Z výsledkov výskumu ţiakov stredných škôl

Transkript

1 Z výsledkov výskumu ţiakov stredných škôl 1. VZŤAH ŢIAKOV K SVOJEJ ŠKOLE Stredná škola je vzdelávacou inštitúciou, ktorá vo svojich vzdelávacích programoch pripravuje ţiakov pre štúdium na vysokých školách, na výkon činností vo verejnej správe (gymnáziá), na výkon povolaní a odborných činností (stredné odborné školy) a na profesionálne umelecké profesie (konzervatóriá). Jej hlavným poslaním je príprava mladého človeka pre ţivot v spoločnosti, dosiahnutie primeraného uplatnenia na trhu práce a postupná realizácia osobných zámerov a cieľov. Dochádzka do školy Škola si je vedomá zloţitej úlohy, vytvoriť prostredie na prípravu a formovanie ţiakov pre ţivot v budúcnosti. Od klímy v škole, závisí, či ju ţiak navštevuje so záujmom, alebo ju vníma ako danú nutnosť. Škola nie je len miestom získavania vedomostí, ale aj miestom, v ktorom sa ţiak dobre a príjemne cíti, ktoré mu vytvára aj dobré citové zázemie pre jeho učebnú činnosť./ 1 väčšinou nerád; 34,60% Graf 1 - Do školy chodím (SŠ) veľmi nerád; 7,30% veľmi rád; 6,30% väčšinou rád; 51,90% Vo výberovom súbore ţiakov stredných škôl prevaţovalo pozitívne vnímanie dochádzky do školy - 51,9 % chodí do školy väčšinou rado a 6,3 % stredoškolákov uviedlo, ţe veľmi rado. Tretine respondentov (34,6 %) prekáţajú rôzne dôvody a chodí väčšinou nerada. Čisté pozitívne a negatívne postoje sú takmer vyrovnané: 7,3 % ţiakov chodí do školy veľmi nerado. Hoci u ţiakov stredných škôl prevaţuje pozitívne vnímanie dochádzky do školy, za podrobnejšiu analýzu stoja príčiny negatívneho postoja u nezanedbateľnej skupiny ţiakov. Štatistický test potvrdil významné diferencie medzi krajmi SR. Pozitívny vzťah k školskej dochádzke vyjadrovali najčastejšie ţiaci z Prešovského (67,9 %), Nitrianskeho (64,9 %) a Košického kraja (60,3 %). Pritom aţ 12,7 % ţiakov stredných škôl z Banskobystrického kraja uviedlo, ţe do školy chodia veľmi radi. Negatívny postoj k dochádzke do školy najčastejšie prezentovali ţiaci Bratislavského (51,3 %) a Trenčianskeho (45,7 %) a Banskobystrického kraja (44,0 %). Títo respondenti zároveň v najvyššom percente chodia do školy veľmi neradi (Bratislavský -8,8 % / Trenčiansky -8,5 % a Banskobystrický -8,2 %). Výsledky potvrdili jednoznačnú prevahu ţiakov stredných 1 /Petlák, E.: Klíma školy a klíma triedy. Iris, Bratislava 2006, s.10. ISBN

2 škôl z Bratislavského kraja, ktorí v najvyššom percente chodia do školy väčšinou neradi (42,5 %) a súčasne aj veľmi neradi (8,8 %). Tabuľka 1 Odpovede ţiakov SŠ na otázku ako radi chodia do školy Do školy chodím: Kraj veľmi rád (1) väčšinou rád (2) kladné spolu (1+2) väčšinou nerád (3) veľmi nerád (4) záporné spolu (3+4) Bratislavský 5,7 % 43,0 % 48,7 % 42,5 % 8,8 % 51,3 % Trnavský 4,2 % 55,1 % 59,3 % 33,9 % 6,8 % 40,7 % Trenčiansky 2,3 % 51,9 % 53,2 % 37,2 % 8,5 % 45,7 % Nitriansky 7,3 % 57,6 % 64,9 % 27,8 % 7,3 % 35,1 % Ţilinský 5,1 % 51,1 % 56,2 % 36,0 % 7,9 % 43,9 % Banskobystrický 12,7 % 43,3 % 56,0 % 35,8 % 8,2 % 44,0 % Prešovský 8,0 % 59,9 % 67,9 % 28,3 % 3,7 % 32,0 % Košický 5,3 % 55,0 % 60,3 % 32,7 % 7,0 % 39,7 % Vo vzťahu k pohlaviu sa zistilo, ţe do školy chodia radi častejšie dievčatá ako chlapci (62,4 % : 51,8 %), výsledky korešpondujú so zisteniami u ţiakov základných škôl. Aţ 56,6 % dievčat chodí do školy skôr rado a u chlapcov je to 45,6 %. Výrazný je rozdiel v tom, ţe kaţdý desiaty chlapec chodí do školy veľmi nerád, u dievčat je to 4,3 %. Obľúbenosť školskej dochádzky u stredoškolákov s narastajúcim vekom klesá. Veľmi radi chodia do školy najčastejšie ţiaci vo veku 15 rokov, pričom najmenej často ţiaci vo veku 16 rokov. V ďalších vekových kategóriách obľúbenosť školskej dochádzky neustále klesá (15roční-10,7 %/16roční-4,8 %/17roční-5,4 %/18roční-5,3 %/9 a viacroční-5,3 %). Pribliţne polovica oslovených ţiakov stredných škôl uviedla, ţe do školy chodia väčšinou radi. Veľkú nechuť chodiť do školy demonštrovali najmä ţiaci 19 a viacroční, kde tento názor zastáva kaţdý desiaty ţiak (10,6 %). Najniţšiu mieru nechuti chodiť do školy vykazovali 18-roční stredoškoláci (5,3 %). Rozdiely vzhľadom na prospech oslovených ţiakov potvrdili, ţe aj tu väčšina oslovených stredoškolákov chodí do školy väčšinou rada, pričom interval sa pohybuje v rozpätí od 64,1 % pri prospechu s vyznamenaním, 55, 8 % prospel veľmi dobre aţ po 42,5 % pri prospechu prospel. Moţno však, ako v prípade ţiakov základných škôl konštatovať, ţe so zhoršovaním prospechu klesá obľuba chodiť do školy. Prospech v škole významnou mierou ovplyvňuje postoje ţiakov k školskej dochádzke. Sledovaním javu vo vzťahu k zriaďovateľovi školy sa zistilo, ţe najmenej radi chodia do školy ţiaci štátnych stredných škôl (56,4 %) a najviac ţiaci cirkevných škôl (71,7 %). Pritom sú to ţiaci súkromných stredných škôl, ktorí v najvyššom percente priznávali, ţe chodia do školy veľmi radi (13,4 %). Veľmi neradi chodia do školy v pribliţne rovnakom percente (7,0 %) ţiaci všetkých stredných škôl, bez ohľadu na zriaďovateľa. Klíma v škole Klíma školy a triedy sú významnou emocionálnou záleţitosťou. Škola musí byť nielen miestom poskytujúcim ţiakom nové vedomosti, ale aj miestom, v ktorom sa ţiaci cítia bezpečne, v ktorom môţu rozvíjať nielen kognitívnu, ale aj emocionálnu stránku svojej osobnosti. Väčšina oslovených ţiakov stredných škôl vyjadrila pozitívne pocity v prostredí školy. Aţ 70,2 % oslovených ţiakov uviedlo, ţe sa v škole cíti väčšinou dobre a 11,2 % dokonca veľmi dobre. Negatívny postoj vyjadrilo necelých 18,7 % respondentov, 15,6 % sa v škole cíti väčšinou zle a 3,1 % veľmi zle. 2

