých riadkv sa dtaz bude týkať. kritériá zadané v jednm riadku sa chápu spjené perátrm AND, kritéria zadané v rôznych riadkch sa chápu spjené perátrm OR. Vkladanie pčítaných plí Tabuľka máva plia, ktrých hdntu nezadáva užívateľ. Ak je hdnta buniek niektréh pľa určená vzrcm nedáme t ple d tabuľky ale radšej d dtazu, ktrý vie hdnty aj sám vypčítať.

13 Vlžíme stĺpec s názvm nazv : vzrec. Názv stĺpca musí byť jedinečný, v vzrci zadáme výraz - môže bsahvať názvy stĺpcv. Aritmetické perátry súčet rzdiel * /... súčin pdiel \ md... celčíselný pdiel, zvyšk p celč. delení ^... expnent funkcia nz() vráti nulu aj pre nezadané hdnty zadané hdnty nemení. Textvé perátry &... spjí ba výrazy d jednéh reťazca Pdmienky v jednej bunke môžu bsahvať výrazy, lgické perátry AND, OR "špeciálne" pdmienky na test prázdnsti - neprázdnsti Is Null, Is Nt Null bsahuje znak (text) Like "text", nebsahuje text - Nt Like "text" parametre tiet hdnty sa vyžiadajú d užívateľa p spustení, ["výzva pri vyžiadaní"] ciže ak je v hranatých zátvrkách uvedený text v úvdzvkách vyžiada sa hdnta a tá je výsledkm tejt zátvrky Súčtvé dtazy a iné Dteraz zadávané dtazy sa nazývajú pdrbné - zbrazujú riadky tak ak sú v tabuľkách, dtazch zadané. Súčtvé dtazy bsahujú stĺpce pdľa ktrých sa zskupuje a stĺpce kde sú rbené výpčty. (najčastejšie súčty) Napríklad môžme zistiť pčet (súčet pčtu) niektréh tvaru na sklade, pravým klikneme d riadku ple a zvlíme suhrny, aleb z panelu nástrjv klikneme na súhrny. V stĺpci nazv tvaru zvlíme seskupit - rvnaké hdnty tht pla dá dkpy a v stĺpci pčet zvlíme v riadku suhrn zvlíme sum. krem sum môžme ešte pužiť: cut - pčet záznamv avg - priemer záznamv Min - minimum z záznamv Max - maximum z záznamv First - prvý záznam Last - psledný kde - na stĺpce, ktré sa nezbrazujú - znamená, že jeh funkcia na zbrazenie nie je žiadna Tvrba kritérií Pmcu kritérií mžn určiť, ktré riadky chceme zbraziť. Najjednduhšie kritérium je zadanie hdnty. Ďalej mžn pužiť relačné perátry <,> a perátr NOT (napr. nt hdnta). Test na prázdnu bunku Is Null Na zadávanie intervalu je výhdné pužiť perátr BETWEEN hdnta1 AND hdnta2. Na pdmienky v texte pužívame perátr LIKE hdnta (pužívame tu *,?) Pdmienky v jednm riadku sú spjené cez AND riadky sú spjené cez OR. Celá pdmienka je rbená cez riadky.

