Moderné trendy vo výžive detí a prevencia obezity. MUDr. A.Béderová, CSc RÚVZ Bratislava

Transkript

1 Moderné trendy vo výžive detí a prevencia obezity MUDr. A.Béderová, CSc RÚVZ Bratislava

2 Výživa dieťaťa to nie je menšia porcia dospelého Pestrá, optimálne vybalancovaná strava zabezpečí okrem základných kaloriferných a stavebných ţivín aj dostatočný príjem ochranných látok, cca 50 esenciálnych nutrientov napr. niekoľko aminokyselín, mastných kyselín, vitamínov, minerálov, stopových prvkov. Optimálne výškové a hmotnostné prírastky, budovanie vnútorných systémov, psychický vývoj vyţadujú energetickú a biologickú vyváţenosť 30-70% podiel ţivotného štýlu a výţivy pri vzniku voľnoradikálových ochorení (kardiovaskulárne, onkologické, diabetes, obezita) Základné stravovacie návyky sa budujú od detstva, vzor rodičia sú ťaţiskoví, zdravotníctvo a školstvo doplnkoví Deficit nutričnej prevencie 55% populácie podceňuje RF zlej ţivotosprávy a výţivy Absencia zdravotno-nutričných vedomostí vedie k propagácii a uplatňovaniu nevedeckých názorov a postupov nevhodných pre mladý organizmus delená strava, alternatívne smery, strava podľa krvných skupín...anorexia, bulímia, ortorexia- posadnutosť zdravým stravovaním

3 Súčasné charakteristiky: Zlý výţivový reţim rozloţenie stravy nezodpovedá psychickej a fyzickej záťaţi v priebehu dňa Pozitívna energetická bilancia nízka pohybová aktivita Kvantitatívna dostatočnosť aţ nadmernosť Kvalitatívna disbalancia nevyváţený podiel kaloriferných ţivín porušený trojpomer B : T : S - 8% : 26% : 66% ( 12:35:53 ) Prekračovanie OD bielkovín Niţší podiel rastlinných bielkovín (odp - 2/3 ţ : 1/3 r) Prekračovanie OD tukov (64% skryté tuky) Niţší príjem esenciálnych MK LA - EPA, DHA Vysoký príjem jednoduchých cukrov- sacharózy (16% dopor. 10%) Nízky príjem polysacharidov Deficit ochranných nutrientov: vlákniny, vitamínov, antioxidantov, flavonoidov... Obezita stúpajúci trend nadhmotnosť z 10% na 13% obezita z 3% na 6%

4 Stravovací reţim Rozloţenie počas dňa: R20% - D10% - O 35% - 10%- 20%- 5% Realita raňajkovanie vekom klesá 65% áno 35% nie nadmerné desiate, školské bufety 12% ml. a 21% st. deti ZŠ ŠJ - 81% ml. a 49% st deti ZŠ vynechávanie kompletného obeda rýchle občerstvenie a obed doma vekom stúpa - absentuje záruka kvality Maximum stravy popoludní aţ večer Kontinuálne maškrtenie pri počítači, TV Následky Dopoludnia - deficit energie a ţivín potrebných pre aktivity mozgu a výučbový proces Popoludní - nadmerný prísun energie nízka pohybová aktivita, nízky výdaj energie- priberanie Nepravidelné stravovanie ukladanie tukových rezerv Extrémne redukčné reţimy - úsporný metabolizmus ukladanie tuku

5

6

7

8 Delenie ţivín Kaloriferné základné ţiviny bielkoviny 1g = 4kcal resp. 17,1kJ tuky 1g = 9kcal resp. 38,9kJ sacharidy 1g = 4kcal resp. 17,1kJ Podporné, ochranné esenciálne ţiviny vitamíny, minerálne látky, voda biologicky aktívne látky, enzýmy, flavonoidy...

