Výživa mladej generácie. MUDr. A.Béderov RÚVZ Bratislava

Transkript

1 Výživa mladej generácie MUDr. A.Béderov derová,, CSc RÚVZ Bratislava

2 Výživa dieťaťa to nie je menšia porcia dospelého Pestrá, optimálne vybalancovaná strava zabezpečí okrem základných kaloriferných a stavebných živín aj dostatočný príjem ochranných látok, aj cca 50 esenciálnych nutrientov napr. niekoľko aminokyselín, mastných kyselín, vitamínov, minerálov, stopových prvkov. Optimálne výškové a hmotnostné prírastky, budovanie vnútorných systémov, psychický vývoj vyžadujú energetickú a biologickú vyváženosť

3 Životospráva a zdravotne - nutričná gramotnosť Podiel životného štýlu a výživy v etiopatogenéze voľnoradikálových ochorení diabetes, obezita) je 30-70%. (kardiovaskulárne, onkologické, Základné stravovacie návyky sa budujú od detstva, vzor rodičia súťažiskoví, zdravotníctvo a školstvo doplnkoví Deficit nutričnej prevencie 55% populácie podceňuje RF vyplývajúce zo zlej životosprávy a výživy Absencia zdravotno-nutričných vedomostí vedie k propagácii a uplatňovaniu nevedeckých názorov a postupov nevhodných pre mladý organizmus delená strava, alternatívne smery, strava podľa krvných skupín...anorexia, bulímia, ortorexia

4 Súčasné charakteristiky: Zlý výživový režim rozloženie stravy nezodpovedá psychickej a fyzickej záťaži v priebehu dňa Pozitívna energetická bilancia nízka pohybová aktivita Kvantitatívna dostatočnosť až nadmernosť Kvalitatívna disbalancia nevyvážený podiel kaloriferných živín porušený trojpomer B : T : S Prekračovanie OD bielkovín Nižší podiel rastlinných bielkovín (odp - 2/3 ž : 1/3 r) Prekračovanie OD tukov (64% skryté tuky) Nižší príjem esenciálnych MK LA - EPA, DHA Nízky príjem polysacharidov Vysoký príjem jednoduchých cukrov- sacharózy (16% dopor. 10%) Deficit ochranných nutrientov: vlákniny, vitamínov, antioxidantov, flavonoidov...

5 Bielkoviny - energetický podiel 5,8-8,7% zdroje aminokyselín základné stavebné jednotky novotvorba a obnova tkanív, telových tekutín podmieňujú životné pochody, imunitu, hormóny, genetické informácie dokonalá proteo-syntéza vyžaduje 18 AK (8esn +10neesn) v detskom veku 20 AK (arginín a histidín ) Biologická hodnota bielkoviny množstvo telových bielkovín v g ktoré vzniknú zo 100g skonzumovanej bielkoviny Využiteľnosť bielkoviny porovnávame s referenčnou bielkovinou slepačieho vajca (100%), ktorá poskytuje dokonalé AK spektrum Bielkovinové minimum nevyhnutné množstvo bielkovín na zachovanie dusíkovej bilancie na spodnej hranici fyziologického rozptylu

6 Tuky vo výžive energetický podiel 25-30% Tuk v potrave funkcia nešpecifick pecifická - zdroj energie špecifická nosič vitamínov, esenciálnych MK zdroj látok l nežiad iadúcich- insekticídov, herbicídov, karcinogénov nov Tuk v organizme - súčasť bunkových membrán, prekurzor bioaktívnych látok l regulujúcich obehový a imunitný systém, hormónov, žlčových kyselín, zdroj energie Základné zložky tuku - MK Nasýtené MK k. laurová, myristová, stearová,, palmitová Nenasýtené MK mononenasýtené n9 k. olejová, k. palmitoolejová polynenasýtené n6 k. linolová polynenasýtené n3 k. linolénov nová,, EPA, DHA Esenciálne MK- Linolová, desaturácia -elongácia linolénov nová, arachidonová

