1 hodina týždenne, spolu 33 vyučovacích hodín. Výstupy. Obsah. (obsahový štandard)

Podobné dokumenty
ŠkVP. Biológia 9. ročník vzdelávacie štandardy, učebný plán, učebné osnovy

1. Charakteristika učebného predmetu a jeho význam v obsahu vzdelávania

1 hodina týždenne, spolu 33 vyučovacích hodín. Výstupy. (výstupný štandard) Žiak vie: - zhodnotiť vplyv človeka na prostredie organizmov,

Biológia. Kód a názov ŠKVP : Štátny vzdelávací program ISCED 2 Školský vzdelávací program pre 2. stupeň ZŠ

1. Poznať a chápať život v prírodných celkoch a život organizmov v nich žijúcich.

Tematický celok Obsahový štandard Výkonový štandard Prierezová téma

2 hodiny týždenne, spolu 66vyučovacích hodín. Výstupy. (výstupný štandard) (obsahový štandard)

2 hodiny týždenne, spolu 66vyučovacích hodín. Výstupy. (výstupný štandard) (obsahový štandard)

Metodický model BIOLÓGIA, 8. ročník ZŠ. 8. ročník základná škola 3. ročník gymnázium s osemročným štúdiom DEDIČNOSŤ A PREMENLIVOSŤ ORGANIZMOV

Tematický plán učiteľa pre školský rok 2015/2016

Tematický výchovno-vzdelávací plán z biológie pre 6. ročník

1 hodina týždenne, spolu 33 vyučovacích hodín. Výstupy. (obsahový štandard)

Učebné osnovy z biológie

- vysvetliť správny postup poskytovania prvej pomoci, - orientovať sa v informáciách Krvácanie súvisiacich s ochranou života a Ochrana života

Podľa spôsobu odstraňovania odpadového dusíka rozdeľujeme živočíchy na:

Tématicko - výchovné vzdelávacie plány

CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z EKOLÓGIE

Školský vzdelávací program. ISCED 3A - gymnázium BIOLÓGIA

Učebné osnovy z prírodopisu pre 9.ročník ZŠ

Učebné osnovy. 1 Charakteristika predmetu. 2 Ciele vyučovacieho predmetu. 2.1 Kognitívne spôsobilosti. 2.2 Afektívne spôsobilosti

Vzdelávacia oblasť: Človek a príroda 2. STUPEŇ ZŠ - ISCED 2. Základná škola Pavla Horova Michalovce

Učebné osnovy. 1 Charakteristika predmetu. 2.1 Kognitívne spôsobilosti. 2.2 Afektívne spôsobilosti

UČEBNÉ OSNOVY školský vzdelávací program. PREDMET : ekológia. Charakteristika učebného predmetu

piaty, šiesty, siedmy, ôsmy, deviaty ZŠ Dunajská Lužná

Štruktúra učebných osnov vyučovacieho predmetu. Človek a príroda. siedmy. 5 rokov. denná. slovenský

Ročník: ôsmy 1 hodina týždenne, spolu 33 vyučovacích hodín. Obsah (obsahový štandard) Rozvíjajúce ciele

Prehľad 7. Ročník. Predmet Tematický celok Požadovaný výstup 1. Stavba tela stavovcov Žiak : BIOLÓGIA

Tematický výchovno - vzdelávací plán

1 Časová dotácia: Biológia. Vzdelávacia oblasť. Človek a príroda. Názov predmetu. Stupeň vzdelania ISCED 2. Dátum poslednej zmeny UO 1.

NÁVRH TEMATICKÉHO VÝCHOVNO-VZDELÁVACIEHO PLÁNU

UČEBNÉ OSNOVY. vyššie sekundárne vzdelanie ISCED 3A Forma štúdia. denná Dĺžka štúdia. štvorročná Vyučovací jazyk. slovenský jazyk

Názov ŠkVP Vyučovací jazyk. Ročník Rozsah

slimák záhradný slizniak karpatský slimák pásikavý

Tematický výchovno - vzdelávací plán

Biológia. 2. Ciele učebného predmetu

Spracovaný v rámci projektu: E-learning vo výchovno-vzdelávacom procese Dopytovo - orientovaný projekt

Ročník: deviaty 1 hodina týždenne, spolu 33 vyučovacích hodín. Obsah (obsahový štandard)

