ekonomický týždenník

ekonomický týždenník analyzy@pabk.sk

OBSAH Zaujalo nás: Situácia na Slovensku je menej mizerná ako vlani. Index hospodárskej mizérie máme ale 6. najvyšší v EÚ. 3 Čo nové vo svete: Kurz českej koruny je podľa centrálnej banky nadhodnotený 4 Euro v auguste voči doláru strácalo 5 Úrokové sadzby v Maďarsku opäť poklesli 5 Situácia v Sýrii vyhnala cenu ropy Brent na polročné maximá 6 Ceny priemyselných výrobcov nižšie aj v júli 6 Nálada v slovenskej ekonomike sa v auguste zlepšila 6 Miera harmonizovanej nezamestnanosti v eurozóne zotrvala aj v júli nad hladinou 12 % 7 Rebríček týždňa: Príjmy našich vysokoškolákov patria medzi najnižšie v EÚ 8 Kalendár udalostí 36. týždňa 9 Predikcie podľa Poštovej banky 9 Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako banka ]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky. Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk 2

Zaujalo nás: Situácia na Slovensku je menej mizerná ako vlani. Index hospodárskej mizérie máme ale 6. najvyšší v EÚ. Hoci tohtoročné výsledky vývoja v slovenskej ekonomike predčili očakávania, málokto by súčasnú hospodársku situáciu na Slovensku označil za priaznivú. Mnohí by ju charakterizovali ako ťažkú a našli by sa aj takí, ktorí by ju označili za mizernú. A podľa tzv. indexu hospodárskej mizérie by neboli ďaleko od pravdy. V porovnaní s predošlými rokmi 2011 a 2012 bola však prvá polovica roka 2013 o niečo lepšia. Napriek tomu horšiu úroveň ukazovateľa evidujú už iba v pätici európskych ekonomík. História indexu hospodárskej mizérie siaha až do šesťdesiatych rokov minulého storočia, no aj v súčasnosti sa teší popularite predovšetkým v USA, kde sa vyčísľuje každý mesiac. Tento depresívne znejúci ukazovateľ vychádza z predpokladu, že rýchly rast cien a vysoká miera nezamestnanosti negatívne ovplyvňujú ekonomické prostredie a životnú úroveň, a tým znižujú hospodársku výkonnosť jednotlivých krajín. Index je jednoduchým súčtom priemernej miery inflácie a nezamestnanosti za určité obdobie, v našom prepočte za prvý polrok 2013. V našom výpočte sme použili dáta Štatistického úradu EÚ [Eurostat] v podobe harmonizovanej nezamestnanosti a harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien [HICP]. Platí, že čím je hodnota indexu vyššia, tým je na tom daná krajina mizernejšie a naopak. % 30 20 10 0 2002 2003 Index hospodárskej mizérie na Slovensku 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 1H 2013 S nezamestnanosťou na úrovni 14,3 % a infláciou vo výške 2,0 % dosiahlo Slovensko v prvom polroku 2013 index hospodárskej mizérie na úrovni 16,3 %, čo predstavovalo najlepší výsledok od roku 2010. V porovnaní s minulým rokom 2012 sa hodnota indexu zlepšila zásluhou pomalšieho rastu cien. Tento pokles ale brzdila vyššia miera nezamestnanosti. Nezamestnanosť Zdroj: Poštová banka podľa údajov Eurostat Inflácia Najmizernejší bol život na Slovensku na prelome milénií. Dvojciferné tempo cenového rastu a takmer každý piaty človek bez práce sa v roku 2000 postarali o index hospodárskej mizérie na úrovni až 31,1 %. Najlepší výsledok indexu dosiahla slovenská ekonomika v roku 2009 a to na úrovni 13,0 %. Paradoxne sa tak jednalo o rok, kedy sa na Slovensku naplno začali prejavovať dopady hospodárskej krízy. Nezamestnanosť poskočila na 12,1 %, no rast cien naopak spomalil na 0,9 %. Ďalšie roky priniesli