7 Tukový vzorec tretinové pravidlo SFA : MUFA : PUFA 1/3 nasýtené mastné kyseliny - tlmia tvorbu LDL receptorov (vychytávačov) - pečeň vychytáva va a spracováva va z krvi menej LDL cholesterol - hladina LDL v krvi stúpa! riziko atero - procesu stúpa zvyšuj tvorbu trombov, arytmie srdca zdroj tuky živočíšne- mlieko, výrobky, maslo, syr, slanina, masť,, mäso m najviac kokosový a palmový olej 1/3 mononenasýtené mastné kyseliny- znižuj ujú celkový a LDL, tlmia lipiperoxidáciu zdroj rastlinné oleje, semená,, oriešky, avokádo olivový olej - kyselina olejová - omega9 1/3 polynenasýtené mastné kyseliny zvyšuj ujú tvorbu LDL receptorov - pečeň vychytáva va a rozkladá z krvi viac LDL cholesterolu hladina LDL v krvi klesá! riziko tvorby AS, krvných zrazenín n klesá!

8 zdroj - nachádzaj dzajú sa hlavne v rastlinných tukoch a rybom tuku. omega-6 - omega-3 - kyselina linolová, arachidonová kyselina alfa-linol linolénová,, rybacie EPA, DHE- zdroj zelenina, olej zo semien, orechy, oriešky, mäso,vajcia, ryby, morské živočíchy Prekurzory prostaglandínov nov ovplyvňuj ujú NS, tráviacu, vylučovaciu a obehovú sústavu, stavu, reprodukčné procesy, imunitu tromboxánov agregácia Tc, kontrakcie aorty leukotriénov - kontrakcie svalov prostacyklínov vasodilatácia cia,, inhibícia agregácie Tc Pomer n6 : n3 v príjme mám byť 5 : 1 (realita 20 aža 50 : 1) Záver: Dôležitej itejšie ie ako celkové prijaté množstvo tukov je optimálna štruktúra ra MK a dodržaný tretinový pomer

9 Prečo n3? EPA zvyšuje sústredenoss stredenosť,, pamäť,, schopnosť percipovať informácie prenáš áša a signály medzi miechou a mozgom deficit poruchy pozornosti, depresie, hyperaktivita Komponenta látok protizápalových, palových, antitrombotických... DHA stavebná zložka membrán n srdcového svalu, sietnice, mozgu, potencuje vývoj mozgu plodu v 3 trimestri, upravuje dislipidémiu tlmí proces starnutia, zápalovz palové a agregačné procesy deficit - Alzheimerova choroba, predčasn asné starnutie Účinok: hypolipidemický,, protizápalový, palový, antiagregačný ný, kardioprotektívny vny, antiarytmogénny nny,, hypotonický, imunosupresívny vny, neuroprotektívny vny, neuroregulačný ný,, metabolický, proliferačný Ochorenia: choroby srdca a ciev, ekzémy, dermatitídy, dy, artritídy,git dy,git,, poruchy imunity, psychické a neurologické ochorenie, onkoprocesy

10 Trans-izomery MK zvyšuj ujú hladinu TCH, LDL,TAG a znižuj ujú hladinu HDL zhoršuj ujú pomer HDL : LDL, zvyšuj ujú tvorbu VKR Sú 10x rizikovejšie ie ako SFA!! Vznik T-MK: T v v bachore prežúvavcov PUFA - bakteriálna transformácia na TMK priemyselné stužovanie alebo hydrogenácia olejov - tuky napečenie enie zahrievanie a prepaľovanie nevhodných olejov a tukov Do 5gTMK /deň nehrozí žiadne zdravotné riziko Realita v EU 1,2 6,7g/deň Zdroje : tuk prežúvavcov vavcov- mlieko a mliečne výrobky, mäso, m loj Stužen ené hydrogenizované tuky - trvanlivé pečivo, krekry,, chipsy, lupienky, sušen ené polievky, omáčky, ky, dresingy,, náhrady n šľahačky a majonézy Prepálen lené tuky - nadmerný príjem smažených pokrmov, fast-foody foody