Učebné osnovy. 0,5 hodina týždenne, spolu 16 vyučovacích hodín

Zmluva č. xx/2014/dv o duálnom vzdelávaní

Učebné osnovy Tematický plán učiteľa s výkonovým a obsahovým štandardom

CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z BIOLÓGIE

GODŽAVER GRAJORO (Múdry koník)

Školský vzdelávací program Základná škola Podvysoká 307

Školský vzdelávací program Základná škola Podvysoká 307

UČEBNÉ OSNOVY - školský vzdelávací program. PREDMET : biológia. Charakteristika učebného predmetu:

UČEBNÉ OSNOVY Z BIOLÓGIE PRE 7. ROČNÍK

Tematický výchovno- vzdelávací plán. z prírodovedy pre 2. ročník variant B

Názov ŠkVP Vyučovací jazyk. Ročník Rozsah. 1. Charakteristika učebného predmetu

16. Koľko litrov moču sa zmestí do močového mechúra

Aktivizujúce úlohy k téme sacharidy

Biológia. Biológia Nižšie sekundárne vzdelávanie. Názov predmetu. Stupeň vzdelania ISCED 2

UČEBNÉ OSNOVY - BIOLÓGIA

UČEBNÉ OSNOVY školský vzdelávací program

Učebné osnovy so vzdelávacím štandardom. Časový rozsah výučby : 2 hodiny týždenne, spolu 66 hodín Ročník : siedmy

Návrh na tematický výchovno-vzdelávací plan pre predmet Prírodoveda (TVVP) (návrh pre školský rok 2017/2018)

BIOLÓGIA osemročné gymnázium

CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z BIOLÓGIE

Rozsah výučby: 2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne

Učebné osnovy z biológie

Tematický výchovno-vzdelávací plán z prírodovedy 3.ročník ZŠ (spracovaný v súlade so ŠVP Prírodoveda ISCED 1 príloha)

Školský vzdelávací program Živá škola. vesmíre, Cesty do vesmíru a na mesiac. prostriedky skúmania v biológii.

Tematický výchovno-vzdelávací plán z biológie pre 5.ročník (spracovaný v súlade so ŠVP Biológia ISCED 2 príloha)

Tematický výchovno-vzdelávací plán. z Biológie. pre 6. ročník

UČEBNÉ OSNOVY Predmet: Biológia

Učebné osnovy BIOLÓGIA

TVVP Vlastiveda ZŠ s MŠ Samuela Timona, Trenčianska Turná 30. Počet hodín: 1 hodina týždenne/ 33 hodín ročne Ročník: tretí

Biológia. VI. ročník. Schválené PK dňa Školský rok: 2012 / Vyučujúci: Mgr. Milada Jančovičová

Charakteristika predmetu

TÉMY ZAMERANÉ NA PROJEKT ADAPTAČNÉ OPATRENIA NA KLIMATICKÉ ZMENY ŠKOLY POD SLANSKÝM HRADOM

Gymnázium Janka Kráľa, Ul. SNP 3, Zlaté Moravce. RNDr. Renáta Kunová, PhD. BIOLÓGIA Pracovný list 2 Téma: Bunka (cellula)

Rozsah výučby: 2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne

Biológia. Biológia Nižšie sekundárne vzdelávanie. Názov predmetu. Stupeň vzdelania ISCED 2

ŠkVP. Biológia 6. ročník vzdelávacie štandardy, učebný plán, učebné osnovy

Charakteristika predmetu

Základná škola, Školská 14, Bošany

5. ROČNÍK BIOLÓGIA ŠKOLSKÝ ROK: 2017/2018. Základná škola Pavla Horova Michalovce. Vypracoval: Mgr. Beáta Kačkošová. Obsah

Geografia. VI. ročník

Učebné osnovy. 1 Charakteristika predmetu. 2 Ciele vyučovacieho predmetu. 2.1 Kognitívne spôsobilosti

TVVP PRÍRODOVEDA (Wiegerová, Česlová, Kopáčová)

Predmet: Svet práce. Štátny vzdelávací program ISCED 2 Povinné hodiny 1 Počet hodín spolu podľa ŠkVP pre II. stupeň 1