postupné zhoršovanie sa indexu, a to z dôvodu rastúcej miery nezamestnanosti a od roku 2011 ruku k dielu pridal aj rýchlejší cenový rast. % 30 25 20 15 10 5 0 Index hospodárskej mizérie v krajinách EU v prvej polovici roka 2013 Nemecko Rakúsko Luxembursko Malta Dánsko Švédsko ČR Holandsko Belgicko V. Británia Fínsko Poľsko Rumunsko Francúzsko Lotyšsko Estónsko EÚ27 Maďarsko Slovinsko Taliansko Litva Bulharsko Írsko Slovensko Cyprus Portugalsko Chorvátsko Grécko Španielsko Zdroj: Poštová banka podľa údajov Eurostat Vyššiu úroveň hospodárskej mizérie dosiahlo už iba 5 krajín EÚ. Zatiaľ čo situácia na Slovensku sa zlepšila, až dvadsiatka krajín EÚ si v 1. polroku 2013 oproti roku 2012 pohoršila a vykázala vyššiu úroveň ukazovateľa. Vo väčšine ekonomík bola pritom na vine predovšetkým rastúca miera nezamestnanosti. Najvyššiu hodnotu indexu vykázalo a neslávne prvenstvo z rokov 2010 až 2012 obhájilo Španielsko [28,7 %]. Dôvodom takto vysokého indexu bola predovšetkým dlhodobo vysoká a stále rastúca španielska nezamestnanosť. Horšie ako Slovensko si počínali aj Grécko, Chorvátsko, Portugalsko a Cyprus. A práve Cyprus si v porovnaní s rokom 2012 aj najvýraznejšie pohoršil, a to až o 1,6 p. b. Nebyť spomalenia rastu cien, život na Cypre by bol dnes kvôli skokovitému nárastu nezamestnanosti ešte mizernejší. Najnižšiu, a teda najlepšiu, hodnotu indexu dosiahlo Nemecko [7,1 %] a predbehlo tak susedné Rakúsko, ktoré si prvenstvo pripísalo v roku 2012. Predpokladáme, že druhý tohtoročný polrok bude vo vývoji nezamestnanosti a inflácie podobný tomu prvému. Index hospodárskej mizérie na Slovensku by tak v celoročnom zúčtovaní mohol byť o niečo lepší ako vlani. Vyššia miera nezamestnanosti ale čiastočne vymaže efekt pomalšieho rastu cien a medziročné polepšenie tak zrejme nebude nijako výrazné. Na návrat na predkrízové úrovne si tak ešte budeme musieť niekoľko rokov počkať. 3

Čo nové vo svete: Kurz českej koruny je podľa centrálnej banky nadhodnotený ČESKÁ REPUBLIKA: Česká centrálna banka [ČNB] považuje súčasný kurz českej koruny za nadhodnotený. Vyhlásil to jej predstaviteľ Lízal, podľa ktorého potrebuje menová politika v krajine ďalšie uvoľnenie a to práve prostredníctvom menového kurzu. Slovné intervencie síce podľa neho pomohli oslabiť kurz koruny, avšak aktuálny vývoj ukazuje, že to nebolo dostatočné. Lízal tiež uviedol, že podstreľovanie cieľovej úrovne inflácie v Českej republike môže predstavovať problém. Inflačný cieľ ČNB je rovnaký ako cieľ Európskej centrálnej banky [ECB] a to na úrovni 2 %. Miera inflácie v Českej republike sa však drží pod stanoveným cieľom už od začiatku tohto roka. MAĎARSKO: Maďarskí predstavitelia pokračujú v rokovaniach o definitívnom riešení problémov s pôžičkami, ktoré boli obyvateľom poskytnuté v cudzej mene a ktoré sa dlžníkom značne predražili vplyvom oslabujúceho maďarského forintu. V hre je stále niekoľko návrhov vrátane stanovenia preferenčných výmenných kurzov. Podľa doposiaľ zverejnených informácií by si náklady z tohto programu mali medzi sebou rovnomerne podeliť banky, vláda a dotknutí klienti. ECB: Nemecký zástupca v ECB Weidmann povedal, že ECB nemôže suplovať vlády a vyriešiť krízu. Zopakoval, že hlavným mandátom ECB je udržiavanie cenovej stability a práve tak sa má banka spolupodieľať na boji s krízou. Weidmann je známym odporcom neštandardných nástrojov