3 Graf 2 - Školská klíma (SŠ) veľmi zle; 3,10% väčšinou zle; 15,60% väčšinou dobre; 70,20% veľmi dobre; 11,20% Štatisticky významné rozdiely ukázali, ţe v škole sa výrazne lepšie cítia dievčatá ako chlapci (84,7 % : 77,1 %). Naopak, chlapci častejšie ako dievčatá uvádzajú, ţe sa v škole cítia zle (chlapci: 22,8 % : dievčatá: 15,3 %) a 5,0 % sa cíti v škole dokonca veľmi zle. Potvrdila sa uţ naznačená tendencia poklesu výhradne pozitívneho cítenia sa v škole (odpoveď veľmi dobre) s rastúcim vekom ţiakov (14roční-21,6 %:15roční-17,4 %:16roční- 13,7 %:17roční-8,8 %:18roční-6,5 %:19 a viac roční-12,4 %). Výsledky zároveň ukázali, ţe 19 a viacroční ţiaci aţ v 12,3 % uvádzali veľmi pozitívne pocity v škole. Najčastejšie sa v škole dobre cítia stredoškoláci s vyznamenaním (91,0 %), ďalej ţiaci s veľmi dobrým prospechom (85,3 %) a nakoniec ţiaci s prospechom prospel (73,5 %). Pribliţne kaţdý siedmy ţiak s vyznamenaním (15,7 %) sa v škole cíti veľmi dobre, v prípade ţiakov s výsledkom prospel len 8,0 %. So zhoršovaní prospechu ţiakov vzrastá počet tých, ktorí sa v škole cítia zle a veľmi zle. Diferenciácie sa potvrdili aj vo vzťahu k zriaďovateľovi školy. Sú to najčastejšie ţiaci cirkevných stredných škôl, ktorí vykazovali, ţe sa v škole cítia dobre a to aţ 90,8 %. Ţiaci súkromných stredných škôl to deklarovali v 82,1 % a ţiaci štátnych škôl v 80,5 %. Práve ţiaci v cirkevných školách v najniţšom zastúpení prezentovali negatívne pocity (9,1 %). Hoci vo všetkých školách prevaţuje pozitívna klíma, je na zamyslenie, prečo hodnotenie vyznieva v neprospech štátnych škôl. 2. VÝCHOVNO - VZDELÁVACÍ PROCES A UČENIE SA ŢIAKOV Úlohou učiteľa je počas vyučovania pouţívať také formy a metódy, ktoré ţiakov zaujmú, sprostredkujú im všetky potrebné poznatky a podnietia ich záujem získať aj ďalšie vedomosti a znalosti. Hybnou silou výchovno-vzdelávacieho procesu je vhodná motivácia ţiakov, ktorá vyvoláva a udrţiava záujem ţiakov o daný predmet a učivo. Naopak, zo školskej praxe je známe, ţe pouţitie nevhodných spôsobov môţe brzdiť vzťah ţiakov k učeniu, dokonca vyvolať nezáujem aţ odpor k učeniu. Je zrejmé, ţe nie všetci ţiaci v triede budú mať rovnaký záujem o určitý predmet, obsah učiva alebo nejakú činnosť. Avšak osobnosť učiteľa a vhodná motivácia ţiakov môţe spôsobiť vzostup záujmu nielen o daný predmet, ale i obsah učiva, ktoré ţiaci na týchto vyučovacích hodinách spoločne s obľúbeným učiteľom preberajú. 3

4 V skupine respondentov navštevujúcich stredné školy povaţuje učivo za väčšinou zaujímavé 28,6 % opýtaných a necelá polovica stredoškolákov prezentovala názor, ţe ich obsah učiva zaujíma len niekedy. Za zriedkavo zaujímavé ho povaţovalo 16,4 % respondentov a 5,3 % stredoškolákov si myslí, ţe obsah učiva je väčšinou nezaujímavý. 50% Graf 3 - Hodnotenie obsahu učiva z pohľadu ţiakov SŠ 49,70 40% 28,60 30% 16,40 20% 10% 5,30 0% väčšinou zaujímavé zriedkavo zaujímavé niekedy zaujímavé väčšinou nezaujímavé Z pohľadu krajov sa ukázalo, ţe obsah učiva väčšinou zaujíma ţiakov stredných škôl v Prešovskom (38,5 %) a Nitrianskom kraji (35,3 %). Najmenej ţiakov. ktorí potvrdili, ţe ich obsah učiva väčšinou zaujíma navštevuje stredné školy v Bratislavskom kraji. Tabuľka 2 - Záujem ţiakov stredných škôl o učivo (v %) To, čo sa učíme, ma zaujíma: Kraj väčšinou niekedy zriedka Bratislavský 22,4 50,9 26,7 Trnavský 27,1 50,8 22,0 Trenčiansky 24,8 43,4 31,8 Nitriansky 35,3 48,0 16,7 Ţilinský 24,2 51,7 24,2 Banskobystrický 28,4 49,3 22,4 Prešovský 38,5 52,4 9,1 Košický 29,2 48,5 22,2 V skupine ţiakov stredných škôl sa ukázali štatisticky významné rozdiely vo vzťahu k pohlaviu, prospechu a veľkosti bydliska ţiaka. Zaujímavé je zistenie, ţe zhodne necelá tretina chlapcov (28,3 %), aj dievčat (28,9 %) študujúcich v stredných školách uviedla, ţe obsah učiva ich väčšinou zaujímal. Dievčatá vo vyššom počte priznali, ţe učivo ich zaujalo len niekedy (52,2 %/chlapci: 46,5 %), avšak u chlapcov bolo zistené zvýšenie počtu respondentov, ktorí prezentovali názor, ţe obsah učiva ich zaujal zriedkavo (18,1 %, dievčatá: 15,0 %), alebo len v malej miere (7,1 %/dievčatá: 3,9 %). Z uvedeného je zrejmé, ţe kladnejšie hodnotili stredoškolské učivo dievčatá neţ chlapci. Zo zistených výsledkov výskumu je zrejmé, ţe učivo väčšinou zaujímalo najmä respondentov, ktorí dosahovali v škole výborné výsledky (43,7 % /prospel veľmi dobre: 30,9 % /prospel: 18,7 %) a zároveň so zhoršovaním prospechu stúpal počet opýtaných s názormi, ţe učivo ich zaujímalo len niekedy (prospel s vyznamenaním: 44,4 % /prospel veľmi dobre: 50,1 % /prospel: 52,7 %). Aj v tomto prípade platí, ţe záujem ţiaka o obsah učiva úzko súvisí s jeho prospechom. Ţiaci, ktorí majú v škole dobré výsledky prejavujú omnoho vyšší záujem o učivo neţ opýtaní, ktorí sa učia priemerne, prípadne aţ podpriemerne. 4

5 Pribliţne polovica opýtaných vo všetkých sledovaných aglomeračných jednotkách priznala, ţe učivo ich zaujalo len niekedy, avšak za väčšinou zaujímavé ho povaţovali najmä stredoškoláci ţijúci v najmenších obciach. So stúpajúcou veľkosťou sídla klesal počet respondentov, ktorých obsah učiva väčšinou zaujímal a zároveň mierne stúpal počet opýtaných, ktorí prezentovali názor, ţe učivo bolo zaujímavé len zriedkavo. V otázke zameranej na náročnosť učiva označilo ho za ľahké len 5,7 % opýtaných, 82,5 % stredoškolákov sa zhodlo v názore, ţe časť učiva je nenáročná, avšak určitú časť učiva povaţovali za ťaţkú. Problémy s ťaţkým a náročným učivom malo 11,8 % opýtaných. Graf 4 - Náročnosť učiva z pohľadu ţiakov SŠ 82,50 % 90% 75% ľahké, nenáročné 60% 45% 30% 5,70 % 11,80 % niektoré ľahké, niektoré ťaţké ťaţké 15% 0% Pri otázke náročnosti učiva neboli u stredoškolákov zistené štatisticky významné závislosti vo vzťahu k identifikačným znakom. Kladný vzťah k učeniu deklarovalo 6,4 % opýtaných, pričom 65,1 % potvrdilo, ţe sa radi učia len niektoré učivo. Záporný vzťah k učeniu prezentovala aţ necelá tretina stredoškolákov. Graf 5 - Vzťah ţiakov SŠ k učeniu 80% 60% 40% 65,1 20% 6,4 28,5 0% učím sa rád/a učím sa rád/a len niektoré učivo učím sa nerád/a Štatisticky významná závislosť potvrdila signifikantný vzťah medzi druhmi škôl a vzťahom ţiakov k učeniu. I keď väčšina ţiakov z oboch sledovaných súborov potvrdila kladný vzťah len 5

