ekonomický týždenník

Transkript

1 ekonomický týždenník

2 OBSAH Zaujalo nás: Priemerný Slovák pracuje takmer 8 mesiacov na to, aby v čistom zarobil toľko, čo Švajčiar za mesiac 3 Čo nové vo svete: Záťažovými testami neprešlo až 25 bánk eurozóny 4 Euro si uplynulý týždeň voči doláru pohoršilo 5 Tento týždeň na programe zasadnutie MNB aj Fed - u 5 Cena ropy Brent bez výrazných zmien 6 Miera evidovanej nezamestnanosti v septembri klesla na 12,44 %. Aj napriek tradičnému prílivu stredoškolákov. 6 Cenová hitparáda: Medziročne viac sme v septembri zaplatili hlavne za mlieko a mliečne výrobky. Drahšia však bola aj čokoláda. 7 Rebríček týždňa: Ukrajinci získali prvenstvo. V rámci EÚ28 im bolo v roku 2013 pridelených najviac nových povolení na pobyt. 8 Kalendár udalostí 44. týždňa 9 Predikcie podľa Poštovej banky 9 Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako banka ]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný l en s menom Poštovej banky. Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, analyzy@pabk.sk 2

3 Zaujalo nás: Priemerný Slovák pracuje takmer 8 mesiacov na to, aby v čistom zarobil toľko, čo Švajčiar za mesiac O tom, že na Slovensku sú platy nižšie ako v západnej Európe, všetci dobre vieme. Aké výrazné sú však tieto rozdiely? Vďaka Štatistickému úradu EÚ [Eurostat] sa na príjmy v mnohých nielen európskych krajinách dokážeme pozrieť jednotnou optikou. Rozdiely v príjmoch obyvateľov jednotlivých krajín sú priepastné. Vyplýva z nich okrem iného aj to, že na čistý mesačný švajčiarsky plat musí priemerne Krajina Priemerné zárobky vo vybraných ekonomikách v roku 2013 [v EUR] hrubá mzda čistá mzda Švajčiarsko Nórsko Luxembursko Švédsko Holandsko Dánsko Veľká Británia Fínsko Japonsko USA Rakúsko Island Nemecko Belgicko Francúzsko Írsko Taliansko Španielsko Malta* Grécko Portugalsko Slovinsko Estónsko Česká republika Slovensko Poľsko Maďarsko Lotyšsko* Litva* Rumunsko* Bulharsko* Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Eurostat, * rok 2012 Pozn.: údaje sú za zamestnancov bez detí zárobok v prepočte EUR a v Japonsku ešte vyšších EUR. zarábajúci Slovák odpracovať až takmer 8 mesiacov. Ešte horšie sú na tom ale Bulhari a Rumuni, ktorí sa k priemernej čistej mesačnej mzde Švajčiara alebo Nóra nedopracujú ani za celý kalendárny rok. Podľa najnovších údajov Eurostatu a našich prepočtov dosiahla v roku 2013 priemerná hrubá mzda na Slovensku 835 EUR. Táto suma je o približne desať eur vyššia, než uvádzajú štatistiky Štatistického úradu SR [ŠÚ SR], čo je dôsledkom odlišnej metodiky európskych štatistikov. Eurostat však uplatňuje rovnakú metodiku pri dátach za všetky krajiny, a preto sú údaje porovnateľné. Priemerná čistá mesačná mzda zamestnaného Slováka vlani dosiahla 645 EUR a bola tak v rámci porovnávaných krajín 7. najnižšia. Najmenej mesačne zarobia Bulhari, ktorých čistá mesačná mzda dosahuje v priemere len 300 EUR. To je dokonca menej, ako si na účte nájde Slovák pracujúci za minimálnu mzdu. Menej ako 400 EUR v čistom mesačne zarobil aj priemerný Rumun. Hviezdnymi zárobkami sa nemôžu pochváliť ani zamestnanci v Litve a Lotyšsku, kde priemerná čistá mesačná mzda dosahuje rádovo len okolo 500 EUR. Menej ako na Slovensku sa zarába aj v susednom Poľsku a Maďarsku, kde priemerná