11 Cholesterol - priateľči i nepriateľ Funkcie štrukturálna zložka mozgového tkaniva lipidová zložka bunkových membrán prekurzor hormónov, žlčových kyselín, vitamínu D transport TAG 1/4 exogénny z potravy +3/4 endogénny nny v pečeni eni zo SFA Cholesterol v potrave vplyv na sérovs rové hladiny je len 10% - menší ako sa predpokladalo. VäčšíV vplyv majú SFA Vplyv MK na sérovs rové lipidy Trans MK nasýtené MK zvyšuj ujú TCH a LDL, znižuj ujú HDL zvyšuj ujú TCH a LDL aj HDL mononenasýtené MK n9 znižuj ujú TCH a LDL, mierne zvyšuj ujú HDL polynenasýtené MK n6 n3 znižuj ujú TCH a LDL, zvyšuj ujú HDL znižuj ujú TAG

12 Rastlinné oleje pri kulinárnej úprave pokrmov!! Labilné polynenasýtené MK n6 a n3 na teplo, svetlo, kyslík!! Olej olivový repkový slnečnicový nicový sójový K.olejová n9 80% 60% 20% 20% K.linolová n6 7% 20% 70% 50% K. linolénov nová n3 1% 10% 1% 8% Oleje na studenú kuchyňu (lisované za studena - olivový, repkový Bell, slnečnicový nicový Heliol extra) Na a tepelnú úpravu - krátky a nižší ohrev (Raciol,, Heliol) Vyšší a dlhší ohrev (olivový raf,, repkový Fritol, slnečnicový nicový Oliol,) Tokoferoly slnečnicový, nicový, repkový (panenský, rafinovaný) sójový málom

13 FYTOSTEROLY Fyziologické funkcie fytosterolov: znižujú hladinu LDL cholesterolu antikarcinogénne účinky antiaterosklerotické účinky protizápalový efekt antioxidačné účinky Najvýznamnejšie zdroje prírodných fytosterolov: oleje repkový, kukuričný klíčkový, sezamový, púpalkový cereálie, strukoviny orechy, oriešky, semená zelenina

14 Konjugovaná kyselina linolová CLA benefity inhibuje lipigenézu zrýchľuje metabolický proces stimuluje lipolýzu v tukovom tkanive redukuje abdominálny tuk znižuje hladinu cholesterolu a triglyceridov v krvi podporuje imunitné procesy potláča a potravinové alergie prevencia osteoporózy prevencia obezity Zdroje : hovädzie a ovčie mäso, m mlieko a mliečne výrobky, slnečnicový nicový a ľanový olej Zníženie konzumu hovädzieho (BSE) a preferencia nízkotun zkotučného mlieka a výrobkov znížilo príjem CLA - - nárast abdominálnej obezity?

15 Sacharidy energetický podiel 60 65% Využite iteľné sacharidy monosacharidy - glukóza (hroznový cukor) fruktóza (ovocný cukor) galaktóza (zložka laktózy) disacharidy sacharóza (repný, trstinový cukor) /glukóza+fruktóza/ polysacharidy škrob malt ltóza lakt któza (mliečny cukor) Nevyužite iteľné polysacharidy - pektíny, gumy, hemicelulóza celulózy zy hrubá vláknina Jednoduché rýchle cukry - mono a disacharidy rýchle vstrebanie, vzostup glykémie a rýchle spálenie vyšší príjem sacharózy hyperlipidémia,prechodne TAG Mozog je absolútne závislý z na pravidelnom prísune glukózy ovplyvňuje duševný výkon, pamäť,, pohotovosť, percipáciu ciu,, rýchlo eliminuje pocit únavy