6 k niektorému druhu učiva, výrazne lepší vzťah k učeniu prezentovali ţiaci základných škôl, ktorí zároveň v niţšej miere neţ stredoškoláci uvádzali, ţe sa učia neradi. Toto zistenie je zaujímavé, pretoţe v základnej škole sa učia všeobecne orientované učivo, ale u stredoškolákov je predpoklad, ţe si typ školy vybrali podľa svojho záujmu. Určitú rolu však môţe zohrávať vek a s tým spojené odmietanie názorov dospelých, čo môţe v prípade, ţe rodičia a učitelia apelujú na ţiakov, aby sa učili a dosahovali dobrý prospech vyvolať práve nechuť k učeniu. No i tak je počet respondentov, ktorí deklarovali záporný vzťah k učeniu vzhľadom na typ školy vysoký. Bolo by potrebné, aby učitelia dokázali osloviť svojich ţiakov, zaujať ich nielen obsahom učenia, ale i novými, modernejšími formami a vypestovali v nich pozitívnejší vzťah k tejto, v ich veku dôleţitej činnosti. Vyše polovica chlapcov (59,6 %) a 69,4 % dievčat v stredných školách obľubuje len niektoré časti učiva, pričom kladný vzťah k učeniu prezentovalo len 4,9 % chlapcov a 7,6 % dievčat. Skutočnosť, ţe sa neradi učia, priznala vyše tretina (35,5 %) chlapcov a 22,9 % dievčat. Zaráţajúce je najmä zistenie, ţe v skupine stredoškolákov má vytvorený kladný vzťah k učeniu len veľmi málo opýtaných, pričom za alarmujúci je moţné povaţovať údaj zistený u chlapcov. V skupine vyznamenaných uviedlo kladný vzťah k učeniu len 13,2 % opýtaných, pričom moţno konštatovať, ţe so zhoršujúcim sa prospechom ţiakov stredných škôl klesá nielen počet opýtaných, ktorí sa učia radi (prospel s vyznamenaním: 13,2 %/prospel veľmi dobre: 5,9 %/prospel: 3,1 %), ale i tých, ktorí preferujú len niektoré časti učiva (prospel s vyznamenaním: 71,4 %/prospel veľmi dobre: 68,2 %/prospel: 59,6 %) a stúpa počet respondentov, ktorí nemajú vytvorený kladný vzťah k učeniu (prospel s vyznamenaním: 15,4 %/prospel veľmi dobre: 25,8 %/prospel: 37,3 %). Samostatnú skupinu opäť tvorilo 13 neprospievajúcich stredoškolákov, z ktorých ani jeden sa neučí rád, 38,5 % obľubuje len niektoré časti učiva a aţ 61,5 % ţiakov z tejto skupiny priznalo, ţe sa vôbec neučia radi. Najvyšší počet opýtaných, ktorí majú vytvorený kladný vzťah k učeniu, navštevuje súkromné stredné školy (14,9 %/cirkevné školy: 11,1 %), pričom ţiakov študujúcich v štátnych školách rovnako odpovedalo len 5,5 % opýtaných. Niektoré časti učiva preferujú aţ tri štvrtiny respondentov v cirkevných školách, pričom v súbore ţiakov súkromných škôl obľubuje niektoré predmety len necelá polovica (49,3 %/štátne školy: 65,0 %) opýtaných. Negatívny vzťah k učeniu priznala vyše tretina (35,8 %) ţiakov súkromných stredných škôl, 29,5 % opýtaných zo štátnych škôl a len 13,1 % respondentov v cirkevných školách. Z uvedeného je zrejmé, ţe najlepší vzťah k učeniu majú vytvorený ţiaci cirkevných stredných škôl, pričom u ţiakov v štátnych školách je nutné vo vyššej miere pestovať najmä kladný vzťah k učeniu. Obsah učiva podmieňuje u stredoškolákov vzťah k učeniu v niţšom počte neţ u mladších respondentov. V stredných školách aţ tri štvrtiny (75,9 %) opýtaných, ktorí sa učia radi odpovedali, ţe učebná látka ich väčšinou zaujíma, občasný záujem priznala pätina (21,7 %) opýtaných v tejto skupine. Len zriedkavo záujem o učebnú látku má 2,4 % ţiakov stredných škôl, pričom v tejto skupine rovnako ako u ţiakov základných škôl ani jeden opýtaný neuviedol nezáujem. V súbore respondentov, ktorí obľubujú len niektoré časti učiva, vyše tretinu (33,0 %) toto učivo väčšinou zaujíma, pričom čiastočný (niekedy: 54,2 %) alebo zriedkavý (11,6 %/väčšinou nezaujíma: 1,2 %) záujem priznalo v tejto skupine menej opýtaných neţ u ţiakov základných škôl. V skupine stredoškolákov stúpol počet opýtaných, ktorí sa učia neradi i napriek tomu, ţe ich učivo väčšinou zaujíma (7,9 %) alebo zaujíma len zriedkavo (30,4 %) a klesol počet opýtaných, ktorí priznali, ţe učebná látka je pre nich zaujímavá len vo veľmi malej miere (16,0 %/niekedy: 45,8 %). Vzhľadom na skutočnosť, ţe pomerne vysoký počet respondentov priznalo negatívny postoj k učeniu, zaujímalo nás, čo zapríčinilo túto situáciu. Ţiaci mohli na odpoveď vyuţiť viacero moţností, v súčte je prekročený limit 100 %. Medzi najčastejšie príčiny 6

7 negatívneho postoja k učeniu zaradili ţiaci stredných škôl: učenia je príliš veľa (44,9 %), učenie ţiakov nebaví (42,5 %), učenie ţiakov nezaujíma (23,5 %), ťaţké chápanie učiva (SŠ: 17,7 %), zlé podmienky na učenie v domácom prostredí (3,6 %). Okrem toho 16,6 % stredoškolákov vyuţilo na odpoveď alternatívu iné. Graf 6 - Príčiny negatívneho vzťahu ţiakov SŠ k učeniu 50% 40% 42,50 44,90 30% 23,50 20% 17,70 16,60 10% 3,60 0% učenie žiakov nebaví učenie žiakov nezaujíma žiaci sa ťažko učia žiaci nemajú doma podmienky žiaci majú príliš veľa učenia iné Porovnanie ukázalo, ţe poradie odpovedí ţiakov základných a stredných škôl bolo rovnaké, líšilo sa len ich percentuálne zastúpenie, konkrétne ţe učenie ţiakov nebaví, učenie ţiakov nezaujíma, ţiaci majú príliš veľa učiva, a pod. V ostatných prípadoch boli rozdiely veľmi nízke. Prioritným dôvodom negatívneho vzťahu k učeniu u chlapcov je, ţe ich učenie nebaví (46,5 %/dievčatá: 39,2 %). Z odpovedí dievčat vyplynulo, ţe sa neradi učia najmä pre preťaţenie mnoţstvom učiva (50,5 %/chlapci: 37,9 %). Z výsledkov výskumu vyplynulo, ţe za prioritný dôvod negatívneho vzťahu k učeniu povaţovali respondenti vo veku 15, 16,17 a 19 rokov príliš veľké mnoţstvo učiva, pričom štrnásťroční opýtaní sa priznali, ţe ich obsah učiva nezaujíma a opýtaní vo veku 18 rokov najčastejšie odpovedali, ţe ich nebaví učiť sa. Respondenti, ktorí prospeli s vyznamenaním alebo prospeli veľmi dobre, najčastejšie uvádzali ako dôvod nezáujmu o učenie skutočnosť, ţe majú príliš veľa učiva (prospel s vyznamenaním: 50,6 %/prospel veľmi dobre: 45,5 %/prospel: 41,5 %/neprospel: 30,8 %), pričom opýtaní, ktorí prospeli alebo neprospeli označili za najzávaţnejšiu príčinu negatívneho vzťahu fakt, ţe ich učenie nebaví (prospel s vyznamenaním: 33,3 %, prospel veľmi dobre: 41,0 %, prospel: 48,6 %, neprospel: 53,9 %). Za najzávaţnejšiu príčinu negatívneho vzťahu k učeniu označili zhodne ţiaci zo štátnych a cirkevných stredných škôl príliš veľké mnoţstvo učiva (štátne školy: 44,8 %/cirkevné školy: 49,5 %/súkromné školy: 38,8 %), pričom u opýtaných študujúcich v súkromných školách bol prioritným dôvodom fakt, ţe ich učenie nebavilo (44,8 %/štátne školy: 42,6 %/cirkevné školy: 39,4 %). Nevyhovujúce podmienky na štúdium v domácom prostredí uvádzali všetci opýtaní len v malej miere (štátne školy: 3,4 %/cirkevné školy: 4,5 %/súkromné školy: 5,1 %). 7