9 Bielkoviny - energetický podiel u detí 6-9% potreba 0,8-1,2g/kg hmotnosti - dospelí 1,5 2,4g/kg hmotnosti - deti AK základné stavebné jednotky pre rast novotvorba a obnova tkanív, telových tekutín podmieňujú ţivotné pochody, imunitu, hormóny, genetické infor. koţa, vlasy, nechty dokonalá proteo - syntéza vyţaduje 18 AK (8esn +10neesn) v detskom veku 20 AK (arginín a histidín ) Biologická hodnota bielkoviny mnoţstvo telových bielkovín v g ktoré vzniknú zo 100g skonzumovanej bielkoviny Vyuţiteľnosť bielkoviny porovnávame s referenčnou bielkovinou slepačieho vajca (100%), ktorá poskytuje dokonalé AK spektrum

10 Zdroje: ţivočíšne mäso, ryby, mlieko, mliečne výrobky, syry, vajcia rastlinné strukoviny, sója, menej obilie, orechy, zelenina Ţivočíšne - kompletné spektrum AK Riziká: vyšší obsah tuku nadmerný konzum riziko vyššieho príjmu cholesterolu, srdcovo- cievnych ochorení a obezity Rastlinné okrem sóje nekompletné spektrum AK Kombináciou rôznych druhov v jednom jedle - strukoviny s obilninami - fazuľky s ryţou, šošovica so zemiakmi - zvýšime biologickú hodnotu. Obsah bielkovín v 100 g - mäso 20g, vajcia12g, mlieko, jogurt 3g, eidam 26g sója 35g, fazuľa, šošovica 23g, orechy kešu, vlašské 17g Koncentrované zdroje AK 4-5 x týţdenne - ţivočíšne Kombinujeme jedlá s menej koncentrovanými bielkovinami - rastlinné

11 Tuky energetický podiel u detí 25 29% potreba dospelí 1g/kg malé deti 4-5g/kg, väčšie deti 2-3g/kg Tuk v potrave funkcia nešpecifická - zdroj energie špecifická nosič vitamínov, esenciálnych MK zdroj látok neţiadúcich- insekticídov, herbicídov, karcinogénov Tuk v organizme - súčasť bunkových membrán, prekurzor bioaktívnych látok regulujúcich obehový a imunitný systém, hormónov, ţlčových kyselín, zdroj energie Základné zloţky tuku - MK Nasýtené MK k. laurová, myristová, stearová, palmitová Nenasýtené MK mononenasýtené n9 k. olejová, k. palmitoolejová polynenasýtené n6 k. linolová polynenasýtené n3 k. linolénová, EPA, DHA Esenciálne MK- Linolová, desaturácia -elongácia linolénová, arachidonová

12 Tukový vzorec tretinové pravidlo SFA : MUFA : PUFA 1/3 nasýtené mastné kyseliny - tlmia tvorbu LDL receptorov - hladina LDL v krvi stúpa! riziko atero - procesu stúpa zdroj tuky ţivočíšne- mlieko, výrobky, maslo, syr, slanina, masť, mäso ale aj kokosový a palmový olej 1/3 mononenasýtené mastné kyseliny- zniţujú celkový a LDL, tlmia lipiperoxidáciu zdroj rastlinné oleje, semená, oriešky, avokádo olivový olej - kyselina olejová - omega9 1/3 polynenasýtené mastné kyseliny zvyšujú tvorbu LDL receptorov - hladina LDL v krvi klesá! riziko tvorby AS, krvných zrazenín klesá! zdroj - rastlinné tuky, rybací tuk, zelenina, olej zo semien, orechy, oriešky, mäso, vajcia, ryby, morské živočíchy Pomer n6 : n3 v príjme má byť 5 : 1 (realita 20 aţ 50 : 1)

