Rozpočet verejnej správy na roky 2016 až 2018

Transkript

1 Rozpočet verejnej správy na roky 2016 až 2018 Infografika k Rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018 Rozpočet by mal byť vyrovnaný, pokladnica znovu naplnená a verejný dlh znížený... (Cicero, 55 p.n.l.) Rozpočet je základný finančný plán vlády, ktorý rozdeľuje prostriedky získané najmä z daní na jednotlivé úlohy a funkcie štátu ako napríklad sociálne zabezpečenie, zdravotníctvo, školstvo alebo obrana. Celková výška príjmov a výdavkov ako aj ich štruktúra má zásadný vplyv na ekonomický vývoj krajiny a životnú úroveň občanov. Peňažné prostriedky vyzbierané od obyvateľstva a firiem, ktoré štát využíva na financovanie svojich úloh a funkcií. Povinné výdavky Sú to výdavky, ktorých výška sa odvíja od príslušných zákonov, patria sem napríklad dôchodky. Fakultatívne výdavky O výške týchto výdavkov rozhoduje každoročne vláda podľa svojich priorít a cieľov. Úrokové náklady Predstavujú platby, ktoré štát musí platiť ako cenu za prijaté úvery a pôžičky. rozpočtu v roku % všetkých príjmov rozpočtu tvoria dane a odvody platené občanmi a firmami a sú tak hlavným zdrojom rozpočtu. Zostávajúca časť pozostáva najmä z dividend od podnikov s majetkovou účasťou štátu, rôznych poplatkov a prostriedkov z Európskej únie (EÚ). 1,1 mld.eur môže vláda dostať z rozpočtu EÚ. Je to o polovicu menej, ako v roku 2015, kedy boli zrýchlene dočerpané prostriedky zo starého programového obdobia. z EÚ sa v rovnakej miere prejavujú aj vo výdavkoch rozpočtu a preto nemajú vplyv na výsledné saldo. Na druhej strane výdavky na spolufinancovanie projektov zvyšujú deficit. príjmy (5,3 mld.eur) 6,6 % z HDP Deficit (1,6 mld.eur) 1,9 % z HDP Iné príjmy (4,2 mld.eur) 5,2 % z HDP z EÚ (1,1 mld.eur) 1,4 % z HDP Odvody (10,9 mld.eur) 13,5 % z HDP 3 mld. eur (38,0% HDP) Dane (14,5 mld. eur) 17,9 % z HDP Daňové a odvodové zaťaženie (25,4 mld.eur) 3 % z HDP Podpora osobnej železničnej a autobusovej dopravy, poľnohospodárstva a štátna pomoc súkromným spoločnostiam Fakultatívne výdavky (15,6 mld.eur) 19,4 % z HDP Rezervy, životné prostredie, bývanie, rekreácia, kultúra, náboženstvo Ekonomická oblasť (3,6 mld.eur) 4,5 % z HDP Bezpečnosť, obrana (2,4 mld.eur) 2,9 % z HDP Administratíva (2,5 mld.eur) 3,1 % z HDP Vzdelávanie Úroky (3,0 mld.eur) (1,2 mld.eur) 3,8 % z HDP % z HDP Iné (4,9 mld.eur) 6,1 % z HDP Úroky (1,2 mld.eur) % z HDP 32,2 mld. eur (4% HDP) Zdravotníctvo (4,0 mld.eur) 5,0 % z HDP Dôchodky a dávky (1 mld.eur) 13,0 % z HDP Povinné výdavky (15,4 mld.eur) 19,0 % z HDP Odvod do EÚ, stavebné sporenie, platy ústavných činiteľov a sudcov rozpočtu v roku % výdavkov rozpočtu tvoria povinné výdavky, ktoré sú definované legislatívou a vláda ich bez jej zmeny nemôže ovplyvniť. Patria sem najmä výdavky na dôchodky, rôzne dávky a zdravotnú starostlivosť. Medziročne by sa mali znížiť o 0,3% HDP. 48% výdavkov rozpočtu sa zaraďuje k fakultatívnym výdavkom, ktorých vývoj vláda priamo ovplyvňuje*. Patria sem výdavky na školstvo, obranu a bezpečnosť či dotácie pre firmy. Nezanedbateľnou položkou sú aj výdavky na chod administratívy a platy úradníkov. Medziročne by sa mali znížiť o 2,6% HDP. *V praxi to neznamená, že vláda rozhoduje o celej výške výdavkov, skôr rozhoduje o ich medziročnej zmene. Napr. nemôže znížiť výdavky na platy na nulu, môže ich ale výrazne zvýšiť alebo znížiť bez potreby zmeny legislatívy. 1/2