16 Homocysteín Produkt metabolizmu AK, vzniká z metionínu nu R významný rizikový faktor ateosklerózy Poškodzuje endotel ciev, potláča a jeho normálny rast, proliferácia hladkej svaloviny, tvorba tromboxanu, agregácia trombocytov, podporuje aktivitu fibrínu, zvyšuje tvorbu koagulačného faktora VII Hcy-(5 (5-15µmol) nárast n o 5µmol 5 zvyšuje riziko o 60-80% Hcy endogénne nne faktory genetika, enzýmové poruchy exogénne nutrícia cia- živ. bielkoviny AK metionín, n, cysteín, karencia vit. B6, B12, kys.listová Metabolizuje remetylačnou cestou závislá na B12, B9 k.listovej transsulfuračnou nou cestou - závislá na B6

17 2/3 hyperhomocysteinémi mií sú zapríčinen inené karenciou vitamínov B6, B12 a B9 k. listovej deficitný príjem B12 vegetariáni, vegáni, makrobiotici poruchy utilizácie vitamínov starší šíľudia, alkoholici OVD - k.listovej 200µg g preventívne vne odporúčania 400µg Prevencia: prirodzené zdroje k.listovej- zelenina, strukoviny, mäso, m vnútornosti, mlieko, syry, cereálie... Suplementácia : u rizikových jedincov Fortifikácia : v USA fortifikujú múku, cereálie

18 Potravinové alergie 4% dospelých a 6% detí - z väčšiny v vyrastú Alergia je zle fungujúca imunita neškodn kodná látka je vníman maná ako riziko alergén - reakcia tvorba protilátok tok tj proteínov ktoré alergén deaktivujú Rozlišova ovať alergiu a intoleranciu - odlišné klinické prejavy 14 najväčší ších potravinových alergénov nov: mlieko orechy, semená vajcia arašidy obilniny glutén ryby, kôrovce, mäkkým kkýše sója, bôb zeler horčica oxid siričitý itý (konzervant( konzervant-sušené ovocie...)

19 Mlieko dokonalá potravina Schopnosť dlhodobo udržať organizmus v dobrej kondícii v dostatočnom a optimálnom pomere všetky výživné a esenciálne látky -ľahko stráviteľné * Bielkoviny kompletné spektrum aminokyselín * Sacharidy laktóza sa štiepi na glukózu a galaktózu v detstve významná zložka pre vývoj mozgu, nervových tkanív, termoreguláciu, črevnú mikroflóru a motilitu, resorpciu vápnika, fosforu, horčíka * Tuky jemne emulgovaný, cholesterol antagonista lecitín * 14 minerálnych látok optimálny pomer vápnik:fosfor * 16 vitamínov

20 Alergia na mliečnu bielkovinu - Laktózová intolerancia dočasná porucha štiepiť mliečny cukor laktózu - deficit enzýmu laktázy Deficit vrodený zriedkavý výskyt u novorodencov fyziologický - stúpa s vekom Človek lovec nepil mlieko zvierat, aktivita enzýmu po ukončení dojčenia klesala, chovom zvierat potreba enzýmu stúpala dočasný - po vírusových a parazitárnych ochoreniach črevná sliznica sa dokáže zotaviť

21 Teritoriálne rozdiely laktózovej intolerancie Severské krajiny intolerancia veľmi zriedkavá Menej slnečného žiarenia menej vitamínu D Kompenzácia vitamínu z mliečnych zdrojov Laktózov zová intolerancia výnimočná Stredozemné pásmo intolerancia 28% Slovenská republika intolerancia 12-14% 14% Južansk anské krajiny intolerancia veľmi častá 80% Dostatok slnečného žiarenia, dostatok vitamínu D Nie je potreba kompenzácie vitamínu z mliečnych zdrojov Laktózov zová intolerancia vysoká Černoši, rómovia

22 Kyslomliečne výrobky a syry Vysoká nutričná hodnota a ľahká strávite viteľnosť Prechod na pevnú stravu po ukončen ení dojčenia Úprava črevnej mikroflóry ry 85% : 15% Prírodn rodné antibiotiká tlmia hnilobné procesy, tvorbu toxínov Znížený obsah laktózy dobrá tolerancia Pozitívne efekty pri tráviacich ťažkostiach Posilňuj ujú imunitu Atopický ekzém, mykózy, candidózy - ústup Chronická bolesť brucha u detí po 3 týždňoch - ústup Znižuj ujú cholesterol Syry neutralizujú kyslé prostredie v ústach Znižuj ujú riziko zubného kazu Tuk a vápnik v prechádza do slín n a chráni pred demineralizáciou Prevencia posledný chod každého menu = syr