13 Prečo n3? EPA zvyšuje sústredenosť, pamäť, schopnosť percipovať informácie prenáša signály medzi miechou a mozgom súčasť protizápalových, antitrombotických... látok deficit poruchy pozornosti, depresie, hyperaktivita DHA stavebná zloţka membrán srdcového svalu, sietnice, mozgu, potencuje vývoj mozgu plodu v 3 trimestri, upravuje dislipidémiu - nepriaznivé hladiny tlmí proces starnutia, zápalové a agregačné procesy deficit - Alzheimerova choroba, predčasné starnutie Účinok: tlmia zápal, zniţujú hladinu tukov, tlmia tvorbu krvných zrazenín, podporujú srdco-cievny systém, upravujú srdcovú arytmiu, zniţujú tlak podporujú metabolizmus, nervový systém a imunitu Ochorenia: choroby srdca a ciev, ekzémy, dermatitídy, artritídy, GIT, poruchy imunity, psychické a neurologické ochorenie, onkologické procesy

14 Trans-izomery MK zvyšujú hladinu TCH, LDL,TAG a zniţujú hladinu HDL zhoršujú pomer HDL : LDL, zvyšujú tvorbu VKR Sú 10x rizikovejšie ako SFA!! Vznik T-MK: v bachore preţúvavcov bakteriálna transformácia k.olejovej na trans formu - k.vakcénovú nemá negatívny vplyv na KVS priemyselné stuţovanie alebo hydrogenácia olejov - tuky napečenie - iné trans formy zahrievanie a prepaľovanie nevhodných olejov a tukov Do 5gTMK /deň nehrozí ţiadne zdravotné riziko Realita v EU 1,2 6,7g/deň Zdroje : tuk preţúvavcov- mlieko a mliečne výrobky, mäso, loj Stuţené hydrogenizované tuky - trvanlivé pečivo, krekry, chipsy, lupienky, sušené polievky, omáčky, dresingy, náhrady šľahačky a majonézy Prepálené tuky - nadmerný príjem smaţených pokrmov, fast-foody

15 Cholesterol - priateľ či nepriateľ Funkcie štrukturálna zloţka mozgového tkaniva lipidová zloţka bunkových membrán prekurzor hormónov, ţlčových kyselín, vitamínu D transport TAG 1/4 exogénny z potravy +3/4 endogénny v pečeni zo SFA Cholesterol v potrave vplyv na sérové hladiny je len 10% - menší ako sa predpokladalo. Väčší vplyv majú SFA Vplyv MK na sérové lipidy Trans MK nasýtené MK mononenasýtené MK n9 polynenasýtené MK n6 n3 zvyšujú TCH a LDL, zniţujú HDL zvyšujú TCH a LDL aj HDL zniţujú TCH a LDL, mierne zvyšujú HDL zniţujú TCH a LDL, zvyšujú HDL zniţujú TAG

16 Rastlinné oleje pri kulinárnej úprave pokrmov!! Labilné polynenasýtené MK n6 a n3 na teplo, svetlo, kyslík!! Olej olivový repkový slnečnicový sójový K.olejová n9 80% 60% 20% 20% K.linolová n6 7% 20% 70% 50% K. linolénová n3 1% 10% 1% 8% Oleje na studenú kuchyňu (lisované za studena - olivový, repkový Bell, slnečnicový Heliol extra) Na tepelnú úpravu - krátky a niţší ohrev (Raciol, Heliol) Vyšší a dlhší ohrev (olivový, repkový Fritol, slnečnicový Oliol,) Tokoferoly slnečnicový, repkový (panenský, rafinovaný) sójový málo

17 FYTOSTEROLY Fyziologické funkcie fytosterolov: zniţujú hladinu LDL cholesterolu antikarcinogénne účinky antiaterosklerotické účinky protizápalový efekt antioxidačné účinky Najvýznamnejšie zdroje prírodných fytosterolov: oleje repkový, kukuričný klíčkový, sezamový, púpalkový cereálie, strukoviny orechy, oriešky, semená zelenina

18 Konjugovaná kyselina linolová n6 CLA inhibuje lipigenézu zrýchľuje metabolický proces stimuluje lipolýzu v tukovom tkanive redukuje abdominálny tuk zniţuje hladinu cholesterolu a triglyceridov v krvi podporuje imunitné procesy potláča potravinové alergie prevencia osteoporózy prevencia obezity benefity Zdroje : hovädzie a ovčie mäso, mlieko a mliečne výrobky, slnečnicový a ľanový olej Zníţenie konzumu hovädzieho (BSE) a preferencia nízkotučného mlieka a ml. výrobkov zníţilo príjem CLA - - nárast abdominálnej obezity? -