mzda síce podobne ako u nás v prepočte presahuje 800 EUR, no v čistom si naši susedia nájdu na účtoch výrazne menej ako my. Priemerný čistý zárobok zamestnaného Maďara vlani dosahoval 536 EUR, u Poliaka to bolo 619 EUR. Hlavne maďarskí zamestnanci čelia totiž oproti tým slovenským vyššiemu daňovo-odvodovému zaťaženiu. Na druhej strane, v Českej republike sú platy v prepočte na eurá rádovo o stovku vyššie ako u nás. Priemerná čistá mesačná mzda v Česku vlani dosiahla 740 EUR. V rebríčku nad nami, no s čistou mzdou do tisíc eur, sa ešte ocitli aj Estónsko a Slovinsko. Spomedzi našich susedov majú najvyššie platy Rakúšania. Priemerná čistá mesačná mzda v Rakúsku vlani dosiahla EUR. Ani rakúske príjmy sa však nechytajú na zárobky v ďalších krajinách západnej a severnej Európy. Spomedzi krajín Európskej únie sa v čistom najviac zarába v Luxembursku a to až EUR. Hoci v hrubom zarábajú najviac Dáni, vyššie daňovo-odvodové zaťaženie ich v rebríčku čistých miezd posúva v rámci EÚ až na štvrtú priečku s čistou mzdou na úrovni EUR. Absolútnou jednotkou nášho rebríčka sú zamestnanci vo Švajčiarsku. V tejto európskej ekonomike dosiahla vlani priemerná hrubá mesačná mzda až takmer 6 tisíc eur, čo v čistom predstavovalo až EUR mesačne. Priemerná čistá mesačná mzda v žiadnej inej krajine nepokorila 4 tisíc eur, hoci Nórom k jej dosiahnutiu chýbal už len kúsok. A koľko sa zarába za oceánom? V USA vlani dosiahol priemerný čistý mesačný Nezabúdajme ale, že pri porovnávaní miezd je potrebné vždy brať do úvahy aj druhú stranu mince, a tou sú cenová úroveň v krajine a náklady na život. A tie sú v západných ekonomikách tradične vyššie ako u nás. 3

4 Čo nové vo svete: Záťažovými testami neprešlo až 25 bánk eurozóny VEĽKÁ BRITÁNIA: Britskú centrálnu banku [BoE] sme považovali za najvážnejšieho kandidáta na post prvej veľkej centrálnej banky, ktorá sprísni menovú politiku prostredníctvom zvýšenia úrokových sadzieb. Minulotýždňové minútky z ostatného zasadnutia ale tieto naše očakávania mierne schladili, nakoľko odhalili obavy centrálnych bankárov na ostrovoch zo zhoršeného výhľadu britskej ekonomiky. Podľa predstaviteľov BoE zároveň inflačný vývoj zatiaľ neopodstatňuje prípadné utiahnutie menovej politiky. Na druhej strane ale pomer hlasov v prospech zvýšenia sadzieb zostal zachovaný na úrovni 2:7 napriek očakávaniam, že jeden z jastrabejšie naladených hlasujúcich členov menového výboru sa pridá na stranu zachovania sadzieb bez zmeny. GRÉCKO: Grécki predstavitelia hľadajú nové spôsoby, ako sa dostať k peniazom od svojich európskych partnerov, no zároveň nenavyšovať objem prebiehajúceho záchranného programu. A hľa, vymysleli spôsob, ako to dosiahnuť a pre svoj návrh aktuálne hľadajú podporu. Gréci by radi využili prostriedky, ktoré im boli v rámci bailoutu pridelené pre potreby bankového sektora, no neboli plne využité, na vlastné financovanie sa. Zároveň by Grécko rado videlo na svojich účtoch aj výnosy z úrokov, ktoré nadobudli centrálne banky v dôsledku držby gréckych dlhopisov. Celková čiastka, ktorú by Grécko z týchto dvoch zdrojov mohlo získať, predstavuje 15 mld. EUR. EURÓPSKA ÚNIA: Zrejme ste uplynulý týždeň zachytili správy, že Eurostat a národné štatistické úrady prešli na novú metodiku výpočtu HDP, ktorá mala za