27. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: HDP na jedného Slováka dosahuje 77 % európskeho priemeru

Transkript

1 27. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA Zaujalo nás: HDP na jedného Slováka dosahuje 77 % európskeho priemeru Čo nové doma: Tržby našich maloobchodníkov rastú najrýchlejším tempom od začiatku roka 2015 Čo nové vo svete: Prvé dôsledky brexitu už cítiť Jana Glasová Dominika Ondrová analyzy@pabk.sk 1

2 Euro slabšie o tri štvrtiny percenta 3 Poliaci úroky nemenili. Pre Britov to asi platiť nebude. 3 Ropa lacnejšia o vyše 7 % 4 Zlato na vyše 2 ročnom maxime 4 Tržby našich maloobchodníkov rastú najrýchlejším tempom od začiatku roka Čo nové vo svete: Prvé dôsledky brexitu už cítiť 6 Zaujalo nás: HDP na jedného Slováka dosahuje 77 % európskeho priemeru 7 Kalendár udalostí 28. týždňa 8 Predikcie podľa Poštovej banky 8 2

3 Čo nové na FX trhoch: Euro slabšie o tri štvrtiny percenta Minulý týždeň bol pomerne bohatý na zverejňovanie dôležitých makroekonomických ukazovateľov. Pozornosť sa ale obracala najmä na tie z amerického trhu práce, nakoľko práve tie sú považované za jeden z hlavných indikátorov toho, kedy by mohlo na druhej strane Atlantiku dôjsť k ďalšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb. Doláru sa vplyvom týchto dát darilo, nakoľko vo väčšine prípadov prekonali očakávania. Zelenú bankovku potešil najmä vysoký počet pracovných miest, ktoré pribudli v ekonomike USA [okrem sektoru poľnohospodárstva] v júni. Tých bolo o vyše 100 tis. viac, než sa očakávalo. Miernym sklamaním ale bola revízia májových, už beztak nízkych, údajov smerom nadol a tiež mierny nárast miery nezamestnanosti v krajine. Minulý týždeň boli zverejnené aj zápisnice z ostatných zasadnutí americkej a európskej centrálnej banky. Tým sa ale neprikladala až taká pozornosť ako sme zvyknutí, nakoľko medzičasom bolo rozhodnuté o brexite a spomenuté zasadnutia sa odohrali ešte pred ním. Spoločnej mene eurozóny sa v sumáre nedarilo, keďže počas týždňa sa voči zelenej bankovke oslabila až o tri štvrtiny percenta. V červenom uzavrela týždeň aj voči menám nášho regiónu. Pri poľskom zlotom stratila len nepatrne, stotinu percenta, a týždeň uzavrela na hladine 4,4135 EURPLN. Tri desatiny percenta si euro odpísalo voči českej korune na piatkových 27,029 EURCZK. Najväčšiu stratu, - 0,9 %, zaknihovalo voči maďarskému forintu a v piatok ukončilo obchodovanie na hladine 314,13 EURHUF. EURUSD [27. týždeň 2016], otváracia úroveň: 1,1136 EURUSD Close Zmena [1 deň] Potenciálne príčiny ,1154 0,16% - makroekonomické kalendáre ostal pomerne prázdne ,1076-0,70% - dolár v zelenom napriek slabým dátam z USA a slušným dátam z eurozóny ,1100 0,22% - v USA boli zverejnené minútky z ostatného zasadnutia Fed u ,1063-0,33% - silné dáta z amerického trhu práce poslali euro do strát ,1051-0,11% - doláru opäť priali dáta z trhu práce tentokrát v podobe NFP Payrolls Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg EURUSD 1,18 1,11 1,04 EURGBP EURGBP USDJPY Zdroj: Bloomberg 0,88 0,81 125,0 0,79 0,77 110,0 0,70 0,73 95, EURCZK 27,30 27,10 26,90 EURHUF 323,00 308,00 293,00 EURPLN 4,70 4,40 4,10 Poliaci úroky nemenili. Pre Britov to asi platiť nebude. Minulý týždeň nás čakalo len jedno zasadnutie spomedzi centrálnych bánk, ktoré pravidelne sledujeme. V stredu, 6. júla 2016, o nastavení menovej politiky rozhodovali poľskí centrálni bankári. K žiadnemu prekvapeniu podľa očakávaní nedošlo a základná úroková sadzba v krajine zostala nezmenená na úrovni 1,50 %. Tento týždeň sa bude pozornosť upriamovať na britskú BoE, ktorá menovú politiku pravdepodobne uvoľní. % Vývoj na peňažnom trhu 0,20-0,10-0,40 1M EURIBOR 3M EURIBOR 12M EURIBOR sadzba ECB % Sadzby národných bánk vo svete 1,00 0,50 0,00 ECB FED BoE % Sadzby národných bánk V4 3,00 1,50 0,00 ECB ČNB NBP MNB 3