2 Saldo rozpočtu Infografika k Rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018 Saldo rozpočtu = - Vyrovnaný rozpočet Prebytok rozpočtu Deficit rozpočtu Rozdiel medzi príjmami a výdavkami rozpočtu predstavuje saldo, ktoré môže byť nulové, kladné alebo záporné. Nastáva, keď sa v danom období príjmy rovnajú výdavkom. Dochádza k nemu vtedy, keď sú príjmy vyššie ako výdavky. Vzniká, keď výdavky prevyšujú príjmy. Vyjadrené v % HDP : reštrukturalizácia bankového sektora 2005: vznik II. piliera - výpadok príjmov z dôvodu zavedenia súkromných dôchodkovských spoločností Dobré časy priaznivý ekonomický vývoj prispieva k znižovaniu deficitu a dlhu (rastie HDP, rýchlo rastú daňové príjmy, klesá nezamestnanosť a s tým súvisiace výdavky) Zlé časy - nepriaznivý ekonomický vývoj zhoršuje deficit a dlh (HDP klesá, rastie nezamestnanosť a s tým súvisiace výdavky) Dobré/Zlé časy sú definované ako roky, v ktorých hodnota cyklickej zložky bola väčšia ako + % HDP/menšia ako - % HDP : pokles deficitu reformný balíček vlády 2009: vypuknutie krízy a nárast deficitov a dlhu Skutočnosť Rozpočet Vývoj salda bez prijatia opatrení Kritérium EÚ pre vstup do eurozóny a pre hodnotenie fiškálnej politiky podľa pravidiel Paktu stability a rastu Od vypuknutia krízy sa deficit rozpočtu postupne znižuje na bezpečnejšie úrovne. Po dosiahnutí deficitu verejnej správy pod úrovňou 3 % HDP v roku 2013 je hlavným cieľom vlády približne vyrovnaný rozpočet v roku Bez opatrení vlády by deficit dosiahol úroveň 2,5 % HDP v roku 2016, v porovnaní s rokom 2015 by klesol najmä vďaka nižším výdavkom na spolufinancovanie v roku ,93% HDP plánovaný deficit rozpočtu na rok % HDP cielený deficit rozpočtu na rok ,1% HDP výška hrubého dlhu v roku ,4% HDP výška čistého dlhu v roku 2016 Verejný dlh Verejný dlh vzniká pri deficitnom hospodárení rozpočtu. Ak krajina vykazuje prebytky rozpočtu, môže existujúci dlh splácať. Hrubý dlh Suma všetkých záväzkov štátu, ktoré bude potrebné v budúcnosti splatiť. Čistý dlh Hrubý dlh znížený o likvidné finančné aktíva. Likvidné aktíva Majetok štátu, ktorý je možné takmer okamžite použiť na splatenie dlhu (najmä peniaze na účtoch). Vyjadrené v % HDP V rokoch 2014 a 2015 výrazne prispieva k zníženiu dlhu jeho splatenie z voľných prostriedkov, zo zdrojov z privatizácie a z otvorenia II. piliera : reštrukturalizácia bankového sektora 2005: zriadenie Štátnej pokladnice využitie voľnej likvidity na financovanie potrieb štátu Skutočnosť Rozpočet Po roku 2015 vláda predpokladá postupný pokles dlhu pod 50 % HDP. Bez opatrení vlády by dlh klesol z 53,5 % HDP v roku 2014 na 52,6 % HDP v roku Hrubý dlh 2002: pokles dlhu reformný balíček vlády 2009: vypuknutie krízy a nárast deficitov a dlhu Čistý dlh Vývoj bez prijatia opatrení /2