19 Sacharidy energetický podiel 60 67% sacharóza do 10% potreba dospelí 5-8g/kg deti 10-15g/kg Vyuţiteľné sacharidy monosacharidy - glukóza (hroznový cukor) fruktóza (ovocný cukor) galaktóza (zloţka laktózy) disacharidy sacharóza (repný, trstinový cukor) /glukóza+fruktóza/ polysacharidy škrob maltóza laktóza (mliečny cukor) Nevyuţiteľné polysacharidy - pektíny, gumy, hemicelulóza celulózy hrubá vláknina Jednoduché rýchle cukry - mono a disacharidy rýchle vstrebanie, vzostup glykémie a rýchle spálenie vyšší príjem sacharózy hyperlipidémia,prechodne TAG Mozog je absolútne závislý na pravidelnom prísune glukózy ovplyvňuje duševný výkon, pamäť, pohotovosť, percipáciu, rýchlo eliminuje pocit únavy

20 Glykemický index - GI Potraviny v tele spôsobujú rozdielne rýchlu inzulínovú odozvu. Inzulín pomáha vyuţiť cukor - palivo pre prácu svalov, činnosť mozgu. Cukor sa nedokáţe v tele ukladať, v prípade nárazového prebytku je pomocou inzulínu premieňaný na tuk Čím intenzívnejšie sa inzulín po jedle vyplavuje, tým sa viac premieňa a ukladá ako tuk. Ak dvaja ľudia príjmajú rovnaké mnoţstvo kalórii schudne ten, ktorý konzumuje potraviny s niţším GI a teda pomalším vyplavovaním inzulínu. Inzulínová hojdačka -sladké jedlo rýchlo sa zvýši hladina cukru v krvi vymizne pocit hladu vyplaví sa inzulín a hladina prudko klesne aţ pod optimálnu úroveň - opäť pocit hladu Jedlá s nízkym glykemickým indexom uvoľňujú inzulín postupne, hladina glykémie sa udrţuje a cukor sa neukladá ako tuk.

21 NÍZKY GI < 55 jesť bez obáv mlieko, kyslomliečne výrobky, tvaroh, horká čokoláda ( viac kakaa, menší GI) čerešne, višne grepfruit, sušené jablká, šalát, špenát, všetky druhy zeleniny, strukoviny, avokádo, brokolica, huby, malinovky s umelým sladidlom, minerálky STREDNÝ GI jesť zriedkavo ananás, banány, hrozno, hrušky, jablká, broskyne, mandarínky, dţúsy celozrnná ryţa,celozrnný chlieb, cestoviny, zemiaky varené a zemiaková kaša musli tyčinky, ovsené vločky, sladké jogurty VYSOKÝ GI > 70 pri chudnutí vynechať biela ryţa, produkty bielej múky knedlíky, halušky, chlieb, pečivo, koláče, bagety, sušienky, toastový chlieb, sladké cereálie, keksy slané tyčinky, kukurica, popcorn, chipsy, cukor, med, cukríky, bonbóny, čokoládové tyčinky, kakao, melón cukrový, energetické nápoje s cukrom, sladké malinovky, datle mäso, hydina, vajcia, ryby, syry, nesladené jogurty neobsahujú sacharidy preto sa GI neudáva

22

23 Potravinové alergie 4% dospelých a 6% detí - z väčšiny vyrastú Alergia je zle fungujúca imunita neškodná látka je vnímaná ako riziko alergén - reakcia tvorba protilátok tj proteínov ktoré alergén deaktivujú Rozlišovať alergiu a intoleranciu - odlišné klinické prejavy 14 najväčších potravinových alergénov: mlieko orechy, semená vajcia arašidy obilniny glutén horčica ryby, kôrovce, mäkkýše sója, bôb zeler oxid siričitý (konzervant-sušené ovocie...)