následok spätné navýšenie jeho hodnoty. Výnimkou nebolo ani Slovensko, ktorému sa naše vlaňajšie HDP vďaka novému spôsobu výpočtu nafúklo rádovo o 1,5 mld. EUR. To zároveň znamená, že všetky ukazovatele počítané vo vzťahu k HDP sa zmenšili, hoci v absolútnych číslach zostali bez zmeny či dokonca vzrástli. Príkladom je aj náš verejný dlh, ktorý vo vyjadrení k veľkosti HDP poklesol pod hranicu 55 percent HDP. Počas uplynulého víkendu boli zverejnené výsledky záťažových testov vykonaných ECB, ktoré podstúpilo 130 bánk. Celkovo 25 bánk eurozóny touto skúškou neprešlo a ku koncu vlaňajška im chýbalo dohromady 25 mld. EUR. Ak však prihliadneme na kapitálové opatrenia, ktoré banky uskutočnili už počas tohto roka, tak 12 hriešnikov si už potrebný kapitál obstaralo a zvyšných 13 bánk bude potrebovať doplniť ešte zhruba 9,5 mld. EUR. Nedostatky sa ukázali hlavne v Taliansku, Grécku a na Cypre. Najhoršie dopadol taliansky bankový sektor, kde až 9 bánk nesplnilo stanovené podmienky. Medzi nešťastníkmi, ktorí týmto dôležitým testom neprešlo sa okrem spomenutých nachádzajú aj banky z Portugalska, Slovinska, Španielska, Francúzska, Írska či Belgicka. CYPRUS: Najväčší osoh zo zmeny metodiky výpočtu HDP mal Cyprus, ktorého verejný dlh vďaka navýšeniu hodnoty HDP razom poklesol o takmer 10 percentuálnych bodov na 102 percent HDP. Cyperské štatistiky tak ako mávnutím čarovného prútika vyzerajú zo dňa na deň oveľa lepšie. To sa krajina pokúsi aj patrične využiť a jej predstavitelia už avizovali, že by v tomto roku radi predali ešte nejakú tú porciu dlhu na dlhopisovom trhu. Po prvýkrát a zatiaľ aj naposledy od poskytnutia záchranného programu predával Cyprus štátne dlhopisy v júni. Bondy so splatnosťou 5 rokov vtedy Cyprus na trhu umiestnil pri priaznivom výnose 4,85 percenta ročne. Aktuálne ten istý dlhopis nesie na trhu výnos viac než 5,7 percenta. Cypru sa darilo aj v inom smere. Medzinárodná ratingová agentúra S&P zvýšila rating Cypru z úrovne B na úroveň B+. Agentúra pozitívne ohodnotila hlavne vývoj v ekonomickej a rozpočtovej oblasti v krajine. Cypru sa venovala aj druhá z trojky medzinárodných agentúr a to Fitch Ratings, ktorá zlepšila výhľad Cypru zo stabilného na pozitívny a potvrdila jeho rating na stupni B-. Podľa agentúry Fitch totiž vývoj verejných financií aj naďalej prekonáva jej očakávania. MAĎARSKO: Maďarská dlhová agentúra [ÁKK] minulý týždeň po prvýkrát v tomto roku nedokázala na trhu predať taký objem štátnych pokladničných poukážok [ŠPP], aký zamýšľala. ÁKK na trhu umiestnila poukážky za 20 mld. HUF namiesto plánovaných 40 mld. HUF a aukcia sa tak stretla s neúspechom. Celkový dopyt investorov dosiahol 33 mld. HUF, no agentúra sa rozhodla neuspokojiť celý dopyt i napriek tomu, že požadované výnosy sa veľmi nevzdialili od historických miním dosiahnutých v minulej aukcii. 4