ECB, predovšetkým programu nákupov dlhopisov OMT [ktorý ale doposiaľ nebol aktivovaný]. Podľa Weidmanna sa takéto programy podieľajú na oslabovaní individuálnej zodpovednosti krajín. Ďalší nemecký zástupca v ECB Asmussen, ktorý je známy svojím jastrabím postojom k menovej politike, zas minulý týždeň prekvapil pomerne holubičím slovníkom. Asmussen zopakoval, že základná sadzba v eurozóne zostane na súčasnej alebo nižšej úrovni po dlhšiu dobu a že tohtotýždňové zasadnutie ECB by potenciálne mohlo priniesť isté rozhodnutie. Na trhu sa tak začalo špekulovať, či ECB predsa len nepríde so znižovaním základnej sadzby, aby zabránila rastu tých trhových, resp. či sa nedočkáme zverejňovania zápisníc zo zasadnutí alebo konkretizovania časového rámca usmerňovania očakávaní, teda tzv. forward guidance. HOLANDSKO: Holandskí vládni predstavitelia rokujú o novom úspornom balíku v objeme 6 mld. EUR, ktorého detaily by mali byť známe v polovici septembra. Holandsko sa však podľa ministra financií Dijssenbloema nebude snažiť v budúcom roku dodržať požadovanú úroveň deficitu [ 3 % HDP]. Agentúra Moody s minulý týždeň Holanďanom odkázala, že ak v najbližších rokoch nezlepšia svoje hospodárenie, vezme im najvyšší rating. GRÉCKO: Ďalšia pomoc pre Grécko by mohla byť na stole už v septembri, potvrdil eurokomisár Rehn. Jej predpokladaný objem je na úrovni 10 11 mld. EUR a s týmto balíkom pomoci by sa nemali spájať dodatočné podmienky a úsporné opatrenia. Nemecká kancelárka Merkelová v rámci predvolebnej kampane vyhlásila, že vpustiť Grécko do eurozóny bola kardinálna chyba jej predchodcu Schrödera. INDIA: Obavy z vojenskej akcie USA v Sýrii a súvisiaci rast ceny ropy sa negatívne prelievajú na mnohé fronty. Azda najväčším problémom, ktoré vyplývajú práve z týchto udalostí, čelí India. Zdraženie ropy na polročné maximá zvyšuje obavy z ďalšieho zvyšovania deficitu indického bežného účtu a mena tejto krajiny čelí v týchto dňoch najrýchlejšiemu oslabovaniu za posledné dve dekády. Kurz indickej rupie voči americkému doláru sa zosunul na historicky najslabšiu úroveň 69 USD/INR. Len počas utorka 27. augusta oslabila rupia voči doláru o štyri percentá, čo bol jej najväčší denný pokles od roku 1993. Od začiatku roka 2013 oslabila indická mena už o pätinu a len za ostatné tri mesiace stratila na hodnote takmer 14 %. Dôvodom je predovšetkým vysoký deficit bežného účtu indickej platobnej bilancie. Vysoké ceny ropy predstavujú pre Indiu ako jej čistého importéra veľkú záťaž. Rovnako oslabujúca lokálna mena má za následok predražovanie dovozov a krajina sa tak ocitla v akomsi začarovanom kruhu. India čelí okrem problémov vyplývajúcich z rastu ceny ropy aj ďalšiemu riziku, ktoré malo za následok výpredaj indických aktív už aj v predchádzajúcich týždňoch. Tým rizikom je plán Fed u obmedziť stimuly pre americkú ekonomiku. Mimoriadne voľná menová politika veľkých centrálnych bánk totiž mala v minulosti za následok prelievanie prostriedkov do rozvíjajúcich sa krajín. A ohlásené škrtanie menových stimulov sa postaralo o sťahovanie týchto prostriedkov naspäť do USA. Zástupcovia rozvíjajúcich sa krajín ako India, Brazília alebo Čína preto od Fed u žiadajú, aby si svoje budúce kroky týkajúce sa menovej politiky dobre premyslel. India ale nie je jedinou rozvíjajúcou sa ekonomikou, ktorá bojuje s podobnými problémami. V reakcii na prudké oslabovanie svojich mien zvýšili brazílska i indonézska centrálna banka svoje základné úrokové sadzby o 50 b. b. na 9,00 % resp. 7,00 %. 4