24 Mlieko dokonalá potravina Schopnosť dlhodobo udrţať organizmus v dobrej kondícii v dostatočnom a optimálnom pomere všetky výţivné a esenciálne látky - ľahko stráviteľné * Bielkoviny kompletné spektrum aminokyselín * Sacharidy laktóza sa štiepi na glukózu a galaktózu v detstve významná zloţka pre vývoj mozgu, nervových tkanív, termoreguláciu, črevnú mikroflóru a motilitu, resorpciu vápnika, fosforu, horčíka * Tuky jemne emulgovaný, cholesterol antagonista lecitín * 14 minerálnych látok optimálny pomer vápnik:fosfor * 16 vitamínov

25 Alergia na mliečnu bielkovinu - Laktózová intolerancia dočasná porucha štiepiť mliečny cukor laktózu - deficit enzýmu laktázy Deficit vrodený zriedkavý výskyt u novorodencov fyziologický - stúpa s vekom Človek lovec nepil mlieko zvierat, aktivita a potreba enzýmu po ukončení dojčenia klesala, chovom zvierat potreba enzýmu opäť stúpala dočasný - po vírusových a parazitárnych ochoreniach črevná sliznica sa dokáţe zotaviť

26 Teritoriálne rozdiely laktózovej intolerancie Severské krajiny intolerancia veľmi zriedkavá Menej slnečného ţiarenia menej vitamínu D Kompenzácia vitamínu z mliečnych zdrojov Laktózová intolerancia výnimočná Stredozemné pásmo intolerancia 28% Slovenská republika intolerancia 12-14% Juţanské krajiny intolerancia veľmi častá 80% Dostatok slnečného ţiarenia, dostatok vitamínu D Nie je potreba kompenzácie vitamínu z mliečnych zdrojov Laktózová intolerancia vysoká Černoši, rómovia

27 Kyslomliečne výrobky a syry Zníţený obsah laktózy dobrá tolerancia Vysoká nutričná hodnota a ľahká stráviteľnosť Prechod na pevnú stravu po ukončení dojčenia Úprava črevnej mikroflóry 85% : 15% Prírodné antibiotiká tlmia hnilobné procesy, tvorbu toxínov Pozitívne efekty pri tráviacich ťaţkostiach Posilňujú imunitu Atopický ekzém, mykózy, candidózy - ústup Chronická bolesť brucha u detí po 3 týţdňoch - ústup Zniţujú cholesterol Syry neutralizujú kyslé prostredie v ústach Zniţujú riziko zubného kazu Tuk a vápnik prechádza do slín a chráni pred demineralizáciou Prevencia posledný chod kaţdého menu = syr

28 Mäso a ryby bielkoviny - vysoký obsah rastovej AK lyzínu, arginínu, histidínu 100g mäsa B/g T/g chol/mg Fe/mg hovädzie stehno 21 7,8 12 4,2 bravčové stehno ,7 - karé ,4 kuracie prsia 30 1,2 77 3,0 - stehno 20 3,1 74 2,9 morčacie prsia 22 2,0 60 1,2 kapor 18 5,0 73 1,0 pstruh 19 4,7 54 0,4 treska filé 17 0,3 50 0,6 tuniak 24 5,6 43 1,2 Mäsá striedať nepreferovať len hydinu Pozor na mäsové výrobky, údeniny saturované tuky, soľ, konzervačné látky

29

30 Ovocie a zelenina / OD 100g/10kg hmotnosti / Nízka energetická ale vysoká biologická hodnota vitamíny, minerálne látky, enzýmy, fytosteroly, flavonoidy Vitamíny: biologicky aktívne látky, esenciálne musíme ich získať potravou významnú úlohu v metabolizme, sú katalyzátorom reakcií, prirodzenou zloţkou enzýmových systémov, zapájajú sa do regeneračných procesov a imunitných dejov, do prenosu genetických informácií, podporujú krvotvorbu, posilňujú nervový systém, zvyšujú duševnú výkonnosť, potláčajú stres, pôsobia ako antioxidanty. Vitamíny rozpustné vo vode : C, B1 B2, B3, PP, B6, B9,B12, H biotín, ľahko sa resorbujú a z organizmu pri nadbytku vylučujú. Hypervitaminóza vitamínov rozpustných vo vode je preto ojedinelá. Vitamíny rozpustné v tukoch : A, D, E, K si vyţadujú určité mnoţstvo tukov v potrave Extrémne vysoké dávky sa v organizme môţu kumulovať