5 Euro si uplynulý týždeň voči doláru pohoršilo 1,40 1,33 EURUSD 1,26 EURGBP 0,86 0,83 0,80 0,77 28,00 27,60 EURCZK Zdroj: Bloomberg 27,20 USDJPY 116,0 111,0 106,0 101,0 Prvý deň uplynulého týždňa sa pre euro niesol v znamení rastu, keď si voči americkému doláru polepšilo o tretinku percenta na hladinu 1,2800 EURUSD. Pondelok bol na zverejnenia chudobný a posilnenie sa eura tak bolo možné pripísať skôr na vrub všeobecnému sentimentu, ktorý predstavuje neistotu ohľadom budúcich krokov amerického Fed-u. Prehlbujú sa totiž očakávania, že Fed vyčká so zvyšovaním úrokových sadzieb dlhšie, než sa pôvodne predpokladalo. To spôsobuje, že dolár stráca hlavne voči lepšie úročeným menám. V utorok sa však karta obrátila a spoločná mena eurozóny zamierila nadol. V priebehu dňa si euro voči doláru pohoršilo o viac ako celú figúru, keď sa postupne oslabilo z rannej úrovne 1,2840 EURUSD na večerných 1,2720 EURUSD, kde napokon utorkové obchodovanie aj uzavrelo. Na trhu chýbali akékoľvek zásadnejšie makroekonomické zverejnenia a vývoj eurodolárového kurzu sa tak odrážal predovšetkým od špekulácií, že ECB by mohla už čoskoro začať nakupovať korporátne dlhopisy. Podobne ako v utorok sa kurz eura voči doláru vyvíjal aj počas stredajšieho obchodovania a euro si voči doláru pohoršilo z úrovne 1,2740 EURUSD na 1,2640 EURUSD. A taktiež sa pod to podpísali hlavne správy o možnom skupovaní korporátnych dlhopisov v podaní ECB. Vo štvrtok dorazili na trh ako prvé výsledky prieskumov PMI z Francúzska a euro sa po ich zverejnení oslabilo voči doláru na úroveň 1,2610 EURUSD, no to bolo napokon aj jeho intradenné minimum. Následne zverejnené dáta z Nemecka totiž skončili lepšie, než sa čakalo, rovnako ako aj predstihové indikátory z eurozóny ako takej. Spoločná mena eurozóny sa tak odrazila nahor k úrovni 1,2670 EURUSD. Túto hladinu ale napokon euro neudržalo a deň uzavrelo na červenej nule [1,2646 EURUSD]. Piatkové obchodovanie sa nieslo hlavne v znamení očakávaného nedeľného zverejnenia stresového testovania európskych bánk. V úvode obchodovania európsku menu podporili výsledky nemeckej spotrebiteľskej dôvery GfK. Popoludní tak euro atakovalo aj hladinu 1,2700 EURUSD, pokoriť sa mu ju však nepodarilo a nakoniec uzavrelo na úrovni 1,2671 EURUSD. Česká koruna aj maďarský forint sa v priebehu uplynulého týždňa voči európskej mene oslabili. Najmenej sa darilo práve forintu, ktorý sa zosunul z pondelkovej úrovne 305,80 EURHUF na piatkovú zatváraciu úroveň 308,34 EURHUF. Česká koruna sa uplynulý týždeň obchodovala v pásme 27,580 EURCZK až 27,700 EURCZK, pričom týždeň napokon uzavrela slabšia na úrovni 26,668 EURCZK. Jedinou menou regiónu, ktorej sa v priebehu minulého týždňa podarilo pripísať si voči euru zisky [aj keď len mierne], bol poľský zlotý. Ten sa posilnil z pondelkovej otváracej úrovne 4,2210 EURPLN na piatkovú zatváraciu úroveň 4,2134 EURPLN. Tento týždeň je na programe zasadnutie MNB aj Fed-u Tento týždeň nás čakajú zasadnutia centrálnych bankárov dvoch menových autorít, ktoré pravidelne sledujeme. V utorok [28. októbra 2014] zasadne maďarská centrálna banka MNB, kde zmeny v nastavení menovej politiky zatiaľ neočakávame. Základná úroková sadza by tak mala zostať na súčasnej úrovni 2,10 %. Nevylučujeme však, že v ďalších mesiacoch by mohli sadzby v Maďarsku ísť ešte dole, nakoľko MNB by mohla nasledovať kroky ECB, ktorá v septembri pristúpila k ďalšiemu uvoľneniu menovej politiky. V stredu 29. októbra sa uskutoční zasadnutie amerického Fed-u, kde taktiež zmenu v nastavení úrokových sadzieb neočakávame. Americkí centrálni bankári by však mohli definitívne ukončiť program kvantitatívneho uvoľňovania a viac svetla by zasadnutie mohlo vniesť aj do plánovaného zvyšovania úrokových sadzieb v USA. % Vývoj na peňažnom trhu 0,70 0,35 0,00 1M EURIBOR 3M EURIBOR 12M EURIBOR sadzba ECB % Sadzby národných bánk vo svete 1,00 0,50 0,00 ECB FED BoE % Sadzby národných bánk V4 3,00 1,50 0,00 ECB ČNB NBP MNB 5