8 Kvalita domácej prípravy ţiakov veľmi úzko súvisí s kvalitou školského vyučovania. Dôleţité je, aby učiteľ vhodne zhodnotil mnoţstvo domácich úloh, ţiakov zbytočne nepreťaţoval, vybral primeranú formu tejto prípravy a dbal na fakt, ţe ţiaci musia učivu, ktorému sa majú venovať v rámci domácej prípravy rozumieť. Len tak bude ich príprava v domácom prostredí dostatočne kvalitná. Mnohí učitelia vidia hlavný cieľ domácej prípravy v upevňované učiva, ktoré ţiaci preberali v škole, v prehlbovaní ich vedomostí a zručností. Avšak cieľom domácich úloh je aj vzbudenie záujmu ţiakov, emocionálne zaujatie pre niektoré formy činností, podnecovanie k vlastnej tvorivej činnosti. Domáce úlohy môţu obohatiť aj osobné skúsenosti ţiakov, ktoré môţu neskôr vyuţiť pri aktívnom osvojovaní si nového učiva. Z hľadiska metód môţu byť domáce úlohy zaloţené na práci s učebnicou, doplnkovou literatúrou, na pozorovaní, experimentovaní a rôznych praktických činnostiach. Ak ţiaci domáce úlohy vnímajú ako stereotypné a nudné, vidia v nich len nepríjemnú povinnosť a majú snahu sa ich čo najrýchlejšie zbaviť. Z tohto dôvodu je nutné časť domácej prípravy ţiakov diferencovať nielen podľa ich veku, ale i záujmov. Príliš dlhé domáce úlohy vyvolávajú u mladších ţiakov negatívne emócie a neprispievajú k ich kvalitnému splneniu. Starší ţiaci môţu na domácu prípravu dostať i dlhšie trvajúcu samostatnú prácu (napr. výroba modelov, pozorovanie procesov v prírode, rôzna tvorivá činnosť). Domáce úlohy majú pre ţiakov aj významnú výchovnú funkciu. Vytvárajú u nich návyky pravidelne realizovať jednotlivé úlohy, učia ich samostatne pracovať, organizovať a plánovať si vlastnú prácu, robiť ju starostlivo a niesť zodpovednosť za jej kvalitu. Rôznorodá povaha domácej prípravy ţiakov im umoţňuje spojiť školskú aktivitu s rôznymi mimoškolskými činnosťami. Dôleţité je, aby učiteľ pri zadávaní domácich úloh venoval patričnú pozornosť aj ich kontrole (Skalková, J. 2007, s ). Z odpovedí stredoškolákov je zrejmé, ţe len 39,7 % opýtaných sa na vyučovanie pripravuje pravidelne a nepravidelne sa učí aţ 60,3 % respondentov. Graf 7 - Príprava na vyučovanie u ţiakov stredných škôl 80% 60,3 60% 40% 20% 39,7 0% pravidelne nepravidelne Stredoškoláci sa pravidelne pripravujú v omnoho niţšom počte neţ ţiaci základných škôl. Porovnanie dát ukázalo alarmujúcu situáciu, pretoţe zatiaľ čo v základných školách sa pravidelne doma učí pribliţne 70,0 % ţiakov, v stredných školách sa touto formou pripravuje na vyučovanie len necelých 40,0 % ţiakov. V skupine stredoškolákov, ktorí sa pravidelne učia prevaţujú dievčatá (44,7 %) neţ chlapci (33,4 %). Toto zistenie je aţ alarmujúce, keď si predstavíme, ţe len občas sa doma pripravuje na vyučovanie aţ 66,6 % chlapcov a viac neţ polovica (55,3 %) dievčat. 8

9 Čas venovaný pravidelnej príprave na vyučovanie Vzťah ţiakov k plneniu svojich školských povinností sa v praxi premieta do mnoţstva času, ktorý venujú príprave na vyučovanie. Pochopenie a zvládnutie učiva závisí od viacerých faktorov. V podstate platí, ţe čím je ţiak bystrejší a usilovnejší, čím viac dáva pozor na hodine počas vysvetľovania látky, ktoré je ovplyvnené osobnosťou učiteľa, jeho pedagogickým majstrovstvom, schopnosťou učivo nielen dobre, ale i zaujímavo vysvetliť, tým menej času potrebuje na prípravu na vyučovanie doma. Okrem zisťovania pravidelnosti prípravy na vyučovanie nás zaujímalo aj pribliţné mnoţstvo času, ktoré respondenti pri pravidelnej príprave na vyučovanie venujú denne tejto dôleţitej činnosti. Z odpovedí respondentov zároveň vyplynulo, ţe ţiaci základných škôl, ktorí sa učia pravidelne, sa pripravujú na vyučovanie priemerne 1 hodinu a 35 minút denne, pričom ţiaci stredných škôl sa denne učia v priemere 1 hodinu a 54 minút. Z uvedeného je zrejmé, ţe stredoškolské učivo je ťaţšie a ţiaci, ktorí sa svedomite pripravujú na vyučovanie, sa venujú tejto činnosti dlhšie neţ ţiaci základných škôl. Vo všeobecnosti však hodnotíme počet ţiakov pravidelne sa pripravujúcich na vyučovanie ako nízky a priemernú dobu dennej prípravy ţiakov základných a stredných škôl na vyučovanie za veľmi krátku. Tabuľka 3 Príprava ţiakov stredných škôl na vyučovanie Učím sa : Kraj pravidelne (%) čas v min nepravidelne (%) Bratislavský 33,3 107 min 66,7 Trnavský 44,4 106 min 55,6 Trenčiansky 27,1 106 min 72,9 Nitriansky 43,0 126 min 57,0 Ţilinský 45,3 104 min 54,7 Banskobystrický 35,8 109 min 64,2 Prešovský 44,9 125 min 55,1 Košický 42,7 122 min 57,3 SR 39,7 114 min 60,3 Porovnanie údajov ukázalo, ţe ţiaci základných aj stredných v najvyššom počte venujú svojej školskej príprave doma pol hodiny aţ hodinu, prípadne jeden a pol aţ dve hodiny denne. Ţiaci základných škôl vo vyššom počte uvádzali, ţe sa učia menej neţ pol hodinu aţ jeden a pol hodiny, pričom u stredoškolákov viac prevládali respondenti, ktorí sa denne pripravujú na vyučovanie jeden a pol aţ tri hodiny denne. Tabuľka 4 Pravidelná príprava na vyučovanie v domácom prostredí Druh školy Základná škola Stredná škola Čas počet % počet % menej neţ 30 minút , ,4 0,5 hodiny aţ 1 hodina , ,8 1 hodina aţ 1,5 hodiny , ,3 1,5 aţ 2 hodiny , ,0 2 hodiny aţ 2,5 hodiny 45 5,9 38 7,9 2,5 hodiny aţ 3 hodiny 54 7, ,4 3 hodiny aţ 3,5 hodiny 19 2,5 7 1,4 3,5 hodiny aţ 4 hodiny 14 1,8 22 4,6 4 hodiny aţ 4,5 hodiny 3 0,4 4 0,8 4,5 hodiny aţ 5 hodín 8 1,0 10 2,1 viac ako 5 hodín 3 0,4 2 0,4 Viac neţ tri hodiny sa kaţdý deň učí len veľmi malá časť ţiakov základných a stredných škôl. Z uvedeného vyplynulo, ţe stredoškoláci sa učia dlhšie neţ ţiaci základných škôl, pričom najčastejšie uvádzaný čas u obidvoch sledovaných skupín bol pol hodiny aţ hodinu denne, ktorý venujú svojej domácej príprave povaţujeme za krátky. Z výsledkov výskumu vyplynulo, ţe dievčatá sa učia denne aţ 130 minút, zatiaľ čo chlapci venujú príprave do školy doma len asi 98 minút. 9