14 Zadávanie parametrv Parametre nám slúžia na interakciu s užívateľm, ktrý si môže nastaviť hdnty v kritériách a tým vplyvní zznam zbrazených riadkv. Pstup D pľa, kde chceme zadať parameter zadáme v riadku Kritériá v hranatých zátvrkách text výzvy pre užívateľa. P spustení dtazu sa naskôr načítajú parametre a zapíšu sa d kritérií a až následne sa dtaz vykná. Akčné dtazy ide dtazy, ktrých výber nechceme len ukázať, ale chceme s ním vyknať nejaké perácie. Delia sa práve pdľa typu perácie. Odstraňujúci dtaz - vybranú skupinu záznamv dstráni Pridávajúci dtaz - vybranú skupinu z jednej tabuľky pridá d druhej Vytvárajúci dtaz - vybranú skupinu záznamv dá d nvej tabuľky Aktualizačný dtaz - môžme zmeniť bsahy niektrých plí Máme viac mžnstí ak vytvriť akčný dtaz, najčastejšie vytvríme dtaz výbervý a keď zbrazuje pžadvané stĺpce a riadky zmeníme h na niektrý akčný dtaz. Je výhdné ku akčným (ale aj výbervým) dtazm urbiť vysvetľujúci ppis - pre ľahšiu rientáciu v neskršm pužití. Pravým klikneme na dtaz a zvlíme ppis - vyplníme. Ppis je zbrazený pri zbrazení pdrbnstí. Spustenie akčnéh dtazu klikneme na akčný dtaz v návrhvm režime (kde môžme ešte pmcu nástrja zbraziť skntrlvať stĺpce a riadky) zvlíme nástrj Spusti Príklad Stiahni si nasledvnú databázu, pzri si štruktúru tabuliek ciselnik - ppisuje vlastnstí tvarv id - identifikačné čísl tvaru (ak čiarvý kód) názv - men tvaru jedcena - cena za 1 kg tvaru sklad - ppisuje parametre skladu id - identifikačné čísl skladu (ak čiarvý kód) názv - men tvaru adresa - cena za 1 kg tvaru zznam - ppisuje príjemky/výdajky - ktrý tvar kľk na ktrý sklad id - identifikačné čísl príjemky/výdajky tvar - identifikačné čísl tvaru sklad - identifikačné čísl skladu 1. Vytvr relácie medzi tabuľkami br 1

15 2. Urb v tabuľke zznam filter len na sklady 2 a 3 br2 3. Urb v tabuľke zznam filter len tvar 4 (banány) na sklady 1 a 2 br 4. Prerb vstup v tabuľke zznam aby sa tvar vyberal z zznamu (vidieť budem id, nazv a jedcenu)br 5. Urb dtaz s stĺpcami men skladu, nazv tvaru, mnžstv (každý stĺpec je z inej tabuľky) ciel návrh

16 6. Urb dtaz s stlpcami men skladu, nazv tvaru, jed. cena, cena celkvá (celkvá cena sa musí vypčítať) ciel návrh 7. Urb súhrnný dtaz s stlpcami nazv tvaru, jed. cena, mnžstv, cena celkvá ciel návrh 8. Urb súhrnný dtaz cez sklad a tvary, s stlpcami názv skladu, názv tvaru, jed. cena, mnžstv, cena celkvá ciel návrh 9. Urb dtaz s stĺpcami men skladu, nazv tvaru, mnžstv ale zbrazte len tvar 1,2,5 10. Urb dtaz s stĺpcami men skladu, nazv tvaru, mnžstv ale zbrazte len sklady 1, 2 a tvar 1,2,3 11. Urb dtaz s stĺpcami men skladu, nazv tvaru, mnžstv ale zbrazte len tvar majúci v mene "i"

17 12. Urb akčný dtaz vytvárací - hdnty z skladu 3 zapíš d samstatnej tabuľky (berieme všetky stĺpce) NOVY_SKLAD 13. Urb akčný dtaz aktualizačný - hdnty v NOVY_SKLAD - zmeň sklad na sklad Urb akčný dtaz pridávací - hdnty z NOVY_SKLAD - pripíš d tabuľky ZOZNAM 15. Urb akčný dtaz dstraňvací - hdnty z ZOZNAM - dstráň riadky, kde sklad = 3 Relácie Pmcu relácií môžme spájať viaceré tabuľky (výstup ptm môže bsahvať údaje z bch tabuliek). Takt môžme prepjiť mená žiakv s údajmi ich triede mená autrv s názvami ich kníh. Napr. žiak má v tabuľke zadanú svju triedu a triedy majú uvedené (krem iných údajv) men triedneh, pmcu prepjenia týcht tabuliek reláciu mžn zbraziť ku menu žiaka aj men jeh triedneh. Prepjenie sa prejaví pri tvrbe frmulárv, dtazv, zstáv. Relácia 1:N Najčastejšia relácia. Každému záznamu na ľavej strane dpvedá niekľk záznamv z tabuľky na strane pravej a každému záznamu na strane pravej dpvedá práve jeden záznam na strane ľavej. Relácia N:N Takút reláciu priam urbit nejde, ale vytvríme tkz. spjvaciu tabuľku, ktrá bsahuje minimálne 2 plia (kľúče z tabuľky 1 a 2. Relácia vlastne bude 1:N:1. Z každej našej tabuľky spjíme primárny klúč s nevlastným kľúčm v spjvacej tabuľke. Ukážka prepjenia N:N Relácia 1:1 menej pužívaná relácia. Vlastne je t len jedna tabuľka rztrhnutá d dvch a cez kľuče zas spjená d jednej. Tvrba relácie Celé t prebieha v kne RELÁCIE. Zvlíme si tabuľky s ktrými chceme pracvať. Ple-klúč z jednej tabuľky chytíme a ťaháme d druhej tabuľky pľa-klúč. Odprúča sa aby jeden z klúčv bl primárny klúč aleb mal jedinečný index - ten bude autmaticky na strane 1, klúč ktrý nie je taký bude na strane N (vláme h nevlastný klúč). Ak ani jeden z klúčv nie je primárny (ani jedinečný index nemá) vytvrí sa neurčitá väzba - t presahuje naše učiv a nebudeme také relácie rbiť. P pustení vznikne medzi tabuľkami väzba, budä spjené cez tiet klúče (napr. čísl tvaru na výdajke a čísl tvaru na skladvm liste). Ešte kliknutím pravéh tlačidla na spjujúcu čiaru nastavíme vlastnsti. Pzn. Oba prepjené klúče musia byť rvnakéh typu (ak je jeden autmatické čísl druhý musí byť hlhé celé čísl)