4 Čo nové na komoditných trhoch: Ropa lacnejšia o vyše 7 % Čierne zlato má za sebou náročný týždeň. Už v jeho úvode výrazne zlacnelo. Podpísalo sa pod to viacero správ. Produkcia v Nigérii totiž vzrástla, po predchádzajúcich výpadkoch. Utorkové, vyše 4 percentné, zlacnenie ale zapríčinila štúdia, podľa ktorej Spojené štáty držia viac zásob ako Saudská Arábia a Rusko. To opätovne podčiarkuje prebytok ponuky ropy nad dopytom po nej. Dopytová stránka je pod tlakom aj vplyvom výsledkov britského referenda. Časť strát sa severomorskej zmesi podarilo vymazať v stredu, no už vo štvrtok sa opäť dostala do červeného teritória, kedy zlacnela až o zhruba 5 %. Týždenný report totiž ukázal menší než očakávaný pokles zásob komodity v USA. Len malú časť strát sa rope podarilo zmazať v piatok vplyvom lepších než očakávaných dát z amerického trhu práce. V sumáre ropa Brent zlacnela počas týždňa až o 7,1 % a dostala sa pod hladinu 47 USD za barel, ktorú naposledy testovala pred 2 mesiacmi. Medzimesačne je lacnejšia až o desatinu. Ropa Brent [27. týždeň 2016], otváracia úroveň: 50,35 USD za barel Close Zmena Potenciálne príčiny [USD/barel] [1 deň] ,10-0,50% Cenu ropy Brent naďalej ovplyvňuje prebytok tejto komodity na trhu, a teda ,96-4,27% prevažujúca ponuka nad dopytom. Pod cenový vývoj sa podpisujú aj nepokoje na ,80 1,75% Blízkom východe. Veľkú úlohu zohráva aj Čína, ktorej hospodárstvo spomaľuje, čo ,40-4,92% znepokojuje aj svetovú ekonomiku. Nemenší vplyv má zrušenie embarga na export ropy z Iránu. Situácii nepridáva ani fakt, že ropné veľmoci sa nevedia zhodnúť na ,76 0,78% obmedzení produkcii čierneho zlata. Karty mieša aj brexit. Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg Cena ropy Brent [v USD za barel] Cena ropy WTI [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg Zlato na vyše 2 ročnom maxime Zlato naďalej profituje z brexitu a celkovej neistej situácie vo svete. Ako bezpečnému útočisku mu totiž na cene pridávajú aj nepokoje v podobe teroristických útokov. Vzácny kov ťaží aj z toho, že šance na skoré zvyšovanie úrokových sadzieb v USA nie sú po brexite také vysoké. Počas minulého týždňa si pripísalo zisk na úrovni 1,8 %. Medziročne je však drahšie až o 18 %. Zlato [27. týždeň 2016], otváracia úroveň: 1 341,85 USD za trójsku uncu Close [USD/unca] Zmena [1 deň] ,06 0,69% ,29 0,39% ,76 0,55% ,41-0,25% ,38 0,44% Zdroj: Bloomberg Cena zlata [v USD za trójsku uncu] Zdroj: Bloomberg

