32. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA

32. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA Zaujalo nás: Úverový trh v 1. polroku 2015: dospelý Slovák mal z banky požičaných v priemere 5 510 EUR. To je o 600 EUR viac ako v rovnakom období 2014. Čo nové vo svete: Ukrajina požaduje reštrukturalizáciu dlhu Čo nové doma: Export aj import v júni s najrýchlejším rastom v tomto roku Jana Glasová Dominika Ondrová analyzy@pabk.sk www.postovabanka.sk/novinky/analyzy-trhu/ 1

Euro za uplynulý týždeň slabšie o 0,15 % 3 Menová politika českej ČNB a britskej BoE bez zmeny 3 Ropa Brent za mesiac slabšia o 15,3 % 4 Zlato stále v blízkosti 5,5 ročných miním 4 Tržby našich maloobchodníkov vzrástli v júni o rovné 3 % 5 Export aj import v júni s najrýchlejším rastom v tomto roku 5 Čo nové vo svete: Ukrajina požaduje reštrukturalizáciu dlhu 6 Zaujalo nás: Úverový trh v 1. polroku 2015: dospelý Slovák mal z banky požičaných v priemere 5 510 EUR. To je o 600 EUR viac ako v rovnakom období 2014. 7 Kalendár udalostí 33. týždňa 8 Predikcie podľa Poštovej banky 8 2

Čo nové na FX trhoch: Euro za uplynulý týždeň slabšie o 0,15 % Spoločná mena eurozóny sa prevažnú časť minulého týždňa síce posilňovala, no v sumáre ho ukončila slabšia. Pozornosť sa vo veľkej miere sústreďuje na zvyšovanie sadzieb v USA. Vývoj eurodoláru ovplyvňovali počas minulého týždňa zverejnenia dôležitých makroekonomických ukazovateľov v USA, hlavne čo sa trhu práce týka. Tie boli väčšinou slabšie ako očakával trh, čo poslalo dolár nadol. Rétorika predstaviteľa FED u Lockharta ohľadom prvého možného zvýšenia sadzieb za oceánom bola ale viac jastrabia ako zvyčajne, na čo pre zmenu reagovalo negatívne euro. V medzimesačnom porovnaní je naša mena slabšia o 0,40 %. Aj v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka naďalej výrazne stráca, a to až 18 %. Euro uplynulý týždeň zaknihovalo straty len voči jednej mene nášho regiónu. Počas minulého týždňa stratilo rovnako ako pri doláre, 0,15 %, voči českej korune a piatok ukončilo na úrovni 27,036 EURCZK. Zisk na úrovni 1,05 % naša mena zaknihovala voči poľskému zlotému a piatkové obchodovanie tak ukončila na hladine 4,1848 EURPLN. Voči maďarskému forintu si pripísala až 1,19 % a uplynulý týždeň uzatvárala na úrovni 310,83 EURHUF. EURUSD [32. týždeň 2015], otváracia úroveň: 1,0984 EURUSD Close Zmena [1 deň] Potenciálne príčiny 3.8.2015 1,0950-0,31% - otvorenie aténskej burzy a výrazný prepad indexu ASE sa podpísal pod slabé euro 4.8.2015 1,0881-0,63% - člen FED u Lockhart sa vyjadril, že septembrové zvýšenie sadzieb v USA by mohlo byť vhodné; pozitívny vplyv mal aj júnový vývoj továrenských objednávok v krajine 5.8.2015 1,0906 0,23% - slabé dáta z amerického trhu práce 6.8.2015 1,0925 0,17% - silné dáta z Nemecka, kde v júni výrazne vzrástli priemyselné objednávky v kombinácii so slabými dátami z USA zvýšenie počtu žiadateľov o podporu 7.8.2015 1,0967 0,38% - počet vytvorených pracovných miest v americkom hospodárstve, okrem sektoru poľnohospodárstva, bol síce slušný, no nenaplnil očakávania trhu Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg EURUSD 1,18 1,11 1,04 EURGBP EURGBP USDJPY Zdroj: Bloomberg 0,80 0,81 128,0 0,74 0,77 120,0 0,68 0,73 112,0 1 8-15 EURCZK Zdroj: Bloomberg 28,40 27,60 26,80 EURHUF 323,00 308,00 293,00 EURPLN 4,38 4,18 3,98 Menová politika českej ČNB a britskej BoE bez zmeny Minulý týždeň sa uskutočnili zasadnutia dvoch centrálnych bánk spomedzi tých, o ktorých vás pravidelne informujeme. Vo štvrtok [6. augusta 2015] o svojej menovej politike rozhodovali centrálni bankári v Česku a vo Veľkej Británii. V oboch prípadoch došlo, podľa očakávaní, k potvrdeniu základných úrokových sadzieb na nezmenenej úrovni, a teda 0,05 %, resp. 0,50 %. % Vývoj na peňažnom trhu 0,50 0,20-0,10-0,40 1M EURIBOR 12M EURIBOR 3M EURIBOR sadzba ECB % Sadzby národných bánk vo svete 1,00 0,50 0,00 ECB FED BoE % Sadzby národných bánk V4 3,00 1,50 0,00 ECB ČNB NBP MNB 3