3 Infografika k Rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018 Štruktúra príjmov a výdavkov rozpočtu VS na roky 2016 až mld. eur je suma všetkých príjmov, ktoré má vláda k dispozícii z daní, poplatkov a eurofondov na financovanie výdavkov. Je to 38 % celkových príjmov vytvorených v ekonomike (HDP). 3 % HDP sa vyberie na daniach a odvodoch, čo je približne 83 % všetkých príjmov vlády. +4,0 % sa medziročne zvýši výber daní a odvodov a dosiahne 25,4 mld. eur. -49,9 % je výpadok príjmov z EÚ spôsobený porovnávaním s vysokou úrovňou v minulom roku. Štruktúra príjmov rozpočtu VS Medziročné zmeny sú uvádzané oproti odhadu na rok 2015 v čase schvaľovania rozpočtu na roky 2016 až 2018 mld. eur medziročná zmena (%) % HDP 3-38,0 Dane 14,5 5,2 17,9 Daň z pridanej hodnoty* 5,6 7,4 7,0 Spotrebné dane* 2,2 3,9 2,7 Daň z príjmov fyzických osôb 2,6 5,5 3,2 Daň z príjmov právnických osôb 2,7 4,0 3,3 Daň z príjmov vyberaná zrážkou 4,9 Iné dane 1,3 1,6 Sociálne a zdravotné odvody 10,9 2,4 13,5 Nedaňové príjmy 3,6-2,8 4,4 z toho: Dividendy -3,8 0,6 Granty a transfery 1,7-43,8 2,1 z toho: z EÚ 1,1-49,9 1,4 zmena (p.b.) -2,2 - -0,3-1,8 - * Vrátane navýšenia DPH o 200 mil. eur a spotrebných daní o 50 mil. eur pri schvaľovaní rozpočtu v parlamente. Trendy vo vývoji príjmov Vyjadrené v % HDP 2013: zmeny v nastavení odvodov*** : pokles sadzby DPPO zo 40% na 29% 2004: daňová reforma - zavedenie rovnej dane 2008: zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu Sociálne a zdravotné odvody Daň z pridanej hodnoty : kríza a prepad HDP 2013: nárast sadzby DPPO z 19% na 23% Daň z príjmov* Spotrebné dane : efekt predzásobenia** Skutočnosť Rozpočet * Daň z príjmov fyzických osôb (DPFO) a právnických osôb (DPPO), daň vyberaná zrážkou ** Pred zvýšením spotrebnej dane z tabakových výrobkov *** Zníženie sadzby 2.piliera, zavedenie, resp. zvýšenie odvodov z príjmov z dohôd, rozšírenie vymeriavacieho základu 1/2

4 Infografika k Rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018 Dôchodky a dávky Zdravotníctvo Investície medziročne klesnú o 3,2 % pri náraste povinných a poklese fakultatívnych výdavkov. tvoria 32 % všetkých výdavkov. Nárast o 2,8 % je spôsobený najmä nárastom počtu dôchodcov. Rozpočet predpokladá nárast výdavkov o 1,1 %. zaznamenajú medziročný pokles o 31,3 % z dôvodu dočerpávania EÚ fondov v roku Štruktúra výdavkov rozpočtu VS Medziročné zmeny sú uvádzané oproti odhadu na rok 2015 v čase schvaľovania rozpočtu na roky 2016 až 2018 Úroky Povinné výdavky Dôchodky a dávky Nemocenské dávky Starobné a invalidné dôchodky Dávky v nezamestnanosti Štátne sociálne dávky a podpora Rodinná politika Dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke Príspevky na kompenzáciu z toho: Poistné platené štátom Zdravotnícke výdavky Iné Odvod do EÚ Platy ústavných činiteľov a sudcov Stavebné sporenie Fakultatívne výdavky Kompenzácie zamestnancov Medzispotreba Subvencie Investície Iné z toho: bežné transfery z toho: Kapitálové transfery Rezervy * mld. eur medziročná zmena (%) % HDP 32,2 1,2 15,4 1 0,4 6,5 1,4 1,9 1,6 4,0-3,2-2,1 2,6 2,8 5,9-6,5-1,7 9,4 1,8 3,8 5,6 6,8 1,1 7,0 6,8 4 19,0 13,0 8,1 1,7 0,9 0,3 0,3 2,4 2,0 5,0 1,0 0,9 22,8 13,5 15,6-8,2 19,4 6,8 5,4 8,4 4,0-12,5 4,9 0,6-31,3 2,8 1,8-14,7 1,2-7,5-59,2 zmena (p.b.) -3,0-0,3 - -2,6-0,9-1, , subjektov VS * V rozpočte na rok 2016 sa uvažuje s rezervou 150 mil. eur na lepší výber daní. Vyjadrené v mld. eur (konsolidované) Štátny rozpočet Sociálna poisťovňa Zdravotné poisťovne Obce Železnice SR Vysoké školy Národná diaľničná spoločnosť Vyššie územné celky Dopravné podniky 1 7,3 4,2 3,3 1,0 0, Na Slovensku pozostáva rozpočet verejnej správy z: rozpočtu ústrednej štátnej správy štátny rozpočet (ŠR) rozpočtov územnej samosprávy obce a vyššie územné celky (VÚC) rozpočtov fondov sociálneho zabezpečenia- sociálne poistenie (SP) a zdravotné poistenie (ZP) rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy železnice SR (ŽSR), verejné vysoké školy (VŠ), Národná diaľničná spoločnosť (NDS), dopravné podniky (DP) a ostatné subjekty, napr. štátne fondy, príspevkové organizácie, Slovenská televízia a rozhlas (RTVS), Tlačová agentúra SR (TASR) a ďalšie. 2/2