23 FLAVONOIDY - antioxidanty Význam rastlín n pri udržiavan iavaní zdravia empíria WHO 80% svetovej populácie využíva va v primárnej rnej prevencii rastlinné extrakty a ich komponenty. Mnohé lieky majú rastlinný pôvod - rezerpín, kys.salicylová, morfín,atrop n,atropín, efedrín, laxanciá... Flavonoidy polyfenolové zlúčeniny syntetizované v rastlinách z aromatických AK - fenylalanínu nu a tyrozínu V rastlinách zodpovedajú za farbu, opelenie, ochranu pred UV žiarením, pred patogénmi nmi,, pred predátormi. Popísaných 4000 druhov, vo výžive cca 20 Vitamín n P pôvodné označenie z r.1930 antioxidanty účinné vo vodnom aj lipofilnom prostredí synergické pôsobenie s vit C,E

24 Antioxidačné pôsobenie flavonoidov: lapače VR inhibujú lipoperoxidáciu chelatácia do komplexov viažu kovy voľné by zvyšovali tvorbu VR tlmia enzýmy- ktoré spúšťajú kaskády metabolizmu k.arachidonovej čím tlmia vznik VR synergicky kooperujú s vitamínmi A,E,beta-karotén, predlžujú a posilňujú ich účinok, skracujú ich regeneráciu Zdroje pre človeka: ovocie, zelenina, semená, orechy, koreniny, čaje, víno Vysoký obsah má cibuľa, cesnak, pór, citrusy -červený grep, jablková šupka, kapusta, čučoriedky, zeler, petržlen, bobuľové ovocie, čaje, káva, červené víno Denný príjem potravou 0,5 1g

25 Preferujeme surovú zeleninu - termolabilné vitamíny a enzýmy naopak mierne zahriatie betakaroténu zvyšuje jeho využite iteľnosť, farbivo lykopén z varených paradajok sa lepšie vstrebe Synergické pôsobenie všetkých bioaktívnych látok prítomných v čerstvom ovocí a zelenine znižuje riziko rakoviny Riziko vzniku rakoviny je u ľudí s dostatočným príjmom ovocia a zeleniny o 50% nižšie Univerzita California Švajčiarska 12 roč štúdia potvrdila - deficitné hladiny vit A a betakaroténu korelovali s vyšším výskytom rakoviny pľúc deficitné hladiny vit C so sklonom k rakovine GIT Dostatočný príjem bioaktívnych ochranných nutrientov znižuje riziko rakoviny ústnej dutiny, hltanu a žalúdka o 80% pažeráka a pľúc o 30%, hrubého čreva a konečníka o 20% hormonálne podmienené nádory prsník, vaječníky, maternica prostata

26 Fazuľa obsahuje fytoestrogény tlmia estrogény rakovina prsníkov Nižší výskyt Ca prsníka u hispániek sa pripisuje aj častej konzumácii tmavej fazule Sója blokuje estrogény tlmí hormonálne podmienené typy Ca - prsník, prostata stimuluje proteázy - tlmia onkoproces pažeráka, pľúc, čreva, pankreasu, pečene genistein, saponíny a fytosteríny posilňujú imunitu, blokujú nitrozamíny, tlmia onkoproces U nás priemerná spotreba fytosterínov 80mg/denne, ázijská strava 400mg Čaj zelený obsahuje katechíny v experimente blokoval u myší Ca kože o 87%, Ca žalúdka o 58%, pľúc o 56% Citrusy karoteny, flavonoidy, terpény...až 58 protirakovinových látok v experimente neutralizovali chemické karcinogény Úvaha výrazný vzostup konzumu citrusov v USA sprevádzaný dramatickým poklesom rakoviny žalúdka