5 Čo nové doma: Tržby našich maloobchodníkov rastú najrýchlejším tempom od začiatku roka 2015 Tržby našich maloobchodníkov v máji medziročne vzrástli o 4,0 %, čo predstavuje opäť zrýchlenie v porovnaní s aprílovou hodnotou. Zároveň tak naše maloobchodné tržby vzrástli najrýchlejším tempom od začiatku minulého roka. Vyplynulo to z údajov Štatistického úradu [ŠÚ SR]. v %, r/r Maloobchodné tržby v SR Zdroj: ŠÚ SR Od začiatku tohto roka najvýraznejšie rastú tržby v špecializovaných obchodoch s potravinami, nápojmi a tabakom [v máji o 34,8 %]. Dvojciferné tempo rastu dosiahli ešte aj čerpacie stanice, ktorých tržby sa v máji zvýšili o 13,4 %. Medziročne vyššie tržby sa ale podarilo dosiahnuť aj v supermarketoch či hypermarketoch, medzi obchodníkmi z oblasti kultúry a rekreácie, obchodníkmi s ostatným tovarom a taktiež v maloobchode mimo predajní, stánkov a trhov [predovšetkým predaj cez internet]. Medziročnému zníženiu tržieb museli v máji čeliť maloobchodníci so zariadeniami pre IKT, s tovarom pre domácnosť a obchodníci v stánkoch a na trhoch. Vo všetkých prípadoch bol ale ten pokles len mierny maximálne o 1,1 %. 5

6 Čo nové vo svete: Prvé dôsledky brexitu už cítiť VEĽKÁ BRITÁNIA: Britská podnikateľská dôvera sa po rozhodnutí voličov o vystúpení krajiny z Európskej únie výrazne zhoršila. Podiel firiem, ktoré hodnotia vyhliadky ekonomiky pesimisticky, vzrástol na 49 % z úrovne 25 %, kde sa nachádzal pred rozhodnutím britských voličov v prospech tzv. brexitu. Vyplynulo to z prieskumu agentúry YouGov a Centra pre výskum ekonomiky a podnikania [CEBR]. Podľa riaditeľa centra sú čísla odrazom významnej šokovej reakcie firiem na výsledky referenda. Dodal tiež, že hlasovanie voličov v prospech odchodu z EÚ firmy evidentne prekvapilo. V reakcii na výsledok referenda už podniky ustupujú od plánovaných kapitálových výdavkov, zhoršili sa aj očakávania v oblasti exportu a tržieb na domácom trhu. V aktuálnej správe medzinárodná ratingová agentúra Moody s tvrdí, že britské rozhodnutie vystúpiť z EÚ pravdepodobne zabrzdí tamojšiu ekonomiku, dopady na globálny rast by však mali byť limitované. Odhad tohtoročného rastu britskej ekonomiky agentúra znížila na 1,5 % zo skoršie prognózovaných 1,7 %. V budúcom roku by sa HDP Veľkej Británie zvýšiť o 1,2 %, kým pôvodné očakávania hovorili o raste na úrovni 2,1 %. Neistota sprevádzajúca vyhliadky Veľkej Británie ako krajiny mimo spoločného európskeho trhu pravdepodobne utlmí firemné investície a spotrebiteľské výdavky, dopad na zvyšok EÚ by však mal byť vzhľadom na ohraničenosť priamych väzieb s britskou ekonomikou menej citeľný. Podľa agentúry riziká spomalenia globálneho rastu nevyplývajú z možného nástupu recesie vo Veľkej Británii, ale z možnosti, že vývoj v krajine by mohol podnietiť vystupňovanie politických rizík v ďalších častiach EÚ. EUROZÓNA: Podľa Medzinárodného menového fondu [MMF] rozhodnutie Veľkej Británie o odchode z Európskej únie zredukuje ekonomický rast 19-člennej eurozóny v tomto aj budúcom roku. Hospodárstvo eurozóny sa v tomto roku podľa najnovšej predikcie fondu posilní o 1,6 % a v budúcom roku sa zväčší o 1,4 %. Pred britským referendom MMF prognózoval, že ekonomika eurozóny sa v tomto aj v budúcom roku posilní zhodne o 1,7 %. SVET: Riziko insolvencií firiem vo svete prudko rastie. Vyplýva to z hodnotenia 160 krajín, kde priemerné hodnotenie rizika dosiahlo najvyššiu úroveň za posledných 16 rokov. To korešponduje so známkou B, ktorá predstavuje značné riziko". Informovala o tom spoločnosť Coface, ktorá sa zaoberá manažovaním kreditného rizika firiem. Nový stupeň hodnotenia rizikovosti E, ktoré predstavuje extrémne riziko, už dostali mnohé rozvíjajúce sa krajiny. Patria medzi nich Afganistan, Arménsko, Stredoafrická republika, Kuba, Eritrea, Irán, Irak, Líbya, Sudán, Sýria, Východný Timor, Venezuela, Jemen a Zimbabwe. 6