5 Opatrenia zahrnuté v rozpočte na roky 2016 až 2018 Veľkosť a zloženie opatrení zahrnutých v rozpočte na nasledujúce tri roky možno zistiť v porovnaní so situáciou, ak by parlament a samosprávy neprijímali žiadne nové zákony a opatrenia. Ide o tzv. scenár nezmenených politík, ktorý ukazuje, ako by sa vyvíjali verejné financie (príjmy, výdavky a dlh) podľa aktuálne účinných zákonov a zvyklostí. 2,5 % HDP by dosiahol deficit verejnej správy v roku 2016, ak by po roku 2015 neboli prijaté žiadne nové opatrenia 0,6 % HDP dosahuje celková veľkosť opatrení zahrnutých v rozpočte na rok ,6 % HDP by dosiahol verejný dlh na konci roku 2018, ak by po roku 2015 neboli prijaté žiadne nové opatrenia Vývoj deficitu a dlhu bez nových opatrení vyjadrené v % HDP, zobrazuje stav legislatívy účinnej ku koncu roku ,0-0,4 - -1,9-2,0 veľkosť opatrení 0,6 % HDP 2,0-2,5-2,8-2,7-3,0 - -2,5-3,5 Ciele rozpočtu na roky Scenár nezmenených politík ,1 55,0 53,3 55 bez opatrení dlh vyšší o 5 % HDP 53,6 52,8 52, ,3 52,6 48, Opatrenia zahrnuté v schválenom rozpočte Vplyvy na rok 2015, (+) zlepšuje deficit a (-) zhoršuje deficit % HDP mil. eur Prevádzka Investície Zdravotníctvo Dividendy Dane (vr. lepšieho výberu) Nižšia sadzba DPH Sociálne balíčky Mzdy Spolufinancovanie Rezerva - lepší výber daní Iné zmeny ,3 0,4 80 % opatrení* je na strane príjmov - ide najmä o vyššie príjmy z dividend (najmä SPP), predpoklad lepšieho výberu daní a zníženie základnej sadzby DPH na vybrané potraviny 20 % opatrení* je na strane výdavkov - najmä zníženie investícií a prevádzkových výdavkov ministerstiev, št. podnikov a samosprávy, úspory v zdravotníctve, sociálne balíčky, zvýšenie miezd zamestnancov, použitie rezerv spomalenie čerpania fondov EÚ zahrnuté v rozpočte povedie k zníženiu výdavkov na spolufinancovanie rozpočet obsahuje aj predpoklad lepšieho výberu daní - určené na podporu významnej investície a nealokované výdavky v podobe rezervy Pozn.: Prijatie opatrenia v danej výške nemusí viesť k medziročnému poklesu položky, môže len spomaliť jej tempo rastu. Napríklad úspory na prevádzke a mzdách vyplývajú z toho, že výdavky v rozpočte rastú pomalšie ako ceny a mzdy v ekonomike. Zmiešané * ak by sa vylúčil vplyv predpokladu lepšieho výberu daní a použitia vytvorených rezerv na strane výdavkov, pomer by dosiahol 24 : 76 v prospech výdavkových opatrení

6 Konsolidačné úsilie Infografika k Rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018 Saldo verejnej správy je základný ukazovateľ hospodárenia vlády, ktorý však nemusí dostatočne objektívne zachytiť príspevok vlády k dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Súvisí to s tým, že na saldo vplývajú aj iné faktory, ktoré sú mimo priamej kontroly vlády a parlamentu alebo majú len dočasný vplyv. Preto sa základné saldo analyticky upravuje, čím vznikajú presnejšie ukazovatele ako je štrukturálne saldo a konsolidačné úsilie vlády. Štrukturálne saldo Cyklická zložka Jednorazové