27 Alternatívna výživa: semivegetariáni, lakto-ovovegetariáni, vegáni Esenciálne zložky výživy v rastlinnej strave : chýbajú vitamín D, vitamín B12, vyššie polynenasýtené MK, taurín sú len v menšom množstve esenciálne aminokyseliny, karnitín, Ca ťažšie sa utilizujú Fe, Ca, Zn Pozitíva nižší príjem tukov a cholesterolu preferencia rastlinných tukov s vyšším obsahom mono a polynenasýtených MK vyšší príjem antioxidačných vitamínov C,E a b- karoténu nižšie hodnoty rizikových lipidových parametrov v sére vyššie hodnoty esenciálnych antioxidantov v sére

28 Negatíva zistené v štúdii VUV vyššia prevalencia hypoalbuminémie ( 56%vegáni, 38% laktoovo, 0% omnivori) nižší príjem esenciálnych aminokyselín metionínu a lyzínu (nižší obsah v rastlinných bielkovinách) nižšie hodnoty karnitínu (syntetizuje sa z metionínu a lyzínu) vyššia prevalencia hypokarnitinémie u vegánov 53%, laktoovo 18%, omnivor 3% nižšie hodnoty glutatiónu u vegánov (syntetizuje sa z metionínu) inhibícia absorpcie železa, vápnika, zinku z dôvodu vyššieho príjmu kys. fytovej, vlákniny a kys.oxaloctovej nižšie sérové hladiny a vyššia prevalencia hyposiderinémie, hypokalcinémie, hypozinkémie

29 vyššia hladina toxického kadmia v sére vyššia prevalencia v pásme zdravotného rizika >5mg/l vysoká prevalencia deficitných hladín vitamínu B 12 v sére ( 78% u vegánov, 26% laktoovo) vyšší výskyt miernej hyperhomocysteinémie z nedostatku vit. B 12 (51% u vegánov, 29% laktoovo, 5% u omnivorov)

30 Charakteristika súboru OMNIVORI VEGETARIÁNI VEGÁNI n ( chlapci+dievčatá) 39 (19+20) 35 (17+18) 19(7+12) vekové rozpätie (r) priemerný vek (r) 13.2 ± ± ± 0.4 hmotnosť (kg) 48.4 ± ± ± 2.8 o * výška (cm) ± ± ± 4.7 doba vegetariánstva (r) ± ± 0.8 * vegetariáni a vegáni vs omnivori o vegáni vs vegetariáni

31 Priemerné hladiny Fe, vit C v sére - prevalencia sublimitných hladín v% OMNIVORI VEGETARIÁNI VEGÁNI železo ( µmol/l) 21.4 ± ± 0.6 *** 14.4 ± 0.9 *** oo < 18 µmol/l 11% 33% 78% vitamín C ( µmol/l) 54.7 ± ± 3.7 *** 80.9 ± 8.7 *** < 39.7 µmol/l 26% 0% 0% < 50 µmol/l 47% 7% 11% * vegetariáni a vegáni vs omnivori oo **P<0.01 *** P<0.001 o vegáni vs vegetariáni

32 Sérové hladiny a príjem železa, vápnika a zinku u dospievajúcich Fe hladina v sére < 16µmol/l denný príjem - OVD % príjmu z rastl. zdrojov VEGETARIÁNI 17,28 ± 0,39*** 20,7% 173% 90% OMNIVORI 23,1 ± 0,27 0% 148% 64% Ca - hladina v sére < 2,0 µmol/l denný príjem - OVD % príjmu z rastl. zdrojov 2,03 ± 0,05*** 28,3% 64% 53% 2,34 ± 0,04 7,3% 67% 40% Zn hladina v sére < 10,7 µmol/l denný príjem OVD % príjmu z rastl. zdrojov 15,26 ± 0,21* 11,3% 90% 80% 16,2 ± 0,36 1,8% 64% 39%