10 Taktieţ viac času nad učebnicami trávia respondenti, ktorí dosahujú v škole dobré výsledky a je moţno konštatovať, ţe so zhoršujúcim sa prospechom stredoškolákov sa skracuje čas, ktorý ţiaci venujú príprave na vyučovanie v doma. Ţiaci, ktorí prospeli s vyznamenaním sa denne učia priemerne 135 minút, veľmi dobre prospievajúci respondenti venujú tejto činnosti asi 105 minút. Opýtaní, ktorí prospeli sa denne pripravujú do školy len o niečo menej, priemerne 100 minút a stredoškoláci, ktorí neprospeli sa denne učia len asi 65 minút. Z uvedeného je zrejmé, ţe opýtaní, ktorí prospeli s vyznamenaním, strávia kaţdý deň nad učebnicami pribliţne raz toľko času ako ich spoluţiaci, ktorí dosahujú veľmi zlé školské výsledky a práve im by prospelo, keby sa doma pripravovali omnoho dlhšie neţ doteraz. Výsledky výskumu zároveň ukázali, ţe najviac času kaţdodennej príprave na vyučovanie venujú ţiaci cirkevných stredných škôl (142 minút), pričom ţiaci v štátnych (108 minút) a súkromných (93 minút) stredných školách sa denne učia omnoho menej. Vedomosti ţiakov sa stávajú trvanlivými aţ po tom, ako ich ţiaci začnú vyuţívať v praktickom ţivote. Ţiaci sa musia naučiť samostatne zvládnuť úlohu, zrealizovať ju a overiť si získané vedomosti v praxi. Veľkou motiváciou v prístupe k ich učeniu môţe tvoriť skutočnosť, ţe vidia praktický zmysel toho, čo sa v škole naučia. V opačnom prípade môţe mať takéto učenie výrazne demotivujúci účinok, najmä ak ide o adolescentov, ktorí sú veľmi často ovplyvnení kritickým pohľadom na činnosť dospelých, či uţ rodičov alebo učiteľov. V súbore ţiakov stredných škôl vyuţilo na odpoveď moţnosť skôr áno aţ 41,0 % opýtaných a kladne odpovedalo 22,1 % respondentov. Zápornú odpoveď uviedlo 5,7 % stredoškolákov a necelá štvrtina respondentov vyuţila alternatívu skôr nie. Na otázku nemá vytvorený vlastný názor 7,4 % oslovených ţiakov stredných škôl. Praktický zmysel toho čo sa učí vidí 68,1 % ţiakov základných škôl a 63,1 % stredoškolákov. Záporne odpovedalo necelá tretina (29,5 %) stredoškolákov a 23,2 % ţiakov základných škôl, pričom na otázku nevedelo odpovedať 8,7 % ţiakov základných škôl a 7,4 % stredoškolákov. Graf 8 - Názor na vyuţitie učiva v praxi u ţiakov SŠ 45% 41,0 % 40% 35% 30% 25% 20% 15% 10% 22,1 % 23,8 % 5,7 % 7,4 % áno skôr áno nie skôr nie neviem 5% 0% Paradoxne väčší zmysel toho, čo sa učia vidia ţiaci základných škôl, pričom stredoškoláci vo vyššom počte priznávali, ţe tento zmysel nevidia. Opäť nás zarazilo zistenie, ţe ţiaci stredných škôl, z ktorých mnohí nebudú študovať na vysokých školách a po ukončení štúdia pôjdu do praxe vo vyššom počte nevidia praktickú vyuţiteľnosť svojho učiva neţ je to u ţiakov 10

11 základných škôl, z ktorých mnohí ešte nie sú rozhodnutí, čo by v budúcnosti chceli študovať a akou činnosťou by sa chceli zaoberať. Aţ necelá polovica stredoškolákov označila za najrušivejší faktor únavu (46,4 %) a vyše tretina (36,2 %) respondentov priznala, ţe sa im do učenie nechce a nemajú na túto dôleţitú činnosť náladu. Za pomerne silno rušivé faktory označili oslovení stredoškoláci aj chuť ísť radšej von (26,2 %), zlý postup učiteľa v prípade, ţe sa sústavne dobieha látka (26,1 %), neschopnosť sústrediť sa na preberanú učebnú látku (21,4 %), strach z toho, ţe budú vyvolaní (19,1 %), zlú celkovú atmosféru v triede (18,7 %), nervozitu spôsobenú hlukom a krikom spoluţiakov (18,4 %) a iné úlohy a povinnosti (12,8 %). Medzi najmenej rušivé faktory zaradili respondenti spoluţiakov lajdákov, ktorí vyrušujú ostatných (9,4 %) a nutnosť byť počas vyučovania ticho (9,2 %). Preverovanie vedomostí, zručností a návykov vo vyučovacom procese má významné postavenie ako jeho záverečná fáza. Vo výchovnej funkcii pôsobí ako účinný prostriedok utvárania niektorých dôleţitých morálnych čŕt osobnosti, ako sú zmysel pre povinnosť, zodpovednosť, uvedomelý postoj k práci, disciplinované správanie. Jeho didaktická hodnota spočíva v tom, ţe celým svojim systémom obsahom, organizáciou, metódami a prostriedkami dotvára a ďalej rozvíja vzdelávacie ciele, sledované v predošlých fázach vyučovacieho procesu. Jedným z cieľov výskumu bolo aj zistenie, aké pocity prevládajú u ţiakov základných a stredných škôl pri skúšaní. Respondentom bola ponúknutá škála 10 pocitov, z ktorých bolo päť pozitívnych a päť negatívnych. V skupine stredoškolákov prevládajú pri preverovaní vedomostí najmä strach a obavy (56,4 %) a tréma a nervozita (45,3 %) a pribliţne pätina respondentov sa priznala, ţe pociťujú strach z nesplnených povinností. Opäť sa zistilo, ţe tri najčastejšie preţívané pocity u ţiakov stredných škôl sú negatívne. Graf 9 Pocity, ktoré ţiaci stredných škôl preţívajú počas preverovania vedomostí ,4 45, ,6 7,6 6,1 9,1 6,4 radosť z dobrej známky strach z rodičov strach a obavy radosť z vedomostí 19,1 16,5 pokoj a pohoda strach z povinností radosť z ocenenia obavy z výsmechu 12,1 6,1 iné príjemné očakávania tréma a nervozita Len 16,5 % opýtaných zaţíva pokoj a pohodu, 12,1 % stredoškolákov sprevádzajú preverovanie znalostí príjemné očakávania. Menej neţ 10,0 % opýtaných uviedlo, ţe pri skúšaní zaţívajú radosť z toho, ţe môţu preukázať svoje vedomosti (9,6 %), ale zaţívajú aj obavy z výsmechu spoluţiakov pri zlyhaní (9,1 %), strach z toho, ţe ich rodičia potrestajú za 11

12 zlú známku (7,6 %). V najniţšej miere majú respondenti radosť, ţe ich rodičia za dobrú známku ocenia (6,4 %) alebo sami preţívajú radosť z toho, ţe takúto známku dostali (6,1 %). Vyučovanie v triede sa uskutočňuje v špecifickom edukačnom prostredí fyzickom (učebňa a jej vybavenie) a psychosociálnom (štruktúra sociálnej skupiny, ktorú tvoria ţiaci a učitelia a ich vzájomné vzťahy). Psychosociálna klíma v triede determinuje kaţdú vyučovaciu hodinu a podľa Průchu (1997, str. 351) sa odvodzuje od tzv. komunikačnej klímy, ktorá v triede existuje. Klíma v triede, ktorú navodí učiteľ môţe mať zásadný vplyv na rozvoj motivácie ţiakov a ich postoj k učeniu. Aj z týchto dôvodov sú veľmi dôleţité učiteľove schopnosti navodiť v triede pozitívnu klímu. J. Lašek (1994) zisťoval v českých školách parametre komunikačnej klímy a konštatoval, ţe sa delí na komunikačnú klímu suportívnu (ochotnú, podpornú) a defenzívnu (obrannú). V suportívnej klíme sa účastníci navzájom rešpektujú, komunikujú medzi sebou a vymieňajú si svoje názory, pocity a pod. V defenzívnej komunikačnej klíme vznikajú situácie, v ktorých účastníci navzájom súperia, nepočúvajú jeden druhého a svoje názory a pocity skrývajú. Podľa Lašekových zistení ţiaci, ktorým učiteľ vytvoril suportívnu klímu sa v triede cítia lepšie, sú spokojnejší, učiteľove kladné informácie ich motivujú k vyšším výkonom a vyššiemu sebavedomiu a majú aj menej absencií neţ ţiaci, ktorí sa pohybujú výhradne v klíme defenzívnej a ktorí viac prejavili tendencie neriskovať, voliť si cestu pasívneho odporu, spájať sa proti učiteľovi, snaţiť sa mu votrieť do priazne alebo útočiť na jeho slabé stránky. Jednou z príčin vzniku negatívneho postoja ţiakov k učeniu a vzdelávaciemu procesu môţe byť reakcia na atmosféru, ktorá prevláda v triede počas vyučovania. Tá je vo významnej miere určovaná kvalitou vzájomných vzťahov medzi vyučujúcimi a ţiakmi. Kvalita vzťahu medzi učiteľom a ţiakmi podstatne ovplyvňuje mieru a hĺbku učiteľovho výchovného a osobného pôsobenia na ţiakov. Na druhej strane aj vzťah ţiakov k svojim pedagógom významnou mierov vplýva na ich celkový vzťah ku škole a k plneniu si školských povinností. V skupine ţiakov stredných škôl vyjadrilo spokojnosť 77,7 % opýtaných a 11,8 % uviedlo, ţe triedna atmosféra je veľmi dobrá. Negatívne sa vyjadrilo 9,0 % respondentov a ďalších 1,5 % opýtaných opísalo triednu klímu ako veľmi zlú. Porovnanie druhov škôl ukázalo, ţe spokojnosť s triednou atmosférou vyjadrilo 83,1 % ţiakov základných škôl a 89,5 % stredoškolákov, pričom 16,9 % ţiakov základných škôl a 10,5 % opýtaných študujúcich v stredných školách označilo atmosféru v triede za negatívnu. V odpovediach chlapcov a dievčat navštevujúcich stredné školy boli zistené len veľmi malé rozdiely, ale i tak môţeme povedať, ţe kladne sa o atmosfére prevládajúcej na vyučovaní vyjadrili viac chlapci (91,2 %), neţ dievčatá (89,0 %). Negatívne ohodnotilo triednu klímu 11,0 % dievčat a 8,8 % chlapcov. Najlepšie ohodnotili atmosféru prevládajúcu počas vyučovania v triede stredoškoláci cirkevných škôl (91,9 %), v štátnych (89,2 %) a súkromných (90,6 %) stredných školách sa rovnako vyjadrilo len o málo menej opýtaných. V triede sa väčšinou necíti dobre 10,8 % ţiakov štátnych škôl, 9,4 % zo súkromných škôl a 8,1 % študujúcich v cirkevných stredných školách. 12