PRÍRODOVEDA PRIMÁRNE VZDELÁVANIE ISCED 1 VZDELÁVACIA OBLASŤ PRÍRODA A SPOLOČNOSŤ SKRATKA PREDMETU

BIOLÓGIA. 5. ročník. Časová dotácia: 2 hodiny týždenne/ 66 hodín ročne

SEMINÁR Z BIOLÓGIE. Charakteristika učebného predmetu: Ciele učebného predmetu : Učebný plán pre 4-ročné štúdium

Aktivizujúce úlohy k téme tuky

Pohybovo-športová príprava v MŠ

Učebné osnovy z biológie pre 7.ročník ZŠ

Tematický výchovno-vzdelávací plán. z prírodovedy. pre 3.ročník

TEMATICKÝ VÝCHOVNO- VZDELÁVACÍ PLÁN TECHNIKA pre 5. ročník chlapci. Rozsah: 1 hodina týždenne, 33 hodín ročne

Učebné osnovy štátneho vzdelávacieho programu predmet: Svet práce

9. ročník 66 hodín, 2 hodiny týždenne

ŠkVP. Biológia 7. ročník vzdelávacie štandardy, učebný plán, učebné osnovy

Učebné osnovy. Predmet: Psychológia - voliteľný predmet. 1. ročník 2. ročník 3. ročník 4. ročník 5. ročník Spolu počet h týždenne.

Základná škola M. R. Štefánika Haličská cesta 1191/8, Lučenec BIOLÓGIA

týždenná hodinová dotácia v ročníku Kapitoly 2 (2.2) 3 (3.1, 3.3) 4 (4.1), 10 Svet živočíchov/laboratórne cvičenia z biológie živočíchov

BIO LÓGIA. Z á k l a d n á š k o l a J o z e f a H a n u l u, Š k o l s k á / 2, L i p t o v s k é S l i ače N á z o v Š k V P

Tematický výchovno-vzdelávací plán z chémie pre 7. ročník

45 Poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rozvoj. vidieka. vidieka. Počet týždenných vyučovacích hodín v ročníku Spolu Všeobecnovzdelávacie

DODATOK č. 1 ELEKTROTECHNIKA K mechanik elektrotechnik

Učební osnovy vyučovacího předmětu přírodopis se doplňují: 2. stupeň Ročník: osmý. Dílčí výstupy. Tematické okruhy průřezového tématu

Biológia. II. stupeň ZŠ ISCED2. Kovačócyová, Beňová

Transkript:

September Mesiac Týždeň Rozpis učiva predmetu: BIOLÓGIA Ročník: deviaty 1 hodina týždenne, spolu 33 vyučovacích hodín Tematický celok Téma Rozvíjajúce ciele Obsah (obsahový štandard) Výstupy (výstupný štandard) Medzipr. vzťahy Prierez. témy Základné znaky a životné procesy organizmov Životné prejavy organizmov Príjem živín a premena látok Fotosyntéza porovnávacích vzťahu k prírode Životné procesy organizmov. Výživa, dýchanie, vylučovanie, rozmnožovanie, rast a vývin, dráždivosť a citlivosť, pohyb a ich význam pre život. Príjem živín baktérií, rastlín a húb. Fotosyntéza a dýchanie rastlín. Význam pre život organizmov a človeka. Vymenovať základné životné prejavy organizmov. Porovnať životné prejavy bunky rastliny a živočícha. Opísať spôsob prijímania živín baktérií. Porovnať výživu saprofytickej a parazitickej huby. Opísať proces prijímania živín rastlinami. Opísať na schéme podstatu fotosyntézy. Opísať podstatu procesu dýchania. Opísať na schéme význam fotosyntézy a dýchania pre rastliny, živočíchy a človeka. Porovnať látky, ktoré prijíma a vylučuje pri dýchaní rastlina, živočích a človek.