Euro v auguste voči doláru strácalo EUR/USD EUR/CZK Zdroj: Bloomberg Úvod minulého týždňa sa spočiatku niesol 1,40 26,50 v pokojnom duchu a euro sa voči doláru 1,30 25,75 obchodovalo v okolí otváracej úrovne 1,3380 EURUSD. Obchodníci vyčkávali na zverejnenie 1,20 25,00 júlových objednávok tovarov dlhodobej spotreby v USA a v reakcii na ich medzimesačný prepad najskôr euro reagovalo oslabením na 1,3360 EUR/GBP USD/JPY EURUSD, no v priebehu nasledujúcich minút 0,90 105,00 posilnilo na 1,3395 EURUSD. Do záveru dňa ale 0,86 91,00 euro všetky svoje zisky vymazalo a obchodovanie 0,82 napokon uzavrelo v miernom mínuse na úrovni 77,00 1,3370 EURUSD. Napriek výraznému polepšeniu nemeckého indexu Ifo v utorok dopoludnia euro oslabovalo a dosiahlo na úroveň 1,3320 EURUSD. V druhej polovici dňa ale zamierilo pomaly nahor a po otvorení amerických trhov otestovalo dokonca hladinu 1,3400 EURUSD. Vyostrená situácia v Sýrii a riziko vojenskej akcie zo strany USA a ich spojencov sa vo výraznej miere podpisovali aj pod vývoj na trhoch. Dolár začal opäť ťažiť zo svojho postavenia svetovej rezervnej meny a bezpečného prístavu a v priebehu stredy a štvrtka voči euru posilnil z úrovne 1,3400 EURUSD až na 1,3220 EURUSD. Dopomohli mu k tomu ale aj lepšie dáta v podobe revízie HDP z druhej štvrtiny roka smerom nahor. V okolí tejto úrovne sa euro obchodovalo aj v piatok a celý týždeň i mesiac napokon uzavrelo na úrovni 1,3220 EURUSD. Za týždeň tak spoločná mena eurozóny oslabila voči doláru o 1,2 % a slabšia bola aj v medzimesačnom porovnaní a to o 0,3 %. Meny nášho regiónu počas uplynulého týždňa prevažne oslabovali. Nedarilo sa predovšetkým poľskému zlotému, ktorý sa v stredu priblížil k úrovni 4,3000 EURPLN, pri prekonaní ktorej naposledy centrálna banka intervenovala v prospech posilnenia domácej meny. V celotýždennom zúčtovaní napokon zlotý stratil 1,1 %, keď oslabil z pondelkových 4,2270 EURPLN na piatkových 4,2720 EURPLN. Oslaboval aj maďarský zlotý, ktorý otestoval úroveň 302,00 EURHUF po tom, ako média informovali, že väčšinu nákladov z nového programu upravujúceho podmienky hypoték poskytnutých v cudzej mene by mohli niesť lokálne banky. Forint si pohoršil z pondelkovej otváracej úrovne 298,00 EURHUF na piatkových zatváracích 300,90 EURHUF. Najstabilnejšia bola minulý týždeň česká koruna, ktorá si pohoršila len mierne a to z úrovne 25,670 EURCZK na 25,750 EURCZK. Úrokové sadzby v Maďarsku opäť poklesli Maďarská centrálna banka [MNB] pokračuje v uvoľňovaní menovej politiky. Po tom, ako v júli jej guvernér Matolcsy oznámil, že banka bude pokračovať v uvoľňovaní menovej politiky avšak po malých krokoch [a nie doterajších tradičných 0,25 p. b.], očakávali sme znižovanie základnej úrokovej sadzby po 0,10 p. b. Pre MNB však takýto malý krok predstavuje 0,20 p. b., keďže presne o takúto úroveň minulý týdžeň sadzbu aj znížila. Základná úroková sadzba v Maďarsku sa tak nachádza na novom historickom minime 3,80 %. So znižovaním úrokov ale podľa zverejnenej správy MNB pre tento rok nekončí. Už dávnejšie pritom jej predstavitelia uviedli, že vidia priestor pre pokles sadzieb na úroveň 3,00 % až 3,50 %. Pri aktuálne nastavenom tempe znižovania sadzieb by MNB mohla úroveň 3,00 % dosiahnuť