18 Integrita dát P zvlení tejt mžnsti (a je dprúčané t zvliť) systém nedvlí niektré akcie, ktré by tút väzbu narušil. Ide najmä : Zmena dát v primárnej tabuľke Rušenie záznamu v primárnej tabuľke ak v spjenej ku nej existujú záznamy Tiet akcie budú zakázané. Je mžnsť ich pvliť (zafajknutím týcht mžnstí) a systém sa pstará aby sa integrita neprušila (napr. ak pravíme men spisvateľa zmena sa prejaví v všetkých súvisiacich záznamch) Úlhy Úlha 1 Vytvr relácie medzi tabuľkami TRIEDA a ZIAK (žiak má jednu triedu, trieda má viac žiakv) Úlha 2 Pridaj relácie medzi tabuľkami MESTO a ZIAK Úlha 3 Pridaj relácie medzi tabuľkami JAZYK a ZIAK Príklad využitia v dtaze Frmuláre Frmuláre zbrazujú dáta ulžené v tabuľkách a umžňujú phdlný spôsb zadávania nvých dát a editáciu tých starých. Navyše frmulár môže bsahvať aj grafické prvky a grafy. Frmulár umžňuje graficky rôznrdejšie zbrazvanie dát z tabuliek, tiež umžňuje niektré plia z tabuľky len zbraziť a nedvliť zmenu. autmatické frmuláre Tent pstup je vyhdný, ak sú dáta z jednej tabuľky a chceme vidieť všetky plia tabuľky. V kne zvlíme Nvý a ptm

19 zvlíme tabuľku aleb dtaz a zvlíme niektrý z preddefinvaných autmatických frmulárv stĺpcvý - zbrazia sa dáta len jednéh záznamu tabelárny - kríženec tabuľky a stĺpcvéh frmulára. Zbrazia sa viaceré záznamy - každý v samstatnm riadku a každá plžka má vyhradené samstatné textvé ple. dátvý list - zbrazia sa viaceré záznamy pdbne ak v tabuľke. Tt je najrýchlejšia cesta na vytvrenie vstupnéh frmulára. V prípade ak chceme vstup dát dávať z zznamu aleb plia s zznamm, musíme takt vytvrený frmulár ešte upraviť Pstup: zbrazíme frmulár v návrhvm zbrazení klikneme pravým na pžadvané ple a zvlíme napr. zmeniť na ple s zznamm klikneme pravým a nastavíme vlastnsti nastavíme ak sme rbili pri tabuľkách Práca s frmulárm V stavvm riadku sú navigačné tlačítka na prechd medzi záznamami značením pčtu záznamv a číslm aktuálneh záznamu. Na pridanie nvéh záznamu mžn zvliť tlačítk NOVÝ ZÁZNAM (šipka s hviezdičku) úlhy V databáze sklad vytvr Autmatický frmulár stlpcvý pre tabuľku ZOZNAM V databáze sklad vytvr Autmatický frmulár tabelárny pre tabuľku ZOZNAM