4. Október Dýchanie Rozmnožovanie baktérií a húb, rastlín Život rastlín Povrch tela Chápať rastliny v rámci životného prostredia Rozmnožovanie baktérií a húb. Rozmnožovanie delením, pučaním a výtrusmi. Rozmnožovanie rastlín. Nepohlavné a pohlavné rozmnožovanie rastlín. Opelenie a oplodnenie. Vznik plodu a semena. Život rastlín. Klíčenie semien, rast rastliny. Život rastlín počas roka, dĺžka života rastlín. Povrch tela bezstavovcov a stavovcov. Význam, osobitosti povrchu tela. Opísať podstatu a význam procesu rozmnožovania. Uviesť príklad rozmnožovania delením a pučaním. Uviesť príklad rozmnožovania výtrusmi. Pomenovať rozmnožovací orgán rastlín. Uviesť uloženie pohlavných buniek v kvete. Uviesť uloženie semien ihličnatého stromu. Uviesť uloženie semien listnatého stromu a kvitnúcej byliny. Opísať dva spôsoby vegetatívneho rozmnožovania rastlín. Vymenovať podmienky klíčenia semien. Porovnať podmienky klíčenia s podmienkami rastu rastliny. Zdôvodniť odlišnosť potreby svetla klíčiaceho semena a klíčiacej rastliny. Poznať podľa schémy ročného cyklu života rastliny, či ide o rastlinu jednoročnú, dvojročnú alebo trvácu. Opísať význam povrchu tela živočíchov. Rozlíšiť povrch tela pŕhlivcov a ploskavcov. Porovnať povrch tela mäkkýšov, obrúčkavcov, obojživelníkov a plazov. Uviesť význam peria vtákov a srsti cicavcov. Ochrana života a zdravia Regionálna

November Pohyb organizmov Dýchanie Pohyb Význam a osobitosti pohybu Proces dýchania Proces dýchania stavovcov. Význam a osobitosti procesu dýchania. Uviesť význam pohybu živočíchov pre ich život. Porovnať spôsob pohybu prvoka a pŕhlivca. Opísať spôsob pohybu mäkkýša a obrúčkavca. Uviesť príklad hmyzu, ktorý sa pohybuje skákaním, lietaním, plávaním. Uviesť prispôsobenie tela rýb na plávanie. Opísať prispôsobenie končatín obojživelníkov na skákanie a plávanie. Opísať prispôsobenie končatín vtákov na hrabanie, behanie, lietanie, plávanie, potápanie, brodenie. Uviesť príklad cicavca, ktorý sa pohybuje v pôde, lietaním, plávaním, behom, šplhaním po stromoch. Charakterizovať proces dýchania. Uviesť príklad bezstavovca, ktorý dýcha celým povrchom tela. Uviesť príklad bezstavovca, ktorý prijíma kyslík z vody. Pomenovať bezstavovce, ktorý dýchajú pľúcnymi vačkami, žiabrami a vzdušnicami. Porovnať spoločné a odlišné znaky dýchania stavovcov. Uviesť orgán, ktorý u obojživelníkov dopĺňa dýchanie pľúcami. Uviesť význam vzdušných vakov vtákov. Uviesť orgán, v ktorom sa okysličuje krv cicavcov.

December 4. Príjem živín Vylučovanie Obeh telových tekutín Proces prijímania a spracovanie živín Význam a osobitosti procesu. Proces prijímania a spracovanie živín stavovcov. Význam a osobitosti procesu. Proces vylučovania bezstavovcov a stavovcov. Význam a osobitosti procesu vylučovania. Obeh telových tekutín Obeh telových tekutín stavovcov. Význam a osobitosti procesu obehu tekutín Uviesť význam procesu prijímania živín pre živočíchy. Pomenovať procesy súvisiace s premenou látok. Pomenovať časť tráviacej rúry mäkkýšov, obrúčkavcov a článkonožcov v ktorej prebieha trávenie a vstrebávanie. Uviesť bezstavovca, ktorý má mimotelové trávenie. Opísať spôsob chytania koristi obojživelníkmi. Uviesť význam jedovej žľazy plazov. Zdôvodniť význam žľaznatého a svalnatého žalúdka semenožravých vtákov. Porovnať prispôsobenie chrupu krta, mačky a tura potrave. Zdôvodniť funkciu zloženého žalúdka prežúvavých cicavcov. Charakterizovať význam vylučovania. Uviesť príklad bezstavovca s vyvinutou vylučovacou sústavou. Vymenovať sústavy, ktorými stavovce vylučujú odpadové látky. Porovnať spoločné a odlišné znaky vylučovania stavovcov. Charakterizovať význam obehu telových tekutín. Porovnať obeh látok črievičky a nezmara. Uviesť príklad bezstavovca u ktorého pohyb telových tekutín zabezpečuje srdce. Vymenovať zložky krvi stavovcov. Porovnať obeh telových tekutín v otvorenej a zatvorenej obehovej sústave. Charakterizovať funkciu srdca stavovcov. Porovnať na schéme odlišnosti obehovej sústavy stavovcov. Vysvetliť súvislosť obehu krvi so stálou telesnou teplotou.