6 Cena ropy Brent bez výrazných zmien Cena ropy Brent [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg Ani uplynulý týždeň nedošlo na trhu s ropou k žiadnym závratným zmenám. Pondelok sa niesol v rovnakom znamení ako koniec predchádzajúceho týždňa. Cena ropy Brent klesla až na úroveň 85,40 USD za barel. Dôvody, ktoré sa pod to podpísali sú stále rovnaké. Stagnujúci dopyt a obavy z rastúcich dodávok spôsobujú nepriaznivú situáciu na trhu s touto komoditou. Oslabenie však bolo tlmené očakávaniami výsledkov čínskej ekonomiky za tretí kvartál. Výsledky z Číny dorazili v utorok. Čínsky dopyt v septembri medzimesačne vzrástol viac ako sa očakávalo a bol najsilnejší od februára tohto roka. Tieto pozitívne informácie spôsobili posilnenie ceny Brentu na 86,22 USD za barel. Dlho sa však na výslní neohriali. Správa o posilnení zásob americkej ropy ich tlačila opäť nadol. Vyvažovala to však informácia o znížení zásob amerického benzínu. V strede týždňa sa tak cena Brentu zastavila na hranici 84,71 USD za barel. Vo štvrtok ceny zamierili opačným smerom, čiže nahor. Stalo sa tak vďaka správam o septembrovom obmedzení produkcie v Saudskej Arábii a vzostupu akciového trhu v USA. Deň tak uzavrela na svojom maxime z predminulého týždňa 86,86 USD za barel. Sínusoida pokračovala aj v piatok a cena britskej ropy na konci týždňa poklesla a uzavrela na úrovni 86,13 USD za barel. Od začiatku minulého týždňa po jeho koniec tak pokles cien ropy predstavoval len mierne 3 stotiny percenta. V medzimesačnom porovnaní však bola ropa na trhu lacnejšia o necelých 12 % a od začiatku roka stratila na sile rovných 19 %. Miera evidovanej nezamestnanosti v septembri klesla na 12,44 %. Aj napriek tradičnému prílivu stredoškolákov. Úrady práce podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny [ÚPSVAR] v septembri evidovali 12,44 % ekonomicky aktívnych Slovákov ako ľudí bez práce. Medzimesačne tak opäť došlo k poklesu miery evidovanej nezamestnanosti a to o 0,12 p. b. Stav uchádzačov o zamestnanie schopných nastúpiť ihneď do zamestnania predstavoval osôb a oproti augustu sa ich počet znížil o osôb. Na úradoch práce bolo ale v deviatom tohtoročnom mesiaci celkovo evidovaných ľudí a celková miera nezamestnanosti tak bola vykázaná až na úrovni 14,01 %. Aj v jej prípade ale došlo k medzimesačnému poklesu a to o 0,10 p. b. 15% 14% 13% 12% Evidovaná miera nezamestnanosti Evidovaná miera nezamestnanosti sa v septembri v porovnaní s augustom znížila vo väčšine regiónov. Jej nepatrný nárast bol zaznamenaný len v Trnavskom a Banskobystrickom kraji, v hlavnom meste a okolí nezamestnanosť medzimesačne stagnovala. Najvýraznejší pokles miery nezamestnanosti o približne štvrtinu percentuálneho bodu sa týkal Košického a Nitrianskeho kraja. Aj naďalej je ale regiónom s najnižším podielom ľudí bez práce Bratislavský kraj [6,35 %]. Úrady práce v septembri opustili predovšetkým tí, ktorí mali ako Zdroj: ÚPSVAR posledné zamestnanie uvedenú oblasť vzdelávania. Jednalo sa najmä o špecialistov v podobe odborných a