13 3. UČITEĽ V OPTIKE ŢIAKOV STREDNÝCH ŠKÔL Učiteľ tvorí základný pilier výchovno-vzdelávacieho procesu. Ovplyvňuje kvalitu vzdelávania, efektívnosť výchovného pôsobenia a v nemalej miere formuje celkový vzťah ţiakov ku škole. V zameraní sa na učiteľa a v spojitosti s ním vynára sa veľa súvisiacich otázok: Aký je súčasný vzťah ţiakov stredných škôl k svojim učiteľom a ako sa tento premieta do vzťahu k škole, vyučovaciemu procesu, učeniu sa? V akej miere reflektujú ţiaci také dôleţité vlastnosti učiteľov ako sú spravodlivosť, tolerancia k názorom mladých, priznanie si vlastnej chyby, ochota vysvetliť neznáme veci, schopnosť pochváliť za dobré výsledky? Ako učitelia pomáhajú riešiť osobné problémy ţiakov? Čo si ţiaci na svojich učiteľoch váţia, čo podporuje prirodzenú autoritu učiteľa a čo ju naopak, narúša? K zmapovaniu týchto problémov v našom výskume slúţila skupina otázok z okruhu učiteľ a ich prepojenie na oblasti škola, vyučovací proces a spôsob učenia sa. Vzťah ţiakov stredných škôl k svojim učiteľom Vysoký podiel ţiakov stredných škôl (83,3 %) má k svojim učiteľom kladný vzťah (postoj mám ich rád, váţim si ich alebo mám ich rád, aj keď sú veci, ktoré sa mi na nich nepáčia ). Je to úroveň zrovnateľná so stavom v základných školách (83,6 %). Čistý kladný postoj mám ich rád a váţim si ich" zaujalo 18,1 % respondentov, negatívne sa vyjadrilo 16,7 % ţiakov. V porovnaní so základnými školami zvýšil sa podiel ľahostajných (11,2 %) a zníţil tých, ktorí nemajú učiteľov radi (5,5 %). Graf 10 - Môj vzťah k väčšine učiteľov, ktorí ma učia je: (stredná škola) 70% 65,30% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 18,10% 5,50% 11,20% 0% Mám ich rád/a a váţim si ich Mám ich rád/a aj keď sú veci, ktoré sa mi na nich nepáčia Nemám ich rád/a Sú mi ľahostajní Štatistický test identifikoval významné rozdiely v odpovediach medzi krajmi SR. Najvýraznejšie bol kladný vzťah deklarovaný ţiakmi v Prešovskom (91,4 %) a Nitrianskom kraji (89,4 %). Pozitívne hodnotenie bez výhrad prevaţovalo u ţiakov Nitrianskeho kraja (30,5 % ). Vyšší podiel negatívneho hodnotenia (odpoveď nemám ich rada, resp. sú mi ľahostajní) mal Banskobystrický kraj (23,1 %). Postoj nemám ich rád" dominoval v Bratislavskom kraji (9,2 %) a sú mi ľahostajní" v Banskobystrickom kraji (17,9 %). 13

14 Tabuľka 4 Odpovede ţiakov SŠ na otázku - Môj vzťah k väčšine učiteľov, ktorí ma učia je: Kraj Mám ich rád/a a váţim si ich Mám ich rád/a aj keď sú veci, ktoré sa mi na nich nepáčia Nemám ich rád/a Sú mi ľahostajní Bratislavský 13,2 % 66,2 % 9,2 % 11,4 % Trnavský 15,4 % 64,1 % 5,1 % 15,4 % Trenčiansky 14,7 % 65,1 % 7,8 % 12,4 % Nitriansky 30,5 % 58,9 % 3,3 % 7,3 % Ţilinský 14,0 % 68,5 % 3,9 % 13,5 % Banskobystrický 19,4 % 57,5 % 5,2 % 17,9 % Prešovský 21,9 % 69,5 % 3,2 % 5,3 % Košický 17,0 % 68,4 % 5,3 % 9,4 % SR 18,1 % 65,3 % 5,5 % 11,2 % Odpovede ţiakov boli determinované viacerými faktormi. Dievčatá častejšie (85,3 %) deklarovali kladný vzťah k učiteľom ako chlapci (80,9 %). Ešte výraznejší bol rozdiel v odpovedi mám ich rád, aj keď sú veci, ktoré sa mi na nich nepáčia (69,0 % dievčat oproti 60,6 % chlapcov). Svedčí to o kritickejšom postoji dievčat. Frekvencia pozitívneho hodnotenia učiteľov sa lepším prospechom významne zvyšovala. Podiel u ţiakov, ktorí prospeli s vyznamenaním, bol 91,0 %, u tých, čo prospeli veľmi dobre 82,2 % (čo prospeli 80,5 % a neprospeli 53,8 %). Tento trend sa ešte výraznejšie prejavil v prevej kategórii u ţiakov, ktorí majú radi učiteľov a váţia si ich. Naopak, so zhoršujúcim prospechom narastala ľahostajnosť k učiteľom, a to z 6,1 % na 46,2 %. Vzťah k učiteľom nezávisel od veku ţiakov (p = 0,646) a veľkosti bydliska (p = 0,154). U ţiakov základných škôl boli tieto faktory signifikantné. Na zvolenej hladine významnosti sa nepreukázala ani závislosť od národnosti (p = 0,059) a zriaďovateľa (p = 0,709). Signifikantné rozdiely v hodnotení vzťahu ţiakov stredných škôl k učiteľom boli identifikované v troch prípadoch: Vyššie pozitívne hodnotenie (odpoveď mám ich rád, váţim si ich alebo mám ich rád aj keď sú veci, ktoré sa mi na nich nepáčia) deklarovali ţiaci v Prešovskom (91,4 %) a Banskobystrickom kraji (89,4 %), častejšie sa vyskytovalo u dievčat (85,3 %), ako u chlapcov (80,9 %). Pozitívne hodnotenie záviselo od prospechu, lepší prospech znamenal vyššie hodnotenie. Štatistický test preukázal závislosť medzi tým či ţiak chodí do školy rad/nerád a jeho vzťahom k učiteľom. Zodpovedajúca miera asociácie bola vysoká (Somersovo D = 0,316). Podobne ako v prípade základných škôl vzťah k učiteľom vo vyššej miere určoval vzťah k škole ako naopak, čo opätovne potvrdilo dominantnejšie postavenie učiteľa v tejto väzbe. Ţiaci, ktorí majú radi učiteľov a váţia si ich, chodia v 78,6 % prípadoch radi do školy. U tých, čo nemajú radi učiteľov je to len 23,9 %. Tí ţiaci, čo veľmi radi chodia do školy majú aţ v 95,1 % radi svojich učiteľov. Záujem ţiaka o vyučovanie taktieţ súvisí s jeho vzťahom k učiteľovi. Vzťah bol asymetrický s dominantnou rolou učiteľa. Ţiaci, ktorí majú radi učiteľov a váţia si ich, sa v 91,4 % zaujímajú o to, čo sa učia. U tých čo nemajú radi učiteľov, táto hodnota poklesla na 50,7 %. Zo ţiakov, ktorí sa väčšinou zaujímajú o to čo sa učia, aţ 94,6 % majú radi učiteľov. Vzťah k učiteľom signifikantne ovplyvňoval aj to, či sa ţiak učí rád alebo nerád. Podobne ako v prípade základných škôl oba znaky sú stochastickým spôsobom ekvivalentné. Zo ţiakov, ktorí majú svojich učiteľov radi, len 16,7 % sa učí nerado. Z tých, ktorým sú učitelia ľahostajní, je to aţ 53,8 %. Ţiaci, ktorí sa učia radi, majú v 97,6 % radi aj učiteľov. 14