20 V databáze sklad vytvr Autmatický frmulár stlpcvý pre tabuľku ZOZNAM dplnený mžnsť zadávať dáta z zznamu Dkážeme nastaviť vlastnsti celéh frmuláru - v návrhvm režime klikneme pravým na mdrý pruh a môžme nastaviť: výchzí zbrazení jednduchý frmulár neknečný frmulár dátvý list v dátvej časti môžme nastaviť filter, spôsb radenia Tiež môžme určiť vlastnsti každej zbrazenej bunky, nastaviť mžn písm, farbu, zarvnanie veľksť a plhu. frmulár z dvch tabuliek spjených reláciu 1:N Pri pužití prepjení tabuliek reláciu 1:N ak zbrazíme tabuľku na strane 1, každý riadk tejt tabuľky má na začiatku + Kliknutím na + sa tvrí vnrený dátvý list (tabuľka z strany N s filtrm pdľa aktuálneh riadka). V frmulárch t nahrádzame pdfrmulármi a môžme si zvliť viac variantv pžadvanéh zbrazenia. Pdbne ak pri dtazch aj tu mžn vyberať stĺpce s viacerých tabuliek. Zvlíme NOVY ->SPRIEVODCA FORULÁROM Všimneme si znamu, že dáta nemusia byť z jednéh zdrja. zvlme nasledvné plia aj v tmt pradí zznam:sklad sklad:nazv zznam:tvar ciselnik:nazv ciselnik:jedcena zznam:mnzstv P zvlení plí môžem dať dknčiť aleb cez ďalší ešte vplyvniť vzhľad. Výsledný frmulár bsahuje vstupné plíčka z viacerých tabuliek. Z charakteru dát vidn že,názv skladu asi nebudeme chceť klepať a pdbne aj názv tvaru s jed. cenu (týmt frm. nechceme klepať neznámy tvar a ani zakladať nvý sklad)

21 Teraz trchu upravíme vzhľad a zakážeme meniť bsah niektrých plí. prepneme sa d návrhvéh zbr. klik pravým a nastavíme vizuálne vlastnsti (farba písma a pdkladu) klik pravým a nastavíme vlastnsti sprístupniť - dáme nie uzamknúť - dáme án klik ľavým a môžme presúvať, meniť veľksť trchu natiahneme záhlavie frmulára rzbalíme súpravu nástrjv a zvlíme ppisek - nakreslíme v záhlaví bdĺžnik zapíšeme pžadvaný text pdbne urbíme aj s textm naspdu tela Výsledný tvar by mal vyzerať asi takt. Teraz zvlíme dáta len z dvch tabuliek a plia zvlíme v nasledvnm pradí: sklad:id sklad:názv sklad:adresa ciselnik:názv ciselnik:mnzstv Zvlíme ďalej a zvlíme frmulár s pdfrmulárm (pdfrmulár bude stále tvrený). Výsledný tvar bude asi takýt Nakľk plia tabulky na strane 1 v relácii tabuliek sú uvedené prvé a plia tabulky na strane N sú druhé sprievdca nám vytvrí hlavný frmulár (cez sklady) a pdfrmulár, kde zbrazuje len riadky týkajúce sa len aktívneh skladu. V databáze vzniknú dva samstatné bjekty frmulár a pdfrmulár.

22 Oba môžu byť upravvané samstatne a aj pužité s inými frmulármi. Vytvrte frmulár takéht vzhľadu Úpravami v návrhvm režime mžn dsiahnuť aby sa napr. niektré plia uzamkli - zneprístupnili. Ak pri vľbe ďalej zvlíme spjené frmuláre - pdfrmulár nebude stále zbrazený (tlačítk) ukážky frmulárv Autmatický frmulár stĺpcvý ku tabuľke ZIAK Autmatický frmulár tabelárny ku tabuľke MESTO Frmulár s pliami s dvch tabuliek