vedeckých pracovníkov, ktorí zrejme po prázdninách nastúpili na školách do nových pracovných pomerov. Na konci roka 2014 predpokladáme mieru evidovanej nezamestnanosti na úrovni okolo 12,7 %. Na to, aby na Slovensku miera nezamestnanosti klesala výraznejším tempom, sú potrebné nielen rýchlejší rast ekonomiky, ale aj lepšie prepojenie trhu práce so vzdelávacím systémom, kvalitnejšia infraštruktúra a optimistickejšia podnikateľská klíma. Pre celý budúci rok 2015 očakávame priemernú mieru evidovanej nezamestnanosti na úrovni okolo 12,4 %. Nepredpokladáme teda, že by miera nezamestnanosti na Slovensku začala výraznejšie klesať smerom k predkrízovým úrovniam. 6

7 Cenová hitparáda: Medziročne viac sme v septembri zaplatili hlavne za mlieko a mliečne výrobky. Drahšia však bola aj čokoláda. Cenová hitparáda Tovar MJ 9_2013 8_2014 9_2014 m/m r/r 1 Pasterizované plnotučné mlieko 1 l 0,90 0,98 0,96-2,0% 6,7% 2 Oštiepok údený 1 kg 10,70 11,36 11,35-0,1% 6,1% 3 Jogurt ovocný 150 g/ml 0,35 0,38 0,37-2,6% 5,7% 4 Čokoláda mliečna 100 g 0,90 0,97 0,95-2,1% 5,6% 5 Syr Eidamská tehla 1 kg 6,24 6,42 6,46 0,6% 3,5% 6 Tvaroh 250 g 1,16 1,18 1,20 1,7% 3,4% 7 Čerstvé maslo 125 g 1,03 1,07 1,06-0,9% 2,9% 8 Pasterizované polotučné mlieko 1 l 0,77 0,79 0,79 0,0% 2,6% 9 Víno hroznové biele fľaškové 1 l 2,49 2,61 2,55-2,3% 2,4% 10 Chlieb tmavý 1 kg 1,31 1,33 1,34 0,8% 2,3% 11 Cestoviny vaječné 500 g 1,11 1,13 1,13 0,0% 1,8% 12 Mlieko kyslé 1 kus 0,63 0,65 0,64-1,5% 1,6% 13 Lahôdkový margarín 250 g 0,75 0,76 0,76 0,0% 1,3% 14 Masť škvarená bravčová 1 kg 2,73 2,72 2,76 1,5% 1,1% 15 Pražená káva mletá - Štandard zmes 1 kg 11,05 11,19 11,14-0,4% 0,8% 16 Rožok biely obyčajný 40 g 0,06 0,06 0,06 0,0% 0,0% 17 Sardinky v oleji 125 g 1,00 1,02 1,00-2,0% 0,0% 18 Pivo 12 % - fľaškové 0,5 l 0,66 0,67 0,66-1,5% 0,0% 19 Hovädzie mäso predné s kosťou 1 kg 4,76 4,74 4,72-0,4% -0,8% 20 Jemné párky 1 kg 4,28 4,35 4,24-2,5% -0,9% 21 Zahustené sladené mlieko [SALKO] 397 g 2,14 2,16 2,12-1,9% -0,9% 22 Hovädzie mäso predné bez kosti 1 kg 6,92 6,96 6,85-1,6% -1,0% 23 Šunková saláma 1 kg 4,82 4,78 4,76-0,4% -1,2% 24 Bravčové pliecko bez kosti 1 kg 4,22 4,09 4,09 0,0% -3,1% 25 Bravčové stehno bez kosti 1 kg 4,83 4,72 4,68-0,8% -3,1% 26 Bravčové karé s kosťou 1 kg 4,69 4,45 4,54 2,0% -3,2% 27 Hovädzie mäso zadné bez kosti 1 kg 8,67 8,50 8,39-1,3% -3,2% 28 Trvanlivá saláma 1 kg 7,68 7,47 7,43-0,5% -3,3% 29 Bravčová krkovička s kosťou 1 kg 4,25 4,09 4,11 0,5% -3,3% 30 Kurča pitvané 1 kg 2,71 2,63 2,59-1,5% -4,4% 31 Bravčový bôčik 1 kg 3,76 3,56 3,56 0,0% -5,3% 32 Pšeničná múka polohrubá výber 1 kg 0,49 0,46 0,46 0,0% -6,1% 33 Vajcia slepačie čerstvé 10 ks 1,58 1,49 1,48-0,7% -6,3% 34 Ryža lúpaná 1 kg 1,45 1,35 1,32-2,2% -9,0% 35 Jedlý olej 1 l 2,03 1,80 1,70-5,6% -16,3% 36 Cukor kryštálový 1 kg 1,08 0,87 0,84-3,4% -22,2% 37 Jablká 1 kg 1,48 1,29 1,13-12,4% -23,6% 38 Zemiaky konzumné 1 kg 0,69 0,45 0,41-8,9% -40,6% Zdroj: Databáza Slovstat ŠÚ SR, prepočet analytického tímu Poštovej banky troch položiek sa medziročne nezmenili. Opäť Vám prinášame našu cenovú hitparádu, tentokrát za september Zostavujeme ju na základe cien 36 potravín a 2 alkoholických nápojov, ktoré Štatistický úrad SR zverejňuje v databáze Slovstat. Váha databázou zverejnených potravín sa na