31 Hlavné zdroje vitamínov Vitamín A: olej z pečene rýb, pečeň maslo, mlieko, syry, smotana, ţĺtok Karotény : mrkva, špenát, šalát, paradajky, paprika, brokolica, vňate Vitamín E: oleje slnečnicový, ľanový, repkový, obilné klíčky, ţĺtok, ovs. vločky Vitamín D: rybí tuk, morské ryby, ţĺtok, maslo, mlieko a výrobky Vitamín B1: droţdie, celozrnné výrobky, orechy, vnútornosti,mäso, strukoviny Vitamín B2: mlieko, droţdie, vnútornosti, ryby, listová zelenina, orechy... Vitamín B3: droţdie, vnútornosti, huby, ryby, ţĺtok, strukoviny, kapusta... Vitamín B5 : droţdie, vnútornosti, mäso, celozrnné výrobky, ryby Vitamín B6 : mäso, ryby, klíčky, celozrnné výrobky, syry, pečeň, ruţičkový kel, karfiol, tresčia pečeň Vitamín B9 -kys. listová : droţdie, pečeň, špenát, šalát, kapusta, fazuľa Vitamín B12 : pečeň, obličky, slezina, ryby, mlieko, syry Vitamín C: citrusové plody, ríbezle, šípky, zelenina, ovocie...

32 Príznaky deficitu karenčné príznaky A, karotény : zhrubnutá, drsná koţa, olupovanie, zhoršené videnie za šera, zníţená odolnosť proti infekcii D: deformovanie kostí, hrudníka E : predčasné starnutie zníţená odolnosť voči KVCH a nádorovým ochor. B1: nechutenstvo, zvracanie, zápcha, nespavosť, únava, srdcová slabosť, opuchy a tŕpnutie končatín B2: ústne kútiky, popraskané pery, pálenie a slzenie očí B5: poruchy trávenia, hnačky, zvracanie, poruchy pamäti B9: anémia, defekty, sliznice, poruchy rastu, poruchy vývoja plodu B12: únava, slabosť, anémia C: zníţená imunita, sklon k infekčným, nádorovým a KVCH, krvácanie slizníc, poruchy odbúravania cholesterolu, zlé hojenie Rezervné kapacity vitamínov: Vitamín A 1 rok Vitamín B rokov Vitamíny B 1-2 týţdne Vitamín C 2-6 týţdňov

33 Straty vitamínov pri kulinárnej úprave Vitamín C oxidácia 30% vylúhovanie 50% dusenie a varenie 20-40% vypráţanie 45% mrazenie minimálne, po rozmrazení - 60%/deň sušenie 40% Vitamíny B 15-50% B9 kyselina listová 50-60% - 90% Vitamín B % Vitamín A - karotény 10% (limitujúca vstrebatelnosť 5-20%) Moderné technológie okamţité spracovanie po zbere, blanšírovanie, sušenie mrazením straty do 10%

34 Vláknina potravinová vláknina - časť potravín rastlinného pôvodu, ktorá sa nestrávi endogénnymi enzýmami ľudského organizmu, schopnosť prechádzať do hrubého čreva v nezmenenej forme, schopnosť pozitívne ovplyvňovať niektoré gastrointestinálne funkcie. tvoria ju predovšetkým neškrobové polysacharidy (napr. celulóza, hemicelulóza, pektínové látky, ß-glukány, rastlinné gumy) a lignín. vláknina nie je stavebnou látkou, poskytuje veľmi malé mnoţstvo energie ale má prospešné fyziologické účinky: urýchľuje prechod potravy cez GIT, zniţuje pôsobenie škodlivých zloţiek a splodín látkovej premeny - prevencia nádorov hrubého čreva, prsníka, prostaty zniţuje hladinu cholesterolu v krvi redukčné diéty, viaţe vodu, zväčšuje objem a vyvoláva pocit sýtosti udrţuje stabilnejšiu hladiny cukru prostriedok na zápchu a hemoroidy