33 Deficit Fe je rizikom vegetariánskeho a vegánskeko stravovania detí, dospievajúcich a žien v gravidite a počas laktácie Príjem železa u alternatívnych skupín bol vysoký, avšak u laktoovovegetariánov prevažne a u vegánov výlučne len z rastlinných zdrojov. Je potvrdené, že využiteľnosť železa z rastlinných produktov je len 3%-ná a napriek vysokému príjmu vitamínu C, ktorý absorpciu železa zvyšuje, nestačilo na zabezpečenie optimálnej hladiny Fe v sére. Experimentálne a klinické štúdie potvrdzujú, že deficit Fe negatívne ovplyvňuje metabolizmus esenciálnych mastných kyselín U detí s proteín-energetickou malnutríciou a miernou anémiou boli namerané nízke hodnoty celkových esenciálnych mastných kyselín Úloha Fe v metabolizme dlhoreťazcových mastných kyselín spočíva v ovplyvnení aktivity delta6 desaturázy

34 Nedostatok železa negatívne ovplyvnil metabolizmus esenciálnych mastných kyselín u detí na alternatívnej výžive. Pre deficit potravinového zdroja, je jediná cesta vzniku vyšších polynenasýtených mastných kyselín desaturáciou a elongáciou z kyseliny linolovej a alfa-linolénovej. Železo je teda rizikom vegetariánskeho a vegánskeho stravovania detí aj z pohľadu vzniku vyšších polynenasýtených mastných kyselín.

35 Výživový režim v % Deti Dospievajúci chl.. diev. Raňajky ajky pravidelne neje kompletné Desiata pravidelne mliečne výrobky ovocie Obed - pravidelne ŠJ J doma rýchle obč.. denne x/týž Olovrant pravidelne ovocie Večera era - pravidelne studená

36 Frekvencia konzumácie vybraných potravín Deti Dospievajúci Mlieko denne 63% 42% 32% nepije 9% 21% Ml. výrobky denne 49% 23% nepravidelne 47% 44% 63% neje 4% 33% 14% Syry denne 23% 35% 13% Mäso preferencia hydiny a bravčoviny Ryby 2-3x/mes 2 24% 27% neje 23% 25% Údeniny denne 15% 29% Ovocie denne ; dostatočne 65% ; 35% 44% ; 31% 50% ; 41% Zelen.. denne ; dostatočne 26% ; 9% 26% ; 11% Sladkosti denne 55% 38% Chipsy,chrumky x/týž 34% 56%

37 Školské bufety: Bratislavské ZŠ a Gymnázium Sortiment : bagety, pizza, hot-dog, kroasany, lupienky, chipsy, sladené nápoje Rozmiestnenie tovaru : mliečne výrobky, ovocie, zelenina a nesladené nápoje na menej viditeľnom mieste, Preferovanie horeuvedeného sortimentu Možnos nosť zámeny obedového lístka l za rýchle občerstvenie v bufete : gymnazisti často využívali vali

38 Priemerný príjem a plnenie OVD v % roč % OVD Energia Bielkoviny Sacharidy Vláknina Lipidy Cholesterol Vápnik Železo Vitamín A b -karotén Vitamín E Vitamín C Kys.listová Neobézni Obézni

39 Priemerný príjem a plnenie OVD v % roč % OVD Energia Bielkoviny Sacharidy Vláknina Lipidy Cholesterol Vápnik Železo Vitamín A b -karotén Vitamín E Vitamín C Kys.listová Neobézni Obézni

40 Priemerný príjem základných z živín n a vlákniny, plnenie OVD v % u roč. DFNsP,, UVZ, LFUK 200 Chlapci Dievčatá ,0 171,6 83,1 77,5 116,1 90,1 114,3 105,3 0 Bielkoviny Sacharidy Tuky Vláknina

41 Priemerný príjem vitamínov a plnenie OVD v % u 7 14 roč. (straty pri finálnom konzume?) Chlapci Dievčatá ,0 144,9 97,0 76,6 119,5 123,6 87,8 75,8 92,7 87,2 76,9 66,6 104,5 88,8 113,5 108,1 203,3 203, A E C B1 B2 niacín kys.pantoténová B6 kys.listová