Regulácia organizmu Zmyslové orgány Proces regulácie tela bezstavovcov a stavovcov. Význam a osobitosti procesu regulácie. Zmyslové orgány bezstavovcov a stavovcov. Význam a osobitosti zmyslového vnímania. Charakterizovať regulovanie činnosti organizmu živočíchov. Porovnať rozptýlenú, pásovú a rebríčkovú nervovú sústavu. Uviesť význam hormonálnej a nervovej sústavy stavovcov. Pomenovať reflexy dôležité pre život stavovcov. Opísať vnímanie zrakových podnetov prvokov a obrúčkavcov. Pomenovať orgány, ktorými hmyz vníma teplotu, dotyk, pohyb vzduchu, vône, svetlo, zvuky. Porovnať vnímanie zrakových podnetov dvoch Uviesť na príklade stavovca vnímanie čuchových a hmatových podnetov. Uviesť na príklade stavovca vnímanie zrakových a sluchových podnetov. Uviesť príklad cicavca s dobre vyvinutými zmyslovými orgánmi potrebných na lov koristi.

Január Rozmnožovanie Proces rozmnožovania a vývin Proces rozmnožovania a vývin stavovcov. Osobitosti procesu rozmnožovania a vývinu. Charakterizovať proces rozmnožovania. Odlíšiť pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie. Vysvetliť princíp rozmnožovania obojpohlavného živočícha. Porovnať priamy a nepriamy vývin jedincov. Opísať podľa schémy úplnú a neúplnú premenu hmyzu. Odlíšiť vonkajšie a vnútorné oplodnenie. Opísať na ukážke stavbu vtáčieho vajca. Uviesť príklad pohlavnej dvojtvarosti stavovca. Uviesť príklad inštinktívneho správania pri rozmnožovaní (starostlivosti o mláďatá). Uviesť príklad kŕmivého a nekŕmivého vtáka. Opísať vývin a výživu mláďat cicavcov. Zhrnutie učiva znaky a životné procesy organizmov Zhrnutie vedomostí Systematizovanie vedomostí. upevňovanie učiva Tvorba projektu a prezentačné zručnosti Organizácia živej hmoty organizmov Nebunkové organizmy vzťahu k vlastnému zdraviu Nebunkové organizmy a ich štruktúry. Poznať význam nebunkových organizmov pre organizmy. Odlíšiť ne/prospešne nebunkové organizmy. Ochrana života a zdravia

Marec Február Bunka poznávacích a Bunka a jej štruktúry. Štruktúra a funkcie rastlinnej a živočíšnej bunky. Spoločné a rozdielne znaky rastlinných a živočíšnych buniek. Poznať význam bunky pre organizmy. Poznať stavbu a funkciu jednotlivých častí bunky. Odlíšiť živé a neživé súčasti bunky. Porovnať znaky a funkcie rastlinnej a živočíšnej bunky. Zdôvodniť odlišnosť stavby rastlinnej a živočíšnej bunky. Pomenovať časti bunky, ktoré zabezpečujú dýchanie, fotosyntézu a tvorbu bielkovín. Život bunky poznávacích a Život bunky. Základné životné procesy v bunke príjem a výdaj látok, fotosyntéza a dýchanie, dráždivosť a citlivosť, pohyb, rozmnožovanie. Bunka ako celok. Poznať význam príjmu a výdaja látok, fotosyntézy a dýchania ako procesov premeny látok v bunke. Rozlíšiť aktívny a pasívny pohyb bunky. Poznať súvislosť rozmnožovania bunky s prenosom dedičných informácií. Opísať na schéme rozmnožovanie bunky delením. Zhrnutie učiva organizácia živej hmoty Zhrnutie vedomostí Systematizovať vedomostí. upevňovať učivo Pozorovanie vonkajšej a vnútornej stavby praktické cvičenie praktických zručností žiakov Rastlinná a živočíšna bunka Pozorovanie rastlinnej a živočíšnej bunky pod mikroskopom