15 Vlastností učiteľov v optike ţiakov stredných škôl Ţiaci stredných škôl hodnotili vlastnosti učiteľov v batérii otázok. V nich sa prostredníctvom poradovej škály merala dôvera k učiteľom, moţnosť ţiaka prejaviť vlastný názor, ochota poradiť ţiakovi v jeho osobných problémoch, priznanie vlastnej chyby učiteľom, pouţívanie humoru na vyučovaní, záujem o problémy ţiaka, spravodlivosť, vysvetlenie nejasných vecí a pochvala za dobré výsledky. Na celkové posúdenie učiteľov bol z týchto parciálnych aspektov skonštruovaný index hodnotenia učiteľa (IHU) ako podiel získaných bodov k maximálnemu moţnému. Hodnoty indexu sa pohybujú na škále od 0 % do 100 % a vyjadrujú mieru naplnenia ideálneho stavu. Svojim učiteľom dôveruje 66,3 % ţiakov stredných škôl. Z toho úplne dôveruje 16,2 %. Nedôveru vyjadrilo 26,6 % a nevedelo sa vyjadriť 7 % ţiakov. Ţiaci stredných škôl v 61,2 % súhlasili s tým, ţe môţu slobodne prejaviť názor pred svojimi učiteľmi. Z toho 19,2 % s tým súhlasilo úplne. Absenciu tejto moţnosti pociťuje 33,7 % ţiakov a 5,1 % respondentov sa nevedelo vyjadriť. Podľa 43,5 % ţiakov sú učitelia ochotní im poradiť v osobných problémoch. Úplný súhlas vyjadrilo 14,9 % ţiakov. Opačný názor zastávalo 28,9 % a nevedelo posúdiť aţ 27,5 % respondentov. Podľa vyjadrení len 36,0 % ţiakov stredných škôl si ich učitelia vedia priznať chybu. Opačný názor uviedlo 55,2 % a k otázke sa nevedelo vyjadriť 8,8 % respondentov. S výrokom úplne súhlasilo len 6,4 % a úplne nesúhlasilo aţ 25,6 % ţiakov. Aţ 78,5 % ţiakov stredných škôl potvrdilo, ţe ich učitelia pouţívajú pri vyučovaní humor. Nesúhlasne sa vyjadrilo 19,3 % a nevedelo posúdiť 2,2 % respondentov. Záujem učiteľov stredných škôl o problémy svojich ţiakov bol veľmi nízky. Potvrdilo ho len 22,4 % ţiakov, čo je najniţší podiel zo všetkých deviatich sledovaných aspektov. Takýto výsledok bol zaznamenaný aj v základných školách. Aţ 59,0 % respondentov s výrokom nesúhlasilo, z toho 32,0 % nesúhlasilo úplne. Podľa 48,5 % ţiakov stredných škôl sú ich učitelia spravodliví. Vysoký podiel 45,9 % s tým však nesúhlasil (z toho 14,9 % úplne) a 5,6 % respondentov to nevedelo posúdiť. Najvyšší počet súhlasných odpovedí o spravodlivosti učiteľov uviedli ţiaci v Prešovskom kraji (58,6 %). Úplný súhlas prevaţoval v Banskobystrickom kraji (14,3 %). S výrokom najmenej súhlasili ţiaci Košického kraja (42,6 %). Ochotu učiteľov stredných škôl vysvetliť veci, ktorým ţiak nerozumie potvrdilo aţ 74,7 % respondentov. Úplný súhlas vyjadrilo 28,6 %, opačný názor zastávalo 21,8 % ţiakov a 3,8 % sa nevedelo vyjadriť. Podľa 59,1 % ţiakov stredných škôl ich učitelia za dobré výsledky pochvália. Opačnú skúsenosť uviedlo 31,8 %. Nevedelo sa vyjadriť 9,1 % respondentov. Tabuľka 31 Miera súhlasu ţiakov ZŠ s výrokom: Učitelia ma pochvália za dobré výsledky v škole" 15

16 Podľa podielu kladných odpovedí (odpoveď úplne súhlasím alebo čiastočne súhlasím) učitelia stredných škôl pouţívajú humor na vyučovaní (78,5 %), sú ochotní vysvetľovať veci (74,4 %) a poţívajú dôveru (66,3 %). Graf 11 - Usporiadanie vlastností učiteľov SŠ podľa podielu súhlasných odpovedí 6) zaujímajú sa o moje problémy 22,4 4) priznajú si svoju chybu 36,0 3) keby som to potreboval, poradia mi aj v osobných problémoch 43,5 7) sú spravodliví 48,5 9) pochvália ma za dobré výsledky v škole 59,1 2) môţem pri nich prejaviť svoj názor 61,2 1) dôverujem 66,3 8) vysvetlia mi veci, ktorým nerozumiem 74,4 5) pouţívajú humor na vyučovaní 78, % Naopak, málo sa zaujímajú o problémy ţiaka, prípadne nie sú tak ochotní poradiť ţiakom v osobných problémoch a neradi si priznajú chybu. Index celkového hodnotenia učiteľov stredných škôl Index hodnotenia učiteľa (IHU) je syntetickým indikátorom skonštruovaným z deviatich parciálnych zloţiek. Vyjadruje mieru naplnenia ideálneho stavu. Maximálna hodnota je 100 % a minimálna 0 %.Vysoké hodnoty svedčia o vysokej miere nasýtenia týchto pozitívnych komponentov, nízke naopak. Priemer indexu v stredných školách (54,8 %) bol signifikantne niţší o 7 percentuálnych bodov neţ v základných školách. V celej populácii ţiakov stredných škôl sa IHU pohybuje v intervale spoľahlivosti (95 % IS) od 53,3 % po 56,3 %. Najvyššie hodnoty indexu dosiahli Nitriansky (60,5 %) a Prešovský kraj (60,4 %). Najniţšou 50 % naplnenosťou indexu ohodnotili ţiaci učiteľov v Bratislavskom kraji. 16

17 Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Ţilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj Košický kraj SR Graf 12 - Priemerná hodnota IHU v SŠ ,5 60,4 v % ,0 51,7 54,0 52,5 54,5 53,8 54, Index odráţa aj vlastnosti ţiaka strednej školy, akými sú vzťah k škole, záujem o vyučovanie, chuť učiť sa. Získané údaje signifikantne potvrdili ich koreláciu s výškou indexu. Nadpriemerné a podpriemerné hodnoty indexu delia populáciu ţiakov stredných škôl na tých čo chodia do školy radi a na tých, čo chodia neradi. Ţiaci čo chodia do školy veľmi radi dosiahli hodnotu 68,5 %, čo je o 13,6 p.b. viac ako celková úroveň IHU. Zodpovedá to pribliţne rozdielu, aký bol dosiahnutý v základných školách. Tí čo chodia do školy veľmi neradi mali priemer 37,8 %, čo je aţ o 17,1 p.b. menej. Znamená to intenzívnejší prepad záporných kategórií v porovnaní s kladnými a tým výraznejší deliaci účinok indexu. Potvrdzuje to aj väčšie rozpätie, ktoré je 30,7 p.b. (v ZŠ to bolo 25,9 p.b.). Ţiaci, ktorých vyučovanie väčšinou zaujíma, dosiahli priemernú hodnotu indexu 65,5 %, t. j. o 11 p.b. vyššiu ako bol celkový stav. Ţiaci, ktorých vyučovanie väčšinou zaujíma dosiahli priemernú hodnotu indexu 65,5 %, t. j. o 11 pb vyššiu ako bol celkový stav. Naopak tí, čo ich vyučovanie väčšinou nezaujíma mali len 32,9 %, čo je aţ o 22 p.b. niţšie ako referenčný stav. Rozpätie indexu medzi ţiakmi, ktorých vyučovanie prevaţne zaujíma a väčšinou nezaujíma je aţ 33 p.b. Taktieţ sa preukázala súvislosť medzi vzťahom ţiaka k učeniu a jeho hodnotením učiteľa. Ţiaci, ktorí sa učia radi, hodnotili učiteľov indexom 71,0 %, tí, čo sa učia radi len niektoré učivo 56,6 % a tí, čo sa učia neradi len 45,0 %. 17