35 Nepriaznivé účinky: Rastlinné potraviny bohaté na vlákninu obsahujú aj látky, ktoré zniţujú resorpciu niektorých minerálnych látok: ţeleza, zinku, horčíka, vápnika a i. - nafukovanie, bolesti brucha a hnačky - rizikový je príjem vlákniny vyšší ako 60 g/deň - vegeteriáni -odporúčaný pomer rozpustnej a nerozpustnej vlákniny je 3 : 1. Nepriaznivý účinok stravy bohatej na vlákninu je moţné predpokladať hlavne u starších ľudí, ktorých príjem minerálnych látok je nízky a tieţ u malých detí. Zdroje: obilniny, celozrnné pekárske výrobky, cestoviny, ovsené vločky, šupky jabĺk, hrušiek, hrozna, ovocie, zelenina, strukoviny, huby, orechy, mak, sušené ovocie Odporúčané dávky vlákniny deti predškolského veku 4 6 r. 14g/deň deti školského veku 7 10 r. 17 deti školského veku r., dospievajúci chlapci r dospievajúce dievčatá r 18-22

36 FLAVONOIDY - antioxidanty Význam rastlín pri udrţiavaní zdravia empíria WHO 80% svetovej populácie vyuţíva v primárnej prevencii rastlinné extrakty a ich komponenty. Mnohé lieky majú rastlinný pôvod - rezerpín, kys.salicylová, morfín, atropín, efedrín, laxanciá... Flavonoidy polyfenolové zlúčeniny syntetizované v rastlinách z aromatických AK - fenylalanínu a tyrozínu V rastlinách zodpovedajú za farbu, opelenie, ochranu pred UV ţiarením, pred patogénmi, pred predátormi. Popísaných 4000 druhov, vo výţive cca 20 Vitamín P pôvodné označenie z r.1930 antioxidanty účinné vo vodnom aj lipofilnom prostredí synergické pôsobenie s vit C,E

37 Antioxidačné pôsobenie flavonoidov: lapače VR potláčajú lipoperoxidáciu chelatácia do komplexov viaţu kovy voľné by zvyšovali tvorbu VR tlmia enzýmy - blokujú metabolizmu MK čím tlmia vznik VR synergicky kooperujú s vitamínmi A,E,beta-karotén, predlţujú a posilňujú ich účinok, skracujú ich regeneráciu Zdroje pre človeka: ovocie, zelenina, semená, orechy, koreniny, čaje, víno Vysoký obsah má cibuľa, cesnak, pór, citrusy - červený grep, jablková šupka, kapusta, čučoriedky, zeler, petrţlen, bobuľové ovocie, čaje, káva, červené víno Denný príjem potravou 0,5 1g Preferujeme surovú zeleninu - termolabilné vitamíny a enzýmy naopak mierne zahriatie betakaroténu zvyšuje jeho vyuţiteľnosť, farbivo lykopén z varených paradajok sa lepšie vstrebe

38

39 Alternatívna výživa: semivegetariáni, lakto-ovovegetariáni, vegáni, vitariáni, frutariáni.. Esenciálne zloţky výţivy v rastlinnej strave : chýbajú vitamín D, vitamín B12, vyššie polynenasýtené MK, taurín sú len v menšom mnoţstve esenciálne aminokyseliny, karnitín, Ca ťaţšie sa utilizujú Fe, Ca, Zn Negatíva menšie výškové a váhové prírastky - bielkoviny predčasná osteoporóza D, Ca anémia B12, Fe poruchy menštruačného cyklu aţ sterilita Pozitíva niţší príjem tukov a cholesterolu - niţšie hodnoty v sére preferencia rastlinných tukov s obsahom mono a polynenasýtených MK vyšší príjem antioxidačných vita. C,E, b- karoténu - vyššie hodnoty v sére