7 Zaujalo nás: HDP na jedného Slováka dosahuje 77 % európskeho priemeru Slovenský hrubý domáci produkt [HDP] prepočítaný na jedného obyvateľa za minulý rok dosiahol 77 % európskeho priemeru. Vyplynulo to z údajov Eurostatu, štatistického úradu EÚ. HDP prepočítaný na jedného obyvateľa a vyjadrený v parite kúpnej sily [PPS] patrí do skupiny ukazovateľov odzrkadľujúcich výkonnosť ekonomiky a životnú úroveň jej obyvateľov. Pretože čím je HDP na hlavu vyšší, tým výkonnejšia je aj ekonomika krajiny a tým lepšie sa môžu mať aj jej obyvatelia. Ukazovateľ Eurostat vyjadril ako podiel z priemeru EÚ, pričom EÚ 28 ako celok predstavuje 100 %. Takto vyjadrený ukazovateľ je vhodný na porovnávanie výkonnosti ekonomík jednotlivých krajín. Samozrejme, že ukazovateľov vyjadrujúcich životnú úroveň v krajine je viacero a tými najdôležitejšími sú mzdy a ceny v obchodoch. Pocit blahobytu totiž najčastejšie meriame podľa toho, koľko zarábame a čo si zo svojho platu môžeme dovoliť kúpiť. Bez vetra sa ale ani lístok nepohne a jedine ak sa ekonomike darí, rastie jej výkonnosť, tak sa môže lepšie dariť aj jej obyvateľom. Preto je aj ukazovateľ HDP na obyvateľa zaraďovaný medzi ukazovatele popisujúce životnú úroveň v krajine. Je to ale oklieštený ukazovateľ, ktorý neberie do úvahy napríklad spomínanú platovú a cenovú úroveň v krajine či príjmovú a majetkovú nerovnosť atď. HDP na obyvateľa podiel z priemeru EÚ 28 Krajina / hodnota v % rok 2005 rok 2015 Luxembursko 241% 271% Írsko 145% 145% Holandsko 134% 128% Rakúsko 124% 127% Nemecko 117% 125% Dánsko 122% 124% Švédsko 123% 123% Belgicko 119% 117% V. Británia 124% 110% Fínsko 115% 108% Eurozóna 111% 106% Francúzsko 109% 106% EÚ % 100% Taliansko 106% 95% Španielsko 100% 92% Malta 81% 89% ČR 80% 85% Slovinsko 86% 83% Cyprus 98% 81% Portugalsko 79% 77% Slovensko 59% 77% Estónsko 59% 75% Litva 53% 74% Grécko 91% 71% Poľsko 50% 69% Maďarsko 62% 68% Lotyšsko 51% 64% Chorvátsko 58% 58% Rumunsko 34% 57% Bulharsko 37% 46% Zdroj: analytický tím Poštovej banky na základe údajov Eurostat V európskom porovnaní sa ale nemáme príliš čím chváliť. Slovensku patrí v európskom rebríčku 18. resp. 19. priečka, o ktorú sa delíme s Portugalskom. V rámci európskej 28 čky je teda nižšia životná úroveň meraná prostredníctvom tohto ukazovateľa už len v 9 krajinách. Prekvapením určite nie je prvá priečka Luxemburska, ktorého HDP na obyvateľa dosahuje až 271 % európskeho priemeru. Luxembursko je malou krajinou s malým počtom obyvateľov, vysokým počtom zahraničných pracujúcich, ktorí prispievajú k tvorbe jeho HDP a navyše ťaží z rozvinutého sektora služieb. S veľkým odstupom za Luxemburskom nasledovalo Írsko s hodnotou ukazovateľa 145 % priemeru EÚ. Na popredných priečkach európskeho rebríčka sa umiestnili viaceré severské krajiny ako Írsko, Dánsko a Švédsko, ale aj Nemecko či susedné Rakúsko. Všetky krajiny, ktorých HDP na obyvateľa je vyššie ako európsky priemer, predstavujú pôvodné členské krajiny únie. Noví členovia, vrátane Slovenska, sa umiestnili pod európskym priemerom. Spomedzi nováčikov na najvyššiu priečku dosiahla Malta [89 % priemeru EÚ] stíhaná našimi susedmi z ČR, ktorých životná úroveň dosahuje 85 % európskeho priemeru. Česká republika je zároveň jediná, ktorá nás spomedzi krajín V4 predbehla. V Poľsku aj v Maďarsku je HDP vyprodukované na jedného obyvateľa nižšie ako u nás a predstavuje 69 resp. 68 % priemeru únie. Krajinou s najnižšou životnou úrovňou je Bulharsko, kde HDP na hlavu nedosahuje ani polovicu európskeho priemeru. Dôležitá je však nielen samotná úroveň ukazovateľa, ale aj jej vývoj v čase. Položili sme si teda otázku, či sa zlepšila naša životná úroveň v porovnaní s európskym priemerom za poslednú dekádu. Odpoveď znie áno. Desať rokov dozadu, teda v roku 2005, dosahoval HDP prepočítaný na jedného Slováka len 59 % priemeru európskej 28 - čky. Toto obdobie môžeme označiť aj ako obdobie slovenského ekonomického boomu. Z hľadiska ekonomického rastu sme boli označovaní za európskeho tigra, čomu zodpovedal aj vývoj HDP na hlavu. Do roku 2008 sme si polepšili na 71 % priemeru únie. Následne však svetová hospodárska kríza zmrazila naše plány na ďalšie napredovanie a HDP vyprodukované na jedného Slováka odvtedy rastie pomalším tempom. Napriek tomu sa mu vlani podarilo vyšplhať na spomínaných 77 % priemeru EÚ. Najvýznamnejší nárast ukazovateľa za posledných 10 rokov dosiahlo Luxembursko [z 241 % na 271 % priemeru EÚ]. Veľkým pozitívom ale je, že za ním v raste ukazovateľa nasledovali nováčikovia únie, ako Rumunsko, Litva, Poľsko a aj Slovensko, ktorým sa tak darí dobiehať životnú úroveň v únii. Naopak, najvýraznejší prepad životnej úrovne za posledných 10 rokov zažilo Grécko, ktoré zrazila na kolená hospodárska a dlhová kríza. Zhoršenie životnej úrovne za ostatnú dekádu pocítili ale aj Cyperčania, Briti, Taliani či Španieli. 7