18 4. SPOLUŢIACI SÚDRŢNOSŤ VZŤAHOV Škola je po rodine druhé miesto, v ktorom ţiak trávi podstatnú časť pracovného dňa. Aby v nej mohol podávať plnohodnotné výkony, musí sa v nej predovšetkým dobre cítiť. Tieto jeho pocity ovplyvňujú aj medziľudské vzťahy so spoluţiakmi a s učiteľmi, ktorí významne ovplyvňujú atmosféru triedy a školy. Vychádzanie s väčšinou spoluţiakov V otázke sme zisťovali, ako respondent hodnotí vzťah, resp. vychádzanie s väčšinou spoluţiakov. Z celkového počtu ţiakov stredných škôl sa ich aţ 63,7 % vyjadrilo, ţe so spoluţiakmi si rozumejú dobre a kamarátia sa aj mimo školy, 29,4 % sa vyjadrilo, ţe so spoluţiakmi si síce rozumejú dobre, ale mimo školy majú iných kamarátov. 4,2 % sa vyjadrilo, ţe s väčšinou spoluţiakov si nerozumejú a 1,3 % sa dokonca vyjadrilo, ţe im spoluţiak/spoluţiaci často ubliţujú. 1,4 % ţiakov stredných škôl sú spoluţiaci ľahostajní. Tabuľka 5 Odpovede ţiakov SŠ na otázku, ako vychádzajú s väčšinou spoluţiakov Kraj Dobre, rozumiem si s nimi, kamarátime sa aj mimo školy Dobre, rozumiem si s nimi, mimo školy mám iných kamarátov S väčšinou spoluţiakov si nerozumiem Často mi ubliţujú, radšej som sám Sú mi ľahostajní, nezaujímajú ma Bratislavský kraj 56,6 % 38,2 % 2,2 % 0,0 % 3,1 % Trnavský kraj 55,9 % 34,7 % 4,2 % 0,8 % 4,2 % Trenčiansky kraj 61,2 % 31,4 % 2,3 % 0,0 % 2,3 % Nitriansky kraj 57,6 % 38,4 % 3,3 % 0,0 % 0,7 % Ţilinský kraj 59,8 % 33,5 % 3,9 % 0,0 % 2,8 % Banskobystrický kraj 52,2 % 37,3 % 5,2 % 3,0 % 2,2 % Prešovský kraj 59,4 % 35,3 % 4,8 % 0,5 % 0,0 % Košický kraj 63,7 % 29,8 % 4,7 % 0,0 % 1,8 % SR 63,7 % 29,4 % 4,2 % 1,3 % 1,4 % Vzťah k spoluţiakom Z celkového súboru ţiakov stredných škôl sa ich takmer polovica (49,1 %) vyjadrila, ţe majú so svojimi spoluţiakmi veľmi dobrý vzťah. O necelé 3,0 % menej ţiakov (46,4 %) sa vyjadrilo, ţe ich vzťah so spoluţiakmi je dobrý. Za zlý označilo vzťah k spoluţiakom necelé jedno percento ţiakov (0,8 %) a skôr zlým nazvalo vzťah k svojim spoluţiakom 3,6 % respondentov. Tabuľka 6 Odpovede ţiakov SŠ na otázku, aký majú vzťah k spoluţiakom Kraj Veľmi dobrý Dobrý Skôr zlý Zlý Bratislavský kraj 47,8 % 45,6 % 6,1 % 0,4 % Trnavský kraj 44,9 % 50,0 % 3,4 % 1,7 % Trenčiansky kraj 55,0 % 41,1 % 3,1 % 0,8 % Nitriansky kraj 55,0 % 42,4 % 2,6 % 0,0 % Ţilinský kraj 49,2 % 46,9 % 2,8 % 1,1 % Banskobystrický kraj 42,9 % 51,1 % 4,5 % 1,5 % Prešovský kraj 46,5 % 50,3 % 2,7 % 0,5 % Košický kraj 51,8 % 44,1 % 6,1 % 0,4 % SR 49,1 % 46,4 % 3,6 % 0,8 % Hodnotenie kolektívu triedy z pohľadu ţiakov stredných škôl V otázke, ktorá sa týkala spoluţiakov, sme zisťovali, či ţiaci povaţujú svoju triedu za dobrý kolektív. Len necelá tretina ţiakov stredných škôl (27,2 %) povaţuje svoju triedu za dobrý kolektív. Ak ţiaci neberú do úvahy niekoľko jednotlivcov, za dobrý kolektív povaţuje svoju triedu aţ 44,6 % ţiakov stredných škôl. Za dobrý kolektív nepovaţuje svoju triedu 28,1 % 18

19 ţiakov stredných škôl, konkrétne 4,7 % z respondentov svoju triedu vôbec nepovaţujú za dobrý kolektív. Tabuľka 7 Odpovede ţiakov SŠ na otázku, či je trieda dobrým kolektívom (v %) Kraj Dobrý Dobrý kolektív aţ na Nie je dobrý kolektív, je Vôbec nie je kolektív niekoľko jednotlivcov rozdelená na skupinky dobrý kolektív Bratislavský kraj 29,8 % 52,2 % 14,5 % 3,5 % Trnavský kraj 23,7 % 45,8 % 23,7 % 6,8 % Trenčiansky kraj 31,8 % 43,4 % 21,7 % 3,1 % Nitriansky kraj 33,8 % 51,0 % 12,6 % 2,6 % Ţilinský kraj 20,7 % 40,8 % 34,1 % 4,5 % Banskobystrický kraj 30,6 % 40,3 % 20,9 % 8,2 % Prešovský kraj 23,0 % 42,2 % 31,0 % 3,7 % Košický kraj 25,7 % 39,2 % 28,7 % 6,4 % SR 27,2 % 44,6 % 23,4 % 4,7 % 5. VOĽNÝ ČAS Z pohľadu detí a mládeţe pojem voľný čas vyjadruje časť dňa, ktorý zostáva ţiakom po učení sa v škole, ale tieţ doma, po fyziologických potrebách ako sú jedenie a spánok a po rozličných sociálnych povinnostiach, ako sú napríklad domáce práce. / 2 Ako žiaci stredných škôl pociťujú množstvo svojho času V otázke o voľnom čase ţiakov stredných škôl sme zisťovali, či voľný čas, ktorý majú k dispozícií je pre nich dostačujúci, alebo nie. Z uvedených výsledkov vyplýva, ţe nadpolovičná väčšina ţiakov stredných škôl nemá dostatok voľného času. Vôbec ţiadny voľný čas nemá 8,8 % respondentov a 50,2 % má voľného času len málo. Veľa voľného času, ţe nevedia čo sním malo 3,5 % respondentov a 32,9 % má voľného času dostatočne. Situáciu nevedelo posúdiť 4,6 % ţiakov stredných škôl. Tabuľka 8 Odpovede ţiakov SŠ na otázku, ako pociťujú mnoţstvo voľného času Kraj Mám veľa voľného času, neviem čo s ním Mám dostatok voľného času Mám málo voľného času Nemám vôbec voľný čas Neviem posúdiť Bratislavský kraj 2,2 % 32,5 % 52,2 % 9,2 % 3,9 % Trnavský kraj 2,5 % 33,9 % 50,8 % 11,0 % 1,7 % Trenčiansky kraj 2,3 % 38,0 % 51,2 % 3,9 % 4,7 % Nitriansky kraj 4,6 % 27,8 % 53,6 % 11,9 % 2,0 % Ţilinský kraj 4,5 % 30,3 % 51,7 % 6,7 % 6,7 % Banskobystrický kraj 9,0 % 35,1 % 41,0 % 9,7 % 5,2 % Prešovský kraj 3,2 % 39,6 % 43,3 % 7,5 % 6,4 % Košický kraj 0,6 % 27,5 % 56,1 % 10,5 % 5,3 % SR 3,5 % 32,9 % 50,2 % 8,8 % 4,6 % Chlapci a dievčatá vnímajú rozdielne mnoţstvo voľného času, ktorý majú k dispozícii. Dievčatá uvádzajú, ţe ho majú menej neţ chlapci. Veľa voľného času má 3,1 % dievčat a 4,0 % chlapcov a dostatok voľného času má 28,4 % dievčat a o vyše 10 % viac chlapcov (38,6 %). Naopak, málo voľného času má 55,5 % dievčat a 43,5 % chlapcov a vôbec ţiadny voľný čas nemá pribliţne 9 % ţiakov, bez rozdielu pohlavia (9,0 % dievčat a 8,5 % chlapcov). Medzi mnoţstvom voľného času a školským prospechom ţiaka existuje nepriama úmera. Čím horší je prospech ţiaka, tým viac voľného času má k dispozícií. Z tých, ktorí prospeli 2 /Pávková, J.; Hájek, B.; Hofbauer, B.; Hrdličková, V.; Pavlíková, A. (1999). Pedagogika voľného času. Portál : Praha. 19