7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 1 7-15 8-15 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 1 7-15 8-15 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 1 7-15 8-15 Čo nové na komoditných trhoch: Ropa Brent za mesiac slabšia o 15,3 % Ceny ropy Brent opäť poklesli najmä vplyvom poklesu priemyselnej výroby v Číne. Navyše, blížiaci sa koniec letnej motoristickej sezóny je náznakom, že bude narastať prebytok na strane ponuky pohonných hmôt. Piatkové obchodovanie ukončila ropa Brent na úrovni 48,61 USD za barel, a teda o 1,8 % lacnejšia. Počas týždňa však zlacnela až o 6,9 % a v medzimesačnom porovnaní je lacnejšia ešte výraznejšie, a to až o 15,3 %. Oveľa výraznejšiu zmenu, o 53,8 %, možno badať v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Ropa Brent [32. týždeň 2015], otváracia úroveň: 52,21 USD za barel Close Zmena [USD/barel] [1 deň] Potenciálne príčiny 3.8.2015 49,52-5,15% Cenu ropy Brent už dlhodobo ovplyvňuje prebytok tejto komodity na trhu, a teda 4.8.2015 49,99 0,95% prevažujúca ponuka nad dopytom. Pod cenový vývoj sa podpisujú aj nepokoje na 5.8.2015 49,59-0,80% Blízkom východe. V ostatnom období na vývoj ceny čierneho zlata pôsobia aj obavy 6.8.2015 49,52-0,14% týkajúce sa spomaľovania hospodárstva Číny, ktorá je druhým najväčším odberateľom 7.8.2015 48,61-1,84% energií na svete. Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg Cena ropy Brent [v USD za barel] 120 100 80 60 40 Cena ropy WTI [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg 100 85 70 55 40 Zlato stále v blízkosti 5,5 ročných miním Obchodovanie so zlatom bolo v uplynulom týždni zmiešané. V pondelok sa jeho cena prepadla najvýraznejšie, a to hlavne vplyvom silnejšieho amerického doláru. Aj počas ostatných dní uplynulého týždňa reagovalo prevažne na posilňovanie/oslabovanie sa zelenej bankovky. Uplynulý týždeň zlacnelo o 0,2 % na piatkových 1 094,05 USD za trójsku uncu. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom stratilo na svojej hodnote 5,3 %. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka je ale lacnejšie až o 16,7 %. Zlato [32. týždeň 2015], otváracia úroveň: 1 095,82 USD za trójsku uncu Close [USD/unca] Zmena [1 deň] 3.8.2015 1 086,80-0,82% 4.8.2015 1 087,77 0,09% 5.8.2015 1 085,03-0,25% 6.8.2015 1 089,55 0,42% 7.8.2015 1 094,05 0,41% Zdroj: Bloomberg Cena zlata [v USD za trójsku uncu] Zdroj: Bloomberg 1 450 1 350 1 250 1 150 1 050 4

1-14 1 1-14 1 Čo nové doma: Tržby našich maloobchodníkov v júni vzrástli o rovné 3 % v %, r/r 8 6 4 2 0-2 Maloobchodné tržby v SR Zdroj: ŠÚ SR Tržby našich maloobchodníkov rástli aj v júni a to o rovné tri percentá, teda rýchlejšie ako v máji. Vyplynulo to z najnovších údajov Štatistického úradu SR [ŠÚ SR]. Medziročne sa júnové tržby zvýšili v 7 oblastiach maloobchodu a klesli len v dvoch. Najväčší medziročný rast tržieb pocítili maloobchodníci so zariadeniami pre IKT v špecializovaných predajniach, a to až o 46,5 %. Tržby v tomto odvetví sa ale vyvíjajú ako na hojdačke a počas niekoľkých tohtoročných mesiacov zaznamenali dokonca pokles. Výrazný rast tržieb