ešte do konca tohto roka. Tento týždeň zasadajú hneď tri centrálne banky, ktorých rozhodnutia v našom týždenníku monitorujeme. V ich prípade ale očakávame ponechanie sadzieb bez zmeny. Základná sadzba poľskej NBP by tak mala zotrvať na úrovni 2,50 % a sadzby britskej centrálnej banky [BoE] a ECB na úrovni 0,50 %. % Vývoj na peňažnom trhu 1,00 0,50 0,00 1M EURIBOR 3M EURIBOR 12M EURIBOR sadzba ECB % Sadzby národných bánk vo svete 1,00 0,50 0,00 ECB FED BoE % Sadzby národných bánk V4 8,00 4,00 0,00 ECB ČNB NBP MNB 5

Situácia v Sýrii vyhnala cenu ropy Brent na polročné maximá Zdroj: Bloomberg Obavy z vojenskej akcie v Sýrii vplývali na vývoj ceny ropy aj počas Cena ropy BRENT [v USD za barel] uplynulého týždňa a postarali sa o rast ceny ropy Brent na nové 130 polročné maximá. V pondelok síce ropa Brent zlacnela na 110,73 120 USD za barel, ale už v utorok sa jej cena dostala na úroveň až 110 114,36 dolárov za barel. Zdražovanie čierneho zlata neustalo ani 100 v stredu, kedy sa ropa Brent obchodovala už za 116,61 USD za barel. Vo štvrtok ropa časť svojich ziskov vymazala, keďže sa znížila 90 pravdepodobnosť okamžitého vojenského zásahu, no naďalej I-12 III-12 V-12 VII-12 IX-12 XI-12 I-13 III-13 V-13 VII-13 zotrvala nad hladinou 115 dolárov za barel. V piatok cena ropy Brent pokračovala v poklese a obchodovanie uzavrela na úrovni 114,01 USD za barel. Za celý týždeň tak ropa zdražela o 2,7 %, medzimesačne je drahšia o 7,4 % a medziročne o 6,1 %. Ceny priemyselných výrobcov nižšie aj v júli %, r/r 5 4 3 2 1 0-1 Ceny priemyselných výrobcov - PPI I-12 II-12 III-12 IV-12 V-12 VI-12 VII-12 VIII-12 IX-12 X-12 XI-12 XII-12 I-13 II-13 III-13 IV-13 V-13 VI-13 VII-13 Zdroj: ŠÚ SR PPI, r/r CPI, r/r Slovenskí priemyselníci predávali v júli svojim prvým tuzemským odberateľom o 0,2 % lacnejšie produkty ako vlani. Ide tak už o tretí mesiac v rade, počas ktorého boli evidované nižšie ceny ako pred rokom. Údaje zverejnil Štatistický úrad SR [ŠÚ SR]. Predchádzajúce mesiace, siahajúce až do roku 2010, boli pritom charakteristické medziročnými nárastmi cien priemyselníkov. Júlový pokles cien našich priemyselníkov ovplyvnili predovšetkým nižšie ceny dodávateľov energií [o 0,8 %], ale aj priemyselných výrobcov ako takých [o 0,4 %]. V rámci priemyselných odvetví bol najvýraznejší medziročný pokles cien evidovaný v prípade výrobcov koksu a rafinovaných ropných produktov [o 3,2 %]. Naopak ceny výrobcov strojov a zariadení boli medziročne vyššie o 7,2 %. Ceny v ťažbe a dobývaní zaznamenali v júli medziročný nárast o 0,3 %. V dodávkach vody, čistení a súvisiacich službách bolo zaznamenané medziročné zvýšenie cien o 1,4 %. Nálada v slovenskej ekonomike sa v auguste zlepšila 105 100 95 90 85 80 Indikátor ekonomického sentimentu v SR I-12 II-12 III-12 IV-12 V-12 VI-12 VII-12 VIII-12 IX-12 X-12 XI-12 XII-12 I-13 II-13 III-13 IV-13 V-13 VI-13 VII-13 VIII-13 Zdroj: ŠÚ SR Indikátor ekonomického sentimentu [IES] podľa ŠÚ SR dosiahol v ôsmom tohtoročnom mesiaci hodnotu 89,7 bodu a v porovnaní s júlom tak vzrástol o 0,2 bodu. Nálada v slovenskej ekonomike sa tak v auguste zlepšila. Atmosféra je však aj naďalej horšia ako pred rokom [o 6,7 bodu] a výrazne zaostáva aj za úrovňou dlhodobého priemeru [o 15,6 bodu]. Pod lepší výsledok indikátora sa v auguste podpísala lepšia nálada v obchode a službách a to vplyvom pozitívnejších vyhliadok na ďalšie mesiace. V ostatných sektoroch nášho hospodárstva sa atmosféra v porovnaní s júlom zhoršila. 6