8 Kalendár udalostí 28. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Priemyselná produkcia [11. júl 2016], r/r, v % máj Stavebná produkcia [11. júl 2016], r/r, v % máj Saldo obchodnej bilancie [11. júl 2016], v mil. EUR máj ,0 352,5 Tržby, mzdy, zamestnanosť vo vybraných odvetviach [12. júl 2016], r/r, v % máj Inflácia CPI [13. júl 2016], r/r, v % jún ,7 -- 0,7 Nové priemyselné objednávky [14. júl 2016], r/r, v % máj Kľúčová úroková sadzba britskej centrálnej banky BoE [14. júl 2016], v % júl ,25 0,25 Inflácia HICP [13. júl 2016], r/r, v % jún ,7 -- 0,6 Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 4 Q Q Q HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 4,3* 3,4* 3,2 3,6* 3,3 CPI [%, r/r] 1] 4] 0,5* 0,5* 0,5 0,5* 0,5 HICP [%, r/r] 1] 4] 0,5* 0,5* 0,5 0,5* 0,5 PPI [%, r/r] 1] 4] 4,8* 5,3* 5,0 4,5* 2,8 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 4,6* 3,8* 2,8 3,2* 3,4 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 10,83* 10,12* 9,74 11,51* 9,64 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 764,7* 1 083,2* 1 010, ,0* 3 653,2 EUR/USD 2] 4] 1,09* 1,14* 1,14 1,09* 1,12 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,05* 0,00* 0,00 0,05* 0,00 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,21* 0,33* 0,34 0,21* 0,33 1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť 8