vplyvy Konsolidačné úsilie vlády je saldo verejnej správy očistené o zmeny na príjmovej a výdavkovej strane spôsobené vplyvom zmien v hospodárskom cykle (tzv. cyklická zložka) a jednorazovými opatreniami vlády. zachytáva dočasné zmeny v hospodárení spôsobené výlučne výkyvmi v ekonomickej aktivite. Napríklad nadpriemerný rast ekonomiky sa prejaví vo vyšších daňových príjmoch rozpočtu a nižších výdavkoch rozpočtu, čo dočasne zlepšuje saldo. predstavujú opatrenia (pod kontrolou vlády) a transakcie (mimo kontroly vlády) s dočasným rozpočtovým vplyvom, ktoré nevedú k trvalej zmene rozpočtovej pozície. vyjadruje príspevok aktuálnych opatrení realizovaných vládou, ktoré vedú k trvalej zmene salda, pričom berie do úvahy scenár nezmenených politík , ,0-2,5-3,0-3,5 0,6 MTO (- % HDP) - 0, , ,1-2,6-2,8-2,7-2,8-2, V roku 2015 by mal štrukturálny deficit dosiahnuť 2,8 % HDP pri odhadovanom deficite VS na úrovni 2,7 % HDP. Rozdiel spôsobujú jednorazové vplyvy vo výške % HDP, ktoré saldo VS dočasne vylepšujú a cyklická zložka vo výške % HDP, ktorá ho naopak v roku 2015 mierne zhoršuje. - V rokoch vláda plánuje postupné znižovanie schodku VS, v menšej miere by sa mali využívať jednorazové príjmy, čo sa premietne aj do zlepšenia štrukturálneho salda. - V roku 2017 vláda predpokladá splnenie strednodobého rozpočtového cieľa (MTO) definovaného ako štrukturálny deficit vo výške % HDP. 0,3 Saldo VS Štrukturálne saldo VS - 0,3-0, Jednorazové efekty Cyklická zložka Dôvody krátkodobých výkyvov v hospodárení VS Slovensko je malá, otvorená ekonomika, ktorá je vo výraznej miere ovplyvnená ekonomikou svojich obchodných partnerov (napr. Nemecka). V prípade, že sa okolitým krajinám darí, má to pozitívny vplyv na ekonomiku Slovenska a to aj bez zásahov vlády a parlamentu. Rastie dopyt po domácich výrobkoch, firmám sa zvyšujú zisky, zamestnávajú viac ľudí, rastú mzdy, čo sa premietne do vyššej spotreby. To sa automaticky prejaví v zlepšení hospodárenia rozpočtu verejnej správy vo forme vyšších daní a nižších výdavkov na nezamestnaných. Naopak, v období výrazného spomalenia ekonomického rastu (ako napr. v roku 2013) sa hospodárenie verejnej správy dočasne zhorší. Príkladom vplyvov, ktoré jednorazovo alebo dočasne ovplyvňujú hospodárenie VS, je napr. v minulosti udelená vysoká pokuta Protimonopolného úradu stavebným spoločnostiam za kartelovú dohodu. Pokuta, ktorú zaplatili stavebné spoločnosti, výnimočne navýšila nedaňové príjmy rozpočtu v roku 2014, čím zlepšila hospodárenie VS. Príkladom s opačným vplyvom na hospodárenie VS sú živelné pohromy. Povodne, ktoré spôsobili škody v roku 2010, boli hradené z verejných zdrojov a prehĺbili deficit VS. Za predpokladu naplnenia vládou stanoveného cieľa pre rok 2016 by sa malo štrukturálne saldo zlepšiť o % HDP. Konsolidačné úsilie vlády v roku 2016 bude mierne nižšie ako zmena štrukturálneho salda (o 0,3 % HDP), čo je spôsobené tým, že samotné saldo VS sa bude zlepšovať aj bez opatrení vlády. V rokoch by malo priemerné konsolidačné úsilie vlády dosiahnuť 0,6 % HDP ročne, pričom najväčšia časť potrebnej konsolidácie (1,2 % HDP) je naplánovaná do roku očakávaného splnenia strednodobého cieľa. Zvyšuje sa tým riziko nesplnenia strednodobého rozpočtového cieľa (MTO) v roku ,0 - -1,0 - -0, Zmena štrukturálneho salda Konsolidačné úsilie vlády 1,2