42 Priemerný príjem vybraných minerálnych látok, l plnenie OVD v % u roč. 200 Chlapci Dievčatá ,2 112,1 166,5 77,9 89,9 91,8 119,7 146,7 74,7 89,0 Vápnik Horčík Železo Zinok Meď

43 Trojpomer základných z živín, podiel na tvorbe energie v % u ročných CH D 12,9 8 14,2 8, ,3 OVD 28,7 35,1 51,5 63,1 OVD 28,2 34,3 Bielkoviny Tuky Sacharidy Bielkoviny Tuky Sacharidy

44 Trojpomer základných z živín, podiel na tvorbe energie v % u ročných CH D 12,7 8 12,4 8,7 52,2 66,4 OVD 25,6 35,1 53,2 65,8 OVD 25,5 34,4 Bielkoviny Tuky Sacharidy Bielkoviny Tuky Sacharidy

45 Prevalencia negatívnych nálezov u obéznych a neobéznych detí v % roční Cholesterol celk. 5,0-5,19mmol/l =>5,2mmol/l HDL-cholesterol =<0.9mmol/l TAG =>1,7mmol/l LDL-cholesterol =>3,4mmol/l RI =>3 Chlapci neobézni obézni 6,2 14,1 15,6 29,6 2,8 4,5 3,6 22,5 14,9 25,4 6,6 16,4 Dievčatá neobézne obézne 7,3 13,3 19,5 20,4 2,3 11,6 4,7 13,3 18,2 19,6 8,9 16,3

46 Prevalencia negat. nálezov u obéznych a neobéznych adolescentov v % roční Cholesterol celk. 5,0-5,19mmol/l =>5,2mmol/l HDL-cholesterol =<0.9mmol/l TAG =>1,7mmol/l LDL-cholesterol =>3,4mmol/l RI =>3 Chlapci neobézni obézni 4,2 9,5 12,7 18,2 4,7 6,6 6,1 19,7 12,8 19,1 10,4 20,6 Dievčatá neobézne obézne 7 5,2 23,2 31,2 1,2 1,8 4,9 12,8 19,6 27,1 9,4 18,7

47 Výživov ivové doplnky - odporúčanie: - Nekontrolované užívanie výživových doplnkov prináša riziká: - nadbytok môže mať toxické pôsobenie - nesprávna kombinácia môže vyvolať nežiaduce interakcie Ca, Fe - A, betakarotén, E zvyšujú riziko úmrtia o 6-16%?? - megadávky vit.c - močové kamene, Se- prooxidačne betakoroténu u fajčiarov onkoproces vyšší o 18% Vitamínové výživové doplnky sú opodstatnené užívať len v čase ochorenia, rekonvalescencie, gravidity, laktácie, pri tráviacich poruchách... V prevencii preferujeme prirodzené zdroje ochranných nutrientov Synergické pôsobenie vitamínov, karotenoidov, minerálnych látok, enzýmov a flavonoidov prítomných v čerstvom ovocí a zelenine má vysoký benefit v prevencii voľnoradikálových ochorení Benefit je vyšší ako pri užívaní syntetických prípravkov

48 Záver Zachovať vyrovnanú energetickú bilanciu Optimalizovať príjem bielkovín, zabezpečiť zastúpenie rastlinných Obmedzovať tuky, zachovať tretinové pravidlo príjmu SFA:MUFA:PUFA Dôraz na príjem EPA, DHE, esenciálne k.linolová,, alfa-linol linolénová (6:1) Zvýšiť konzum komplexných sacharidov balastné látky, vláknina, vitamíny, minerály, bioaktívne látky l Obmedziť sacharózu pod 10% - sladkosti, sladené nápoje Pravidelný výživový režim, optimálne energetické a biologické rozloženie do dávok, d neprijateľný ný západný z model Zvýšiť nutričnú gramotnosť mladej generácie Zvýšiť účasť na školskom stravovaní zatraktívni vniť obsah aj formu

49 Ďakujem za pozornosť