celkovej váhe potravín v spotrebnom koši [143 položiek] podieľa viac ako 40 percentami. V septembri 2014 sa na čele rebríčka ocitlo plnotučné mlieko, ktoré medziročne zdraželo o 6,7 %. Za ním nasledoval a medziročný nárast ceny o 6,1 % vykázal údený oštiepok. Medziročné zdraženie sa ale nevyhlo ani ďalším mliečnym výrobkom ako sú ovocný jogurt, syr Eidam, tvaroh či maslo. Medziročné zdraženie o 5,6 % zaznamenala mliečna čokoláda. Dôvodom je podľa nás najmä vysoká cena kakaa na svetovom trhu. Tá je v súčasnosti o približne 20 % vyššia ako v rovnakom období pred rokom. Najvýraznejší medziročný pokles ceny, až o dve pätiny, bol vykázaný v prípade zemiakov. O vyše pätinu lacnejšie ako v septembri 2013 boli však aj jablká a kryštálový cukor. Menej ako pred rokom sme v obchodoch zaplatili celkovo za rovnú polovicu, teda 19 sledovaných potravín vrátane viacerých výrobkov z mäsa. Ceny Najvýraznejší medzimesačný nárast ceny, avšak len o 2,0 %, sa týkal bravčového karé s kosťou. Naopak, jablká oproti augustu zlacneli až o 12,4 %. 7

8 Rebríček týždňa: Ukrajinci získali prvenstvo. V rámci EÚ28 im bolo v roku 2013 pridelených najviac nových povolení na pobyt. Už od nepamäti sa ľudia sťahujú z jedného miesta na iné. Nemusíme byť ani kočovníkmi, aby sme vplyvom rôznych okolností boli nútení k zmene svojho bydliska, či už krátko alebo dlhodobo. V súčasnej dobe sú ľudia viac otvorení cestovaniu, ktoré je samo o sebe jednoduchšie ako bolo kedysi. Napriek tomu netreba zabúdať, že často je potrebné získať povolenie na pobyt, aby sme mohli žiť vo vybraných krajinách. Koľko cudzincov pochádzajúcich z krajín mimo EÚ teda dostalo v minulom roku takúto vstupenku? Ako ju možno charakterizovať? A aké sú motívy takéhoto sťahovania? Počet novovydaných povolení na pobyt v EÚ28 Krajina Rok 2013 EÚ Veľká Británia Poľsko Taliansko Francúzsko Nemecko Španielsko Švédsko Holandsko Švajčiarsko Česká Republika Belgicko Rakúsko Írsko Dánsko Nórsko Portugalsko Fínsko Grécko Maďarsko Cyprus Rumunsko Malta Slovinsko Lotyšsko Bulharsko Litva Slovensko Luxembursko Chorvátsko Estónsko Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Eurostat Podľa najnovších údajov, ktoré zverejnil Eurostat, za rok 2013 bolo v rámci EÚ28 udelených 2,4 milióna nových povolení na pobyt. V porovnaní s rokom 2012 tak hovoríme o 12,5 % - nom náraste. Ešte stále to je však o 7,0 % menej ako v roku 2008, kedy o takéto povolenie požiadalo viac ako 2,5 mil. občanov. Ide o povolenia vydané prvýkrát alebo aj opakovane, ak je splnená podmienka minimálne 6 mesačného odstupu od vypršania platnosti predchádzajúceho povolenia. Vydávajú sa na najmenej tri po sebe idúce mesiace obyvateľom krajín nepatriacich do Európskej únie. Dôvodov, pre ktoré cudzinci žiadajú o takéto povolenie, je viacero. Vo všeobecnosti ich môžeme rozdeliť do troch hlavných skupín. V roku 2013 bolo 28,5 % povolení na pobyt vydaných z rodinných dôvodov. Ďalších 22,7 % za pracovným účelom a 19,7 % z nich umožnilo držiteľom takéhoto povolenia študovať na území EÚ. Najviac cudzincov prilákala Veľká Británia [až 30,7 % všetkých povolení]. Podľa štatistík tvorili najväčšiu skupinu povolenia na vzdelávacie účely. Treba však poznamenať, že počet takýchto prišelcov sa vo Veľkej Británii meria iným spôsobom ako v