40 Anorexia, bulímia, ortorexia perfekcionistky - vysoké nároky, svoje telo "pod kontrolou" V BMI (kg:m2) < 17,5 anorexia, riziková skupina 15. a 25. r ţivota Následky : Zníţená činnosť srdca a telesná teplota Spomalenie metabolizmu, srdcová slabosť Poruchy aţ strata menštruácie Nárast jemného telesného ochlpenia, vypadávanie vlasov Suchá, bledá pokoţka,modriny a opuchy na končatinách

41 Pitný reţim dôleţitá súčasť ţivotosprávy preferovať vodu, mierne sladené ovocné a bylinné čaje, nízkomineralizované vody tiché, dţúsové striky organické kyseliny v 100% dţúsoch môţu pri dlhodobom uţívaní narušiť zubnú sklovinu obmedzovať sladké malinovky, kolové nápoje 7 aţ 10 kociek cukru obezita, tlmí chuť na kvalitné jedlo obsah kofeínu - podráţdenosť obsah kyseliny fosforečnej vytesňuje vápnik demineralizácia kostí, osteoporóza deti v pití neobmedzovať, ale reálne posúdiť či pije pre sladkú chuť, alebo pre skutočný smäd

42 Výživové doplnky - odporúčanie: - Nekontrolované uţívanie výţivových doplnkov prináša riziká: - nadbytok môţe mať toxické pôsobenie - nesprávna kombinácia môţe vyvolať neţiaduce interakcie Ca, Fe - A, betakarotén, E zvyšujú riziko úmrtia o 6-16%?? - megadávky vit.c - močové kamene, Se- prooxidačne betakoroténu u fajčiarov onkoproces vyšší o 18% Deti odmietanie prirodzených zdrojov Dospelí extrémne vyťaţení, stresovaní Starší ľudia - poruchy trávenia Chorí, alergici, rekonvalescenti posilnenie imunity Ťarchavé a dojčiace matky zvýšené nároky Synergické pôsobenie vitamínov, karotenoidov, minerálnych látok, enzýmov a flavonoidov prítomných v čerstvom ovocí a zelenine má vysoký benefit v prevencii voľnoradikálových ochorení Benefit je vyšší ako pri uţívaní syntetických prípravkov

43 Výţivové odporúčania deti - záver celodenná strava by mala byť rozloţená do 3 hlavných a 2 aţ 3 doplnkových menších dávok deti by mali kaţdý deň vypiť aspoň pol litra mlieka a zjesť jeden kyslomliečny výrobok alebo syr kvalitné bielkoviny, jemný tuk, CLA, galaktóza, vápnik, primeraná konzumácia mäsa, jednotlivé druhy zastúpené vyváţene aspoň jeden krát týţdenne by mali konzumovať ryby bielkoviny, minerály, vitamíny, n3 denne by mali skonzumovať aspoň 3 kusy ovocia a zeleniny (najmä v surovom stave, prípadne varené alebo dusené) 100g/10kg hmotnosti výrazne obmedzovať mäsové a údenárske výrobky, slané pochutiny, fastfoody, sladkosti, sušienky, keksíky - TMK pitný reţim voda, ovocné a bylinkové čaje, nízkomineralizované vody tiché, dţúsové striky pozor na malinovky a kolové nápoje kociek cukru kys. fosforečná blokuje vstrebávanie vápnika

44 Ako motivovať deti k zdravej strave? Pravidelné spoločné stolovanie Úloha rodiča Vzor v stravovaní Opakovaná ponuka jedál Dospelý 2-5 pokusov Dieťa viac ako 10 pokusov Úprava jedla a servírovanie Nakupovanie: Nenakupovať s prázdnym žalúdkom Cielený nákup Odolávať akciám pri nevhodných potravinách Viesť dieťa k správnemu výberu

45 Toto nie

46 Negatívny vplyv reklamy

47 Ďakujem za pozornosť