Apríl 4. Dedičnosť a premenlivosť organizmov Dedičnosť Výchova k hodnotám (dedičstvo našich predkov) Dedičnosť a jej podstata. Jednotka genetickej informácie. Opísať prejavy dedičnosti organizmov. Pomenovať časť bunky, v ktorej sú uložené dedičné informácie. Vysvetliť význam nukleových kyselín pri prenose genetickej informácie. Poznať uloženie genetickej informácie v bunke. Opísať stavbu chromozómu. Multikultúrna Prenos dedičných informácií Poznávanie dedičných vlastností. Prenos genetických informácií, podstata a princíp prenosu. Poznať význam zníženia počtu chromozómov pri vzniku pohlavných buniek. Chápať príčinu tvorby kópií nukleovej kyseliny pred delením jadra bunky. Poznať význam vzťahu alela, gén a znak. Opísať podľa schémy kríženia vznik určitého znaku nového jedinca. Multikultúrna Dedičnosť a premenlivosť Dedičné ochorenia pozitívneho vzťahu k vlastnému zdraviu Dedičnosť a jej význam. Premenlivosť a rozmanitosť organizmov, druhové vlastnosti, vlastnosti jedinca. Vplyv dedičnosti na zdravie človeka, dedičné ochorenia Uviesť príklad premenlivosti a jej význam. Odlíšiť na príklade nededičnú a dedičnú premenlivosť. Uviesť príklad významu premenlivosti pre život organizmov. Opísať podstatu šľachtenia. Uviesť príklad odrody rastliny alebo plemena živočícha. Uviesť príklad vplyvu dedičnej choroby na život človeka. Uviesť význam návštevy genetickej poradne. Ochrana života a zdravia

Máj Zhrnutie učiva dedičnosť a premenlivosť Zhrnutie vedomostí Systematizovať vedomostí. upevňovať učivo Životné prostredie organizmov a človeka Životné prostredie Faktory ovplyvňujúce životné prostredie vzťahu k vlastnému životnému prostrediu Chápanie dôležitosti činnosti človeka pre prírodu Životné prostredie. Zložky životného prostredia, vzájomné vzťahy a ich význam. Faktory ovplyvňujúce životné prostredie a podmienky života. Vplyv na zdravie, život organizmov a ľudí. Charakterizovať životné prostredie človeka. Uviesť príklad prírodnej, umelej, sociálnej zložky prostredia. Poznať význam pracovného, obytného a rekreačného životného prostredia človeka. Vysvetliť rozdiel medzi vednými odbormi ekológia a environmentalistika. Uviesť príklad vplyvu znečistenej vody, pôdy, ovzdušia na život organizmov a človeka. Poznať príčiny znečisťovania vody, pôdy, ovzdušia. Uviesť príklad nepriaznivého vplyvu priemyselnej výroby a dopravy na životné prostredie. Poznať možnosti alternatívnych zdrojov energie. Regionálna Ochrana prírody pozitívneho vzťahu k prírode, ochrana prírody Ochrana prírody. Chránené rastliny, živočíchy, územia a ich význam. Poznať a pomenovať na ukážke aspoň tri druhy chránených rastlín, chráneného obojživelníka, plaza, vtáka a cicavca. Poznať aspoň tri kategórie chránených území. Uviesť príklad národného parku, chránenej krajinnej oblasti a prírodnej rezervácie.

Jún Starostlivosť o životné prostredie zodpovednosti k ochrane prírody Starostlivosť o prírodné prostredie a životné prostredie človeka. Rozlíšiť všeobecnú ochranu prírody a osobitnú ochranu prírody a krajiny. Regionálna Zhrnutie učiva životné prostredie Zhrnutie vedomostí Systematizovať vedomostí. upevňovať učivo Návrh na zlepšenie životného prostredia praktické cvičenie praktických zručností žiakov Ako môžeme zlepšiť životné prostredie našej obce Zbierať informácie, navrhnúť a vytvoriť projekt, prezentovať výsledky pred spolužiakmi. Tvorba projektu a prezentačné zručnosti Tematický výchovno-vzdelávací plán je otvorený dokument, ktorý sa upravuje podľa organizácie školského roku, zamerania školy a záujmov žiakov. Počty hodín pre jednotlivé celky sú len orientačné, vyučujúci si ich upravuje podľa potreby, s ohľadom na zaujímavosť a praktickosť učiva. Ciele si vyučujúci stanovuje podľa a záujmov žiakov triedy. Podľa možností vyučujúci môže zaradiť do plánov projektové vyučovanie, zážitkové vyučovanie, prácu s internetom a pod.