ostatných krajinách EÚ, preto nie sú úplne porovnateľné. Na druhom mieste sa umiestnilo Poľsko, ktoré má prvenstvo vo vydaní takýchto vstupeniek za pracovným účelom. Do veľkej miery k tomu prispeli o pobyt žiadajúci Ukrajinci. Z rodinných dôvodov prijali najviac cudzincov Taliansko a Španielsko. Tieto krajiny spolu s Nemeckom a Francúzskom vydali až takmer 80 % všetkých povolení na pobyt v rámci celej EÚ. Ak by sme sa však pozreli, koľko novovydaných povolení na pobyt pripadá v jednotlivých krajinách EÚ28 na obyvateľov, zistili by sme, že vedie Malta [24,1 povolení]. S pomerne veľkým odstupom sa jej v našom rebríčku na chrbát pozerá Cyprus [13,3 povolení]. Nad 10 povolení pripadajúcich na obyvateľov majú aj Švédsko [10,3] a Veľká Británia [11,3]. Zvyšné krajiny EÚ sa pohybujú pod touto hranicou. Slovensko sa umiestnilo až na chvoste tohto rebríčka [0,8 povolenia na obyvateľov]. V priemere za celú úniu sa tento ukazovateľ šplhá k hodnote 5 povolení na tisíc Európanov. Asi málokoho prekvapí prvá štvorka krajín, ktorých obyvateľom bolo vydaných najviac povolení na pobyt. Na prvom pomyselnom stupienku sa umiestnili Ukrajinci s 10 % - ami zo všetkých povolení vydaných EÚ28. Nie je žiadnou novinkou, že vplyvom nie veľmi priaznivých životných podmienok a zlej situácie by sa čoraz viac Ukrajincov rado videlo v niektorom z členských štátov EÚ. Ďaleko však nezašli, až 70 % povolení bolo totiž vydaných susedným Poľskom, najviac za pracovnými účelmi [až 64,1 %]. Pri výletoch a dovolenkách v európskych mestách našej pozornosti určite neujdú ani Indovia, ktorí sa umiestnili na druhom mieste [8,5 % všetkých povolení]. Až 70 % z nich zamierilo do Veľkej Británie. Tretia priečka patrí obyvateľom USA [7,3 %] a na štvrtom mieste sa v roku 2013 s tzv. zemiakovou medailou umiestnili Číňania, ktorých obchody prevažne s odevmi nie sú cudzie ani Slovákom. Až 60 % Američanov bolo registrovaných Veľkou Britániou, kde nebudú musieť prekonávať jazykové bariéry. Predpokladáme, že ani v ďalších rokoch nedôjde k výrazným zmenám v tomto zložení. 8

9 Kalendár udalostí 44. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Inflácia PPI [28. september 2014], v % september ,8 % 3,4 % Indikátor ekonomického sentimentu IES [29. september 2014] október 2014 Harmonizovaná nezamestnanosť [30. september 2014] september 2014 Kľúčová sadzba maďarskej centrálnej banky MNB [28. október 2014], v % október ,10 2,10 Kľúčová sadzba americkej centrálnej banky Fed [29. október 2014], v % október ,25 0,25 Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 4 Q Q Q HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 1,5* 2,5* 2,2 2,3 3,1 CPI [%, r/r] 1] 4] 0,5* 0,1* 0,1* 0,5 2,2 HICP [%, r/r] 1] 4] 0,5* 0,1* 0,2* 0,5 2,2 PPI [%, r/r] 1] 4] 1,7* 3,8* 3,0 1,7 2,0 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 0,9* 4,9* 5,0 2,5 0,0 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 13,50* 12,85* 12,62 12,95 12,60 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 695,3* 1 323,9* 890, , ,0 EUR/USD 2] 4] 1,37* 1,37* 1,26* 1,30 1,30 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,25* 0,15* 0,05* 0,05 0,05 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,22* 0,10* 0,01* 0,01 0,03 1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť 9