23 Frmulár s pdfrmulárm (stále rztvreným) Zstavy Sú určené na zbrazenie dát a na zbrazenie ich súhrnv najčastejšie na papier. Zstavy umžňujú vytvárať pžadvaný vzhľad. Hlavné pužitie je v zbrazení dát na tlačiarni. Dáta tu nemžn meniť ani pridávať. Zstavy sú byčajne väčšie ak pnúka mnitr a výsledný braz je mžné psúvať, meniť mierku. Výslednú zstavu mžn vytlačiť na tlačiarni - najjednduhšie cez menu Súbr->Tlač, aleb vľbu Tlač c režime náhľad Zstavenie zstavy je pdbné ak zstavenie frmulára. autmatické zstavy Pužíva sa na zbrazenie dát jednej tabuľky aleb dtazu, pričm vždy budú zbrazené všetky plia. Výsledný tvar mžn mdifikvať v návrhvm zbrazení. Môžme vliť z: stĺpcvý - jeden záznam je v viacerých riadkch, ppis pľa je vľav - ukážka

24 tabelárny - jeden záznam je v jednm riadku, ppis pľa je hre - ukážka autmatická zstava z filtrvaných dát zbrazíme dáta tabuľky a zaktívnime filter cez tlačítk Nvý jekt zvlíme Sestava a vyberieme si nejakú Autmatickú - ukážka (v vlastnstiach musí byť vlastnsť Filter nastavená na ÁNO autmatická zstava z kna databázy zvlíme kn tabuľky aleb dtazy cez menu Vlžiť zvlíme Autmatická zstava sprievdca Zvlíme Nvý a ptm Sprievdcu. Zvlíme plia z tabuliek aleb dtazv (samzrejme môžu byť z viacerých) - ukážka. Dáta mžn zkupvať pdľa kategórií, zskupenie mžn nastaviť tlačidlm Mžnsti zskupenia (napr. text mžn zskupvať pdľa prvých dvch písmen a pd. ďalšie dialógvé kn nadefinuje radenie dát v zstave nakniec ešte urbíme grafickú úpravu

25 vytvrenie zstavy z frmulára Frmulár mžn tiež pužiť na tvrbu zstavy. V kne frmuláre pravým klikneme na vybraný frmulár a zvlíme ulžiť ak zstava ukážka. Návrhvé zbrazenie Pužívame na editáciu htvých zstáv a vytváranie nvých. Záhlavie zstavy vždy na začiatku zstavy (iba raz)- zbrazenie nadpisv, úvdných brázkv. Záhlavie stránky vždy na začiatku strany (každej)- zbrazenie ppisv, inf záznamch. Tel zstavy zbrazenie dát pdľa grafických pžiadaviek. Zápätie stránky pužíva sa napríklad na číslvanie strán Zápätie zstavy pužíva sa zbrazenie súhrnv. Zbrazená je iba raz - na pslednej strane pred pätu strany Radenie dát v zstave Cez Vlastnsti nastavíme vlastnsti: RADIŤ PODĽA - tu nastavíme ple pdľa ktréh chceme radiť ZAPNÚŤ RADENIE - musíme nastaviť na án Zskupvanie dát v zstave V návrhvm zbrazení stlačíme tlačidl Radenie a zskupvanie - zbrazí sa kn. V stĺpci POLE/VÝRAZ d prvéh riadku zadáme prvú úrveň radenia a d stĺpca PORADIE RADENIA si zvlíme smer. Každému riadku ešte nastavíme záhlavie a zápätie skupiny. Ďalšie riadky urbíme pdbne. P prepnutí d návrhvéh zbrazenia pridáme nadpisy a ak rbíme sumáre pužívame funkcie: Sum([ple]) Cunt([ple]) Vkladanie brázkv brázk vkladáme na pzadie zstavy a môžeme h umiestniť len na prvý list aleb na všetky. V návrhvm zbrazení v vlastnstiach nájdeme OBRÁZOK a nastavíme cestu k nemu. Pridávanie ďalších grafických prvkv Cez súpravu nástrjv mžn pridávať grafické prvky - čiary, bdĺžniky a pd. Stránkvanie zstáv

26 V súprave nástrjv je aj "kniec strany", pmcu ktréh môžme uknčiť stranu na ľub. mieste. Tiež mžn zabezpečiť aby každá skupina začínala na nvej stránke - klik ná záhlavie pravým a nastavíme vlastnsť ODSTRÁNKOVAŤ. Číslvanie stránk Vkladáme d ZÁPÄTIA aleb ZÁHLAVIA stránky cez vlžiť - čísla stránk Vkladanie súhrnv Vkladanie priebežných súhrnv