Miera harmonizovanej nezamestnanosti v eurozóne zotrvala aj v júli nad hladinou 12 % v % 28 21 14 7 0 Harmonizovaná miera nezamestnanosti [júl 2013] Zdroj: Eurostat Rakúsko Nemecko Luxembursko Malta Dánsko ČR Holandsko Rumunsko Švédsko Fínsko Belgicko Poľsko EÚ Francúzsko Slovinsko Taliansko eurozóna Litva Bulharsko Írsko Slovensko Portugalsko Chorvátsko Cyprus Španielsko Nezamestnanosť na Slovensku je naďalej šiesta najvyššia v únii. V júli dosiahla podľa údajov Eurostatu 14,3 % a v porovnaní s júnom poklesla o 0,1 p. b. Najvyšším podielom nezamestnaných je zasiahnuté krízou zmietané Grécko, ktorého júlové údaje síce zverejnené neboli, ale už v máji 2013 miera nezamestnanosti v krajine dosahovala 27,6 %. O nelichotivé prvenstvo sa s Grékmi naťahujú Španieli, kde miera nezamestnanosti v júli dosiahla 26,3 %. Vyššia miera nezamestnanosti ako nás trápi aj Cyprus [17,3 %], Chorvátsko [16,7 %] a Portugalsko [16,5 %]. Naopak, najnižším podielom nezamestnaných sa môžu pochváliť Rakúsko [4,8 %], Nemecko [5,3 %] a Luxembursko [5,7 %]. Miera harmonizovanej nezamestnanosti v 28 člennej únii dosiahla 11,0 % a v eurozóne 12,1 %. 7

Rebríček týždňa: Príjmy našich vysokoškolákov patria medzi najnižšie v EÚ Študentské časy strávené na vysokej škole nie sú len o hodinách presedených na prednáškach či o zábave so spolužiakmi, ale často aj o vreckách zívajúcich prázdnotou a rôznych brigádach v snahe zarobiť si aspoň nejaké to euro. Mnohí študenti pritom nepracujú len cez letné prázdniny, ale aj počas semestra, keďže práca je dôležitým zdrojom ich celkového mesačného príjmu. Aká je teda finančná situácia slovenského vysokoškoláka, koľko peňazí si zarobí sám a do akej miery je závislý od svojich rodičov? Odpovede sme našli v prieskume Eurostudent IV., ktorý bol ukončený v roku 2011. krajina hotovostný príjem študenta žijúceho s rodičmi celkový príjem študenta nežijúceho s rodičmi Anglicko 1 201 1 502 Dánsko 668 1 148 Portugalsko 641 1 034 Írsko 576 1 470 Švédsko 545 1 055 Španielsko 535 1 060 Rakúsko 520 1 056 Fínsko 462 1 172 Holandsko 430 791 Nemecko 426 850 Francúzsko 356 1 042 Estónsko 350 569 Poľsko 310 583 Lotyšsko 284 395 Slovensko 254 389 Litva 246 276 ČR 209 415 Chorvátsko 188 495 Malta 173 97 Rumunsko 155 433 Zdroj: Eurostudent IV. Priemerný mesačný hotovostný príjem slovenského vysokoškolského študenta žijúceho doma s rodičmi predstavoval 254 EUR. Len pre porovnanie, príjmy anglických vysokoškolákov žijúcich s rodičmi sú až takmer 5 násobne vyššie. Nižší mesačný príjem ako slovenskí študenti vykazovali študenti len z 5 európskych ekonomík. Pri porovnávaní príjmov ale treba brať do úvahy aj druhú stranu mince. Životná úroveň študentov v tej ktorej krajine totiž nezávisí len od výšky ich príjmu, ale aj od cenovej hladiny v krajine. Až tri pätiny zo svojho príjmu si slovenskí vysokoškoláci bývajúci u rodičov zarobia vlastnými silami. Ďalších 29 % ich príjmu predstavuje hotovosť, ktorú dostanú od rodičov. Tí, ktorí počas štúdia neopustia hniezdo, ale zvyčajne získavajú od svojich rodičov viac než len peniaze, a to napríklad bývanie či stravu zadarmo. Na príspevky z verejných zdrojov sa študenti príliš spoliehať nemôžu, nakoľko tie sa na ich príjme podieľajú len dvoma percentami. V porovnaní so