zaznamenali aj maloobchodníci s potravinami, nápojmi a tabakom v špecializovaných predajniach [o 21,8 %]. O 7 % vyššie tržby zaznamenal aj maloobchod mimo predajní, stánkov a trhov, teda predovšetkým predaj cez internet a o 6,7 % viac sa podarilo zarobiť obchodníkom s tovarom pre kultúru a rekreáciu. Naopak, počas júna sa znížili tržby v maloobchode s ostatným tovarom pre domácnosť a tržby obchodníkov v stánkoch a na trhoch. Export aj import v júni s najrýchlejším rastom v tomto roku v mil. EUR 7 000 6 000 5 000 4 000 3 000 2 000 1 000 0 Vývoj zahraničného obchodu Zdroj: ŠÚ SR Júnové výsledky zahraničného obchodu sú najlepšie od začiatku tohto roka. V júni dosiahlo medziročné tempo rastu exportu úroveň až 10,9 % a dovoz vzrástol až o 13 %. Vyplynulo to z údajov ŠÚ SR. Nakoľko objem exportu prevýšil objem importu, júnové saldo nášho zahraničného obchodu bolo aktívne na úrovni až 459,4 mil. EUR. Celkovo sa zo Slovenska vyviezli tovary v objeme 5 934,9 mil. EUR a doviezli v hodnote 5 475,5 mil. EUR. Celkový dovoz Celkový vývoz 5

Čo nové vo svete: Ukrajina požaduje reštrukturalizáciu dlhu RUSKO: Ruské hospodárstvo prejavuje známky stabilizácie po tom, ako kleslo pod tlakom západných finančných sankcií a ruských protiopatrení. Medzinárodný menový fond [MMF] ale minulý týždeň informoval, že vplyv sankcií, pokiaľ ide o prístup na zahraničné finančné trhy a nové investície do technológií, bude pretrvávať. MMF odhadol, že bezprostredný vplyv sankcií a odvetných sankcií ubral ruskému HDP 1 až 1,5 % a v najbližších rokoch sa to zvýši až na úroveň 9 % HDP. Fond zároveň prognózuje, že zo strednodobého hľadiska bude v Rusku slabý ekonomický rast, a to približne na úrovni 1,5 % ročne. MMF predpokladá, že po tohtoročnom poklese o 3,4 % ruské hospodárstvo v budúcom roku posilní o 0,2 %. Inflácia v krajine podľa fondu do konca tohto roka spomalí na zhruba 12 % a do konca budúceho roka na úroveň 8 %. UKRAJINA: Ukrajinské ministerstvo financií uplynulý týždeň zaslalo skupine najdôležitejších veriteľov nový návrh na reštrukturalizáciu dlhu. Návrh má byť predmetom rokovania na najvyššej úrovni, ktoré ministerstvo zvolalo na štvrtok do Londýna. Rozhovory medzi Kyjevom a veriteľmi po viac ako štyroch mesiacoch viaznu na spore o odpis nominálnej hodnoty dlhopisov v objeme 23 mld. USD. Najnovšie návrhy Kyjeva údajne počítajú so znížením nominálnej hodnoty dlhu o 5 %, kým podľa skorších plánov Kyjeva sa malo odpísať až 40 % istiny. Ministerstvo financií v Kyjeve varovalo, že bez skorej dohody s veriteľmi zastaví splácanie záväzkov. Splátku dlhu vo výške 500 mil. USD má Ukrajina splatiť k 23. septembru. VEĽKÁ BRITÁNIA: Ekonomika Veľkej Británie sa v rokoch 2011 až 2013 zotavovala výraznejšie, ako naznačovali pôvodné údaje. Vyplynulo to z údajov britského štatistického úradu ONS. Ten revidoval údaje o hospodárskom raste a britská ekonomika tak dosiahla predkrízovú úroveň v druhom kvartáli 2013. Podľa pôvodných údajov sa to malo ekonomike podariť o tri mesiace neskôr. Pre rok 2011 úrad revidoval hospodársky rast smerom nahor o 0,4 p. b. na 2,0 %. V rokoch 2012 a 2013 bol rast vyšší o 0,5 p. b. V roku 2012 ekonomika krajina vzrástla o 1,2 % a v roku 2013 o 2,2 %. V období medzi rokmi 2011 a 2013 opozičná Labouristická strana kritizovala úsporný program premiéra Davida Camerona s tým, že vrátil ekonomiku krajiny do recesie. POĽSKO: Dolná komora poľského parlamentu včera schválila vládny návrh zákona o čiastočnej konverzii hypotekárnych úverov poskytnutých vo švajčiarskych frankoch na