študentmi z iných krajín EÚ sa slovenskí vysokoškoláci musia obracať viac, keďže podiel peňazí zarobených vlastnými silami je u nás najvyšší. Nie každý ale môže počas štúdia bývať u rodičov a mnohí prežijú vysokoškolské časy na internáte alebo v podnájme s ďalšími spolužiakmi. Rodičia im teda neposkytujú bezplatnú strechu nad hlavou, avšak na bývanie svojim študujúcim ratolestiam zväčša prispievajú. Tieto peniaze sú taktiež súčasťou celkového mesačného príjmu študenta a spolu s inými nákladmi hradenými priamo rodičmi predstavujú bezhotovostnú, resp. nepriamu finančnú pomoc. Priemerný príjem vysokoškoláka nežijúceho s rodičmi bol v porovnaní s doma bývajúcim študentom vyšší a predstavoval 389 EUR mesačne. Príjmy týchto dvoch skupín študentov ale vzhľadom na ich odlišnú štruktúru nie je možné porovnávať. Nižšie príjmy ako slovenskí vysokoškoláci bývajúci na internáte či priváte majú len študenti z Litvy a Malty. Jednotkou v rebríčku sú aj v tomto prípade anglickí študenti, ktorých mesačné príjmy predstavujú až 1 502 EUR. Na finančnú pomoc od rodičov sa môže spoľahnúť až 9 z 10 slovenských študentov bývajúcich mimo domu, pričom hotovostný aj bezhotovostný príspevok od rodičov tvorí takmer polovicu z ich celkového mesačného príjmu. Vlastnými silami si títo študenti dokážu zarobiť 43 % zo svojho celkového príjmu. Zvyšok predstavujú príjmy z iných zdrojov vrátane verejných. Príspevky z verejných zdrojov ale dostáva len menej ako desatina vysokoškolákov, ktorí počas semestra nebývajú s rodičmi a ich výška nepresahuje 3 % z ich celkových príjmov. Verejná finančná pomoc je slovenským študentom poskytovaná hlavne v nenávratnej forme. Až 93 % našich vysokoškolákov poberajúcich príspevky z verejných zdrojov ich dostáva vo forme grantov a štipendií a len 7 % vo forme študentskej pôžičky. 8

Kalendár udalostí 36. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Maloobchodné tržby [4. september 2013], v %, r/r júl 2013 Hrubý domáci produkt [4. september 2013] v %, r/r, stále ceny 2. kvartál 2013 0,9 0,9 Priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva [4. september 2013] v EUR 2. kvartál 2013 811,0 Nezamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl [4. september 2013] v % 2. kvartál 2013 Kľúčová sadzba Poľskej centrálnej banky NBP [4. september 2013], v % september 2013 2,50 [bez zmeny] 2,50 Kľúčová sadzba Európskej centrálnej banky ECB [5. september 2013], v % september 2013 0,50 [bez zmeny] 0,50 Kľúčová sadzba Britskej centrálnej banky BoE [5. september 2013], v % september 2013 0,50 [bez zmeny] 0,50 Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 2 Q 2013 3 Q 2013 4 Q 2013 2012 2013 HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 0,9* 1,4 1,8 2,0* 1,2 CPI [%, r/r] 1] 4] 1,7* 1,5 1,7 3,2* 1,8 HICP [%, r/r] 1] 4] 1,7* 1,6 1,7 3,4* 1,8 PPI [%, r/r] 1] 4] 0,1* 0,0 0,1 3,9* 0,4 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 0,6 1,0 0,9 1,2* 0,2 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 14,31* 14,17 14,49 13,59* 14,43 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 1 696,3* 940,0 750,0 3 609,2* 4 682,5 EUR/USD 2] 4] 1,30* 1,30 1,30 1,32* 1,30 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,50* 0,50 0,50 0,75* 0,50 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,12* 0,13 0,15 0,11* 0,15 1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť 9