pôžičky v domácej mene. To budú môcť využiť niektorí dlžníci, ktorí si vzali úvery na byty a domy s výmerou neprevyšujúcou 100, resp. 150 štvorcových metrov. Pri konverzii úverov sa má uplatniť súčasný trhový kurz. Tento zákon má údajne bankám spôsobiť dodatočné náklady vo výške 9,5 mld. poľských zlotých. Podľa zverejnených informácií ešte nie je isté, či legislatívu podpíše novozvolený prezident Andrzej Duda, ktorý nastúpil do úradu vo štvrtok. Duda totiž v rámci volebnej kampane navrhoval plošnú konverziu frankových hypoték. Banky by to podľa odhadov stálo až 64 mld. PLN. Poľský hypotekárny trh eviduje úvery poskytnuté v švajčiarskych frankoch v celkovej hodnote 144 mld. PLN, čo predstavuje zhruba 8 % HDP krajiny. 6

Zaujalo nás: Úverový trh v 1. polroku 2015: dospelý Slovák mal z banky požičaných v priemere 5 510 EUR. To je o 600 EUR viac ako v rovnakom období 2014. V súčasnej dobe si vie málokto predstaviť život bez dlhov. Najmä ak je reč napríklad o novom bývaní. Podľa najnovších údajov Národnej banky Slovenska [NBS] sme mali ku koncu prvého polroka 2015 požičaných z bánk zhruba 18 mld. EUR vo forme úverov na bývanie. Nejedná sa však len o hypotekárne úvery, ale aj o iné úvery na nehnuteľnosti, či stavebné úvery a medziúvery stavebných sporiteľní. Do bánk sme však chodili aj kvôli spotrebiteľským úverom, ktoré si tiež ukrojili značnú časť úverového koláča. V nasledujúcom texte sa teda detailnejšie pozrieme na stav slovenského úverového trhu k poslednému júnovému dňu tohto roka, ale aj na to, koľko peňazí mal v priemere požičaných dospelý Slovák a ako na tom boli ostatní Európania. Krajina Stav úverov v krajinách EÚ k 6/2015 úvery domácností na obyvateľa 18+ [v EUR] úverová suma na 100 EUR vkladu [v EUR] Rumunsko 1 450 74 Bulharsko 1 549 45 Maďarsko 2 407 86 Litva 3 111 74 Lotyšsko 3 322 100 Poľsko 4 839 98 Chorvátsko 4 869 69 Slovinsko 5 168 56 Česká republika 5 449 64 Slovensko 5 510 82 Estónsko 6 716 122 Taliansko 12 034 63 Grécko 12 231 105 Malta 13 727 48 Portugalsko 14 304 89 Belgicko 16 783 45 Španielsko 19 203 96 eurozóna 19 761 81 Rakúsko 21 403 66 Francúzsko 21 725 88 Nemecko 22 204 76 Írsko 27 506 101 Fínsko 27 550 146 Cyprus 31 441 90 Holandsko 32 725 107 Veľká Británia 34 271 104 Švédsko 44 782 207 Luxembursko 90 950 84 Dánsko - - Zdroj: prepočet Poštovej banky podľa údajov ECB Pozn.: domácnosti zahŕňajú aj neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam; dáta za Dánsko neboli dostupné K 30.6.2015 mali Slováci z bánk požičaných celkovo 23,3 mld. EUR. Až 77,2 % z tohto objemu pripadlo na spomenuté úvery spojené s bývaním. Na iné úvery spojené s nehnuteľnosťami putovalo až vyše 60 % z tejto sumy a samotné hypotekárne úvery tvorili o niečo viac ako štvrtinu. Zvyšok predstavovali stavebné úvery a medziúvery stavebných sporiteľní. Viac ako 3,6 mld. EUR, čiže 15,5 % všetkých úverov, poskytli banky obyvateľstvu vo forme spotrebiteľských úverov. Menšie zastúpenie na celkovom objeme úverov mali napríklad prečerpania, kreditné karty alebo aj prevádzkové úvery. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka došlo k nárastu stavu poskytnutých úverov obyvateľom o 12,6 %. Podľa údajov Európskej centrálnej banky [ECB] a našich prepočtov mal ku koncu šiesteho tohtoročného mesiaca každý dospelý Slovák od bánk požičaných v priemere 5 510 EUR. V porovnaní s júnom 2014 sa táto suma navýšila o zhruba 600 EUR. Priemer eurozóny sa pohyboval až na úrovni 19 761 EUR. Menej ako my dlžili dospelí obyvatelia len v deviatich krajinách EÚ. Medzi nimi aj v susednom Česku, aj keď len o pár eur. Nižšie podlžnosti voči bankám mali aj Poliaci a Maďari. Práve naši južní susedia patria spolu s Rumunskom a Bulharskom medzi trojicu najmenej zadlžených národov EÚ. Ku koncu prvého polroka každý dospelý obyvateľ Maďarska dlžil banke v priemere 2 407 EUR. Najnižšia úverová suma v EÚ pripadala na dospelého Rumuna, a to len 1 450 EUR. Obyvateľ Bulharska dlžil v priemere o stovku viac. Naopak, susední Rakúšania sa umiestnili až za priemerom eurozóny. Rozmenené na drobné, 21 403 EUR je čiastka, ktorú v priemere dlžil každý dospelý Rakúšan. Najväčší objem úverov, v rozsahu nad 30 tis. EUR, na obyvateľa staršieho ako 18 rokov, pripadá na Cyperčana, Holanďana, Brita a Švéda. Absolútnym víťazom sú však Luxemburčania, kde jeden dospelý obyvateľ dlhoval ku koncu júna 2015 v priemere až 90 950 EUR. To je ešte dvakrát viac ako Švéd a až 16,5 krát viac ako priemerný dospelý Slovák. Každá minca má však 2 strany a pre lepší obraz je vhodné brať do úvahy aj výšku vkladov, ktoré majú obyvatelia spomenutých krajín v bankách uložené. Slovensko patrí spolu s ďalšími 18 členmi EÚ ku krajinám, ktoré majú v bankách viac peňazí uložených ako z nich požičaných. Na každých 100 EUR vkladu totiž pripadalo 82 EUR z banky požičaných. To je len tesne pod priemerom eurozóny, kde táto suma predstavovala 81 EUR. Prvenstvo v tomto smere získalo Belgicko a Bulharsko, kde na 100 EUR vkladu prislúchalo len 45 EUR úveru. Naopak, Švédi si v priemere požičali o 107 EUR viac ako do banky vložili. Väčšiu sumu požičanú ako vloženú mali aj obyvatelia Írska, Veľkej Británie, Grécka, Holandska, Estónska a Fínska. Rovnaký pomer uložených a požičaných prostriedkov majú len obyvatelia Lotyšska. Pod vývoj na úverovom trhu sa už dlhšie podpisuje najmä voľná menová politika ECB a nízka hlavná úroková sadzba banky, ktorá sa s veľkou pravdepodobnosťou bude nachádzať na technickej nule aj celý budúci rok. Od sadzby ECB sa odvíjajú aj sadzby na medzibankovom trhu, ktoré sa tak podpísali aj pod rekordne nízke úroky pri úverových produktoch. Dohodnutá priemerná ročná úroková miera pri novoposkytnutých úveroch dosiahla v júni tohto roka úroveň 11,41 % pri spotrebiteľských úveroch a 2,65 % pri úveroch na bývanie. 7

Kalendár udalostí 33. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Priemyselná a stavebná produkcia [10. august 2015], r/r, v % jún 2015 -- -- Tržby, mzdy a zamestnanosť vo vybraných odvetviach [11.augustl 2015] jún 2015 -- -- Inflácia CPI [12. august 2015], r/r, v % júl 2015 0,0 -- 0,1 Nové priemyselné objednávky [13. august 2015], v % jún 2015 -- -- Inflácia HICP [14. august 2015], r/r, v % júl 2015 -- 0,1 0,0 Rýchly odhad HDP [14. august 2015], r/r, v % 2. kvartál 2015 3,3 -- Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 2 Q 2015 3 Q 2015 4 Q 2015 2014 2015 HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 3,3 3,1 2,7 2,4* 3,1 CPI [%, r/r] 1] 4] 0,1* 0,3 0,5 0,1* 0,7 HICP [%, r/r] 1] 4] 0,1* 0,1 0,3 0,1* 0,2 PPI [%, r/r] 1] 4] 3,8* 4,0 2,9 3,7* 2,7 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 1,7 1,4 1,0 4,2* 1,7 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 11,56* 11,50 11,52 12,79* 11,71 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 1 028,5 1 080,0 770,0 4 673,4* 4 212,7 EUR/USD 2] 4] 1,12* 1,09 1,07 1,21* 1,08 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,05* 0,05 0,05 0,05* 0,05 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,06* 0,08 0,06 0,02* 0,06 1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť 8